Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/6/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014201136 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:5014201136.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci žalobcu: O., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné nám. 13, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 42997/2014-23 zo dňa 26.9.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Žiline dňa 7.10.2014 a postúpenou tunajšiemu súdu dňa 19.1.2015 domáhal preskúmania a následne aj zrušenia rozhodnutia ministra spravodlivosti SR č. 42997/2014-23 zo dňa 26.9.2014, ktorým potvrdil rozhodnutie Útvaru sociálneho zabezpečenia ZVJS SR č. GR ZVJS-11701/33-14 zo dňa 1. júla 2014, ktorým mu nebol priznaný prídavok k starobnému dôchodku. V žalobe uviedol, že žiadosťou zo dňa 25.2.2014 požiadal správny orgán o výsluhový dôchodok podľa § 143h zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a o zmene niektorých zákonov (ďalej len zák. č. 328/2002 Z.z.). Správny orgán mu oznámením zo dňa 27.2.2014 oznámil, že nárok na výsluhový dôchodok podľa ustanovenia § 143h mu nevznikol, nakoľko pri ukončení služby mu bol v zmysle § 119 a nasl. zákona č. 410/1991 Zb. priznaný príspevok za službu. Trvá na tom, že prídavok k starobnému dôchodku mu mal byť priznaný spolu so starobným dôchodkom odo dňa 13.3.2000. Žalobca nepovažuje za pravdivé tvrdenie správneho orgánu v oznámení zo dňa 27.2.2014, že starobný dôchodok mu bol priznaný podľa § 212 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, pretože v rozhodnutí správneho orgánu č. GR ZVJS-11701 zo dňa 13.6.2000 je uvedené, že starobný dôchodok mu bol priznaný od 13.3.2000 podľa ust. § 132 a § 133 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Podľa žalobcu, starobný dôchodok mu nebol priznaný podľa § 212 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., ktorým správny orgán vo svojom rozhodnutí č. GR ZVJS-11701/30-2000 zo dňa 12.6.2000 zdôvodňuje zastavenie vyplácania výsluhového príspevku odo dňa 1.7.2000. Poukázal, že pri súbehu nároku na príspevok s nárokom na starobný dôchodok, invalidný dôchodok, čiastočný invalidný dôchodok alebo na dôchodok za výsluhu rokov podľa predpisov o sociálnom zabezpečení a prídavku k dôchodku podľa tohto zákona patrí oprávnenému podľa jeho voľby príspevok alebo dôchodok s prídavkom k dôchodku. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že oprávnený má nárok buď na príspevok alebo sa mu prizná starobný dôchodok s prídavkom k dôchodku. To znamená, že priznaním starobného dôchodku podľa § 132 a § 133 zákona č. 100/1988 Zb. nebol daný zákonný dôvod na odňatie výsluhového príspevku podľa § 212 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., ktorý mu bol priznaný správnym orgánom rozhodnutím č. GR ZVJS-11701/30-97 zo dňa 12.3.1997. Podľa ust. § 212 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z. možno odňať výsluhový príspevok len vtedy, ak sa zároveň prizná k starobnému dôchodku aj prídavok k dôchodku, čo sa v danom prípade nestalo. Nepriznanie starobného dôchodku s prídavkom k dôchodku žalovaný zdôvodňuje ustanovením § 214 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z.. Podľa tohto ustanovenia policajtovi, ktorý skončil služobný pomer v stálej službe alebo v dočasnej službe podľa tohto zákona, patrí prídavok k dôchodku. Tvrdí, že uplatnenie tohto ustanovenia by prichádzalo do úvahy vtedy, ak by v ust. § 206 zákona č. 73/1998 Z.z. bolo uvedené - ak to ďalej tento zákon neurčuje inak alebo ak by v ust. § 206 bola odvolávka na § 214. V tejto súvislosti žalobca poukázal na nález Ústavného súdu PL. ÚS 38/99. Z pohľadu tzv. pravej a aj nepravej retroaktivity právnych noriem je podstatnou otázka ochrany nadobudnutých práv, ktoré by neskoršia právna úprava nemala rušiť, prípadne zhoršovať, ale len zlepšovať. Zdôraznil, že podľa zákona č. 410/1991 Zb. mu nevznikol nárok na prídavok k starobnému dôchodku, ale nadobudnutím