Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/207/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 9014010095 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:9014010095.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Dáši Filovej, v právnej veci žalobcu: Y. V., Y. - L. XX, XXX XX Y., IČO: 37636774, právne zastúpený: advokátom JUDr. Peter Dlhopolček, so sídlom AK Horná 51, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova 12, 815 26 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.z.: 17002/2014, č.sp.: 2906/2014-640 zo dňa 18. júna 2014, takto r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutie žalovaného č.z.: 17002/2014, č.sp.: 2906/2014-640 zo dňa 18.06.2014 a rozhodnutie Pôdohospodárskej platobnej agentúry č.: 500/1387/17699/2013 zo dňa 25.03.2014 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d/, e/ O.s.p. a vec mu vracia na ďalšie konania. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 70,- eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 284,08 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám advokáta JUDr. Petra Dlhopolčeka. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou pôvodne na Najvyšší súd SR dňa 21.07.2014 a tunajšiemu súdu postúpenou dňa 25.09.2014 sa žalobca domáhal postupom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.z.: 17002/2014, č.sp.: 2906/2014-640 zo dňa 18.06.2014 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie žalovaného“), ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Pôdohospodárskej platobnej agentúry (ďalej len „PPA“) č. 500/1387/17699/2013 zo dňa 25.03.2014 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktoré rozhodnutie považoval za vecne správne a zákonné. Žalobca s napadnutým rozhodnutím nesúhlasí a tvrdí, že toto je vecne nesprávne a nezákonné, keď žalovaný vo svojom rozhodnutí sa nevysporiadal dôsledne s jednotlivými dôvodmi, ktoré žalobca ako účastník administratívneho konania uviedol v odvolaní zo dňa 11.04.2014 a v následných vyjadreniach zo dňa 05.05.2014 a 19.05.2014. Vzhľadom na tieto skutočnosti považuje žalobca rozhodnutie žalovaného pre jeho nezrozumiteľnosť a nedostatočné zdôvodnenie za nepreskúmateľné. Žalobca poukazuje na to, že v konaní nie je sporná tá skutočnosť, že ako žiadateľ podal žiadosť 07.05.2013 o poskytnutie podpôr SAPS a LFA na užívanú výmeru 30 ha. Dňa 27.06.2013 podal ďalšiu žiadosť o prechodné vnútroštátne platby na plochu na rok 2013, ktorou žiadal o poskytnutie podpory DPP na užívanú výmeru 10,35 ha. Tiež nie je sporná tá skutočnosť, že obdobnú jednotnú žiadosť na rok 2013 si podala obchodná spoločnosť Ranč u Mariana s.r.o., so sídlom Fiľakovo, Daxnerova 192. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť bola konštatovaná PPA spornosť medzi žalobcom ako žiadateľom a sporným subjektom Ranč u Mariana s.r.o. Z toho dôvodu PPA stanovila na sporných pozemkoch pre žalobcu ako žiadateľa výmeru 0,00 ha a rozhodla svojim rozhodnutím zo dňa 25.03.2014 tak, že mu neschválila poskytnutie podpory formou jednotnej platby na plochu podľa čl. 58 NK (ES) č. 1122/2009 vyrovnávacieho príspevku v znevýhodnených oblastiach podľa čl. 16 NK (EU) č. 65/2011, doplnkovej platby na plochu podľa § 7 ods. 1 písm. b/ NV SR č. 152/2013 Z.z. a súčasne rozhodla o vylúčení žalobcu z poskytovania podpory 9.276,- eur s tým, že táto čiastka sa odpočíta od podpory, na ktorú má žalobca ako žiadateľ oprávnený v súvislosti so žiadosťami v priebehu troch rokov nasledujúcich po roku vylúčenia. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zo dňa 18.06.2014 zaujal vo svojom odôvodnení názor, že tento postup PPA bol zákonný a správny odvolávajúc sa na postup podľa § 16c ods. 1 zákona č. 543/2007 Z.z. (ďalej len „zákon“), pretože toto ustanovenie hovorí, že ak žiadosť o poskytnutie podporí na tú istú poľnohospodársku pôdu podali viacerí žiadatelia a postupom podľa § 16b ods. 1 sa zistilo, že právo užívania žiadateľov k pôde je sporné, PPA na spornej výmere neurčí stanovenú plochu (41da) a v súlade s ustanovenými podmienkami rozhodne podľa osobitného predpisu (41c), pritom proti takémuto rozhodnutiu o poskytnutie podpory zníženú o spornú výmeru ani nie je prípustný opravný prostriedok (§ 41db). Ďalej žalobca poukazuje aj na ods. 2 tohto zákonného ustanovenia, podľa ktorého ak sa v konaní pred súdom (§ 41a) preukáže, že jeden zo žiadateľov podľa ods. 1 mal v čase rozhodnutia právo užívania k pôde a sú zachované lehoty podľa všeobecného predpisu o správnom konaní (41ea), platobná agentúra obnoví konanie podľa všeobecného predpisu o správnom konaní (41eb). Potom z citácie ust. § 16c ods. 1 žalovanému vyplynulo, že toto ustanovenie rieši problematiku, kedy si na túto istú poľnohospodársku pôdu podali viacerí žiadatelia žiadosť o poskytnutie podpory a zistilo sa, že toto právo užívania žiadateľov k pôde je sporné. Ide teda o prípad, ktorý sa vzťahuje aj na žalobcu, kedy si obdobnú jednotnú žiadosť podala uvedená obchodná spoločnosť. Žalobca s týmto právnym názorom ale nesúhlasí a odvoláva sa na vetu poslednú ust. § 16c ods. 1 zákona, podľa ktorej ak zákonodarca výslovne uvádza, že proti takémuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok a PPA v danom prípade v rozhodnutí zo dňa 25.03.2014 opravný prostriedok pripustil, ide tu o úplne inú kvalitu z hľadiska rozhodovania predmetu konania ako takého, než ako tvrdí samotný PPA a žalovaný. Má zato žalobca, že postup vo veci je determinovaný tým, že v tomto konaní sa znevýhodňuje jeho procesné postavenie ako žiadateľa, ktorému sa upierali a upreli uplatnené nároky, čím sa dostal do polohy diskriminovaného subjektu. Z