Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/42/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200325 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1013200325.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Beáty Jurgošovej, v právnej veci žalobcu: VS Investment, a.s., so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, IČO: 44 983 727, zastúpeného: Mgr. Soňa Grošaftová, advokátka, so sídlom Hodžova 13, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Štefanovičova 5, 817 82 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutiu žalovaného č. MF/8167/2013-71 zo dňa 31.01.2013, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. MF/8167/2013-71 zo dňa 31.01.2013 z r u š u j e podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 18.02.2013 sa domáhal žalobca zrušenia rozhodnutia žalovaného č. MF/8167/2013-71 vydaného dňa 31.01.2013, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu - Finančného riaditeľstva SR č. 1100308/1/1221442/2012 zo dňa 19.10.2012, vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a priznania náhrady trov konania. Priebeh administratívneho konania. 2. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že správca dane - Daňový úrad Žilina I písomnosťou z 05.04.2005 vyzval žalobcu na podanie daňového priznania a zaplatenia dane z prevodu a prechodu nehnuteľnosti. Žalobca dňa 14.04.2005 podal daňové priznanie a následne zaplatil predmetnú daň. Podaním z 02.09.2005 požiadal žalobca o vrátenie zaplatenej dane, o čom rozhodol Daňový úrad Žilina I rozhodnutím č. 694/230/76843/05/Per zo dňa 25.09.2005 a žiadosti žalobcu o vrátenie dane nevyhovel dôvodiac tým, že k odstúpeniu od kúpnej zmluvy, ktorá bola dôvodom vyrubenia dane došlo až 09.06.2005, t. j. po viac než jednom roku od jej zavkladovania na Katastrálnom úrade Žilina a § 24 ods. 2 zákona č. 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 318/1992 Zb.) umožňuje vrátiť daň len do jedného roka. Zároveň proti tomuto svojmu rozhodnutiu nepripustil odvolanie. Žalobca podal proti vyššie uvedenému rozhodnutiu odvolanie, ktoré bolo správnym orgánom zamietnuté. Spis ďalej obsahuje rozsudok Krajského súdu v Žiline, č. k. 10S/248/2005-110 zo dňa 05.06.2007 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf 69/2007 zo dňa 27.05.2008, ktorý súdne konanie zastavil a postúpil vec Daňovému úradu Žilina I do štádia odvolacieho konania. Následne došlo k vydaniu rozhodnutia Daňového riaditeľstvo SR č. I/228/15663-91950/2008/993159-r zo dňa 04.12.2008, ktorým bolo prvostupňové rozhodnutie zrušené a vec vrátená prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie, pričom bol vyslovený právny názor o povinnosti vrátiť žalobcovi zaplatenú daň. Na základe tohto rozhodnutia správca dane rozhodnutím č. 694/230/2041/09/Per zo dňa 21.01.2009 vrátil žalobcovi zaplatenú daň z prevodu nehnuteľnosti. 3. Dňa 11.02.2009 bol doručený správcovi dane podnet žalobcu na vyčíslenie a zaplatenie sankčného úroku, o ktorom tento rozhodol rozhodnutím č. 694/230/14369/09/Per zo dňa 02.03.2009 a sankčný úrok žalobcovi nepriznal. V dôsledku podaného odvolania vo veci rozhodlo Daňové riaditeľstvo SR rozhodnutím č. I/228/9215-56338/2009/993159-r zo dňa 03.06.2009 tak, že napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdilo z dôvodu, že nebola naplnená definícia neoprávnene zadržiavaných finančných prostriedkov v zmysle § 35b ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 511/1992 Zb.). Krajský súd Žilina rozsudkom č. k. 20S/51/2009 - 31 zo dňa 09.02.2010 zrušil obe vyššie uvedené napadnuté rozhodnutia správnych orgánov z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia a vec vrátil na nové konanie. Daňové riaditeľstvo SR dňa 19.07.2011 podalo podnet na preskúmanie rozhodnutí mimo odvolacieho konania na Ministerstvo financií SR z dôvodu, že postup pri vydávaní rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR