Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/311/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201741 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1012201741.4 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcov: 1/ V.. C. H., nar. XX.XX.XXXX, H. 5, H., zastúpený: JUDr. Martin Javorček, advokát, Matejkova 18, Bratislava, 2/ V.. M. D., nar. XX.XX.XXXX, T. XX, H., 3/ V.. S. D., nar. XX.XX.XXXX, T. XX, H., žalobcovia 2/ a 3/ zastúpení: Advokátska kancelária KZ partners, s.r.o., Slnečná 4, Senec, v mene ktorej koná Mgr. Kristína Černayová, advokátka a konateľka, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava - Nové Mesto, Junácka 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. ÚKaSP-2012/1177/Vim-58 zo dňa 25.06.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žaloby o d m i e t a . Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Krajský súd v Bratislave v r a c i a žalobcovi 1/ krátený súdny poplatok vo výške 59,30 eur prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. - prevádzkovateľ systému, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica. Súdny poplatok bude vrátený po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia. Krajský súd v Bratislave v r a c i a žalobcom 2/ a 3/ krátený súdny poplatok vo výške 63,30 eur prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. - prevádzkovateľ systému, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica. Súdny poplatok bude vrátený po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalovaný vykonal dňa 03.04.2012 obhliadku na stavbe „Oporné múry a oplotenie“ na pozemku parc. č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X a XXXX/X v katastrálnom území Vinohrady, vlastníka MUDr. S. M., X.. a V. M., obaja bytom H. X/B, H. (ďalej aj len „stavebníci“), pričom zistil, že stavba sa realizuje pred vydaním stavebného povolenia, o ktoré stavebníci požiadali dňa 23.12.2011. Dňa 25.04.2012 podali stavebníci žiadosť o vydanie dodatočného stavebného povolenia na uvedenú stavbu. 2. Žalovaný dňa 22.05.2012 oznámil podľa § 88 ods. 1 písm. b), § 88a a § 61 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „stavebný zákon“) začatie konania o dodatočnom povolení stavby, pričom upustil od ústneho prejednania a miestneho zisťovania, nakoľko mu boli dobre známe pomery na stavenisku z obhliadky uskutočnenej dňa 03.04.2012. Žalovaný upozornil účastníkov konania a dotknuté orgány, že svoje námietky môžu uplatniť najneskôr do 7 pracovných dní od doručenia oznámenia, inak na ne neprihliadne. Lehota na uplatnenie námietok účastníkmi konania uplynula dňa 18.06.2012. 3. Žalovaný rozhodnutím č. ÚKaSP-2012/1177/Vim-58 zo dňa 25.06.2012 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) dodatočne povolil stavebníkom stavbu „Oporné múry a oplotenie“ na pozemku parc. č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X a XXXX/X v katastrálnom území D.. K stupňu rozostavanosti stavby uviedol, že „oporný múr OP3 na pozemku parc. č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/XX je ukončený, OP1 a OP2 nie sú rozostavané. Nepovolená stavba oporných múrov pozostáva zo základovej dosky premenlivej šírky a tela múru z debniacich tvaroviek DT 30. Oplotenie na korune oporného múra bude z drôteného pletiva.“ V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatoval, že dodatočne povoľovaná stavba je v súlade s platnou územnoplánovacou dokumentáciou Územným plánom hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, rok 2007, ktorá pre lokalitu určuje funkčné využitie na bývanie v rodinných domoch a tiež v súlade s Územným plánom zóny Podhorský pás a zároveň určil podmienky pre dokončenie stavby. 4. Dňa 27.06.2012 boli žalovanému doručené námietky a pripomienky žalobcov 2/ a 3/ ku konaniu o dodatočnom povolení stavby a dňa 29.06.2012 mu boli doručené námietky a pripomienky žalobcu 1/ k predmetnému konaniu. 