Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/174/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201287 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1013201287.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Mališovej a členov senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD. v právnej veci žalobcu: ZEPTER SLOVAKIA spol. s r. o., Karadžičova 7610/16, 821 08 Bratislava, IČO: 31 323 570, právne zastúpený: JUDr. Ing. Ján Felšöci, advokát, Bajkalská 31, 821 05 Bratislava, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, 827 99 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/0966/99/2012 zo dňa 29.04.2013 takto: r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie, Ústredného inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave č. SK/0966/99/2012 zo dňa 29.04.2013 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prešove pre Prešovský kraj č. P/0283/07/12 zo dňa 02.11.2012 zrušuje podľa § 191 ods. 1 písm. c) S. s. p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. 1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 09.07.2013 domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. SK/0966/99/2012 zo dňa 29.04.2013, ktorým bolo rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prešove pre Prešovský kraj (ďalej len SOI) č. P/0283/07/12 zo dňa 02.11.2012 potvrdené a odvolanie žalobcu zamietnuté. Prvostupňovým rozhodnutím SOI č. P/0283/07/12 zo dňa 02.11.2012 bola žalobcovi uložená pokuta podľa § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa vo výške 5.000,- Eur pre porušenie zákazu používania nekalej obchodnej praktiky, ktorá je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti a ktorá môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku podľa § 7 ods. 1 v nadväznosti na § 7 ods. 2 písm. a), písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, zistené pri výkone kontrol dňa 07.05.2012 a dňa 31.07.2012 v prevádzkarni účastníka konania Prešov, Levočská 20, zameraných na prešetrenie spotrebiteľského podnetu, evidovaného správnym orgánom pod č. PO 380/2012 vo veci nespokojnosti spotrebiteľa s postupom účastníka konania pri odstúpení spotrebiteľa od kúpnej zmluvy č. 10200005, uzavretej dňa 10.02.2012 na predvádzacej akcii konanej v priestoroch na Levočskej ulici č. 20 v Prešove. 2. Žalobu odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutia žalovaného, vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia, považuje za svojvoľné a nemajúce oporu v zákone, nezákonné a nedostatočne odôvodnené, z ktorého dôvodu sú nepreskúmateľné. 3. Poukázal, že žalovaná v napadnutých rozhodnutiach uvádza výslovne subjektívne hodnotenia všeobecného charakteru, ktoré nemajú oporu v zákone a nie sú podložené ani vykonanými dôkazmi. Rozhodnutie neobsahuje výpočet priamych faktických dôkazov ani ich zhodnotenie a porovnanie so zákonným stavom a obsahuje množstvo všeobecných tvrdení. Ak žalovaná uvádza, že spotrebiteľ údajne „prezentačnej akcie sa nezúčastnil“ a „nemal v úmysle uzavrieť kúpnu zmluvu s účastníkom konania, ani na rokovanie o jej uzavretí nebol pripravený“, toto nielen že nie je pravdivé (spotrebiteľ bol predsa na predvádzacej akcii a ak údajne nebol pripravený na uzavretie zmluvy, prečo ju potom uzavrel?), ale nebolo ani nijako preukázané. Napadnuté rozhodnutie je bez odôvodnenia konkrétnych okolností nepreskúmateľné, čím zakladá šikanózny výkon verejnej moci bez zákonného opodstatnenia. Uviedol, že spotrebiteľa k uzavretiu zmluvy ani k samotnej kúpe spotrebiteľa nikto nenútil, uzavrel ju slobodne, vážne, nie v tiesni ani za žiadnej zjavne nevýhodnej situácie, naopak, po vlastnom