účinnosti zákona č. 73/1998 Z.z. toto právo na prídavok k dôchodku mu vznikol za podmienok stanovených v ust. § 212 ods. 1. Ak by aj tvrdenie žalovaného v napadnutom rozhodnutí bolo pravdivé, a to že „v zmysle § 214 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. účinného od 1.4.1998 do 30.6.2002, patrí prídavok k dôchodku policajtovi, ktorý ukončil služobný pomer podľa tohto zákona“, tak potom rozhodnutie správneho orgánu zo dňa 12.6.2000 ktorým zastavil od 1.7.2000 vyplácanie výsluhového príspevku je nezákonné, nakoľko správny orgán zastavenie vyplácania starobného dôchodku zdôvodňuje ust. § 212 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., pričom z uvedeného ustanovenia vyplýva, že zastavenie vyplácania výsluhového príspevku je možné len vtedy, ak sa súčasne prizná starobný dôchodok s prídavkom k dôchodku. Keďže od 13.2.2000 mu bol priznaný len starobný dôchodok podľa ust. § 132 a § 133 zákona 100/1988 Zb., tak potom nebol zákonný dôvod na pozastavenie vyplácania výsluhového dôchodku, nakoľko ustanovenia § 132, § 133 zák. č. 100/1988 Zb. účinného v čase priznania starobného dôchodku totiž nevylučovali poberanie starobného dôchodku podľa zákona č. 100/1988 Zb. s poberaním príspevku za službu priznaného podľa zákona č. 410/1991 Z.z. alebo výsluhového príspevku priznaného podľa zákona 73/1998 Z.z., čo potvrdzuje aj ust. § 284 zákona č. 73/1998 Z.z.. Nadobudnutím účinnosti zákona č. 73/1998 Z.z. bol v zmysle ust. § 288 zrušený zákon č. 410/1991 Zb., a teda aj ust. § 121 ods. 2 zákona č. 410/1991 Zb., podľa ktorého pri súbehu nároku na príspevok a na starobný dôchodok podľa zákona č. 100/1988 Zb. patrí oprávnenému podľa jeho voľby buď príspevok alebo starobný dôchodok. Pozastavenie výplaty výsluhového príspevku bolo teda nezákonné. II. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 16.11.2015 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že prvostupňový orgán postupoval pri rozhodovaní v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona, a preto odvolací orgán odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Ústavu sociálneho zabezpečenia zboru GR ZVJS č. GR ZVJS-11701//33-14 potvrdil. K otázke právnej úpravy vzťahujúcej sa na nárok žalobcu a ku skutočnostiam, ktoré žalobca namietal v podanej žalobe odkázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Inštitút prídavku k dôchodku bol zavedený zákonom č. 73/1998 Z.z., účinným od 1.4.1998 do 30.6.2002, ktorý v § 214 ods. 1 stanovil, že „policajtovi, ktorý skončil služobný pomer v stálej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe podľa tohto zákona, patrí prídavok k dôchodku“. Vo svojich prechodných a záverečných ust. v § 273 uvádza, že podľa doterajších predpisov sa posudzujú nároky vzniknuté zo služobného pomeru do dňa účinnosti tohto zákona a právne úkony týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia služobného pomeru urobené pred jeho účinnosťou a ich právne účinky, aj keď nastanú po tomto dni; to platí aj o lehotách, ktoré začali plynúť pred týmto dňom. V rámci prechodných ustanovení sa prídavku k dôchodku týka ust. § 284 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z.z., účinného od 1.4.1998 do 30.6.2002, podľa ktorého, policajtovi, ktorý ku dňu účinnosti tohto zákona bol v služobnom pomere k Policajnému zboru aspoň dva roky a z dôvodu nesplnenia kvalifikačných predpokladov na funkciu bol zaradený do prípravnej Štátnej služby, patrí prídavok k dôchodku podľa tohto zákona. Z uvedeného vyplýva, že nároky vzniknuté odvolateľovi zo služobného pomeru do dňa účinnosti zákona č. 73/1998 Z.z., účinného od 1.4.1998 do 30.6.2002, sa posudzujú podľa dovtedajších predpisov, t.j. podľa zákona č. 410/1991 Zb. Tak tomu bolo aj v prípade žalobcu, ktorému v danom období nebol prídavok k dôchodku priznaný. Uvedený prídavok k dôchodku bol následne zrušený zákonom č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, účinným od 1.7.2002. V súčasnosti platný a účinný zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície tak už uvedený inštitút prídavku k dôchodku nepozná. Nakoľko ustanovenia všeobecne záväzného právneho predpisu, upravujúce prídavok k dôchodku boli zrušené ku dňu 1.7.2002, bolo potrebné v intenciách § 121 zákona č. 328/2002 z. z. rozhodnúť o predmetnej dávke podľa predpisov účinných do 30.6.2002. Keďže služobný pomer žalobca neukončil za účinnosti zákona č. 73/1998 Z.z., účinného od 1.4.1998 do 30.6.2002, ale za účinnosti zákona č. 410/1991 Zb., ktorý neobsahoval ustanovenia o prídavku k dôchodku a nespĺňa ani podmienky stanovené v prechodných ustanoveniach zákona č. 73/1998 Z.z., účinného od 1.4.1998 do 30.6.2002, bolo žalobcovi vydané zamietavé rozhodnutie, z ktorého vyplýva, že s ohľadom na právny a skutkový stav nie je možné prídavok k starobnému dôchodku žalobcovi ku dňu 13.03.2000 priznať. Žalobca chybne interpretuje znenie § 212 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., účinného od 1.4.1998 do 30.6.2002, z ktorého vyplýva, že pri súbehu nároku na príspevok s nárokom na starobný dôchodok, invalidný dôchodok, čiastočný invalidný dôchodok alebo na dôchodok za výsluhu rokov podľa predpisov o sociálnom zabezpečení a prídavku k dôchodku podľa tohto zákona patrí oprávnenému podľa jeho voľby príspevok alebo dôchodok s prídavkom k dôchodku. Žalobca tvrdí, že z uvedeného taxatívne vyplýva, že pri súbehu nároku na príspevok s nárokom na starobný dôchodok patrí podľa tohto zákona k starobnému dôchodku aj prídavok k dôchodku, čo by v jeho prípade znamenalo, že dňom priznania starobného dôchodku, t.j. od 13.3.2000 mu patrí aj prídavok k dôchodku. Pri aplikácii § 212 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., účinného od 1.4.1998 do 30.6.2002 je však potrebné splnenie dvoch základných podmienok. V prvom rade musí žiadateľ splniť podmienku nároku na prídavok k dôchodku, ktorý upravoval § 214 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. účinného od 1.4.1998 do 30.6.2002, v zmysle ktorého patrí prídavok k dôchodku policajtovi, ktorý skončil služobný pomer v stálej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe podľa tohto zákona. Až po splnení uvedeného je v podobe druhej podmienky relevantným posúdenie súbehu nároku na príspevok s nárokom na starobný dôchodok podľa predpisov o sociálnom zabezpečení a prídavku k dôchodku. Žalobcovi však nevznikol nárok a prídavok k dôchodku a tak ani súbeh uvedený v § 212 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., účinného od 1.4.1998 do 30.6.2002. Tvrdenie žalobcu nie je správne. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca neskončil služobný pomer za účinnosti zákona č. 73/1998 Z.z., účinného do 30.6.2002, ale za účinnosti zákona č. 410/1991 Zb., ktorý neobsahoval ustanovenia o prídavku k dôchodku a nespĺňal ani podmienky stanovené v prechodných ustanoveniach zákona č. 73/1998 Z.z., účinného do 30.6.2002, nebolo mu možné prídavok k starobnému dôchodku ku dňu 13.03.2000 priznať, o čom rozhodol prvostupňový orgán v rozhodnutí zo GR ZVJS-11701/33-14 zo dňa 01.07.2014, proti ktorému podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 42997/2014-23. V podanej žalobe žalobca uvádza tie isté skutočnosti ako v podanom odvolaní, pričom s jeho tvrdeniami sa žalovaný podrobne a vyčerpávajúco vysporiadal v napadnutom rozhodnutí. III. Krajský súd v Bratislave, ako súd miestne a vecne príslušný (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutia a po nariadení pojednávania v zmysle § 250g ods. 1 O.s.p. dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie aj postup žalovaného správneho orgánu boli v súlade so zákonom. Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Podľa § 250i ods. 1, veta prvá O.s.p., pri preskúmavaní rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 42997/2014-23 zo dňa 26.9.2014, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Útvaru sociálneho zabezpečenia ZVJS SR č. GR ZVJS-11701/33-14 zo dňa l. júla 2014. Prvostupňovým rozhodnutím č. GR ZVJS-11701/33-14 zo dňa l. júla 2014 žalobcovi nebol priznaný prídavok k starobnému dôchodku ku dňu 13.3.2000. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu súd zistil, že žalobca bol personálnym rozkazom riaditeľa Ústavu Zboru väzenskej a justičnej stráže SR v Žiline č. 37 zo dňa 22.10.1996 podľa § 109 ods. 1 zák. č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru uvoľnený zo služobného pomeru príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže SR dňom 28.02.1997 na základe jeho žiadosti. V zmysle uvedeného personálneho rozkazu žalobcovi patrilo odchodné podľa § 117 ods. 1 zák. č. 410/1991 Zb. a príspevok za službu podľa § 119 ods. 1 a § 120 ods. 1 zák. č. 410/1991 Zb.. Rozhodnutím GR ZVJS-11701/30-97 zo dňa 12.03.1997 bol podľa § 119 a nasl. zákona č. 410/1991 Zb. žalobcovi priznaný príspevok za službu od 1.3.1997 vo výške 6.336,- Sk. Dňa 15.05.2000 žalobca požiadal o priznanie starobného dôchodku odo dňa 13.03.2000. Rozhodnutím č. GR ZVJS-11701/30-2000 zo dňa 13.06 2000 bolo jeho žiadosti vyhovené. Starobný dôchodok vo výške 7.154,- Sk mu bol priznaný podľa § 132, § 133 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Rozhodnutím č. GR ZVJS-11701/30-2000 zo dňa 12.06.2000 bola žalobcovi zastavená výplata výsluhového príspevku podľa § 212 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z. počnúc dňom 1.7.2000 s odôvodnením, že podľa 212 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. pri súbehu nároku na príspevok na starobný dôchodok patrí oprávnenému podľa jeho voľby buď príspevok alebo dôchodok a keďže žalobca požiadal o starobný dôchodok, výplata výsluhového príspevku bola zastavená. Listom zo dňa 24.3.2014 požiadal žalobca o priznanie prídavku k starobnému dôchodku odo dňa 13.03.2000, pretože dňa 13.03.2000 mu vznikol nárok na prídavok k starobnému dôchodku, ktorý mu vznikol zo zákona priznaním starobného dôchodku a len chybou oprávneného orgánu mu nebol priznaný. Rozhodnutím Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže - Útvar sociálneho zabezpečenia zboru č. GR ZVJS-11701/33-14 zo dňa l. júla 2014 žalobcovi nebol priznaný prídavok k starobnému dôchodku ku dňu 13.3.2000 na tom skutkovom základe, že žalobca neukončil služobný pomer za účinnosti zákona č. 73/1998 Z.z. účinného od 01.04.1998 do 30.06.2002, ale za účinnosti zákona č. 410/1991 Zb., ktorý neobsahoval ustanovenia o prídavku k dôchodku a žalobca nespĺňa ani podmienky stanovené v prechodných ustanoveniach zákona č. 73/1998 Z.z., účinného od 01.04.1998 do 30.06.2002. Nároky vzniknuté žalobcovi zo služobného pomeru do dňa účinnosti zákona č. 73/1998 Z.z., účinného od 01.04.1998 do 30.06.2002 sa posudzujú podľa dovtedajších predpisov, t.j. podľa zákona č. 410/1991 Zb. (§ 273, § 284 ods. 5 zák. č. 73/1998 Z.z., účinného od 01.04.1998 do 30.06.2002). Voči uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 42997/2014-23 zo dňa 26.9.2014 tak, že rozhodnutie Útvaru sociálneho zabezpečenia ZVJS SR č. GR ZVJS-11701/33-14 zo dňa 1. júla 2014 potvrdil. IV. Podľa § 121 zák. č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a o zmene niektorých zákonov, o dávkach sociálneho zabezpečenia, na ktoré vznikol nárok pred účinnosťou tohto zákona a o ktorých sa do tohto dňa právoplatne nerozhodlo, sa rozhodne podľa doterajších predpisov. Podľa § 119 ods. 1 zák. č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru SR, účinného ku dňu 28.2.1997, príspevok za službu (ďalej len "príspevok") patrí za podmienok ďalej uvedených policajtovi, ktorého služobný pomer skončil uvoľnením alebo prepustením z niektorého z dôvodov uvedených v § 110 ods. 1 písm. a), b), c) alebo d). Podľa § 132 ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií, b) 57 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu v ostatných prípadoch. Podľa § 212 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, účinného k 13.3.2000, pri súbehu nároku na príspevok s nárokom