KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava19. 4. 2017plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/133/2012 z 19. 4. 2017

Stav rozhodnutia: zrušené

Toto rozhodnutie bolo zrušené – uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. augusta 2016, sp. zn. 2Sžf/78/2014, ECLI:SK:NSSR:2016:1012201037.1 (22. 08. 2016). Zistené automaticky z výroku rozhodnutia vyššieho súdu; overte v jeho texte.

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 19. apríla 2017, sp. zn. 1S/133/2012, ECLI:SK:KSBA:2017:1012201037.4

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/133/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201037
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1012201037.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Anny Peťovskej, PhD. a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej,
v právnej veci žalobcu: omega IT, s.r.o., Beňadická 11, Bratislava, IČO: 44 489 170, právne
zastúpeného advokátom: JUDr. Emil Vaňko, Laurinská 18, Bratislava proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo SR, Lazovná 63, Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
1040504/5402-26959/2011/991050-r zo dňa 27.2.2012, takto

r o z h o d o l :

Správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.
1040504/5402-26959/2011/991050-r zo dňa 27.2.2012 z r u š u j e podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP
a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie a napadnuté rozhodnutie

1. Daňový úrad Bratislava V vykonal u platiteľa dane z pridanej hodnoty omega IT, s.r.o. daňovú kontrolu
na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok
2009, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 604/321/141631/2010/Ďat zo dňa 18.10.2010. Protokol
bol žalobcovi doručený dňa 20.10.2010. Na základe písomného a ústneho vyjadrenia k protokolu dňa
29.10.2010 bol vyhotovený dodatok k protokolu zo dňa 02.11.2010. Protokol bol so splnomocneným
zástupcom žalobcu prerokovaný dňa 02.11.2010.

2. Počas daňovej kontroly správca dane zistil, že žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období si
odpočítal daň z nasledovných faktúr:
- od dodávateľa ARCADIA GROUP, s.r.o., Svetlá 1, Bratislava, IČO: 36 595 195, za web karty -
internetové kupóny webka.info (Personál - 900 ks, Party - 500 ks, Company - 50 ks, Company Gold -
20 ks):
o fa č. 020/2009, počet kariet spolu - 1470, základ dane - XX XXX,-€, DPH - XXXXX,-
- od dodávateľa SLOVAK CONSULTING GROUP a.s., Šancová 48, Bratislava, IČO: 35 887 036, za
webhostingové karty webka.info:
o fa č. 290100008, počet kariet- (Personal 700 ks, Party 1000 ks, Company 800 ks, Company Gold 1000
ks), základ dane - XXX XXX,- €, DPH- XX XXX,-€
o fa č. 290100011, počet kariet- (Personal 600 ks, Party 400 ks, Company 400 ks, Company Gold 300
ks), základ dane - XXX XXX,- €, DPH- XX XXX,-€.



3. V kontrolovanom zdaňovacom období žalobca za web karty vyhotovil faktúry:
- pre odberateľa eD'systém Slovakia, s.r.o., Stará Vajnorská 21, Bratislava, IČO: 36 413 658:
o fa č. 200900003, počet kariet spolu - 1470, základ dane - XX XXX,- €, DPH- XXXXX,XX,-€
o fa č. 200900007, počet kariet spolu - 3500, základ dane - XXX XXX,- €, DPH- XX XXX,XX €
- pre odberateľa TEREXIM s.r.o., Kazanská 3A, Bratislava, IČO: 35 835 869:
o fa č. 200900014, počet kariet spolu - 310, základ dane - XX XXX,- €, DPH- X XXX,XX€.

4. S produktom webkariet prišla na slovenský trh anglická spoločnosť (EAREA Ltd.
Londýn). Výhradným distribútorom pre EÚ a globálnym partnerom anglickej spoločnosti je slovenská
spoločnosť (ARCADIA GROUP, s. r. o.).

