Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/166/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 9014010067 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:9014010067.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. S. K., nar. XX.XX.XXXX, advokát so sídlom C. XX, D., proti žalovanému: Slovenská advokátska komora, Kolárska 4, Bratislava, zastúpený: JUDr. Eva Bušová, advokátka, Tobrucká 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia III. Odvolacieho disciplinárneho senátu žalovaného č. III. ODS-3/13: 3081/2012 zo dňa 16.10.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Predseda Revíznej komisie Slovenskej advokátskej komory (ďalej aj len „SAK“) podal dňa 20.02.2013 disciplinárnej komisii SAK návrh na začatie disciplinárneho konania proti žalobcovi z dôvodu, že závažným spôsobom porušil povinnosť advokáta uloženú § 56 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o advokácii“) v spojení s § 18 ods. 1 a ods. 2 zákona o advokácii. 2. K návrhu na začatie disciplinárneho konania sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 16.03.2013, v ktorom uviedol, že si nie je vedomý žiadneho disciplinárneho porušenia a svoju klientku zastupoval podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. 3. Na deň 20.05.2013 bolo nariadené pojednávanie prvostupňového disciplinárneho senátu, ktorého sa žalobca nezúčastnil, svoju neúčasť neospravedlnil a ani nepožiadal o jeho odročenie. 4. VI. Disciplinárny senát SAK rozhodnutím č. DS VI.-16/13:3081/2012 zo dňa 20.05.2013 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) uznal žalobcu vinného z disciplinárneho previnenia podľa § 56 ods. 1 zákona o advokácii, pretože porušil povinnosti advokáta uložené v § 18 ods. 1 a ods. 2 zákona o advokácii, čl. 6 uznesenia č. 2 Predsedníctva SAK zo dňa 11.03.2005 o postupe pri preberaní odmeny za právne služby (ďalej aj len „uznesenie č. 2 Predsedníctva SAK“) a § 6 Advokátskeho poriadku, za čo mu bolo uložené disciplinárne opatrenie - peňažná pokuta vo výške trojnásobku minimálnej mzdy, t.j. 1 013,10 eur a paušálne trovy disciplinárneho konania vo výške 337,70 eur. 5. Disciplinárneho previnenia sa žalobca dopustil tým, že ako právny zástupca svojej klientky (sťažovateľky) X., v konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava IV pod sp. zn. 23C 139/2008 a sp. zn. 25P 233/2011 konal v rozpore s jej záujmami tým, že a) proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 23C 139/2008 zo dňa 29.11.2011, ktoré prevzal dňa 09.12.2011, podal odvolanie až dňa 29.12.2011, teda oneskorene, hoci pokyn na podanie odvolania obdržal od sťažovateľky dňa 22.12.2011, teda ešte počas odvolacej lehoty, b) dňa 23.06.2011 prevzal od sťažovateľky zálohu na odmenu za právne služby v sume 2 500,- eur bez toho, aby jej o tejto zálohe vydal príjmový doklad, c) dňa 15.12.2011 prevzal od sťažovateľky zálohu na odmenu za právne služby v sume 300,- eur bez toho, aby jej o tejto zálohe vydal príjmový doklad, d) písomne neodpovedal na dotaz klientky, týkajúci sa právnej služby, a to na list zo dňa 24.05.2012, e) po skončení právneho zastúpenia v konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava IV pod sp. zn. 23C 139/2008 a v konaní vedenom pod sp. zn. 25P 233/2011 vec so sťažovateľkou písomne nevysporiadal bezodkladne, ale až dňa 19.04.2012, po tom, ako ho sťažovateľka o písomné finančné vysporiadanie požiadala výzvou zo dňa 26.03.2012, f) do vyúčtovania právneho zastúpenia sťažovateľky zahrnul aj odmenu v sume 390,57 eur za úkon právnej služby odvolanie sa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 23C 139/2008 zo dňa 29.11.2011, a to aj napriek tomu, že toto odvolanie podal po uplynutí odvolacej lehoty. 6. Žalobca v liste zo dňa 27.05.2013 označenom ako „Ospravedlnenie“ uviedol, že sa dňa 20.05.2013 nezúčastnil na disciplinárnom pojednávaní z dôvodu, že mu 18.05.2013 umrel švagor v Košiciach a sestra ho požiadala o pomoc pri vybavovaní pohrebu a do Bratislavy pricestoval až 26.05.2013. 7. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom poukázal na to, že listom zo dňa 27.05.2013 ospravedlnil svoju neúčasť na disciplinárnom pojednávaní uskutočnenom dňa 20.05.2013 a tiež požiadal o vytýčenie nového termínu pojednávania. 8. III. Odvolací disciplinárny senát SAK určil termín pojednávania na deň 16.10.2013, ktorého sa žalobca nezúčastnil a listom zo dňa 02.10.2013 požiadal o jeho odročenie z dôvodu, že v tom čase má pojednávanie na Okresnom súde Bratislava IV. 9. III. Odvolací disciplinárny senát SAK rozhodnutím č. III. ODS-3/13: 3081/2012 zo dňa 16.10.2013 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne z dôvodu, že po posúdení všetkých dôkazných prostriedkov dospel k záveru, že žalobca hrubo porušil povinnosti advokáta. Dodatočné „Ospravedlnenie“ jeho neúčasti na pojednávaní prvostupňového disciplinárneho senátu žalovaný neakceptoval z dôvodu, že aspoň jeden pracovný deň pred termínom pojednávania mal žalobca požiadať o jeho odročenie. II. Zhrnutie argumentov žalobcu 10. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a napadnutého rozhodnutia, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 11. Poukázal na to, že dňa 20.05.2013 o 9:00 hod. sa mal zúčastniť disciplinárneho pojednávania v pojednávacej miestnosti SAK. Tohto pojednávania sa nemohol zúčastniť z vážnych rodinných dôvodov, o čom dňa 27.05.2013 písomne informoval VI. Disciplinárny senát SAK. 12. Nakoľko VI. Disciplinárny senát SAK rozhodol v neprítomnosti žalobcu, podal dňa 21.06.2013 odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu. Dňa 09.09.2013 mu III. Disciplinárny senát SAK poslal pozvánku na odvolacie konanie, ktoré sa malo konať dňa 16.10.2013 o 10:30 hod. v zasadacej miestnosti SAK. Na termín odvolacieho konania mal žalobca už predvolanie Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 26.07.2013, č. k. 25P 107/2013. Túto skutočnosť včas oznámil dňa 02.10.2013 III. Odvolaciemu disciplinárnemu senátu SAK. 13. III. Odvolací disciplinárny senát SAK dňa 16.10.2013 napriek oprávnenej žiadosti žalobcu o odročenie pojednávania rozhodol napadnutým rozhodnutím v jeho neprítomnosti. 14. Napadnuté rozhodnutie bolo podľa žalobcu vydané bez zistenia relevantných skutočností, nakoľko mu bolo upreté právo na obhajobu, a teda nie je riadne a presvedčivo odôvodnené, čím bolo porušené jeho právo na spravodlivé súdne konanie, pretože sa mu tým odňala možnosť skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu. III. Vyjadrenie žalovaného 15. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť. 16. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu o tom, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané bez zistenia relevantných skutočností. Žalovanému bola dňa 30.08.2012 doručená sťažnosť Ing. Evy Jankovičovej, ktorú žalobca zastupoval v konaniach sp. zn. 23C 139/2008 a sp. zn. 25P 233/2011 vedených pred Okresným súdom Bratislava IV. Podstata sťažnosti spočívala v tom, že žalobca nepodal včas odvolanie proti prvostupňovému rozsudku, podľa ktorého mala sťažovateľka zaplatiť 16 973,63 eur a tiež, že jej vyúčtoval odmenu za zastupovanie v rozpore s vyhláškou č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za zastupovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Ďalej vytýkala, že jej žalobca neodovzdal príjmový doklad o zaplatení zálohy v sume 2 800,- eur. 17. Žalobca k návrhu na začatie disciplinárneho konania reagoval vyjadrením zo dňa 16.03.2013. K podaniu odvolania po uplynutí odvolacej lehoty uviedol, že dátum prevzatia uznesenia si vyznačil na obálku. Klientke odovzdal uznesenie aj s obálkou a keďže v deň prevzatia uznesenia mu klientka nenaznačila, že sa chce odvolať, nevidel dôvod na poznačenie lehoty na podanie odvolania. Tento pokyn mu klientka dala 22.12.2011. Keďže nevedel, do ktorého dňa má podať odvolanie, pretože nemal obálku, podal ho až 28.12.2011 po tom, čo mu klientka priniesla ďalšie podklady. K nevystaveniu dokladu o prijatí platby 2 500,- eur a 300,- eur uviedol, že sa s klientkou dohodol, že doklad jej vystaví potom, čo mu ho vystaví jeho účtovníčka, pričom nemal v úmysle si zálohy ponechať bez vyúčtovania. 