Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 44Cbi/53/2002 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1002899798 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1002899798.19 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej, v právnej veci žalobcu v 1. rade: D.. W. Q., Q. XX, XXX XX B., žalobcu v 2. rade: D.. F.Z. A., X. XX, XXX XX B., žalobcu v 3. rade: D.. J. A., XXX XX A. XXX, spoločne zastúpení advokátom JUDr. Miroslavom Pekárom, Krížna 44, 821 08 Bratislava, žalobcu v 4. rade: V. A., X. X, XXX XX B., žalobcu v 5. rade: F. A., X. X, XXX XX B., proti žalovanému: JUDr. Pavel Loduha, Slovenských partizánov 51, 017 01 Považská Bystrica, správca konkurznej podstaty úpadcu Dopravná poisťovňa, a.s., Ružinovská 1, 821 02 Bratislava, IČO: 31 634 834, o určenie pravosti pohľadávky, takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a. Žalovaný má p r á v o na plnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Právny predchodca žalobcov sa žalobou doručenou súdu dňa 18.06.2002 domáhal, aby súd určil, že pohľadávka žalobcu prihlásená do konkurzného konania vedeného pred tunajším súdom pod sp.zn. 7K/328/01 vo veci úpadcu Dopravná poisťovňa, a.s., v konkurze, je podľa práva ako odstupné vo výške 450.000,- Sk, s uspokojením v prvej triede veriteľov a zároveň uložil žalovanému povinnosť nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že v konkurznom konaní sp.zn. 7K/328/01 si uplatnil a vyčíslil pohľadávku v celkovej výške 622.956,- Sk, pričom uznaná bola len do výšky 18.304,- Sk v časti uplatnenej pod bodmi 1. a 2. podania zo dňa 20.03.2002 ku konkurznej prihláške. Pôvodný žalobca ďalej uviedol, že pohľadávky uvedené pod bodmi 4. a 5. vo výške 154.956,- Sk uvedeného podania vymáha v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 10C/54/01 o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. Vzhľadom na to, že uplatnené nároky v konkurznom konaní sa počas konania nemôžu zvyšovať podľa § 25 zák. č. 328/1991 Zb., uplatnil si v konkurznom konaní v podaní zo dňa 20.03.2002 v bode 3. aj odstupné vo výške 450.000,- Sk. V tejto súvislosti uviedol, že doteraz nedošlo k platnému rozviazaniu pracovného pomeru a žalobca je stále zamestnancom žalovaného. V zmysle čl. III bod 3 manažérskej zmluvy žalobcovi po odvolaní alebo vzdaní sa funkcie s následným rozviazaním pracovného pomeru patrila náhrada mzdy vo výške 10-násobku základnej mesačnej mzdy, ktorá bola 45.000,- Sk na základe platového dekrétu zo dňa 10.01.2000. Záverom uviedol, že nakoľko podanie incidenčnej žaloby je viazané na prekluzívnu jednomesačnú lehotu, podal žalobu, aj keď jej posúdenie závisí od výsledku konania na Okresnom súde Bratislava II č.k. 10C/54/2001. 2. V písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 15.10.2003 žalovaný uviedol, že na popretí pohľadávky musí trvať, nakoľko odstupné je viazané na platnosť alebo neplatnosť skončenia pracovného pomeru, o ktorom sa vedie konanie na Okresnom súde Bratislava II, v ktorom bol vyhlásený čiastočný rozsudok dňa 28.11.2002, proti ktorému podal odvolanie. Na základe týchto skutočností uviedol, že v tomto štádiu sa nemôže záväzne vyjadriť k incidenčnej žalobe a navrhol, aby konanie o nej bolo prerušené až do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Bratislava II. 3. Pôvodný žalobca dňa 14.07.2010 zomrel. Na základe osvedčenia o dedičstve sp. zn. 1D/492/2010 bol ustálený okruh dedičov, pričom právnymi nástupcami sa stali žalobcovia v 1. až 5. rade tvoriaci nerozlučné spoločenstvo. 4. Rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Co/103/03-85 zo dňa 4.12.2003 bol potvrdený čiastočný rozsudok Okresného súdu Bratislava II, ktorým súd určil, že okamžité zrušenie pracovného pomeru dané žalovaným žalobcovi listom zo dňa 14.09.2001 je neplatné. Zároveň odkázal žalobcu a jeho právneho zástupcu, aby si svoje peňažné nároky voči žalovanému uplatnil v rámci konkurzného konania. 5. Podaním zo dňa 28.04.2004 pôvodný žalobca rozšíril žalobný petit o určenie, že pohľadávka žalobcu prihlásená do konkurzného konania vedeného pred Krajským súdom v Bratislave pod sp.zn. 7K/328/01 vo veci úpadcu Dopravná poisťovňa, a.s., v konkurze, je podľa práva ako ušlá mzda s uspokojením v prvej triede veriteľov vo výške 145.858,- Sk s prísl. 6. Vzhľadom na to, že správca konkurznej podstaty podal návrh na pokračovanie v konaní vedeného Okresným súdom Bratislava II sp.zn. 10C/54/2001 ohľadom ušlej mzdy, krajský súd konanie prerušil do právoplatného skončenia konania sp.zn. 10C/54/2001. 7. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. 10C/54/01-128 zo dňa 02.02.2006 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Co/166/2006 zo dňa 27.06.2007 bola žaloba o náhradu mzdy právoplatne zamietnutá z dôvodu, že po tom, ako bolo žalobcovi dané neplatné zrušenie pracovného pomeru zamestnávateľom dňa 14.09.2001, žalobca bol od tohto dňa práceneschopným do 31.10.2001, kedy poberal nemocenské dávky, z ktorého dôvodu mu za toto obdobie náhrada mzdy podľa § 61 ods. 1 Zákonníka práce nepatrila a od 01.10.2001 mu bol na jeho žiadosť priznaný starobný dôchodok, pričom v zmysle zák. č. 100/1988 Z.z. nebol možný súbeh pracovného pomeru a dôchodku. Najvyšší súd SR rozsudkom sp.zn. 3Cdo/237/2007 zo dňa 13.10.2008 rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Co/166/2006 zo dňa 27.06.2007 vo výroku, ktorým zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že návrh zamieta, zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že ust. § 98 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení upravuje podmienky, za ktorých nedôjde k výplate dávky starobného dôchodku a je už potom vecou Sociálnej poisťovne prípadne opätovne posúdiť, či v tomto období trval nárok na výplatu starobného dôchodku. Tiež uviedol, že pre posúdenie