č. I/228/15663-91950/2008/993159-r zo dňa 04.12.2008 nebol správny, vychádzal z nesprávneho vyhodnotenia uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf 69/2007 a nevznikol dôvod na vrátenie dane žalobcovi. Daňové riaditeľstvo SR rozhodlo dňa 10.10.2011 o prerušení konania vo veci rozhodnutia o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Daňového úradu Žilina I č. 694/230/2887/11/Per zo dňa 13.01.2011 o nepriznaní sankčného úroku s tým, že konanie sa prerušuje do právoplatnosti rozhodnutia o odvolaní proti rozhodnutiu Daňového úradu Žilina I č. 694/230/76843/05/Per zo dňa 25.09.2005, ktorým nebolo vyhovené žiadosti žalobcu o vrátenie dane. 4. V spise na nachádza rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR č. I/228/14552-105333/2011/993168-r zo dňa 11.10.2011, ktorým došlo k zrušeniu rozhodnutia správcu dane č. 694/230/2041/09/Per zo dňa 21.01.2009, ktorým bola vrátená žalobcovi zaplatená daň z prevodu nehnuteľnosti. Tiež rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR č. 1020508/1/812471/2012 zo dňa 10.04.2012 - bolo ním zastavené konanie vo veci odvolania žalobcu voči rozhodnutiu Daňového úradu Žilina I č. 694/230/2887/11/ Per z 13.01.2011 o nepriznaní sankčného úroku. Odvolanie žalobcu zo dňa 22.05.2012 voči tomuto rozhodnutiu. Rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR č. I/228/22036-120741/2011/993168- r z 21.11.2011, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane č. 694/230/76843/05/Per zo dňa 25.09.2005. Rozhodnutia správnych orgánov. 5. Prvostupňový správny orgán - Finančné riaditeľstvo SR svojím rozhodnutím č. 1100308/1221442/2012 zo dňa 19.10.2012, konanie o odvolaní podanom žalobcom proti rozhodnutiu Daňového úradu Žilina I vydanom podľa § 35b ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb. o nepriznaní sankčného úroku na dani z prevodu a prechodu nehnuteľností č. 694/230/2887/11/Per zo dňa 13.01.2011 zastavil. V odôvodnení rozhodnutia bolo poukázané na to, že Daňové riaditeľstvo SR ako odvolací orgán prerušilo konanie vo veci odvolania žalobcu proti rozhodnutiu vydanom v konaní o nepriznaní sankčného úroku žalobcovi z dôvodu, že pre posúdenie opodstatnenosti nároku na sankčný úrok bolo potrebné preskúmať rozhodnutia odvolacieho orgánu, ktoré tomuto rozhodnutiu predchádzali. Následne Daňové riaditeľstvo SR rozhodnutím zo dňa 11.10.2011 zrušilo rozhodnutie Daňového úradu Žilina I č. 694/230/2041/09/ Per zo dňa 21.01.2009, ktorým bola žalobcovi vrátená daň z prevodu a prechodu nehnuteľností a v nadväznosti na toto rozhodnutie Daňové riaditeľstvo SR rozhodnutím zo dňa 21.11.2011 potvrdilo rozhodnutie Daňového úradu Žilina I č. 694/230/76843/05/Per zo dňa 25.09.2005 o nevrátení dane z prevodu a prechodu nehnuteľností žalobcovi. Záverom bolo konštatované, že žalobcovi nemala byť vrátená daň z prevodu a prechodu nehnuteľností a tým odpadol dôvod konania vo veci priznania sankčného úroku správcom dane podľa § 35b ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb. 6. V dôsledku žalobcom podaného odvolania vo veci rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č. MF/8167/2013-71 zo dňa 31.01.2013 tak, že vyššie uvedené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Odôvodnenie rozhodnutia obsahuje opis priebehu daňového konania s tým, že žalobca podal podnet na vyčíslenie zaplatenia sankčného úroku listom zo dňa 10.02.2009 a správca dane mu sankčný úrok za neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky rozhodnutím zo dňa 02.03.2009 nepriznal, pričom toto rozhodnutie správcu dane bolo rozhodnutím Daňového riaditeľstva SR zo dňa 03.06.2009 potvrdené. Krajský súd v Žiline rozsudkom č. k. 20S/51/2009-31 zo dňa 09.02.2010 zrušil obe tieto rozhodnutia a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie, pričom Daňové riaditeľstvo SR zrušilo rozhodnutie správcu dane zo dňa 