18. Ďalej žalovaný poukázal na oneskorené ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní dňa 20.05.2013 a na to, že na pojednávaní vytýčenom na deň 16.10.2013 sa žalobca nezúčastnil a požiadal o jeho odročenie. Dôvodom odročenia mala byť okolnosť, že žalobca mal v čase disciplinárneho pojednávania pojednávanie na Okresnom súde Bratislava IV. K žiadosti o odročenie bolo pripojené predvolanie, z ktorého však nevyplynulo, že na pojednávanie bol predvolaný žalobca a táto žiadosť neobsahovala žiadne ďalšie skutočnosti, na základe ktorých by mohol odvolací senát posúdiť, že na odročenie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa. 19. VI. Disciplinárny senát SAK aj III. Odvolací disciplinárny senát SAK sa zaoberali všetkými skutočnosťami, ktoré preukazovali disciplinárne previnenie žalobcu, ktorý zavinene porušil povinnosti vyplývajúce pre neho zo zákona o advokácii a z predpisov SAK, svoje rozhodnutia riadne a požiadavkám zodpovedajúcim spôsobom zdôvodnili. IV. Vyjadrenia žalobcu na pojednávaní 20. Žalobca na pojednávaní namietal, že sa nemohol zúčastniť ani jedného pojednávania. Prvého z vážnych rodinných dôvodov, keď sestre zomrel manžel a musel vybavovať pohreb. V druhom prípade mal kolíziu s pojednávaním na Okresnom súde Bratislava IV, kde zastupoval klientku, čo včas oznámil odvolaciemu senátu, avšak jeho ospravedlnenie nebolo akceptované. Aj v deň odvolacieho konania mu telefonovali zo SAK, či sa zúčastní pojednávania, pričom uviedol, že nemôže z dôvodu kolízie s iným pojednávaním. 21. Ku skutkom, ktoré sa mu kladú za vinu, uviedol, že v deň prijatia hotovosti - druhej zálohy 300,- eur v decembri 2011vystavil klientke na počítači spracované potvrdenie a neskôr prijatú zálohu vo faktúre vyúčtoval. Pri prvej zálohe vo výške 2 500,- eur v júni 2011 žiadny doklad nevystavil. K oneskorene podanému odvolaniu uviedol, že klientke odovzdal uznesenie súdu aj s obálkou, na ktorej bol dátum doručenia a klientka mu o 4-5 dní povedala, že chce podať odvolanie, ale nepovedala mu, kedy končí lehota na jeho podanie a žalobca nemal obálku k dispozícii. Ešte pár dní mu klientka dodávala doklady aj od bývalej právnej zástupkyne. 22. Žalobca záverom uviedol, že klientka nebola za ním osobne, že chce podať odvolanie, len mu telefonovala s tým, že ju upozornil na to, že obálku má ona a že potrebuje od nej ďalšie doklady na účelom spracovania odvolania. Doklady mu dala vtedy, keď lehota v podstate už uplynula. Pokiaľ ide o predvolanie na Okresný súd Bratislava IV, predložil také predvolanie, aké dostal a dôkazom, že sa zúčastnil na pojednávaní, je priložená zápisnica. V. Vyjadrenie žalovaného na pojednávaní 23. Žalovaný na pojednávaní poukázal na to, že v prípade prvostupňového rozhodnutia žalobca doručil ospravedlnenie až po rozhodnutí VI. Disciplinárneho senátu SAK, a preto ho nemohol vziať na zreteľ. V prípade odvolacieho konania síce žalobca požiadal o odročenie pojednávania, avšak v žiadosti neuviedol relevantný dôvod pre jeho odročenie, keď uviedol, že v tom čase má pojednávanie na Okresnom súde Bratislava IV a pripojil predvolanie. Na predvolaní je napísané, že sa predvoláva právna zástupkyňa matky a rukou je to prepísané na právneho zástupcu, avšak nebolo zrejmé, že ide o žalobcu. 24. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu o vystavení dokladu pri druhej zálohe, žalovaný sa pozastavil nad tým, že žalobca túto skutočnosť oznámil prvýkrát až dnes, pričom takýto doklad nepredložil ani súdu. Pri oneskorene podanom odvolaní bolo povinnosťou žalobcu ako advokáta poznačiť si dátum prevzatia písomnosti a písomne upozorniť klientku na možnosť podania odvolania. Doklady, na ktoré žalobca údajne čakal, nie sú takého charakteru, aby bez nich nemohol podať odvolanie. Zo zápisnice z odvolacieho konania nevyplýva, že by žalobcovi niekto zo SAK volal a ak by volal, zaznačilo by sa to v zápisnici z rokovania. VI. Posúdenie veci 25. Podľa § 6 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej aj len „S.s.p.“), správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 S.s.p. súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) S.s.p. rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 26. Podľa § 18 ods. 1 zákona o advokácii, advokát je povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Ak sú pokyny klienta v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, nie je nimi viazaný. O tom klienta vhodným spôsobom poučí. 27. Podľa § 18 ods. 2 zákona o advokácii, advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné. Dbá pritom na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb. 28. Uvedené povinnosti má advokát počas celej existencie právneho vzťahu založeného zmluvou o poskytnutí právnej pomoci. Treba dodať, že „svedomitým nie je taký výkon advokácie, ktorý nesie znaky ľahostajnosti, nedostatočného záujmu o klienta a jeho vec, resp. ktorý nezohľadňuje reálny stav veci alebo tento stav nedoceňuje. V takomto prípade nemožno vylúčiť vznik zodpovednosti advokáta za škodu spôsobenú splnomocniteľovi, avšak musia byť splnené aj ďalšie predpoklady jej vzniku...“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 161/2009 zo dňa 25.11.2010). 29. Podľa § 56 ods. 1 zákona o advokácii, disciplinárnym previnením advokáta, euroadvokáta, zahraničného advokáta a medzinárodného advokáta alebo advokátskeho koncipienta je zavinené porušenie povinnosti vyplývajúcej z tohto zákona alebo z predpisu komory. 30. Vo všeobecnosti treba uviesť, že disciplinárna zodpovednosť prichádza do úvahy tam, kde sú závažným spôsobom porušené pravidlá, ktorých dodržiavanie si ten ktorý systém stanovil ako významné. Logickým predpokladom je, že takéto pravidlá existujú. Nemenej významné je aj to, keď už sú pravidlá v nejakom etickom kódexe alebo zákonnom vyjadrení obsiahnuté, či sú zrozumiteľné, reálne a tiež známe medzi adresátmi. 31. V danom prípade išlo o disciplinárne konanie a rozhodovanie v rámci samosprávnej stavovskej organizácie združujúcej všetkých advokátov zapísaných v zozname advokátov vedenom komorou, pričom jej orgány rozhodovali o disciplinárnom previnení jedného z členov tejto komory. 32. Vzhľadom na postavenie a rolu advokáta v právnom systéme Slovenskej republiky, t.j. ako profesie, ktorej úlohou je pomáhať uplatňovať ústavné právo fyzických osôb na obhajobu a chrániť ostatné práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb v súlade s Ústavou SR, ústavnými zákonmi, so zákonmi a s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 1 ods. 1 zákona o advokácii), je požiadavka dodržiavať povinnosti advokáta ustanovené najmä v § 18 zákona o advokácii namieste. Navyše, advokáti pri výkone svojho povolania nepodliehajú inej kontrole, než je tá vykonávaná prostredníctvom disciplinárneho konania, respektíve v závažnejších prípadoch prostredníctvom súdneho sporu. Tieto sú však už len následkom správania advokáta, ktoré vzbudilo u jeho klienta závažné pochybnosti o tom, že advokát koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné. 33. V konaní bolo preukázané, že žalobca zanedbal svoje povinnosti, keď nepostupoval s dostatočnou odbornou starostlivosťou, svedomito a neprejavil dostatočný záujem o klientku a jej vec, v ktorej ju zastupoval. Je nepochybné, že povinnosti ustanovené v § 18 ods. 1 a ods. 2 zákona o advokácii porušil oneskoreným podaním odvolania. Nepreveril si s náležitou dôslednosťou dátum doručenia uznesenia Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 23C 139/2008 zo dňa 29.11.2011 a tým i lehotu, v ktorej môže predmetný úkon - odvolanie uskutočniť. Uspokojil sa s tým, že si poznačil dátum lehoty na obálku, ktorú však odovzdal klientke. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že lehotu na podanie odvolania zmeškal aj napriek tomu, že mu klientka dala pokyn na jeho podanie dňa 22.12.2011, teda ešte v rámci odvolacej lehoty. 34. Prevzatím zastúpenia advokát na seba preberá zodpovednosť za riadne poskytnutie právnej služby a to aj za dodržanie procesných lehôt. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie III. Disciplinárneho senátu SAK sp. zn. DS III.-13/08:3504/2007 zo dňa 12.03.2008, ktoré citoval aj žalovaný: „Momentom prevzatia zastúpenia advokát preberá zodpovednosť za riadne poskytnutie právnej služby, vrátane zodpovednosti za dodržanie všetkých zákonom stanovených procesných lehôt, pričom je povinný si pri prevzatí veci vyžiadať od klienta kompletnú informáciu o kauze tak, aby dostal aspoň základné relevantné informácie týkajúce sa hmotno-právnej ako aj procesno-právnej stránky.” 35. Prevzatím zastúpenia na seba žalobca prevzal záväzok, že pre klientku, ktorá sa na neho s dôverou obrátila, bude poskytovať právne služby na maximálne profesionálnej úrovni a pri vybavovaní jej záležitostí bude postupovať s odbornou starostlivosťou a za tieto jeho služby mu klientka poskytne odmenu. Žalobca sa nemôže vyviniť tým, že uznesenie, proti ktorému nepodal včas odvolanie, dal aj s obálkou klientke, pričom na obálke bol vyznačený dátum prevzatia uznesenia. Bolo jeho povinnosťou vyplývajúcou z plnomocenstva, ktoré mu udelila klientka, aby si poznačil dátum prevzatia písomnosti, posledný deň lehoty na podanie odvolania a mal poučiť klientku o možnosti podať tento opravný prostriedok s upozornením na koniec lehoty. 36. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že odvolanie nepodal včas z dôvodu, že mu klientka nedoniesla všetky potrebné doklady, súd je toho názoru, že ak ich skutočne potreboval, mal vyvinúť maximálnu snahu, aby mu klientka vo vlastnom záujme poskytla súčinnosť a predložila mu potrebné doklady. Ak by ich nestihol získať do skončenia odvolacej lehoty, mal si ich zabezpečiť napríklad nahliadnutím do spisu a podať včas odvolanie. 37. Taktiež bolo v konaní preukázané, že žalobca dňa 23.06.2011 prevzal od klientky zálohu na odmenu za právne služby v sume 2 500,- eur a dňa 15.12.2011 zálohu v sume 300,- eur bez vydania príjmového dokladu. Uvedeným konaním žalobca porušil čl. 6 uznesenia č. 2 Predsedníctva SAK, v zmysle ktorého je advokát povinný odovzdať platiacej osobe príjmový doklad o prijatej platbe v hotovosti. Žalobca klientke pri prevzatí zálohy na odmenu za poskytnutie právnej služby nevystavil príjmový doklad a účtoval jej navyše aj odmenu vo výške 390,57 eur za odvolanie, ktoré však podal až po uplynutí lehoty na jeho podanie. 38. V súvislosti s tvrdením žalobcu na pojednávaní, že po prijatí druhej platby vystavil doklad o jej prijatí, súd uvádza, že ak by žalobca skutočne takýto doklad vystavil, mal by ho k dispozícii a predložil by ho už v disciplinárnom konaní, najneskôr však súdu na pojednávaní. 39. Žalobca zároveň porušil § 6 písm. c) Advokátskeho poriadku, podľa ktorého je advokát povinný písomne odpovedať na písomné dopyty klienta súvisiace s poskytovaním právnych služieb, a to tým, že klientke písomne neodpovedal na jej dotaz - list zo dňa 24.05.2012 a tiež po skončení právneho zastúpenia v konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava IV sp. zn. 23C 139/2008 a v konaní sp. zn. 25P 233/2011 vec s klientkou bezodkladne nevysporiadal, ale urobil tak až dňa 19.04.2012 po tom, ako ho klientka písomne výzvou zo dňa 26.03.2012 požiadala o finančné vysporiadanie. 