Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 18CoE/186/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615207667 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Trandžíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:7615207667.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Trandžíkovej a členov senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Paulíny Pacherovej, v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, zast. JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, proti povinnému: N. I., Y.. XX.XX.XXXX, I. E. Y. XX, XXX XX E., L. E. E. - B., pre vymoženie uloženej povinnosti, vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Jana Virličová, Exekútorský úrad Vajnorská č. 100/A, 831 04 Bratislava, pre vymoženie pohľadávky oprávneného v sume 62,70 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II, č.k. 55Er/3648/2015-23 zo dňa 11.8.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave, uznesenie Okresného súdu Bratislava II, č.k. 55Er/3648/2015-23 zo dňa 11.8.2015, p o t v r d z u je. Povinnému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením odvolaním súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok rozhodcovského súdu, sp. zn. II/2014-3529 zo dňa 25.4.2014. V odôvodnení uznesenia uviedol, že po preskúmaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu v zmysle ust. § 41 ods. 2 písm. d/ v spojení s § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej „EP“) a v zmysle § 45 ods. 1, ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len "ZoRK") zistil, že právny vzťah účastníkov konania vznikol Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len "zmluva"), ktorá ma charakter zmluvy spotrebiteľskej a je potrebné na ňu aplikovať ust. § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“). Zmluvu vyhodnotil ako štandardnú spotrebiteľskú zmluvu, ktorej základnou črtou je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred jej uzavretím. Obsah zmluvy ani všeobecné zmluvné podmienky k nej povinný nemohol ovplyvniť, nakoľko boli pripravované už vopred a pre veľký počet spotrebiteľov. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že rozhodcovská doložka individuálne dojednaná nebola, je súčasťou všeobecných zmluvných podmienok s výhradou prejednania sporu v prípade vzniku výlučne rozhodcovským súdom Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii bánk SR. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva nie je prejavom zmluvnej autonómie, prejavom slobodnej vôle spotrebiteľa. Spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že spotrebiteľ v čase uzavretia zmluvy o úvere nemal na výber, buď pristúpi na rozhodcovskú zmluvu alebo nedostane úver. Na základe zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že vzhľadom na značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa je rozhodcovská zmluva v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) OZ neplatná. 2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený podľa § 205 ods. 1 písm. c/, f/ OSP dôvodiac nesprávnosť právneho posúdenia veci súdom prvého stupňa (teraz prvej inštancie) a nedostatočným zistením skutkového stavu., s tým že súd prvej inštancie prekročil právomoc preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom v nadväznosti na zákon o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálny prieskum sa v zmysle § 34 ZoRK obmedzuje na dodržanie formálnych náležitosti exekučného titulu. Materiálny prieskum sleduje splnenie hmotnoprávnych predpokladov exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi) bez možnosti preskúmania samotného rozhodcovského konania. Postupom súdu a jeho výkladom § 45 ZoRK v predmetnej veci dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Odvolateľ ďalej namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu súdom prvého stupňa (teraz prvej inštancie), ktorý pri posudzovaní predložených dôkazov ohľadne uzavretia rozhodcovskej zmluvy. Oprávnený poukázal na to, že s povinným v zmysle § 3 ZoRK uzatvoril rozhodcovskú zmluvu formou samostatného právneho úkonu na samostatnej listine. Zmluvné strany sa na rozhodcovskej doložke dohodli s tým, že rozhodcovská doložka bola včlenená do Všeobecných podmienok poskytovania úveru a je v súlade s § 4 ods. 1, 2 zák.č. 244/2002 Zb. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. Povinný v konaní bol nečinný, možnosť podať žalobu podľa § 37 zák. o rozhodcovskom konaní nevyužil, na základe čoho nie je možné považovať rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku zmluvy. 3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril. 4. Odvolanie podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou smeruje voči rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka v exekučnom konaní, voči ktorému Exekučný poriadok pripúšťa odvolanie (§ 44 ods. 2 EP). Podaním odvolania uplatneného za účinnosti zák. č. 99/1963 Zb., OSP, tak nedošlo k zrušeniu rozhodnutia zo zákona (§ 374 ods. 4 OSP) a boli splnené podmienky funkčnej príslušnosti odvolacieho súdu konať a rozhodovať o veci v inštančnom postupe. Tieto podmienky v zmysle § 470 ods. 2, 4 zák. č. 160/2015 Z.z., Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“), zostali zachované aj po 1.7.2016. 