Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/234/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201762 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1013201762.2 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dáši Filovej a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD. v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianke združenie, Tulčík č. 26, zastúpený advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, Štúrova 20, 042 83 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Námestie Ľudovíta Štúra č. 1, 812 35 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 6465/2013-1.10 (35/2013-rozkl.) zo dňa 25.07.2013, takto r o z h o d o l : Žaloba sa zamieta. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Konanie na orgánoch verejnej správy. Dňa 26.03.2013 prišla na Ministerstvo životného prostredia žiadosť Lesov Slovenskej republiky š.p. odštepný závod Kriváň a Lesov Slovenskej republiky š.p. odštepný závod Čierny Balog (ďalej len „žiadateľ“) o udelenie výnimky z ust. § 35 ods. 1 zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. za účelom regulačného lovu medveďa hnedého. Žiadateľ Obec Poníky požadoval výnimku na odstrel jedného kusa medveďa hnedého o váhe 120 kg, ktorá by sa realizovala v termíne 01.06.2013 až 30.11.2013. Navrhovaný spôsob lovu postriežkou na lokalitách Rajčokova, Javorinka, Studená jama, Jedľová, Kolieska, Smrečiny, postriežkou. Ministerstvo životného prostredia výzvou zo dňa 02.04.2013 vyzvalo žiadateľa na doplnenie jeho podania. Dňa 10.04.2013 bolo ministerstvu životného prostredia doručené doplnenie podanie žiadateľa, ktoré zdôvodnil povolenie výnimky. Žiadateľ uviedol, že v dôsledku sústavne narastajúcich početných stavov sú časté návštevy medveďov v blízkosti obcí a dochádza k nárastu počtu nebezpečných stretnutí s pracovníkmi lesnej prevádzky a návštevníkmi lesa - ohrozenie ľudského života. Ďalším negatívnym dôsledkom je prekrývanie areálov jedincov medveďa hnedého v čoho dôsledku dochádza k ich stretom, ktoré končia poranením až smrťou slabších jedincov. Sčítanie medveďov, ktoré bolo vykonané dňa 01.06.2012 v spolupráci s CHKO Poľana susediacimi PZ potvrdilo veľkú hustotu medveďov na danom území, keď na ploche 37000 ha LPF bolo sčítaných 49 ks dospelých medveďov. Po zvážení všetkých skutočností a vyhodnotení fotografickej dokumentácie sme dospeli k záveru, že na Poľane pripadá na jedného medveďa približne 500 ha čo je o 5 až 10 krát menšia plocha ako odporúča odborná literatúra. Vzhľadom na uvedené skutočnosti máme zato, že súčasný stav populácie medveďa hnedého na Slovensku vytvára predpoklady pre normálne poľovnícke obhospodarovanie. V poslednom období bolo evidované aj zvýšené riziko nebezpečných stretov človeka s medveďom. K žiadosti boli priložené protokoly miestneho šetrenia škody spôsobené živočíchmi. Ďalej bolo priložené súhlasné stanovisko Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky zo dňa 10.04.2013. Zároveň boli predložené stanoviská zoologických záhrad a to Zoologická záhrada Bojnice, Zoologická záhrada Košice, Zoologická záhrada Bratislava, Zoologická záhrada Spišská Nová Ves všetky ZOO odmietli umiestnenie medveďa v ich areály, nakoľko nemajú kapacity na umiestnenie medveďa hnedého. V správnom konaní na základe uvedených podkladov orgán verejnej správy prvého stupňa Ministerstvo životného prostredia SR vydalo rozhodnutie pod č. 4993/2013-2.2 zo dňa 11.06.2013, ktorým povolil výnimku zo zákonu ust. § 35 ods. 1 písm. a/, f/ zákona a to usmrtenie - odstrel jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri CHPO Poľana. Proti tomuto rozhodnutiu podal účastník správneho konania a to žalovaný rozklad, o ktorom rozhodol minister životného prostredia ako orgán verejnej správy druhého stupňa dňa 25.07.2013 č. 6465/2013-1.10 (35/2013-rozkl.), ktorým zamietol rozklad žalobcu a potvrdil správnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa. Žalobca v rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy namietal neposkytnutie kópie administratívneho spisu a že rozhodnutie orgánu verejnej správy nepreskúmateľne pre nedostatok dôvodov. Žalovaný vo svojom rozhodnutí, ktorým zamietol rozklad žalobcu uviedol, že žalovanému ako účastníkovi správneho konania bolo možné a umožnené nahliadnuť do administratívneho spisu a napadnuté prvostupňové rozhodnutie je jasné, zrozumiteľné, boli zdôvodnené všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania a v zmysle platnej právnej úpravy boli stanovené podmienky výkonu povolenej výnimky. Napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti a vychádzalo zo spoľahlivo zisteného stavu veci. II. Žalobné dôvody Včas podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 03.10.2013 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. 