21.01.2009, ktorým bola vrátená žalobcovi daň z prevodu a prechodu nehnuteľností. Žalovaný konštatoval, že z vyššie uvedeného rozsudku Krajského súdu v Žiline vyplývala potreba zváženia možnosti (vzhľadom na ustanovenie § 35b ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb.) na danú vec toto ustanovenie aplikovať a pri zisťovaní tejto skutočnosti vyšlo najavo, že k žiadnemu neoprávnenému zadržiavaniu finančných prostriedkov žalobcu nedošlo a preto bolo opätovne správcom dane vydané rozhodnutie o nepriznaní sankčného úroku žalobcovi, ktoré bolo napadnuté odvolaním a toto bolo rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR zo dňa 10.04.2012 zastavené. 7. Žalovaný uviedol, že napadnuté rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR preskúmal a poukazujúc na § 35b ods. 5 veta prvá zákona č. 511/1992 Zb. rozdiel medzi zaplatenou daňou alebo zaplateným rozdielom dane na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správcu dane alebo odvolacieho orgánu a daňou alebo rozdielom dane zníženým novým rozhodnutím sa považuje za neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky daňového subjektu, pričom z tohto ustanovenia vyplýva, že v čase jeho aplikácie je v skutkovom stave predpokladaná existencia dvoch rozhodnutí a to právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správcu dane alebo odvolacieho orgánu, na základe ktorého bola daň zaplatená a nového rozhodnutia, ktorým bola daň znížená. Ide teda o zmenu a nie zrušenie pôvodného rozhodnutia, ktorým sa vyrubená daň znižuje. Potom žalovaný vyslovil názor, že o neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky ide vtedy, ak by počas zadržiavania neexistoval platný právny titul na ich viazanie v štátnom rozpočte. V zmysle § 24 ods. 2 písm. a) zákona č. 318/1992 Zb. vyplývalo, že daň z prevodu a prechodu nehnuteľností v danom prípade mala byť zaplatená a nedošlo k neoprávnenému zadržiavaniu finančných prostriedkov a teda neexistoval ani sankčný úrok. 8. S námietkou, že daňové orgány postupovali v rozpore so závermi rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 09.02.2010 poukázal na to, že v zmysle tohto rozsudku bolo povinnosťou daňových orgánov zistiť a ustáliť dobu neoprávnene zadržiavaných finančných prostriedkov a pri zisťovaní tejto doby vyšlo najavo, že k žiadnemu neoprávnenému zadržiavaniu finančných prostriedkov nedošlo. 9. K inštitútu mimoriadneho opravného prostriedku žalovaný uviedol, že daňové orgány ho môžu využiť len za podmienok ustanovených v zmysle zákona č. 511/1992 Zb. Základným predpokladom preskúmania je právoplatné rozhodnutie a skúma sa zákonnosť rozhodnutia, to znamená, či právoplatné rozhodnutie bolo vydané v súlade so všeobecne záväzným právnym predpisom. Postup Daňového riaditeľstva SR vo veci vrátenia dane z prevodu a prechodu nehnuteľností a následne rozhodnutie o odvolaní proti rozhodnutiu o nevrátení dane neboli v súlade s § 24 ods. 1 až 4 zákona č. 318/1992 Zb. a preto Ministerstvo financií SR právoplatné rozhodnutia zrušilo a vec vrátilo na ďalšie konanie, keďže žalobcovi nemala byť vrátená daň a v rozhodnutí o nevrátení dane malo byť v poučení uvedené, že je možné voči tomuto rozhodnutiu podať odvolanie. V čase, keď Ministerstvo financií SR rozhodovalo bolo dôležité určiť postup pre daňové orgány vo veci, t. j. či daň z prevodu a prechodu nehnuteľností mala byť žalobcovi vrátená alebo nie a preto nebolo možné najprv riešiť priznanie sankčného úroku a bolo potrebné konanie prerušiť podľa § 25a zákona č. 511 /1992 Zb., podľa ktorého bolo možné konanie prerušiť v prípade, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia. Touto skutočnosťou bolo definitívne doriešenie vrátenia, resp. nevrátenia dane z prevodu a prechodu nehnuteľností. Keďže žalobcovi nemala byť vrátená daň z prevodu a prechodu nehnuteľností odpadol dôvod vo veci priznania sankčného úroku žalobcovi správcom dane. Žaloba. 