Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/268/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114222791 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:5114222791.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci navrhovateľky: S. M., nar. XX.X.XXXX, bytom Ž. I. XX/XX, D. D., zastúpená: MUDr. Irena Hulínová, bytom Žilinská cesta 55/52, Lietavská Lúčka proti odporcovi: U. F., nar. XX.X.XXXX, bytom F. X. XXXX/XX, P., zastúpenom: advokátska kancelária Zahradnikova.SK, s.r.o., so sídlom Šancova 48, Bratislava o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 14.3.2016, č.k. 4C/126/2014-163, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti z r u š u j e a vec sa v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil odporcovi povinnosť platiť navrhovateľke príspevok na výživu v sume 30 eur mesačne s účinnosťou od 1.12.2014 do 30.6.2016, vždy do 15. dňa toho- ktorého mesiaca vopred počnúc právoplatnosťou rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol. Zároveň uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke zročný príspevok za obdobie od 1.12.2014 do 29.2.2016 v sume 450 eur v mesačných splátkach vo výške 20 eur spolu s bežným príspevkom na výživu počínajúc právoplatnosťou rozsudku do zaplatenia s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky alebo jej časti sa stáva splatným celý dlh. Odporcu zaviazal aj na zaplatenie súdneho poplatku v sume 34,20 eur na účet prvoinštančného súdu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 67 ods. 2, § 72 ods. 1, 2, 3 a § 73, § 75 ods. 1 a 2, § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“) a vecne tým, že mal preukázané splnenie podmienky priznania nároku na predĺženie príspevku na výživu rozvedeného manžela z objektívnych dôvodov na strane navrhovateľky. Obdobie priznania príspevku časovo ohraničil od 1.12.2014 viazaný návrhom navrhovateľky do 30.6.2016, kedy má dôjsť k posudzovaniu spôsobilosti navrhovateľky na prácu posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne. Oproti výške príspevku naposledy určenej súdom vo výške 50 eur mesačne priznal navrhovateľke príspevok vo výške 30 eur prihliadnuc na zmenu pomerov na strane účastníkov. Táto zmena spočívala v zverení maloletého syna T. do osobnej starostlivosti odporcu s povinnosťou navrhovateľky platiť výživné vo výške 30 eur mesačne a v tom, že odporcovi pribudla vyživovacia povinnosť na maloletého syna F.. Zročný príspevok predstavuje nedoplatok v sume 450 eur za obdobie od 1.12.2014 do 29.2.2016, ktorý súd povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach po 20 eur. O povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok za návrh rozhodol z dôvodu, že navrhovateľka je oslobodená od súdneho poplatku. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 zák.č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“), keďže každý účastník mal vo veci úspech len čiastočný s prihliadnutím na to, že žiaden z nich si náhradu trov konania neuplatnil. 3. Proti rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie nepostupoval správne, ak nepovažoval za zásadné posúdiť otázku, či zdravotný stav navrhovateľky napĺňa podmienku výnimočnosti a či nepriaznivosť tohto stavu zakladá nevyhnutnosť sústavnej opatery o jej osobu. Samotná neschopnosť rozvedeného manžela sám sa živiť nie je totiž dôvodom pre predĺženie povinnosti prispievať na jeho výživu, ale musí existovať zároveň ďalší výnimočný dôvod, ktorým je objektívna skutočnosť zásadne ovplyvňujúca schopnosť rozvedeného manžela sám sa živiť, pričom za takýto nemožno považovať samotný nepriaznivý zdravotný stav, pokiaľ tento nevyžaduje sústavnú opateru. V danom prípade vážnosť zdravotného stavu a existenciu potreby sústavnej opatery o navrhovateľku spochybňuje fakt, že v období od júla 2014 do septembra 2015 predstavoval jej priemerný mesačný príjem spolu s invalidným dôchodkom sumu 373,44 eur a tiež, že si aktívne hľadá prácu. Prvoinštančný súd podľa jeho názoru dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko konštatoval, že boli splnené podmienky predĺženia obdobia priznania nároku na príspevok na výživu rozvedeného manžela, hoci zákonom predpokladaná výnimočnosť daného prípadu nevyplývala zo žiadneho z vykonaných dôkazov. Ďalej uviedol, že súd prvej inštancie sa nedostatočne zaoberal otázkou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu spoločného syna účastníkov konania, ktorého má v osobnej starostlivosti. Namietal tiež uloženie mu povinnosti zaplatiť súdny poplatok v sume 34,20 eur v dôsledku oslobodenia navrhovateľky od súdneho poplatku. Konanie o príspevok na výživu rozvedeného manžela totiž nepovažoval za také, v rámci ktorého je navrhovateľ oslobodený od súdnych poplatkov v zmysle § 4 ods. 2 písm. e) zákona o súdnych poplatkoch, pričom súd prvej inštancie neposúdil žiadosť navrhovateľky o oslobodenie od súdneho poplatku podľa § 138 O.s.p. Ani výšku súdneho poplatku nepovažoval za správne stanovenú, keď prvoinštančný súd použil sadzbu 6%, hoci mal použiť sadzbu 2%. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh zamietne. 4. Navrhovateľka sa k odvolaniu odporcu vyjadrila v podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 12.5.2016 v ktorom uviedla, že súd prvej inštancie si zabezpečil obsiahly dôkazový materiál a v prípade pochybností o jej zdravotnom stave by požiadal o vyjadrenie súdnych znalcov. Poukázala na to, že odporca počas konania opakovane poukazoval iba na svoje výdavky, úmyselne však zamlčiaval príjmy svojej rodiny. V súvislosti so zdravotným stavom spoločného syna T. uviedla, že v čase, keď bol v jej starostlivosti, odporca arogantne negoval tento stav, pritom v súčasnosti, keď je syn v jeho starostlivosti žiada, aby jeho stav bol zohľadňovaný. Navrhla, aby odvolací súd zamietol odvolanie odporcu s poukazom na časové limitovanie príspevku do 30.6.2016. Zároveň žiadala o zamietnutie náhrady trov odvolacieho konania, pretože nebolo nevyhnutné, aby bol odporca v konaní právne zastúpený. 5. Na vyjadrenie navrhovateľky reagoval odporca podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 8.8.2016, v ktorom opakovane uviedol svoju argumentáciu ohľadom výnimočného charakteru predĺženia príspevku na výživu rozvedeného manžela s tým, že z vyjadrenia lekárky P.. D. O. nevyplýva, že navrhovateľkin zdravotný stav si vyžaduje sústavnú opateru a zároveň nevylučuje jej pracovné zaradenie na brigádnické práce, príp. na čiastočný úväzok. V súvislosti so skúmaním majetkových pomerov rozvedeného manžela poukázal na dobrovoľné vzdanie sa majetku navrhovateľkou v prospech inej osoby (darovaním rodinného domu, ktorý nadobudla za finančné prostriedky pochádzajúce z vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov). Skutkový stav veci v súvislosti so skúmaním príjmu navrhovateľky považoval za nedostatočný, pričom súd prvej inštancie sa v tomto ohľade nevysporiadal s dôkazmi, ktoré sú v zjavnom rozpore. V súvislosti s návrhom navrhovateľky na zamietnutie náhrady trov konania odporcu uviedol, že zastúpenie v konaní je zákonným právom účastníka konania vyplývajúcim z Civilného sporového poriadku a Civilného mimosporového poriadku. Ďalej poukázal na zmenu zverenia maloletého syna do jeho osobnej starostlivosti, čo podľa neho predstavovalo zlepšenie postavenia navrhovateľky. V súvislosti s námietkou navrhovateľky o zamlčovaní príjmu rodiny odporcu, uviedol, že príjem rodiny povinného za čas poskytovania príspevku navrhovateľke tvorí príjem povinného a rodičovský príspevok jeho manželky. 6. Navrhovateľka sa vyjadrila k stanovisku odporcu podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 14.9.2016, v ktorom uviedla okolnosti vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva ako aj pohnútky, ktoré viedli k darovaniu nadobudnutej nehnuteľnosti svojmu bratovi, ktorý spolu s rodičmi ako jediní sa môžu o ňu postarať. V súvislosti s výživným na spoločné dieťa poukázala na plnenia nad rámec výživného, ktoré poskytuje synovi. Opätovne poukázala na skutočnosť, že odporca v konaní nikdy nevykalkuloval riadne príjmy svojej rodiny, ale poukazoval iba na svoje výdavky. 7. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom odvolania a nie je viazaný odvolacími dôvodmi, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 470 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a podľa § 65, § 66 v spojení s § 395 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C.m.p.“) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné. 8. V súvislosti s podaným opravným prostriedkom odporcu považuje odvolací súd za potrebné ako prvoradé uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané. Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolateľa iba vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu (§ 65 C.m.p.), čo však nie je daný prípad. Predmetom odvolacieho prieskumu je (vychádzajúc z obsahu odvolania podaného odporcom) výrok súdu prvej inštancie, ktorým uložil povinnosť odporcovi platiť navrhovateľke príspevok na výživu v sume 30 eur mesačne s účinnosťou od 1.12.2014 do 30.6.2016, ďalej výrok, ktorým uložil odporcovi povinnosť zaplatiť zročný príspevok za obdobie od 1.12.2014 do 29.2.2016 v sume 450 eur v mesačných splátkach po 20 eur spolu s bežným príspevkom na výživu a výrok, ktorým uložil odporcovi zaplatiť súdny poplatok v sume 34,20 eur. 9. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Senica zo dňa 17.5.2010, č.k. 7C/27/2009-109 bola odporcovi určená povinnosť platiť navrhovateľke príspevok na výživu v sume 50 eur mesačne s účinnosťou od 1.12.2009 do 19.11.2014 (vo zvyšku bol návrh zamietnutý a nedoplatok na zročnom príspevku vo výške 300 eur za čas od 1.12.2009 do 31.5.2010 bol odporcovi povolený splácať v splátkach po 50 eur mesačne). Z odôvodnenia rozsudku (ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 15.2.2011, č.k. 10Co/254/2010-139) vyplýva, že podstatnou skutočnosťou pre priznanie príspevku na výživu navrhovateľky bol jej zdravotný stav, pre ktorý sa nemohla sama živiť ako aj zdravotný stav syna T., ktorého mala navrhovateľka v tom čase v osobnej starostlivosti s prihliadnutím na to, že potreby a majetkové pomery navrhovateľky a odporcu nie sú ani pomerne rovnaké. 10. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016. O odvolaní odporcu rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák.č. 160/2015 Z.z. a zák.č. 161/2015 Z.z. 11. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Podľa § 395 ods. 1 C.m.p. ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 395 ods. 2 C.m.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Podľa § 67 ods. 2 Zákona o rodine vyživovacia povinnosť medzi manželmi a poskytovanie príspevku na výživu rozvedenému manželovi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom. Podľa § 72 ods. 1 Zákona o rodine rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Podľa § 72 ods. 3 Zákona o rodine príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 12. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď pri posúdení opodstatnenosti návrhu na predĺženie doby, v rámci ktorej bola odporcovi uložená povinnosť platiť navrhovateľke príspevok na jej výživu, riadne nevyhodnotil výnimočnosť predĺženia doby poskytovania príspevku. Odvolací súd dáva do pozornosti, že predpokladom predĺženia doby poskytovania príspevku na rozvedeného manžela je skutočnosť, že rozvedený manžel nie je schopný z objektívnych dôvodov sám sa živiť ani po uplynutí doby piatich rokov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode a skutočnosť, že ide o výnimočný prípad, t.j. ide o určitú okolnosť vybočujúcu z rámca iných prípadov poskytovania príspevku na výživu rozvedeného manžela. Výnimočnosť, ktorá odôvodňuje predĺženie obdobia poskytovania príspevku pritom právny predpis príkladmo uvádza ako zverenie do osobnej starostlivosti dieťaťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom alebo dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru samotného rozvedeného manžela. V danej veci súd prvej inštancie citoval správne ust. § 72 ods. 3 Zákona o rodine, avšak z odôvodnenia jeho rozhodnutia nie je zrejmé, z čoho vyvodil výnimočnosť daného prípadu. Naopak, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že osobná starostlivosť o maloleté dieťa (syna T.) prešla s navrhovateľky na odporcu, pričom práve osobná starostlivosť o dieťa s dlhodobým nepriaznivým zdravotným stavom mohla byť dôvodom výnimočného predĺženia doby poskytovania príspevku. Zároveň nemožno konštatovať ani jasný záver prvoinštančného súdu o nemožnosti navrhovateľky samej sa živiť z objektívnych dôvodov, keď v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nebola odstránená rozpornosť v obsahu listinných dôkazov, týkajúcich sa pracovnej spôsobilosti navrhovateľky. Táto rozpornosť spočíva predovšetkým v tom, že na jednej strane bolo v konaní predložené lekárske potvrdenie o tom, že zdravotný stav navrhovateľky neumožňuje jej trvalé pracovné zaradenie, na strane druhej rozhodnutie Sociálnej poisťovne o poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 60% a zároveň aktívna snaha navrhovateľky získať prácu. Vyhodnotenie týchto dôkazov nemožno podľa názoru odvolacieho súdu považovať za zrozumiteľné vo vzťahu ku konštatácii o neschopnosti navrhovateľky sa samej živiť. Na základe uvedeného je potrebné zhrnúť, že z napadnutého rozsudku nie je zrejmé a nepochybné vyvodenie neschopnosti