Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/43/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 9015010001 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:9015010001.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej v právnej veci žalobcu: Zástupca s. r. o., J. Stanislava 33, Bratislava, IČO: 45 429 928, právne zastúpený: Mgr. Karol Haťapka, advokát, Drieňová 34, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Štefanovičova 5, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MF/023919/2014-118 zo dňa 12.11.2014 takto: r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalobcovi súd právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. 1. Žiadosťou zo dňa 22.08.2014 žalobca požiadal žalovaného podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám o sprístupnenie informácií, a to: Suma v akej výške bola vyplácaná na dani z pridanej hodnoty? Konkrétne ktorým daňovým subjektom bola vyplácaná daň z pridanej hodnoty? 2. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky ako povinná osoba odpovedalo žalobcovi elektronicky a aj písomne dňa 08.09.2014 tak, že ohľadne prvej otázky mu oznámilo, že suma vrátených nadmerných odpočtov a vrátenia dane vyplatená daňovými úradmi k 31.08.2014 od začiatku roka je vo výške - X XXX XXX XXX,XX eura. Ohľadne druhej otázky predmetnej žiadosti žalobcu uviedlo, že konkrétne ktorým daňovým subjektom bola vyplácaná daň z pridanej hodnoty, bolo vydané a zaslané rozhodnutie. 3. Rozhodnutím o nesprístupnení informácie sčasti č. 1080006/1/399446/2014 zo dňa 08.09.2014 Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky žalobcovi žiadosť o informáciu v časti: „Konkrétne, ktorým daňovým subjektom bola vyplácaná daň z pridanej hodnoty?“ zamietlo a požadované informácie nesprístupnilo, keďže sú informáciami, ktoré sú predmetom daňového tajomstva. Rozhodnutie odôvodnilo s poukazom na § 8 zákona č. 211/2000 Z. z. v spojení s § 11 ods. 1 a § 11 ods. 4 daňového poriadku s tým, že žalobca ako žiadateľ nie je osobou oprávnenou oboznamovať sa s daňovým tajomstvom. 4. Žalovaný rozhodnutím č.: MF/023919/2014-118 zo dňa 12.11.2014 potvrdil prvostupňové rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR vydané pod č. 1080006/1/399446/2014 zo dňa 08.09.2014 a odvolanie žalobcu zamietol. II. 5. Žalobca sa žalobou doručenou Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dňa 08.01.2015, následne postúpenou dňa 17.02.2015 Krajskému súdu v Bratislave domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MF/023919/2014-118 zo dňa 12.11.2014, ktorým bolo odvolanie žalobcu zamietnuté a potvrdené rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR č. 1080006/1/399446/2014 zo dňa 08.09.2014, ktorým bola žiadosť žalobcu vo veci sprístupnenia informácií sčasti zamietnutá a požadované informácie nesprístupnené, keďže sú informáciami, ktoré sú predmetom daňového tajomstva podľa § 8 zákona č. 211/2000 Z. z.. 6. Žalobca sa nestotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu s poukazom na to, že vydaním uvedeného rozhodnutia došlo k ukráteniu práv žalobcu. 7. Namietal, že v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia Finančné riaditeľstvo SR neuviedlo okrem skutočností, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bolo vedené pri hodnotení dôkazov, ako použilo právne predpisy, na základe ktorých rozhodovalo, ako sa vyrovnalo s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného správneho orgánu, že existencia daňového tajomstva vylučuje, aby vzťah medzi správcom dane a daňovým subjektom mal verejný charakter. Trval na svojom práve na prístup k informáciám na základe zákona č. 211/2000 Z. z. s tým, že nežiada o informácie, ktoré by boli daňovým tajomstvom, ani o údajoch, ktoré podliehajú ochrane osobnosti a osobných údajov. Poukázal na ust. § 3 ods. 1 správneho poriadku s tým, že mu bolo bezdôvodne a protizákonne odňaté právo na informácie, ktoré zaručuje aj Ústava SR v čl. 26, tretí oddiel. 8. