Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/31/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8013201111 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:8013201111.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Andrey Kriškovej, v právnej veci žalobcu: EFS group Slovakia, s.r.o., IČO: 43 944 779, Pekná cesta 15, 831 52 Bratislava, zastúpený: JUDr. Vincent Lechman, advokát, Popradská 80, 040 11 Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 1100305/1/501257/2013/5054 zo dňa 18.10.2013, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Účastníkom sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu v zákonom stanovenej lehote sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100305/1/501257/2013/5054 zo dňa 18.10.2013, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prešov (ďalej len „prvostupňový orgán”) č. 9715401/5/3449826/2013 zo dňa 17.07.2013. Žiadal napadnuté rozhodnutie, vrátane rozhodnutia prvostupňového orgánu, zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 2. Žalobca v žalobe dôvodil, že prvostupňový orgán v priebehu daňovej kontroly, ktorej výsledky boli základným podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia, nezistil dostatočne skutkový stav veci a zároveň nedostatky vo vedení účtovníctva a daňových predpisov tretej osoby preniesol v priebehu daňového konania na žalobcu. S týmto postupom sa mal stotožniť aj žalovaný. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozpor konania prvostupňového orgánu a žalovaného s ust. § 24 ods. 2 daňového poriadku. Mal za to, že prvostupňový orgán hodnotil dôkazy v priebehu daňovej kontroly podľa svojej ľubovôle, keďže napriek existencii rozporov v konaní tieto neodstránil. Na základe toho podľa žalobcu prvostupňový orgán a tiež žalovaný nerešpektovali ani § 24 ods. 1 daňového poriadku. K tomu žalobca uviedol, že prvostupňový orgán v priebehu daňovej kontroly nepostupoval v úzkej súčinnosti so žalobcom. Ďalej žalobca poukázal na to, že ak za práce a služby iného daňového subjektu (spoločnosti DuPi, s.r.o.) poskytol riadne plnenie, považoval za nespravodlivé vyvodzovať právne dôsledky voči žalobcovi z dôvodu porušenia príslušných predpisov na strane tohto subjektu (spoločnosti DuPi, s.r.o.). V tejto súvislosti nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že podnikateľ právne zodpovedá za komplexnú podnikateľskú činnosť, a teda znáša aj riziká z uzavretých obchodov. Podľa žalobcu nemožno pod podnikateľské riziko zahrnúť neplnenie daňových a účtovných povinností tretej osoby. V ďalšom žalobca namietal posudzovanie ním predložených dôkazov v rámci daňovej kontroly zo strany prvostupňového orgánu a žalovaného a v tejto súvislosti tiež poukázal aj na svoje skúsenosti z iných daňových konaní vedených voči nemu ako daňovému subjektu. Tiež poukázal na skutočnosť, že prvostupňový orgán v rámci vydaného protokolu o daňovej kontrole zo dňa 04.06.2013 spočiatku odmietol uznať do daňových výdavkov faktúry od spoločnosti DuPi, s.r.o. v celkovej výške XX.XXX Eur, následne po vyjadrení žalobcu k zisteniam uvedeným v protokole zo dňa 04.06.2013 došlo k zmene rozhodnutia prvostupňového orgánu. V tejto súvislosti mal za to, že ak by prvostupňový orgán vykonával dokazovanie a hodnotil dôkazy v zmysle daňového poriadku, došlo by k uznaniu aj ďalších faktúr, čo by malo nezanedbateľný vplyv na výšku daňovej povinnosti žalobcu. Záverom žalobca dôvodil, že prvostupňový orgán je v prípade pochybností povinný vykonať dokazovanie tak, aby tieto pochybnosti boli v čo najväčšej miere odstránené. Ak odstránené nie sú, rozhodnutie prvostupňového orgánu nemusí zodpovedať skutočnosti, a teda daň môže byť vyrubená nezákonne. Taktiež dôvodil, že rozhodnutie prvostupňového orgánu musí byť zrozumiteľné a preskúmateľné, čo v danom prípade z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu splnené nebolo. Touto skutočnosťou sa žalovaný podľa žalobcu vôbec nezaoberal. Mal za to, že porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov zo strany daňových orgánov sú závažnej intenzity a rozsahu, ktoré neprimerane zasahujú do práv a oprávnených záujmov žalobcu. 