5. Dňa 10.08.2012 bolo žalovanému doručené odvolanie žalobcu 1/ proti napadnutému rozhodnutiu, v ktorom namietal, že toto rozhodnutie nerešpektuje jeho námietky, nebolo uskutočnené ústne pojednávanie ani miestne zisťovanie, oznámenie o dodatočnom povolení stavby nie je dostatočne zrozumiteľné a tiež to, že povolením stavby dôjde k vzniku skutočnej škody, k zníženiu hodnoty nehnuteľnosti a k zmene prírodných geologických vlastností terénu. 6. Dňa 15.08.2012 bolo žalovanému doručené odvolanie žalobcov 2/ a 3/ proti napadnutému rozhodnutiu, v ktorom namietali, že navrhovaná stavba bezohľadne zasahuje do celkového vnímania okolitého prostredia, zvyšuje riziko vzniku škôd prípadným narušením povoleného oporného múra a tiež to, že žalovaný im neumožnil v zákonnej lehote uplatniť svoje námietky a pripomienky. 7. Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky (predtým Obvodný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky) vyhodnotil odvolania žalobcov 1/ až 3/ ako oneskorene podané, čo im oznámil listom zo dňa 30.01.2013. II. Zhrnutie argumentov žalobcu 1/ 8. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 20.09.2012 sa žalobca 1/ domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 9. Namietal, že v priebehu správneho konania mu boli všetky dôležité podania zasielané na adresu I. XX, H. aj napriek tomu, že došlo k zmene adresy trvalého bydliska. K tejto zmene došlo na základe žiadosti o vyznačenie zmeny trvalého pobytu v operáte katastra nehnuteľností dňa 12.03.2012. Žalobca 1/ uvádzal na všetkých podaniach novú adresu, ktorú žalovaný nerešpektoval ani neoveroval a naďalej mu všetky písomnosti doručoval na pôvodnú adresu, kde sa nezdržiaval. Vzhľadom na túto skutočnosť žalobca 1/ zmeškal lehotu na uplatnenie námietok. 10. V zmysle komentárov k § 24 ods. 2 správneho poriadku možno prostredníctvom tzv. náhradného doručovania doručiť písomnosť iba za predpokladu, že adresát sa v mieste doručenia zdržiava, avšak nebol zastihnutý. Ak sa adresát v mieste doručenia z akýchkoľvek dôvodov nezdržiava, zásielku treba vrátiť správnemu orgánu ako nedoručiteľnú. V danom prípade išlo podľa žalobcu 1/ o objektívny stav, kedy zmenil adresu trvalého bydliska a na pôvodnej adrese sa nezdržiaval, pričom na všetkých podaniach uvádzal aktuálnu adresu. Žalobca 1/ sa opakovane domáhal nápravy, pričom mu žalovaný oznámil, že adresu trvalého pobytu porovnával s údajmi z katastra nehnuteľností, čo podľa žalobcu 1/ nemôže byť pravda, nakoľko zmena v operáte katastra nehnuteľností bola vykonaná dňa 12.03.2012, čiže ešte pred začatím konania o dodatočnom povolení stavby. 11. Žalobca 1/ mal za to, že pochybením žalovaného mu bola odňatá možnosť uplatňovať si v konaní všetky svoje práva a právom chránené záujmy. Námietkami žalobcu 1/ zo dňa 29.06.2012 a odvolaním zo dňa 10.08.2012 boli objasňované skutočnosti, ktoré mohli mať podstatný vplyv na priebeh konania. 12. V námietkach zo dňa 29.06.2012 žalobca 1/ predovšetkým uviedol, že stavebníci nepredložili taký návrh stavby oporného múra a oplotenia, ktorý by spĺňal nevyhnutné podmienky pre povolenie stavby. Žalobca 1/ vzniesol námietku voči výške navrhovaného oporného múra, ktorý jednak prekračuje únosnú mieru z estetického hľadiska, ale najmä prekračuje rámec stanovený regulatívmi pre oplotenie pozemkov ustanovený v § 9 ods. 10 Všeobecného záväzného nariadenia č. 2/2006 zo dňa 13.06.2006. Žalobca 1/ požadoval zachovanie pôvodného charakteru prostredia bez neadekvátnych zmien vo výške a tvare prostredia. V odvolaní zo dňa 10.08.2012 taktiež namietal, že žalovaný nedoplnil návrh stavebníkov o podklady tak, aby navrhovaná stavba nebola v rozpore s regulatívmi pre oplotenie pozemkov. 