Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/71/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 9015010010 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:9015010010.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej PhD. a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej v právnej veci žalobcu: E. Q., bytom J. XXXX/XX, J., právne zastúpený advokátom: JUDr. Bernard Medár, Dubová č. 2054/4, Humenné, proti žalovanému: Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Štefanovičova 5, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MF/6768/2015-77 zo dňa 13.1.2014 takto: r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Žalobca sa žalobou doručenou na Najvyšší súd Slovenskej republiky dňa 24.2.2015, postúpenou tunajšiemu súdu dňa 20.3.2015 domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. MF/6768/2015-77 zo dňa 13.1.2014, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1100305/1/466870/2014/5056 zo dňa 22.10.2014, ktorým bol zamietnutý návrh žalobcu na obnovu konania ukončeného právoplatným rozhodnutím Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky č. I/225/12850-78958/2011/990770-r zo dňa 3.8.2011. V žalobe uviedol, že podaním zo dňa 5.5.2014 podal návrh na obnovu konania skončeného rozhodnutím Daňového úradu v Snine vo forme dodatočného daňového výmeru č. 705/230/5840/11/ BilJ dňa 31.3.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutím Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky č. I/225/12850-78958/2011/990770-r zo dňa 3.8.2011. Návrh na obnovu konania bol Finančným riaditeľstvom SR zamietnutý. Podaným návrhom na obnovu konania preukázal, že si uplatnil právo na odpočítanie dane a daň odpočítal na základe faktúry č. 22 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) (ďalej len „Daňový poriadok“) a v súlade s ust. § 2 písm. b) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom ku dňu 01.07.-31.12.2007, pričom podstatnou skutočnosťou pre zistenie, či uvedené práce sú predmetom dane z pridanej hodnoty je miesto dodania služieb podľa ust. § 15 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z.. Žalobca napadnuté rozhodnutie považuje za svojvoľné, arbitrárne, nezdôvodnené a nezrozumiteľné. K daňovej kontrole bola žalobcom predložená aj rámcová zmluva zo dňa 11.06.2007, podľa ktorej je zhotoviteľom - dodávateľom spoločnosť MARIET s.r.o., Pčolinská 1378/8, Snina a objednávateľom - odberateľom je žalobca. Predmetom tejto zmluvy je zabezpečenie montážnych a zámočníckych prác pri zhotovovaní žeriavových mačiek a miestom uskutočnenia prác - zhotovením diela je spoločnosť Konecranes vo Fínsku. Teda v zmysle ust. § 16 ods. 7 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH v znení účinnom v roku 2007, miestom dodania služieb, ktorými sú ocenenie hnuteľného majetku a práce na hnuteľnom majetku, ak sa vykonávajú pre odberateľa, ktorý je identifikovaný pre daň v členskom štáte inom, ako je členský štát, kde sa práce fyzicky vykonávajú, je členský štát, ktorý pridelil odberateľovi identifikačné číslo pre daň, pod ktorým sa mu služba dodala, ak sa tovar neodošle alebo neprepraví mimo členského štátu, v ktorom sa služby fyzicky vykonali, je miestom dodania služby členský štát, v ktorom sa služby fyzicky vykonali. V prípade aplikácie § 16 ods. 7 zákona č. 222/2004 Z.z. musia byť služby poskytnuté na hnuteľnej veci a súčasne hnuteľná vec musí byť dodaná do členského štátu iného, než v ktorom bola služba poskytnutá. O tomto žalobca predložil v návrhu na obnovu konania v tejto veci potvrdenie zo dňa 13.02.2014 od spoločnosti Konecranes Heavy Lifting Oy Componens, PL 669, 05801 Hyvinkää, Fínsko, že práce boli vykonané pri výrobe žeriavových mačiek, ktoré mali tieto čísla CBC803, CBC805, CBC808, CBC810 a HN40842, HN40885, HN40890 a ktoré v skutočnosti boli predané a doručené mimo Fínska do krajín: Pobrežie Slonoviny, Španielsko, Slovinsko, Maltská republika. Žalobca nesúhlasí so záverom žalovaného uvedeným v napadnutom rozhodnutí, nakoľko ide o právne irelevantný záver: „ani potvrdenie spoločnosti Konecranes nepreukazuje možnosť aplikácie ust. § 16 ods. 7 zákona“. Tiež nesúhlasí so záverom žalovaného, že: „údajne toto potvrdenie opätovne preukazuje, že v predmetnom prípade bola spoločnosť Konecranes odberateľom