Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3CoKR/53/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1000720119 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Tóth ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1000720119.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v zložení senátu: JUDr. Boris Tóth predseda, JUDr. Beata Trandžíková a JUDr. Paulína Pacherová, členky senátu, v právnej veci žalobcu: P.. G. O., H.. XX.XX.XXXX, C. Na E. Č.. XX, XXX XX H., zastúpeného: JUDr. Eva Kresl, advokátka, so sídlom kancelárie A. Žarnova č. 1, 917 02 Trnava, proti žalovanému: KONKURZNÝ SPRÁVCA, k.s., Nám. SNP 15, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 746 762, s adresou pre doručovanie: Štefanovičova č. 12, 811 04 Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu: T3 - SK s.r.o., 951 48 Jarok č. 435, IČO: 31 425 844, zastúpenému: Moško a Gúčik advokáti, s.r.o., Štefanovičova 14, 811 04 Bratislava, IČO: 36 856 355, o vylúčení veci z konkurznej podstaty žalovaného, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 2Cbi/4/2008-132 zo dňa 04.04.2011, pomerom hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 2Cbi/4/2008-132 zo dňa 04.04.2011, m e n í tak, že žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému sa voči žalobcovi priznáva plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že I.) nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, nachádzajúce sa v katastrálnom území T., obec H. ako: parc.č. XXXX/X - orná pôda o výmere 894 m2, parc.č. XXXX/X - orná pôda o výmere 200 m2, parc.č. XXXX/X - orná pôda o výmere 26 m2, parc.č. XXXX/X - orná pôda o výmere 35.891 m2, parc.č. XXXX/X - orná pôda o výmere 1.297 m2, parc.č. XXXX/X - orná pôda o výmere 390 m2, parc.č. XXXX/X - orná pôda o výmere 107 m2, parc.č. XXXX/X - orná pôda o výmere 613 m2, parc.č. XXXX/X - orná pôda o výmere 200 m2, parc.č. XXXX/X - orná pôda o výmere 2.741 m2 (ďalej len „predmetné nehnuteľnosti“), sa vylučujú zo súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu, II.) opierajúc sa o § 142 ods. 1 zákona NZ ČSR č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) rozhodol, že navrhovateľ nemá nárok na náhradu trov konania, keďže si ich v konaní v zákonnej lehote napriek poučeniu súdu nevyčíslil. 1.1. Svoje rozhodnutie prvoinštančný súd zdôvodnil tým, že žalobca nadobudol vlastnícke právo v 1/1, k vyššie identifikovaným nehnuteľnostiam, Kúpnou zmluvou zo dňa 25.06.2002 od spoločnosti Tatra logistic, s.r.o., 29. augusta č. 23, Bratislava, IČO: 35 808 837 (ďalej len „Tatra logistic“), za kúpnu cenu 1.500.000,- Sk. Vklad jeho vlastníckeho práva bol povolený Správou katastra H. pod č. V 4021/02-398/02 dňa 02.07.2002 s účinkami vkladu k tomuto dňu. Z príjmových pokladničných blokov zo dňa 25.06.2002 a zo dňa 26.03.2003 mal tento súd za zistené, že žalobca predávajúcemu Tatra logistic, uhradil v hotovosti kúpnu cenu za predmetné pozemky v dvoch splátkach najprv sumu 500.000,- Sk a následne sumu l.000.000,- Sk. 1.2. Pri svojom rozhodovaní sa preto prvoinštančný súd zameral na nadobudnutie predmetných nehnuteľností právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Tatra logistic. - Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 08.01.2002 zistil, že úpadca (v tom čase ako 2 T-Nitra, spol. s