zvážení svojho stavu, pričom SOI v konaní nepreukázala opak. Podľa žalobcu na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že mohol byť k návšteve prevádzkarne žalobcu vopred oslovený, pretože aj v tomto sa on sám rozhodol, že za predávajúcim príde. Ak sa na mieste ihneď rozhodol pre kúpu tovaru od žalobcu, ide o jeho vlastné dobrovoľné rozhodnutie v danom mieste a čase, ktoré je platné a účinné, a teda zakladajúce právne následky. Následne nezáujem alebo rozmyslenie si kúpy inej ako podomovej nemožno akceptovať, nakoľko by to spôsobilo absolútnu neistotou v postavení a podnikaní predávajúcich. Má za to, že konanie žalobcu nie je žiadnou nekalou obchodnou praktikou a už vôbec nie vo forme klamlivého konania, čím sú závery SOI nesprávne. 4. Uviedol, že žalovaná vec nesprávne právne posúdila z dôvodu, že žalobca uzavrel kúpne zmluvy so spotrebiteľmi v priestoroch jeho prevádzkarne, ktoré sú prevádzkarňou zapísanou v živnostenskom registri v zmysle § 17 ods. 1 živnostenského zákona - prevádzkareň na Levočskej č. 20 v Prešove, žalobca má uvedenú prevádzkareň aj riadne označenú a prevádzkarňou sa v zmysle živnostenského zákona rozumie priestor, v ktorom sa prevádzkuje živnosť. Zákon č. 108/2000 Z. z. striktne neuvádza, čo možno výlučne považovať za podomový predaj. Musí ísť o priestor mimo miesta podnikania - ale ak príkladom v písmene a) uvádza, že podomovým predajom je okrem iných aj predaj „mimo miesta prevádzkarne“, čo spresňuje ďalším príkladom „alebo mimo trhového miesta“, ustanovenie § 5 je podľa jeho názoru potrebné vnímať predovšetkým ako predaj na mieste, adrese, miestnosti, ktorá nie je v živnostenskom registri zapísaná, vedená a registrovaná ako prevádzkareň a je súčasne mimo miesta pôsobnosti predaja predávajúceho. Práve preto je tento predaj označený ako podomový, pretože predávajúci predá tovar kupujúcemu, predovšetkým u neho doma, resp. na inom mieste vždy odlišnom od miesta predaja predávajúceho. V prípade žalobcu nebolo sporné v akých priestoroch došlo k uzavretiu kúpnych zmlúv, išlo o prevádzkareň žalobcu zapísanú v živnostenskom registri, a teda bola naplnená požiadavka zákona č. 108/2000 Z. z. o tom, že na uvedené prípady sa tento zákon nevzťahuje, čím je ďalšie posudzovanie nad rámec jeho znenia svojvoľné. Rozhodujúcim zákonným kritériom podľa žalobcu je najmä zistenie, kde došlo k uzavretiu zmluvy a následne zápis daného priestoru ako prevádzkarne (teda miesta kde predávajúci prevádzkuje svoju činnosť) do živnostenského registra. 5. Poukázal, že jeho tvrdenie potvrdzuje aj smernica č. 2011/83/EU, ktorá má vstúpiť do platnosti od 13.06.2014. SOI sa snaží prezentovať prevádzkareň ako predajňu, čo však nemá oporu v zákone. 6. Namietal, že v danej veci nie je možné hovoriť, že by spotrebiteľ bol nepripravený na zmluvné vyjednávanie alebo na uzavretie kúpnej zmluvy, pretože prípadnému predaju predchádza detailná prezentácia výrobku, k uzavretiu kúpy ho nikto nenúti a má možnosť sám sa slobodne rozhodnúť, či si výrobok kúpi alebo nie. Skutočnosť, že spotrebiteľ uzavrie v prevádzkarni žalobcu písomnú kúpnu zmluvu a tovar ihneď nedostane, ani táto skutočnosť nie je predpokladom aplikácie zákona č. 108/2000 Z. z. 7. Má za to, že nešlo o podomový predaj (všetky tri kúpne zmluvy spotrebiteľov boli uzavreté riadne v živnostenskom registri evidovanej prevádzkarni žalobcu), čím sa na nich zákon č. 108/2000 Z. z. nevzťahoval, preto bolo začatie konania zo strany SOI nedôvodné, čím nemala v konaní pokračovať a vydať rozhodnutie o uložení pokuty, ale mala toto správne konanie zastaviť. 