fakturovaných montážnych prác s miestom dodania vo Fínsku“. Žalovaný tiež tvrdil, že predloženie potvrdenia o predaji žeriavových mačiek do iných členských štátov, resp. do tretieho štátu nemožno považovať za novú skutočnosť alebo dôkaz, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania, rovnako nepreukazujú nepravdivosť prv vykonaných dôkazov podľa ust. § 75 ods. 1 písm. a) a písm. b) Daňového poriadku. Žalobca v tomto vidí i porušenie zásady daňovej neutrality DPH žalovaným, nakoľko zásada daňovej neutrality bráni tomu, aby sa podobnými plneniami, ktoré si navzájom konkurujú zaobchádzalo na účely DPH rozdielne - teda DPH musí byť neutrálna tak k vnútroštátnym, ako aj k mimo štátnym dodávkam. K vývozu žeriavových mačiek odberateľom vo Fínsku sa žalobca nevyjadroval, pretože Daňový úrad Snina ani netvrdil, že tieto žeriavové mačky neboli odberateľom vo Fínsku vyvezené do členského štátu iného, než v ktorom bola služba poskytnutá. Podľa žalobcu zo zásady právnej istoty vyplýva, že zdaniteľné osoby musia poznať svoje povinnosti ešte pred uzavretím obchodu a rozdelenie rizika medzi dodávateľa a daňový orgán musí byť v súlade so zásadou proporcionality. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora (C-184/05) a rozsudok ESD Twoh (C-184/05), rozsudok ESD Mecsek - Gabona (C-273/11). Žalobca nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že v danom prípade nebolo možné na vec aplikovať ust. § 69 ods. 5 a ust. § 71 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení platnom v roku 2007, pretože z ust. § 71 ods. 6 zákona o DPH nevyplýva, na rozdiel od ust. § 65 ods. 5 citovaného zákona, že platiteľ je povinný platiť daň aj vtedy, ak uvedie vo faktúre dane na plnenie nepodliehajúce dani. Totiž podľa ust. § 69 ods. 5 zákona o DPH, ak osoba, ktorá nie je platiteľom, ide o spoločnosť MARIET s.r.o., pri dodaní tovaru alebo služby uvedie vo faktúre daň, je povinná zaplatiť túto daň, čo na daný prípad nie je možné aplikovať, nakoľko spoločnosť MARIET s.r.o. bola v rozhodnom čase platiteľom tejto DPH a bolo jej pridelené IČ DPH: SK. Poukázal, že správca dane súbežne tú istú daň z pridanej hodnoty vo výške XX.XXX,- Sk za október 2007 z faktúry č. 22/2007, vyhotovenej dňa 20.10.2007, vymáhal na základe predmetného dodatočného platobného výmeru Daňového úradu v Snine č. 705/230/5840/11/ BilJ zo dňa 31.03.2011, teda daň vymáha duplicitne aj od žalobcu a aj od spoločnosti MARIET s.r.o., čo je neprípustné a nezákonné. Podľa žalobcu dôvodom na obnovu konania bola skutočnosť, že: a) vyšli najavo vyššie uvedené nové skutočnosti, ktoré mohli mať a mali by podstatný vplyv na výrok rozhodnutia v tejto veci a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia žalobcu: 1. Žalobca sa v poslednom týždni mesiaca apríl 2014 hodnoverne dozvedel, že správca dane tú istú daň z pridanej hodnoty vymáha aj od dodávateľa - spol. MARIET s.r.o., nakoľko táto spoločnosť si túto daň riadne zaradila do svojho daňového priznania k dani z pridanej hodnoty za október 2007. Správca dane tú istú daň vymáha aj na základe dodatočného platobného výmeru Daňového úradu v Snine zo dňa 31.03.2011 od žalobcu. V preskúmavanej veci v roku 2007 nebolo možné na danú vec aplikovať ust. § 69 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z., nakoľko spol. MARIET s.r.o. bola v tomto rozhodnom čase platiteľom dane z pridanej hodnoty. V roku 2007 nebolo možné na danú vec aplikovať ani ust. § 71 ods. 6 zákona o DPH, nakoľko spol. MARIET s.r.o. bola podľa rozhodnutia správcu dane Daňového úradu v Snine zo dňa 31.03.2011 oslobodená od dane z pridanej hodnoty. 2. Žalobca zadovážil dôkaz vo forme potvrdenia zo dňa 13.02.2014 od konečného odberateľa týchto prác, t.j. od spoločnosti Konecranes Heavy Lifting Corporation, P.O.Box 662, Koneenkatu 8, FI-05801 Hyvinkää, Finland, voči ktorej spoločnosti bol žalobca dodávateľom: „potvrdenie pre spoločnosť Martin Terpák - vaši pracovníci vyrobili žeriavové mačky, ktoré mali tieto čísla CBC803, CBC805, CBC808, CBC810, HN40842, HN40885, HN40890. Potvrdzujem, že všetky uvedené projekty boli predané a doručené mimo Fínska do krajín: Pobrežie Slonoviny, Španielsko, Slovinsko, Maltská republika“. Ide o nový dôkaz, ktorý by mal podstatný vplyv na výrok rozhodnutia v tejto veci a