r.o., Za hydrocentrálou č. 6, 949 01 Nitra, IČO: 31 425 844), ako dlžník, uzatvoril so spoločnosťou Tatra logistic, ako veriteľom, zmluvu o pôžičke podľa § 657 a nasl. zákona NZ ČSR č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), na základe ktorej mu veriteľ podpisom zmluvy požičal sumu 1.500.000,- Sk na dobu do 31.03.2002. Pravosť podpisov konateľov oboch spoločností overila dňa 08.01.2002 B. A., zamestnankyňa poverená notárom JUDr. Zuzanou Svrčkovou. - Z kúpnej zmluvy zo dňa 08.01.2002 súd zistil, že úpadca (v tom čase ako 2 T-Nitra, spol. s r.o.), ako predávajúci, uzatvoril so spoločnosťou Tatra logistic, ako kupujúcim, kúpnu zmluvu podľa § 588 a nasl. OZ, na základe ktorej úpadca previedol vlastnícke práva k predmetným nehnuteľnostiam na spoločnosť Tatra logistic, za kúpnu cenu 1.500.000,- Sk. Cena predávaných nehnuteľností bola určená znalcom z odboru stavebníctvo - oceňovanie nehnuteľností Ing. Peter Marišom (znalecký posudok č.3/2002 zo dňa 08.01.2002) sumou 1.023.780,- Sk. Zmluvné strany sa dohodli na kúpnej cene vo výške 1.500.000,- Sk (bod 4.2. zmluvy). Pravosť podpisov konateľov oboch spoločností overila dňa 08.01.2002 B. A., zamestnankyňa poverená notárom JUDr. Zuzanou Svrčkovou. - Z vyhlásenia zo dňa 17.01.2002 zistil, že spoločnosť Tatra logistic, ktorá nadobudla na základe kúpnej zmluvy zo dňa 08.01.2002 od úpadcu (v tom čase ako 2 T-Nitra, spol. s r.o.), vlastníctvo predmetných nehnuteľností, na základe rozhodnutia Správy katastra v H., vyhlasuje, že uzavrie kúpnu zmluvu so spoločnosťou úpadcu (v tom čase ako 2 T-Nitra, spol. s r.o.) a prevedie vlastnícke práva k predmetným nehnuteľnostiam na pôvodného vlastníka v tom prípade, ak spoločnosť úpadcu (v tom čase ako 2 T-Nitra, spol. s r.o.) v súlade s ustanoveniami Zmluvy o pôžičke zo dna 08.01.2002, splatí v plnej výške pôžičku, poskytnutú spoločnosťou Tatra logistic, vo výške 1.500.000.- Sk, a to v lehote splatnosti, t.j. najneskôr dňa 31.03.2002. Pravosť podpisu konateľa spoločnosti overila dňa 17.01.2002 B. A., zamestnankyňa poverená notárom JUDr. Zuzanou Svrčkovou. 1.3. Z námietkami žalovaného spočívajúcich v a) rozpor s dobrými mravmi pre hrubý nepomer vzájomných plnení, b) porušenie zásady, že nikto nemôže na iného previesť viac práv, ako mu patrí a c) zákaz zneužívania práv, sa prvoinštančný súd vyporiadal tak, že: a) žalovaný svoje tvrdenie o existencii hrubého nepomeru vzájomných plnení spočívajúce v tom, že by predmetné pozemky mali v čase podpisu kúpnej zmluvy niekoľkonásobne vyššiu hodnotu, než za akú ich nadobudol právny predchodca žalobcu, nepodložil žiadnym dôkazom. Cenu určujúcim faktorom je znalecký posudok, ktorý je jediným relevantným dôkazom preukazujúcim hodnotu predmetných nehnuteľností v čase a v stave ich predaja. V tejto súvislosti prvoinštančný súd konštatoval, že ak by dôvodom neplatnosti zmluvy mala byť len cena za prevod, jednalo by sa o relatívnu neplatnosť právneho úkonu, ktorej sa však žalovaný nedovolal v zákonnej trojročnej premlčacej dobe v zmysle § 40a OZ a § 100 ods. 1 OZ. K argumentácii žalovaného ohľadne absolútnej neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práv medzi úpadcom a právnym predchodcom žalobcu z dôvodu rozporu s dobrými mravmi, nakoľko umožňovala aplikáciu prepadnej klauzuly pred jej zákazom