40. Žalovaný vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu, z ktorého vyvodil správne právne závery. V konaní bolo preukázané, že žalobca pri poskytovaní právnej služby nepostupoval v súlade s § 18 ods. 1 a ods. 2 zákona o advokácii, čl. 6 uznesenia č. 2 Predsedníctva SAK a § 6 písm. c) Advokátskeho poriadku SAK. Tieto porušenia viacerých základných povinností advokáta mali za následok vážne dôsledky pre klientku, a to predovšetkým oneskorene podané odvolanie proti uzneseniu sp. zn. 23C 139/2008 zo dňa 29.11.2011, ktorým ju Okresný súd Bratislava IV zaviazal na náhradu trov konania v sume 16 973,63 eur. 41. Súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu týkajúcou sa odopretia práva na obhajobu na disciplinárnom pojednávaní. Správne orgánu mu ako disciplinárne obvinenému poskytli právo brániť sa a vyjadrovať sa ku všetkým skutočnostiam, z ktorých bol obvinený a mal právo navrhovať dôkazy. 42. Z hľadiska práva na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, s ohľadom aj na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok Garcia Ruiz v. Španielsko zo dňa 21.01.1999) je potrebné právo na inú právnu ochranu vykladať a uplatňovať tak, že aj rozhodnutie disciplinárneho orgánu musí uviesť dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. 43. Podľa názoru súdu boli aj pri prvom, aj pri druhom termíne pojednávania disciplinárneho senátu splnené podmienky na to, aby disciplinárny senát vec žalobcu prejednal v jeho neprítomnosti. 44. K prípadom, kedy môže disciplinárny senát pojednávať v neprítomnosti disciplinárne obvineného sa vyjadril Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 5Sž/16/2012 zo dňa 29.10.2012, v ktorom uviedol, že „existencia písomného súhlasu s pojednávaním v neprítomnosti disciplinárne obvineného je len jednou z možností, kedy disciplinárny senát môže vo veci vykonať pojednávanie bez prítomnosti disciplinárne obvineného. Druhým prípadom, kedy tak disciplinárny senát môže urobiť, a to aj bez danosti takéhoto súhlasu, je prípad, že sa napriek riadnemu upovedomeniu na pojednávanie disciplinárne obvinený nedostaví a včas a z dôvodov hodných osobitného zreteľa nepožiada o odročenie pojednávania.“ 45. Zmyslom všetkých procesných predpisov je zabezpečiť realizáciu hmotných noriem vo forme rozhodnutia o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb podľa takého postupu, aby vo veci bol zistený skutkový stav čo najúplnejšie prostriedkami, ktoré objasňujú okolnosti rozhodujúce pre posúdenie veci, a aby účastníkovi, o ktorého vec - práva a povinnosti ide, bola poskytnutá možnosť predkladať dôkazy, návrhy a obhajovať svoje práva. Toto platí osobitne, ak ide o konanie, v ktorom dôkazná povinnosť spočíva na účastníkovi. Pri tomto zmysle konania dôvodom na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu môže byť len taká vada, ktorá mohla mať vplyv na správnosť, zákonnosť rozhodnutia. Rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka (R 122/2003). 46. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na konštatovanie Najvyššieho súdu SR v jeho rozsudku sp. zn. 5Sž/16/2012 zo dňa 29.10.2012, že „pojednávanie síce predstavuje jedinú možnosť pre disciplinárne obvineného vyjadriť sa ústne ku skutočnostiam v konaní, nie je však jediným prostriedkom, ktorý disciplinárne obvinený môže využiť na obranu svojich práv a právom chránených záujmov (§ 10 disciplinárneho poriadku SAK).“ 47. Žalobca žiaden z ďalších prostriedkov, napríklad zastúpenie v konaní či nahliadnutie do spisu, nevyužil. Ani vyjadrenie k návrhu na začatie disciplinárneho konania, ktoré predložil, nemožno považovať za efektívnu obranu svojich práv, keďže okrem jednej vety, že si nie je vedomý disciplinárneho porušenia z jeho strany a klientku zastupoval podľa najlepšieho vedomia a svedomia, neuviedol žiadne argumenty na svoju obranu. 48. Súd poskytol žalobcovi možnosť predniesť svoju obhajobu a osobne sa vyjadriť k obvineniam, vo vzťahu ku ktorým bol uznaný za vinného a disciplinárne potrestaný, na pojednávaní. Podľa názoru súdu žalobca nepreukázal svoju nevinu a ani jeho dôvody neprítomnosti na disciplinárnom pojednávaní a ospravedlnenia nemožno považovať za dostatočné. 