13. Vzhľadom na to, že žalovaný upustil od miestneho zisťovania a ústneho pojednávania, mal žalobca 1/ za to, že sa dostatočným spôsobom neoboznámil s podmienkami staveniska a dostatočne neprejednal s dotknutými stranami a účastníkmi konania okolnosti stavby, a teda nemohol vo veci objektívne rozhodnúť. Nakoľko sa na konanie o dodatočnom povolení stavby primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až 66 stavebného zákona, mal žalovaný povinnosť určiť aj v dodatočnom stavebnom povolení záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a bol povinný rozhodnúť o námietkach účastníkov konania. Žalovaný má zabezpečiť určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, jej komplexnosť a dodržiavanie všeobecných technických požiadaviek na výstavu. Na záver žalobca 1/ zdôraznil spoločenskú závažnosť napadnutého rozhodnutia. III. Zhrnutie argumentov žalobcov 2/ a 3/ 14. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 05.10.2012 sa žalobcovia 2/ a 3/ domáhali preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ktoré žiadali zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 15. Žalobcovia 2/ a 3/ citovali § 1 ods. 1, § 3 ods. 1, ods. 2, ods. 4, § 14 ods. 1, § 21 ods. 1 a ods. 2, § 23 ods. 1, § 24 ods. 2, § 33 ods. 2, § 46 správneho poriadku, ďalej § 54, § 62 ods. 1 písm. a), § 71 ods. 1 písm. a), § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona a § 247 ods. 1 O.s.p. 16. Ďalej namietali, že nakoľko žalovaný poskytuje účastníkom konania stránkové dni iba v dvoch dňoch v rámci pracovného týždňa (pondelok a streda) a keďže z oznámenia o začatí stavebného konania neboli zrejmé základné parametre stavby, ktorá sa mala dodatočne legalizovať, požiadali dňa 20.06.2012 o nahliadnutie do spisu. Z dôvodu čerpania dovolenky poverenej pracovníčky im to nebolo umožnené. Súčasne s návrhom na nahliadnutie do spisu požiadali o predĺženie lehoty na podanie námietok a pripomienok. Žalovaný na ich žiadosť nereagoval a z dôvodu opätovnej neprítomnosti poverenej pracovníčky im dňa 25.06.2012 opäť nebolo umožnené nahliadnuť do spisu, pričom v tento deň vydal žalovaný napadnuté rozhodnutie. 17. Žalobcovia 2/ a 3/ podali proti napadnutému rozhodnutiu dňa 15.08.2012 odvolanie, v ktorom poukázali na porušovanie stavebného zákona a správneho poriadku, a to predovšetkým na porušenie zásady súčinnosti správneho orgánu vyjadrenej v § 3 ods. 2 správneho poriadku. Správny orgán je povinný umožniť účastníkom konania realizáciu ich procesných práv ihneď, len čo o to požiadajú. V prípade žalobcov 2/ a 3/ im žalovaný nielen že neumožnil nahliadnuť do spisu, čím konal v rozpore s § 23 správneho poriadku, ale k ich žiadosti zo dňa 20.06.2012 sa ani nevyjadril a ani nerozhodol o ich žiadosti o predĺženie lehoty na podanie námietok a pripomienok, čím porušil zásadu nestrannosti správneho orgánu, zásadu zákonnosti a zásadu súčinnosti. 18. V ďalšej časti odvolania proti napadnutému rozhodnutiu žalobcovia 2/ a 3/ poukázali na riziko realizácie stavby dodatočne povolenej napadnutým rozhodnutím a tiež uviedli, že sú dlhodobo neprítomní na doručovacej adrese trvalého pobytu, na ktorú je im zo strany žalovaného zasielaná korešpondencia. Žalobcovia 2/ a 3/ nadobudli presvedčenie, že žalovaný vo všetkých prípadoch použil fikciu doručenia v zmysle § 24 ods. 2 správneho poriadku aj napriek tomu, že na to neboli dôvody. Keďže sa v mieste doručovania dlhodobo nezdržujú, o čom bol žalovaný informovaný minimálne v odvolaní proti napadnutému rozhodnutiu, nemohla byť použitá fikcia doručenia z dôvodu nesplnenia všetkých zákonom stanovených podmienok pre jej použitie. V tejto súvislosti poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžo 181/2008. 