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vrátil žalovanému na ďalšie konanie. III. 9. Žalovaný správny orgán vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 02.04.2015, zotrval na svojom rozhodnutí. Konštatoval, že v rozhodnutí Finančného riaditeľstva SR, ako aj v rozhodnutí žalovaného boli jednoznačne deklarované skutočnosti, na základe ktorých bola uvedená žiadosť o informáciu zamietnutá. Citoval ust. § 8 zákona č. 211/2000 Z. z., § 11 ods. 1, 4 zákona č. 563/2009 Z. z. a konštatoval, že žalobca v zmysle § 11 ods. 6 daňového poriadku nie je osobou oprávnenou oboznamovať sa s daňovým tajomstvom. Mal za to, že existencia daňového tajomstva upravená v daňovom poriadku vylučuje, aby vzťah medzi správcom dane a daňovým subjektom mal verejný charakter. Zastával názor, že z citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že požadované informácie podliehajú daňovému tajomstvu a správne orgány s odkazom na tieto ustanovenia jednoznačne a zrozumiteľne zdôvodnili, prečo uvedené informácie odmietli zverejniť. 10. Z vyššie uvedených dôvodov navrhol súdu žalobu ako nedôvodnú a neopodstatnenú zamietnuť. IV. 11. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 S.s.p.) preskúmal na nariadenom pojednávaní (§ 107 ods. 1 S.s.p.) napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 12. Podľa § 2 ods. 1 S.s.p., v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 13. Podľa § 6 ods. 1 S.s.p., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 14. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR). 15. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti S. s. p. o správnych žalobách. 16. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. 17. Podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon. 18. Podľa ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd, ako ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky čl. 17 ods. 1, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. 19. Podľa čl. 17 ods. 5 ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd, ako ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, štátne orgány a orgány územnej samosprávy sú povinné primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti. Podmienky a vykonanie ustanoví zákon. 20. Podľa § 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, tento zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám. 21. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., ak požadovaná informácia tvorí utajovanú skutočnosť podľa osobitného zákona alebo je predmetom bankového tajomstva alebo daňového tajomstva podľa osobitného zákona, ku ktorým žiadateľ nemá oprávnený prístup, povinná osoba ju nesprístupní s uvedením odkazu na príslušný právny predpis. 22. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok), daňovým tajomstvom je informácia o daňovom subjekte, ktorá sa získa pri správe daní. 23. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z., porušením daňového tajomstva je oznámenie alebo sprístupnenie daňového tajomstva osobe, ktorá nemá oprávnenie oboznamovať sa s daňovým tajomstvom. Osobou oprávnenou oboznamovať sa s daňovým tajomstvom je správca dane a subjekty uvedené v odseku 6. 24. Úlohou súdu v tomto konaní bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného č. MF/023919/2014-118 zo dňa 12.11.2014, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Finančného riaditeľstva SR č. 1080006/1/399446/2014 zo dňa 08.09.2014, ktorým podľa § 8 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. žiadosť žalobcu, doručenú dňa 03.09.2014 Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, vo veci sprístupnenia informácie v časti: „Konkrétne, ktorým daňovým subjektom bola vyplácaná daň z pridanej hodnoty?“ zamietol a požadované informácie nesprístupnil, keďže sú informáciami, ktoré sú predmetom daňového tajomstva. 25. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám v podrobnostiach upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám. Obmedzenia práva na slobodný prístup k informáciám sú upravené v ust. § 8 až § 13 tohto zákona, pričom súd sa v predmetnej veci zaoberal obmedzením na prístup k informáciám podľa § 8 v spojení s § 11 ods. 1, ods. 4, ods. 6 daňového poriadku v intenciách námietok žalobcu. 