napadnutých rozhodnutí nie je žalobcovi zrejmé, aký je postup zo strany týchto, správnych orgánov vo vzťahu k uplatnenej žiadosti sporného subjektu. Má v tomto smere len jediné riešenie, že za stavu, kedy jeho rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, bude preferovaný bez ohľadu na všetky právne skutočnosti, ktoré uviedol len tento subjekt, ktorému bude zrejme táto podpora vyplatená. Nič na tom nemení ani zdôvodnenie žalovaného s odkazom na postup podľa § 16c ods. 2 zákona, že ak sa v konaní pred súdom preukáže právo užívania k pôde, PPA obnoví konanie podľa zákona o správnom konaní. Žalovaný si zrejme aj bol vedomý tejto skutočnosti, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že ministerstvo zastáva názor tak ako je uvedený v ust. § 16b ods. 1 a 2 (str. 6 jeho rozhodnutia), keď konštatovalo, že PPA postupovalo zákonne podľa § 16b ods. 1 a § 16c ods. 1 zákona, konštatovalo v napadnutom rozhodnutí spornosť práva na užívanie žiadateľa sporného subjektu, pričom na spornej výmere neurčila stanovenú plochu. Žalobca sa s týmto názorom nestotožňuje, pretože výroková časť napadnutého rozhodnutia, ktorá je záväzná, rieši celkom inú problematiku a nie spornosť práva medzi žalobcom ako užívateľom a sporným subjektom, čo je úplne jednoznačné z toho dôvodu, že sporný subjekt Ranč u Mariana, s.r.o. ani nebol účastníkom tohto správneho konania a takýmto rozhodnutím, ktoré sa týka len osoby žalobcu, potom nie je týmto rozhodnutím ani sporný subjekt viazaný. I z pohľadu tejto úvahy je potom podporený predchádzajúci jeho názor, že PPA mala rozhodnúť v súlade s ust. § 16c ods. 1 zákona č. 543/2007 zákona o úplne inom predmete konania a s úplne iným účastníkom konania, nakoľko zákonodarca v § 16c ods. 1 hovorí o žiadosti o poskytnutie podpory, ktorú podali viacerí žiadatelia. Nezdieľa žalobca ani názor žalovaného v tom smere, že v tomto konaní nebol dôvod pre postup podľa § 29 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. (ďalej len „Správny poriadok“) a teda nebol dôvod toto konanie prerušovať vzhľadom na tú skutočnosť, že novela zákona č. 211/2013 s účinnosťou od 01.09.2013 už tento postup neumožňuje a preto je aj rozdielny prístup PPA pri vybavovaní žiadosti žalobcu na rok 2012 a rok 2013. Ustanovenie § 17 ods. 1 zákona upravuje prechodné a záverečné ustanovenia tak , že odkazuje na všeobecnú úpravu pri uvedených konaniach, na ktoré sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, t.j. Správny poriadok, ak tento zákon v § 16a a 16b neustanovuje inak. Z citácie týchto ustanovení ale nevyplýva, že by bola na inú úpravu odkázala alebo vyslovene bolo zákonne ustanovené, že Správny poriadok v týchto ustanoveniach je vylúčený. Žalobca vo svojom odvolaní zo dňa 11.04.2014 poukázal na jeho nároky za rok 2012 uplatnené u PPA na základe jeho žiadosti, o ktorej rozhoduje PPA pod č. k. 500/910/74/2012 a žiadal, aby žalovaný si pripojil do odvolacieho konania aj tento spis. Z obsahu tohto spisu vyplýva, že PPA v danom prípade rozhodnutím zo dňa 30.06.2013 prerušila toto správne konanie o poskytnutie podpory a určila žalobcovi ako žiadateľovi 30 dňovú lehotu na podanie žaloby vo veci sporného práva užívania na súd z dôvodu, že aj v tomto konaní si uplatnil nároky sporný subjekt, opäť obchodná spoločnosť Ranč u Mariana, s.r.o. Táto situácie je ešte o to jednoduchšia, že zo strany tejto uvedenej obchodnej spoločnosti je podaný návrh na súd a toto konanie je vedené pred Okresným súdom v Brezne pod sp. zn. 3C 55/2012, pričom predmetom konania je zdržanie sa neoprávnených zásahov do výkonu nájomného práva žalobcu Ranč u Mariana, s.r.o. proti žalobcovi a jeho synovi ako odporcom. Pre ozrejmenie situácie žalobca ešte uviedol, že toto konanie je v štádiu vyhláseného rozsudku tak, že súd návrh žalobcu, t.j. obchodnej spoločnosti Ranč u Mariana, s.r.o. zamietol dňa 04.06.2014 a súčasne bolo uznesením súdu zo dňa 27.06.2014 zrušené aj predbežné opatrenie. Písomné vyhotovenie rozsudku ku dňu podania žaloby žalobcovi doručené nebolo. V spojitosti a s odkazom na uvedené skutočnosti žalobca potom ani nerozumenie argumentácii žalovaného ohľadne postupu podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku a je toho názoru, že tak ako v konaní o nároku žalobcu za rok 2012, aj v tomto konaní správny orgán zo zákona mal toto konanie prerušiť a to tým skôr, že mu bola známa tá skutočnosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke, či sporný subjekt má alebo nemá nárok z titulu uzatvorených nájomných zmlúv túto pôdu užívať. Dokonca žalobca zastáva názor, že správny orgán obligatórne toto konanie prerušiť mal z dôvodu, že prebieha toto súdne konanie, ktoré samo o sebe rieši uvedenú predbežnú otázku, odvolávajúc sa tu na ust. § 40 Správneho poriadku. Vzhľadom na uvedené žalobca považuje za neudržateľný názor žalovaného vyslovený v jeho rozhodnutí (str. 7 odôvodnenia), že k prerušeniu konania mohlo dôjsť len na základe predpisov účinných pred 01.09.2013 a pokiaľ sa pred súdom preukáže niečo iné, náprava sa dojedná prostredníctvom obnovy konania. Tvrdí ďalej žalobca, že o každých uplatnených nárokoch sa má predovšetkým konať a rozhodovať v rámci riadneho konania, tým skôr, že o principiálnej otázke oprávneného užívateľa týchto pozemkov je konané a rozhodované pred tým orgánom, ktorý má ako jediný právo rozhodovať a tým orgánom je súd a deje sa tak v rámci občianskeho súdneho konania. Aj keď žalovaný (na str.8) zastáva názor, že PPA si neosvojila právomoc rozhodovať o práve užívania spornej výmere, opak je pravdou a ako vyplýva z výrokovej časti rozhodnutia zo dňa 25.03.2014, o týchto nárokoch vlastne