nemohol sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania, nakoľko správca dane pred vydaním dodatočného platobného výmeru za obdobie október 2007 nevykonal žiadne dokazovanie, ale ani dokazovanie tak, ako to navrhol žalobca. b) Rozhodnutie bolo vydané na základe dôkazov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé: 3. žeriavové mačky predstavujú výrobky - hnuteľné veci s nomenklatúrou podľa jednotného colného sadzobníka platného v roku 2007 a treba ich považovať za súčasť žeriavov, teda za stroje a tovar podľa jednotného colného sadzobníka, a teda za hnuteľné veci. Žalobca v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 29.12.2010 uviedol, že ide o službu na nehnuteľnosti vo Fínsku, túto skutočnosť pri podpisovaní zápisnice prehliadol, že sa jedná o nehnuteľnosť, čo nie je pravda, pretože z rámcovej zmluvy a z potvrdenia zo dňa 13.02.2014 nevyplýva, že ide o nehnuteľnosť. Túto skutočnosť žalobca namietal aj vo vyjadrení k protokolu zo dňa 11.03.2011 a v odvolaní proti dodatočnému platobnému výmeru. Žalovaný túto skutočnosť ohľadom hnuteľnosti, resp. nehnuteľnosti nepreveril. 4. Podľa žalobcu názor žalovaného, podľa ktorého ustanovenie § 16 ods. 7 zákona č. 222/2004 Z.z. účinného v roku 2007 nie je možné aplikovať na danú vec z dôvodu, že práce sa vykonávali pre zákazníka, ktorý je identifikovaný pre daň v tom členskom štáte, kde sa práce fyzicky vykonali a tým je Fínsko, sa ukázal ako nepravdivý na základe znaleckého posudku č. 9/2014 vypracovaného znalcom Ing. D. M., R. XXX, J. zo dňa 09.05.2014. Dôvodil, že vyššie uvedeným postupom žalovaného došlo k porušeniu Daňového poriadku, ako aj zákona o dani z pridanej hodnoty v znení platnom a účinnom v roku 2007. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 25.05.2015 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že žalobcom tvrdené dôvody obnovy konania nenapĺňajú dôvody pre povolenie obnovy konania podľa § 75 ods. 1 písm. a) a písm. b) Daňového poriadku. V predmetnom prípade bolo rozhodné, či dodanie montážnych prác skutočne vykonala spoločnosť MARIET s.r.o. ako dodávateľ, z ktorého dodávateľskej faktúry si žalobca uplatnil odpočet DPH, čo je základnou podmienkou pre vznik nároku na odpočet dane. Nakoľko v pôvodnom konaní nedošlo k preukázaniu, že k dodaniu prác došlo zo strany dodávateľa - spoločnosti MARIET s.r.o., predložené dôkazy k návrhu na povolenie obnovy konania nenapĺňajú žiaden z dôvodov obnovy konania. Tieto dôkazy nemôže žalobcovi privodiť rozhodnutie v predmetnej veci v jeho prospech, nakoľko nimi nepreukázal, že k reálnemu dodaniu služby - montážnych prác došlo spoločnosťou MARIET s.r.o., v dôsledku čoho by sa preukázala oprávnenosť uplatneného nároku žalobcu na odpočet DPH z faktúry č. 23/2007. V pôvodnom konaní nebolo spochybnené, že k reálnemu uskutočneniu prác došlo, ale bolo spochybnené, že tieto práce vykonala spol. MARIET s.r.o.. Z daňovej kontroly vykonanej Daňovým úradom Snina vyplynulo, že skutočným dodávateľom prác bol žalobca, tieto práce vykonali pracovníci žalobcu pre Konecranes Heavy Lifting Corporation, v dôsledku čoho je táto spoločnosť aj konečným a jediným odberateľom. Nakoľko k preukázaniu reálnosti vykonaných prác fakturovaných spoločnosťou MARIET s.r.o. v skutočnosti nedošlo, správca dane posúdil, že práce boli reálne vykonané žalobcom pre fínskeho odberateľa - spoločnosť Konecranes Heavy Lifting Corporation. V rámci daňovej kontroly správca dane požiadal o medzinárodnú výmenu informácií príslušnú fínsku daňovú správu, ktorá v odpovedi č. 705/320/19844/09 uviedla, že po preverení spoločnosti Konecranes Heavy Lifting Corporation zistila, že táto spoločnosť nakúpila montážne práce od žalobcu podľa faktúr, ktoré žalobca v daňovej kontrole predložil. Táto spoločnosť mala obchodné vzťahy výlučne so žalobcom, pričom podľa jej vyjadrenia spoločnosť MARIET s.r.o. nepozná a pracovníci, ktorí skutočne vykonali práce, boli pracovníkmi žalobcu. Uviedol, že pravidlo v zmysle ust. § 16 ods. 7 zákona o DPH nebolo možné použiť, pretože mačky dodávala fínska spoločnosť svojim odberateľom do iných štátov v rámci jej iných dodávateľsko- odberateľských vzťahov. Uvedené ustanovenie zákona o DPH sa vzťahuje na dodanie služieb, ktoré sa po vykonaní týchto služieb vrátia do členského štátu