dôvodnosti nároku žalobcu na náhradu mzdy z neplatného rozviazania pracovného pomeru podľa § 61 ods. 1 Zák. práce je významné najmä to, či žalobca po doručení okamžitého zrušenia pracovného pomeru zo 14. septembra 2001 svoje stanovisko, že trvá na ďalšom zamestnávaní zmenil, či nezmenil, prípadne či došlo k inej skutočnosti, ktorá by trvanie nároku podľa § 61 ods. 1 Zák. práce vylučovala. NS SR vyslovil názor, že rozhodujúci v tomto smere je stav v čase vyhlásenia (vydania) rozhodnutia o určení neplatnosti rozviazania pracovného pomeru, teda okolnosť, či v tejto dobe zamestnanec trval na ďalšom zamestnávaní, bol schopný a ochotný prácu vykonávať, alebo na ďalšom zamestnávaní netrval. Samotná okolnosť, že žalobcovi, ktorý spĺňal podmienky nároku na starobný dôchodok a na jeho žiadosť mu bol od 1. októbra 2001 starobný dôchodok aj priznaný, neznamená bez ďalšieho, že na ďalšom zamestnávaní netrvá. 8. Následne Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 4Co/272/2011-218 zo dňa 14.12.2011 rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 10C/54/2001-128 zo dňa 27.06.2007 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal s otázkou možnosti pokračovania v konaní na návrh správcu konkurznej podstaty vzhľadom na charakter pohľadávky uplatňovanej voči úpadcovi. Poukázal na to, že pokračovanie v prerušených konaniach na návrh správcu je v zmysle § 14 ods. 5 zák. č. 328/1991 Zb. vylúčené v prípade konaní o pohľadávkach, ktoré treba prihlásiť v konkurze (§ 20). Vzhľadom na to, konanie na Okresnom súde Bratislava II sp. zn. 10C/54/2001 bolo zo zákona prerušené a nemohlo sa v ňom pokračovať ani na návrh správcu. 9. Po vyššie uvedených rozhodnutiach žalovaný písomným podaním zo dňa 18.06.2013, doručeným súdu 24.06.2013 žiadal, aby Krajský súd v Bratislave pokračoval v konaní vedenom pod sp. z. 44Cbi/53/2002, ktoré bolo prerušené až do právoplatného skončenia konania vedného na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 10C/54/2001, nakoľko konanie na Okresnom súde Bratislava II bolo prerušené zo zákona (§14 ods. 1 písm. d) zák. č. 328/1991Zb.). Krajský súd v Bratislave na žiadosť žalovaného pokračoval v konaní. V písomnom vyjadrení zo dňa 10.09.2013 žalovaný uviedol, že neboli splnené podmienky pre vznik nároku na odstupné. Poukázal na čl. III ods. 3 Manažérskej zmluvy, podľa ktorého musia byť splnené dve podmienky a to prvá spočívajúca v odvolaní menovaného z funkcie alebo vzdanie sa funkcie a ako druhá podmienka v príčinnej súvislosti s podmienkou prvou musí dôjsť k rozviazaniu pracovného pomeru v súlade so Zákonníkom práce. Podľa jeho názoru v súvislosti s okamžitým skončením pracovného pomeru žalobca nebol odvolaný zo svojej funkcie a ani sa jej nevzdal. Žalobca skončil pracovný pomer s úpadcom svojím odchodom do starobného dôchodku a to tak, že od 14.09.2001 do 31.10.2001 bol práceneschopný. Vyslovil názor, že žalobca nikdy nebol odvolaný z funkcie námestníka generálneho riaditeľa, a preto ani nikdy nedošlo k naplneniu čl. III. ods. 3, pretože žalobca až do skončenia pracovného pomeru, ku ktorému došlo odchodom na starobný dôchodok, predmetnú funkciu vykonával. Za otáznu považoval žalovaný aj platnosť manažérskej zmluvy, keďže podľa interných predpisov mohol mať manažérsku zmluvu podpísanú iba generálny riaditeľ, resp. ten u koho pracovný pomer vznikol menovaním. Žalobcovi však pracovný pomer vznikol na základe pracovnej zmluvy a nie menovaním. Preto mal za to, že predmetná zmluva je neplatná zo zákona, nakoľko odporovala všeobecne záväzným predpisom, považoval ju tiež za neurčitú s tým, že je problematické určiť, podľa akých právnych predpisov sa zmluva uzatvárala a či v danom prípade sa nejednalo iba o dohodu o pracovných a platobných podmienkach. Rovnaké skutočnosti uviedol aj v písomnom vyjadrení zo dňa 10.09.2013 10. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 21.10.2013 k veci ešte dodal, že Manažérsku zmluvu zo dňa 01.10.1995 neuznáva ako platnú aj z dôvodu, že bola podpísaná v mene spoločnosti DOPO, a.s. Banská Bystrica iba D.. F. F., ktorý podľa výpisu z obchodného registra bol iba členom štatutárneho orgánu a teda sám nemohol konať v mene spoločnosti. Zmluva teda trpí takou vadou, ktorá ju robí od samého začiatku neplatnou, nakoľko bola uzavretá v rozpore so zákonom. 11. Uznesením č.k. 44Cbi/53/2002-249 súd na návrh žalobcov v 1. až 3. rade zo dňa 06.11.2013 pripustil zmenu žaloby tak, že žalobca sa domáha určenia, že pohľadávka žalobcov v 1. až 3. rade ako odstupné v sume 14.937,26 Eur voči konkurznej podstate úpadcu Dopravná poisťovňa, a.s., Ružinovská 1, Bratislava, IČO: 31 634 834, je po práve a s uspokojením v prvej triede veriteľov a určenia, že pohľadávka žalobcov v 1. až 3. rade ako ušlá mzda a úroky z omeškania v sume 5.008,94 Eur je po práve s uspokojením v prvej triede veriteľov. 12. Rozsudkom č.k. 44Cbi/53/2002-259 zo dňa 25.02.2014 súd určil, že pohľadávka žalobcov v 1. až 5. rade, prihlásená v konkurznom konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 7K/328/01 na majetok úpadcu Dopravná poisťovňa, a.s., v konkurze, je podľa práva ako náhrada mzdy v sume 3.765,69 Eur so 17,6 % úrokom z omeškania, s uspokojením v prvej triede, vo zvyšku žalobu zamietol a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. Súd po vykonanom dokazovaní s poukazom na ust. § 20 ods. 1, § 23 ods. 2 zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej len „ZKV“), § 53 ods. 1 písm. b), § 60 ods. 1 Zákonníka práce (ďalej len „ZP“) dospel k záveru, že žaloba bola podaná sčasti dôvodne. Súd posúdil žalobu v časti uplatneného nároku o určenie pravosti pohľadávky v sume 450.000,- Sk (14.937,26 EUR) titulom odstupného podľa článku III. bod 3 Manažérskej zmluvy ako nedôvodnú. Vzhľadom na tú skutočnosť, že okamžité zrušenie