novelizáciou OZ (novelizácia § 553 vykonaná zákonom NR SR č. 568/2007 Z.z. účinnou dňom 01.01.2008), súd prvej inštancie konštatoval, že je nesporné, že zmluvné strany postupovali v zmysle platnej právnej úpravy v čase vzniku zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, využili právny inštitút zakotvený v platnej právnej úprave a neplatnosti sa domáha účastník, ktorý jej prípadnú neplatnosť minimálne spoluspôsobil, keď dohodol podmienky zabezpečenia vyššie uvedeného obsahu. V prípade oboch zmluvných strán došlo v rámci ich podnikateľských aktivít k uzavretiu uvedenej zmluvy bez nátlaku a so znalosťou právnej úpravy a právnych následkov svojho konania, čo mal prvoinštančný súd za preukázané výsluchom bývalého konateľa úpadcu Ing. Tibora Turányiho, ktorý namietané dokumenty za úpadcu podpisoval, ktorý potvrdil, že po nedodržaní termínu vrátenia pôžičky právnemu predchodcovi žalobcu (po 31.03.2002) už právneho predchodcu žalobcu ani žalobcu žiadnym spôsobom nekontaktoval s vedomím právnych následkov nedodržania termínu splatnosti a faktu, že právny predchodca žalobcu sa tým stal legitímnym vlastníkom predmetných pozemkov (č. l. 110). Konštatoval, že zmluvná voľnosť umožňuje subjektom občianskoprávnych vzťahov najlepšie realizovať vlastné osobné a hospodárske potreby a záujmy v súlade s ich individuálnymi záujmami a potrebami. To znamená, že v prvom rade platí to, čo si zmluvné subjekty dohodli. Ak však subjekty už raz uzavrú podľa svojho slobodného rozhodnutia určitú zmluvu, platí, že túto zmluvu sú povinní plniť, a to aj keby sa plnenie pre niektorú zmluvnú stranu začalo javiť ako nevýhodné. Dohody medzi veriteľom a dlžníkom spočívajúce v tom, že ak dlžník nie je schopný dlh splniť, stáva sa veriteľ definitívnym vlastníkom veci, ktorá pôvodne slúžila iba na zabezpečenie záväzku, boli v čase vzniku tohto záväzku platné, pretože v súkromnom práve niet takej právnej normy, ktorá by ich zakazovala, prípadne obmedzovala. b) a c) žalovaný argumentoval absolútnou neplatnosťou Kúpnej zmluvy zo dňa 08.01.2002 z dôvodu jej neurčitosti v zmysle § 37 ods. 1 OZ, keďže zmluva o zabezpečovacom prechode práv neobsahovala ustanovenia o tom, akým spôsobom sa zmluvné strany vysporiadajú v prípade, ak dlžník riadne a včas nesplní veriteľovi pohľadávku. V tejto súvislosti súd prvej inštancie konštatoval, že dohoda o spôsobe vysporiadania, v prípade nesplnenia povinnosti dlžníkom, by prichádzala do úvahy len, ak by predmet zabezpečovacieho prevodu práv akýmkoľvek spôsobom presiahol hodnotou zabezpečovaného záväzku. V tejto veci prvoinštančný súd konštatoval, že žalovaný v konaní nepreukázal ním tvrdenú vyššiu hodnotu predmetných pozemkov. Keďže právny predchodca žalobcu predmet zabezpečovacieho prevodu práv neskôr speňažil za sumu presne zodpovedajúcu hodnote zabezpečovaného záväzku, nevznikla potreba vrátenia akejkoľvek časti kúpnej ceny za predmetné pozemky úpadcovi, čím nedošlo k zneužitiu práva na úkor predávajúceho. Súčasne skonštatoval, že aj v teoretickom prípade predaja predmetných pozemkov za vyššiu cenu by právnemu predchodcovi žalobcu vzniklo právo navýšiť pôvodnú pohľadávku o náklady predaja, príslušenstvo predstavujúce úroky z omeškania a škodu, ktorá by mu za obdobie od splatnosti zabezpečovaného záväzku do doby predaja vznikla. 