objednávateľa. Žeriavové mačky neboli prevezené zo Slovenska do Fínska len na opracovanie, resp. na vykonaní montážnych a zámočníckych prác, tieto práce si u žalobcu objednala fínska spoločnosť a práce boli vykonané vo Fínsku. Z uvedeného dôvodu sa nemohol uplatniť ani čl. 55 smernice Rady 2006/112/ES, t.j. ani ust. § 16 ods. 7 zákona o DPH. Žalobca si teda mylne vykladá ust. § 16 ods. 7 zákona o DPH, v dôsledku čoho sa domnieva, že predložením dodatočného potvrdenia fínskeho odberateľa o preprave žeriavových mačiek do iných krajín došlo k naplneniu podmienok pre určenie Slovenskej republiky ako miesta dodania služby, keďže žalobca sám seba považuje za odberateľa, ktorý je identifikovaný pre DPH v SR a za dodávateľa označuje MARIET s.r.o.. Potvrdenie fínskeho odberateľa potvrdzuje, že práce skutočne vykonali pracovníci žalobcu, teda nie pracovníci spoločnosti MARIET s.r.o., čo preukazuje správnosť kontrolných zistení správcu dane, že k vykonaniu prác došlo zo strany žalobcu a nie zo strany MARIET s.r.o.. Ani znalecký posudok Ing. D. M. nemožno použiť ako nový dôkaz, pretože vychádza zo stavu, že práce uskutočnila spol. MARIET s.r.o., čo bolo však na základe výsledkov daňovej kontroly jednoznačne vyvrátené. Túto skutočnosť potvrdili aj svedecké výpovede pracovníkov, ktorí práce reálne vykonali. Podľa žalovaného predložené potvrdenie spol. Konecranes Heavy Lifting Corporation, ani znalecký posudok vypracovaný k otázke uplatnenia § 16 ods. 7 zákona o DPH nemali spôsobilosť naplniť podmienky pre povolenie obnovy konania v zmysle ust. § 75 ods. 1 písm. a) a písm. b) Daňového poriadku. Poukázal tiež, že ust. § 69 ods. 5 a § 71 ods. 6 zákona o DPH, ako aj čl. 203 Smernice Rady 2006/112/ ES zo dňa 28.11.2006, účinný od 01.01.2007 pri posudzovaní zdaniteľných plnení neaplikoval, a preto je rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3SžoKS/167/2006, na ktorý žalobca poukázal, irelevantný. K námietke žalobcu, že správca dane vymáha tú istú daň z pridanej hodnoty od spol. MARIET s.r.o., pričom súčasne neuznal možnosť jej odpočítania u žalobcu, žalovaný uviedol, že správca dane od spol. MARIET s.r.o. vymáha daňový nedoplatok, ktorý vznikol neuhradením daňovej povinnosti priznanej v daňovom priznaní za štvrtý štvrťrok 2007 a vymáhanie nezaplatenej dane nemôže byť posudzované ako nová skutočnosť, resp. dôvod na obnovu konania. Taktiež námietka, že miestom dodania služby pri vykonávaní prác na hnuteľných veciach je Fínsko, nemá žiadny vplyv na dorubenie dane, pretože rozpor týkajúci sa nehnuteľného, resp. hnuteľného majetku sa vysvetlil a miesto dodania prác bolo určené v nadväznosti na skutočné vykonanie prác, a to na hnuteľných veciach - žeriavových mačkách. Ani rozsudky Súdneho dvora EÚ vo veciach C-273/11 Mecsek-Gabona a C-184/05 Twoh International BV nespochybnili právny záver žalovaného, pretože v daňovej kontrole bol správca dane oprávnený kontrolovať oprávnenosť uplatneného odpočtu DPH nielen z tvrdení žalobcu a ním predložených dokladov, ale aj prostredníctvom medzinárodného dožiadania fínskej daňovej správy. III. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného vo vyjadrení zo dňa 09.05.2016 zotrval na všetkých dôvodov uvedených v žalobe. IV. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 246 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a po nariadení pojednávania v zmysle § 250g ods. 1 O.s.p. dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia, alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva ide. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného Ministerstva financií SR, sekcia daňová a colná č. MF/6768/2015-77 zo dňa 13.01.2014, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR č. 1100305/1/466870/2014/5056 zo dňa 22.10.2014, ktorým bol zamietnutý návrh žalobcu na obnovu konania ukončeného právoplatným rozhodnutím Daňového riaditeľstva SR č. I/225/12850-78958/2011/990770-r zo dňa 03.08.2011. Z administratívneho spisu súd zistil, že dňa 26.06.2014 bol na Finančné riaditeľstvo SR postúpený návrh žalobcu v zmysle § 75 ods. 1 písm. a), písm. b) zákona č. 563/2009 Z.z. na obnovu konania vo veci ukončenej právoplatným rozhodnutím Daňového riaditeľstva SR č. I/225/12850-78958/2011/990770-r zo dňa 03.08.2011, ktorým v odvolacom konaní