pracovného pomeru bolo na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 10C/54/01-67 určené ako neplatné, považoval za zrejmé, že pracovný pomer D.. A. naďalej trval a pohľadávka odstupného v súlade s článkom III bod 3 Manažérskej zmluvy bola uplatnená v konkurznej prihláške nedôvodne, a preto žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol. Pre posúdenie uplatneného nároku D.. A. na náhradu mzdy za obdobie od doručenia okamžitého zrušenia pracovného pomeru do vyhlásenia konkurzu, súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že D.. A. neuznával platnosť okamžitého zrušenia pracovného pomeru a naďalej trval na jeho zamestnávaní. Potvrdeniami o pracovnej neschopnosti mal za preukázané, že D.. A. bol od 15.09.2001 do 31.10.2001 práceneschopný a čerpal dávky nemocenského poistenia a preto mu za toto obdobie náhrada mzdy nepatrí. Súd mal za to, že vzhľadom na neplatnosť okamžitého zrušenia pracovného pomeru prináleží žalobcom v 1. až 5. rade ako dedičom D.. A. náhrada mzdy v súlade s § 60 ods. 1, ZP, ktorú vyčíslil v súlade s platovým dekrétom zo dňa 10.1.2000, podľa ktorého bola priznaná základná mesačná mzda v sume 45.000,- SK brutto. Bol toho názoru, že vzhľadom na práceneschopnosť D.. A. v čase od 15.09. do 31.10. 2001, mu prináleží za obdobie mesiaca september 2001 náhrada mzdy v jednej polovici mesačného príjmu, teda v sume 537,96 EUR a za obdobie mesiacov november, december 2001 a januára 2002 vo výške 1.075,91 EUR za každý mesiac. Z uvedených dôvodov súd posúdil pohľadávku v sume 3.765,69 EUR titulom náhrady mzdy po práve s uspokojením v prvej triede veriteľov. Vo zvyšku uplatnenú náhradu mzdy považoval za nedôvodnú a žalobu v tejto časti zamietol. 13. Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 3Obo/27/2014 zo dňa 28.10.2014 rozsudok krajského súdu uvedený v bode 12. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že pri rozhodovaní o zmene návrhu nebol dodržaný postup podľa § 95 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a z dôvodu, že pred súdom prvej inštancie nebolo zákonným spôsobom vykonané dokazovanie. S poukazom na ustanovenia § 120 ods. 1, § 122 ods. 1, § 123, § 129 ods. 1 a § 131 ods. 1 O.s.p. poukázal na zápisnice o pojednávaniach, z ktorých vyplýva, že súd prvej inštancie sa uvedenými ustanoveniami zákona neriadil. Napriek tomu, že súd prvej inštancie vo svojom rozsudku uviedol, že vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, tento nevykonal, keďže za dôkaz výsluchom účastníkov vykonaným zákonným spôsobom nemožno považovať vyjadrenia žalobcov, ani prednesy právneho zástupcu žalobcov na jednotlivých pojednávaniach. Takisto mal odvolací súd za to, že nebol zákonným spôsobom vykonaný dôkaz jednotlivými listinami okrem oboznámenia dôkazov - žiadosti o starobný dôchodok doručený Sociálnej poisťovni dňa 29.10.2001 a rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 12.11.2001 o priznaní starobného dôchodku na pojednávaní konanom dňa 25.02.2014. Poukázal na to, že podľa judikatúry NS SR vymenovanie jednotlivých listín, ktoré sú uvedené v spise nemožno považovať za riadne vykonanie listinného dôkazu v súlade s O.s.p. Bez riadneho vykonania dôkazov nie je možné vyhodnotiť konkrétne dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, robiť skutkové závery a vo veci rozhodnúť. Bol toho názoru, že týmto bolo taktiež porušené právo účastníkov konania na spravodlivý proces. Vzhľadom na uvedené mal odvolací súd za to, že bol predčasný záver súdu, či žalobca uplatnil svoju pohľadávku včas alebo oneskorene s prihliadnutím na námietku žalovaného. V tejto súvislosti uviedol, že z uplatnenia pohľadávky zo dňa 20.03.2002 a konkurznej prihlášky vyplýva, že žalobca si na súde uplatnil pohľadávku proti podstate podľa § 31 ods. 3 písm. b) ZKV, ktorá však môže byť uspokojená kedykoľvek počas konkurzného konania. Ďalej mal za to, že v tejto súvislosti je tiež potrebné rozlišovať, kedy začalo konkurzné konanie, aby bolo možné určiť, ktorý právny režim sa na danú vec použije. Tiež považoval za nedostatočne odôvodnené, že súd prvej inštancie zaradil oprávnenú pohľadávku ako pohľadávku prvej triedy. 14. V zmysle intencií odvolacieho súdu po vrátení veci súd uznesením č.k. 44Cbi/53/2002-305 zo dňa 29.04.2015 pripustil rozšírenie žaloby podľa podania žalobcu zo dňa 28.04.2004 o určenie, že pohľadávka žalobcu prihlásená do konkurzného konania vedeného pred Krajským súdom v Bratislave č.k. 7K/328/01 vo veci úpadcu Dopravná poisťovňa, a.s., je podľa práva ako ušlá mzda s uspokojením v prvej triede veriteľov vo výške 145.858 Sk spolu s úrokom z omeškania. 15. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 21.04.2015 uviedol, že má za to, že predmetom tohto konania je iba určenie pravosti pohľadávky vo výške 450.000,- Sk, ktorú si právny predchodca žalobcov prihlásil konkurznou prihláškou zo dňa 20.03.2002 a ktorá mu bola popretá na prieskumnom konaní konanom dňa 22.05.2002. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že pre účely tohto konania je potrebné použiť Zákon o konkurze a vyrovnaní, ktorý nadobudol účinnosť od 01.08.2000, nakoľko tento bol platný v čase vyhlásenia konkurzu. Na prieskumnom konaní bola právnemu predchodcovi žalobcov uznaná pohľadávka 18.304,- Sk a v ostávajúcej časti prihlásená pohľadávka bola popretá. Na základe tejto skutočnosti podľa jeho názoru bolo povinnosťou veriteľa v určenej lehote podať žalobu na príslušnom súde o určenie pravosti popretej pohľadávky. Takúto žalobu právny predchodca žalobcov podal dňa 18.06.2002 a teda na ostatné nároky, ktoré si uplatňoval v priebehu tohto konania, nie je možné prihliadať. Zároveň trval na tom, že prihlásené pohľadávky nie sú ani pohľadávkami v zmysle § 31 ods. 1 písm. f) za použitia § 31 ods. 3 ZKV, a preto ich nie je možné uhrádzať priebežne počas konkurzu. Tiež poukázal na to, že pohľadávka nebola predmetom dedičského konania, a teda je otázna vecná legitimácia žalobcov. 