1.4. Ostatne prvoinštančný súd konštatoval, že o neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 OZ by išlo len v prípade zistenia, že účel tohto úkonu, ktorý sledovali účastníci, odporoval zákonu, alebo ho obchádzal, alebo sa priečil dobrým mravom. Mal za to, že v tomto konaní takéto zistenia neboli preukázané napriek tomu, že preskúmaval zmluvu zo všetkých hľadísk, na ktoré Občiansky zákonník viaže všeobecnú platnosť právnych úkonov (§ 34 a nasl. OZ). Platnosť zmluvy preskúmaval nielen po stránke materiálnej, ale aj po stránke formálnej a došiel k záveru, že niet takého zákonného ustanovenia, ktorému by zmluva odporovala, navyše do doby vyhlásenia rozsudku žalovaný neinicioval voči žalobcovi žiadnu žalobu smerujúcu k určeniu neplatnosti, resp. neúčinnosti zmluvy, na základe ktorej žalobca, resp. jeho právny predchodca, vlastníctvo k predmetným parcelám nadobudli. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Odvolanie zdôvodnil v podstate tým, že súd, ktorý vo veci rozhodoval, aplikoval nesprávny právny predpis, keď predmetnú žalobu, ako aj procesné podmienky jej podania, posudzoval v zmysle ustanovení zákona NR SR č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“), pričom v danom prípade ide o konanie vyvolané v súvislosti s konkurzným konaním vedeným pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 4K/4/2006, vedeným podľa zákona FZ ČaSFR č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKV“). 2.1. Zotrval na svojich námietkach: a) opierajúcej sa o hrubý nepomer vzájomných plnení obsiahnutý v Kúpnej zmluve zo dňa 08.01.2002 uzatvorenej medzi úpadcom a spoločnosťou Tatra logistic, kedy otázku hrubého nepomeru prvoinštančný súd hodnotil ako otázku relatívnej neplatnosti, pričom doktrína hrubého nepomeru vzájomných plnení predstavuje jeden z prejavov rozporu s dobrými mravmi, ktorý v zmysle § 39 OZ spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ku ktorej prihliada súd ex offo, a ktorou sa v danom prípade prvoinštančný súd nevysporiadal. b) ktorou hodnotí, ako neurčitú Kúpnu zmluvu zo dňa 08.0l.2002 pre absenciu dohody o spôsobe vysporiadania medzi úpadcom a spoločnosťou Tatra logistic, o spôsobe vyporiadania sa účastníkov zmluvy v prípade, že dlžník svoj dlh nesplní riadne a včas. Kúpna zmluva zo dňa 08.01.2001, konštatoval odvolateľ, uzavretá za účelom zabezpečenia pohľadávky zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 08.01.2001, je absolútne neplatná aj v zmysle § 37 ods. 1 OZ pre neurčitosť, keďže neobsahuje základné obsahové náležitosti, najmä dohodu strán o tom, ako sa vyporiadajú v prípade, že dlžník riadne a včas veriteľovi nesplní pohľadávku. Pričom táto dohoda o spôsobe vysporiadania predstavuje pravidelnú náležitosť zmlúv o zabezpečovacom prevode práva, ktorou Kúpna zmluva zo dňa 08.01.2002 nepochybne bola. 2.2. Odvolateľ sa tiež nestotožnil s tvrdením súdu prvej inštancie, že kúpna zmluva umožňovala aplikáciu prepadnej klauzuly, pričom z následného postupu dotknutých strán je zrejmé, že tieto mali postupovať v súlade s platnou právnou úpravou. Rovnako nesúhlasil so záverom o tom, že dohody medzi veriteľom a dlžníkom spočívajúce v tom, že ak dlžník nie je schopný dlh splniť, stáva sa veriteľ definitívnym vlastníkom veci, ktorá pôvodne slúžila iba na zabezpečenie záväzku, sú platné, pretože v súkromnom práve niet takej právnej normy, ktorá by ich zakazovala, prípadne obmedzovala. Takýto postup by bolo možné označiť za postup in fraudem legis, čo predstavuje postup, kedy sa niekto správa podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiaduci. 