Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 22CoE/235/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6606210751 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:6606210751.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a členov senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a Mgr. Štefana Zelenáka, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. IČO: 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava, právne zastúp. advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, proti povinnému: S. W., M. F. W. W. - A. P., zast. opatrovníkom: H. L., X. S. Okresného X. W. Q., pre pohľadávku vo výške 243,98 Eur istiny s príslušenstvom, trovy konania vo veci samej a trovy exekúcie, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Vladimírom Cipárom so sídlom exekútorského úradu v Bratislava, Vazovova 9, v zmysle poverenia zo dňa 17.05.2007, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV. v Bratislave, č. k. 37Er/299/2007-68 zo dňa 28.03.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava IV. v Bratislave č.k. 37Er/299/2007-68 zo dňa 28.03.2012, p o t v r d z u j e. Povinnému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava IV. v Bratislave uznesením 37Er/299/2007-68 zo dňa 28.03.2012 zamietol žiadosť oprávneného o zmenu súdneho exekútora z doterajšieho súdneho exekútora Mgr. Vladimíra Cipára so sídlom exekútorského úradu v Bratislave, Vazovova 9, na súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom exekútorského úradu v Bratislave, Záhradnícka 60 a exekúciu zastavil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že dňa 06.10.2010 bol súdu doručený návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora na súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom v exekútorskom úrade Záhradnícka 60, Bratislava, avšak súd prvej inštancie uviedol, že z úradnej činnosti (napr. konanie č.k. 16Er/455/2004) mu je známe, že súdny exekútor JUDr. Krutý, za ktorého oprávnený navrhuje zmeniť súčasného súdneho exekútora, bol zamestnancom oprávneného od 01.08.2006 do 05.06.2007 a s poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 322/2010-37 konštatoval, že skutočnosť, že súdny exekútor bol zamestnancom účastníka exekučného konania (v danom prípade oprávneného), je okolnosťou vylučujúcou ho z vykonávania exekúcie podľa § 30 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len EP), ktorú je v zmysle § 30 ods. 3 EP povinný bezodkladne oznámiť súdu. Na základe uvedeného súd prvého stupňa žiadosť oprávneného o zmenu exekútora zo súčasného súdneho exekútora na JUDr. Krutého zamietol. 2. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že z rozhodcovského spisu sp. zn. SR 0290/06 zistil, že rozhodca zaslal exekučný titul dňa 13.03.2006 povinnému na adresu S. XX/X, D.. Pošta vykonala dňa 15.03.2006 neúspešný pokus o doručenie zásielky a dňa 16.03.2006 zásielku vrátila rozhodcovskému súdu s poznámkou „adresát neznámy“. Z rozhodcovského spisu nevyplýva, že by rozhodcovský súd následne vynaložil akékoľvek úsilie na zistenie trvalého pobytu povinného ani sa v rozhodcovskom spise nenachádza žiadna dohoda uzavretá s povinným v priebehu rozhodcovského konania, ohľadom doručovania písomností v rozhodcovskom konaní. Všeobecné zmluvné podmienky poskytnutia úveru, ktoré sú tiež súčasťou rozhodcovského spisu, nijako neupravujú doručovanie v rozhodcovskom konaní, uvádza sa iba povinnosť dlžníka pod pokutou 1000,- Sk oznámiť veriteľovi zmenu adresy (čl. 9), povinnosť dlžníka uhradiť náklady na jeho vyhľadanie v prípade zmeny adresy (čl. 12) a súhlas dlžníka, aby Sociálna poisťovňa poskytla veriteľovi všetky informácie týkajúce sa platieb a dávok nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia (čl. 18). Nakoľko rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, nenadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť, keďže nebolo povinnému riadne doručené, súd prvého stupňa exekúciu zastavil. V danom prípade nemohlo byť uplatnené ani ust. § podľa § 25 ods. l druhá veta zákona NR SR č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK). Zároveň súd prvej inštancie poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave, č.k. 18CoE/208/2011-66 zo dňa 06.07.2011, v ktorom sa uvádza, že ustanovenie zmluvy o povinnosti oznámiť veriteľovi zmenu adresy trvalého pobytu nie je možné považovať za osobitný spôsob dojednania doručovania v rozhodcovskom konaní v zmysle § 25 ods. 1 prvá veta ZoRK; v takomto prípade sa postupuje podľa § 25 ods. 1 ZoRK, podľa ktorého musí rozhodca vynaložiť primerané úsilie na zistenie pobytu účastníka konania. Kým sa tak nestane, rozsudok nemožno považovať za doručený