Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/84/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5105202269 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:5105202269.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubici Kriškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubici Břouškovej, v právnej veci navrhovateľa: J.. Q. C., A. XX, Ž.J., zastúpený: Mgr. Michalom Zemanom, advokátom, AK Zárecký Zeman Ďurišová, so sídlom Medená 18, Bratislava, proti odporcovi: KOOPERATIVA poisťovňa a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpený: JUDr. Soňou Pohovejovou, advokátkou, Záhradnícka 37, Bratislava, o doplatok plnenia do výšky skutočnej škody a o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 27Cb/148/2005-344 zo dňa 04.09.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 27Cb/148/2005-344 zo dňa 04.09.2014 vo výroku, ktorým súd vo zvyšku návrh zamietol p o t v r d z u j e. Odvolacie konanie vo veci odvolania odporcu proti výroku, ktorým bol zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi 6.043,30 Eur z a s t a v u j e. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 12% ročne zo sumy 1 840,06 Eur od 20.02.2004 do 26.07.2011 zastavil, odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 6 043,30 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku súd návrh zamietol a o trovách konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že návrhom doručeným dňa 08.02.2005 sa právny predchodca navrhovateľa (Ing. Tibor Furmánek - BUILDING TRADE, Murgašova 18, Žilina, potom BUILDING TRADE, s.r.o., Murgašova 2, Žilina) domáhal voči odporcovi doplatenia poistného plnenia do výšky skutočnej škody. Dňa 04.02.2003 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bolo motorového vozidlo zn. TOYOTA Landcruiser 100 EČ: ZA-325BH zničené, pričom pôvodný navrhovateľ si uplatnil náhradu škody. Odporca zaevidoval poistnú udalosť pod č. 9502749469 a dňa 20.02.2004 poskytol poistné plnenie za vzniknutú škodu vo výške 1.169.678,- Sk. Odporca pri vyčíslení škody odpočítal hodnotu vraku vozidla ako použiteľné zvyšky vo výške 546.218,50 Sk bez DPH. Takto určenú hodnotu zvyškov považoval pôvodný navrhovateľ za značne neúmernú, nakoľko podľa jeho názoru je hodnota zvyškov 300.000,- Sk. Vzhľadom k tomu, že odporca odmietol doplatiť pôvodnému navrhovateľovi náhradu škody vo výške 246.218,- Sk, žiadal, aby súd rozhodol o povinnosti odporcu zaplatiť uvedenú čiastku spolu s úrokom z omeškania a náhradou trov konania. Odporca sa k návrhu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 24.10.2005, v ktorom uviedol, že navrhovateľovi uhradil poistné plnenie vo výške 1.169.678,- Sk dňa 20.02.2004, pričom výšku poistného plnenia stanovil tak, že od časovej ceny vozidla vo výške 1.881.240,- Sk odpočítal hodnotu použiteľných zvyškov vo výške 650.000,- Sk. Poškodenie motorového vozidla posúdil ako totálnu škodu, z toho dôvodu stanovoval hodnotu zvyškov, pričom v praxi sa pri jej stanovení zohľadňuje počet predaných vozidiel rovnakého typu, prevedenia, miera opotrebenia, dopyt v regióne a tiež náklady na rozloženie a očistenie použiteľných skupín vozidla. V prejednávanom prípade sa jednalo o nadlimitnú škodu, pričom konečnú výšku poistného plnenia poskytnutého navrhovateľovi stanovila Komisia pre posudzovanie poistných udalostí nad 1 mil. Sk. Odporca si počas šetrenia predmetnej poistnej udalosti nechal vyhotoviť znalecký posudok č. 64/03 zo dňa 04.02.2003, avšak neakceptoval výpočet v znaleckom posudku, nakoľko tento nezodpovedal kategórii vozidla podľa technického preukazu. Z uvedených dôvodov sa domnieval, že nie je daný právny základ požadovaného nároku. Z poistnej zmluvy č. 531113366-1 zo dňa 18.02.2003 spolu s jej dodatkami súd prvého stupňa zistil, že