2.3. Napriek tomu uviedol odvolateľ, že spoločnosť Tatra logistic následne nepostupovala v zmysle prepadnej klauzuly, ale sa uspokojila z výťažku získaného predajom predmetného nehnuteľného majetku, ktorého podmienky realizácie neboli stranami nijako upravené, nedochádza týmto následným postupom ku konvalidácií neplatnosti právneho úkonu, keďže ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Uvedené ostatne znamená, že žalobca predmetné nehnuteľnosti zapísané do konkurznej podstaty úpadcu nadobudol od nevlastníka, pričom len vlastník je oprávnený nakladať s predmetom vlastníctva a v prípade, že ide o subjekt práv, ktorý nadobudol do svojej dispozície vec na základe neplatného právneho úkonu, tak jeho vlastníctvo k takto nadobudnutej veci neexistuje od počiatku. 3. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu predpokladanom § 379 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), po nariadenom pojednávaní v zmysle § 385 ods. 1 CSP, po výzve adresovanej stranám, aby sa vyjadrili k možnému hodnoteniu Kúpnej zmluvy zo dňa 08.01.2002 uzavretej medzi spoločnosťou Tatra logistic (ako „kupujúcim“) a žalovaným (ako „predávajúcim“), v spojení so Zmluvou o pôžičke zo dňa 08.01.2002 uzavretej medzi spoločnosťou Tatra logistic (ako „veriteľom“) a žalovaným (ako „dlžníkom“) a v spojení s vyhlásením spoločnosti Tatra logistic zo dňa 17.01.2002, ako svojim charakterom podmienečného prevodu nehnuteľností, resp. ako simulovaného právneho úkonu, ktorého účelom bolo zabezpečenie zmluvy o pôžičke formou podmienečného prevodu nehnuteľností podľa § 382 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. 4. V predmetnej veci bolo zistené, že v konkurznej veci vedenej pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 4K/4/2006, správca konkurznej podstaty úpadcu T3 - SK, s.r.o., 951 48 Jarok č. 435, IČO: 31 425 844, zapísal do súpisu majetku tvoriaceho majetkovú podstatu nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, nachádzajúce sa v katastrálnom území T., obec H. ako: parc.č. XXXX/X - orná pôda o výmere 894 m2, parc.č. XXXX/X - orná pôda o výmere 200 m2, parc.č. XXXX/X - orná pôda o výmere 26 m2, parc.č. XXXX/X - orná pôda o výmere 35.891 m2, parc.č. XXXX/X - orná pôda o výmere 1.297 m2, parc.č. XXXX/X - orná pôda o výmere 390 m2, parc.č. XXXX/X - orná pôda o výmere 107 m2, parc.č. XXXX/ X - orná pôda o výmere 613 m2, parc.č. XXXX/X - orná pôda o výmere 200 m2, parc.č. XXXX/X - orná pôda o výmere 2.741 m2. 5. Následne žalobca podal žalobu o vylúčení veci z konkurznej podstaty žalovaného odvodzujúc svoje výlučné vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam od Kúpnej zmluvy zo dňa 25.06.2002, v ktorej žalobca vystupoval ako kupujúci a ako predávajúci vystupovala spoločnosť Tatra logistic. Kúpnu cenu predstavovala suma 1.500.000,- Sk. Vklad kúpnej zmluvy bol povolený Správou katastra H. pod č. V 4021/02-398/02 dňa 02.07.2002 s účinkami vkladu k tomuto dňu. Ako je uvedené vyššie, bolo nesporne preukázané, že žalobca