5. Žalobca v písomnom stanovisku predloženom dňa 16.06.2010 k zápisnici o ústnom pojednávaní zo
dňa 25.03.2010 uviedol, že ARCADIA GROUP, s.r.o. je 100%-nou sesterskou spoločnosťou EAREA Ltd.
- London a je globálnym distribútorom pre SR. Od januára 2009 postúpením od spoločnosti EAREA Ltd.
- London získala ARCADIA GROUP, s.r.o. licenciu na výrobu a predaj produktu webka.info. Dodávateľ
ARCADIA GROUP, s.r.o. okrem iného je autorom programovej nadstavby produktu webka.info, na
ktoré vlastní licenčné a autorské práva, ochranné známky atď. Licenčnou zmluvou udeľuje autor právo,
súhlas s používaním produktu. Právo na predaj a distribúciu produktu webka.info obdržala spoločnosť
omega IT, s. r. o. licenciou č. EU/04/2009. V zmysle licenčných podmienok žalobca zakúpil v rámci
dojednaného obchodu právo k právu užívania produktu a programového vybavenia, ktorého súčasťou sú
aj autorské práva a iné práva, uložený na fyzickom nosiči ako hlavný distribútor. Práva užívania produktu
sú prenášané na fyzickom nosiči stieracej web-karte, ktorá je opatrená ochrannými prvkami v zmysle
znaleckého posudku č. 19/2009, ktorý ku dňu 07.09.2009 vypracoval Ing. L. D., MBA. Ďalej žalobca
uviedol, že žalobca nevystupuje v obchodnom prípade ako mandatár, ktorý sprostredkuje obchod pre
mandanta, ale je preukázané, že v zmysle licenčných podmienok č. EU 004/2009 /príloha č. 1/ je ako
hlavný distribútor, ktorý sám prijíma zdaniteľné plnenia a poskytuje ich ďalej vo vlastnom mene na svoj
účet.

6. Na výzvu správcu dane zo dňa 28.09.2010, aby žalobca predložil dôkazy preukazujúce najmä
tvrdenia týkajúce sa licenčných podmienok na základe licencie č. EU/004/2009, sa žalobca vyjadril
až 29.10.2010, keď na ústnom pojednávaní predložil vyjadrenie k protokolu z 18.10.2010 v ktorom
uviedol, že predložené dodávateľské faktúry, v ktorých sú uvedené dátumy platieb za predmetné
produkty webka. info a výpis z účtu internet banking, preukazujú okamih dodania produktu webka. info
v zmysle ust. § 19 ods. 4 zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty Z.z. (ďalej aj len „zákon č.
222/2004 Z.z.“ alebo „zákon o DPH“). Ďalej uviedol, že obchodné licenčné podmienky boli súčasťou
uzatvorených obchodných prípadov, ktoré žalobcovi dávali právo distribuovať preverované produkty.
Súčasne obchodné licenčné podmienky boli súčasťou certifikátu zaslaného žalobcovi, ktorý žalobca
dostal na základe súhlasu s týmito obchodnými licenčnými podmienkami. Žalobca štatút distribútora
získal ešte pred samotnými dodávkami produktu webka.info. V danom prípade sa jedná o dodanie
produktu za protihodnotu už pri obstaraní webkarty, ktorej súčasťou hodnoty nie je len odmena za
sprostredkovanie, ale aj celková cena za predmetný produkt, ktorý žalobca prijal vo vlastnom mene na
svoj účet.

7. Žalovaný preveroval u spoločnosti ARCADIA GROUP, s.r.o. vysvetlenie podstaty zdaniteľných
obchodov týkajúcich sa aj nákupu a predaja webkariet, avšak konateľ spoločnosti pán T.Č. termíny
pojednávania ignoroval a splnomocnený zástupca spoločnosti ARCADIA GROUP, s.r.o. sa k tejto
problematike nevedel vyjadriť.

8. Na základe takto zisteného skutkového stavu Daňový úrad Bratislava V dodatočným platobným
výmerom č. 604/234/147410/10/FIL zo dňa 03.11.2010 podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č.
511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v
znení neskorších predpisov ( ďalej len „zák. č. 511/1992 Zb.“ alebo „zákon o správe daní a poplatkov“)
nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2009 v sume 15 389,42
€ a určil mu vlastnú daňovú povinnosť v sume 62 168,58 €. Rozhodnutie odôvodnil tým, že faktúry
vyhotovené daňovým subjektom za deklarovaný predaj webhostingovýeh kariet nie sú faktúry za
uskutočnenú dodávku, ktoré boli vyhotovené v súlade s § 71 ods. 1 zákona o DPH na základe vzniku