16. Dňa 26.10.2016 súd v zmysle intencií uznesenia NS SR vyzval žalobkyne 4/ a 5/, aby sa v určenej lehote vyjadrili, či tiež navrhujú zmenu petitu navrhnutú žalobcami v 1/ až 3/ rade, aby súd pripustil zmenu žaloby aj v časti týkajúcej sa pohľadávky žalobkýň 4/ a 5/. Žalobkyne 4/ a 5/ uviedli, že so zmenou žaloby nesúhlasia a trvajú na tom, aby súd rozhodol o pôvodnej žalobe zo dňa 18.06.2002, čo potvrdili aj na pojednávaní konanom dňa 02.03.2017. 17. Právny zástupca žalobcov 1/ až 3/ doručil súdu dňa 16.11.2016 písomné vyjadrenie, v ktorom poukázal na prihlášku do konkurzného konania podanú dňa 22.03.2002 a uviedol, že vzhľadom na to, že žalovaný prihlásenú pohľadávku uznal len do výšky 18.304,- eur, podal pôvodný žalobca dňa 18.06.2002 žalobu o určenie existencie pohľadávky vo výške 450.000,- Sk s uspokojením v prvej triede veriteľov. Uviedol, že dňa 29.04.2004 upresnil žalobný petit, nakoľko Okresný súd Bratislava II rozhodol čiastočným rozsudkom o neplatnosti skončenia pracovného pomeru, čím potvrdil nárok žalobcu, ale o výške pohľadávky nerozhodol. Z dôvodu, že pôvodný žalobca zomrel a súd nerozhodol o podaní zo dňa 29.04.2004, podali žalobcovia 1/ až 3/ dňa 08.11.2013 opätovné upresnenie žalobného petitu v zmysle pôvodného podania žalobcu zo dňa 29.04.2004. Právny zástupca žalobcov 1/ až 3/ poukázal na ust. § 31 ods. 1 až 5 ZKV a mal za to, že žalovaný bez relevantného odôvodnenia uvádzal, že prihlásené pohľadávky nie sú pohľadávkami podľa ust. § 31 uvedeného zákona. Vzhľadom na to, že bolo rozhodnuté o neplatnosti skončenia pracovného pomeru vyslovil názor, že v tomto prípade je nevyhnutné aplikovať ust. § 31 ZKV. 18. Na pojednávaní konanom dňa 18.01.2017 právny zástupca žalobcov 1/ až 3/ uviedol, že náhrady mzdy za mesiace december 2001, január a február 2002 boli uplatnené aj u správcu konkurznej podstaty podaním zo dňa 28.03.2002, doklad preukazujúci jeho odoslanie správcovi už nemal k dispozícii, nakoľko podací lístok bol použitý ako náklad do účtovníctva a účtovníctvo bolo skartované. Žalovaný potvrdil, že písomné podanie zo dňa 28.03.2002 má k dispozícii, bolo mu predložené na niektorom pojednávaní právnym zástupcom žalobcov, ale vzhľadom na odstup času a vzhľadom na to, že na tomto podaní si neoznačil pri odovzdávaní dátum, nevedel sa s určitosťou vyjadriť, kedy mu konkrétne bolo doručené. Poukázal však na skutočnosť, že v zmysle § 20 ods. 4 ZKV platného v čase vyhlásenia konkurzu sa prihlášky podávajú na súde. Opätovne vyslovil názor, že uplatnené pohľadávky nespadajú pod ust. § 31 ods. 1 s poukazom na ust. § 31 ods. 3 písm. b) ZKV. 19. Podľa § 470 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 20. K vadám, ktoré vytkol súdu prvej inštancie odvolací súd v rozhodnutí uvedenom v bode 13. rozsudku, t.j. že nevykonal zákonným spôsobom výsluchy účastníkov konajúci súd uvádza, že po novej právnej úprave nebolo potrebné v predmetnom konaní a štádiu nariadiť výsluch strán. V Civilnom sporovom poriadku je dôkazný prostriedok - výsluch strany upravený v ustanovení § 195. Výsluch strany je štandardným dôkazným prostriedkom, ktorý slúži na náležité objasnenie, resp. preukázanie skutočností, ktoré v konaní vyšli najavo, ale len za splnenia podmienky, že ich nie je možné preukázať inak (najmä listinami či inými dôkaznými prostriedkami). Ďalšie zásadné odlišnosti oproti doterajšej úprave v Občianskom súdnom poriadku spočívajú v tom, že súd nariadi výsluch strany len na návrh, teda žalobca alebo žalovaný musia navrhnúť nariadenie výsluchu strany o tvrdených skutočnostiach. Nakoľko nedošlo k naplneniu zákonných podmienok na vykonanie dôkazu výsluchom strany, nebolo už potrebné po novej právnej úprave tento dôkaz vykonať. 21. K ďalšej vytýkanej vade, že súdom prvej inštancie nebol zákonným spôsobom vykonaný dôkaz jednotlivými listinami okrem oboznámenia dôkazu - žiadosti o starobný dôchodok doručený Sociálnej poisťovni, súd uvádza, že na pojednávaní konanom dňa 18.01.2017 konštatoval, že podľa § 204 CSP dokazovanie listinami ich prečítaním, alebo oznámením ich obsahu nevykoná, nakoľko odpisy všetkých listín tvoriacich obsah spisu boli stranám sporu v priebehu konania doručené a listiny alebo ich obsah neboli protistranami spochybnené, čo potvrdili na pojednávaní aj zástupca žalobcov v 1/ až 3/ rade a žalobkyne v 4/ a 5/ rade. Po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu bola súdu prvej inštancie predložená zástupcom žalobcov 1/ až 3/ len jedna listina, ktorá v priebehu doterajšieho konania nebola predložená a to „Uplatnenie pohľadávky proti podstate konkurznou prihláškou zo dňa 28.03.2002, ktorú adresoval právny zástupca pôvodného žalobcu priamo správcovi, s totožným označením a obsahom ako jeho podanie zo dňa 20.03.2002 adresované Krajskému súdu v Bratislave (č.l. 5 spisu). Z obsahu listiny adresovanej žalovanému súd zistil, že pôvodný žalobca si uplatnil v konkurznom konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 7K/328/01 proti podstate podľa § 31 ods. 1 písm. f) v nadväznosti na § 31 ods. 3 písm. b) v nadväznosti na § 31 ods. 4 ZKV celkovú pohľadávku vo výške 622.956,- Sk, nakoľko ide o pracovné nároky veriteľa ako bývalého zamestnanca úpadcu. Žalovaný potvrdil súdu, že uvedená listina mu bola doručená zástupcom žalobcov v 1/ až 3/ rade priamo na niektorom zo súdnych pojednávaní v predmetnej veci. 22. Nakoľko sa žalovaný nedostavil na pojednávanie konané dňa 02.03.2017, svoju neúčasť písomne ospravedlnil a súhlasil, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti, súd pojednával v zmysle § 180 CSP v jeho neprítomnosti a rozhodol o žalobe. 