navrhovateľky samej sa živiť z objektívnych dôvodov ako aj vyvodenie výnimočnosti predĺženia poskytovania príspevku. Súd prvej inštancie pritom vykonal dokazovanie smerujúce k zisteniu skutkového stavu veci, v odôvodnení rozhodnutia však dostatočným spôsobom nevysvetlil, ako vyhodnotil jednotlivé dôkazy v súvislosti so skúmaním splnenia predpokladov pre priznanie nároku navrhovateľke. V dôsledku absencie riadneho vyhodnotenia skutkového stavu potom nemožno konštatovať, že výsledky vykonaného dokazovania zodpovedajú deklarovanému záveru o splnení podmienky priznania nároku na predĺženie príspevku na výživu rozvedeného manžela. Rozhodnutie súdu prvej inštancie tak nespĺňa zákonné náležitosti predpísané v § 220 ods. 2 C.s.p., nakoľko v ňom absentujú dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil, a z toho vyplývajúci jednoznačný a nepochybný záver o dôvodnosti návrhu navrhovateľky na predĺženie poskytovania príspevku na rozvedeného manžela. Je potrebné konštatovať, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia , čo v danom prípade predstavuje práve skúmanie a vyhodnotenie vyššie uvedených predpokladov pre priznanie príspevku. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Vychádzajúc z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je aj vo vzťahu k námietkam odporcu možné konštatovať, že odvolaním napadnuté rozhodnutie uvedeným požiadavkám nevyhovuje a námietky odporcu sú dôvodné, čím je zároveň naplnený dôvod pre zrušenie prvoinštančného rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p.. 13. V záujme vysporiadania sa so všetkými podstatnými námietkami podaného odvolania odvolací súd konštatuje, že ani postup súdu prvej inštancie ohľadom uloženia povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok nebol správny. Ako správne upozornil odporca v podanom odvolaní, osobné oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. e) a f) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“) sa vzťahuje na navrhovateľa v konaní o určenie výživného, v konaní o jeho zvýšenie, ako aj v konaní o uplatnenie práva na zaplatenie úrokov z omeškania s plnením výživného a v konaní o uznanie alebo vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia o výživnom a nevydatej matky v konaní o príspevku na výživu a úhradu niektorých nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. Navrhovateľka v konaní o príspevku na výživu rozvedeného manžela nespadá do žiadnej z definícií navrhovateľov uvedených v citovanom ustanovení zákona o súdnych poplatkoch. Ak teda navrhovateľka požiadala o oslobodenie od súdnych poplatkov v zmysle § 138 O.s.p. (v súčasnosti podľa § 254 C.s.p.), súd prvej inštancie mal o tomto návrhu rozhodnúť a až v prípade oslobodenia navrhovateľky od súdnych poplatkov postupovať podľa § 2 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch (v prípade úspechu navrhovateľky v konaní). 14. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ( t.j. vo výrokoch týkajúcich sa povinnosti odporcu platiť navrhovateľke príspevok na výživu a zročný príspevok a povinnosti zaplatiť na účet konajúceho súdu súdny poplatok) a v závislom výroku o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. zrušil, pretože jeho nepreskúmateľnosťou došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Úlohou prvoinštančného súdu bude pri ďalšom prejednaní veci skúmať a posúdiť objektívnu neschopnosť navrhovateľky sa samej živiť a výnimočnosť okolností odôvodňujúcich priznanie príspevku po uplynutí piatich rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva, vyhodnotiť (aj prípadné ďalšie) vykonané dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, opätovne vo veci rozhodnúť a odôvodniť rozhodnutie tak, aby zodpovedalo ust. § 220 ods. 2 C.s.p., t.zn. v ňom uviesť stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri posúdení návrhu navrhovateľky, predovšetkým ako vyhodnotil vyššie uvedené predpoklady na predĺženie doby poskytovania príspevku a na základe čoho dospel k záveru o opodstatnenosti/neopodstatnenosti návrhu navrhovateľky; v novom rozhodnutí o veci súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania (§ 396 ods.3 C.s.p.). Výrok rozsudku prvej inštancie, ktorým uložil odporcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok odvolací súd zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. d) C.s.p., nakoľko dôvody, pre ktoré bolo vydané, neexistovali. 15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).