daňovej povinnosti a je možné ich považovať iba za doklady, na ktorých je uvedená daň, ktorú subjekt
vyhotovujúci faktúru nemal platiť, lebo nevznikla daňová povinnosť. Poukázal na ust. § 71 ods. 6 zákona
o DPH, podľa ktorého ak platiteľ vo faktúre alebo inom doklade o predaji uvedie vyššiu sumu dane
ako je povinný platiť podľa zákona o DPH, je povinný platiť túto vyššiu sumu dane. Správny orgán
mal za to, že v prípade faktúr, na ktorých sa ako dodanie tovaru uvádza dodanie webkariet, právo na
odpočítanie dane nevzniká, pretože v skutočnosti to, čo je uvedené na faktúrach ako dodanie tovaru,
v skutočnosti nie je dodaním tovaru. Podstata uvádzaná na faktúrach ako dodanie tovaru je úplné
iná, nakoľko hodnota samotnej webkarty nie je protihodnotou za dodanie tovaru, ale je protihodnotou
za dodanie elektronicky dodávanej služby, a to nie ako plnenie samotného distribútora, ale ak už by
došlo k plneniu (dodaniu služby), potom je to dodanie od samotného dodávateľa (anglickej spoločnosti)
služby pre konečného používateľa služby, ktorý za dodanie služby zaplatí protihodnotu uvedenú na
zakúpenej webkarte. Samotná webkarta nie je tovarom ako takým, je iba nositeľom možnosti poskytnutia
elektronicky dodávanej služby pre prijímateľa služby, ktorý uhradí protihodnotu dodávanej služby.
Jednotliví distribútori uplatňujúci si odpočítanie dane, ktorí faktúrami preukazujú prijatie zdaniteľného
plnenia, v podstate žiadnu dodávku neobdržali. Z uvedených dôvodov nedochádza k vzniku daňovej
povinnosti v zmysle ust. § 19 ods. 4 zákona o DPH.

9. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie doručené správcovi dane 23.11.2010. Na
doplnenie odvolania bol žalobca vyzvaný výzvou doručenou žalobcovi dňa 22.12.2010 a v doplnení
dôvodov odvolania zo dňa 4.12.2010 doručenou správcovi dane dňa 7.1.2011 žalobca žiadal zrušiť
napadnutý dodatočný platobný výmer v celom rozsahu s poukazom na nasledovné dôvody:

- dĺžka trvania daňovej kontroly, ktorá bola začatá dňa 01.11.2009 a po predĺžení ukončená prerokovaním
protokolu dňa 02.11.2010, pričom posledná lehota na ukončenie predĺženej daňovej kontroly bola
01.11.2010. Uvádza, že správca dane mal ukončiť daňovú kontrolu v lehote do 1.5.2010. Správca dane o
predĺžení lehoty upovedomil žalobcu až 20.5.2010, teda správca dane vykonával a pokračoval v kontrole
20 dní bez toho, aby daňový subjekt vedel, že daňová kontrola prebieha, čo podľa neho odporuje ust.
§ 15 ods.18 zákona č. 511/1992 Zb.;

- správca dane nevykonal dôkazy, ktoré by komplexne zhodnotili obsah predávaných produktov web-
kariet. Správca dane tiež neuviedol dôkazy, z ktorých vychádzal pri hodnotení webka-info. Skutočnosť,
či sa jedná o tovar alebo službu nemá podstatný vplyv, nakoľko došlo k zdaniteľnému plneniu na základe
jeho zaplatenia;

- poukázal, že z rozsudkov ESD vyplýva, že klasifikácia produktu na tovar alebo službu vyplýva z povahy
produktu, a že jeden produkt môže byť klasifikovaný aj ako tovar, ale aj ako služba, v závislosti od
jeho povahy a okolností, v ktorých sa transakcia vykonáva. Poukázal aj na stanovisko advokáta G. P. k
prípadu C 41/04 vo veci Levob Verzekeringen BV, OV Bank NV v Staatsecretaris van Financien, podľa
ktorého dodávka štandardného softvéru na dátovom nosiči, t.j. napr. CD predstavuje dodávku tovaru v
zmysle čl. 5 (1) šiestej smernice o spoločnom systéme DPH. Konštatuje, že povaha transakcií pri predaji
produktu webka.info sa v rámci obchodnoprávnych vzťahov a distribúcie mení v závislosti od toho, či je
subjektom tohto vzťahu konečný užívateľ produktu (t.j. prijímateľ služby), alebo je to distribútor. Tvrdí,
že produkt webka.info je síce nositeľom protihodnoty za službu a pre konečného užívateľa predstavuje
poskytnutie služieb, avšak v rámci distribučných vzťahov, kde sa distribuujú nosiče týchto služieb, t.j.
webkarty, pričom počet jednotlivých distribútorov nie je obmedzený, ide o distribúciu tovaru. Zdôraznil,
že distribuovaný produkt webka.info je funkčný a spôsobilý na použitie na deklarovaný účel a predložil aj
stanovisko Colného úradu Bratislava k nomenklatúrnemu zatriedeniu tovaru zo dňa 26.10.2010. Uviedol
tiež, že zákon o DPH neukladá podmienku uvádzať na faktúre označenie, či sa jedná o tovar alebo o
službu, na faktúre sú uvedené len komerčné názvy produktu bez označenia, či sa jedná o tovar alebo o
službu. Podľa neho neexistuje žiadna svedecká výpoveď k okolnostiam, že spoločnosť omega IT, s.r.o.
nenakupovala predmetné produkty, ale ich len sprostredkuje;