rozhodla, pričom jej rozhodnutie charakterizuje zmätočnosť aj z hľadiska predmetu konania, pričom rozhodnutie rozhodla v rozpore s citovaným ust. § 16 ods. 1 zákona. Opätovne zdôrazňuje žalobca, že zákonodarca v tomto ustanovení upravil postup tak, že platobná agentúra na spornej výmere neurčí stanovenú plochu, pričom napadnuté rozhodnutie vo výrokovej časti túto skutočnosť neobsahuje a rieši už samotný následok, keď žalobcovi neschválila poskytnutie podpory formou jednotnej platby a takto ho už vlastne sankcionovala. Podľa názoru žalobcu predpisy komisie tak ako sú citované v rozhodnutiach správnych orgánov neupravujú takýto postup, keďže tento je upravený práve v ust. § 16c zákona, ale upravujú až následný postup, a to zníženie sumy a vylúčenie z poskytnutia ako sankciu za naddeklaráciu výmery pôdy. V prípade žalobcu ale takýto stav nenastal, bez pochybností nič nenadeklaroval, problém, ktorý vo veci vznikol je ten, že obdobnú žiadosť si podal aj iný „sporný“ subjekt. Rozhodnutia tak PPA ako aj žalovaného žalobca preto považuje za nezákonné a nestotožňuje sa s konštatovaním žalovaného, že postup PPA bol v súlade so zákonom, so Správnym poriadkom a že rozhodnutie vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutia zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a/ až e/ O.s.p. a priznal žalobcovi náhradu trov konania. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 05.03.2015 s dôvodmi žaloby vyslovil nesúhlas. Žalovaný sa nestotožňuje s názormi žalobcu, že malo byť v odvolacom konaní rozhodované s poukazom na ust. § 16c ods. 1 zákona č. 543/2007 Z.z. len o tom, že PPA na spornej výmere neurčí stanovenú plochu, čo samo o sebe obsahuje zistený stav spornosti pri uplatňovaní nárokov viacerých žiadateľov. Ak žalobca poukazuje na skutočnosť, že výroková časť napadnutého rozhodnutia rieši inú problematiku ako nespornosť práva medzi žalobcom ako užívateľom Ranč u Mariana, s.r.o., žalovaný uvádza, že o odvolaní žalobcu zistil, že žalobca dňa 23.01.2014 podpísal správu z kontroly na mieste (ďalej len „KNM“), ako aj prílohu č. 1 správy z KNM - Zápisnicu č. 63/320/213 o vykonaní KNM vo veci viacnásobnej deklarácie zo dňa 10.12.2013 (ďalej len “zápisnica“), ďalej žalovaný zistil, že PPA v správe KNM uviedla, že po oboznámení sa so skutkovým stavom postupovala v zmysle § 16b zákona č. 543/2007 Z.z. a neurčila na DPB Jasenie 4803/1, DPB Jasenie 4803/1B a DPB Jasenie 4803/1C (ďalej len „sporná výmera“) stanovenú plochu. Zápisnica tvorí prílohu č. 1 správy KNM. Žalobca sa k správe KNM nevyjadril. Žalovaný ďalej zistil, že v zmysle zápisnice bolo predmetom KNM zistenie skutkového stavu pri viacnásobnej deklarácii tej istej plochy viacerými žiadateľmi podľa § 7 ods. 1 písm. a/, t/ zákona. Zápisnica následne popisuje priebeh konania, pričom uvádza, že na spornej výmere podal okrem žalobcu Jednotnú žiadosť na rok 2013 aj sporný subjekt. Žalobca na podporu svojich tvrdení predložil ako dôkaz preukazujúci právo užívania spornej výmery podklady, predovšetkým súbor nájomných zmlúv, podania na OS Brezno, uznesenie, žalobu, atď. PPA záverom konštatovala, že postupom podľa § 16b zákona uvedené dôkazy preukazujú právo užívania spornej výmery, pričom toto právo preukázal ale aj sporný subjekt, čo preukazuje zápisnica č. 62/320/2013 zo dňa 10.12.2013. Žalobca do zápisnice uviedol, že v roku 2012 pôdu užíval, pričom mu v roku 2013 bolo na základe predbežného opatrenia súdom zakázané vstúpiť na ňu. Ďalej sa zistilo, že PPA v zápisnici č. 62/320/2013 zo dňa 10.12.2013 zisťovala skutkový stav pri viacnásobnej deklarácii tej istej plochy viacerými žiadateľmi. I sporný subjekt predložil ako dôkaz preukazujúci právo užívania k spornej výmere podklady, predovšetkým súbor nájomných zmlúv a iné doklady preukazujúce jeho tvrdenia. PPA záverom konštatovala, že postupom podľa § 16b zákona uvedené dôkazy preukazujú právo užívania spornej výmery, pričom toto právo preukázal aj žalobca. Sporný subjekt uviedol do uvedenej zápisnice námietku, že žalobca uznal neužívanie spornej výmery a z tohto dôvodu mala PPA rozhodnúť. Sporný subjekt podpísal uvedenú zápisnicu dňa 23.01.2013. Na základe uvedených zistení žalovaný konštatoval, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z výsledkov KNM, ktorej sa žalobca zúčastnil, bolo mu umožnené vyjadriť sa k výsledkom KNM, pričom toto právo využil v zápisnici a žalobca predložil doklady na podporu svojich tvrdení. Žalovaný na základe predložených dokladov zistil a konštatuje, že nakoľko žalobca v zápisnici, ako aj sporný subjekt v zmysle zápisnice č. 62/320/2013 zo dňa 10.12.2013 predložili okrem iného doklady o právnom vzťahu, PPA podľa ust. § 16c ods. 1 zákona oprávnene konštatovala v napadnutom rozhodnutí spornosť práva na užívanie žalobcu a sporného subjektu, pričom na spornej výmere neurčila stanovenú plochu a v súlade s ustanovenými podmienkami rozhodla podľa ustanovení čl. 58 nariadenia Komisie č. 1122/2009 a čl. 16 ods. 5 nariadenia Komisie č. 65/2011. Žalovaný na základe vyššie uvedených skutočností má teda za preukázané, že rozdiel medzi deklarovanou plochou a plochou určenou KNM predstavuje v prípade podpory SAPS 30,00 ha, čo predstavuje 100% určenej, resp. stanovenej plochy. Výška podpory SAPS sa preto v súlade s vyššie uvedeným vypočítala z výmery 0,0 ha a žalobca bol vylúčený do budúcich období v sume 5.656,20 eur. Rozdiel medzi deklarovanou plochou a plochou určenou KNM činí v prípade podpory LFA 30,00 ha, čo predstavuje 100% určenej, resp. stanovenej plochy. Výška podpory LFA sa preto v súlade s vyššie uvedeným vypočítala s výmery 0,00 ha a žalobca bol vylúčený do budúcich