8. Žalobca nesúhlasí s tvrdením SOI v napadnutých rozhodnutiach, že „spotrebiteľ má právo na odstúpenie od uzavretej zmluvy najneskôr do siedmich pracovných dní odo dňa prevzatia výrobku, pričom nič nebráni v tom, aby od zmluvy odstúpil ešte pred dodaním výroku“. Uviedol, že tento záver nemá oporu v žiadnom právnom predpise a ani v dohode účastníkov. Má za to, že až po prevzatí tovaru vzniká spotrebiteľovi právo na odstúpenie od zmluvy v zmysle ust. § 7 ods. 1 písm. h) zák. č. 108/2005 Z. z. a v zmysle tohto zákona spotrebiteľovi pravo na odstúpenie od zmluvy pred prevzatím tovaru výslovne nepriznáva, čo vyplýva i z ust. § 8 ods. 2 a 3 zák. č. 108/2000 Z. z. II. 9. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 26.08.2013 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že väčšina žalobných dôvodov bola obsiahnutá v odvolaní žalobcu zo dňa 26.11.2012, s ktorým sa žalovaný zaoberal v odvolacom konaní, a preto odkázal na napadnuté druhostupňové rozhodnutie žalovaného. Uviedol, že napadnuté rozhodnutia boli vydané v súlade s platnou právnou úpravou na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, pričom správne orgány sa s námietkami a podkladmi predloženými žalobcom pri rozhodovaní podrobne zaoberali, svoje skutkové a právne závery v napadnutých rozhodnutiach náležite odôvodnili. V danej veci je podstatné, že žalobca uskutočňuje predaj formou podomového predaja, pričom tento deklaruje za kúpu mimo režim zákona o ochrane spotrebiteľa pri podomovom a zásielkovom predaji zápisom priestorov výkonu prezentácií do príslušného registra ako prevádzkareň, čo zakladá právne následky pre spotrebiteľa v podobe neakceptácie (žalobcom ako predávajúcim) prípadného, respektíve následného odstúpenia od zmluvy spotrebiteľom, pričom spotrebiteľ pri takto uskutočňovanom predaji bol presvedčený o jeho práve od zmluvy odstúpiť, čo potvrdzovalo jeho následné konanie. 10. Pri zhodnotení kontrolami zisteného skutkového stavu žalovaný vychádzal najmä zo zákona o ochrane spotrebiteľa pri podomovom a zásielkovom predaji, Smernice Rady č. 85/577/EHS na ochranu spotrebiteľa pri zmluvách uzatvorených mimo prevádzkových priestorov (ďalej len Smernica Rady č. 85/577/EHS) a zák. č. 455/91 Z. z. o živnostenskom podnikaní. Z ustanovenia § 5 ods. 1 zák. č. 108/2000 Z. z. vyplýva, že výpočet príkladov, keď sa určitá forma predaja výrobkov na základe zmluvy považuje za podomový predaj, nie je taxatívny, ale iba demonštratívny, pripúšťajúci aj iné prípady. Takáto právna úprava je v súlade so Smernicou Rady 85/577 EHS. Na základe zistených skutočností vzhľadom na okolnosti, za ktorých dochádza k uzatváraniu kúpnych zmlúv žalovaný dospel k záveru, že predaj výrobkov zrealizovaný žalobcom je podomovým predajom, a že na právny vzťah vzniknutý medzi žalobcom ako predávajúcim a spotrebiteľom v danom prípade je potrebné aplikovať aj zákon o ochrane spotrebiteľa pri podomovom a zásielkovom predaji. 11. Poukázal, že v zmysle ust. § 7 ods. 1 písm. d) zák. č. 108/2000 Z. z., predávajúci je povinný spotrebiteľa písomne upozorniť na jeho právo na odstúpenie od zmluvy najneskôr pri uzavretí zmluvy. To znamená, že lehota na odstúpenie od zmluvy začína plynúť od upozornenia spotrebiteľa predávajúcim o práve od zmluvy odstúpiť. Aj napriek tomu, že zákon číslo 108/2000 Z. z. lehotu na odstúpenie od zmluvy datuje odo dňa prevzatia tovaru, správny orgán 1. stupňa správne vykladal toto ustanovenie zákona vo svetle Smernice Rady 85/577 EHS. V súvislosti s namietanou aplikáciou úpravy uplatnenia práva na odstúpenie od zmluvy pri podomovom predaji a jej lehoty žalovaný vychádzal aj z cieľov, ktoré uvedená smernica sleduje. Nekalé obchodné praktiky dopadajú a týkajú sa