- tvrdí, že z predložených dodávateľských faktúr je preukázané, že k zdaniteľnému plneniu došlo
zaplatením. Správca dane sa zaoberá len zaplatenou protihodnotou u konečného zákazníka, no v
napadnutom rozhodnutí sa nikde nevysporiadal s protihodnotou za preverované obchodné prípady;

- správca dane hodnotí len jednu z prvých podmienok vzniku zdaniteľného plnenia z hľadiska kto v
skutočnosti poskytuje službu a môže ju v skutočnosti dodať, kto ich dodáva a či boli poskytnuté bez



toho, aby správca dane preveril a vysporiadal sa s podmienkou vzniku zdaniteľného plnenia v zmysle
ust. § 19 ods. 4 zákona o DPH.

10. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím č.
1040504/5402-26959/2011/991050-r zo dňa 27.02.2012 tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V
odôvodnení uviedol, že v konaní nebolo preukázané, že k uskutočneniu zdaniteľného plnenia fakticky
došlo tak, ako je v dokladoch deklarované. Prvé pochybnosti vyvolali už zistenia anglickej daňovej správy
o spoločnosti EAREA Ltd. Londýn, ktorej existenciu sa nepodarilo overiť, a to tak vo Veľkej Británii,
ako aj na Slovensku. Označený attorney director tejto neexistujúcej spoločnosti, Q. T., je konateľom
spoločnosti ARCADIA GROUP s.r.o. Bratislava, ktorá má obchodovať s produktom webka.info o.i. aj
so žalobcom. Naviac daňová kontrola spoločnosti ARCADIA GROUP s.r.o. bola uzavretá príslušným
správcom dane s tým, že k zdaniteľným obchodom s produktami webka.info neprišlo. Poukázal, že
subjektívne presvedčenie žalobcu o tom, že dôkazné prostriedky mali byť hodnotené inak, nemôže
viesť k záveru o porušení základných zásad daňového konania. Vo zvyšku odôvodnenia rozhodnutia sa
žalovaný venoval už len námietke žalobcu ohľadom dĺžky trvania daňovej kontroly.

II.
Žaloba

11. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 6.6.2012 domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 1040504/5402-26959/2011/991050-r zo dňa 27.2.2012, ktorým bolo
potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Bratislava V č:604/234/147410/10/FIL zo dňa 03.11.2010,
ktorým správca dane podľa § 44 ods.6 písm.b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. nepriznal žalobcovi
nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2009 v sume XX XXX,XX
eura a určil mu vlastnú daňovú povinnosť v sume XX XXX,XX eura.

12. Je názoru, že žalovaný nesprávne právne posúdil vec spočívajúcu najmä v ignorácii ust. § 19
zákona o dani z pridanej hodnoty, najmä jeho odsek 1, 2 a 4, podľa ktorých daňová povinnosť vzniká
dňom dodania tovaru, alebo dňom dodania služby a ak bola platba uskutočnená pred dodaním tovaru
alebo služby, tak vzniká daňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatia platby. Nesprávnosť správneho
rozhodnutia spočíva tiež v ignorácii ust. § 2 zákona č. 222/2004 Z.z., z ktorého vyplýva, že predmetom
dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná
v postavení zdaniteľnej osoby. Zo samotnej činnosti žalovaného, ako aj z dôkazov, ktoré žalobca
žalovanému v správnom konaní predložil, je jednoznačne preukázané jednak to, že žalobca tovar
prevzal, ako aj to, že zaň reálne zaplatil dohodnutú kúpnu cenu. Už tento samotný fakt odôvodňuje
oprávnenosť žalobcu dožadovať sa zrušenia napadnutého rozhodnutia.

13. Nesúhlasí s argumentáciou žalovaného, kde tento uviedol, že tovar, s ktorým žalobca reálne
obchodoval, nie je tovarom a žalobca nie je kupujúcim, resp. predávajúcim, pričom žalobca je
akýmsi sprostredkovateľom tejto služby. Žalobca poukazuje, že samotný Daňový úrad Bratislava V
fyzicky disponoval vzorkami tovaru, teda hmotnými vecami tvoriacimi predmet obchodovania (kúpy a
predaja), čo nemôže byť označené inak, než tovarom, jednak absentuje prijatie objektívnych dôkazov
predložených žalobcom a v neposlednom rade žalovaný úplne ignoruje vlastnú, dlhoročne zaužívanú
prax pri posudzovaní obdobných produktov.