období v sume 3.619,80 eur. Podľa názoru žalovaného PPA v zmysle § 16b ods. 1 zákona skúmala právo užívania k pôde, nakoľko žiadosť o poskytnutie podpory na tú istú poľnohospodársku pôdu podali viacerí žiadatelia, t.j. žalobca a sporný subjekt. Podľa zápisnice č. 62/320/2013 zo dňa 10.12.2013 predložili žalobca a sporný subjekt doklady o právnom vzťahu, na základe čoho PPA v zmysle ust. § 16c ods. 1 zákona konštatovala, že dôkazy predložené postupom podľa § 16b ods. 1 zákona preukazujú právo užívania spornej výmery, pričom toto právo preukázal žalobca aj sporný subjekt. PPA na základe uvedeného postupu konštatovala, že v zmysle § 16c ods. 1 zákona je právo užívania žalobcu a sporného subjektu sporné, z tohto dôvodu neurčila v konaní na spornej výmere stanovenú plochu, resp. stanovila na spornej výmere výmeru 0,0 ha, čo znamená, že žalobcovi a spornému subjektu znížila užívanú výmeru o spornú výmeru. PPA rozhodla následne. Žalovaný zastáva právny názor, že PPA bola v konaní oprávnená uplatniť takýto postup práve na základe ust. § 16c ods. 1 zákona, ktorý ustanovuje, že PPA na spornej výmere neurčí stanovenú plochu a následne v súlade s ustanovenými podmienkami rozhodne podľa osobitného predpisu. Žalovaný konštatuje, že ust. § 16c ods. 1 zákona s poukazom na ust. § 7 ods. 1 písm. a/ zákona, podľa ktorého platobná agentúra rozhoduje o poskytovaní podpory podľa osobitného predpisu a o poskytovaní zálohovej platby, zmocňuje PPA, aby rozhodla o poskytnutí/neposkytnutí príslušnej podpory. Žalovaný má za to, že o určení stanovenej plochy na spornej výmere sa nerozhoduje v osobitnom konaní. Ustanovenie § 16c ods. 1 zákona zmocňuje správny orgán rozhodnúť po konštatovaní o neurčení stanovenej plochy na spornej výmere, čo logicky vyplýva aj zo skutočnosti, že podľa právneho názoru žalovaného neprípustnosť opravného prostriedku sa týka i len časti napadnutého rozhodnutia, ktorá hovorí o znížení o spornú výmeru. Žalovaný sa napriek neurčitosti uvedeného ustanovenia z dôvodu právnej istoty vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu v odvolaní voči rozhodnutiu PPA zo dňa 25.03.2014 a týmito sa vo svojom rozhodnutí riadne čo do dostatočnosti aj vysporiadal, pričom poukázal, že konanie o Jednotnej žiadosti na rok 2013 sporného subjektu je predmetom osobitného konania, v ktorom sa uplatňovali rovnako ako v prípade žalobcu, ustanovenia vyššie uvedených právnych predpisov. Ak žalobca nezdiela názor žalovaného, že v konaní nebol dôvod pre postup podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku a teda nebol dôvod toto konanie prerušovať vzhľadom na skutočnosť, že novelou vykonanou zákonom č. 211/2013 s účinnosťou od 01.09.2013 už takýto postup nebol možný, žalovaný odkazuje na ust. § 17b ods. 1 zákona a konštatuje, že v konaní o žalobcom podanej Jednotnej žiadosti za rok 2013 sa uplatňuje Správny poriadok ako lex generalis a ustanovenie § 16c ods. 1 zákona je ale lex specialis, t.j. § 16c ods. 1 zákona ustanovuje odlišný postup konania ako ustanovuje Správny poriadok, pričom ustanovenie lex specialis má prednosť pred ustanovením lex generalis a teda postup podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku bol v danom prípade vo veci ostatnej Jednotnej žiadosti žalobcu vylúčený. Žalovaný trvá na názore, že žalobca podal dňa 07.05.2013 Jednotnú žiadosť, z uvedeného dôvodu sa podľa ust. § 17b ods. 1 zákona v konaní a žiadosti o poskytnutie podpory na skutočne využívanej poľnohospodárskej pôde dokončia podľa zákona účinného od 01.09.2013, t.j. podľa zákona č. 543/2007 Z.z. v znení zákona č. 211/2013 Z.z. Z uvedeného dôvodu má žalovaný zato, že k prerušeniu konania mohlo dôjsť len na základe predpisov účinných pred 01.09.2013, nakoľko uvedený postup upravoval ust. § 16c ods. 1 zákona č. 543/2007 Z.z. v znení zákona č. 353/2012 Z.z. O ostatnej námietke žalobcu, že v každých uplatnených nárokov sa má predovšetkým konať a rozhodovať v rámci riadneho konania tým, skôr, že o principiálnej otázke oprávneného užívateľa týchto pozemkov je konaná, rozhodované pred súdom. Žalovaný poukazuje na to, že tak on, ani PPA, nie sú oprávnené rozhodovať o platnosti alebo neplatnosti právnych úkonov, záväzkov právnej povahy, nakoľko táto kompetencia prislúcha podľa § 7 ods. 1 O.s.p. súdom. Z uvedenej argumentácie je jednoznačné, že vyššie citované ustanovenia právnych predpisov vymedzujú kompetencie PPA a súdov, pričom PPA v konaní postupovala v zhode s ust. § 16b ods. 1 a § 16c ods. 1 zákona a rozhodla na základe ustanovenia § 7 ods. 1 písm. a/ zákona. Ustanovenie § 16b ods. 1 zákona jednoznačne zmocňuje PPA na zistenie preukázania splnenia práva užívania k pôde; právom užívania k pôde sa pritom rozumie právo túto pôdu užívať ako vlastník, nájomca alebo na základe iného právneho dôvodu. Ust. § 16c ods. 1 zákona jednoznačne zmocňuje PPA, aby zistila, či je právo užívania jednotlivých žiadateľov k pôde sporné. Žalovaný má v danom prípade za to, že PPA postupovala v zmysle § 16b ods. 1 a 16c ods. 1 zákona legitímne, neprekročila tieto ustanovenia, keďže nerozhodovala o práve užívania o spornej výmere. PPA v konaní skúmala predložené doklady žalobcu a sporného subjektu v zmysle ust. § 16b ods. 1 a konštatovala i v spornom zmysle § 16c ods. 1 zákona. PPA ani žalovaný v konaní nerozhodovali o práve užívania, naopak postupovali v zmysle citovanej legislatívy a v jej medziach. Žalovaný tvrdí, že žalobca nepreukázal skutočnosť, že uvedený postup bol v rozpore s citovanou legislatívou, resp. že správne orgány rozhodovali o práve užívania spornej výmere. Ust. § 16b ods. 1 a 16c zákona zmocňujú PPA skúmať doklady preukazujúce