celého cyklu transakcie a spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, a ktorého súčasťou je aj fáza odstúpenia od kúpnej zmluvy. V tomto zmysle je orgán dozoru povinný subsidiárne aplikovať aj dotknutú Smernicu Rady 85/577/ EHS. 12. K Smernici 211/83 EÚ žalovaný uviedol, že táto takisto uvádza, že „okrem toho by spotrebiteľ mal mať možnosť uplatniť právo odstúpiť od zmluvy pred získaním tovaru do fyzicky držby“. Žalovaný je názoru, že spotrebiteľovi nič nebráni v tom, aby od zmluvy odstúpil ešte pred získaním tovaru do fyzickej držby (teda pred dodaním tovaru, pričom lehota upravená v čl. 9 ods. 2 citovanej Smernice je zakotvením toho, dokedy najneskôr môže spotrebiteľ odstúpiť od zmluvy. III. 13. Krajský súd v Bratislave vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 1S 174/2013-52 zo dňa 26.03.2015, ktorý na základe podaného odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 10Sžo 169/2015 zo dňa 28.09.2016 zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia najvyšší súd uviedol, že je potrebné, aby sa krajský súd opätovne zaoberal otázkou aplikácie zákona o ochrane spotrebiteľa pri podomovom a zásielkovom predaji na predmetnú kúpnu zmluvu uzavretú medzi žalobcom a konkrétnym spotrebiteľom a následne, aby sa vyjadril k zákonnosti uloženej pokuty, k jej výške, k odstúpeniu od predmetnej zmluvy ako aj k ostatným námietkam žalobcu, a aby svoje rozhodnutie riadne odôvodnil so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu a na obsah administratívneho spisu. 14. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný vo veci podľa ust. § 10 S. s. p., opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe a v súlade s právnym názorom vysloveným najvyšším súdom v uznesení sp. zn. 10Sžo 169/2015 zo dňa 28.09.2016 na pojednávaní konanom dňa 09.03.2017 dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť. 15. Podľa ust. § 6 ods. 1 S. s. p., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. 16. V intenciách § 6 ods. 1 S. s. p. súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) S. s. p. rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. 17. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 18. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. SK/0966/99/2012 zo dňa 29.04.2013, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prešove pre Prešovský kraj č. P/0283/07/12 zo dňa 02.11.2012. Prvostupňovým rozhodnutím bola žalobcovi uložená pokuta 5 000,- eur pre porušenie zákazu používania nekalej obchodnej praktiky, ktorá je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti a ktorá môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku podľa § 7 ods. 1 v nadväznosti na § 7 ods. 2 písm. a) a b) zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. 19. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu súd zistil, že na základe podnetu spotrebiteľa evidovaného pod č. PO 380/12, boli v dňoch 07.05.2012 a 31.07.2012 inšpektormi SOI v prevádzkarni žalobcu nachádzajúcej sa na Levočskej ulici 20 v Prešove vykonané kontroly zamerané na dodržiavanie vybraných ustanovení zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len zákon o ochrane spotrebiteľa), zákona č. 108/2000 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji (ďalej len zákon o podomovom a zásielkovom predaji). Predmetom podnetu spotrebiteľa bola nespokojnosť spotrebiteľa s postupom žalobcu ako predávajúceho pri odstúpení spotrebiteľa od kúpnej zmluvy uzavretej v priestoroch žalobcu v Prešove na Levočskej ulici číslo 20. Dôvodom odstúpenia od zmluvy mal byť neseriózny prístup žalobcu k zákazníkovi, keď podľa tvrdenia spotrebiteľa