Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/536/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3807207089 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:3807207089.4 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: B. J., S. X.. N.. V. X/X, M., zastúpený JUDr. Martinom Lukačovičom, advokátom, so sídlom F. Madvu 330/27, P.O.BOX 22, Prievidza, proti odporcovi: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, uznesenia Okresného súdu Bratislava I v konaní o zaplatenie 6.638,78 eur s príslušenstvom, v časti týkajúcej sa trov konania takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 30. 6. 2015, č. k. 25C 122/2007-312 p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zaviazal navrhovateľa nahradiť odporcovi trovy konania v sume 165 eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia. O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. V odôvodnení svojho uznesenia uviedol, že návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal voči odporcovi zaplatenia istiny vo výške 32.349,13 eur spolu s 0,2 %-tným denným odškodnením od 1. 5. 2006 do zaplatenia, ako nedôvodný rozsudkom zo dňa 8. 2. 2012, pod č. k. 25C 122/2007-275 zamietol. O trovách prvostupňového konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p., keď priznal odporcovi náhradu trov konania voči navrhovateľovi. Náhrada trov konania pozostávala z preddavku na trovy spojené so znaleckým posudkom, ktoré zaplatil odporca na základe uznesenia súdu prvého stupňa vo výške 330 eur. Tiež vo výrokovej časti rozsudku súd rozhodol o nepriznaní náhrady trov konania štátu (išlo o trovy štátu spojené so znaleckým dokazovaním vo výške 168 eur zo štátnych finančných prostriedkov znalkyni) a to z dôvodu, že navrhovateľ bol v konaní oslobodený od platenia súdnych poplatkov. Tiež súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 382t O.s.p. v spojení s ust. § 149 ods. 2 O.s.p. a § 15 ods. 2 zák. č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi nerozhodol o odmene súdom ustanoveného zástupcu navrhovateľa a odkázal ho na uplatnenie odmeny - náhrady trov právneho zastúpenia navrhovateľa na Centrum právnej pomoci. V odvolaní navrhovateľa voči uvedenému rozsudku, v časti výroku týkajúcich sa trov konania a konkrétne v časti týkajúcej sa povinnosti navrhovateľa zaplatiť sumu 330 eur, odvolací súd uznesením zo dňa 26. 9. 2014, pod č. k. 4Co 231/2012-290 rozsudok súdu prvého stupňa, v časti týkajúcej sa trov konania zrušil s tým, aby súd prvého stupňa okrem iného v konaní skúma, či v osobe navrhovateľa vzhľadom na jeho finančné a majetkové pomery nejde o okolnosti, ktoré možno vyhodnotiť za dôvody hodné osobitného zreteľa, pre výnimočné nepriznanie práva na náhradu trov konania v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p.. Súd prvého stupňa konal v intenciách odvolacieho súdu a zisťoval osobné a majetkové pomery navrhovateľa a konštatoval, že navrhovateľ je od mája 2005 poberateľom invalidného dôchodku v sume 390 eur, nemá žiadne iné príjmy, býva v byte, ktorý vlastní Y.. H. I. M.., s ktorou nie je v rodinnom alebo obdobnom vzťahu. Nevlastní žiadne nehnuteľnosti, motorové vozidlá a ani iné hnuteľné veci vyššej hodnoty, nemá vklady v peňažných ústavoch, úspory ani peňažné pohľadávky. Jeho mesačné výdavky na lieky predstavujú sumu 35 eur. Navrhovateľ je rozvedený. Súd prvého stupňa o trovách prvostupňového konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a (ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. (v časti čiastočného zastavenia konania) v spojení s ust. § 150 O.s.p.. Konštatoval, že navrhovateľ vo veci samej neuniesol dôkazné bremeno a odporca bol plne úspešný vo veci samej. Súd však zohľadnil výnimočnosť pomerov na strane navrhovateľa vzhľadom na jeho osobné, majetkové a zdravotné pomery, keď navrhovateľ je invalidný dôchodca, trpí duševnou poruchou zapríčinenou poškodením mozgu, organickou poruchou pozornosti správania zapríčinenou poškodením mozgu a epilepsiou. Jeho pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 13. 2. 2008 viac ako 70 %. Zohľadnil skutočnosť, že okrem invalidného dôchodku v sume 390 eur nemá žiaden príjem a nevlastní nehnuteľnosti ani motorové vozidlá, tiež ani iné hnuteľné veci vyššej hodnoty. Navrhovateľ bol v konaní uznesením zo dňa 2. 4. 2008 oslobodený od súdnych poplatkov pre jeho nepriaznivé majetkové a zárobkové pomery a tiež z dôvodu, že nešlo o prípad zrejme bezúspešného uplatňovania práva. Preto súd prvého stupňa vyššie opísané skutočnosti vyhodnotil ako dôvody osobitného zreteľa a priznal náhradu trov konania odporcovi v rozsahu 50 % zo sumy 330 eur za uhradenie preddavku na trovy spojené s podaním znaleckého posudku, ktoré sa súdu prvého stupňa javili primerané. Navrhovateľa tak zaviazal zaplatiť odporcovi náhradu trov prvostupňového konania v sume 165 eur. O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, keď navrhovateľ bol v odvolacom konaní čiastočne úspešný. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie odporca a žiadal, aby odvolaniu odporcu odvolací súd vyhovel a priznal odporcovi proti navrhovateľovi právo na náhradu trov konania v plnej výške a to v sume 330 eur. Uviedol, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že navrhovateľ nebol dobromyseľný, jeho žaloba bola zamietnutá, nakoľko bolo preukázané, že na palube lietadla dňa 4. 