právo užívania, ako aj zmocňujú PPA konštatovať spornosť uvedeného práva, preto žalovaný zastáva názor, že PPA postupovalo v súlade so zákonom, nakoľko počas KNM skúmala splnenie ustanovených podmienok ako aj užívania k pôde, keďže na spornej výmere podal jednotnú žiadosť na rok 2013 okrem žalobcu aj sporný subjekt. Žalovaný s poukazom na uvedené konštatuje, že v prípade, ak sa v konaní pred súdom preukáže, že žalobca podľa ods. 1 mal v čase rozhodnutia právo užívania spornej výmere a sú zachované lehoty podľa Správneho poriadku, s odkazom na ust. § 16c ods. 2 zákona PPA stanoví a dojedná nápravu tým, že obnoví konanie podľa Správneho poriadku. V závere žalovaný tvrdí, že rozhodnutia PPA a jeho samotné rozhodnutie sú vecne správne, sú zákonné a vychádzajú z riadne a spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci. V postupe nezhliadol žiadnu z vád, ktorá by privodzovala nezákonnosť napadnutého rozhodnutia s následkom jeho zrušenia, svoj právny názor tak žalovaný ako aj PPA riadne dostatočne čo do dostatku dôvodov a zrozumiteľnosti preskúmateľne zdôvodnili a preto navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú a účelovú v plnom rozsahu zamietol. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 2 O.s.p.) vec preskúmal na nariadenom pojednávaní konanom dňa 24.05.2016 v kontexte námietok žaloby a po jeho preskúmaní dospel k záveru, že žalobe je treba priznať úspech, pretože rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, jeho neurčitosť až nezrozumiteľnosť a pre vady v konaní, ktoré privodzujú za následok nezákonnosť tohto rozhodnutia. Podľa § 244 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve súdy preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie a postup správneho orgánu“). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických a právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie a rozhodnutie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, a to, či uvedené procesné pochybenie je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). V danom prípade administratívne konanie vo veci začalo na základe žiadosti žiadateľa Y. Hôrčika (t.j. žalobcu) na regionálnom pracovisku PPA vo Zvolene doručenej dňa 07.05.2013, ktorá PPA Jednotnú žiadosť na rok 2013 registrovala v Integrovanom administratívnom a kontrolnom systéme (ďalej len „IACS“) pod č. 5180015866 (ďalej len „Jednotná žiadosť“). Touto žiadosťou sa žalobca domáhal poskytnutia podpory formou jednotnej platby na plochu užívanú výmeru 30 ha a vyrovnávacieho príspevku v znevýhodnených oblastiach. Žiadateľ tiež dňa 27.06.2013 podal na regionálnom pracovisku Žiadosť o prechodné vnútroštátne platby na rok 2013, ktorou požiadal o poskytnutie doplnkovej platby na plochu na užívanú výmeru 10,35 ha. Dňom podania jednotnej žiadosti teda, t.j. 07.05.2013 začalo podľa § 18 Správneho poriadku správne konanie vo veci poskytnutia podpory . S cieľom overiť podmienky oprávnenosti na poskytnutie podpory platobná agentúra vykonala administratívne kontroly, jednotné žiadosti plnenia podmienok krížového plnenia a týmito krížovými kontrolami okrem iného zistila, že u pôdneho bloku Jasenie 483/1, parc. A; Jasenie 4803/1, parc. B; Jasenie 4803/1 parc. C, deklarované žiadateľom, sú rovnako predmetom jednotnej žiadosti na rok 2013 u sporného subjektu Ranč u Mariana, s.r.o. Tieto nezrovnalosti boli žalobcovi oznámené dňa 14.08.2013, ku ktorým sa žalobca vyjadril dňa 19.08.2016. Odvolávajúc sa na ust. § 16c ods. 1 zákona č. 543/2007 Z.z. potom PPA stanovila na sporných DPM dielo pôdneho bloku (ďalej len „DPM“) stanovila pre žiadateľa výmeru 0,0 ha a podľa § 16c ods. 2 zákona pripustila obnovu konania podľa Správneho poriadku. Vo výrokovej časti o žiadosti podanej žalobcom dňa 07.05.2013 rozhodla tak, že neschválila poskytnutie podpory formou: - jednotnej platby na plochu podľa čl. 58 NK (ES) č. 1122/2009, - vyrovnávacieho príspevku v znevýhodnených oblastiach podľa čl. 16 NK (EU) č. 62/2011, - doplnkové platby na plochu podľa § 7 ods. 1 písm. b/ NV SR č. 152/2013 Z.z. a súčasne rozhodla o vylúčení z poskytovania podpory vo výške 9.276,00 eur, s tým, že táto čiastka sa odpočíta od podpory, na ktoré má žiadateľ oprávnenie v súvislosti so žiadosťami v priebehu troch rokov nasledujúcich po roku vylúčenia. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalobca naddeklaroval nad jednotnú platbu a nad plochu 30 ha 100%, t.j. nad 30,00 ha stanovenej plochy a preto žiadateľovi nebola poskytnutá žiadna pomoc na plochu a bol vylúčený z poskytnutia podpory vo výške 5.656,20 eur a zároveň, keďže v prípade žalobcu sa jednalo o naddeklaráciu na vyrovnávací príspevok na znevýhodnené oblasti v 100% stanovenej plochy (t.j. 30,00 ha), žiadateľovi nebola poskytnutá žiadna podpora na vyrovnávací príspevok na znevýhodnené oblasti a zároveň bol vylúčený z poskytnutia podpory vo výške 3.619,80 eur. Zároveň bolo žalobcovi za porušenie podmienok krížového plnenia (bez uvedenia akých) uložené krátenie vo výške 9% pre priame podpory z programu rozvoja vidieka a krátenie vo výške 9% pre priame platby s tým, že výsledky administratívnych kontrol a kontroly na mieste sú špecifikované v zozname pozemkov, postup pri výpočte sumy podpory a hodnoty naddeklarácie sú predmetom špecifikácie platieb, ktoré obidve istiny sú prílohami tohto rozhodnutia a tvoria neoddeliteľnú súčasť jeho odôvodnenia. V špecifikácii platieb zo dňa 25.03.2014 je uvedené iba zistenie porušenia dobrých poľnohospodárskych a environmentálnych podmienok bez uvedenia konkrétne akých a krátenie určené vo výške 9% pre doplnkovú platbu na plochu, rovnako zistenie porušenia podmienok