10. Žalobca považoval obe preskúmavané rozhodnutia za nezákonné, pričom z obsahu žaloby vyplývajú námietky nesprávneho právneho posúdenia veci, nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a existencia vady v konaní majúcej vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí (v súčasnosti § 191 ods. 1 písm. c/, d/, g/ SSP). 11. V úvode žaloby bol opísaný priebeh konaní predchádzajúcich preskúmavanému konaniu a v ňom vydaných rozhodnutí o žalobcovej žiadosti o zaplatenie sankčného úroku. 12. A/ Konanie vo veci vrátenia dane z prevodu nehnuteľností, pričom žalobca uviedol, že dňa 14.04.2005 podal daňové priznanie a zaplatil daň z prevodu nehnuteľností, avšak v dôsledku odstúpenia od kúpnej zmluvy požiadal o vrátenie zaplatenej dane, o čom rozhodol správca dane rozhodnutím č. 694/230/76843/05/Per zo dňa 25.09.2005 a jeho žiadosti o vrátenie dane nevyhovel. Proti tomuto svojmu rozhodnutiu nepripustil odvolanie. V dôsledku podanej žaloby o preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia o veci rozhodol Krajský súd v Žiline rozsudkom, č. k. 10S/248/2005-110 zo dňa 05.06.2007 a žalobu zamietol, avšak Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 5Sžf 69/2007 zo dňa 27.05.2008 rozsudok Krajského súdu Žilina zrušil, konanie zastavil a postúpil vec Daňovému úradu Žilina I do štádia odvolacieho konania. O jeho podanom odvolaní následne rozhodlo Daňové riaditeľstvo SR rozhodnutím č. I/228/15663-91950/2008/993159-r zo dňa 04.12.2008 tak, že napadnuté prvostupňové rozhodnutie zrušilo a vec vrátilo prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie, pričom vyslovilo právny záver o povinnosti vrátiť mu zaplatenú daň. Správca dane rozhodnutím č. 694/230/2041/09/Per zo dňa 21.01.2009 následne mu vrátil zaplatenú daň z prevodu nehnuteľnosti. 13. B/ Konanie po právoplatnosti rozhodnutia Krajského súdu Žilina a rozhodnutia vydané v čase keď bola žalobcovi vrátená daň, ktoré žalobca považuje za nulitné administratívne právne akty z dôvodu existencie prekážky právoplatne rozhodnutej veci, dávajúcej odpoveď na existenciu neoprávnene zadržiavaných finančných prostriedkov a teda existenciu nároku na zaplatenie sankčného úroku. Žalobca uviedol, že napriek právnemu záveru v rozsudku Krajského súdu Žilina o existencii nároku na zaplatenie sankčného úroku vydal dňa 13.01.2011 správca dane rozhodnutie č. 694/230/2887/11/ Per o nepriznaní mu sankčného úroku, proti ktorému podal odvolanie, pričom Daňové riaditeľstvo SR odvolacie konanie prerušilo, a to do doby vydania rozhodnutí Ministerstva financií SR o preskúmanie zákonností rozhodnutí mimo odvolacieho konania, ktoré iniciovalo práve Daňové riaditeľstvo SR a týkalo sa konaní o vrátení dane z prevodu nehnuteľností. V rámci mimoriadneho opravného prostriedku - preskúmania zákonnosti rozhodnutím Ministerstva financií SR č. MF/022947/2011-722 zo dňa 07.09.2011 došlo k zrušeniu rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR č. I/228/15663-91951/2008/993159- r zo dňa 04.12.2008. Takýmto postupom nastal stav, že vec sa dostala do štádia vydávaného rozhodnutia o nevrátení daňového preplatku. Následne Daňové riaditeľstvo SR rozhodnutím č. I/228/14552-105333/2011/993168-r zo dňa 11.10.2011 zrušilo rozhodnutie Daňového úradu Žilina I č. 694/230/2041/09/Per zo dňa 21.01.2009, ktorým bola žalobcovi vrátená daň. Žalobca uviedol, že o konaní o preskúmaní rozhodnutí mimo odvolacieho konania nebol informovaný, napriek tomu, že aj konanie o mimoriadnych opravných prostriedkov je daňovým konaním, v ktorom sa musia uplatňovať základné zásady daňového konania, bez uplatnenia ktorých je toto konanie nezákonné. Daňové riaditeľstvo SR rozhodnutím č. I/228/22036-120741/2011/993168-r zo dňa 21.11.2011 potvrdilo pôvodné rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 694/230/76843/05/Per zo dňa 25.09.2005 o nevrátení dane z prevodu nehnuteľností. 