23. Súd mal z doplneného dokazovania za preukázané, že uznesením sp. zn. 7K/328/01 zo dňa 04.03.2002 právoplatným dňa 25.03.2002 bol vyhlásený konkurz na majetok Dopravná poisťovňa, a.s., Ružinovská 1, Bratislava, IČO: 31 634 834. 24. Súd sa v rámci dokazovania oboznámil s listinami tvoriacimi obsah spisu a to konkurznou prihláškou zo dňa 22.03.2002, Manažérskou zmluvou zo dňa 04.03.1996, platovým dekrétom zo dňa 10.01.2000, s rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 28.11.2002, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 04. 12.2003, rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 02.02.2006, rozsudkom Krajského súdu Bratislave zo dňa 27.06.2007, rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 13.10.2008, rozsudkom Krajského súdu Bratislave zo dňa 08.04.2009, uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.05.2011, osvedčením o dedičstve sp. zn. 1D 492/10, rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 12.11.2001, nesúhlasom s okamžitým zrušením pracovného pomeru zo dňa 18.09.2001, žiadosťou o starobný dôchodok zo dňa 29.10.2001, uplatnením pohľadávky proti podstate konkurznou prihláškou zo dňa 28.03.2002 a zistil nasledovný skutkový stav: 25. Z prihlášky doručenej konkurznému súdu dňa 22.03.2002 vyplýva, že pôvodný žalobca si prihlásil pohľadávku v celkovej sume 622.956,- Sk podľa § 31 ods. 3 písm. b) ZKV, pričom v liste zo dňa 20.03.2002 označenom ako "Uplatnenie pohľadávky proti podstate konkurznou prihláškou" uviedol, že pohľadávka sa opiera o nasledovné skutočnosti: - mzda za mesiac júl 2001 vo výške 7.800,- Sk bola zdanená, ale nebola veriteľovi vyplatená - mzda od 01.08.2001 do 14.09.2001 vo výške 10.200,- Sk nebola ani zdanená ani vyplatená - odstupné vo výške 450.000,- Sk podľa manažérskej zmluvy nebolo veriteľovi vyplatené - nároky z neplatného rozviazania pracovného pomeru - ušlá mzda vo výške 145.858,- Sk spolu so 17,6 % úrokom z omeškania za obdobie september, október, november, december 2001 a január, február 2002. 26. Z uplatnenia pohľadávky proti podstate konkurznou prihláškou zo dňa 28.03.2002 adresovanej žalovanému vyplýva, že pôvodný žalobca si uplatnil pohľadávku proti podstate podľa § 31 ods. 1 písm. f) v nadväznosti na § 31 ods. 3 písm. b) v nadväznosti na § 31 ods. 4 ZKV v celkovej výške 622.956,- Sk s totožným obsahom ako v prihláške uvedenej v bode 25 rozsudku. 27. Zo zápisnice z prieskumného pojednávania dňa 22.05.2002 vyplýva, že súd určil lehotu 1 mesiaca na podanie určovacej žaloby popretých pohľadávok. Zo zoznamu konkurzných pohľadávok vyplýva, že pohľadávka žalobcu bola popretá vo výške 604.956,- Sk z dôvodu prebiehajúceho súdneho konania na OS Bratislava II pod sp. zn. 10C/54/2001 a uznaná bola len v časti 18.304,- eur. 28. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že D.. F. A. pracoval na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 16.10.1995 a Manažérskej zmluvy zo dňa 04.03.1996 v Dopravnej poisťovni, a.s. vo funkcii námestníka generálneho riaditeľa. Platovým dekrétom zo dňa 10.01.2000 mu bol od 01.02.2000 priznaný základný mesačný plat v sume 45.000,- Sk brutto. 29. Dňa 14.09.2001 bolo D.. A. doručené okamžité zrušenie pracovného pomeru podľa § 53 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Listom zo dňa 18.09.2001 D.. A. oznámil Dopravnej poisťovni, a.s., že s okamžitým zrušením pracovného pomeru nesúhlasí a žiada, aby ho naďalej zamestnávala. V období od 15.09.2001 do 31.10.2001 bol D.. A. práceneschopný. Dňa 29.10.2001 bola Sociálnej poisťovni doručená žiadosť D.. A. o priznanie starobného dôchodku a to od 01.10.2001. Sociálna poisťovňa a.s. rozhodnutím č. XX XX XXXXXX zo dňa 12.11.2001 priznala D.. A. starobný dôchodok v sume 7.466,- Sk mesačne od 01.10.2001. 30. Predmetom tohto konania bol uplatnený nárok D.. A. voči konkurznej podstate žalovaného v sume 14.937,26 Eur titulom odstupného v súlade s článkom III bod 3 Manažérskej zmluvy a náhrada mzdy s príslušenstvom za obdobie od 15.10.2001 až do vyhlásenia konkurzu na majetok Dopravnej poisťovne, a.s. dňa 04.03.2002. Úlohou súdu bolo teda posúdiť oprávnenosť dvoch nárokov uplatnených pôvodným žalobcom. 31. Súd hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne. Zistený skutkový stav posudzoval podľa nasledovných ustanovení zákona: 32. Podľa § 53 ods. 1, písm. b/ Zákonníka práce môže zamestnávateľ okamžite zrušiť pracovný pomer len výnimočne, a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil pracovnú disciplínu zvlášť hrubým spôsobom. 33. Podľa § 60 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne zrušil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával, jeho pracovný pomer trvá i naďalej a zamestnávateľ je povinný poskytnúť mu náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi vo výške priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do doby, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo keď dôjde k platnému skončeniu pracovného pomeru. 34. V súvislosti s konštatovaním odvolacieho súdu v zrušujúcom rozhodnutí, že je potrebné rozlišovať, kedy začalo konkurzné konanie, aby bolo možné určiť, ktorý právny režim sa na danú vec použije, súd uvádza, že konkurzné konanie začalo dňa 30.11.2001, kedy bol súdu doručený návrh dlžníka Dopravná poisťovňa na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, t.j. na danú vec sa použije zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKV“), ktorý nadobudol účinnosť od 01.08.2000, nakoľko tento bol platný v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu. V tejto súvislosti súd poukazuje na ust. § 2 ods. 1 ZKV, podľa ktorého, ak je dlžník v úpadku, možno na konkurznom súde (ďalej len „súd“) začať za podmienok ustanovených týmto zákonom konkurzné konanie (ďalej len „konkurz“) alebo vyrovnacie konanie (ďalej len „vyrovnanie“). ZKV je kombináciou hmotnoprávnych a procesných ustanovení. Konkurzné a vyrovnacie konanie je súčasťou civilného procesu. Vzťah procesných noriem ZKV a Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) je vyjadrený v § 66e ZKV, podľa ktorého sa na konkurz primerane použijú ustanovenia O.s.p., ak zákon neustanovuje inak. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že prednosť majú procesné ustanovenia ZKV pred ustanoveniami O.s.p. Vzhľadom na to, že ZKV nemá osobitné ustanovenia o tom, kedy začína konkurzné konanie, platí ustanovenia § 82 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je konanie začaté dňom, kedy došiel súdu návrh na jeho začatie. 35. Podľa § 20 ods. 1, zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (platného a účinného od 1.8. 2000), veritelia dlžníka prihlásia svoje pohľadávky v lehote určenej v uznesení o vyhlásení konkurzu, a to aj vtedy, keď sa o nich vedie súdne konanie alebo konanie o výkon rozhodnutia, alebo exekúcia; 2a) to sa vzťahuje aj na veriteľov, ktorí podali návrh na vyhlásenie konkurzu. V prihláške uvedú číselne výšku pohľadávky, jej príslušenstva, skutočnosti, na ktorých sa prihláška zakladá, aké poradie pre svoju pohľadávku požadujú a skutočnosti, ktorými môže byť pohľadávka preukázaná. Súčasne uvedú, či si uplatňujú oddelené uspokojenie (§ 28) s presným označením veci, na ktorú sa viaže právo oddeleného uspokojenia. 36. Podľa § 23 ods. 2 ZKV, konkurzní veritelia pohľadávok, ktoré zostali sporné čo do pravosti, výšky alebo poradia, môžu sa domáhať určenia svojho práva v lehote určenej súdom. Žalobu musia podať na súde, ktorý vyhlásil konkurz, proti všetkým, ktorí pohľadávku popreli; smú sa v nej dovolávať len právneho dôvodu a poradia uvedeného v prihláške alebo na prieskumnom pojednávaní a pohľadávku môžu uplatniť len do výšky uvedenej v prihláške alebo na prieskumnom pojednávaní. Ak nejde o vec patriacu do právomoci súdu, rozhodne o pravosti pohľadávky príslušný správny orgán. O poradí popretej pohľadávky rozhodne vždy súd. 37. Podľa § 23 ods. 5 ZKV, lehota podľa odsekov 2 až 4 nesmie byť kratšia ako jeden mesiac. Pri zmeškaní lehoty a) podľa odseku 2 nemožno na také pohľadávky prihliadať; b) podľa odseku 3 sa takéto pohľadávky budú v budúcnosti pokladať za nesporné; c) podľa odseku 4 platí zaradenie správcom. 38. Podľa § 29 ods. 1 prvá a druhá veta ZKV, správca podáva súdu správy o speňažovaní majetku z podstaty. Konečnú správu spolu s vyúčtovaním svojej odmeny a výdavkov predloží súdu pri speňažovaní majetku z podstaty. 39. Podľa § 29 ods. 2 ZKV, správca predloží súdu zoznam veriteľov zostavený na účely rozvrhu (§ 31 ods. 7), ktorí si uplatňujú pohľadávky proti podstate, nároky podľa § 31 ods. 1 písm. a) až c) s výškou ich pohľadávky, ak nemôžu byť uspokojení celkom, a budú zahrnutí do rozvrhu (§ 32 ods 1): Správca predloží súdu tiež zoznam veriteľov s pohľadávkami proti podstate, nárokmi podľa § 31 ods. 1 písm. a) až c) zostavený podľa rozvrhu (§ 31 ods. 7), ktorých nárok neuznal, zaradil do iného poradia, než si uplatnili, alebo nevyplatil, a uvedie výšku ich pohľadávky. 40. Podľa § 29 ods. 4 ZKV, konečnú správu a vyúčtovanie prejedná súd na pojednávaní, na ktoré predvolá správcu, úpadcu a konkurzných veriteľov, ktorí podali námietky, prípadne aj veriteľský výbor, a rozhodne o nej uznesením, ktoré im doručí a vyvesí na úradnej tabuli súdu. 41. Podľa § 29 ods. 5 ZKV, súd vyzve veriteľov pohľadávok, ktoré správca neuznal alebo zaradil do iného poradia podľa § 31 ods. 7, aby si v lehote určenej súdom svoje právo uplatnili na súde, ktorý vyhlásil konkurz. 42. Podľa § 31ods. 1 písm. f) ZKV, v priebehu konkurzného konania možno uspokojiť kedykoľvek pohľadávky proti podstate. 43. Podľa § 31 ods. 3 ZKV, pohľadávkami proti podstate sú: a) pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a sú splatné v priebehu konkurzu, b) pohľadávky podľa odseku 4, ktoré vznikli a sú splatné tri mesiace pred vyhlásením konkurzu a v priebehu konkurzu. 44. Podľa § 31 ods. 4 písm. a) ZKV, pracovnými nárokmi sú nároky úpadcových zamestnancov z pracovnoprávneho vzťahu alebo z obdobného pracovného vzťahu, a to: 1. mzdové (platové) nároky, odmeny za pracovnú pohotovosť a odmeny z dohôd o pracovnej činnosti; mzdovým nárokom zamestnanca sú tiež zrážky zo mzdy zamestnanca vykonané na základe dohody o zrážkach zo mzdy, ktoré zamestnávateľ nepoukázal na určený účel, 2. nároky na náhradu mzdy za dovolenku na zotavenie, 3. nároky na náhradu mzdy za sviatok a pri prekážkach v práci, 4. nároky na odstupné, ktoré patrí zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru, 5. nároky na náhradu mzdy pri neplatnom rozviazaní pracovného pomeru, 6. náhrady cestovných, sťahovacích a iných výdavkov, ktoré vznikli v súvislosti s výkonom práce 45. Podľa § 31 ods. 5 ZKV, nároky podľa odseku 1 okrem nárokov uvedených v písmenách c), d) a e) treba uplatniť u správcu. 46. Z vykonaného dokazovania na základe uvedených právnych predpisov a v záujme spravodlivého rozhodovania súd zvážil okolnosti uplatneného nároku. Žalobu v časti uplatneného nároku o určenie pravosti pohľadávky v sume 450.000,- Sk (14.937,26 EUR) s uspokojením v prvej triede veriteľov titulom odstupného podľa článku III. bod 3 manažérskej zmluvy posúdil ako nedôvodnú z nasledovných dôvodov. Medzi stranami nebolo sporné, že D.. F. A. a Dopravná poisťovňa uzavreli dňa 04.03.1996 Manažérsku zmluvu o individuálnych a platových podmienkach s funkciou námestník generálneho riaditeľa na dobu neurčitú, ktorá nahradila predchádzajúcu Manažérsku zmluvu zo dňa 01.10.1995. Platovým dekrétom zo dňa 10.01.2000 bol D.. A. priznaný základný mesačný plat od 01.02.200 v sume 45.000,- Sk brutto. V súvislosti s nárokom na odstupné súd poukazuje na čl. III ods. 3 Manažérskej zmluvy, podľa ktorého, ak dôjde v dobe platnosti zmluvy k odvolaniu menovaného z funkcie alebo sa vzdal funkcie a následne bude podľa Zákonníka práce rozviazaný pracovný pomer menovaného s Dopravnou poisťovňou a.s., prináleží mu náhrada vo výške 10 - násobku základnej mesačnej mzdy stanovenej v odstavci 1 tohto článku. To neplatí v prípade, ak k odvolaniu z funkcie dôjde z dôvodov, pre ktoré je možné so zamestnancom okamžite zrušiť pracovný pomer alebo dať výpoveď podľa § 46 ods. 1 písm. f) Zákonníka práce. 