na starobný dôchodok, invalidný dôchodok, čiastočný invalidný dôchodok alebo na dôchodok za výsluhu rokov podľa predpisov o sociálnom zabezpečení a prídavku k dôchodku podľa tohto zákona patrí oprávnenému podľa jeho voľby príspevok alebo dôchodok s prídavkom k dôchodku. Podľa § 214 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, policajtovi, ktorý skončil služobný pomer v stálej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe podľa tohto zákona, patrí prídavok k dôchodku. Podľa § 273 zák. č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, podľa doterajších predpisov sa posudzujú nároky vzniknuté zo služobného pomeru do dňa účinnosti tohto zákona a právne úkony týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia služobného pomeru urobené pred jeho účinnosťou a ich právne účinky, aj keď nastanú po tomto dni; to platí aj o lehotách, ktoré začali plynúť pred týmto dňom. Podľa § 284 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, príspevok za službu, na ktorý vznikol nárok podľa predpisov platných pred účinnosťou tohto zákona, sa považuje za príspevok podľa tohto zákona, a to vo výške, v akej sa vypláca ku dňu účinnosti tohto zákona. Podľa § 284 ods. 5 zák. č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, policajtovi, ktorý ku dňu účinnosti tohto zákona bol v služobnom pomere k Policajnému zboru aspoň dva roky a z dôvodu nesplnenia kvalifikačných predpokladov na funkciu bol zaradený do prípravnej štátnej služby, patrí prídavok k dôchodku podľa tohto zákona. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu mal súd nesporne za preukázané, že žalobca ukončil služobný pomer príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže SR dňom 28.2.1997, t.j. za účinnosti zákona č. 410/1991 Zb.. Podľa ust. § 121 ods. 2 zákona č. 410/91 Zb. účinného ku dňu skončenia služobného pomeru žalobcu, t.j. k 28.2.1997, žalobcovi patril príspevok za službu podľa ust. § 119 zákona č. 410/91 Zb., ktorý mu bol aj priznaný od 1.3.1997. Podľa § 284 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z., príspevok za službu, na ktorý vznikol nárok podľa predpisov platných pred účinnosťou zák. č. 73/1998 Z.z. sa považuje za príspevok podľa zák. č. 73/1998 Z.z.. Zo žaloby vyplýva, že žalobca svoj nárok na prídavok k dôchodku odvíja z ustanovenia § 212 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z. účinného od 1.4.1998 do 30.6.2002, ktorý mu podľa jeho názoru má patriť od 13.3.2000, kedy mu bol priznaný starobný dôchodok. Domnieva sa, že podľa jeho voľby mu patrí príspevok alebo dôchodok s prídavkom k dôchodku, pretože mu vznikol súbeh nároku na príspevok s nárokom na starobný dôchodok, ku ktorému patrí prídavok k dôchodku, čo by v jeho prípade znamenalo, že dňom priznania starobného dôchodku, t.j. od 13.3.2000 mu patrí aj prídavok k dôchodku. V zmysle ust. § 212 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, účinného k 13.3.2000, pri súbehu nároku na príspevok s nárokom na starobný dôchodok a prídavku k dôchodku podľa tohto zákona patrí oprávnenému podľa jeho voľby príspevok alebo dôchodok s prídavkom k dôchodku. Žalobcovej pozornosti teda uniklo, že podľa jeho voľby by mu patril príspevok alebo dôchodok s prídavkom k dôchodku v prípade, ak by mu vznikol súbeh nároku na príspevok s nárokom na starobný dôchodok, ku ktorému patrí prídavok k dôchodku podľa zák. č. 73/1998 Z.z.. Žalobca by teda musel splniť dve základné podmienky v zmysle ust. § 212 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. účinného od 1.4.1998 do 30.6.2002, a to: 1. podmienku nároku na prídavok k dôchodku podľa ust. § 214 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. účinného od 1.4.1998 do 30.6.2002, podľa ktorého patrí prídavok k dôchodku policajtovi, ktorý skončil služobný pomer v stálej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe podľa tohto zákona (zák. č. 73/1998 Z.z.), 2. súbeh nároku na príspevok s nárokom na starobný dôchodok . V čase, kedy