bol potvrdený dodatočný platobný výmer Daňového úradu Snina č. 705/230/5840/11/BilJ zo dňa 31.03.2011. Ako dôvod obnovy konania žalobca uviedol: 1. podľa ust. § 75 ods. 1 písm. a) zák. č. 563/2009 Z.z. vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia žalobcu, a) v poslednom týždni v mesiaci apríl 2014 sa žalobca hodnoverne dozvedel, že správca dane tú istú daň z pridanej hodnoty vo výške XX.XXX,- Sk z faktúry č. 23/2007 zo dňa 17.11.2007 vymáha od dodávateľa MARIET s.r.o., Snina, ktorý túto daň zaradil do svojho daňového priznania a súbežne aj od žalobcu na základe dodatočného platobného výmeru č. 705/230/5841/11/BilJ zo dňa 31.03.2011 potvrdeného rozhodnutím č. I/225/12850-78958/2011/990770-r zo dňa 03.08.2011, čo je podľa žalobcu neprípustné, b) v roku 2007 nebolo možné na danú vec aplikovať ust. § 69 ods. 5 zák. č. 222/2004 Z.z., pretože spoločnosť MARIET s.r.o. bola v tom čase platiteľom DPH. Tiež nebolo možné v danej veci aplikovať ust. § 71 ods. 6 zák. č. 222/2004 Z.z., pretože spoločnosť MARIET s.r.o., bola podľa dodatočného platobného výmeru č. 705/230/5841/11/BilJ zo dňa 31.03.2011 a rozhodnutia č. I/225/12850-78958/2011/ 990770- r zo dňa 03.08.2011 oslobodená od dane, c) žalobca predložil potvrdenie zo dňa 13.02.2014 od konečného odberateľa týchto prác - Konecranes Heavy Lifting Oy Components PL669, 05801 Hyvinkää, Fínsko (ďalej aj len Konecranes), podľa ktorého pracovníci žalobcu vyrobili žeriavové mačky, ktoré mali čísla CBC803, CBC805, CBC808, CBC810, HN40842, HN40885, HN40890 a všetky uvedené projekty boli predané a doručené mimo Fínska do krajín Pobrežie Slonoviny, Španielsko, Slovensko, Maltská republika. Podľa žalobcu z potvrdenia vyplýva, že predmetné práce boli vykonávané pri výrobe žeriavových mačiek v roku 2007 vo Fínsku spoločnosťou MARIET s.r.o. pre žalobcu ako odberateľa, ktorý bol dodávateľom pre konečného odberateľa, a že žeriavové mačky boli odpredané a vyvezené mimo Fínska, t.j. mimo členský štát, kde sa práce fyzicky vykonávali. Preto podľa žalobcu je pre daný prípad pri určovaní miesta dodania služby potrebné aplikovať ust. § 15 ods. 1 s použitím ust. § 16 ods. 7 zák. č. 222/2004 Z.z. v znení účinnom v roku 2007. 2. Podľa ust. § 75 ods. 1 písm. b) rozhodnutie bolo vydané na základe dôkazov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé: a) žeriavové mačky predstavujú výrobky, hnuteľné veci s nomenklatúrou podľa jednotného colného sadzobníka pre žeriavové mačky - kladkostroje 8425 a pre žeriavy 8426, preto žeriavové mačky ako súčasť žeriavov treba považovať za hnuteľné veci, b) dôkaz správcu dane, t.j. zápisnica o ústnom pojednávaní so žalobcom zo dňa 29.12.2010 o tom, že poskytnutá služba sa vzťahovala na nehnuteľnosť vo Fínsku, sa ukázal ako nepravdivý, pričom vo vyjadrení k protokolu zo dňa 11.03.2011 a v odvolaní proti dodatočnému platobnému výmeru svoje stanovisko upresnil a žiadal zobrať na vedomie správcu dane skutočnosť, že služba bola vykonaná na hnuteľnom majetku, t.j. na žeriavových mačkách, a preto z tohto dôvodu do úvahy nepripadá aplikácia ust. § 15 ods. 1, ods. 6 v kontexte s výnimkou podľa § 16 ods. 7 zák. č. 222/2004 Z.z. v znení účinnom v roku 2007, c) názor a záver odvolacieho orgánu v tejto veci, podľa ktorého ust. § 16 ods. 7 zák. č. 222/2004 Z.z. v znení platnom a účinnom v roku 2007 nie je možné aplikovať z dôvodu, že práce sa vykonali pre zákazníka, ktorý je identifikovaný pre daň v tom členskom štáte, kde sa práce fyzicky vykonali, a tým je Fínsko, sa ukázal ako nepravdivý na základe znaleckého posudku č. 09/2014 zo dňa 09.05.2014 vypracovaného znalcom O.. D. M., R. XXX, J.. Rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR č. 1100305/1/466870/2014/5056 zo dňa 22.10.2014 bol podľa § 76 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) zamietnutý návrh žalobcu zo dňa 12.05.2014 o povolenie obnovy daňového konania ukončeného právoplatným rozhodnutím Daňového riaditeľstva SR č. I/225/12850-78958/2011/990770-r zo dňa 03.08.2011. Voči tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca, o odvolaní ktorého bolo rozhodnuté napadnutým rozhodnutím žalovaného Ministerstva financií SR č. MF/6768/2015-77 zo dňa 13.01.2014, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR č. 1100305/1/466870/2014/5056 zo dňa 22.10.2014, ktorým tento nepovolil návrh na obnovu konania. Z odôvodnenia oboch rozhodnutí vyplýva právny názor žalovaných správnych orgánov, že podľa nich žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky na obnovu konania, podľa ust. § 75 ods. 1 písm. a) a písm. b) Daňového poriadku. V. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z., pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Podľa § 75 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z., daňové konanie ukončené právoplatným rozhodnutím, okrem rozhodnutia, ktorým sa rozhodnutie zmenilo alebo zrušilo mimo odvolacieho konania podľa § 77 ods. 3, sa obnoví na návrh účastníka konania alebo z úradnej moci, len ak a) vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania, b) rozhodnutie bolo vydané na základe dôkazov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom, c) rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak. Podľa § 76 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z., obnovu konania povoľuje alebo nariaďuje správca dane. Ak sa nepreukážu dôvody na obnovu konania podľa § 75 ods. 1, návrh na obnovu konania sa zamietne. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý predstavuje výnimku zo zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí v daňovom konaní. Úlohou inštitútu obnovy konania je odstrániť nedostatky v zistení skutkového stavu veci alebo nedodržanie niektorých procesných podmienok. Procesná úprava obsiahnutá v ust. § 75 <aspi://module='ASPI'&link='511/1992%20Zb.%252351'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a <aspi:// module='ASPI'&link='511/1992%20Zb.%252352'&ucin-k-dni='30.12.9999'> 76 zák. č. 563/2009 Z.z. <aspi://module='ASPI'&link='511/1992%20Zb.'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, rozčleňuje konanie o návrhu na obnovu konania na dve časti. Pri obnove konania sa rozoznávajú dve štádiá konania: 1. konanie o povolení alebo nariadení obnovy, v ktorom sa rozhoduje iba o prípustnosti obnovy; príslušný orgán nepreskúmava meritórne výrok rozhodnutia, ale iba zisťuje, či sú splnené podmienky obnovy konania, 2. nové konanie, v ktorom sa znova prejedná a znova rozhodne vec, o ktorej sa už v pôvodnom konaní rozhodlo. V predmetnej právnej veci sa jedná o prvé štádium obnovy konania, teda rozhodovanie o existencii alebo neexistencii dôvodov obnovy konania a nie o priame vyhodnotenie reálneho vplyvu predložených dôkazov na meritum veci, pretože by mohlo ísť o prejudikovanie rozhodnutia v obnovenom konaní, ku ktorému ako takému ešte neprišlo. Správny orgán v prvom štádiu konania o obnove nevykonáva dokazovanie smerujúce k zisťovaniu, či napríklad novopredložený dôkaz reálne má alebo nemá vplyv na meritum veci. Konanie o návrhu na obnovu konania žalobcu bolo v jeho prvej časti ukončené rozhodnutím o zamietnutí návrhu na obnovu konania bez toho, aby sa správny orgán zaoberal meritom veci ako takej. Z ustanovenia § 75 ods. 1 písm. a <aspi://module='ASPI'&link='511/1992%20Zb. %252351'&ucin-k-dni='30.12.9999'>) a b<aspi://module='ASPI'&link='511/1992%20Zb.%252351'&ucin- k-dni='30.12.9999'> zák. č. 563/2009 Z.z. <aspi://module='ASPI'&link='511/1992%20Zb.'&ucin-k- dni='30.12.9999'> vyplýva, že konanie ukončené právoplatným rozhodnutím okrem rozhodnutia, ktorým sa rozhodnutie zmenilo mimo odvolacieho konania (§ 53 ods. 3) a rozhodnutia o námietke (§ 77 ods. 3), sa obnoví na žiadosť účastníka konania alebo z úradnej moci, ak a) vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania, b) rozhodnutie bolo vydané na základe dôkazov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom. Krajský súd sa z pohľadu vyššie citovaného ustanovenia, v rozsahu žalobných dôvodov zaoberal otázkou, či zamietnutie návrhu na obnovu konania žalovaný dostatočne jasne a zrozumiteľne vo svojom rozhodnutí zdôvodnil, či malo jeho rozhodnutie oporu v zákone a či mali žalobcom predložené a v návrhu na obnovu konania uvedené dôkazy nejaký vplyv na zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, ktoré je predmetom prieskumu, tak ako sa domnieva žalobca a dospel k nasledovným zisteniam. Z ustanovenia § 75 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='511/1992%20Zb.