žalobca využil časovú tieseň spotrebiteľa, ktorý uzavrel kúpnu zmluvu aj napriek tomu, že ju v skutočnosti uzavrieť nechcel. Spotrebiteľ v podnete uviedol, že bol žalobcom telefonicky kontaktovaný s výzvou, aby si prišiel prevziať výhru do jeho prevádzkarne v presne určený deň a hodinu. Spotrebiteľ sa v takto určený čas dostavil do prevádzkarne iba za účelom prevzatia výhry, prezentačnej akcie sa nezúčastnil, nemal v úmysle uzavrieť kúpnu zmluvu so žalobcom, ani na rokovanie o jej uzavretí nebol pripravený. Pri preberaní výhry - VIP Zlatá karta bol spotrebiteľ informovaný o cenách niektorých výrobkov z dôvodu porovnania cien s VIP kartou a bez VIP karty. Podľa tvrdenia spotrebiteľa podpísal kúpnu zmluvu s vedomím, že na základe informácií žalobcu podpisuje prevzatie výhry. Zároveň prevzal ďalší darček - čistiaca handrička na okuliare, pričom nevylučuje, že podpisom potvrdil účasť na prezentácii v domnení, že podpisuje prevzatie darčeka. 20. Z listinných dôkazov vyplýva, že spotrebiteľ uzavrel so žalobcom kúpnu zmluvu č. 10200005 dňa 10.02.2012, pričom jej predmetom bol supergriler veľký + wok s poskytnutím výraznej zľavy z ceny a set 5 kusov profesionálnych nožov Zepter ako bonus. Zároveň bola spotrebiteľovi vydaná VIP Gold karta. V čase uzavretia kúpnej zmluvy jej predmet nebol spotrebiteľovi dodaný. V kúpnej zmluve bol dohodnutý spôsob platby na zepter splátky a termín dodania tovaru do 28 dní po pripísaní poslednej splátky na účet predávajúceho. Po dodatočnom prehodnotení svojho rozhodnutia, najmä z dôvodu vzniku nedorozumenia pri uzatváraní kúpnej zmluvy spotrebiteľ pred dodaním výrobkov od kúpnej zmluvy listom zo dňa 14.02.2012 písomne odstúpil. Žalobca tento úkon spotrebiteľa listom zo dňa 12.04.2012 dňa neakceptoval s odôvodnením, že predmetná kúpna zmluva bola uzavretá v jeho prevádzkarni, čo vylučuje aplikáciu zákona o podomovom a zásielkovom predaji vrátane jeho ustanovení o práve spotrebiteľa na odstúpenie od zmluvy. Zároveň žalobca vyzval spotrebiteľa na úhradu mesačných splátok až do zaplatenia celkovej kúpnej ceny. 21. Vykonanou kontrolou inšpektori SOI zistili, že žalobca je predávajúcim v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa a zároveň predávajúcim pri podomovom predaji v zmysle zákona o podomovom a zásielkovom predaji. 22. Na základe výsledkov kontroly a takto zisteného skutkového stavu správny orgán SOI rozhodnutím č. P/0283/07/12 zo dňa 02.11.2012 žalobcovi uložil pokutu podľa § 24 ods. 1 zák. o ochrane spotrebiteľa vo výške 5 000,- eur, pretože žalobca vo vzťahu ku spotrebiteľovi porušil zákaz používania nekalej obchodnej praktiky, ktorá je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti a ktorá môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku tým, že v rozpore so zákonom o podomovom a zásielkovom predaji neakceptoval odstúpenie spotrebiteľa od kúpnej zmluvy a naďalej vyžadoval od spotrebiteľa plnenie si svojich povinností z kúpnej zmluvy. Svojím protiprávnym konaním tak žalobca naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 7 ods. 1 v nadväznosti na § 7 ods. 2 písm. a) a písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa. 23. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie o ktorom rozhodol žalovaný preskúmavaným rozhodnutím č. SK/0966/99/2012 zo dňa 29.04.2013 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. IV. 24. Podľa § 2 písm. p) zákona č. 250/2007 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie obchodnou praktikou konanie, opomenutie konania, spôsob správania alebo vyjadrovania, obchodná komunikácia vrátane reklamy a marketingu predávajúceho, priamo spojené s propagáciou, ponukou, predajom a dodaním výrobku spotrebiteľovi. 