3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 24.03.2014 uviedol, že z obsahu rozhodnutí prvostupňového orgánu a žalovaného vyplýva zistenie skutkového stavu v súlade s § 24 ods. 2 daňového poriadku. Poukázal pritom na vykonané dokazovanie, na základe ktorého došlo k neuznaniu predmetných daňových dokladov. Nestotožňoval sa s námietkou žalobcu o prenesení ťarchy nedostatkov účtovnej a daňovej evidencie spoločnosti DuPi, s.r.o. na žalobcu. V tejto súvislosti mal za to, že prvostupňový orgán mal na základe zisteného skutkového stavu pochybnosti o dodaní prác a služieb tak, ako to preukazoval daňový subjekt, a preto si zabezpečil ďalšie dôkazy - výpoveď svedka, konateľa dodávateľskej spoločnosti. V tomto prípade však žiadnymi relevantnými dokladmi a dôkazmi nebolo jednoznačne preukázané, že práce na preverovaných faktúrach boli vykonané práve deklarovaným dodávateľom prác, t.j. spoločnosťou DuPi, s.r.o. Košice. Žalovaný zdôraznil, že podľa výpovede konateľa spoločnosti DuPi, s.r.o. I. V. boli fakturované práce vykonané subdodávateľmi, keďže táto spoločnosť nemala žiadnych zamestnancov, avšak konkretizovať týchto subdodávateľov uvedený svedok nevedel. Keďže išlo o pomerne dlhé časové obdobie (01.01.2011-31.12.2011) prvostupňový orgán odôvodnene žiadal o predloženie účtovnej evidencie o zaúčtovaní faktúr, evidencie DPH a faktúr od subdodávateľov, ktorí mali fakturované práce vykonať. Svedok mal však predložiť len doklady, ktoré nepreukazovali skutočnosť, že práce boli vykonané a že boli spoločnosťou DuPi, s.r.o. aj zaúčtované. Tento stav prvostupňový orgán vyhodnotil tak, že žalobca predmetné náklady preukázal dokladmi, ktorými po preverení u dodávateľa nebola preukázaná oprávnenosť ich zaúčtovania do týchto nákladov. V ďalšom žalovaný dôvodil, že nie je povinnosťou správcu dane (prvostupňového orgánu), okrem zákonných povinných evidencií, konkrétne požadovať, aké doklady má daňový subjekt predložiť. Je na ňom, aby pri daňovej kontrole predložil všetky doklady a dôkazy, ktorými disponuje, aby preukázal ním deklarované skutočnosti, ktoré by mohol správca dane akceptovať. K preukázateľnosti výdavkov podľa žalovaného nepostačuje iba predloženie dokladov, ale je potrebné aj preukázať skutočné zrealizovanie prác a dodávky tovaru tak, ako je to deklarované na týchto dokladoch. Je na daňovom subjekte zabezpečiť si dôkazy tak, aby skutočnosti uvádzané na daňovom doklade mohol správcovi dane pri daňovej kontrole preukázať. K vyššie uvedenému uznaniu dvoch faktúr žalovaný uviedol, že žalobca predložením týchto faktúr a ich zaúčtovaním v účtovníctve preukázal, že išlo o nákup majetku, ktorý nebol zaúčtovaný do daňových nákladov. Preto bola táto skutočnosť prvostupňovým orgánom zohľadnená a výsledok hospodárenia upravený. Záverom žalovaný poukázal na § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, z ktorého vyplýva, že podnikateľ pri svojej podnikateľskej činnosti koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Trval na tom, že pre oprávnenosť zúčtovania nákladov podnikateľa do daňových nákladov musí žalobca ako odberateľ prác, zvlášť pri takom rozsahu a trvaní ich vykonávania, vedieť preukázať, že doklady predložené pri daňovej kontrole zodpovedajú skutočnostiam v nich deklarovaným. Na základe uvedeného žalovaný navrhoval žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 4. Krajský súd v Bratislave, ako súd príslušný na konanie, prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 250f ods. 2 OSP v rozsahu námietok uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 OSP) a preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo. Predmetom súdneho prieskumu, podľa zaužívanej súdnej praxe, môžu byť len tie námietky, ktoré sú konkretizované v podanej žalobe. 5. Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. 6. Podľa § 244 ods. 2 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie a postup správneho orgánu“). 7. Podľa § 244 ods. 3 OSP rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. 8. Podľa § 245 ods. 1 OSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu posúdi súd i zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie opiera, ak bolo preň prv urobené rozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho preskúmanie určený osobitný postup. 9. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP). V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP). 10. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. je v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). 11. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 17.07.2013 vydal prvostupňový orgán rozhodnutie č. 9715401/5/3449826/2013, ktorým daňovému subjetku (žalobcovi) vyrubil rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2011 v sume XXX.XXX,XX Eur. Vo výroku tohto rozhodnutia bola zároveň vyčíslená daň vyrubená podaným daňovým priznaním vo výške X.XXX,XX Eur a daň zistená správcom dane vo výške XXX.XXX,XX Eur. V odôvodnení tohto rozhodnutia správca dane poukázal na vykonanie daňovej kontroly u žalobcu. Kontrolou bolo zistené, že žalobca zaúčtoval do daňových nákladov služby a materiál vyfakturovaný spoločnosťou DuPi s.r.o. faktúrami číslo: 0001/11-0005/11, 0017/11, 0023/11-0035/11, 0046/11-0048/11, 0053/11-0060/11, 0066/11-0068/11 v celkovej sume XXX.XXXEur. Výsledky daňovej kontroly sú zachytené v protokole o daňovej kontrole č. 9715401/5/2440407/2013 zo dňa 04.06.2013 (doručený žalobcovi dňa 06.06.2013). Žalobca k uvedenému protokolu uviedol, že faktúry v celkovej výške XX.XXX Eur boli zaúčtované na účet 042- Obstaranie dlhodobého majetku, prvostupňový orgán upravil výsledok kontroly uvedený v predmetnom protokole. K ostatným zisteniam nepredložil žalobca žiadne nové dôkazy. V tejto súvislosti bolo v ďalšej časti odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia poukazované na priebeh výkonu predmetnej daňovej kontroly u žalobcu. A teda na súčinnosť z Daňového úradu Košice ohľadom predvolania konateľov spoločnosti DuPi, s.r.o. v sídle tejto spoločnosti a na adrese trvalého pobytu konateľov. Ďalej na výsluch svedka I. V. (konateľa spoločnosti DuPi, s.r.o.) zo dňa 26.02.2013 za účelom preverenia vydaných faktúr spoločnosťou DuPi, s.r.o. pre žalobcu. Vzhľadom na to, že tento svedok nepredložil žiadne účtovné doklady (doklady o zaúčtovaní faktúr, zoznam došlých a vyšlých faktúr, hlavná kniha, denník, faktúry od subdodávateľov) bol dohodnutý termín na ich predloženia. Prvostupňovému orgánu boli dňa 11.03.2013 doručené niektoré doklady, a to rozpis úhrad 2011 pre odberateľa (žalobcu) vo forme excelovej tabuľky, kedy boli jednotlivé faktúry uhradené, avšak bez konkrétnych dokladov o úhrade. Ďalej neúplná evidencia DPH október, november a december 2011 (odberateľ žalobca), ktorá sa nezhoduje s podaným daňovým priznaním DPH. Tiež zoznam dokladov - faktúr za obdobie 01.01.2011-31.12.2011, ktoré sa týkali iba žalobcu. Prvostupňový orgán mal za to, že predložené doklady neboli dôkazom toho, že práce boli skutočne vykonané a že boli spoločnosťou DuPi, s.r.o. aj zaúčtované. V tejto súvislosti bolo poukázané na ďalšiu žiadosť prvostupňového orgánu adresovanú uvedenej spoločnosti DuPi, s.r.o. na predloženie požadovaných dokladov. Prvostupňovému orgánu boli predložené iba podané daňové priznania na DPH bez evidencie a žiadne iné doklady doručené neboli. Na základe uvedeného, vzhľadom na obsah výpovede svedka - konateľa spoločnosti DuPi, s.r.o., prvostupňový orgán dospel k záveru, že zo strany daňového subjektu (žalobcu) a ani zo strany predvolaného svedka (konateľa spoločnosti DuPi, s.r.o.), nebolo dostatočne preukázané dodanie tovaru a služieb uvedených na sporných faktúrach od spoločnosti DuPi, s.r.o. Preto prvostupňový orgán tieto faktúry v celkovej výške XXX.XXX Eur neuznal za daňové výdavky podľa § 2 písm. i/ zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov (ďalej len ”ZoDP„), keďže nespĺňajú podmienku preukázanosti. 12. Ďalej súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že po odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu, ktorého argumentačným základom boli dôvody uvedené v žalobe, vydal žalovaný dňa 18.10.2013 napadnuté rozhodnutie, ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení tohto rozhodnutia žalovaný poukázal na daňovú kontrolu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2011 u žalobcu a zistenie, že žalobca zaúčtoval do daňových nákladov celkovú sumu XXX.XXX Eur za práce a dodanie tovaru na základe faktúr od spoločnosti DuPi, s.r.o. Barčianska 68, Košice. V tejto súvislosti bolo taktiež poukázané na priebeh predmetnej daňovej