49. V prvom rade je povinnosťou disciplinárne obvineného sa na riadne oznámené disciplinárne pojednávanie dostaviť. Iba v prípade existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa, na základe ktorých disciplinárne obvinený požiada o odročenie pojednávania najneskôr do jeho začatia, môže predseda disciplinárneho senátu pojednávanie odročiť. 50. Prvé pojednávanie uskutočnené dňa 20.05.2013, na ktorom bolo prijaté prvostupňové rozhodnutie, sa uskutočnilo v neprítomnosti žalobcu z dôvodu, že nepožiadal o jeho odročenie, ani sa vopred neospravedlnil pre existenciu dôležitej prekážky. Dodatočné ospravedlnenie zaslané týždeň po uskutočnení pojednávania, t.j. dňa 27.05.2013, nemožno akceptovať. 51. Druhé pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 16.10.2013, sa tiež konalo v neprítomnosti žalobcu. Žalobca síce požiadal o odročenie pojednávania, ale neuviedol žiadny relevantný dôvod, ktorý by sa považoval za dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle § 18 ods. 7 disciplinárneho poriadku SAK odôvodňujúceho odročenie pojednávania. 52. Dôvodom hodným osobitného zreteľa v prípade ospravedlnenia neúčasti na druhom pojednávaní, nemôže byť iba samotná skutočnosť, že žalobca mal v deň disciplinárneho pojednávania iné pojednávanie na súde. Rozhodujúcim v danej veci je tiež to, že z predvolania nemožno zistiť, že na pojednávanie bol predvolaný žalobca, keďže je predvolávaná právna zástupkyňa matky a rukou je to prepísané na právneho zástupcu. Skutočnosť, že bol predvolaný žalobca, mohol preukázať predložením obálky. To, že sa žalobca zúčastnil ako právny zástupca matky v súdnom konaní dňa 16.10.2013 pred Okresným súdom Bratislava IV, čo vyplýva zo zápisnice o pojednávaní, priloženej žalobcom k žalobe, nepostačuje. Iba samotnú kolíziu dvoch pojednávaní nemožno považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa. 53. „Kolízia dvoch alebo viacerých pojednávaní toho istého právneho zástupcu v tom istom dni na rozdielnych súdoch nie je bez ďalšieho akceptovateľným predpokladom uznania existencie dôležitého dôvodu nevyhnutne potrebného na odročenie riadne a včas nariadeného pojednávania. Môže to byť dôvodom v prípade, ak od účastníka nemožno spravodlivo požadovať, aby si zvolil iného zástupcu.“ (uznesenie Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS 120/2012-13). 54. V danom prípade žalobca nešpecifikoval dôvody, pre ktoré bola jeho účasť na pojednávaní na súde nezastupiteľná. Odlišne by sa posudzovala jeho žiadosť o odročenie pojednávania v prípade, ak by uviedol dôvody, pre ktoré je jeho účasť na súdnom pojednávaní nevyhnutná, napr. za účelom predloženia nových dôkazov, prípadne ak by predložil vyjadrenie klientky, že trvá na osobnej účasti žalobcu na pojednávaní. Do úvahy tiež prichádza možnosť nechať sa substitučne zastúpiť iným advokátom. 55. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nemohlo zo strany správnych orgánov dôjsť vo vzťahu k žalobcovi k porušeniu práva na obhajobu vo forme osobnej účasti na prejednaní jeho disciplinárneho previnenia. Ani v jednom prípade neboli splnené podmienky, za ktorých by bolo možné dôvody žalobcu, ktorými odôvodňoval neúčasť na pojednávaní a žiadosť o jeho odročenie považovať za akceptovateľné a hodné osobitného zreteľa. 56. Záverom súd dodáva, že v právnom štáte je nevyhnutné nielen to, aby sa občania mohli s dôverou obrátiť na súdy, ale tiež to, aby mohli s dôverou a bez obáv vyhľadať právnu pomoc advokáta vo veci bez ohľadu na spôsob jej riešenia, pretože obe tieto inštitúcie realizujú základné právo občanov na súdnu a inú právnu ochranu. 57. Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 190 S.s.p. zamietnuť, nakoľko preskúmavané rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom a námietky žalobcu neodôvodňovali ich zrušenie. 58. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 S.s.p. a v konaní neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal, rovnako ani žalovanému, ktorý podľa ustálenej judikatúry nemá v takomto prípade právo na náhradu trov konania. 59. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.