14. Poukazuje, že žalovaný vo svojej dlhoročnej praxi nespochybnil, že by dodanie elektronického
produktu na hmotnom nosiči alebo na inom hmotnom substráte, bolo tovarom - napríklad dodaný
software na CD (t.j. napríklad zakúpenie operačného systému Windows na CD veľkoobchodníkom
za účelom jeho ďalšieho predaja, nebolo nikdy spochybnené ako dodanie tovaru a nebolo tiež nikdy
vystavené úvahe o tom, že by mohlo ísť iba o sprostredkovanie služby, ktorá je dodaná inštaláciou
na počítači tak, ako to žalovaný opakovane tvrdí o tovare, s ktorým obchodoval žalobca). Žalobca je
názoru, že hmotné veci tvoriace predmet obchodovania žalobcu sú vo vzťahu k jeho predmetu činnosti
jednoznačne tovarom, pretože sa jedná o hmotné veci identifikovateľné číselným kódom a ochrannými
prvkami, ku ktorým nadobúdal žalovaný vlastníctvo ich odovzdaním, t.j. podľa hmotného práva a zároveň
žalovaný nebol konečným spotrebiteľom týchto tovarov, ale len obchodníkom s ním, a preto vo vzťahu
k jeho obchodovaniu nemožno uvažovať o obchodovaní so službou, ale o predaji tovaru. Označenie



tejto činnosti ako sprostredkovanie služby je z právneho ako aj logického hľadiska úplne absurdné. Je
názoru, že bez ohľadu na skutočnosť, či by sa jednalo o dodanie tovaru alebo o sprostredkovanie služby
však daňová povinnosť vzniká dňom zaplatenia (t.j. dňom prijatia služby podľa § 19 ods. 4 zákona č.
222/2004 Z.z.).

III.
Vyjadrenie žalovaného

15. Žalovaný na výzvu súdu vo vyjadrení zo dňa 22.7.2012 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Uviedol, že žalobca nenapáda argumenty žalovaného uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
zo dňa 27.2.2012, ale namieta, že žalovaný odignoroval právnu úpravu DPH, nedostatočne zistil
skutkový stav, zistené skutočnosti nesprávne posúdil, v dôsledku čoho aj nesprávne rozhodol.

16. Podľa žalovaného bolo preukázané, že v prípade obchodovania s produktom webka.info išlo o
reťazové obchody, ktoré sa mali odvíjať od Zmluvy o distribučnej licencii na webka.info č. 001/2009 zo
dňa 5.1.2009, uzatvorenej medzi Slovenským platiteľom dane a spoločnosťou EAREA Ltd. (ďalej ako
licenčná zmluva), ktorá bola označená ako anglická spoločnosť. Ohľadne Licenčnej zmluvy, od ktorej sa
odvíja každý deklarovaný nákup a predaj produktu webka.info, správca dane považoval ako základné
preukázanie skutočnosti, či je spoločnosť EAREA Ltd. platne zaregistrovaná podľa anglického práva,
to znamená, či táto spoločnosť existuje. Správca dane zisťoval tieto skutočnosti aj prostredníctvom
medzinárodnej výmeny informácií. Prostredníctvom formulára „SCAC“ požiadal o preverenie informácií
o spoločnosti EAREA Ltd. 95 Wilton Road, Suite 3, Londýn, attorney director Q. T., ktorá podľa
Licenčnej zmluvy mala byť jednou z jej zmluvných strán. Daňová správa obdržala odpoveď z anglickej
daňovej správy, z Central Liaison Office zo dňa 8.12.2009, podľa ktorej anglický miestny správca dane
kontaktoval spoločnosť EAREA, adresa spoločnosti EAREA v Londýne bola poštová schránka. Anglicky
miestny správca dane kontaktoval aj vlastníkov poštovej schránky, ktorí poštovú schránku v Londýne
prenajímali slovenskej spoločnosti EAREA. Podľa anglického miestneho správcu dane spoločnosť
EAREA obchoduje na Slovensku a jej tovar zo Slovenska nikdy neodišiel. Poukázal na zistenie anglickej
daňovej správy, ktorá potvrdila, že spoločnosť EAREA sa fyzicky vo Veľkej Británii nenachádzala.
Preposielacia adresa pošty, ktorá prichádzala do prenajatej poštovej schránky v Londýne pre spoločnosť
EAREA, je na Slovensku a anglickej daňovej správe sa javí, že EAREA je obchodný kapitál zo Slovenska,
jej tovar zo Slovenska nikdy neodišiel a neuskutočňuje zdaniteľné dodávky do Veľkej Británie. Aj podľa
zistení žalovaným kontaktovaného tímu pre Risk economy EAREA Ltd. nie je založená vo Veľkej Británii,
je založená na Slovensku a má len poštovú schránku (miabox) v Británii. Nie je registrovaná pre DPH,
ani nerobí zdaniteľné dodávky vo Veľkej Británii a uvedenú spoločnosť je možné kontaktovať len na
Slovensku.