odporca (ako poisťovňa) si so spoločnosťou ČSOB Leasing a.s. (ako poisteným) dojednal poistenie súboru vozidiel vo vlastníctve poisteného, ktorý ich poistí na základe individuálnych rozhodnutí leasingových nájomcov. Z leasingovej zmluvy LZF/01/21724 zo dňa 26.11.2001 súd prvého stupňa zistil, že pôvodný navrhovateľ uzavrel so spoločnosťou ČSOB Leasing a.s. zmluvu, v rámci ktorej udelil plnú moc nájomcovi na uzatvorenie poistenia v rozsahu všeobecných zmluvných podmienok finančného leasingu. Odporca vykonal šetrenie poistnej udalosti, stanovil výšku poistného plnenia a uhradil leasingovej spoločnosti dňa 20.02.2004 sumu 1.169.678,- Sk. Zmluvou o postúpení pohľadávok uzatvorenou medzi ČSOB Leasing a.s. a Ing. Tiborom Furmánkom-BUILDING TRADE dňa 08.07.2004 boli na pôvodného navrhovateľa, ktorý nadobudol vlastnícke právo k predmetnému vozidlu, postúpené pohľadávky uvedenej leasingovej spoločnosti voči odporcovi vyplývajúce z titulu uzatvorenej poistnej zmluvy. Odporca počas konania uhradil dňa 26.07.2011 navrhovateľovi sumu 9.422,14 Eur. Uvedené skutočnosti neboli medzi účastníkmi sporné. Navrhovateľ naďalej trval na zaplatení 590,86 Eur spolu s príslušenstvom, pričom vychádzal z časovej ceny vozidla určenej v znaleckom posudku vypracovaným súdnym znalcom Ing. Kobliškovou, teda z hodnoty 1.899.975,10 Sk, od ktorej odpočítal hodnotu zvyškov vozidla v sume 351.208,90 Sk a spoluúčasť 5%, t.j. 77.438,- Sk. Z uvedeného vyplýva, že pôvodné poistné plnenie malo byť vo výške 1.471.328,- Sk, od ktorej sumy bola odpočítaná úhrada odporcu zo dňa 20.02.2004 vo výške 1.169.678,- Sk, čo znamená, že odporca mal k 20.02.2004 uhradiť 301.650,- Sk, t.j. 10 013,00 Eur. Keďže odporca uhradil dňa 26.07.2011 sumu 9 422,14 Eur, ostáva mu uhradiť ešte 590,86 Eur. Odporca s uvedenou argumentáciou navrhovateľa nesúhlasil, pričom uviedol, že pri dodatočnom vyplatení poistného plnenia vychádzal z časovej ceny vozidla určenej likvidátorom spoločnosti odporcu, t.j. zo sumy 1.881.240,- Sk, od ktorej odpočítal hodnotu zvyškov vozidla určenej znaleckým posudkom Ing. Kobliškovej a tiež spoluúčasť 5% a už vyplatené poistné v sume 1.169.678,- Sk, a teda vyplatil (doplatil) navrhovateľovi sumu 9 422,14 Eur. Pri doplatení poistného plnenia teda plne akceptoval výpočet hodnoty použiteľných zvyškov určený znalcom počas konania, neakceptoval však výpočet časovej ceny vozidla v predmetnom znaleckom posudku z dôvodu nesprávneho zaradenia vozidla do príslušnej kategórie a nesprávnej amortizačnej stupnice, pretože znalec použil nesprávny koeficient predajnosti vozidla, keď určil koeficient 0,85 pred dopravnou nehodou a koeficient 1,0 po dopravnej nehode, teda vyšší koeficient havarovaného vozidla ako nehavarovaného. Čo sa týka rozšíreného návrhu, v tejto časti považoval odporca nárok za premlčaný, nakoľko predmetom žaloby bol uplatnený nárok v sume 246.218,- Sk. Úroky z omeškania akceptoval iba od doby vypracovania znaleckého posudku v súdnom konaní dňa 07.09.2010 do zaplatenia doplatku na poistnom plnení, resp. 15 dní od vypracovania znaleckého posudku. Súd prvého stupňa mal v konaní za preukázané z vypočutia znalkyne Ing. Eleny Kobliškovej na pojednávaní dňa 08.03.2012, že čo sa týka zaradenia vozidla do inej kategórie ako je uvedená v technickom preukaze, pridŕža sa svojho vysvetlenia uvedeného v znaleckom posudku na strane 5-6. Podľa neho znalkyňa napriek tomu, že vozidlo bolo podľa podkladov o evidencii zaradené do kategórie N1, použila pre stanovenie základnej amortizácie stupnicu pre kategóriu M (osobné motorové vozidlá, dodávkové vozidlá, mikrobusy a ich modifikácie), pretože táto lepšie zodpovedá konštrukčnému riešeniu daného vozidla, ktoré je jednoznačne odvodené z vozidla kategórie M1 len jednoduchou prestavbou. Konštrukcia