6465/2013 - 1.10 (35/2013-rozkl.) zo dňa 25.07.2013, ktorým potvrdilo rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorý z dôvodov uvedených v ust. § 40 ods. 2, 3 písm. c/ zákona o ochrane prírody a krajiny povolil výnimku zo zákonov ust. v § 35 ods. 1 písm. a/, f/ zákona o ochrane prírody a krajiny a to usmrtiť jedného jedinca medveďa hnedého v Poľovnom revíri CHPO Poľana. Napadnutým rozhodnutím žalovaného ako aj prvostupňového orgánu verejnej správy žalobca tvrdí, že došlo k zásahu do jeho práva zakotveného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, z ktorého mu vyplýva právo konať pred iným orgánom Slovenskej republiky zákonom predpísaným spôsobom, ktorému zodpovedá povinnosť štátnych orgánov vyplývajúca z čl. 2 Ústavy SR konať na základe ústavy a v jej medziach a v rozsahu spôsobov ustanoveným zákonom. Žalobca už v priebehu konania pred orgánom verejnej správy prvého stupňa opakovane namietal, že postup orgánu verejnej správy v konaní mu odníma možnosť reálne využívať a uplatňovať práva účastníka konania a to predovšetkým v tom, že mu orgán verejnej správy prvého stupňa nedal skutočnú príležitosť aby mohol svoje práva a záujmy účinne obhajovať, jemu vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Žalobca listom zo dňa 29.04.2013 poukázal nato, že postup prvostupňovým správnym orgánom je v rozpore s viacerými ustanoveniami Správneho poriadku. Poukázal nato, že z uvedenej listiny správneho orgánu verejnej správy nevyplýva ani len to, aké podklady orgán verejnej správy obstaral. Žalobca požiadal o oznámenie s podkladmi k rozhodnutiu zhromaždenými správnym orgánom pre každé jednotlivé konanie o poskytnutie primeranej lehoty na vyjadrenie k tomuto oznámeniu. Na základe uvedených skutočností žalobca žiada, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj orgánu verejnej správy prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie žalovaného Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 28.02.2014 uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že by žalovaný konal v rozpore s ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku a že mu podľa ust. § 24 ods. 3 Správneho poriadku vyplýva povinnosť zasielať účastníkom konania kópie spisu pri ich oboznamovaní z podkladmi rozhodnutia. Žalobcovi bola daná možnosť oboznámiť sa s obsahom spisu tvoriaci podklad pri vydaní rozhodnutia, ktorú však žalobca nevyužil. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia je správny orgán povinný dať účastníkovi konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť ku všetkým skutočnostiam, ktoré súvisia s odkazovaním pred vydaním rozhodnutia vo veci samej. O možnosti uplatniť svoje právo nahliadnuť do spisu a vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam bola žalobcovi daná a bolo riadne a včas upovedomený a to listom zo dňa 10.04.2013. Ustanovenie § 24 ods. 3 Správneho poriadku sa vzťahuje výlučne na nazeranie do spisu a pre správny poriadok z nej nevyplýva povinnosť zasielať účastníkom konania kópie spisu pri oboznamovaní sa s podkladmi rozhodnutia. Uvedené vyplýva z rozsudku NS SR sp. zn. 2Sžp 3/2013 zo dňa 18.12.2013. Za účelom plného a procesného zistenia skutkového stavu veci si správny orgán vyžiadal aj stanovisko od jeho odbornej organizácie, ktorou je ŠOP SR. ŠOP SR, správa CHKO Poľana na základe znalosti konkrétnych lokalít odporučila povoliť požadovanú výnimku vzhľadom na pretrvávajúce ohrozenie zdravia a bezpečnosti osôb pohybujúcich sa v daných lokalitách a najmä vzhľadom na škody spôsobené týmto živočíchom za v stanovisku uvedených podmienok. Žalovaný dáva do pozornosti súdu rozsudku NS SR, ktoré mu boli konaním zastavené z dôvodu, že odpadol predmet konania v dôsledku uplynutia lehoty, na ktorú bola výnimka povolená sp. zn. 3Sžo/83/2014 zo dňa 02.12.2014, sp. zn. 3Sžo/80/2014 zo dňa 02.12.2014, sp. zn. 3Sžo/89/2014 zo dňa 02.12.2014. IV. Právne posúdenie súdu prvého stupňa Krajský súd v Bratislave v danej veci rozhodol uznesením č.k. 5S 234/2013-109 dňa 03.02.2015 a konanie zastavil a to z dôvodu, že napadnutým rozhodnutím bol povolený odstrel medveďa hnedého v CHPO Poľana v čase od 01.06.2013 do 30.11.2013 podstieľkou a podstriežkou. V čase rozhodovania dňa 03.02.2015 uplynul čas, do ktorého bola povolená realizácie výnimky na odstrel medveďa hnedého v uvedenom Poľovnom revíri. Z uvedeného dôvodu súd konanie zastavil. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, žiadal aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa, v ktorom namietal, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa nemohlo nadobudnúť právoplatnosť, keďže nebolo doručené všetkým účastníkom konania konkrétne žalobcovi. Napadnuté uznesenie prvostupňového súdu zastavil konanie o žalobe žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného. Ak bol súd prvého stupňa toho názoru, že rozhodnutie žalovaného je zákonné, potom by sa javilo zákonným rozhodnutím o zamietnutí žaloby a nie o zastavení konania o nej. Najvyšší súd Slovenskej republiky SR uznesením sp. zn. 4Sžo/134/2015 zrušil uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 03.02.2015 a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pretože krajský súd vo veci rozhodol nesprávne, keď konanie zastavil. Úlohou krajského súdu bude vec meritórne prejednať, keďže ani takýto typ rozhodnutia správneho orgánu nie je zo súdneho prieskumu vylúčený. Odvolací súd bol toho názoru, že predpokladom vykonateľnosti časovej pôsobnosti rozhodnutia žalovaného bolo nadobudnutie právoplatnosti samotného rozhodnutia len rozhodnutie, proti ktorému sa nemožno odvolať právoplatné. Rozhodnutie je vykonateľné, ak proti nemu nemožno podať odvolanie. Časová platnosť súhlasu bola v napadnutom rozhodnutí stanovená tak, že začala plynúť odo dňa právoplatnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 01.08.2013 a jej platnosť trvala do 15.12.2013. Rozhodnutie žalovaného nadobudlo právoplatnosť pred uplynutí doby plynutia časovej platnosti udeleného súhlasu a podľa názoru odvolacieho súdu uplynutie časovej platnosti súhlasu nemá za následok anulovanie účinkov právoplatnosti rozhodnutia žalovaného a vylúčenie rozhodnutia zo súdneho prieskumu. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10 SSP) opätovne na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 SSP) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie ako aj postup orgánu verejnej správy boli v súlade so zákonom. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánu verejnej správy, opatrení orgánu verejnej správy a iných zásahov orgánu verejnej správy, poskytuje ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku: „Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoj práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.“ Podľa § 23 ods. 1 správneho poriadku: „Účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.“ Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku: „Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Konajúci súd postupoval v intenciách z uznesenia NSSR zo dňa 13.09.2014 sp. zn. 4Sžo/134/2015, v ktorom sa najvyšší súd vysporiadal s otázkou, či rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu o vydaní súhlasu na odstrel medveďa hnedého, ktorého platnosť bola časovo obmedzená celkovo do 15.12.2013 uplynutím doby platnosti sa stáva rozhodnutím správneho orgánu, ktoré je vylúčené zo súdneho prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. Časová platnosť súhlasu bola v napadnutom rozhodnutí stanovená tak, že začala plynúť odo dňa právoplatnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 01.08.2013 a jej platnosť trvala do 15.12.2013. Rozhodnutie žalovaného nadobudlo právoplatnosť pred uplynutím doby plynutia časovej platnosti udeleného súhlasu a podľa názoru odvolacieho súdu uplynutie časovej platnosti súhlasiť nemá za následok anulovanie účinkov právoplatnosti rozhodnutia žalovaného a vylúčenie rozhodnutia zo súdneho prieskumu. Na základe uvedeného Krajský súd v Bratislave po preskúmaní spisového materiálu a administratívneho spisu žalovaného dospel k záveru, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ktoré uviedol vo svojom odvolaní. Žalobca v žalobe ako aj v odvolaní proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa namietal nesprístupnenie administratívneho spisu, nemožnosť vyjadriť sa k podkladom na základe ktorých orgán verejnej správy rozhodol. S touto námietkou žalobcu súd nesúhlasí a má zato, že orgány verejnej správy prvého stupňa postupoval v zmysle ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku a umožnil žalobcovi sa vyjadriť a nahliadnuť do administratívneho spisu a to listom zo dňa 21.03.2013. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Súd sa stotožnil s názorom orgánu verejnej správy, že správny orgán nemá povinnosť účastníka konania oboznámiť s podkladmi rozhodnutia ako nesprávne uvádza žalobca, ale má povinnosť dať mu možnosť na uplatnenie jeho zákonného práva. V predmetnom konaní sa žalobca stal účastníkom konania na základe čoho má informáciu o začatí správneho konania. Od tohto momentu mal už postavenie účastníka správneho konania so všetkými právami, ktoré vyplývali a vyplývajú z osobitných predpisov, teda zo zákona ako aj zo všeobecného predpisu, ktorými správny poriadok vrátane práva účastníka konania navrhnú dôkazy v správnom konaní a predovšetkým pred vydaním rozhodnutia právo vyjadriť