%252351'&ucin-k- dni='30.12.9999'> Daňového poriadku vyplýva, že pre povolenie obnovy konania musia byť kumulatívne splnené tri podmienky: - novosť skutočností alebo dôkazov, ktoré vyšli najavo, - možnosť ich podstatného vplyvu na výrok rozhodnutia, - nemožnosť ich uplatnenia v konaní bez zavinenia účastníka konania. Z administratívneho spisu súd zistil, že Daňový úrad Snina vykonal u žalobcu daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie november 2007, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 705/320/2000/2011/ Hol a Dodatok č. 1 zo dňa 01.02.2011, ktorý bol s daňovým subjektom prerokovaný a doručený dňa 29.03.2011. Na základe výsledkov zistených daňovou kontrolou Daňový úrad Snina dodatočným platobným výmerom č. 705/230/5841/11/BilJ zo dňa 31.03.2011 vyrubil žalobcovi za zdaňovacie obdobie november 2007 rozdiel dane z pridanej hodnoty vo výške X.XXX,XX eura. Žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane vo výške XX.XXX,- Sk z faktúry č. 23/2007 vyhotovenej dňa 17.11.2007, dátum daňovej povinnosti 17.11.2007 od dodávateľa MARIET s.r.o., Pčolinská 1378/8, Snina, za montážne práce za mesiac november 2007. Ku kontrole žalobca predložil rámcovú zmluvu zo dňa 11.06.2007 uzatvorenú podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, podľa ktorej je zhotoviteľom spoločnosť MARIET s.r.o. a objednávateľom je žalobca. Predmetom tejto zmluvy je zabezpečenie montážnych a zámočníckych prác pri zhotovení žeriavových mačiek a miestom uskutočnenia prác je spoločnosť Konecranes vo Fínsku. Podľa správcu dane v zmysle ust. § 15 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z.z., miestom dodania služby vzťahujúcej sa na nehnuteľnosť vrátane služieb realitných kancelárií, znalcov, architektov a stavebného dozoru je miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza. Montážne práce boli vykonané na nehnuteľnosti vo Fínsku a pri poskytnutí služieb podľa § 2 ods. b) citovaného zákona je predmetom dane iba poskytnutie služieb za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou. Uvedené montážne práce nie sú predmetom dane, a preto takéto zdaniteľné plnenie nepodlieha DPH. O tejto skutočnosti bol žalobca informovaný pri ústnom pojednávaní dňa 29.12.2010. V zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 29.12.2010 žalobca uviedol, že faktúra od dodávateľa MARIET s.r.o. č. 23/2007 zo dňa 17.11.2007 sa týkala prác vykonaných na nehnuteľnom majetku, ktorý sa nachádzal vo Fínsku. Vo vyjadrení k výsledkom daňovej kontroly zo dňa 11.03.2011 žalobca tvrdil, že išlo o služby na hnuteľnom majetku, miesto dodania služby žiadal posudzovať podľa § 15 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z., k čomu správca dane v Dodatku č. 1 k Protokolu zo dňa 16.03.2011 zaujal stanovisko, že v zmysle § 15 ods. 6 cit. zák. je miestom dodania služby členský štát, v ktorom sa služby fyzicky vykonali s výnimkou podľa § 16 ods. 7 cit. zákona. V prípade vykonania prác na hnuteľnom majetku vo Fínsku je v súlade s ust. § 15 ods. 6 zákona o DPH platného v čase rozhodnom miestom dodania miesto, kde sa tieto služby fyzicky vykonajú, s výnimkou podľa § 16 ods. 7 tohto zákona. V prípade aplikácie § 16 ods. 7 zák. č. 222/2004 Z.z. v znení platnom v roku 2007 musia byť služby poskytnuté na hnuteľnej veci a súčasne hnuteľná vec musí byť dodaná do členského štátu iného, než v ktorom bola služba poskytnutá. Podľa žalovaného uplatnenie odpočtu dane je možné len v prípade, ak došlo k poskytnutiu služby uskutočnenej zdaniteľnou osobou za protihodnotu v Slovenskej republike. V predmetnom prípade bolo teda rozhodujúce posúdenie miesta dodania služby - prác na žeriavových mačkách. Tvrdenie žalobcu, podľa ktorého je žalobcu potrebné označiť ako odberateľa v zmysle § 16 ods. 7 Zákona o DPH s cieľom dosiahnuť určenie Slovenskej republiky ako miesta dodania služby neobstojí. V súlade s predloženou rámcovou zmluvou zo dňa 11.06.2007 uzatvorenou medzi zhotoviteľom MARIET, s.r.o. a žalobcom ako objednávateľom bolo dohodnuté zabezpečenie montážnych a zámočníckych prác pri zhotovení žeriavových mačiek s miestom uskutočnenia prác v spoločnosti Konecranes, Fínsko. Aj podľa názoru súdu potvrdenie, ktoré predložil žalobca od spoločnosti Konecranes nepreukazuje možnosť aplikácie citácie ust. § 16 ods. 7 zákona, pretože naopak preukazuje, záver žalovaného, že v predmetnom prípade