25. Podľa § 2 písm. r) zákona č. 250/2007 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil. 26. Podľa § 2 písm. u) zákona č. 250/2007 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie odbornou starostlivosťou úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. 27. Podľa § 7 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, nekalé obchodné praktiky sú zakázané. 28. Podľa § 7 ods. 2 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. 29. Podľa § 24 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo právne záväznými aktmi Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa uloží orgán dozoru výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi alebo dodávateľovi alebo osobe uvedenej v § 26 pokutu do 2 000 000 Sk; za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu do 5 000 000 Sk. 30. Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 108/2000 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, pri podomovom predaji a zásielkovom predaji, podomový predaj je predaj tovaru alebo poskytovanie služieb na základe zmluvy uzavretej medzi predávajúcim a spotrebiteľom, najmä a) pri akcii organizovanej predávajúcim mimo miesta prevádzkarne alebo mimo trhového miesta, b) pri návšteve predávajúceho u spotrebiteľa, u iného spotrebiteľa alebo na pracovisku spotrebiteľa, ak si spotrebiteľ takúto návštevu nevyžiadal, alebo c) pri návšteve predávajúceho u spotrebiteľa, ak si spotrebiteľ návštevu vyžiadal a predávajúci mu ponúkne aj iný tovar alebo službu, o ktorú spotrebiteľ pri vyžiadaní návštevy neprejavil záujem. 31. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu mal súd nesporne za preukázané, že v dňoch 07.05.2012 a 31.07.2012 boli inšpektormi SOI v prevádzkarni žalobcu nachádzajúcej sa na Levočskej ulici 20 v Prešove vykonané kontroly zamerané na zistenie a preverenie foriem predaja výrobkov realizovaných žalobcom a v tejto súvislosti aj plnenia si jeho povinností ako predávajúceho na základe podnetu spotrebiteľa č. PO 380/12 týkajúceho sa nespokojnosti spotrebiteľa s postupom žalobcu pri odstúpení od kúpnej zmluvy uzavretej v priestoroch žalobcu v Prešove na Levočskej ulici číslo 20. Kontrolou bolo zistené, že žalobca v rozpore so zákonom č. 108/2000 Z. z. neakceptoval odstúpenie spotrebiteľa od kúpnej zmluvy č. 10200005 dňa 10.02.2012 a naďalej vyžadoval od spotrebiteľa plnenie svojich zmluvných povinností. Rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu č. P/0283/07/12 zo dňa 02.11.2012, bola preto žalobcovi uložená pokuta pre porušenie zákazu používania nekalej obchodnej praktiky, ktorá je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti a ktorá môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku podľa § 7 ods. 1 v nadväznosti na § 7 ods. 2 písm. a) a b) zákona č. 250/2007 Z. z. vo výške 5 000,- eur. Na odvolanie žalobcu žalovaný prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu potvrdil a odvolanie zamietol. 32. Krajský súd v Bratislave v prvom rade sa zaoberal otázkou možnosti aplikácie zákona o ochrane spotrebiteľa pri podomovom a zásielkovom predaji na predmetnú kúpnu zmluvu uzavretú medzi žalobcom a spotrebiteľom. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že k uzavretiu predmetnej kúpnej zmluvy došlo v prevádzkarni žalobcu na Levočskej ulici 20 v Prešove, ktorá je ako prevádzkareň zapísaná v živnostenskom registri. Prevádzkarňou v zmysle § 17 ods. 1 zákona o živnostenskom registri sa rozumie priestor, v ktorom sa prevádzkuje živnosť; nie je ním priestor súvisiaci s prevádzkovaním živnosti ani technické a technologické zariadenie určené na prevádzkovanie živnosti alebo súvisiace s prevádzkovaním živnosti. 