účastníkovi a je nepochybné, že nemôže nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť. 3. Proti predmetnému uzneseniu v celom jeho rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený z dôvodu, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo zakladá odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f) zákona NZ ČSR č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len OSP) a súčasne súd prvej inštancie rozhodol bez návrhu, ktorý bol potrebný a dôvody, pre ktoré rozhodnutie vydal, nikdy neexistovali. Obsahom dôvodov podaného odvolania oprávnený v bode A) uviedol, že napáda postup súdu a uznesenie, ktorým súd prvého stupňa ex offo rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, z hľadiska porušenia práv oprávneného. V dôvodoch uvedených v bode B) mal oprávnený za to, že všeobecný súd má vec v odvolacom konaní preskúmať a rozhodnúť o podanom odvolaní, pričom poukázal na čl. 142 ods. 2 veta tretia Ústavy SR. V súvislosti s porušením práv, v bode C, oprávnený uviedol, že napadnutým rozhodnutím bola porušená rovnosť účastníkov v konaní pred súdom zaručená pre oprávneného v čl. 47 ods. 3 Ústavy SR. Exekučný súd neaplikoval na zistený skutkový stav relevantnú právnu normu, ktorou bolo ust. § 30 EP, nevykonal dokazovanie a tým porušil právo oprávneného na súdnu ochranu. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu, pričom jedným z procesov je aj povinnosť súdov svoje rozhodnutie odôvodniť. Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. V danom prípade nie je zrejmé, akou úvahou súd prvého stupňa dospel k tomu, že súdny exekútor je zaujatý voči oprávnenému. Právna úprava výberu súdneho exekútora neumožňuje exekučnému súdu vylúčiť súdneho exekútora z vykonávania exekúcie pre pomer k oprávnenému. Všeobecný súd by nemal byť vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení nekoherentný, t.j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver, taktiež musí dbať o celkovú presvedčivosť. Odôvodnenie rozhodnutia je zároveň zárukou toho, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny a predpokladom toho, aby strany mohli účinne uplatňovať právo na opravné prostriedky. Súd prvej inštancie podľa názoru oprávneného vôbec neodôvodnil diferentnú zmenu svojho stanoviska, avšak vzhľadom k tomu, že skutková situácia sa vôbec nezmenila, zmenu zdôvodniť musel. Porušením princípu rovnosti zbraní bol oprávnený uvedený súdom do takého postavenia, ktoré bolo podstatne nevýhodnejšie ako postavenie iných strán konania - nesporne povinného - a iných osôb v porovnateľnom postavení. Oprávnený ďalej namietal, že nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie súdu o jeho právnom postavení. Oprávnený však bol voči povinnému v pozícii veriteľa a nútene vymáhal voči nemu svoju pohľadávku; preto možno bez pochýb predpokladať, že povinný prechovával voči oprávnenému averziu a pocity antipatie. Práve v takomto postavení bolo nanajvýš nutné pre objektívne posúdenie veci vypočuť oprávneného a umožniť mu tak prejaviť svoj názor na vec. Súdne konanie neprebiehalo v duchu práva na spravodlivý súdny proces a osobitne s dodržaním zásady „rovnosti zbraní“. Oprávnený ako strana v konaní nebol oboznámený s tým, že všeobecný súd vedie konanie, v ktorom rozhoduje o jeho právach a právnom postavení, nebol oboznámený s obsahom dôkazov a tvrdení, nemal možnosť sa k týmto dôkazom a tvrdeniam vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Oprávnený mal ďalej za to, že napadnutým rozhodnutím všeobecného súdu došlo k reálnemu ohrozeniu majetku oprávneného existujúceho v podobe pohľadávky a jej príslušenstva a taktiež došlo k zníženiu majetku oprávneného o majetok vynaložený na výkon exekúcie zvoleným súdnym exekútorom. Oprávnený bol zbavený vlastníctva značnej majetkovej hodnoty. Ohľadom všeobecného zákazu diskriminácie a zákazu diskriminácie oprávnený konštatoval, že všeobecné súdy musia dbať na to, aby zabezpečili taký prístup k súdnej ochrane v exekučnom konaní, ktorý nie je diskriminačný. Poukázal pritom na čl. 12 ods. 2 Ústavy SR a čl. č. 14 Dohovoru. Právna úprava exekučného konania v Slovenskej republike je založená na princípe voľného výberu osoby exekútora, je teda vzťahom subjektívne podmieneným. S ohľadom na uvedené nie je možné, aby exekučný súd skúmal zaujatosť exekútora voči oprávnenému a rovnako tak nie je možné, aby o zaujatosti exekútora voči oprávnenému súd rozhodoval, či ako v tomto prípade, dokonca pre zaujatosť exekútora z výkonu exekúcie vylúčil. V neposlednom rade sa oprávnený nestotožnil s použitým právnym výkladom a aplikáciou ust. § 47 ods. 2 OSP o doručovaní, pričom zdôraznil, že exekučný titul netrpí vytýkanou vadou. Záverom oprávnený žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie bez náhrady. 