predávajúcemu kúpnu cenu uhradil. Zo zmluvy je zrejmé, že spoločnosť Tatra logistic vystupujúca ako predávajúci, je výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností. V zmluve niet zmienky o podmienečnom vlastníctve predávajúceho a predávajúci v čl. III. bod 3.2. vyhlasuje, že k predmetu prevodu nebolo zriadene záložne právo a na nehnuteľnostiach neviaznu vecné bremená, alebo iné obmedzenia, záväzky, či právne vady. Je teda nesporné, že predmetné nehnuteľnosti spoločnosť Tatra logistic predávala bez akejkoľvek asistencie, sama, v pozícii výlučného vlastníka. Z uvedeného sa preto správne prvoinštančný súd zameral na právny úkon majúci za následok nadobudnutie vlastníctva predmetných nehnuteľností spoločnosťou Tatra logistic, právnym predchodcom žalobcu. 6. V predmetnej veci súd prvej inštancie zistil, že právnym úkonom, od ktorého spoločnosť Tatra logistic odvodzuje svoje vlastnícke právo, nie je len Kúpna zmluva zo dňa 08.01.2002, kde úpadca (v tom čase ako 2 T-Nitra, spol. s r.o., Za hydrocentrálou 6, 949 01 Nitra, IČO: 31 425 844) ako predávajúci, predal spoločnosti Tatra logistic ako kupujúcemu, predmetné nehnuteľnosti za kúpnu cenu 1.500.000,- Sk. Cena predávaných nehnuteľností bola určená znalcom z odboru stavebníctvo - oceňovanie nehnuteľností Ing. Peter Marišom (Znalecký posudok č.3/2002 zo dňa 08.01.2002) sumou 1.023.780,- Sk. Zmluvné strany sa dohodli na kúpnej cene vo výške 1.500.000,- Sk (bod 4.2. zmluvy). Z uvedenej kúpnej zmluvy sa nedá vyvodiť, že by sa malo jednať o zabezpečovací prevod práva, účelom ktorého je zabezpečiť pohľadávku zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 08.01.2002, ktorou úpadca (v tom čase ako 2 T-Nitra, spol. s r.o.), ako dlžník, uzatvoril so spoločnosťou Tatra logistic ako veriteľom, zmluvu o pôžičke, na základe ktorej mu veriteľ podpisom zmluvy požičal sumu 1.500.000,- Sk na dobu do 31.03.2002. Rovnako z obsahu tejto zmluvy o pôžičke nič nenasvedčuje tomu, že by sa zmluvné strany dohodli na akomkoľvek zabezpečovacom inštitúte. 7. To, že by sa malo jednať o zabezpečovací prevod predmetných nehnuteľností z dôvodu zabezpečenia zmluvy o pôžičke, vyvstáva z jednostranného vyhlásenia konateľa spoločnosti Tatra logistic, Štefana Knapčíka zo dňa 17.01.2002, ktoré učinil na základe rozhodnutia Správy katastra v H. a z ktorého vyplýva, že spoločnosť Tatra logistic, ktorá nadobudla na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 08.01.2002 od úpadcu (v tom čase ako 2 T-Nitra, spol. s r.o.) vlastníctvo predmetných nehnuteľností, vyhlasuje, že uzavrie kúpnu zmluvu so spoločnosťou úpadcu (v tom čase ako 2 T-Nitra, spol. s r.o.) a prevedie vlastnícke práva k predmetným nehnuteľnostiam na pôvodného vlastníka v tom prípade, ak spoločnosť úpadcu (v tom čase ako 2 T-Nitra, spol. s r.o.), v súlade s ustanoveniami Zmluvy o pôžičke zo dna 08.01.2002, splatí v plnej výške pôžičku poskytnutú spoločnosťou Tatra logistic v sume 1.500.000.- Sk, a to v lehote splatnosti, t.j. najneskôr dňa 31.03.2002. Z uvedeného je zároveň zrejmé, že uvedené písomné vyhlásenie je učinené len jedným z účastníkov oboch zmlúv a nie aj konateľom spoločnosti úpadcu (v tom čase ako 2 T-Nitra, spol. s r.o.), hoci zabezpečovací účel prevodu predmetných nehnuteľností je zrejmý aj z výpovede konateľa úpadcu Ing. Tibora Turányiho (č. l. 110), ktorý uviedol: „... jedine môžem založiť pozemkom za hydrocentrálou, to sa aj stalo, v januári 2002 som podpísal záložnú zmluvu s firmou Tatra, ktorá mi požičala 1 mil. Sk, ktoré som mal vrátiť do 31.3.2002...