26. Daňové tajomstvo je taká informácia, ktorá sa týka daňového subjektu a je získaná pri správe daní tohto daňového subjektu, teda nielen v daňovom konaní. Medzi tieto informácie patria všetky typy údajov, hodnôt alebo iných finančných, či nefinančných informácií, ktoré sa priamo, či nepriamo dotýkajú daní a boli zistené v procese správy daní, informácie súvisiace s podnikaním daňového subjektu (napr. informácia o objednávkach, dodávateľoch, o finančnej situácii daňového subjektu, o bankových úveroch a pod.). Súd mal zato, že v danom prípade požadovaná informácia predstavuje informáciu dotýkajúcu sa finančných informácií určitých daňových subjektov, konkrétne dani z pridanej hodnoty, informáciu získanú pri správe daní, teda informáciu spĺňajúcu atribúty daňového tajomstva. Tieto informácie môžu byť poskytnuté iba na základe písomného súhlasu daňovníka a bez súhlasu daňovníka môžu byť poskytnuté iba zákonom určeným subjektom (napr. súdu, prokuratúre a podobne). Zo zákona, daňového poriadku vyplýva povinnosť zachovávať daňové tajomstvo, a to sa týka každého, kto sa tieto údaje dozvedel. Nie je možné a dovolené oboznamovať iné osoby s predmetom daňového tajomstva, okrem osôb, ktoré na to majú oprávnenie. Zákonné ustanovenie § 11 ods. 6 zák. č. 563/2009 Z. z. explicitne vymenúva subjekty, ktorým daňové tajomstvo môže byť oznámené resp. sprístupnené, pričom subjekt žalobcu takouto osobou nie je. Preto sa súd stotožnil s právnym názorom žalovaného, že žalobcom požadovaná informácia: „Ktorým daňovým subjektom bola vyplácaná daň z pridanej hodnoty?“, predstavuje informáciu, ktorá je predmetom daňového tajomstva a žalovaný teda postupoval súladne s ust. § 8 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., keď ako povinná osoba nesprístupnil požadovanú informáciu predstavujúcu predmet daňového tajomstva podľa osobitného zákona a zároveň uviedol aj odkaz na príslušný právny predpis. 27. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že medzi daňovým subjektom a správcom dane je vzťah verejnoprávny a teda ide o verejné zdroje a vzhľadom na to má právo na požadovanú informáciu, súd uvádza, že daňové orgány na základe zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní získavajú informácie o majetkových pomeroch fyzických a právnických osôb pre účely daňového konania, ktoré podľa uvedeného zákona vedú. Tieto informácie im slúžia na to, aby mohli rozhodnúť o daňovej povinnosti, konkrétne o dani z pridanej hodnoty. Z uvedeného vyplýva, že ide o informácie súkromného charakteru, vypovedajúce o súkromných pomeroch fyzických a právnických osôb. Tieto informácie sú poskytované fyzickými a právnickými osobami a slúžia pre zvláštne verejné účely a len pre tieto účely. Súkromnoprávny charakter týchto informácii je teda tým dôvodom, ktorý ich verejnému poskytovaniu bráni. Preto ani nemôže existovať verejný nárok na prístup k týmto informáciám, aj keď sú uchovávané orgánmi verejnej moci. Súd zároveň konštatoval, že aj v prípade verejného práva štátne orgány môžu s poukazom na princíp legality (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR) konať iba na základe Ústavy SR, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, teda štátny orgány môžu konať iba to, čo je zákonom povolené, a to ešte iba v rozsahu a spôsobom ako im zákon dovoľuje. 28. Na základe vyššie uvedených skutočností Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že v postupe žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu, ktorý v zákonnej lehote od podania žiadosti žalobcu adekvátnym spôsobom reagoval, žalobcovi oznámil niektoré požadované informácie a zároveň aj rozhodol o čiastočnom nevyhovení žiadosti o sprístupnenie požadovaných informácií, nie je čo vytknúť. Správne orgány postupovali v súlade so zásadami správneho konania, svoje rozhodnutie náležite odôvodnili a skutočnosť, že sa žalobca so samotným právnym posúdením nestotožnil ešte nezakladá nezákonnosť uvedených rozhodnutí. 29. Na základe vyššie uvedených dôvodov dospel krajský súd k záveru o zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a žalobu v zmysle § 190 S. s. p. zamietol. 30. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 167 S. s. p. a v konaní neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu súd nepriznal. 31. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 S.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Proti výroku o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku žaloby nemožno v zmysle § 439 ods. 2 písm. e) S.s.p. podať kasačnú sťažnosť.