47. V konaní bolo nesporné, že pôvodnému žalobcovi D.. A. bolo dané okamžité zrušenie pracovného pomeru listom zo dňa 14.09.2001. Vzhľadom na tú skutočnosť, že okamžité zrušenie pracovného pomeru bolo na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 10C 54/01-67 určené ako neplatné, je zrejmé, že pracovný pomer D.. A. naďalej trval a pohľadávka odstupného v súlade s článkom III bod 3 Manažérskej zmluvy bola uplatnená v konkurznej prihláške nedôvodne, a preto súd žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol. V konaní nebolo preukázané, že by bol pôvodný žalobca odvolaný z funkcie, resp. že by sa funkcie vzdal. Tiež nebolo preukázané, že by pôvodný žalobca netrval na ďalšom zamestnávaní. Ako uviedol NS SR v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/237/2007 samotná okolnosť, že žalobcovi, ktorý spĺňal podmienky nároku na starobný dôchodok a na jeho žiadosť mu bol od 1. októbra 2001 starobný dôchodok aj priznaný, neznamená bez ďalšieho, že na ďalšom zamestnávaní netrvá. Pôvodný žalobca výslovne vyjadril nesúhlas s okamžitým skončením pracovného pomeru listom zo dňa 18.09.2001 (č.l. 233 spisu), pričom v ňom uviedol, že naďalej vykonáva funkciu námestníka generálneho riaditeľa, z čoho vyplýva, že trval na ďalšom zamestnávaní. Takisto skutočnosť, že podal žalobu, v ktorej sa domáhal nielen určenia neplatnosti rozviazania pracovného pomeru, ale tiež náhrady mzdy podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce, predstavuje oznámenie zamestnanca, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Aj napriek tomu, že pôvodný žalobca podal žalobu v tejto časti včas, v lehote 1 mesiaca stanovenej súdom na prieskumnom pojednávaní dňa 22.05.2002, konajúci súd žalobu zamietol, nakoľko neboli splnené zmluvne dohodnuté podmienky na vyplatenie odstupného v zmysle čl. III bod 3 Manažérskej zmluvy a pohľadávka z tohto titulu bola v konkurznej prihláške dňa 22.03.2002 uplatnená nedôvodne. 48. Súd poukazuje v tejto súvislosti aj na ustanovenie § 23 ods. 2 ZKV, v zmysle ktorého sa konkurzní veritelia pohľadávok, ktoré zostali sporné čo do pravosti, výšky alebo poradia, môžu domáhať určenia svojho práva v lehote určenej súdom, pričom v žalobe podanej na súde, ktorý vyhlásil konkurz sa smú dovolávať len právneho dôvodu a poradia uvedeného v prihláške alebo na prieskumnom pojednávaní a pohľadávku môžu uplatniť len do výšky uvedenej v prihláške alebo na prieskumnom pojednávaní. K uvedenému súd uvádza, že pôvodný žalobca si pohľadávku v celkovej výške 622.956,- Sk uplatnil v konkurznej prihláške s odkazom na ustanovenie § 31 ods. 3 písm. b) ZKV napriek tomu, že v časti odstupného sa jednalo o pohľadávku, ktorú si mal uplatniť podľa § 20 ods. 1 ZKV, nakoľko vznikla pred vyhlásením konkurzu a nespadá pod režim pohľadávok upravených v § 31 ZKV. 49. V súvislosti s námietkami žalovaného, ktorý namietol platnosť Manažérskej zmluvy 01.10.1995 z dôvodov, že podľa interných predpisov mohol mať manažérsku zmluvu podpísanú iba generálny riaditeľ, resp. ten u koho pracovný pomer vznikol menovaním, pričom pôvodnému žalobcovi vznikol pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy a nie menovaním, ako aj z dôvodu, že bola podpísaná v mene spoločnosti DOPO, a.s. Banská Bystrica iba D.. F. F., ktorý podľa výpisu z obchodného registra bol iba členom štatutárneho orgánu a teda sám nemohol konať v mene spoločnosti a zároveň ju považoval aj za neurčitú s tým, že je problematické určiť, podľa akých právnych predpisov sa zmluva uzatvárala a či v danom prípade sa nejednalo iba o dohodu o pracovných a platobných podmienkach, konajúci súd poukazuje na konanie vedené na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 10C/54/01 o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy. V uvedenom konaní opakovane rozhodovali súd prvej inštancie, Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací a Najvyšší súd SR ako súd dovolací a pri rozhodovaní o predmete sporu vychádzali zo zisteného skutkového stavu a posudzovali nároky vyplývajúce zo žalovaným namietanej manažérskej zmluvy ako platne uzavretej, na základe ktorej vznikol pracovný pomer pôvodného žalobcu, s tým, že bolo právoplatne rozhodnuté o určení neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru. Nakoľko žalovaný ani v predmetnom konaní neuviedol žiadne zákonné dôvody, ktoré by spôsobili neplatnosť namietanej manažérskej zmluvy, súd jeho námietky vyhodnotil ako nedôvodné a pri rozhodovaní posúdil a vychádzal zo zmluvy ako platne uzavretej. 50. Pokiaľ ide o posúdenie nároku na náhradu mzdy za obdobie od doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru do vyhlásenia konkurzu v tomto smere bolo potrebné v prvom rade ustáliť, či ide o pohľadávku proti podstate v zmysle § 31 ods. 3 písm. b) ZKV, ktorými sú tiež pracovné nároky, ktoré vznikli a sú splatné tri mesiace pred vyhlásením konkurzu a v priebehu konkurzu. Pohľadávky proti podstate na rozdiel od ostatných do konkurzu prihlásených pohľadávok možno uspokojiť kedykoľvek v priebehu konkurzu. 