19. Žalobcovia 2/ a 3/ sa na adrese trvalého bydliska (T. dlhodobo nezdržujú, pretože bývajú v inej nehnuteľnosti v ich vlastníctve, a to na adrese C.. Vo vzťahu k žalobcom 2/ a 3/ musel mať žalovaný pochybnosti o zákonnosti použitia § 24 ods. 2 správneho poriadku, keďže v odvolaní proti napadnutému rozhodnutiu uviedli, že sa na adrese trvalého pobytu nezdržujú. Žalovaný ich mal vyzvať na preukázanie skutočnosti, že sa na doručovacej adrese nezdržujú, namiesto toho vyznačil doložku právoplatnosti na napadnutom rozhodnutí a ich odvolaním sa nezaoberal. IV. Vyjadrenia žalovaného 20. Žalovaný vo vyjadrení k námietkam žalobcu 1/ uviedol, že napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.08.2012. Proti tomuto rozhodnutiu podali po zákonom stanovenej lehote dňa 10.08.2012 odvolanie žalobca 1/ a U. H. a dňa 15.08.2012 žalobcovia 2/ a 3/. Následne žalovaný v súlade s § 60 správneho poriadku doručil dňa 14.09.2012 kompletný spisový materiál odvolaciemu orgánu, bývalému Krajskému stavebnému úradu, na preskúmanie. Dňa 10.09.2012 bol žalovanému predložený návrh na obnovu konania v tejto veci, ktorý podal žalobca 1/. Vzhľadom na to, že kompletný spisový materiál bol predložený na preskúmanie oneskoreného odvolania, žalovaný doručil dňa 21.09.2012 návrh na obnovu konania odvolaciemu orgánu. 21. Na základe vyššie uvedeného nemohol žalovaný zaujať k žalobe stanovisko. 22. Žalovaný vo vyjadrení k námietkam žalobcov 2/ a 3/ uviedol, že sa k obsahu žaloby nemôže vyjadriť z dôvodu, že dňa 07.05.2013 predložil administratívny Okresnej prokuratúre Bratislava III na základe vyžiadania k podaniu č. Pd 122/13-4 a dňa 30.05.2013 k podaniu č. C V. Pojednávanie 23. Právny zástupca žalobcu 1/ na pojednávaní dňa 25.01.2017 vyslovil názor, že bolo správne podať žalobu o preskúmanie prvostupňového rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, nakoľko toto bolo právoplatné. Nevie, či oznámenie o vybavení oneskorene podaného odvolania možno považovať za rozhodnutie alebo iba akúsi listinu patriacu do spisu. O tomto oznámení bol žalobca 1/ upovedomený, pričom aj odvolací orgán sa v tomto oznámení zaoberal meritom veci. Podľa žalobcu 1/ je vec nesprávne právne posúdená, nakoľko stav oporného múru s oplotením je v rozpore so všeobecne záväzným nariadením. VI. Posúdenie veci 24. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len „S.s.p.“), správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. 25. Podľa § 7 písm. a) S.s.p., správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená. 26. V systéme správneho súdnictva je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základy žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia orgánov verejnej správy okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje. Ustanovenie § 7 S.s.p. vymedzuje negatívne procesné podmienky týkajúce sa predmetu prieskumu, ktoré správny súd skúma. Skúmanie procesných podmienok je súčasťou zásady oficiality a správny súd ho vykonáva z úradnej povinnosti. Správny súd musí overiť, či nenastala niektorá z negatívnych procesných podmienok a to nielen k momentu začatia konania, ale počas celého konania. Splnenie procesných podmienok si správny súd overuje ešte pred vyhlásením rozhodnutia. 27. V citovanom ustanovení § 7 písm. a) S.s.p. je upravený všeobecný princíp povinnosti vyčerpania riadnych opravných prostriedkov v administratívnom konaní. Vyčerpanie riadneho opravného prostriedku je závislé od typu administratívneho konania a správny súd ho zisťuje z administratívneho spisu. 28. Žalobou v správnom súdnictve je možné napadnúť právoplatné rozhodnutia správneho orgánu, ktorý rozhodoval v poslednom stupni a ktorým bol žalobca podľa svojho názoru ukrátený na svojich právach. To znamená, že žaloba má smerovať proti rozhodnutiu správneho orgánu druhého stupňa, ktoré nadobudlo právoplatnosť. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa je preskúmavaná v spojení s právoplatným rozhodnutím správneho orgánu druhého stupňa a ak rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa obsahuje rovnaké vady ako druhostupňové rozhodnutie, je možné ho zrušiť, ale vždy len v spojení s právoplatným druhostupňovým rozhodnutím, nie samostatne. Zákonom stanovená podmienka vyčerpania riadnych opravných prostriedkov je namieste preto, aby súd nenahrádzal odvolací správny orgán. 