“. 7.1. Na základe takto zisteného skutkového stavu súdom prvej inštancie odvolací súd vyvodil, že v predmetnej veci bol úmyslom účastníkov vyššie identifikovaných zmlúv, dojednať zabezpečovací prevod vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam vzhľadom na existenciu zmluvy o pôžičke. 8. Podľa § 553 ods. 1, 2 OZ (účinnom v čase vzniku vyššie uvedených záväzkov), splnenie záväzku sa môže zabezpečiť prevodom práva dlžníka v prospech veriteľa (zabezpečovací prevod práva). Zmluva o zabezpečovacom prevode práva sa musí uzavrieť písomne. Podľa § 40 ods. 1 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. 9. Odvolací súd poukazuje na to, že predmetom zabezpečovacieho prevodu môže byť (na rozdiel od záložného práva), len právo dlžníka, nie tretej osoby, a to právo v čase prevodu existujúce. Zákon bližšie (v čase vzniku zmlúv a vyhlásenia) nevymedzoval, aké právo môže byť prevedené. Samozrejmou podmienkou bolo, že musí ísť o právo prevoditeľné, a teda mohlo ísť aj o právo vecné, včítane vlastníckeho. 9.1. Z akcesorickej povahy zabezpečovacích inštitútov vyplýva, že tu musí existovať platný záväzok označovaný za hlavný (v tomto prípade ním bola zmluva o pôžičke), z ktorého je dlžník povinný plniť a veriteľ má právo požadovať od neho plnenie. Vedľa tohto ich právneho vzťahu by mal vzniknúť zabezpečovacím prevodom práva medzi nimi ďalší záväzkový vzťah. Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že zabezpečovaciu povahu vykazuje len vyhlásenie spoločnosti Tatra logistic, kúpna zmluva takéto atribúty nevykazuje rovnako, ako ich nevykazuje ani zmluva o pôžičke. 9.2. Pri zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva by malo byť veriteľovi prevádzané vlastníctvo s rozväzovacou podmienkou (§ 36 ods. 2), pre prípad, že zabezpečený záväzok bude splnený. Pri uspokojení zabezpečenej pohľadávky sa potom uplatní rozväzovacia podmienka; právne úkony, ktorými bolo právo prevedené, strácajú účinnosť a právo v rozsahu, v akom bolo prevedené, prechádza späť na dlžníka. Zo zákona tak zaniká prevod práva na veriteľa. Vyhlásenie spoločnosti Tatra logistic, takéto atribúty nespĺňa, nakoľko z uvedeného vyhlásenia vyplýva jednohlasné vyjadrenie vôle nadobúdateľa o spätnom prevode nadobudnutých nehnuteľností (je zrejmé, že pôjde o kúpnu zmluvu, avšak bez uvedenia kúpnej ceny a presného časového vymedzenia), ktorý ako podmienka môže byť účastníkmi dohodnutý, čím sa nahradí rozväzovacia podmienka, ktorej následky nastávajú zo zákona. Dlžníkovi by tak splnením záväzku vznikol obligačný nárok proti veriteľovi na prevedenie práva späť a ku spätnému prevodu by došlo na základe ďalšieho právneho úkonu - zmluvy (nevedno akej, lebo by malo ísť o bezodplatný prevod, nie kúpnu zmluvu - ak pravda malo ísť o zabezpečovací prevod práva). Šlo by o tzv. fiduciárny prevod. 9.3. Na rozdiel od záložného práva, zabezpečovacím prevodom vlastníckeho práva dochádza ku zmene subjektu práva, i keď len podmienečne, toto právo nadobúda veriteľ, a stáva sa tak - hoci podmienečne - vlastníkom. 