17. Poukázal, že z Licenčnej zmluvy vyplýva nejednoznačnosť zmluvných vzťahov, na základe akej
skutočnosti v niektorých častiach zmluvy vystupujú dve rôzne spoločnosti, z ktorých existenciu jednej
sa nepodarilo preukázať. V prípade, ak by bola EAREA existujúcou spoločnosťou, založenou podľa
anglického práva, bolo by potrebné určiť, na základe akej právnej skutočnosti bola spoločnosť Arcadia
Group, s.r.o. oprávnená vystupovať v jej mene, prečo pri podpise licenčnej zmluvy je uvedená v podstate
neexistujúca spoločnosť tak v Anglicku, ako aj na Slovensku, jej deklarovaný attorney director sa za cca
5 týždňov stal konateľom spoločnosti Arcadia Group, s.r.o., ktorá v niektorých častiach zmluvy vystupuje
ako zmluvná strana tejto licenčnej zmluvy. Poukazuje, že žalobca v daňovom aj v odvolacom konaní
tvrdil, že došlo k uskutočneniu zdaniteľného plnenia a bol vyzvaný, aby toto tvrdenie dokázal. Subjektívne
presvedčenie žalobcu o tom, že dôkazné prostriedky mali byť hodnotené inak, nemôže viesť k záveru
o porušení základných zásad daňového konania.

18. Žalovaný trvá na svojich záveroch uvedených v žalobou napadnutom rozhodnutí, pričom sa
vysporiadal so všetkými námietkami uplatnenými žalobcom. Dostatočne zistil skutkový stav a po právnej
stránke vec posúdil správne. Navrhol preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 250j OSP zamietnuť.

IV.



19. O podanej žalobe rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 1S 133/2012-26 zo dňa
10.4.2014 tak, že žalobu zamietol. Voči tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie o ktorom rozhodol
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 2Sžf/78/2014 zo dňa 23.8.2016 tak, že odvolaním
napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. V
odôvodnení uznesenia Najvyšší súd SR poukázal na nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku
a prikázal súdu vec znova prejednať v medziach podanej žaloby, rozhodnutie riadne a presvedčivo
odôvodniť a súčasne preskúmať, či s námietkami žalobcu sa vysporiadal náležite aj žalovaný správny
orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

V.
Právne posúdenie veci

20. Krajský súd v Bratislave, ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust.
§ 10 zák. č. 162/2015 Z.z., Správny súdny poriadok, (ďalej len „SSP“) s poukazom na ust. § 491 ods. 1
SSP opakovane preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe a v súlade s
právnym názorom Najvyššieho súdu SR vysloveným v uznesení sp. zn. 2Sžf/78/2014 zo dňa 23.8.2016 a
na pojednávaní konanom dňa 20.4.2017 dospel k záveru, že žalobe je potrebné priznať úspech, pretože
žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
21. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

22. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté
rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej
správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto
zákonom domáhať ochrany na správnom súde (ods. 2).

23. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade
s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Správny súd
preskúmava zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu a posudzuje,
či je pravdivé tvrdenie žalobcu, že bol rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátený na svojich
právach. Limitom súdneho prieskumu je zákonnosť, pričom zákonnosť rozhodnutí a postupov je súlad
týchto rozhodnutí a postupov s platným právnym poriadkom SR.

24. Podľa § 2 ods. 1 až 8 zákona správe daní a poplatkov:
1) V daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi
predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených
záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.
2) Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a
pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej
zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň.
3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.
4) Daňové konanie je neverejné okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje.
5) Správca dane je povinný začať daňové konanie aj na vlastný podnet vždy, ak sú
splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj v prípade, že daňový
subjekt v tomto smere nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.
6) Pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy
skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.
7) Všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti.
8) Právom i povinnosťou všetkých daňových subjektov je úzko spolupracovať so
správcom dane v daňovom konaní.

25. V ustanovení § 2 ods. 1 až 8 zákona o správe daní a poplatkov sú zakotvené základné zásady
daňového konania. V ustanovení odseku 1 je zakotvená zásada zákonnosti, ktorá vyžaduje požiadavku,
aby daňové orgány v konaní a pri vydaní rozhodnutia zachovali procesné predpisy (ustanovenia zákona



o správe daní a poplatkov), ako aj predpisy hmotnoprávne, ktoré sa vzťahujú na prejednávanú vec.
Zásada zákonnosti je vymedzená v zákone o správe daní a poplatkov v súlade s čl. 13 ods. 1 písm.
a) Ústavy Slovenskej republiky. Tento článok stanovuje, že povinnosti možno ukladať len na základe
zákona a v jeho medziach a pri zachovávaní základných práv a slobôd.