krížového plnenia opätovne bez konkretizácie akých podmienok sa týka a krátenie určené vo výške 9% pre priame platby, tiež zistenie porušenia podmienok krížového plnenia opätovne bez konkretizácie o aké porušenie krížového plnenia sa má jednať a krátenie určené vo výške 9% pre priame podpory z programu vidieka 2007 až 2013. Obdobne nekonkrétne a nedostatočne konkretizované sú aj protokoly, ktoré sú pripojené k tomuto rozhodnutiu protokol AK2 - SAPS zo dňa 10.02.2014, kde chýba konkretizácia popisu chýb. Na odvolanie žalobcu z dôvodov v zásade zhodných s dôvodmi žaloby potom rozhodol žalovaný dňa 18.06.2014 rozhodnutím č.z.: 17002/2014, č.sp.: 2906/2014-640, ktorým rozhodnutím odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie PPA č. 500/1387/17699/2013 zo dňa 25.03.2014 ako vecne správne potvrdil, keď sa stotožnil so závermi PPA, s jej právnym názorom aj s argumentáciou aká bola uvedená v prvostupňovom rozhodnutí. V rozhodnutí o odvolaní žalovaný neuvádza dôvody, ktoré sú uvedené vo vyjadrení k žalobe v otázke prerušenia konania a k otázke porušenia zásady v obdobných veciach obdobným postupom s odkazom na konanie o Jednotnej žiadosti žalobcu v predchádzajúcom období. Podľa § 7 ods. 1 písm. a/ zákona č. 543/2007 Z.z., platobná agentúra rozhoduje o poskytovaní podpory podľa osobitného predpisu a poskytovaní zálohovej platby. Podľa § 16b ods. 1 zákona, ak žiadosť o poskytnutie podpory na tú istú poľnohospodársku pôdu podali viacerí žiadatelia, platobná agentúra ich vyzve, aby v lehote, ktorú im zároveň určí, preukázali plnenie z ustanovených podmienok a právo užívania k pôde; právom k užívania k pôde sa rozumie právo túto pôdu užívať ako vlastník, nájomca alebo na základe iného právneho dôvodu. Podľa § 16c ods. 1 zákona č. 543/2007 Z.z., ak žiadosť o poskytnutie podpory na tú istú poľnohospodársku pôdu podali viacerí žiadatelia zistilo sa, že právo užívania žiadateľov k pôde je sporné, platobná agentúra na sporné výmery neurčí stanovenú plochu a v súlade s ustanovenými podmienkami rozhodne podľa osobitného predpisu. Podľa § 16c ods. 2 zákona, ak sa v konaní pred súdom preukáže, že jeden so žiadateľov podľa ods. 1 mal v čase rozhodnutia právo užívania k pôde, a sú zachované lehoty podľa všeobecného predpisu o správnom konaní, platobná agentúra obnoví konanie podľa všeobecného predpisu o správnom konaní. Podľa § 17b ods. 1 zákona, konania o žiadostiach na poskytnutie podpory na skutočne využívanom poľnohospodársku pôdu podaných od 01.01.2013 do 31.08.2013 sa dokončia podľa tohto zákona účinného od 01.09.2013. Podľa § 17 ods. 1 zákona, sa na konanie podľa § 7 ods. 1 písm. a/, § 15 a16 vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon v § 16a a 16b neustanovuje inak. Podľa § 3 ods. 1 , 5 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Podľa § 3 ods. 3 Správneho poriadku občan Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, a ktorý má právo používať jazyk národnostnej menšiny podľa osobitného predpisu, má právo v obciach vymedzených osobitným predpisom konať pred správnym orgánom v jazyku národnostnej menšiny. Správne orgány podľa prvej vety sú povinné mu zabezpečiť rovnaké možnosti na uplatnenie jeho práv. Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán konanie preruší, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke alebo ak bol účastník konania vyzvaný, aby v určenej lehote odstránil nedostatky podania, alebo ak účastník konania nemá zákonného zástupcu alebo ustanoveného opatrovníka, hoci ho má mať, alebo ak tak ustanovuje osobitný zákon. Podľa čl. 58 nariadenia Komisie (ES) č. 1122/2009 z 30. Novembra 2009, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 73/2009, pokiaľ ide o krížové plnenie, moduláciu a integrovaný správny a kontrolný systém v rámci schém priamej podpory pre poľnohospodárov ustanovených uvedeným nariadením, ako aj podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o krížové plnenie v rámci schémy podpory ustanovenej pre odvetvie vinohradníctva a vinárstva, ak plocha v súvislosti so skupinou plodín deklarovaná na účely akýchkoľvek schém pomoci na plochu okrem schém pomoci na pestovanie škrobových zemiakov a osiva, ako sa ustanovuje v oddieloch 2 a 5 kapitole 1 hlave IV nariadenia (ES) č. 73/2009, presahuje plochu určenú v súlade s čl. 57 tohto nariadenia, pomoc sa vypočíta na základe určenej plochy zníženej o dvojnásobok zisteného rozdielu, ak je tento rozdiel väčší ako 3% alebo dva hektáre, ale nie väčší ako 20% určenej plochy. Ak je rozdiel väčší ako 20% určenej plochy, žiadna pomoc na plochu sa v prípade príslušnej skupiny plodín neposkytuje. Ak je rozdiel väčší ako 50%, poľnohospodár sa takisto vylučuje z prijímania pomoci do výšky rovnajúcej sa sume, ktorá zodpovedá rozdielu medzi deklarovanou plochou a plochou určenou v súlade s čl. 57 tohto nariadenia. Táto suma sa započíta v súlade s čl. 5b nariadenia Komisie (ES) č. 885/2006. Ak sa táto suma nemôže v plnej výške započítať v súlade s uvedeným článkom počas troch kalendárnych rokov po kalendárnom roku zistenia, neuhradený zostatok zanikne. Podľa č. 16 ods. 5 Komisie (E) č. 65/2011 z 27. januára 2011, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005, pokiaľ ide o realizáciu kontrolných postupov a krížového plnenia pri opatreniach na podporu rozvoja vidieka, v prípade uvedenom v druhom pod odseku odseku 3 sa pomoc vypočíta na základe určenej plochy zníženej o dvojnásobný zistený rozdiel, ak je tento rozdiel vyšší ako 3 % alebo dva hektáre, ale nepresahuje 20 % určenej plochy. Ak je rozdiel viac ako 20 % určenej plochy, žiadna podpora sa pre príslušnú skupinu plodín nevyplatí. Ak