bola spoločnosť Konecranes odberateľom fakturovaných montážnych práv s miestom dodania vo Fínsku. Žeriavové mačky boli podľa predložených dôkazov predané fínskou spoločnosťou jej odberateľom a pripravené do iných členských štátov, resp. do tretieho štátu, avšak táto preprava bola už súčasťou obchodných vzťahov medzi fínskou spoločnosťou a odberateľmi so Španielska, Slovinska, Maltskej republiky a Pobrežia Slonoviny. Z uvedeného dôvodu ust. § 16 ods. 7 cit. zák. nemožno v predmetnom prípade aplikovať, pretože práce sa vykonali pre spoločnosť Konecranes, ktorá bola v zmysle cit. ust. odberateľom. Žalobcom namietaná skutočnosť, že na základe výsledku daňovej kontroly správca dane mal za to, že išlo o práce na nehnuteľnom majetku, podľa názoru súdu nemá vplyv na dorubenie dane, nakoľko miestom dodania služby pri vykonávaní prác na hnuteľných veciach je Fínsko. Tento rozpor bol vysvetlený a miestom dodania prác bolo určené v nadväznosti na skutočné vykonanie prác, a to na hnuteľných veciach - žeriavových mačkách. Krajský súd v zhode s právnym názorom žalovaného konštatuje, že predloženie potvrdenia o predaji žeriavových mačiek do iných členských štátov, resp. do tretieho štátu nemožno považovať za novú skutočnosť alebo dôkaz, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania, rovnako nepreukazujú nepravdivosť prv vykonaných dôkazov podľa § 75 ods. 1 písm. a) a písm. b) Daňového poriadku. Vzhľadom na uvedené je znalecký posudok vypracovaný na podklade potvrdenia fínskej spoločnosti ako rozhodujúceho dôkazu pre uplatnenie výnimky podľa § 16 ods. 7 Zákona o DPH platného v čase rozhodnom, v tomto konaní irelevantný. Podľa názoru súdu ani žalobcom namietaná skutočnosť, že správca dane vymáha DPH uvedenú na faktúre č. 23/2007 súčasne priznanú v daňovom priznaní spoločnosťou MARIET, s.r.o. aj od spoločnosti MARIET s.r.o. a aj od žalobcu, nemá za následok splnenie podmienok obnovy daňového konania, pretože v zhode s právnym názorom žalovaného, správca dane je povinný rešpektovať daň právoplatne vyrubenú daňovým priznaním za zdaňovacie obdobie november 2007 podaným spoločnosťou MARIET s.r.o., v ktorom je suma dane uvedená na faktúre č. 23/2007 zahrnutá. Právoplatne vyrubenú daň na základe podaného daňového priznania môžu daňové subjekty v súlade s príslušnými daňovými predpismi znížiť podaním dodatočného daňového priznania. Krajský súd v Bratislave konštatuje, že neboli splnené žiadne z vyššie uvedených podmienok obnovy konania. Ani poukaz na čl. 203 Smernice Rady 2006/112/ES zo dňa 28.11.2006 účinnej od 01.01.2007, ktorý nebol do zákona o DPH výslovne transponovaný do 01.01.2010, a podľa ktorého je každá osoba, ktorá uvedie túto DPH na faktúre, povinná zaplatiť túto daň a vtej súvislosti odkaz na rozsudok NS SR sp. zn. 3CžoKs 167/2006 a rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 20S/87/2009 zo dňa 20.11.2012, nie sú spôsobilé preukázať splnenie podmienok obnovy konania. Rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 20S/87/2009 zo dňa 20.11.2012 je vo vzťahu k predmetnej veci irelevantný, nakoľko nim bolo rozhodnuté v skutkovo odlišnom prípade pri posúdení právnej úpravy § 69 ods. 5 Zákona o DPH v znení, ktoré bolo platné v inom čase, než v čase rozhodnom. Správca dane pri posudzovaní zdaniteľných plnení tiež uvedený článok 203 smernice Rady 2006/112/ES rovnako neaplikoval. Súd s ohľadom na uvedené vyhodnotil žalobcove námietky ako právne bezvýznamné. Vo vzťahu k samotnej daňovej kontrole nemajú totiž uvedené dôkazy relevanciu vzhľadom na to, že sa jednalo o dôkazy, ktoré žalobca mohol predložiť už počas daňového konania a ním uvádzané skutočnosti nepreukazujú, že rozhodnutie bolo vydané na základe dôkazov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé. Okrem iného považuje súd za potrebné dať žalobcovi do pozornosti, že počas celého daňového konania mal možnosť využívať svoje procesné práva a v konaní vystupovať aktívne. Krajský súd v Bratislave preto dospel k záveru, že postup žalovaného bol v súlade so zákonom, žalobné námietky neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia a vzhľadom na to žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p., pretože žalobca v konaní úspešný nebol, súd mu náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.