10. 2004 nedošlo k žiadnemu úrazu navrhovateľa a teda trvalé následky na zdraví navrhovateľa, ani epileptické záchvaty nemohli vzniknúť následkom úrazu zo dňa 4. 10. 2004. O tom, že k žiadnemu úrazu nedošlo musel navrhovateľ od začiatku vedieť a nemal „ skúšať“ podávať žalobu o zaplatenie poistného plnenia z úrazového poistenia. Navrhovateľ svojím nedbalostným prístupom výrazne skomplikoval šetrenie škodovej udalosti, už vo výpovedi navrhovateľa sa vyskytli rozpory na pojednávaní zo dňa 11. 12. 2008, keď najprv tvrdil, že má na čele jazvu z úrazu, na záver toho istého pojednávania odpovedal, že jazvu na čele má z niečoho iného. Taktiež sa vyskytli určité rozpory vo výpovedi svedkyni Y.. H. I., J... Samotné znalecké dokazovanie bolo potrebné vykonať preto, lebo navrhovateľ zmaril vykonanie iných bezplatných dôkazov na preukázanie jeho tvrdení. Ak navrhovateľ podal žalobu musí znášať i následky s tým spojené a nahradiť úspešnej protistrane náhradu trov konania. Náhrada trov konania v danej veci spočíva výlučne v sume preddavku na znalecké dokazovanie. Dôvodmi hodnými osobitného zreteľa podľa ust. § 150 O.s.p. nie sú len osobné, majetkové, zdravotné pomery ale aj okolnosti, ktoré viedli účastníka k uplatneniu práva na súde, jeho postoj v konaní. Nepriaznivá sociálna situácia navrhovateľa bola dostatočne zohľadnená už tým, že navrhovateľ bol oslobodený od platenia súdneho poplatku za návrh, od platenia preddavku na znalca, či náhrady trov konania štátu. Navrhovateľ sa k odvolaniu písomne nevyjadril. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie odporcu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Tak ako už v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu bolo konštatované, že návrh navrhovateľa vo veci samej bol v celom rozsahu zamietnutý a odporca bol plne úspešný v konaní, podľa názoru odvolacieho súdu odporcovi vzniklo právo na náhradu trov konania v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. (v časti čiastočného zastavenia konania), keď k čiastočnému zastaveniu konania došlo z dôvodu zavinenia na strane navrhovateľa), vzhľadom na obsah odvolania navrhovateľa voči časti výroku rozsudku týkajúceho sa trov konania, v ktorom bol navrhovateľ zaviazaný zaplatiť odporcovi sumu 330 eur. Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Vyššie citované zákonné ustanovenie predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok (§ 142) aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu (§ 147 ). Podľa neho súd výnimočne nemusí priznať náhradu trov konania celkom alebo sčasti, ak sú tu dôvody osobitného zreteľa, t. j. súd nemusí zaviazať neúspešného účastníka uhradiť trovy konania úspešnému účastníkovi. Pri posudzovaní takýchto dôvodov hodných osobitného zreteľa musí súd prihliadať na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde, a ich postoj v konaní. Nepriznanie sa môže týkať všetkých trov alebo len ich časti. Súd prvého stupňa po zrušení rozsudku súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa trov konania opätovne konal v intenciách odvolacieho súdu a zisťoval okrem iného i osobné, majetkové a zárobkové pomery navrhovateľa. Z vyplneného tlačiva na dokladovanie vyššie uvedených pomerov mal za preukázané, že navrhovateľ je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 390 eur a nemá žiadne iné príjmy, nevlastní žiadne nehnuteľnosti, iné hnuteľné veci vyššej hodnoty ani motorové vozidlá, zároveň mal za preukázané, že nemá vklady v peňažných ústavoch, preto súd prvého stupňa správne pri posudzovaní okolnosti osobitného zreteľa prihliadol na takto zistené pomery navrhovateľa a konštatoval, že priznanie náhrady trov konania odporcovi v rozsahu 50 % zo sumy 330 eur za uhradenie preddavku na trovy spojené z podaním znaleckého posudku sa súdu prvého stupňa javili primerané. S takýmto záverom súdu prvého stupňa sa stotožňuje i odvolací súd. Správne súd prvého stupňa konštatoval, že navrhovateľovi, súd uznesením zo dňa 2. 4. 2008 v konaní priznal oslobodenie od súdnych poplatkov nielen pre jeho nepriaznivé majetkové a zárobkové pomery ale i z dôvodu, že nešlo o prípad zrejme bezúspešného uplatňovania práva. K námietke odporcu, o zohľadnení nepriaznivej situácie navrhovateľa v oslobodení od platenie súdnych poplatkov a preddavku na znalca, odvolací súd uvádza, že v týchto prípadoch išlo o vzťah navrhovateľa voči štátu, keď súd po splnení 3 zákonných podmienok môže účastníkovi priznať oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a v prípade takéhoto oslobodenia následne súd nemôže takému účastníkovi uložiť povinnosť zložiť preddavok (§ 138 O.s.p.). Ani prípadné oslobodenie účastníka od povinnosti platiť súdny poplatok nemá vplyv na jeho povinnosť nahradiť trovy konania t. j. od povinnosti nahradiť trovy konania druhému účastníkovi nie je možné ho oslobodiť, avšak za určitú výnimku možno považovať ust. § 150 O.s.p. podľa ktorého nemusí súd výnimočne zaviazať účastníka nahradiť trovy konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.. Toto uznesenie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.