kontroly. Hlavne na výpoveď svedka I. V. (konateľa spoločnosti DuPi, s.r.o.) a prítomnosť prokuristu žalobcu O.. I. I. pri danej výpovedi. V tejto súvislosti bolo poukázané na nevyužitie práva klásť svedkovi otázky. Ďalej na súčinnosť prvostupňového orgánu so žalobcom v priebehu daňovej kontroly a na úpravu výsledku hospodárenia podľa pripomienok žalobcu vo vyjadrení k protokolu o daňovej kontrole. Žalovaný zdôraznil, že žalobca ani v priebehu odvolacieho konania nepredložil žiadne ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, a to aj napriek poukazovaniu v odvolaní, že predloží fotodokumentáciu o vykonaní prác. V ďalšej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia bolo argumentované podobne ako vo vyjadrení žalovaného k žalobe. 13. Podľa § 2 písm. i/ ZoDP na účely tohto zákona daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t/, v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak. 14. Podľa § 17 ods. 1 písm. b/ ZoDP pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa vychádza u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva z výsledku hospodárenia. 15. Podľa § 17 ods. 2 písm. a/ ZoDP výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške. 16. Podľa § 21 ods. 1 písm. a/ ZoDP daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, a ďalej výdavky (náklady) na obstaranie hmotného majetku, nehmotného majetku (§ 22) a hmotného majetku a nehmotného majetku vylúčeného z odpisovania (§ 23). 17. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 18. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 19. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 20. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 21. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. 22. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 23. Podľa § 25 ods. 4 daňového poriadku ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu. 24. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. 25. Podľa § 45 ods. 2 písm. d/ daňového poriadku kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia. 26. Podľa § 45 ods. 2 písm. e/ daňového poriadku kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. 27. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP). Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti, ktorá ustanovuje povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 2 ods. 1 zákona o správe daní). V zmysle zásady súčinnosti (§ 2 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.) správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb.), podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Ďalšou dôležitou zásadou daňového konania je zásada rovnosti (§ 2 ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb.), podľa ktorej všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti a ktorá vo svojej podstate vychádza z ústavnej zásady rovnosti účastníkov (čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky). Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní preto stanovil oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, zákon o správe daní obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. 28. Rešpektujúc rozsah žalobných dôvodov, úlohou súdu v tomto konaní bolo posúdiť, či napadnuté rozhodnutie vychádzalo zo správneho právneho posúdenia veci a či postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, bol v súlade so zákonom. 29. Súd mal z obsahu pripojeného administratívneho ako aj súdneho spisu za preukázané, že žalovaný vykonal v konaní rozsiahle dokazovanie, ktoré sa v zásade uberalo dvoma smermi. Na jednej strane vyzval správca dane žalobcu na predloženie všetkých dôkazov preukazujúcich, že predmetné práce boli skutočne vykonané. V ďalšom sa správca dane zameral na dokazovanie u dodávateľa žalobcu - spoločnosť DuPi s.r.o.. Táto bola zameraná na zistenie, či predmetné práce boli skutočne vykonané a či boli riadne touto spoločnosťou zaúčtované. V rámci toho skúmania správca dane tiež zisťoval podrobnosti o subdodávateľoch spoločnosti DuPi s.r.o., čím mal v úmysle zistiť skutočné okolnosti vykonávania predmetných prác. 30. Z obsahu pripojeného spisového materiálu vyplýva, že žalobca mal od dodávateľa DuPi, s.r.o. prijať rôzne práce a dodanie tovaru, za dodanie ktorých táto spoločnosť DuPi s.r.o. vystavila faktúry uvedené v odseku 11 tohto rozsudku. Predmetné faktúry žalobca vo svojom účtovníctve zaúčtoval, faktúry zaplatil a uplatnil si daňové výdavky podľa §2 písm. i) ZoDP. Ďalej z obsahu pripojeného spisového materiálu vyplýva, že konateľ spoločnosti DuPi s.r.o. I. V. ústne potvrdil vystavenie predmetných faktúr, ako aj dodanie fakturovaného tovaru a služieb žalobcovi. Žalobca, ani jeho dodávateľ však nepredložili, okrem uvedených faktúr, žiadne relevantné dôkazy o tom, že práce boli skutočne vykonané. Správca dane dňa 09. 