sa k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Neposkytnutie podkladov obstaraných v rámci správneho konania vo forme vyhotovenia a zaslania ich kópie nemôže v žiadnom prípade žalobcovi znemožniť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, keďže takáto povinnosť zo znenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku explicitne pre orgány verejnej správy nevyplýva. Žalobcovi nebolo upreté právo nahliadnuť do spisu, čoho dôkazom je list zo dňa 16.04.2013, kde mu bola poskytnutá informácia, kde a kedy je možné do príslušných spisov nahliadnuť. Súd nesúhlasí s právnym názorom žalobcu na výklad ust. § 23 ods. 1 Správneho poriadku. Ustanovenie § 23 ods. 1 Správneho poriadku je o nazeraní do spisov. Podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom. Citované ustanovenie správneho poriadku sa vzťahuje na inštitút nazerania do spisu a pre správny orgán z neho nevyplýva povinnosť zasielať účastníkom konania kópie spisu v rámci oboznamovania účastníkov konania s podkladmi rozhodnutia podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Ďalšou námietkou žalobcu v žalobe ako aj v rozklade bola námietka, že rozhodnutie správneho orgánu je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Obe rozhodnutia nezodpovedajú svojim odôvodnením ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku a to predovšetkým tým, že neuviedli, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov na základe ktorých rozhodol. Žalobca uviedol, že správny orgán povolil výnimku s podmienok ochrany medveďa hnedého v záujme verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí. Správny orgán prvého stupňa súd vymenúva dostupné údaje ŠOP SR - žiadateľa, ale neuvádza, aké skutkové závery z týchto podkladov vyplývajú. Vymenúva informácie predložené žiadateľom a to potvrdenie ObÚŽP Zvolen o poškodení zdravia chráneným živočíchom s priloženým záznamom z miestneho šetrenia zo dňa 23.10.2012, popis Jozefa Paľka, lesníka LO Katruška o strete s medveďom, popis Ing. Martina Kalamára z Očovej o strete s medveďom. Žalobca môže len z názvov týchto podkladov dedukovať, čo by mlo byť ich obsahom. Aké skutkové závery z nich však vyplývajú nemožno zistiť, keďže ministerstvo plynule prechádza na konštatovanie, že populácia medveďa hnedého v predmetnom revíri nie je ohrozená. Konajúci súd má zato, že orgány verejnej správy výnimku spočívajúcu v odstrele medveďa hnedého povolili na základe skutočnosti, že v správnom konaní bolo jednoznačne preukázané splnenie podmienok na povolenie výnimky podľa § 40 ods. 3 písm. c/ zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. Obe napadnuté rozhodnutia jasne a zrozumiteľne zdôvodnili všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania a v zmysle platnej právnej úpravy stanovili podmienky výkonu povolenej výnimky. Rozhodnutia vychádzali zo spoľahlivo zisteného stavu veci a v danom konaní nedošlo k porušeniu práv žiadneho účastníka konania. Výskyt aj väčšieho počtu jedincov medveďa v poľovnom revíri nie je odôvodneným prípadom pre povolenie výnimky na odstrel medveďov hnedých, pokiaľ nie sú splnené podmienky vyššie citovaného ustanovenia zákona o ochrane prírody. V rozhodovacej činnosti orgány verejnej správy vychádzali zo stanovísk ŠOP SR, z dôkazov a vyjadrení predložených účastníkov konania ako aj zo skutočností, ktoré sú mu známe z úradnej činnosti. Orgány verejnej správy si vyžiadali stanovisko ŠOP SR, ktorá posúdila žiadosť a na základe znalosti konkrétnych lokalít a skutočností odporučilo požadovanú výnimku udeliť vzhľadom na preukázané pretrvávajúce ohrozenie zdravia a bezpečnosti osôb pohybujúcich sa v daných lokalitách. Ministerstvo ako orgán verejnej správy prvého stupňa oslovilo všetky Zoologické záhrady Slovenskej republiky a Českej republiky no žiadna nebola schopná odchyteného jedinca umiestniť vo svojich zariadeniach. Súd podotýka, že odstrel medveďa hnedého bol vykonaný čo potvrdil aj žalovaný. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že orgánu verejnej správy dostatočne zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdili. Súd má zato, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj orgánu verejnej správy prvého stupňa bolo z pohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom a nakoľko námietky žalobcu neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia, žalobu v celom rozsahu podľa § 190 SSP zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, v ktorom sa uvádza, že správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak má žalobca vo veci celkom alebo z časti úspech. Keďže žalobca úspech nemal súd mu ich nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaje, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.