26. Podľa § 30 ods. 1 zákona o správe daní a poplatkov, v daňovom konaní možno ukladať daňovú
povinnosť alebo priznávať práva len rozhodnutím. Rozhodnutie je pre adresáta platné, len ak je riadnym
spôsobom doručené alebo oznámené, ak tento alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

27. Podľa § 30 ods. 3 zákona o správe daní a poplatkov, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tak
ustanovuje tento zákon. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké
úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo.

28. Rozhodnutie o riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch musí obsahovať odôvodnenie.
Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa navrhovateľovi vyhovuje v plnom rozsahu (ods. 8).

29. Podľa § 46 ods. 1 cit. zákona proti určeniu dane správcom dane a proti iným rozhodnutiam, pre
ktoré je to zákonom ustanovené, sa účastník konania môže odvolať, ak sa odvolania nevzdal písomne
alebo ústne do zápisnice.

30. Odvolanie možno podať do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje,
ak nie je v tomto zákone ustanovené inak (§ 46 ods. 5 veta prvá cit. zákona).

31. Podľa § 46 ods. 6 cit. zákona, ak nemôže správca dane posúdiť všetky údaje odvolania na základe
výsledkov už vykonaného konania, konanie doplní.

32. V zmysle § 46 ods. 7 cit. zákona, odvolávajúci sa môže odvolanie doplniť alebo pozmeniť najneskôr
do 15 dní odo dňa jeho podania.

33. Podľa § 48 ods. 2 cit. zákona odvolací orgán preskúma odvolaním napadnuté rozhodnutie vždy
v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové, či právne okolnosti
odvolávajúcim sa neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, možno na ne pri
rozhodovaní prihliadnuť. Pritom nie je odvolací orgán viazaný len návrhmi odvolávajúceho sa a môže
zmeniť rozhodnutie odvolaním napadnuté i v neprospech odvolávajúceho sa. V rámci odvolacieho
konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo
toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.
34. Podľa § 48 ods. 5 cit. zákona, odvolací orgán rozhodnutie preskúma s výnimkou podľa odseku
4. Rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí.
Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak
odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán,
ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.

35. Rozhodnutie o odvolaní musí obsahovať odôvodnenie, ak sa v ňom nevyhovuje odvolaniu v plnom
rozsahu. V odôvodnení sa musí odvolací orgán vysporiadať so všetkými námietkami uvedenými v
odvolaní (§ 48 ods. 6 cit. zákona).

36. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo
nedostatok dôvodov.

37. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v
ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym
názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo
opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom
rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu (ods. 6).



38. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.

39. Z citovaných ustanovení zákona o správe daní a poplatkov jednoznačne vyplýva, že pre daňové
konanie neplatí tzv. zásada koncentrácie konania. Táto zásada znamená, že účastník správneho
konania môže svoje požiadavky, pripomienky a návrhy na dokazovanie uplatňovať len v určitom štádiu
konania. Daňové konanie predstavuje jeden celok. Zahŕňa legislatívne upravené postupy správy daní,
podľa ktorých je povinný sa riadiť správca dane a aj daňový subjekt.

40. Súd preskúmaním žalobou napadnutých rozhodnutí dospel k záveru, že žalovaný správny orgán
pri rozhodovaní o odvolaní nepostupoval v súlade s citovanými ustanoveniami zákona o správe daní a
poplatkov. Žalobca v písomnom doplnení odvolania zo dňa 4.12.2010 zdôvodňoval okrem prekročenia
dĺžky daňovej kontroly aj nesprávnosť právneho posúdenia veci žalovaným. Podľa žalobcu nesprávnosť
právneho posúdenia spočíva v ignorácii ust. § 2 zákona č. 222/2004 Z.z., podľa ktorého predmetom dane
je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení
zdaniteľnej osoby. Žalobca tvrdí, že tovar jednoznačne prevzal a reálne zaň zaplatil dohodnutú kúpnu
cenu.