05. 2013 oznámil prokuristovi spoločnosti žalobcu O.. I. I. svoje zistenia z výsledkov daňovej kontroly na dani z príjmov právnickej osoby za rok 2011, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 971 5401/5/1782625/2013 a napriek tomu, že žalobca sa vyjadril že k týmto zisteniam predloží vysvetlenie, prípadne predloží ďalšie dôkazy do ôsmich dní odo dňa spísania zápisnice, nepredložil žalobca žiadne ďalšie dôkazy. O výsledku zistenia z daňovej kontroly bol spísaný k protokol č. 9715401 /5/2440407 / 2013 zo dňa 4. 6. 2013, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 6. 6. 2013 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Žalobca zaslal dňa 20. 6. 2013 v zmysle § 68 ods. 3 ZoDP písomné vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole, v ktorom nesúhlasí s výsledkom daňovej kontroly, nepredložil však žiadne nové dôkazy o vykonaných prácach. Vzhľadom na uvedené sa námietka žalobcu ohľadom nepostupovania správcu dane v súčinnosti so žalobcom javí ako nedôvodná. 31. Z obsahu pripojeného administratívneho materiálu vyplynulo, že správca dane zameral svoje dokazovanie aj k preukázaniu kto bol subdodávateľom DuPi s.r.o., kto pre DuPi s.r.o. skutočne práce vykonával, ako DuPi, s.r.o. účtovala predmetné práce, či má spoločnosť DuPi s.r.o. zamestnancov, či bol vedený dochádzkový list zamestnancov, či bola DPH zo zdaniteľných obchodov zahrnutá do daňových priznaní DPH DuPi, s.r.o. a tiež kto vykonal subdodávky prác. 32. Súd na tomto mieste zdôrazňuje, že pre zistenie podstaty tohto sporu bolo podstatné dokazovanie smerujúce k skutočnému vykonaniu prác. Dokazovanie ohľadom skutočností uvedených v predchádzajúcom odseku samé osebe nemôžu slúžiť ako podklad rozhodnutia správcu dane o vyrubení rozdielu dane z príjmov právnickej osoby. 33. V predmetnom konaní sa podľa súdu vyskytla zásadná právna otázka posúdenia a rozloženia dôkazného bremena medzi daňový subjekt ako platiteľa DPH a správcu dane v prípade, ak existencia prijatého zdaniteľného plnenia nebola materiálne preukázaná a sú tiež pochybnosti ako a od koho dodávateľ dodaný tovar a služby obstaral. 34. Z uvedeného vyplýva, že v tomto prípade bolo povinnosťou správcu dane ako aj žalovaného zamerať svoje dokazovanie predovšetkým k preukázaniu samotnej realizácie dodávky fakturovaného tovaru a služieb medzi žalobcom a jeho dodávateľom - obchodnou spoločnosťou Dupi s.r.o., čo bolo podľa názoru súdu splnené. 35. Súd sa stotožňuje s tvrdením žalovaného, že žalobca nepredložil v daňovom konaní jemu dostupné dôkazy na preukázanie opodstatnenosti daňových výdavkov, za ktoré v zmysle predmetných faktúr a platil, čo medzi účastníkmi nie je sporné. 36. Je pravdou, že významná časť dokazovania a skutkových zistení žalovaného a správcu dane boli zamerané na subdodávky spoločnosti DuPi s.r.o. a jej účtovných dokladov, na ktorých vyvrátenie žalobca nemá a ani nemôže mať vplyv resp. možnosť predložiť dôkazy. Žalovaný a správca dane však nepodmieňovali uznanie daňového výdavku len týmito skutočnosťami. Dôvodom bolo predovšetkým neunesenie dôkazného bremena žalobcom ohľadom skutočného výkonu prác a dodania tovaru a služieb a absenciu skutkového zistenia svedčiaceho o preukázaní daňového výdavku. Na základe uvedeného súd konštatuje, že žalovaný, ako aj správca dane vyhodnotili všetky dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti správne. 37. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia považoval súd napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu za vecne správne a žalobu ako nedôvodnú zamietol. 38. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 ods.2 písm.a) SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).