51. Náhradu mzdy si pôvodný žalobca uplatnil za nasledujúce mesiace: polovica 09/2001, 10/2001, 11/2001, 12/2001, 01/2002, 02/2002. Konkurz bol vyhlásený dňa 04.03.2002. Tri mesiace splatné pred vyhlásením konkurzu sú len náhrady mzdy za mesiace 12/2001, 01/2002 a 02/2002. Pohľadávka veriteľa - pôvodného žalobcu z titulu mzdových nárokov za mesiace 09/2001, 10/2001,11/2001 splatných spred troch mesiacov do vyhlásenia konkurzu nie je pohľadávkou proti podstate, a preto mala byť uplatnená prihláškou podľa § 20 ZKV a v prípade jej popretia mala byť podaná žaloba v zmysle § 23 ods. 2 ZKV v lehote určenej súdom. Pôvodný žalobca však ohľadne týchto správcom popretých pohľadávok nepodal incidenčnú žalobu v lehote 1 mesiaca určenej súdom na prieskumnom pojednávaní konanom dňa 22.05.2002. Uvedené nároky si uplatnil až rozšírením žaloby dňa 28.04.2004, t.j. oneskorene po uplynutí jednomesačnej prekluzívnej lehoty. 52. Súd dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt" t. j. „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 8. 11. 2011, sp. zn. 1Sžr/38/2011). 53. Pokiaľ ide o nároky na náhradu mzdy za mesiace 12/2001, 01/2002 a 02/2002, ide o pohľadávky proti podstate. Na pohľadávky proti podstate sa nevzťahuje režim prihlásených pohľadávok podľa § 20 ZKV, režim ich prihlasovania a zisťovania je odlišný. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že napriek zákonnej úprave boli popreté na prieskumnom pojednávaní aj pohľadávky, ktoré sa prihlasujú podľa § 20 ZKV. Súd zdôrazňuje, že pohľadávky proti podstate treba uplatniť u správcu (§ 31 ods. 5 ZKV). Na rozdiel od ostatných pohľadávok, ktoré musia byť do konkurzu prihlásené na konkurznom súde v prihlasovacej lehote, najneskôr však do skončenia prieskumného pojednávania (§ 20 ods. 1 a § 22 ZKV) a podliehajú preskúmaniu na prieskumnom pojednávaní (§ 21 ZKV), pohľadávky proti podstate môžu byť uplatnené u správcu kedykoľvek počas konkurzu do rozhodnutia o konečnej správe. 54. Žalobca preukázal, že si uplatnil tieto pohľadávky aj u správcu podaním zo dňa 28.03.2002, čo potvrdil žalovaný, ktorý oznámil súdu, že podanie mu bolo doručené právnym zástupcom žalobcov v 1/ až 3/ rade priamo na niektorom z pojednávaní. Napriek tomu, že žalobcovia preukázali, že pôvodný žalobca si pohľadávku v tejto časti uplatnil u správcu, žaloba je podaná v tejto časti predčasne. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že pohľadávky proti podstate, ktoré sa uplatňujú u správcu, nepodliehajú režimu ich preskúmania na prieskumnom pojednávaní, pričom zoznam veriteľov s pohľadávkami proti podstate, ktorých nárok správca neuznal, predkladá správca konkurznému súdu spolu s konečnou správou (§ 29 ods. 1, 2 ZKV). Aj pri pohľadávkach proti podstate sa určuje lehota na uplatnenie na súde a to v súlade s § 29 ods. 5 ZKV, podľa ktorého súd vyzve veriteľov pohľadávok, ktoré správca neuznal alebo zaradil do iného poradia podľa § 31 ods. 7 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/328/20051215>, aby si v lehote určenej súdom svoje právo uplatnili na súde, ktorý vyhlásil konkurz (rozsudok NS SR 2Obo/5/2013). V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti tú skutočnosť, že správca môže v zmysle § 31 ods. 1 písm. f) ZKV pohľadávky proti podstate uspokojiť kedykoľvek počas konkurzného konania. S poukazom na uvedené je zrejmé, že žaloba bola podaná v časti náhrady mzdy za tri mesiace pred vyhlásením konkurzu predčasne, preto súd žalobu aj v tejto časti zamietol. 55. K námietke žalovaného, že pohľadávka nebola predmetom dedičského konania, a teda je otázna vecná legitimácia žalobcov súd odkazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR č.k. 3Obo/8/2016-329 zo dňa 20.04.2016, právoplatné 03.05.2016, ktorým zrušil uznesenie zo dňa 11.01.2016 č.k. 44Cbi/53/2002-313, ktorým konajúci súd prerušil konanie do právoplatného rozhodnutia o novoobjavenom dedičstve po neb. D.. F. A. vedenom pod č. 1D/587/2017 u notárky JUDr. Jarmily Kováčovej. V odôvodnení rozhodnutia NS SR uviedol, že ak sa vedie súdne konanie o pravosti (existencii) spornej pohľadávky patriacej pôvodne poručiteľovi, možno túto pohľadávku prejednať v dodatočnom dedičskom konaní až po právoplatnom rozhodnutí súdu, ktorým bude určená pravosť (existencia) pohľadávky poručiteľa. Inými slovami neskončené súdne konanie o pravosti pohľadávky bráni vydaniu rozhodnutia o dodatočnom dedičstve. Ďalej NS SR konštatoval, že v rozhodovanej veci platí, že okruh účastníkov konania na strane žalobcu je ustálený v súlade s ustanovením § 107 ods. 3 O.s.p. osvedčením o dedičstve notárky JUDr. Jarmily Kováčovej zo dňa 23.02.2011 sp. zn. 1D/492/2010 Dnot 59/2010 a účastníkmi konania na strane žalobcu sú dediči po poručiteľovi D.. F. A., pričom medzi žalobcami vzniklo nerozlučné spoločenstvo podľa § 91 ods. 2 O.s.p. (po novej právnej úprave podľa § 77 ods. 2 CSP). Uviedol, že nakoľko medzi žalobcami vzniklo na základe univerzálnej sukcesie § 107 ods. 3 O.s.p. (po novej právnej úprave § 63 ods. 2 CSP) nerozlučné procesné spoločenstvo, rozhodnutie vo veci samej sa musí vzťahovať na všetkých účastníkov. Z uvedeného rozhodnutia, ako aj zo zákonnej úpravy v Občianskom súdnom poriadku a po novej právnej úprave v Civilnom sporovom poriadku je zrejmé, že žalobcovia 1/ až 5/, ako dediči pôvodného žalobcu majú aktívnu legitimáciu v predmetnom konaní. 56. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. 57. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa zásady úspechu v konaní a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech priznal právo na plnú náhradu trov konania. 58. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 59. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje. Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje. Odvolanie nie je prípustné proti rozsudku po a) vydanému na základe uznania nároku alebo vzdania sa nároku okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, po b) pre zmeškanie, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis (§127 ods.1 CSP). (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie §366).