41. V prejednávanom prípade preskúmavané rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ktoré sa obmedzuje
len na opis zisteného skutkového stavu správnym orgánom bez toho, aby bolo zrejmé, či sa žalovaný
zaoberal otázkami, na ktoré upriamil pozornosť žalobca, bez odôvodnenia záverov žalovaného, s
výnimkou námietky týkajúcej sa dĺžky trvania daňovej kontroly. K tejto odvolacej námietke žalobcu
týkajúcej sa dĺžky daňového konania žalovaný uviedol, že kontrola na zistenie oprávnenosti nároku
na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2009 bola v zmysle § 15 ods. 14
zákona SNR č. 511/1992 Zb. v znení účinnom k 31.12.2009 začatá dňa 01.11.2009, t.j. deň jej ukončenia
bol 1.11.2010. Keďže tento dátum pripadol na deň pracovného pokoja, protokol o kontrole na žiadosť
daňového subjektu bol prerokovaný v najbližší pracovný deň, t.j. 2.11.2010, a preto zákonná ročná
lehota na výkon kontroly bola zachovaná. Súčasne sa vyjadril aj k okolnostiam týkajúcich sa predĺženia
daňovej kontroly a súčinnosti žalobcu počas výkonu daňovej kontroly. Vzhľadom na riadne odôvodnenie
žalobcovej námietky týkajúcej sa dĺžky daňovej kontroly súd musí konštatovať, že táto námietka žalobcu
nebola dôvodná a nemožno jej prisvedčiť.

42. Napriek tomu však súd musí konštatovať, že s ostatnými námietkami žalobcu uvedenými v doplnení
odvolania sa žalovaný vôbec nevysporiadal. Podľa názoru súdu, pokiaľ odvolací daňový orgán vo svojom
rozhodnutí dôvodí tým, že správca dane na základe zistení nemal preukázané, že k uskutočneniu
zdaniteľného plnenia fakticky došlo tak, ako je to v dokladoch deklarované, a že daňový subjekt má
povinnosť jednak priznať daň a zároveň toto tvrdenie aj preukázať, tak toto tvrdenie žalovaného samo
osebe nereaguje na skutočnosti, ktoré žalobca uviedol v doplnku odvolania zo dňa 4.12.2010.

43. Odôvodnenie rozhodnutia musí poskytnúť skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia. Vlastný
výrok rozhodnutia nepresvedčí o správnosti rozhodnutia, ak nebude riadne odôvodnený. Z odôvodnenia
rozhodnutia musí byť zrejmé, prečo správny orgán takto rozhodol, ktoré skutočnosti boli podkladom
jeho rozhodnutia, prečo považuje skutočnosti navrhované žalobcom za nerozhodné, resp. nesprávne,
podľa ktorej právnej normy rozhodol, akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôvodov. Súd už vyššie
konštatoval, že pre daňové konanie neplatí tzv. zásada koncentrácie konania. To znamená, že odvolací
orgán v odôvodnení rozhodnutia o odvolaní sa musí vyporiadať aj so všetkými námietkami uvedenými v
odvolaní, vrátane údajov, ktoré odvolávajúci uviedol v doplnkoch odvolania. Absencia uvedených úvah
zakladá zjavnú nepreskúmateľnosť správneho rozhodnutia pre nedostatok dôvodov.

44. Keďže z preskúmavaného rozhodnutia nevyplýva, ako sa žalovaný vyporiadal so všetkými dôvodmi
odvolania žalobcu, považuje súd napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
Bude na žalovanom, aby sa v ďalšom konaní zaoberal námietkami žalobcu uplatnenými v odvolaní a
prípadne vykonal ďalšie dôkazy na náležité ozrejmenie skutkového stavu veci. Platí, že ak je rozhodnutie
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, bráni takýto nedostatok spravidla
posúdeniu dôvodnosti ďalších meritórnych námietok. Súd sa z uvedeného dôvodu preto nezaoberal ani
ostatnými námietkami žalobcu uvedenými v žalobe, pretože tieto sú v tomto štádiu konania predčasné
a ich ozrejmenie bude možné až po následnom rozhodnutí žalovaného správneho orgánu.



45. Podľa názoru súdu je zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia z vyššie uvedených dôvodov
opodstatnené. V ďalšom konaní je správny orgán viazaný podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom
správneho súdu vysloveného v tomto rozsudku a je v novom rozhodnutí je povinný sa vysporiadať so
všetkými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní vrátane doplnku voči prvostupňovému rozhodnutiu.

46. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 167 ods. 1 SSP tak, že správny súd priznal
žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu vynaložených trov konania vzhľadom ku skutočnosti,
že žalobca mal vo veci plný úspech. Podľa ust. § 175 ods. 2 Správneho súdneho poriadku o výške
náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

47. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta
tretia zákona č. 755/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov z znení účinnom od
1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský
súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 S.s.p.).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p.
sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods.
1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní
sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo
člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným
Centrum právnej pomoci.

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1012201037)

  1. 22. 8. 2016Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/78/2014 z 22. 8. 2016
  2. 19. 4. 2017Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/133/2012 z 19. 4. 2017 (toto rozhodnutie)zrušené