14. C/ Konanie vo veci sankčného úroku. Žalobca uviedol, že v dôsledku vydania uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf 69/2007 zo dňa 27.05.2008 si uplatnil nárok na zaplatenie sankčného úroku za neoprávnene zadržiavané finančné prostriedky, pričom správca dane vydal dňa 02.03.2009 rozhodnutie č. 694/230/14369/09/Per, ktorým ním uplatnený nárok mu nepriznal a Daňové riaditeľstvo SR rozhodnutím č. I/228/9215-56338/2009/993159-r zo dňa 03.06.2009 toto rozhodnutie potvrdilo. V dôsledku podanej žaloby o veci rozhodol Krajský súd Žilina rozsudkom č. k. 20S/51/2009 - 31 zo dňa 09.02.2010 a zrušil napadnuté rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR a vec vrátil na nové konanie. Napriek vyslovenému právnemu záveru Krajským súdom Žilina správca dane vo veci opätovne rozhodol rozhodnutím č. 694/230/2887/11/Per zo dňa 13.01.2011 a znovu mu nepriznal sankčný úrok bez náležitého odôvodnenia takéhoto svojho rozhodnutia. Proti tomuto rozhodnutiu opäť podal odvolanie, pričom odvolacie konanie bolo rozhodnutím Daňového riaditeľstva SR prerušené. Žalobca sa domnieval, že dôvodom prerušenia odvolacieho konania bolo iba dosiahnutie zrušenia rozhodnutí, ktorými mu bola vrátená daň, a to napriek prekážky právoplatne rozhodnutej veci ako aj existencii súdnych rozhodnutí vo veci. Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím č. 1020508/I/812471/2012 zo dňa 10.4.2012 zastavilo konanie vo veci zaplatenia sankčného úroku z dôvodu, že odpadol dôvod konania vo veci nepriznania sankčného úroku. Vzhľadom k existencii rozhodnutia správcu dane č. 694/230/76843/05/Per zo dňa 25.09.2005 o nevyhovení žiadosti žalobcu o vrátenie dane z prevodu nehnuteľností potvrdeného rozhodnutím Daňového riaditeľstva SR č. I/228/22036-120741/2001/993168-r zo dňa 21.11.2011 Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím č. 1100308/1/1221442/2012 zo dňa 19.10.2012 opätovne zastavilo odvolacie konanie vo veci nepriznania sankčného úroku a následne došlo v dôsledku ním podaného odvolania k vydaniu napadnutého rozhodnutia žalovaným, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie o zastavení konania. 15. Žalobca vzniesol námietku voči rozhodnutiam Daňového riaditeľstva SR vydaným dňa 19.07.2011 a 10.10.2011 o prerušení daňového konania, nakoľko dôvod preskúmania rozhodnutí mimo odvolacieho konania nepokladá za zákonný dôvod na prerušenie konania, keďže sa nejedná o predbežnú otázku, ani o inú skutočnosť rozhodujúcu pre rozhodnutie vo veci, nakoľko mimoriadny opravný prostriedok nie je možné chápať ako inú skutočnosť, keďže ide o právny inštitút slúžiaci na preskúmanie rozhodnutí, ktoré sú v rozpore so zákonom a súčasne nebolo možné konanie prerušiť a až po prerušení konania preskúmavať právoplatné rozhodnutie. 16. Žalobca mal za dôvodné existenciu nároku na zaplatenie sankčného úroku, a to s poukazom na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu Žilina č. k. 20S/51/2009-31 zo dňa 09.02.2010 vzhľadom na znenie § 35b ods. 5, 6, 11 zákona č. 511/1992 Zb. s tým, že mal za nesporné, že účelom tohto ustanovenia je stanovenie demonštratívneho výpočtu alternatív vzniku neoprávnene zadržiavaných finančných prostriedkov zo strany správcu dane, ktoré je potrebné aplikovať vo vzťahu k všetkým daniam a všetkým situáciám, ktoré v daňovom konaní nastávajú v dôsledku konania správcu dane v rozpore so zákonom. V súčasnom daňovom právnom systéme nie je možné taxatívnym výpočtom stanoviť všetky možnosti pre zadefinovanie tohto pojmu. Zo strany správcu dane došlo k neoprávnene zadržiavaniu jeho finančných prostriedkov, v dôsledku čoho mu vznikol nárok na zaplatenie sankčného úroku a nebolo podstatné, že správca dane sa na základe následného zrušenia rozhodnutí opätovne dostal do štádia rozhodnutia o nevrátení dane, nakoľko rozhodnutie o nevrátení dane v danom období bolo bez akejkoľvek