Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/38/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113222904 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:5113222904.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: J. T., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, Záhorácka 2942/60A, Malacky, Vazovova 7/A, dieťa rodičov: matka - T. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/X, G. a otec - Y. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXX/X, G. O., zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrej Jaroš, spol. s r.o. so sídlom Námestie sv. Anny 361/20, Trenčín o návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Malacky, č.k. 8P/426/2013-196 zo dňa 27.10.2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie znížil výživné otca na maloletého J. T., nar. XX.XX.XXXX zo sumy XXX eur mesačne na sumu XXX eur mesačne, počnúc dňom 01.06.2015, ktoré výživné bude zasielať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Vo zvyšku návrh otca zamietol. Týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Malacky č.k. 6C/59/2009 zo dňa 12.07.2011 v časti výroku o výživnom na maloletého J.. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanovením § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine, § 154 ods. 1, § 162 ods. 1, 2, 3, § 163 ods. 1, 2 O.s.p.. Súd prvej inštancie mal preukázané, že návrh otca na zníženie výživného je podaný dôvodne len čiastočne, keď od poslednej úpravy výživného na maloletého sa zmenila situácia matky, ktorá je živnostníčka so ziskom z podnikania v roku 2014 vo výške X.XXX,XX eur, jej osobný stav sa nezmenil, žije s J. v nájomnom byte, inú vyživovaciu povinnosť nemá. Zmena pomerov nastala u otca, ktorý sa oženil, jeho manželka je zamestnaná, resp. na materskej dovolenke, pribudla mu jedna ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletej O.. Súd prvej inštancie mal preukázané, že otec je od roku 2010 invalidným dôchodcom s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75%, poberá invalidný dôchodok vo výške XXX,XX eur mesačne, naďalej je živnostníkom, v roku 2013 a 2015 si založil ďalšie dve živnosti, v roku 2014 pracoval ako vodič s priemerným mesačným príjmom vo výške XXX,XX eur netto, v období od 12.06.2014 do 30.05.2015 poberal nemocenské v priemernej výške XXX,XX eur mesačne. Súd prvej inštancie konštatoval, že napriek tomu, že výživné vo výške XXX eur zodpovedá potrebám maloletého J., nie je možné prihliadajúc na invaliditu otca a pokles jeho schopnosti zamestnať sa, čiastočne nevyhovieť návrhu otca. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že otec je schopný zabezpečiť si okrem priznaného dôchodku aj iný príjem. Zohľadnil však skutočnosť, že otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k dieťaťu z doterajšieho manželstva a jeho súčasná manželka bude mať tiež vzhľadom na útly vek dieťaťa, obmedzenú možnosť zamestnať sa. Súd prvej inštancie znížil výživné od 01.06.2015, t.j. odo dňa kedy otcovi skončil nárok na dávky nemocenského poistenia na sumu XXX eur mesačne (od uvedenej doby má otec len príjem z invalidného dôchodku a zo živnosti). Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že neuveril tvrdeniam otca, že nevykonáva žiadnu činnosť v rámci podnikania, pokiaľ by to tak bolo, otec by podnikanie zrušil, avšak otec žiadal o vydanie nových živnostenských oprávnení. Súd prvej inštancie zohľadnil pri znížení výživného vek dieťaťa, celkový zdravotný stav, jeho záujmy, celkový vývoj životných nákladov na strane rodičov, skutočnosť, že suma určená súdom titulom výživného je jediným príspevkom otca na výživu maloletého. Vo zvyšku z uvedených dôvodov návrh otca zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. platného do 30.06.2016. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie otec maloletého dieťaťa. Namietal skutočnosť, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, čím pri rozhodovaní nedostatočne zohľadnil zmenu majetkových, zárobkových pomerov otca aj zmenu jeho životných pomerov. Uviedol, že v čase podania návrhu na zníženie výživného nebol riadne zamestnaný a poberal len invalidný dôchodok vo výške XXX eur mesačne, nakoľko od 19.09.2010 bol uznaný za invalidného dôchodcu s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75 % (je držiteľom preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, kríva na jednu nohu a má problémy s chrbticou, v júni 2014 absolvoval dve operácie). Poukázal na to, že