vozidla a jeho spôsob využívania v prevádzke lepšie zodpovedá kategórii M1 a úpravy pre zaradenie do kategórie N1 majú pre stanovenie skutočnej všeobecnej hodnoty minoritný význam a sú zohľadnené v koeficiente predajnosti. Predmetné úpravy boli objektívne vykonané najmä z dôvodu možnosti odpočtu DPH. Znalkyňa ďalej uviedla, že v tejto otázke, teda zaradenie vozidla do inej kategórie ako je uvedená v technickom preukaze vozidla existuje usmernenie Ústavu súdneho inžinierstva. Podobne sa k uvedenému zaradeniu vozidla vyjadril aj predvolaný svedok Ing. Jozef Staňo na pojednávaní dňa 29.03.2010, ktorý vypracoval znalecký posudok na podnet odporcu a rovnako ako znalkyňa ustanovená súdom, zaradil vozidlo v znaleckom posudku do kategórie M z dôvodu, že podľa jeho názoru ide o osobné vozidlo. Otázku zaradenia vozidla súd prvého stupňa vyhodnotil ako správnu a v súlade s právnymi predpismi, čo mal preukázané zhodným postupom a výpoveďami dvoch znalcov, v tomto smere teda považoval argumentáciu odporcu za nedôvodnú. Čo sa týka námietky odporcu ohľadom nesprávneho koeficientu, ktorý použila znalkyňa v znaleckom posudku, súd prvého stupňa po vypočutí znalkyne vyhodnotil aj túto argumentáciu odporcu za nedôvodnú vzhľadom na výpoveď znalkyne, že použitie koeficientu predajnosti vozidla nemá žiadny vplyv na výpočet časovej (technickej) hodnoty vozidla, pričom koeficient predajnosti 1,0 je koeficient, týkajúci sa iba zvyškov vozidla, a teda je rozdielny ako koeficient predajnosti celého vozidla pred poškodením (0,855), čiže ide o dva úplne rozdielne koeficienty. Koeficient predajnosti pred poškodením vozidla má vplyv na všeobecnú hodnotu vozidla a časová cena vozidla zohľadňuje iba dobu prevádzky vozidla a počet najazdených kilometrov. Súd prvého stupňa vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 08.03.2012, pričom odvolací súd na odvolanie odporcu rozhodol uznesením zo dňa 08.10.2013, č.k. 2Cob/240/2012-332, ktorým rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vyhovením žalobe sa súd dopustil pochybenia, ktoré malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Nesprávny bol záver súdu, keď konštatoval, že navrhovateľ žaloval základ sporu, pretože navrhovateľ žaloval konkrétnu istinu 8 172,94 Eur s prísl., pričom odporca dňa 26.07.2011 uhradil navrhovateľovi istinu 9 422,14 Eur, preto nemohol zaviazať odporcu ešte na zaplatenie istiny 590,86 Eur a prísl. V časti o zaplatenie istiny 590,86 Eur mal návrh zamietnuť a pokiaľ mal za to, že navrhovateľ pôvodný návrh rozšíril o sumu 590,86 Eur s prísl., bolo povinnosťou súdu prvého stupňa prihliadnuť na námietku premlčania vznesenú odporcom. Prvostupňový súd nedostatočne odôvodnil i priznané úroky z omeškania, keď neuviedol ako sa vysporiadal s námietkou premlčania ohľadom rozšírenia úrokov z omeškania. V danom prípade prvostupňový súd prejednal vec v intenciách odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorý konštatoval, že odporca v priebehu konania uhradil 26.07.2011 navrhovateľovi istinu 9 422,14 Eur. Z uvedeného vyplýva, že v časti zaplatenia istiny nebol nárok navrhovateľa odo dňa úhrady dôvodný, nakoľko návrhom na začatie konania sa pôvodne domáhal zaplatenia istiny vo výške 8 172,94 Eur. Z uvedeného dôvodu preto nárok na zaplatenie istiny vo výške 590,86 Eur súd navrhovateľovi nepriznal a v tejto časti návrh zamietol. Aj v prípade, ak by uvedenú sumu 590,86 Eur súd posúdil ako nárok, o ktorý navrhovateľ rozšíril pôvodný nárok na zaplatenie istiny, priznaniu uvedeného nároku bránila námietka premlčania vznesená odporcom, keďže premlčacia doba uplynula v danom prípade 05.02.2007 v zmysle § 101, § 104 Obč. zák. Navrhovateľ na pojednávaní dňa 04.09.2014 zobral návrh v časti úrokov z omeškania vo výške 12% ročne zo