33. Z ust. § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 108/2000 Z. z. vyplýva, že podomový predaj je predaj tovaru alebo poskytovanie služieb na základe zmluvy uzavretej medzi predávajúcim a spotrebiteľom, najmä pri akcii organizovanej predávajúcim mimo miesta prevádzkarne alebo mimo trhového miesta. Aj z označenia § 5 zákona č. 108/2000 Z. z., vyplýva, že sa vzťahuje na „Zmluvy uzavierané mimo miesta podnikania“. 34. Z preambuly smernice č. 85/577/EHS, ktorá bola implementovaná do nášho právneho poriadku zákonom č. 108/2000 Z. z., vyplýva že: „..špeciálnou charakteristikou zmlúv uzatváraných mimo prevádzkových priestorov predajcu je, že spravidla je to predajca, ktorý začína zmluvné vyjednávanie, na ktoré je spotrebiteľ nepripravený, alebo ktoré neočakáva; keďže spotrebiteľ je často neschopný porovnať kvalitu a cenu ponuky s inými ponukami; keďže všeobecne existuje prvok prekvapenia nie iba pri zmluvách uzatvorených na prahu dverí, ale tiež aj pri iných formách zmlúv uzatváraných predajcom mimo jeho prevádzkových priestorov.“ 35. Aj keď zákon č. 108/2000 Z. z. deklaratórnym spôsobom vymedzuje čo je podomový predaj, podľa názoru súdu aj s poukazom na právny názor uvedený v unesení NS SR sp. zn. 10Sžo/169/2015, 10Sžo/358/2015 za podomový predaj nemožno považovať predaj tovaru na základe zmluvy uzavretej medzi predávajúcim a spotrebiteľom v prevádzkarni predávajúceho, riadne zapísanej v živnostenskom registri. V ust. § 5 ods. 1 písm. a) zákon č. 108/2000 Z. z. výslovne uvádza, že podomovým predajom je predaj tovaru na základe zmluvy uzavretej medzi predávajúcim a spotrebiteľom pri akcii organizovanej predávajúcim mimo miesta prevádzkarne, a preto sa nemožno stotožniť s právnym názorom žalovaného, že predaj výrobkov zrealizovaný žalobcom v jeho prevádzkarni je podomovým predajom, a že na právny vzťah vzniknutý medzi žalobcom ako predávajúcim a spotrebiteľom v danom prípade je potrebné aplikovať aj zákon o ochrane spotrebiteľa pri podomovom a zásielkovom predaji a v tej súvislosti bol žalobca ako predávajúci povinný v zmysle ust. § 7 ods. 1 písm. d) zák. č. 108/2000 Z. z., spotrebiteľa písomne upozorniť na odstúpenie od zmluvy najneskôr pri uzavretí zmluvy. 36. Krajský súd je názoru, že obsah zákonnej právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona (zákon č. 108/2000 Z. z.), cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Zámer zákonodarcu totiž vyplýva z dôvodovej správy k zákonu, podľa ktorého: „Tradičná schéma vzťahu predávajúci - spotrebiteľ vychádza z myšlienky, že predaj a poskytovanie služieb sa zásadne vykonáva v určitých priestoroch, stacionárnych zariadeniach (prevádzkáreň, trhové miesto a pod.) na základe osobného kontaktu predávajúceho a spotrebiteľa. Pri zásielkovom a podomovom predaji je táto axióma v opačnom postavení, keď predávajúci, s ohľadom na zabezpečenie odbytu predávaných tovarov a služieb, sám iniciuje kontakt so spotrebiteľom. Obzvlášť je to markantné pri podomovom predaji, kedy samotnému uzatvoreniu zmluvy predchádza ofenzívne konanie predávajúceho, ktorý organizuje prezentáciu tovarov alebo služieb mimo prevádzkarne. Miestom rokovania je obvykle byt alebo iné miesto, kde predávajúci ponúka tovary alebo služby spotrebiteľovi. V postavení spotrebiteľa sa v týchto prípadoch vyskytuje moment prekvapenia, prejavujúci sa obvykle tým, že spotrebiteľ: - nie je na rokovanie o kúpno-predajnej zmluve pripravený, s uzatvorením zmluvy vôbec nepočítal, - často nemá možnosť porovnať kvalitu a cenu ponuky s inými ponukami, - často je v neistote, kde a u koho si môže uplatniť práva, vyplývajúce zo zmluvy. Naproti tomu predávajúci vystupuje ako profesionál, ktorý mal možnosť pripraviť sa na takéto stretnutie“. 