je rozdiel viac ako 50 %, je príjemca znova vylúčený z poskytovania pomoci až do výšky, ktorá zodpovedá rozdielu medzi deklarovanou v žiadosti o platbu a určenou plochou. Podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Úlohou súdu v danom prípade v kontexte námietok žaloby bolo teda posúdiť, či rozhodnutie PPA i tak rozhodnutie žalovaného vychádza z riadne a spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, či z tohto bol vyvodený vecne správny záver, či svoj záver správny orgán prvého stupňa i žalovaný riadne a dostatočne preskúmateľne čo do dostatku dôvodov a zrozumiteľnosti odôvodnil a či toto všetko sa uskutočnilo v legitímnom procese alebo je konanie zaťažené vadou ako to namieta žalobca. Predmetom preskúmania je rozhodnutie vydané vo veci rozhodovania platobnej agentúry vecne a miestne príslušnej PPA o poskytovaní podpory podľa osobitného predpisu a poskytovaní zálohovej platby tak, ako táto kompetencia PPA vyplýva z ust. § 7 ods. 1 písm. a/ zákona č. 543/2007 Z.z. V danom prípade je teda postup správneho orgánu upravený osobitným zákonom lex specialis za subsidiárnej podpory a aplikácie Správneho poriadku. Subsidiárne bol aplikovateľný Správny poriadok aj na rozhodovanie o Jednotnej žiadosti žalobcu zo dňa 07.05.2013 a potom aj postup, ktorým bolo vo veci PPA a žalovaným konané. To znamená, že bolo povinnosťou PPA riadiť sa všetkými zásadami správneho konania tak ako tieto vyplývajú a sú základným výkladovým pravidlom pre správny proces administratívneho konania z ust. § 3 ods. 1 až 5 Správneho poriadku. V danom prípade ako vyplynulo zo zistení súdu, súd sa plne musel stotožniť s námietkou žalobcu, a to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre jednak neurčitosť jeho výrokovej časti, pre jeho nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, ktoré sú uvádzané v rozhodnutí PPA zo dňa 25.03.2014, ktoré žalovaný ako vecne správne potvrdil, pričom v zásade nemožno priznať žalovanému, že vady nepreskúmateľnosti a neurčitosti a nedostatku dôvodov prvostupňového rozhodnutia svojim rozhodnutím zo dňa 18.06.2014 nahradil. Na tomto mieste súd predovšetkým považuje za potrebné pripomenúť, že odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy má plniť niekoľko funkcií a to predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu ale zákonnosti jeho rozhodnutia a ďalšou významnou funkciou je kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie prípadne preskúmavať. Preto v odôvodnení rozhodnutia správny orgán musí reagovať na dva okruhy problémov, na skutkové okolnosti ako aj právne posúdenie veci. Za skutkové okolnosti je potrebné považovať najmä skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich právny význam, ďalej aké dôkazy boli vykonané, ako ich hodnotí správny orgán, prečo neboli vykonané niektoré navrhované dôkazy a napokon ako sa správny orgán vyrovnal so všetkými návrhmi a námietkami účastníkov konania. Oproti tomu právne posúdenie veci znamená, že správny orgán subsumuje zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenie hmotnoprávneho predpisu, pričom medzi právnym posúdením a skutkovými zisteniami musí byť logický vzťah. Právne posúdenie veci musí obsahovať konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého správny orgán vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal a z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Osobitnú pozornosť v odôvodnení správny orgán musí venovať tým skutočnostiam, ku ktorým dospel na základe voľnej úvahy. V kontexte uvedeného súd rozhodnutie správneho orgánu považuje za nepreskúmateľné z dôvodu nezrozumiteľnosti alebo pre nedostatok dôvodov. Pod nezrozumiteľnosťou sa rozumie jazyková, ale aj logická nezrozumiteľnosť. Tiež prípady, keď z rozhodnutia nie je zrejmé, či a aké dôkazy boli vykonané a ďalej prípady, keď dôkazy sú v zjavnom rozpore medzi výrokom a odôvodnením rozhodnutia. Pritom nepreskúmateľnosť z nedostatku dôvodov neznamená len absolútny nedostatok odôvodnenia, ale zahŕňa aj prípady, keď pre dané rozhodnutie ani nebol dostatok dôvodov. V danom prípade po preskúmaní napadnutých rozhodnutí a oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu tak správneho orgánu prvého stupňa ako aj druhého stupňa, ale aj s dokumentáciou týkajúcou sa konania žalobcu vo veci Jednotnej žiadosti pre rok 2012 vedenej u PPA pod č. 500/910/74/2012, súd dospel k záveru, že skutkový stav je postačujúco zistený pre rozhodnutie vo veci, avšak rozhodnutie tak žalovaného, ale predovšetkým PPA, je potrebné považovať za absolútne nepreskúmateľné pre neurčitosť výrokovej časti i nezrozumiteľnosť rozhodnutia a nedostatku dôvodov odôvodnenia. Predovšetkým súd poukazuje na požiadavky určitosti výrokovej časti rozhodnutia, kde je potrebné vytknúť správnemu orgánu prvého stupňa, že tento rozhodnutím zo dňa 25.03.2014 č.: 500/1387/17699/2013 o žiadosti žalobcu zo dňa 07.05.2013, pripúšťajúc odvolanie vo všeobecnosti v lehote 15 dní, čiastočne s vylúčením prípustnosti odvolania z dôvodu zníženia podpory o spornú výmeru podľa § 16c ods. 1 zákona č. 543/2007 Z.z., rozhodol a neschválil poskytnutie podpory formou: - jednotnej platby na plochu podľa čl. 58 NK (ES) č. 1122/2009, - vyrovnávacieho príspevku v znevýhodnených oblastiach podľa čl. 16 NK (EU) č. 65/2011, - doplnkovej platby na plochu podľa § 7 ods. 1 písm. b/ NV SR č. 152/2013 Z.z. a súčasne rozhodol o vylúčení z poskytovania podpory vo výške 9.276,- eur s tým, že táto čiastka sa odpočíta od podpory, na ktoré má žiadateľ oprávnenie v súvislosti so žiadosťami v priebehu troch nasledujúcich po roku vylúčenia. V kontexte takto neurčitej výrokovej časti