právnej relevancie vo vzťahu k predmetu sporu - nároku na zaplatenie sankčného úroku, keďže správca dane rozhodnutím č. 694/230/76843/05/Per zo dňa 25.09.2005 rozhodol o nevrátení dane z prevodu nehnuteľností a následne rozhodnutím č. 694/230/2041/09/Per zo dňa 21.01.2009 mu vrátil zaplatenú daň, čím bola preukázaná existencia dvoch rozhodnutí, medzi ktorými v danom časovom úseku správca dane neoprávnene zadržiaval ním zaplatenú daň. 17. Záverom žalobca uviedol, že zdôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného nie je zdôvodnením namietaných skutočností v ním podanom odvolaní vo vzťahu k nepriznaniu sankčného úroku a teda spĺňa zákonný atribút pre vydanie správneho rozhodnutia. Vyjadrenie žalovaného. 18. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 07.05.2013 a žiadal ju ako nedôvodnú zamietnuť z dôvodu, že v konaní bolo preukázané, že nevznikol nárok na vrátenie dane z prevodu a prechodu nehnuteľností, a teda odpadol dôvod konania vo veci priznania sankčného úroku žalobcovi, keďže rozhodnutie o vrátení dane z prevodu a prechodu nehnuteľností č. 694/230/2041/09/Per zo dňa 21.01.2009 bolo právoplatne zrušené a nebolo podrobené súdnemu prieskumu. 19. Následne sa žalovaný vyjadril k vzneseným žalobným námietkam a uviedol, že v zmysle § 25a zákona č.511/1992 Zb. v znení platnom v rozhodnom období správca dane mohol konanie prerušiť aj v prípade, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia, pričom touto skutočnosťou bolo doriešenie vrátenia, resp. nevrátenia dane z prevodu a prechodu nehnuteľností. Taktiež odvolacie konanie mohlo byť Daňovým riaditeľstvom SR prerušené vzhľadom na primeranosť použitia ustanovení (§ 32 a § 41) prvej časti zákona č. 511/1992 Zb. na odvolacie konanie. 20. K námietke využitia mimoriadneho opravného prostriedku - preskúmania rozhodnutí Daňového riaditeľstva SR č. I/228/15663-91950/2008/993159-r a č. I/228/15663-91951/2008/993159-r obe vydané dňa 04.12.2008 mimo odvolacieho konania poukázal na to, že obe tieto rozhodnutia a na ne nadväzujúce rozhodnutie Daňového úradu Žilina I č. 694/230/2041/09/Per z 21.01.2009, neboli vydané v súlade s § 24 ods. 1, 4 zákona č. 318/1992 Zb., a preto v zmysle § 53 zákona č. 511/1992 Zb. Ministerstvo financií SR rozhodnutiami z 07.09.2011 č. MF/022947/2011-722 a č. MF/022076/2011-722 právoplatné rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR vydané v roku 2008 zrušilo a vrátilo vec na ďalšie konanie. Zároveň v odôvodneniach týchto rozhodnutí vyslovilo názor, že žalobcovi nemala byť vrátená daň z prevodu a prechodu nehnuteľností a v rozhodnutí o nevrátení dane v poučení mala byť uvedená možnosť podania odvolania voči tomuto rozhodnutiu. 21. K rozsudku Krajského súdu v Žiline, č. k. 20S/51/2009-31 zo dňa 09.02.2010 žalovaný uviedol, že tento vychádzal z právneho stavu, ktorý nastal vydaním rozhodnutia správcu dane č. 694/230/2041/09/Per z 21.01.2009, ktorým bola žalobcovi vrátená daň, avšak toto rozhodnutie bolo neskôr zrušené rozhodnutím Daňového riaditeľstva SR č. I/228/14552-105333/2011/993168-r zo dňa 11.10.2011. Záverom poukázal na novú právnu úpravu účinnú od 01.01.2012, ktorá neobsahuje inštitút neoprávneného zadržiavania peňažných prostriedkov a s tým súvisiaci sankčný úrok. Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie. 22. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom v neprítomnosti ospravedlneného žalobcu a neospravedlneného žalovaného a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného v medziach žaloby nebolo vydané v súlade so zákonom. 23. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 24. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 25. Podľa § 25a ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení platnom v čase vydania napadnutých rozhodnutí správca dane môže konanie prerušiť, najmä ak sa začalo konanie o predbežnej otázke (§ 26) alebo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia. 26. Podľa § 26 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení platnom v čase vydania napadnutých rozhodnutí ak sa v daňovom konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol príslušný orgán je správca dane takýmto rozhodnutím viazaný. 27. Podľa § 35b ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. v znení platnom v čase vydania napadnutých rozhodnutí rozdiel medzi zaplatenou daňou alebo zaplateným rozdielom dane na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správcu dane alebo odvolacieho orgánu a daňou alebo rozdielom dane zníženým novým rozhodnutím sa považuje za neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky daňového subjektu. Rovnako za neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky daňového subjektu sa považuje aj rozdiel medzi zaplateným sankčným úrokom vyrubeným rozhodnutím správcu dane a sankčným úrokom zníženým podľa odseku 4 novým rozhodnutím. Ak bol právoplatným rozhodnutím alebo novým právoplatným rozhodnutím priznaný vyšší nárok na nadmerný odpočet alebo na jeho neodpočítanú časť, považuje sa priznaný vyšší rozdiel nadmerného odpočtu alebo jeho neodpočítanej časti za neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky daňového subjektu; ak bol právoplatným rozhodnutím alebo novým právoplatným rozhodnutím priznaný vyšší nárok na vrátenie uplatneného vrátenia dane, považuje sa priznaný vyšší rozdiel dane za neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky daňového subjektu. Správca dane vráti sumu neoprávnene zadržiavaných peňažných prostriedkov do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti nového rozhodnutia. 28. Podľa § 35b ods. 11 zákona č. 511/1992 Zb. v znení platnom v čase vydania napadnutých rozhodnutí ustanovenia odsekov 1 až 10 sa vzťahujú na všetky dane. 29. Podľa § 24 ods. 2 písm. a) zákona č. 318/1992 Zb. v znení platnom v čase vydania napadnutých rozhodnutí daňový úrad na žiadosť daňovníka vráti daň z darovania alebo daň z prevodu a prechodu nehnuteľností pri odstúpení od zmluvy alebo pri vrátení daru, ak sa tak stane do jedného roka odo dňa zápisu do katastra nehnuteľností. 30. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného v rozsahu a dôvodov vyplývajúcich z podanej žaloby (nesprávne právne posúdenia veci, existencia vady majúcej vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a nepreskúmateľnosť rozhodnutia). 31. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci spočívajúcej v nesprávnom výklade ust. § 35b ods. 5, 6 zákona č. 511/1992 Zb. súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu Žilina č. k. 20S/51/2009-31 zo dňa 09.02.2010, z ktorého jednoznačne vyplýva ako mali postupovať v novom konaní správne orgány po zrušení rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR č.: I/228/9215-56338/2009/993159- r zo dňa 03.06.2009 a rozhodnutia Daňového úradu Žilina I č. 694/230/14369/09/Per z 02.03.2009, ktorým žalobcovi nebol priznaný uplatnený sankčný úrok. Žalovaný sa však vo svojom touto žalobou preskúmavanom rozhodnutí odchýlil od celkom jasne formulovaného záveru prijatého vo vyššie uvedenom rozsudku Krajského súdu v Žiline ohľadom výkladu ust. § 35b ods. 5, 6 zákona č. 511/1992 Zb. (súd na str. 6-8 odôvodnenia svojho rozsudku prijal náležite a zrozumiteľne odôvodnený záver, že v danom prípade boli splnené zákonné podmienky a žalobcovi daňové orgány neoprávnene zadržiavali peňažné prostriedky a zároveň súd zaviazal daňové orgány zistiť a ustáliť dobu ich neoprávneného zadržiavania) a zotrval na svojom postoji, že v danom prípade nešlo o neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky žalobcu, rozpornom s pre neho záväzným právnym názorom súdu na túto otázku. Treba však uviesť, že tento právny názor na výklad dotknutého ustanovenia by bol v daňovom konaní správnymi orgánmi aplikovateľný iba v