37. Ochrana je spotrebiteľom pri týchto zmluvách garantovaná z dôvodu, že spotrebitelia sa mimo prevádzkových priestorov môžu potenciálne cítiť pod psychologickým tlakom alebo voči nim môže byť využitý moment prekvapenia, bez ohľadu na to, či si spotrebiteľ návštevu predávajúceho vyžiadal alebo nie. 38. S poukazom na uvedené Krajský súd v Bratislave konštatuje, že v preskúmavanej veci nešlo o podomový predaj, nakoľko medzi účastníkmi nebolo sporné v akých priestoroch došlo k uzavretiu kúpnych zmlúv, išlo o prevádzkareň žalobcu zapísanú v živnostenskom registri, a teda na preskúmavanú vec sa zákon č. 108/2000 Z. z. nemôže vzťahovať. 39. Z administratívneho spisu mal tiež preukázané, že spotrebiteľa k uzavretiu zmluvy ani k samotnej kúpe nikto nenútil, uzavrel ju slobodne, nie v tiesni a ani za žiadnej zjavne nevýhodnej situácie. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že mohol byť k návšteve prevádzkarne žalobcu vopred oslovený, pretože aj v tomto sa on sám rozhodol, že za predávajúcim príde. Ani skutočnosť, že spotrebiteľ po uzavretí kúpnej zmluvy v prevádzkarni žalobcu tovar ihneď nedostane, nemôže byť predpokladom aplikácie zákona č. 108/2000 Z. z. Z uvedeného dôvodu spotrebiteľovi nemôže vzniknúť ani právo na odstúpenie zmluvy v zmysle ust. § 8 zákona č. 108/2000 Z. z. 40. Podľa názoru súdu žalobca svojím konaním tým, že neakceptoval spotrebiteľovo odstúpenie od zmluvy s odôvodnením, že predmetná kúpna zmluva bola uzavretá v jeho prevádzkarni, čo vylučuje aplikáciu zákona o podomovom a zásielkovom predaji vrátane jeho ustanovení o práve spotrebiteľa na odstúpenie od zmluvy, sa nedopustil nekalej obchodnej praktiky. 41. Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 10Sžo 169/2015 nariadil krajskému súdu zaoberať sa aj otázkou zákonnosti uloženej pokuty a jej výškou. Krajský súd konštatuje, že s poukazom na vyššie uvedené žalovaná vec nesprávne právne posúdila, keď mala za to, že v preskúmavanej veci sa jednalo o podomový predaj a v predmetnej veci aplikovala aj zákon o podomovom a zásielkovom predaji. Žalovaná preto žalobcovi za uvedené konanie nebola oprávnená uložiť pokutu v zmysle ust. § 24 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z. z. Zaoberať sa otázkou zákonnosti uloženej pokuty a jej výškou nebolo už dôvodné, nakoľko súd zistil vyššie uvedený dôvod odôvodňujúci zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovanej. 42. Krajský súd v Bratislave s poukazom na závery uvedené vyššie, považoval námietky žalobcu uvedené v žalobe za opodstatnené, a preto postupom podľa ust. § 191 písm. c) S. s. p. preskúmavané rozhodnutie žalovaného správneho orgánu, ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 43. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 167 ods. 1 Správneho súdneho poriadku tak, že správny súd priznal žalobcovi voči žalovanej právo na úplnú náhradu vynaložených trov konania vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca mal vo veci plný úspech. Podľa ust. § 175 ods. 2 Správneho súdneho poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 44. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 755/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov z znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 S.s.p.). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Proti výroku o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku žaloby nemožno v zmysle § 439 ods. 2 písm. e) S.s.p. podať kasačnú sťažnosť.