žalobcovi zanikol služobný pomer, t.j. 28.2.1997, bol účinný zákon č. 410/91 Zb., ktorý neobsahoval ustanovenia o prídavku k dôchodku. Inštitút prídavku k dôchodku zaviedol až zákon č. 73/1998 Z.z. s účinnosťou od 1.4.1998 do 30.6.2002, ktorý v § 214 ods. 1 stanovil, že „policajtovi, ktorý skončil služobný pomer v stálej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe podľa tohto zákona, patrí prídavok k dôchodku“. Keďže žalobcovi zanikol služobný pomer ku dňu 28.2.1997, t.j. pred účinnosťou zákona č. 73/1998 Z.z., t. j. pred 1.4.1998 sa jeho nárok na prídavok k dôchodku posudzuje podľa doterajších, t.j. predchádzajúcich predpisov (§ 273 zák. č. 73/1998 Z.z.), ktorým je zákon č. 410/1991 Zb.. Podľa predchádzajúcich predpisov žalobca nárok na prídavok k dôchodku nemá, pretože tento inštitút bol zavedený až zák. č. 73/1998 Z.z. s účinnosťou od 1.4.1998. V rámci prechodných ustanovení sa prídavku k dôchodku týka ust. § 284 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z.z., účinného od 1.4.1998 do 30.6.2002, podľa ktorého, policajtovi, ktorý ku dňu účinnosti tohto zákona bol v služobnom pomere k Policajnému zboru aspoň dva roky a z dôvodu nesplnenia kvalifikačných predpokladov na funkciu bol zaradený do prípravnej Štátnej služby, patrí prídavok k dôchodku podľa tohto zákona. Žalobca sa tiež mylne domnieva, že v zmysle ust. § 284 ods. 5 zák. č. 73/1998 Z.z. mu patrí prídavok k dôchodku podľa zák. č. 73/1998 Z.z.. Podľa tohto ustanovenia patrí policajtovi prídavok k dôchodku podľa zák. č. 73/1998 Z.z. za podmienky, že ku dňu účinnosti tohto zákona, t. j. k 1.4.1998 bol v služobnom pomere k Policajnému zboru aspoň 2 roky, čo však nie je žalobcov prípad, pretože žalobca bol uvoľnený zo služobného pomeru k 28.2.1997. Žalobca tiež žiadal aplikovať na prídavok k starobnému dôchodku nález Ústavného súdu PL. ÚS 38/99, v zmysle ktorého z pohľadu tzv. pravej a aj nepravej retroaktivity právnych noriem je podstatnou otázka ochrany nadobudnutých práv, ktoré by neskoršia právna úprava nemala rušiť, prípadne zhoršovať, ale len zlepšovať. Krajský súd však musí konštatovať, že žalobcovi nárok na prídavok k dôchodku podľa zákona č. 410/1991 Zb. nevznikol a nevznikol mu ani nárok na prídavok k starobnému dôchodku podľa zákona č. 73/1998 Z.z., a preto sa nejedná ani o retroaktivitu zákona. Z obsahu žaloby tiež vyplýva, že žalobca nesúhlasí s rozhodnutím správneho orgánu z 12.6.2000, ktorým mu bola zastavená výplata výsluhového príspevku. Toto rozhodnutie však žalobca nežiadal preskúmať. Žiadal preskúmať a zrušiť len rozhodnutie o nepriznaní prídavku k starobnému dôchodku zo dňa 1.7.2014 v spojení s druhostupňovým rozhodnutím žalovaného zo dňa 26.9.2014. Keďže rozsah súdneho prieskumu je daný napadnutým rozhodnutím, t. j. rozhodnutím žalovaného zo dňa 26.9.2014 č. 42997/2014-23 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, rozhodnutie o zastavení výplaty výsluhového príspevku nebolo predmetom súdneho prieskumu. Naviac je potrebné uviesť, že v zmysle ustanovenia § 250b ods. 1 O.s.p. žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni. Rozhodnutie o zastavení výplaty výsluhového príspevku z 12.6.2000 je rozhodnutím v 1. stupni, žalobcovi bolo doručené dňa 19.6.2000, žalobca sa voči nemu neodvolal, a preto nemôže byť ani predmetom súdneho prieskumu (§ 247 ods. 2 O.s.p.). Podľa § 250j ods. 1 O.s.p., ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len „v medziach žaloby“) dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení a z predloženej písomnej dokumentácie žalovaného a po preskúmaní zákonnosti rozhodnutí a postupu správneho orgánu v medziach žaloby, dospel súd k záveru, že žalovaný skutkový stav z ktorého vychádzalo napadnuté rozhodnutie zistil dostatočne a riadne a je dostačujúci na posúdenie veci. Rozhodnutie a postup správneho orgánu sú v súlade so zákonom, a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 755/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.