prípade ich meritórneho rozhodnutia vo veci - posúdenia opodstatnenosti nároku žalobcu na sankčný úrok. V danom prípade však došlo k zastaveniu konania na základe odpadnutia dôvodu pre priznanie žalobcom uplatneného sankčného úroku, dôvodiac zrušením rozhodnutia správcu dane, ktorým bolo rozhodnuté o vrátení žalobcovi zaplatenej dane. Preto posúdenie predmetného ustanovenia a nerešpektovanie jeho záväzného výkladu vyplývajúceho pre konajúce správne orgány z rozhodnutia Krajského súdu v Žiline nie je podľa názoru súdu vadou nesprávneho právneho posúdenia veci odôvodňujúcou zrušenie napadnutého rozhodnutia. 32. Taktiež nie je dôvodná námietka nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, nakoľko toto rozhodnutie podľa názoru súdu spĺňa všetky zákonom naň kladené formálne ako aj obsahové náležitosti vyplývajúce z § 30 zákona č. 511/1992 Zb. Rozhodnutie obsahuje uvedenie podkladov a skutočností, na základe ktorých bolo prijaté ako aj uvedenie zodpovedajúcej úvahy daňového orgánu, hodnotenie dôkazov pri použití na vec sa vzťahujúcich právnych predpisov. 33. Podľa názoru súdu nie je dôvodná ani námietka vady konania daňových orgánov - prerušenie konania bez zákonného dôvodu, nakoľko podľa súdu mal možnosť správny orgán konanie prerušiť podľa § 25a zákona č. 511/1992 Zb., a to z dôvodu začatia konania o otázke majúcej vplyv na jeho rozhodnutie, ktorým bolo posúdenie doriešenia opodstatnenosti vrátenia, resp. nevrátenia žalobcovi zaplatenej dane z prevodu a prechodu nehnuteľností. Z výkladu ust. § 24 ods. 2 písm. a) zákona č. 318/1992 Zb. celkom zjavne vyplýva, že v danom prípade táto daň žalobcovi nemala byť vrátená a tým, že správca dane (riadiac sa pre neho záväzným názorom nadriadeného orgánu vysloveným v rozhodnutí Daňového riaditeľstva SR z 11.10.2011) daň vrátil bolo potrebné toto pochybenie napraviť. 34. Za dôvodnú však súd pokladal námietku vady konania daňových orgánov, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia spočívajúcu v nevedomosti (neinformovaní) žalobcu o prebiehajúcom mimo odvolacom konaní začatom na základe podnetu Daňového riaditeľstva SR zo dňa 19.07.2011 adresovanom Ministerstvu financií SR. Je nesporné, že aj mimo odvolacie konanie v zmysle § 53 ods. 1-11 zákona č. 511/1992 Zb. je daňovým konaním, v ktorom sa musia uplatňovať základné princípy a zásady daňového konania, medzi ktoré patrí aj to, že účastník konania musí byť o existencii takéhoto konania a jeho priebehu primerane informovaný, t. z. musí mu byť oznámené jeho začatie a tiež aj prijaté rozhodnutie. Takýto postup však v danom prípade v prebehnutom mimo odvolacom konaní nebol zo strany daňových orgánov dodržaný, a preto je treba prijať záver, že toto neprebehlo v súlade so zákonom. Táto skutočnosť je podľa názoru súdu dôvodom, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení daňového poriadku, pričom ide o takú vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, keďže žalobca by výsledok mimo odvolacieho konania (majúceho podstatný vplyv na konanie o zaplatení uplatneného sankčného úroku), o ktorom by bol riadne informovaný mohol napadnúť na súde a domáhať sa jeho súdneho prieskumu. K tomuto však nemohlo dôjsť, keďže o mimo odvolacom konaní nemal žiadnu relevantnú informáciu. 35. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd uznal za dôvodnú vznesenú námietku existencie vady majúcej vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným právnym záverom súdu (§ 191 ods. 6 SSP) a bude jeho povinnosťou vo veci konať a vydať nové rozhodnutie a toto náležite odôvodniť. 36. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a vzhľadom na úspech v konaní bol žalobcovi tento nárok priznaný, pričom podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. 37. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 ods. 2 písm. a/, § 145 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).