5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - CSP v spojení s § 470 CSP) po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia predloženého dňa 20.4.2016 v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Podľa § 243d ods. 2 (prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. januára 2015) zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu (pozn. súdu, t.j. spotrebiteľské spory), a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014. Z hľadiska skúmania platnosti rozhodcovskej doložky v prejednávanej právnej veci sú tak rozhodné právne predpisy v znení účinnom do 31.12.2014. 6. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožňuje so zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie, ako aj správnosťou záverov prvoinštančného súdu a vecnou správnosťou rozhodnutia. 7. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie začalo dňa 31.3.2015 doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi Mgr. Jane Virličovej, so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom sp. zn. II/2014-3529 zo dňa 25.4.2014. Záväzkový vzťah účastníkov bol založený Zmluvou o úvere (všadeplatí) uzavretou dňa 18.4.2008 č. XXXXXXX, ktorá vzhľadom na svoj obsah a postavenie zmluvných strán má charakter zmluvy spotrebiteľskej. Odvolací súd poukazuje na to, že exekučný súd je pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods. 2 EP povinný z úradnej povinnosti skúmať, či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Zistenie naplnenia podmienok na výkon exekúcie je v zmysle § 44 Exekučného poriadku jedným zo základných oprávnení a povinností exekučného súdu. Citované ust. zákona sa vzťahuje na všetky zákonom aprobované exekučné tituly vrátane rozhodcovských rozsudkov, a to aj s ohľadom na ust. § 45 ods. 1 a 2 ZoRK, ktorý dopĺňa postup exekučného súdu v prípadoch, kde je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok. Citované ustanovenia je potrebné vykladať vo vzájomnej súvislosti. 8. Súčasťou skúmania predpokladov vykonateľnosti exekučného titulu je aj skúmanie legitimity titulového súdu (orgánu) na vydanie exekučného titulu. Ak takáto právomoc chýba, ide o právny akt nulitný, pri ktorom sa pre účely exekučného konania neuplatňuje princíp jeho správnosti, ale naopak to má za následok, že takéto rozhodnutie nie je možné vykonať (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 M Cdo/20/2008 z 22.4.2009, IV. ÚS 78/2011 zo 17.3.2011). Súdna prax zaujala prevažujúci názor o oprávnení exekučného súdu preskúmavať rozhodcovský rozsudok ako aj rozhodcovskú zmluvu / doložku, ktorou je založená právomoc rozhodcovského súdu. Ak je rozhodcovská zmluva neplatná, alebo ak neexistuje, rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľným exekučným titulom. Odvolacia námietka oprávneného, že súd prvej inštancie preskúmaním rozhodcovskej zmluvy a rozhodcovského rozsudku prekročil svoju zákonnú právomoc, preto nie je dôvodná. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú ani odvolaciu námietku, ktorou odvolateľ súdu prvej inštancie vytýka nesprávnosť právneho záveru o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy z hľadiska neprijateľných zmluvných dojednaní (§ 53 ods. 4 písm. r) OZ). Súd prvej inštancie správne vyhodnotil záväzkový vzťah účastníkov ako vzťah spotrebiteľský, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia § 52 a nasl. OZ. Napadnutým uznesením zamietol žiadosť o udelenie poverenia, keď dospel k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky pre neprijateľný zmluvný charakter rozhodcovskej zmluvy, ktorá nespĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa. Poukázal na to, že rozhodcovská zmluva núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa tak nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou zmluvou a voľbou dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské konaní vnúti. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora vo veci POHOTOVOSŤ C-76/10 (bod 51), v ktorom uviedol, že "ak vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozhodnutia, musí podľa vnútroštátnych procesných pravidiel aj bez návrhu preskúmať rozpor rozhodcovskej doložky s vnútroštátnymi predpismi v oblasti verejného poriadku, musí takisto preskúmať aj bez návrhu, nekalú povahu tejto doložky v súvislosti s článkom 6 uvedenej smernice hneď po tom, ako je súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel“. Odvolací súd poukazuje tiež na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo/1/2012 zo dňa 21.03.2012, v ktorom zaujal právny názor, že oprávneniu súdov preskúmavať v exekučnom konaní právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s existenciou rozhodcovskej zmluvy, resp. s jej neplatnosťou, nebránia ustanovenia ZoRK, napr. § 21 ods. 2, § 40 ods. 1 písm. c). Tieto ustanovenia sa týkajú všeobecne účastníkov rozhodcovského konania, ktorými môžu byť aj iné subjekty než spotrebiteľ, pričom sa v nich premieta klasická rímska právna zásada „vigilantibus iura scripta sund“ (právo patrí bdelým). Tento princíp ale v spotrebiteľských veciach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere je konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa. (Obdobne aj uznesenie NS SR vo veci 6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010, nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011 a ďalšie). 9. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 1 v znení k 14.1.2013 (ku dňu uzavretia zmluvy) ustanovil, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Podľa § 53 ods. 2 OZ v cit. znení, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Príkladmý výpočet neprijateľných podmienok je obsiahnutý v § 53 ods. 4 OZ v cit. znení. V zmysle ust. § 53 ods. 5 OZ, je neprijateľná podmienka absolútne neplatná. Odvolací súd je toho názoru, že o neprijateľnú zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, avšak formulácia rozhodcovskej zmluvy/doložky, jej obsah, alebo okolnosti jej dojednania sú z pohľadu právnych predpisov ochrany spotrebiteľa neprijateľné, vyvolávajúce pochybnosti o čestnom úmysle dodávateľa v čase uzavretia takejto zmluvy/doložky, ako aj o vyváženosti práv a povinností zmluvných strán. Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS ako nekalú (Rozsudok Súdneho dvora európskej únie C-243/08 Pannon, rozsudok C-40/08 Asturcom). 10. Rozhodcovská zmluva je nesporne súkromnou zmluvou, ktorou sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, ako súkromnoprávneho orgánu ochrany práva, na prejednanie sporu medzi účastníkmi. V prejednávanej právnej veci si rozhodcovskou zmluvou dodávateľ (oprávnený) zabezpečil prejednanie sporu so spotrebiteľom (povinnou) v rozhodcovskom konaní. Odvolací súd sa s poukazom na všetky osobitosti prípadu (kauzy) stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a v ňom vysloveným právnym názorom súdu prvej inštancie o nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán v rozhodcovskej zmluve účastníkov, ako aj o nedostatku jej individuálneho dojednania. Rozhodcovská zmluva a konanie oprávneného na základe tejto zmluvy nesporne sledovalo zabezpečenie vlastných záujmov dodávateľa, ktoré nie sú v rovnováhe s právami a povinnosťami spotrebiteľa. Odvolací súd zdôrazňuje, že cieľom ani účelom súdneho prieskumu v exekučnom konaní nie je poskytnúť spotrebiteľovi neoprávnenú výhodu, umožňujúcu mu vyhnúť sa vráteniu poskytnutých finančných prostriedkov. Cieľom súdneho prieskumu je zistiť, či právny vzťah medzi spotrebiteľom a poskytovateľom služby alebo plnenia predstavuje vyvážené zmluvné podmienky, zaväzuje na právom dovolené plnenie a či bolo spotrebiteľovi umožnené slobodné rozhodnutie o voľbe rozhodcovského súdu - t.j., či rozhodcovská zmluva je skutočne prejavom slobodnej, určitej, vážnej a zrozumiteľnej vôle spotrebiteľa, alebo či je len prejavom voľby veriteľa (silnejšej zmluvnej strany), bez možnosti výberu a ovplyvnenia tejto skutočnosti spotrebiteľom. 11. Exekučný súd je v zmysle § 44 ods. 2 EP a v súlade so zásadou proporcionality práv, pri rešpektovaní osobitostí každej z prejednávaných exekučných vecí (osobitosti kauzy), oprávnený a povinný vždy dôsledne skúmať, či prípadný nesúlad exekučného titulu resp. rozhodcovská zmluvy alebo doložky so zákonom, predstavuje takú kolíziou dvoch alebo viacerých subjektívnych práv (vymožiteľnosť práva oprávneného voči právu spotrebiteľa na ochranu pred vynúteným dosiahnutím zmluvnej dohody), aby právo tento spor riešilo spôsobom chránenia slabšieho práva s nevyhnutným obmedzením práva silnejšieho. V prejednávanej veci takáto kolízia v neprospech spotrebiteľa podľa názoru odvolacieho súdu existuje. Súd prvej inštancie na základe zisteného skutkového stavu vec správne právne posúdil, keď ustanovenia rozhodcovskej zmluvy o založení právomoci rozhodcovského súdu vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie má oporu v konštantnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, ako aj v rozhodnutiach ústavného súdu (IV. ÚS 55/2011, obdobne II. ÚS 413/2011-19, III. ÚS 455/2013-16). 12. Odvolací súd tak po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že zistený skutkový stav veci a z neho vyplývajúci právny záver súdu prvej inštancie o neprijateľnom zmluvnom charaktere rozhodcovskej doložky je dostatočný a úplný. Rozhodcovská doložka bola súčasťou Všeobecných zmluvných podmienok Záverečné ustanovenia - Riešenie sporov s tým, že bol zo strany oprávneného určené na prejednanie prípadného sporu výlučne do právomoci rozhodcovským súdom. Vzhľadom na vyššie uvedené napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne. 13. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému povinnému odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko nárok na ich náhradu si neuplatnil a žiadne trovy mu ani nevznikli. 14. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 2:1 (§ 393 ods. 2 druhá veta zákona CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).