sumy 1 840,06 Eur od 20.02.2004 do 26.07.2011 späť, teda v časti úrokov, ktoré sa stali predmetom konania po rozšírení návrhu pripustenom na pojednávaní dňa 28.11.2011. V zostávajúcej časti nároku prvostupňový súd vychádzal z názoru, že navrhovateľovi patrí úrok z omeškania vo výške 12% ročne, a to za obdobie od 20.02.2004 (kedy došlo po ukončení šetrenia poistnej udalosti k prvotnému čiastočnému plneniu poisťovne) do 26.07.2011 (kedy došlo k doplateniu poistného plnenia). Uvedené úroky predstavujú sumu 7 292,50 Eur. Od uvedenej čiastky bolo potrebné odpočítať čiastku, ktorú zaplatil odporca nad rámec istiny, teda sumu 1 249,20 Eur (9 422,14 Eur - 8 172,94 Eur), pričom nezaplatené úroky po takomto odpočte predstavujú priznanú sumu úrokov z omeškania 6 043,30 Eur. V zostávajúcej časti prvostupňový súd nárok ako nedôvodný zamietol. Súd prvého stupňa právne posúdil vec s poukazom na ust. § 788 ods. 1, § 797 ods. 1, 2, 3 a § 806 Občianskeho zákonníka. Odporca podal v zákonnej lehote odvolanie v časti, ktorým súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy vo výške 6 043,30 Eur, z dôvodu § 221 ods. písm. h) O.s.p. a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Uviedol, že súd pochybil, keď navrhovateľovi priznal úroky z omeškania za obdobie od 20.02.2004 do 26.07.2011. V predmetnom konaní súd zadal vypracovanie znaleckého posudku, ktorý vyčíslil hodnotu upotrebiteľných zvyškov. Znalecký posudok bol vypracovaný dňa 07.09.2010 a tento dátum odporca považuje za rozhodný pre posúdenie priznania úroku z omeškania, pričom znalecký posudok odporca akceptoval a doplatil navrhovateľovi sumu vo výške 8 172,94 Eur, čo predstavovalo doplatenie hodnoty upotrebiteľných zvyškov a úroky z omeškania. Poukázal na § 797 ods. 3 Obč. zák., a teda šetrenie bolo ukončené až vypracovaným znaleckým posudkom 07.09.2010, odporca sa teda mohol dostať do omeškania až dňom 23.09.2010. Proti rozsudku sa odvolal v zákonnej lehote i navrhovateľ v časti, ktorej súd žalobu zamietol. Súd prvého stupňa vychádzal z toho, že predmetom konania bol nárok na zaplatenie sumy 8 172,94 Eur s 12% ročným úrokom z omeškania od 20.02.2004 do zaplatenia a že odporca dňa 26.07.2011 uhradil navrhovateľovi sumu 9 422,14 Eur. Súd správne určil, že 12% ročný úrok z omeškania zo sumy 8 172,94 Eur za obdobie od 20.02.2004 do 26.07.2011 predstavuje sumu 7 292,50 Eur. Zároveň však nesprávne určil, že uvedená suma sa považuje v prvom rade za zaplatenie istiny 8 172,94 Eur, a že zvyšok 1 249,20 Eur sa započítava na úrok z omeškania. Navrhovateľ je toho názoru, že súd nesprávne určil, ako bola platba vo výške 9 422,14 Eur zo dňa 26.07.2011 použitá na uspokojenie jeho nárokov. Navrhovateľ bol v čase, keď odporca uskutočnil dňa 26.07.2011 plnenie vo výške 9 422,14 Eur majiteľom pohľadávky vo výške 10 013,00 Eur s prísl., hoci predmetom súdneho konania bolo len zaplatenie 8 172,94 Eur s prísl. Odporca uhradil navrhovateľovi čiastku 9 422,14 Eur bez toho, aby určil, na čo sa má toto plnenie použiť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa plnenie odporcu vo výške 9 422,14 Eur z 26.07.2011 použilo na úhradu istiny pohľadávky (jej neuhradenej časti) na zaplatenie poistného plnenia vo výške 10 013,00 Eur, t.j. po tejto úhrade istina nároku navrhovateľa predstavovala 590,86 Eur. Úrok z omeškania teda nebol uhradený vôbec. Navrhovateľ v odvolaní zároveň navrhol, aby odvolací súd pripustil dovolanie v otázke, či plnenie, pri ktorom dlžník neurčí inak, sa započítava najskôr na istinu pohľadávku, a to aj v časti, ktorá nie je predmetom súdneho konania alebo ktorá je aj premlčaná. Na základe uvedeného navrhol rozsudok v časti, ktorej bola žaloba zamietnutá zmeniť tak, že odporca je ďalej povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 1 249,50 Eur a sumu 590,00 Eur s ročným úrokom z omeškania 12% zo sumy 590,00 Eur od 27.11.2011 do zaplatenia. Odporca dňa 09.03.2015 zobral odvolanie späť podľa ust. § 207 ods. 2, 3 O.s.p. a žiadal odvolacie konanie zastaviť z dôvodu, že pristúpil k úhrade v časti 6 043,30 Eur, teda v časti, ktorou súd zaviazal odporcu na zaplatenie. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu dňa 18.01.2016 podľa § 156 ods. 3 O.s.p. Po preskúmaní obsahu spisu, oboznámení sa s dôvodmi odvolania navrhovateľa dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa § 207 ods. 2 O.s.p., dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak niekto vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Podľa § 207 ods. 3 O.s.p., ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci prvostupňovým súdom. Súd prvého stupňa sa vo svojom rozsudku vysporiadal so všetkými argumentmi navrhovateľa, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a na správnosť dôvodov uvedených v rozsudku odvolací súd, podľa § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu odkazuje. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou navrhovateľa, že súd prvého stupňa nesprávne určil ako bola platba 9 422,14 Eur zo dňa 26.7.2011 použitá na uspokojenie jeho nárokov. Podľa navrhovateľa je podstatné, že v čase, keď odporca uskutočnil dňa 26.7.2011 plnenie vo výške 9 422,14 Eur, navrhovateľ bol majiteľom pohľadávky vo výške 10 013 Eur s príslušenstvom, hoci predmetom konania bolo len zaplatenie 8 172,94 Eur. Súd prvého stupňa vychádzal z právneho názoru odvolacieho súdu vysloveného v uznesení č.k. 2Cob/240/2012-332 zo dňa 8.10.2013, podľa ktorého navrhovateľ žaloval konkrétnu istinu 8.172.94 Eur s príslušenstvom a po podaní žaloby, v priebehu konania pred súdom prvého stupňa, odporca uhradil dňa 26.07.2011 navrhovateľovi istinu 9.422.14 Eur. Súd prvého stupňa rozhodnutím zo dňa 8.3.2012 (ktoré bolo zrušené citovaným rozhodnutím odvolacieho súdu) prisúdil navrhovateľovi viac, ako bolo predmetom sporu, preto v časti istiny 590,86 Eur mal návrh zamietnuť. Podľa odvolacieho súdu je potrebné vychádzať z predmetu sporu tak, ako bol žalovaný, pričom predmetom sporu bol nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 8 172,94 Eur s príslušenstvom titulom doplatenia poistného plnenia. Keďže dlžník zaplatil po začatí súdneho konania svoj dlh, prejavil tým vôľu, aby aby ním poskytnuté plnenie bolo započítané na uplatnenú istinu a úroky. Uplatnenou istinou nebola suma 590,86 Eur až do rozšírenia petitu návrhu zo dňa 24.10.2011, kedy odporca úspešne vzniesol námietku premlčania (§ 101 a 104 Občianskeho zákonníka). Odvolací súd nepripustil podanie dovolania v otázke či plnenie, pri ktorom dlžník neurčí inak, sa započítava najskôr na istinu pohľadávky a to aj v časti, ktorá nie je predmetom súdneho konania alebo ktorá je aj premlčaná, pretože nejde o rozhodnutie po právnej stránke tak zásadného významu. Súdna prax je podľa odvolacieho súdu jednotná v tom, že ak dlžník v priebehu konania uhradí svoj dlh, táto úhrada sa započítava na pohľadávku uplatnenú v súdnom konaní. Hmotnoprávne účinky návrhu na zmenu petitu nastávajú jeho podaním. Ak teda dlžník uhradil dňa 26.7.2011 sumu 9 422,14 Eur, v priebehu súdneho konania o zaplatenie sumy 8 172,94 Eur, je potrebné započítať úhradu najskôr na istinu a úroky z omeškania uplatnené žalobou. Keďže odporca zobral podaním zo dňa 9.3.2015 svoje odvolanie späť, odvolací súd v súlade s 207 ods. 3 O.s.p. odvolacie konanie vo veci odvolania odporcu proti výroku, ktorým bol zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi 6.043,30 eur zastavil. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa (§ 224 ods. 4 O.s.p.). Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.