rozhodnutia nemožno ustáliť voči čomu je odvolanie prípustné a voči čomu prípustné nie je, keď toto rozhodnutie považuje súd za nezrozumiteľné a vo vzťahu k žiadosti zo dňa 07.05.2013 žalobcu aj za nepresné, nekonkrétne a nevystihujúce meritum veci. Ak PPA svoje rozhodnutie odôvodňuje skutočnosťou, že na základe zistení podľa § 16c ods. 1 zákona PPA na sporných DPD stanovila pre žiadateľa výmeru 0,00 ha, uvedené sa ale nepremietlo do výrokovej časti tohto prvostupňového rozhodnutia a vo výrokovej časti toto absentuje. Za rovnako nepostačujúce je potrebné považovať aj odôvodnenie samotného rozhodnutia, ktoré je nepresné, neurčité, neobsahujúce dostatok dôvodov a navyše toto sa odvoláva na prílohy: Zoznam pozemkov a špecifikáciu platieb, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia tohto rozhodnutia, avšak ani zo špecifikácie platieb zo dňa 25.03.2014 a ani k tomu priloženého protokolu č. AK2-SAPS nevyplýva presne v čom malo spočívať porušenie dobrých poľnohospodárskych a environmentálnych podmienok, ale ani postup pri výpočte percentuálnej výšky pre doplnkovú platbu na plochu pre priame platby, ale tiež pre priame podpory z programu rozvoja vidieka 2007-2013. Za nepostačujúco konkrétny a určitý nemôže súd považovať ani popis chýb tak ako je uvedený na druhej strane protokolu č. AK2-SAPS zo dňa 10.02.2014 v jednotlivých položkách číslach chyby ako je uvedené, pretože toto sa nezakladá na presne zistených a konkretizovaných zisteniach z vykonanej kontroly. Ak takéto rozhodnutie žalovaný bez odstránenia chýb ako vecne správne potvrdil a odvolanie žalobcu proti nemu zamietol, rovnakou chybou nezákonnosti je zaťažené aj rozhodnutie žalovaného a súd má potom zato, že v danom prípade mal žalovaný pristúpiť k zrušeniu takéhoto rozhodnutia ako nezákonného a nesúladného s požiadavkami uvedenými v § 47 Správneho poriadku, ale tak neučinil a potom rovnakou vadou trpí aj jeho rozhodnutie . V tomto potom videl dôvod pre zrušenie napadnutých rozhodnutí podľa § 252j ods. 2 písm. d/ O.s.p. Navyše súd sa stotožňuje aj s vadou v postupe a nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že v danom prípade neobstálo a nemohlo PPA pristúpiť k prerušeniu konania podľa § 29 ods. 2 Správneho poriadku, pretože zákon č. 243/2007 Z.z. ako lex specialis v znení účinnom po 01.09.2013 mu toto neupravuje. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že je pravdou, že tento zákon uvedenú úpravu neobsahuje, ale práve s využitím subsidiárnej pôsobnosti Správneho poriadku bolo potrebné, aby PPA zachovajúc zásadu a povinnosť správneho orgánu rozhodovať v podobných a obdobných prípadoch obdobným spôsobom, aby rozhodla obdobne ako v konaní o Jednotnej žiadosti žalobcu pre rok 2012 (vec vedená u PPA pod č. 500/910/74/2012) a teda tak ako v tomto konaní mala prerušiť zo zákona toto konanie do vyčkania právoplatnosti rozhodnutia Okresného súdu Brezno, kde sa rieši prejudiciálna otázka medzi žalobcom a sporným subjektom. Navyše otázka civilného konania bola prvostupňovým rozhodnutím už vyriešená, kedy rozhodnutím Okresného súdu Brezno vo veci sp.zn. 3C/55/2012 zo dňa 04.06.2014 bol návrh žalobcu obchodnej spoločnosti Ranč u Mariana, s.r.o. o zdržanie sa neoprávnených zásahov do výkonu nájomného práva voči odporcom v 1/ rade žalobca a v 2/ rade Y. V. ml., bol tento návrh zamietnutý a zároveň bolo zrušené uznesením zo dňa 27.06.2014 už po vydaní rozhodnutia žalovaného zrušené i predbežné opatrenie zákaz užívať predmetné nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. Jasenie žalobcom, ktoré bolo vydané dňa 03.12.2012. Potom súd zastáva názor, že v danom prípade mal byť zachovaný jednotný postup a pri subsidiárnej pôsobnosti ust. § 29 ods. 2 Správneho poriadku mala byť zachovaná zásada vyplývajúca z ust. § 3 ods. 5 Správneho poriadku a bolo povinnosťou PPA i toto konanie o Jednotnej žiadosti o podporu zo dňa 07.05.2013 žalobu zo zákona prerušiť do právoplatnosti rozhodnutia súdu. Ak tak PPA neučinil, potom súd konštatuje, že v danom prípade je konanie žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa zaťažené takou vadou, ktorá privodzuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Potom toto bolo tiež dôvodom pre zrušenie napadnutých rozhodnutí i podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. Bude povinnosťou žalovaného po vrátení veci súdom riadiť sa právnym názorom súdu, ktorým je podľa § 250j ods. 7 O.s.p. viazaný a o Jednotnej žiadosti žalobcu na podporu zo dňa 07.05.2013 toto konanie prerušiť do právoplatného rozhodnutia OS Brezno o spornosti medzi žiadateľom a sporným subjektom Ranč u Mariana, s.r.o. Až následne vo veci súladne s využitím kompetencií, ktoré vyplývajú PPA z ust. § 7 ods. 1 písm. a/ zákona rozhodne a svoje rozhodnutie riadne a súladne s požiadavkami preskúmateľnosti a dostatku dôvodov aj odôvodní. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a v konaní plne úspešnému žalobcovi súd priznal náhradu trov konania vo výške 70,- eur titulom zaplateného súdneho poplatku, tiež trovy právneho zastúpenia podľa špecifikácie, ktorá bola doručená súdu nasledovne: · náhrada za dva úkony právnej služby, a to: 1. príprava a prevzatie zastúpenia (02.07.2014) 2. vypracovanie podania žaloby na súd (21.07.2014), t.j. 2x 134,- eur · 2 x 134,- eur + 2 x režijný paušál á 8,04 eur ............................. 284,08 eur Trovy právneho zastúpenia celkom ...................................................... 284,08 eur, na zaplatenie, ktorých súd zaviazal žalovaného tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Najvyšší súd SR v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.