v rámci svojej živnosti vykonával v roku 2013 pomocné práce, aby si zvýšil svoje nízke príjmy a dosiahol príjem z podnikania vo výške X.XXX eur (t.j. XXX eur mesačne). Od 31.01.2014 dosahoval príjem vo výške XXX eur. V tomto období musel prispievať na výživu maloletého J. sumou XXX eur mesačne a maloletého W. Z., nar. XX.XX.XXXX vo výške XX eur mesačne. Nebol preto schopný prispievať na výživu detí bez toho, aby neohrozil vlastnú výživu a nedostal sa do platobnej neschopnosti, nakoľko nebol schopný s ohľadom na jeho zdravotný stav zabezpečiť si úspory. Z tohto dôvodu začal na maloletého J. prispievať výživným vo výške XX eur mesačne. Otec namietal, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o znížení výživného s ohľadom na vtedajšie majetkové pomery a zárobkové pomery otca sa nezaoberal uvedenými skutočnosťami a nezohľadnil to pri znížení výživného za obdobie od 17.07.2013 do 31.01.2014. Otec poukázal na to, že rozšírenie živnosti vykonal za účelom zvýšenia možnosti výkonu pomocných prác a zvýšenia možnosti zlepšiť si príjem, čo v rozhodnom období činilo XXX eur. Potvrdil, že od februára 2014 sa mu podarilo zamestnať na pozícii šoféra s dosiahnutým príjmom XXX,XX eur. Túto prácu vykonával do 30.05.2014, pričom od 02.06.2014 do 30.05.2015 bol práceneschopný a od 12.06.2014 do 30.05.2014 poberal nemocenské v priemernej výške XXX,XX eur. Poukázal tiež na jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému W.. Otec nenamietal zníženie výživného na sumu XXX eur mesačne v období od 01.02.2014 do 30.5.2015. Poukázal na to, že od 1.6.2015 nepoberá nemocenské ani žiadnu mzdu, začal si opäť privyrábať podnikateľskou činnosťou, z ktorej dosahuje príjem XXX,XX eur mesačne. V odvolaní uviedol, že jeho pomery sa zmenili v období od 17.07.2013 do 31.1.2014. Tiež dal do pozornosti, že dňa 03.07.2015 zmenil osobný stav uzavretím manželstva a dňa 29.07.2015 sa mu narodilo ďalšie dieťa maloletá O. T.. Výška výživného v sume XXX eur mesačne ohrozuje výživu jeho ďalších maloletých detí, ktoré majú rovnaké práva podieľať sa na životnej úrovni otca v rovnakej miere ako maloletý J.. Ďalej poukázal na to, že jeho manželka má ďalšie dieťa z predchádzajúceho vzťahu, maloletú O. J., nar. X.X.XXXX, ktorá bola zverená do starostlivosti matky a otec bol povinný prispievať na výživu dieťaťa sumou X.XXX.- Sk (XX,XX eur) mesačne, avšak túto povinnosť si neplní, čím je zaťažená celá jeho rodina. Uviedol, že jeho manželka poberala v období od 01.10.2013 do 31.03.2015 len náhradné výživné. Poukázal na aktuálne možnosti manželky, ktorá zabezpečuje starostlivosť o maloleté dieťa a poberá materský príspevok vo výške XXX,XX eur mesačne, pričom dôjde k jeho zníženiu na sumu XXX,XX eur mesačne, keď bude poberateľkou rodičovského príspevku. Namietal nezohľadnenie tejto skutočnosti súdom prvej inštancie. Žiadal zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie tak, že otcovi bude výživné na J. znížené zo sumy XXX eur mesačne na sumu XX eur mesačne počnúc dňom 07.07.2013 do 31.01.2014, na sumu XXX eur mesačne počnúc dňom 01.02.2014 do 30.05.2015 a na sumu XX eur mesačne počnúc dňom 01.06.2015. Súčasne žiadal, aby zameškané výživné mal umožnené splácať v mesačných splátkach po XXX eur mesačne popri bežnom výživnom z dôvodu, že platby výživného spolu so zročným výživným by mohli ohroziť plnenie ďalších vyživovacích povinností otca voči maloletým deťom W. a O., ako aj voči manželke a maloletej O., a zároveň by mohlo mať za následok ohrozenie vlastnej výživy otca. K odvolaniu otec pripojil oznámenie Sociálnej poisťovne o uplynutí podporného obdobia od 02.06.2014 do 31.05.2015, sobášny list, rodný list maloletej O. T., nar. XX.XX.XXXX rodný list maloletej O. V., nar. XX.XX.XXXX (dieťa rodičov Y. J. a Q. V.), rozhodnutie Sociálnej poisťovne Žilina z 02.07.2015 o priznaní nároku na materské Q. V. vo výške XX,XX eur denne od 27.06.2015, rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina z 29.10.2013 a z 11.05.2015 o priznaní a zániku náhradného výživného na maloletú O. V. vo výške XX,XX eur mesačne počnúc dňom 01.10.2013 do 01.04.2015. 4. Matka sa k odvolaniu otca nevyjadrila. 5. Kolízny opatrovník navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. 6. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 65 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej C.m.p.), v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej C.s.p.), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolaniu otca maloletého dieťaťa nie je možné vyhovieť. 7. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vec správne, právne posúdil a vyvodil z nej aj správny právny záver. V odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. 8. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 9. Podľa § 395 ods. 1 C.m.p. ak § 396 C.m.p. neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. 10. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine a Občianskeho súdneho poriadku platného do 30.06.2016 znížil výživné na maloletého Davida zo sumy 200 eur mesačne na sumu 150 eur mesačne počnúc dňom 01.06.2015, vo zvyšku návrh otca zamietol. 11. Predmetom konania v danej veci je zmena rozhodnutia o výživnom na maloleté dieťa. Súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý jasne definuje dôvody majúce za následok zmenu rozhodnutia o výživnom. Za takéto v zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba považovať zmenu pomerov, či už na strane rodičov alebo maloletého dieťaťa, musí ísť pritom o podstatnú zmenu pomerov. Úlohou súdu pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom, v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov, pri zachovaní práva detí podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 12. S poukazom na uvedené kritériá rozhodné pre určovanie výživného odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav tým, že svoje dokazovanie zameral na zisťovanie rozhodujúcich skutočností podstatných pre rozhodnutie o návrhu otca na zníženie výživného z hľadiska súčasných odôvodnených potrieb maloletého, ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov, na výživu ktorých je maloletý plne odkázaný a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine) porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného na maloletého, t.j. v čase predchádzajúceho rozhodovania o výživnom na maloletého J. Vychádzajúc z okolností zistených vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že od posledného rozhodovania o výživnom došlo na strane otca k zmene pomerov, ktorú súd prvej inštancie zohľadnil v potrebnom rozsahu pri znížení výživného sledujúc súčasne aj prvoradý záujem dieťaťa a zmenu pomerov aj na strane dieťaťa. 13. Pokiaľ ide o zisťovanie rozhodujúcich skutočností právne významných pre posúdenie dôvodnosti návrhu otca na zníženie výživného treba uviesť, že súd prvej inštancie v tomto smere vykonal riadne dokazovanie zamerané na zistenie ako zárobkových a majetkových pomerov rodičov, tak aj odôvodnených potrieb maloletého, skutkové zistenia na základe vykonaného dokazovania dôsledne vyhodnotil, svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil. Odvolací súd sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie a s dôvodmi v ňom uvedenými v celom rozsahu stotožňuje v súlade s ust. § 387 ods. 2 C.s.p.. V odvolaní otca neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. So všetkými skutočnosťami, ktoré tvrdil otec sa súd prvej inštancie riadne vyporiadal. Podmienkou pre zmenu rozhodnutia o vyživovacej povinnosti je zmena pomerov. Zníženie výživného nie je nikdy na prospech maloletého dieťaťa, pretože potreby dieťaťa neustále rastú. 14. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil zmenu pomerov na strane otca (uzavretie manželstva, jeho ďalšie vyživovaciu povinnosť a pribudnutie ešte jednej vyživovacej povinnosti a aktuálny príjem jeho manželky). Tiež správne posúdil príjmy, pomery a možnosti na strane otca vo vzťahu k výkonu jeho práce a zdravotnému stavu. Odvolací súd dopĺňa a súčasne poukazuje na skutočnosť, že už v čase predchádzajúcej úpravy výživného bol otec uznaný invalidným dôchodcom, avšak príjem okrem invalidného dôchodku si zabezpečoval. Uvedené súd prvej inštancie pri rozhodovaní zohľadnil, keď čiastočne výživné znížil, pričom posúdil aj rozšírenie predmetu jeho živnostenského podnikania a výkon práce vodiča v roku 2014. Voči hodnoteniu obdobia, kedy otec poberal nemocenské dávky (jún 2014 až máj 2015) otec nevyslovil žiadne výhrady. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie jasne a zrozumiteľne vyplývajú dôvody posúdenia návrhu na zníženie výživného v súvislosti so zohľadnením invalidity a poklesu schopnosti pracovať a na druhej strane schopnosť otca zabezpečiť si iný príjem. Otec sám v odvolaní poukazuje na to, že v období roku 2013 si zabezpečil iný príjem z výkonu pomocných prác, avšak výška tohto príjmu nepostačovala na zabezpečenie potrieb detí a jeho vlastných potrieb, keďže dosahoval nízke príjmy. Odvolací súd neprihliadal na odvolacie námietky otca v tomto smere, dávajúc do pozornosti otca jeho zákonnú povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa, ktoré nie je schopné samo sa živiť primeranou výškou výživného zodpovedajúcou veku a potrebám dieťaťa. Otec maloletého dieťaťa si musí uvedomiť, že je rodičom, ide o zodpovednosť, ktorá ho sprevádza celý život a preto je nevyhnutné, aby sa správal tak, aby si plnil svoje záväzky a povinnosti. Otec sa nemôže spoliehať na zabezpečovanie všetkých potrieb maloletého matkou, ktorá naviac zabezpečovala osobnú starostlivosť o dieťa. Súd prvej inštancie správne posúdil zmenu pomerov na strane dieťaťa, jeho vek a tomu zodpovedajúcu výšku bežných denných nákladov na zabezpečenie jeho potrieb. Pokiaľ ide o vznik ďalšej vyživovacej povinnosti treba uviesť, že ide o objektívnu skutočnosť, ktorá má vplyv na určenie výživného, automaticky však neznamená zmenu rozhodnutia o výživnom. Uvedenú skutočnosť je potrebné v konaní posudzovať vo vzťahu k ďalším právne významným skutočnostiam rozhodnutým pre určovanie výživného, uvedeným v ust. § 62 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. V tomto smere v danej veci postupoval aj súd prvej inštancie, keď na strane rodičov zisťoval ich zárobkové a majetkové pomery, ich možnosti a schopnosti, životnú úroveň a tieto posudzoval komplexne. Rovnako postupoval aj porovnaním pomerov na strane maloletého. V prípade, ak sa otec odvoláva a poukazuje na ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej O., dieťaťu jeho manželky, na ktorého výživu bolo zasielané náhradné výživné vo výške XX,XX eur mesačne, na uvedenú námietku nie je možné prihliadať, keďže otec maloletého J. nie je biologickým otcom maloletej O., voči ktorej má rodičovské povinnosti a práva jej rodič. Je vecou matky, aby podnikla všetky kroky vo vzťahu k plateniu výživného na toto dieťa, to znamená aj napriek tomu, že poberala náhradné výživné, mohla a mala právo domáhať sa súdnou cestou zvýšenia výživného na maloletú. Zníženie výživného na maloletého J. nemôže byť na úkor platenia výživného otcom na dieťa jeho manželky a povinnosť rodiča tohto dieťaťa. 15. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie, podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci nedošlo na strane otca k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného na maloletého v rozsahu navrhovanom otcom. Súd prvej inštancie v konaní správne zisťoval a vyhodnocoval aj pomery na strane maloletého, pričom od poslednej úpravy výživného do rozhodnutia súdu prvej inštancie uplynula doba štyroch rokov, maloletý J. nastúpil na druhý stupeň základnej školy, náklady na zabezpečenie jeho bežných potrieb (strava, ošatenie, náklady súvisiace so zabezpečením zdravotnej starostlivosti) sa zvýšili, či už prirodzeným rastom dieťaťa alebo úhradou platieb na jeho školské a mimoškolské aktivity. Nemožno opomenúť ani skutočnosť, tak ako konštatuje aj súd prvej inštancie, že suma výživného na dieťa je jediným príspevkom otca na maloletého. 16. Odvolací súd dáva taktiež do pozornosti otca, že v čase predchádzajúcej úpravy výživného súhlasil s rodičovskou dohodou o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému J. a s výškou výživného XXX eur, pričom už v tom čase bol uznaný invalidným dôchodcom s mierou poklesu schopnosti pracovať na 75 %. 17. Odvolací súd nevyhovel námietke a návrhu otca na zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie vo vzťahu k umožneniu splácať dlžné výživné na dieťa mesačne formou splátok, keďže otec si vyživovaciu povinnosť v priebehu konania neplnil riadne. Odvolací súd konštatuje, že povinnosť otca vyplývala z rozhodnutia súdu, ktoré bol povinný rešpektovať a na základe neho plniť. Svoje záležitosti si mal zariadiť tak, aby mu nevznikol dlh na výživnom. V prípade, že svojvoľne znížil výšku výživného na J., bola matka nútená zabezpečovať potreby dieťaťa vo výrazne vyššej miere bez akéhokoľvek ohľadu otca na to, či matka dokáže sama financovať potreby dieťaťa. 18. S poukazom na uvedené, odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia o výživnom na strane otca nedošlo k tak výraznej zmene pomerov, aby bolo možné vyhovieť otcovi v celom rozsahu. 19. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.. 20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 58 C.m.p. v spojení s ust. § 52 C. m.p. 21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Cs.p.).