9.4. Občiansky zákonník, účinný v čase vzniku vyššie uvedených záväzkov, však pri zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva neupravoval vzťah medzi veriteľom a dlžníkom. Rozhodujúcim, ale i v tom čase, bol preto obsah nimi uzavretej zmluvy. V takejto musel byť jednoznačné určený záväzok, ktorý je zabezpečovaný, právo dlžníka, ktoré sa prevádza, a jeho predmet, príp. spôsob uspokojenia pohľadávky veriteľa z prevedeného dlžníkovho práva. Akékoľvek obmedzenia pri prevode práva, dojednané medzi veriteľom a dlžníkom, majú význam len vo vzťahu medzi nimi; voči tretím osobám sú bez právnych účinkov. Skutočnosť, že sa jedná len o zabezpečovací prevod práva, mal byť zrejmý z obsahu zmluvy (kúpnej), príp. aspoň z jej názvu, aby bolo zrejmé, že sa nejedná o prevod trvalý. Uvedené z vykonaného dokazovania nevyplýva, práve naopak, kúpna zmluva sleduje prevod vlastníckeho práva ako trvalú zmenu jeho subjektu. Aký bol úmysel účastníkov zmluvy (vôľu zabezpečiť splnenie záväzku zo zmluvy o pôžičke) vyplýva až z jednostranného vyhlásenia konateľa spoločnosti Tatra logistic, Štefana Knapčíka zo dňa 17.01.2002 a výsluchu bývalého konateľa úpadcu Ing. Tibora Turányiho - č. l. 110, i keď vo forme zabezpečenia sa títo rozchádzajú). 9.5. Písomná forma zmluvy o zabezpečovacom prevode práva je obligatórna, inak je zmluva neplatná (§ 40) a ak je predmetom prevodu nehnuteľnosť, musí zmluva vyhovovať i ďalším náležitostiam stanoveným zákonom (§ 46 ods. 2). Z uvedeného je nesporne preukázané, že k písomnému uzavretiu zmluvy o zabezpečovacom prevode práva nedošlo a tento nedostatok sám o sebe zakladá absolútnu neplatnosť takéhoto právneho úkonu aj s ohľadom na to, že úprava zabezpečovacieho prevodu práva v občianskom zákonníku platí v celom rozsahu i pre obchodno-záväzkové vzťahy, keďže v Obchodnom zákonníku nie je tento zabezpečovací prostriedok upravený. 10. Keďže z vykonaného dokazovania pred prvoinštančným, ale i odvolacím súdom vyplynulo, že písomná Kúpna zmluva predmetných nehnuteľností zo dňa 08.01.2002 mala slúžiť ako zabezpečovací inštitút ku zmluve o pôžičke a nesledovala teda trvalý prevod predmetných nehnuteľností, ale len podmienečný, avšak z tejto zmluvy uvedené nevyplýva, svojím obsahom a súčasne účelom odporuje a rovnako obchádza zákon, a preto je možné túto kúpnu zmluvu označiť za absolútne neplatnú. 11. Rovnako za absolútne neplatné, vo vzťahu k posudzovaniu vzniku a existencie zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, je možné označiť jednohlasné vyhlásenie konateľa spoločnosti Tatra logistic, Štefana Knapčíka zo dňa 17.01.2002, pre nedostatok predpísanej formy - má isť o zmluvu, teda o dohodu, čo predpokladá minimálne dvojstranný právny úkon a - musí byť učinený písomnou formou, čo vyvracia fakt, že písomnú formu malo len vyhlásenie konateľa spoločnosti Tatra logistic. 12. Odvolací súd sa ostatne nepovažoval za potrebné zaoberať otázkou existencie dohody o tzv. prepadnom zálohu, ale ani otázkou hrubého nepomeru medzi sumou pôžičky a cenou predmetných nehnuteľností ako predmetu zálohu, nakoľko tieto otázky sú vo vzťahu k uvedenému parciálnymi. 13. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému žalovanému, ktorý si uplatnil nárok na náhradu trov, odvolací súd priznal plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).