4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), po preskúmaní obsahu spisu napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania sa oboznámil s procesným postupom súdu prvej inštancie a uznesenie okresného súdu ako vecne správne v celom rozsahu potvrdil. 5. Odvolací súd z obsahu spisového materiálu zistil, že exekučné konanie začalo dňa 25.08.2006 na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie. Dňa 17.05.2007 súd prvej inštancie udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. XXXX XXXXXX, pod sp. zn. 37Er/299/2007 na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., č.k. SR 0290/06 zo dňa 08.03.2006. Dňa 06.10.2010 bol súdu prvej inštancie doručený návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora na súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom v exekútorskom úrade Záhradnícka 60 (predtým Záhradnícka 62), Bratislava. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol a predmetnú exekúciu zastavil. 6. Podľa ust. § 44 ods. 2 EP, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Podľa ust. § 44 ods. 7 EP, oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Podľa ust. § 44 ods. 8 EP, súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 7 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie. Podľa ust. § 30 ods. 1 EP, exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, ktorá je predmetom exekúcie, k účastníkom exekučného konania alebo k ich zástupcom, možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti. 7. Vychádzajúc z nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 13.apríla 2011, č.k. III. ÚS 322/2010 - 37 odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie s poukazom na označený nález Ústavného súdu SR, zmenu súdneho exekútora zamietol, nakoľko možno mať pochybnosti o nezaujatosti navrhovaného súdneho exekútora z uvedeného dôvodu. V označenom náleze Ústavného súdu SR ústavný súd konštatoval skutočnosť, že súdny exekútor (JUDr. Rudolf Krutý) bol bývalým zamestnancom oprávneného, ako účastníka exekučného konania; v tomto prípade by sa stal účastníkom exekučného konania, pokiaľ by súd prvého stupňa takúto zmenu pripustil, čo zakladá okolnosť vylučujúcu ho z vykonávania exekúcie podľa § 30 ods. 1 EP, a túto v zmysle § 30 ods. 3 EP by bol povinný bezodkladne oznámiť súdu. Odvolací súd má za to, že ustanovenie § 44 ods. 7 EP dáva oprávnenému možnosť a právo rozhodovať o osobe súdneho exekútora, zmene súdneho exekútora kedykoľvek v priebehu exekučného konania a exekučný súd nemôže ísť proti vôli oprávneného; avšak postavenie súdneho exekútora ako verejného činiteľa pri vykonávaní jeho funkcie (§ 5 EP) a známa skutočnosť, že súdny exekútor bol zamestnancom oprávneného zakladá predpoklad pochybnosti o jeho nezaujatosti. Skutočnosť, že súdny exekútor bol zamestnancom účastníka exekučného konania (v danom prípade oprávneného), je okolnosťou vylučujúcou ho z vykonávania exekúcie podľa § 30 ods. 1 EP. Vychádzajúc z označeného nálezu Ústavného súdu, č.k. SR III. ÚS 322/2010 - 37 odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie nepochybil, keď návrh na zmenu súdneho exekútora z Mgr. Vladimíra Cipára so sídlom exekútorského úradu v Bratislave, Vazovova 9 na JUDr. Rudolfa Krutého, nepripustil. 8. V ďalšom výroku napadnutého uznesenia odvolaním súd prvej inštancie predmetnú exekúciu zastavil z dôvodu, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie nenadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť, nakoľko nebolo povinnému riadne doručené. 9. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Podľa § 35 ZoRK, doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Podľa § 47 ods. 1 OSP, do vlastných rúk treba doručiť písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon, a iné písomnosti, ak to nariadi súd. Podľa § 47 ods. 2 OSP, ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, keď bola zásielka vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel. 10. Podľa § 25 ods. 1 a 2 ZoRK, ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, písomnosti sa považujú za doručené, ak boli doručené adresátovi osobne alebo do sídla, alebo na miesto podnikania adresáta, alebo na miesto jeho trvalého pobytu. Ak nemožno doručiť písomnosť adresátovi na nijakom z uvedených miest ani po vynaložení primeraného úsilia na zistenie tejto skutočnosti, písomnosti sa považujú za doručené, ak sú zaslané do posledného známeho sídla alebo miesta výkonu podnikania, alebo miesta trvalého pobytu adresáta doporučenou zásielkou alebo iným spôsobom, ktorý umožňuje overiť snahu doručiť písomnosti. Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, písomnosti sa považujú za prijaté odo dňa ich doručenia. 11. Súd prvého stupňa postupoval správne, keď preskúmaval súlad exekučného titulu so zákonom aj v priebehu exekučného konania. Z ustálenej súdnej judikatúry (rozhodnutie NS SR publikované pod R58/1997) totiž vyplýva, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“ Exekučný súd obdobne postupuje aj pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie. 12. Exekúciu možno vykonať len na základe vykonateľného exekučného titulu. Exekučný súd nie je viazaný doložkou právoplatnosti vyznačenou orgánom, ktorý exekučný titul vydal a je oprávnený prešetriť, či predložené rozhodnutie skutočne nadobudlo túto kvalitu. Krajský súd sa v otázke právoplatnosti exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku stotožnil so závermi súdu prvej inštancie. V predmetnej veci bolo zistené, že doručenie bolo neúspešné, nakoľko pošta vykonala dňa 15.03.2006 neúspešný pokus o doručenie zásielky - exekučného titulu povinnému na adresu S.X. XX/X, D. a dňa 16.03.2006 zásielku vrátila rozhodcovskému súdu s označením „adresát neznámy“. Zároveň však bolo zistené, že rozhodcovský súd nevykonal žiadne šetrenie za účelom preverenia pobytu povinnej, čo predpokladá v súvislosti s úpravou doručovania aj samotný zákon o rozhodcovskom konaní, a následne vyznačil právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Zákon o rozhodcovskom konaní pritom ukladá povinnosť doručiť žalobu a rozhodcovský rozsudok účastníkom do vlastných rúk, pričom v čase doručovania rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu nevylučoval možnosť náhradného doručovania. V rozhodcovskom konaní možno použiť fikciu, podľa ktorej za splnenia určitých podmienok možno považovať písomnosť za doručenú, hoci sa adresát o zásielke ani nemusel dozvedieť. Zákon o rozhodcovskom konaní bližšie neupravuje doručovanie do vlastných rúk, ale v čase doručovania predmetného exekučného titulu, za účinnosti zákona č. zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, odkazoval na ustanovenia OSP. Použitie fikcie doručenia však predpokladalo, že adresát sa v mieste doručovania zdržiaval. Je vylúčené, aby sa uplatnila v prípade, ak je adresát neznámy, ako to bolo v tomto prípade. Preto, ak pri doručovaní zásielky do vlastných rúk nebol dodržaný postup uvedený v ustanovení § 47 ods. 2 OSP, nemožno považovať rozhodcovský rozsudok za účinne doručený a tým spôsobilý nadobudnúť právoplatnosť. Právna fikcia doručenia má byť svojou povahou výnimočným nástrojom doručovania. Aby mohla splniť svoj účel, musia byť rešpektované všetky záležitosti, ktoré s ňou zákon spája. Ak nie je dodržaný zákonom vyžadovaný postup, súd ani rozhodca nie je oprávnený konštatovať naplnenie fikcie vyznačením právoplatnosti. 13. Z uvedených dôvodov, pre nedodržanie zákonných podmienok doručovania do vlastných rúk fyzickej osobe, nebolo možné uplatniť fikciu doručenia, v dôsledku čoho nebolo možné považovať rozhodcovský rozsudok za doručený a nebolo možné na ňom vyznačiť ani právoplatnosť. 14. Na základe uvedených skutočností, je preukázané, že neboli splnené podmienky pre náhradné doručenie, keďže povinný sa v rozhodnom čase na doručenie zásielky nezdržiaval na adrese S.X. XX/X, D.. Neúspešný pokus o doručenie exekučného titulu (doručovaného hoci aj na základe údajov známych v čase doručovania) spadá pod „nemožnosť doručenia písomnosti adresátovi“ v zmysle § 25 ods. 1 ZoRK. 15. Krajský súd sa v otázke právoplatnosti exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku stotožnil so závermi súdu prvej inštancie. Rozhodcovský rozsudok mal byť doručený účastníkovi rozhodcovského konania do vlastných rúk. Je zrejmé, že doručovanie rozhodcovského rozsudku povinnému bolo vykonávané do vlastných rúk, avšak bezúspešne. Z uvedených dôvodov nebolo možné považovať rozhodcovský rozsudok za doručený a nebolo možné na ňom vyznačiť ani právoplatnosť. 16. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia i konania, ktoré mu predchádzalo, konštatuje, že prvoinštančný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností a vec účastníkov aj správne právne posúdil. 17. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 18. Odvolací súd, na základe citovaných zákonných ustanovení, rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako vecne správne, potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP, keďže sa po preskúmaní spisového materiálu, zisteného skutkového a právneho stavu stotožnil s jeho záverom a právnym vyhodnotením. 19. Uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania ( § 447 písm. d/, e/ CSP).