29. Súd po preskúmaní žalôb, ako aj z obsahu administratívneho spisu zistil, že žalobcovia 1/ až 3/ sa domáhali preskúmania zákonnosti prvostupňového rozhodnutia žalovaného č. ÚKaSP-2012/1177/ Vim-58 zo dňa 25.06.2012 o dodatočnom povolení stavby. Vzhľadom na to, že proti tomuto rozhodnutiu bolo možné podať odvolanie, čo žalobcovia 1/ až 3/ využili, mali s poukazom na ustanovenie § 7 písm. a) S.s.p. podať žaloby až proti oznámeniu Okresného úradu Bratislava, odboru výstavby a bytovej politiky zo dňa 30.01.2013, ktorým im bolo oznámené, že ich odvolania boli vyhodnotené ako oneskorene podané. 30. V tejto súvislosti súd považoval za potrebné uviesť, že oznámenia Okresného úradu, odboru výstavby a bytovej politiky by vzhľadom na charakter ich obsahu podliehali súdnemu prieskumu. Podľa ustálenej judikatúry - nálezov Ústavného súdu SR (napr. sp. zn. III. ÚS 183/2003, I. ÚS 354/08) a uznesení Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn. 8 Sžf/29/2010, Sžp/5/2011) môžu byť predmetom preskúmania súdom aj rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré nemajú formálne náležitosti, ak sa dotýkajú alebo ak sa môžu dotknúť práv a právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb. Súdna prax ustálila, že rozhodnutím správneho orgánu je každé rozhodnutie, ktorým sa zakladajú, menia, rušia alebo ktorým môžu byť priamo dotknuté práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb. Za spôsobilý predmet súdneho prieskumu sa považujú aj listy s charakterom rozhodnutia vydané príslušným orgánom verejnej správy. 31. Oznámenie Okresného úradu Bratislava, odboru výstavby a bytovej politiky zo dňa 30.01.2013 by podliehalo súdnemu prieskumu, nakoľko vážnym spôsobom zasahuje do práv žalobcov 1/ až 3/, keďže sa im ním odníma nielen možnosť preskúmania prvostupňového rozhodnutia, ale aj možnosť preskúmania druhostupňového rozhodnutia súdom v zmysle čl. 46 ods. 2 Ústavy SR. Predmetné oznámenie bez ohľadu na jeho formu treba považovať za procesný úkon správneho orgánu, ktorého obsah má autoritatívny vzťah k žalobcom 1/ až 3/. Zároveň je potrebné zohľadniť, že odvolací správny orgán v tomto prípade vystupuje v úlohe vykonávateľa štátnej moci a nie iba v pozícii oznamovateľa. 32. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobcovia 1/ až 3/ podali žaloby proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmania súdom, a preto súd žaloby v súlade s § 98 ods. 1 písm. g) S.s.p. odmietol. 33. Záverom súd dodáva, že v prípade žalobcu 1/ mal žalovaný skúmať, či sú splnené podmienky ustanovené v § 24 ods. 2 správneho poriadku pre využitie fikcie doručenia, nakoľko žalobca 1/ na všetkých svojich podaniach uvádzal inú adresu (Burgundská 5, H.) a nie adresu (I. XX, H.), na ktorú mu doručoval žalovaný. Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 4Sžo/14/2015 zo dňa 01.12.2015 konštatoval, že na úradných zásielkach je potrebné uvádzať adresu, na ktorej si adresát preberá zásielky. S ohľadom na túto skutočnosť si žalovaný mal preveriť, na ktorej adrese sa žalobca 1/ skutočne zdržiava v čase doručovania zásielky do vlastných rúk. Na uvedenú vadu v konaní však súd nemohol prihliadnuť z dôvodu, že aj žalobca 1/ podal žalobu proti prvostupňovému rozhodnutiu. 34. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 170 písm. a) S.s.p. tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloby boli odmietnuté. 35. Podľa § 11 ods. 3 veta tretia zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov sa žalobcovi vráti v konaní pred správnym súdom poplatok, ak sa konanie zastavilo, ak sa správna žaloba, kasačná sťažnosť alebo žaloba na obnovu konania odmietla alebo vzala späť pred prejednaním veci. S poukazom na vyššie citované ustanovenie súd vrátil žalobcovi 1/ krátený súdny poplatok vo výške 59,30 eur a žalobcom 2/ a 3/ vrátil krátený súdny poplatok vo výške 63,30 eur prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. - prevádzkovateľ systému, Banská Bystrica. 36. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.