Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/250/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201900 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1013201900.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Andrey Kriškovej v právnej veci žalobcu: Slovenské lekárske odbory pri FN Nitra, so sídlom Špitálska č. 6, 949 01 Nitra, IČO: 35 606 924, zastúpený: JUDr. Mgr. Anton Chromík, PhD. advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Chorvátska 199/117, 900 81 Šenkvice, proti žalovanému: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Limbová 2, 837 53 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: S06743-OP-2013 zo dňa 02.08.2013, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. S06743-OP-2013 zo dňa 02.08.2013 z r u š u j e podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Účastníkom sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 22.10.2013 sa domáhal žalobca zrušenia rozhodnutia žalovaného číslo: S06743-OP-2013 vydaného dňa 02.08.2013, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu - Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky číslo: Z31864-2013-KO zo dňa 09.07.2013, fiktívneho rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu obsiahnutého v jeho liste zo dňa 09.07.2013, vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a priznania náhrady trov konania. Priebeh administratívneho konania. 2. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že písomnosťou zo dňa 12.06.2013 požiadal žalobca povinnú osobu - Ministerstvo zdravotníctva SR v súlade so zákonom č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 211/2000 Z. z.) o nasledovné informácie: 1/ Uveďte koľko lekárov pracovalo v nemocniciach zriadených MZ SR v novembri 2011, 2/ Uveďte koľko lekárov bolo práceneschopných dňa 30. novembra 2011v nemocniciach zriadených MZ SR, 3/ Uveďte koľkým lekárom v Slovenskej republike skončil pracovný pomer k 30. novembru 2011 v nemocniciach zriadených MZ SR, 4/ W. Č., hovorkyňa MZ SR pre televíziu JOJ uviedla: "Doteraznikto v Európe nepoznal takú situáciu, ktorá nastala na Slovensku, pretože právo štrajkovať mali aj v iných krajinách, ale nikto nepristúpil k tomu, že aj odišiel reálne od tých lôžok pacienta." Uveďte, z akých analýz, štatistík či dokumentov, či zdrojov MZ SR vychádzalo, keď tvrdilo tieto skutočnosti, 5/ Uveďte, či disponujete informáciami o štrajkoch lekárov vo Francúzsku, Nemecku a Veľkej Británii, 6/ W. Č., hovorkyňa MZ SR pre televíziu JOJ uviedla: "Nemôže sa stať, že z hodiny na hodinu vám 130 lekárov vypovie službu, alebo že vám odíde 50 percent lekárov zo dňa na deň z práce. Táto legislatíva je naozaj iba v čase núdze a v čase vojny, ktorú vždy vyhlási vláda na základe už stavu, ktorý sa stane." V tejto súvislosti uveďte, či vedenie nemocníc malo minimálne dva mesiace vopred vedomosť o skutočnosti, že lekárom, ktorí podali výpoveď z pracovného pomeru skončí dňa 30. novembra 2011 pracovný pomer, alebo túto vedomosť nemalo, 7/ Disponujete informáciami o tom, že by dali v novembri 2011 niektorí lekári výpoveď z pracovného pomeru s jednodňovou výpovednou lehotou, 8/ V tlačovej správe agentúry SITA sa uvádza: Ministerstvo zdravotníctva (MZ) za zmenami v zákonoch však stojí. "Treba si uvedomiť, že táto legislatíva je iba na krízové situácie v čase vojny a krízy, ktorú môže vyhlásiť iba vláda. Nejde o kriminalizáciu lekárov," uviedla hovorkyňa MZ W. Č.. Ako pokračovala, ak lekár v čase krízy úmyselne poškodí pacienta, musí prijať aj adekvátny trest. Pripomína pritom situáciu z roku 2011, kedy polovica lekárov v štátnych nemocniciach počas akcie za presadenie svojich požiadaviek odišla hromadne na PN, a tým aj od pacientov. "Alebo sa nedávno stalo, že hodinu pred nástupom do večerných služieb viac ako 130 lekárov tieto služby vypovedalo a neprišli do práce. Výnimočné situácie si naozaj vyžadujú výnimočnú legislatívu, aby v prvom rade bola zabezpečená ochrana života pacienta," dodala Č.. Uveďte, či táto informácia zaznela z úst hovorkyne MZ SR W. Č., 9/ Uveďte, či disponujete informáciou kedy a v ktorom zdravotníckom zariadení neprišlo 130 lekárov do práce, 10/ Uveďte kedy a v ktorom zdravotníckom zariadení viac ako 130 lekárov vypovedalo služby, 11/ Uveďte, o ktoré ustanovenie zákonníka práce opierate pojem „vypovedanie služieb", 12/ Uveďte, či môže v zmysle Zákonníka práce „vypovedať" zamestnanec súhlas s pracovnou pohotovosťou, ktorý nikdy neudelil, 13/ Uveďte, či lekári, ktorí oznámili, že nemajú podpísané súhlasy o práci nadčas a pracovnej pohotovosti vo FN v Žiline mali podpísané súhlasy o práci nadčas a pracovnej pohotovosti nad limit stanovený zákonníkom práce, 14/ Uveďte, či existovalo v roku 2012 ešte iné zdravotnícke zariadenie zriadené MZ SR, v ktorých by lekári vykonávajúci pracovné pohotovosti nemali podpísané písomné súhlasy s výkonom pracovnej pohotovosti nad limit stanovený Zákonníkom práce, 15/ Uveďte, či je možné určiť prácu nadčas a pracovnú pohotovosť nad limit stanovený Zákonníkom práce bez súhlasu zamestnanca. 3. Povinná osoba písomnosťou vedenou pod značkou Z31748-2013-KO - Odpoveď na žiadosť o poskytnutie informácie zo dňa 09.07.2013 zaslala žalobcovi odpovede na ním položené otázky č. 4, 5, 8, 9, 11, 12, 15, pričom na otázku č. 4/bolo ako odpoveď uvedené, že MZ SR vychádzalo zo všeobecne dostupných informácií, na otázky č. 5/ a č. 8/ odpoveď bola áno, na otázky č. 9/ a č. 10/ odpoveď bola v totožnom znení: Dňa 06.12.2012 viac ako 130 lekárov vo fakultnej nemocnici Žilina doručilo vedeniu nemocnice výpovede z ústavných služieb, čím ohrozili poskytovanie zdravotnej starostlivosti v ústavných pohotovostných službách. Troch žilinských lekárov museli v ústavných pohotovostných službách nahradiť vojenskí lekári, vďaka ktorým bolo zabezpečené nepretržité poskytovanie zdravotnej starostlivosti, odpoveď na otázku č. 11/: Výpoveď z ústavných pohotovostných služieb je hovorový pojem. Konkrétne sa jedná o tzv. odvolanie súhlasu zamestnanca s prácou nadčas a pracovnou pohotovosťou, pričom podľa § 85a Zákonníka práce je odvolanie zamestnanca účinné uplynutím jedného mesiaca od doručenia zamestnávateľovi, na otázky č.12/ a č. 15/ bola odpoveď rovnakého znenia: MZ SR nie je oprávnené podávať záväzné výklady právnych noriem. Záväzný výklad k ustanoveniam zákona je vo výlučnej kompetencii súdu. 4. Zároveň v ten istý deň povinná osoba vydala rozhodnutie číslo: Z31864-2013-KO, ktorým v ostatných bodoch - otázky č.1, 2, 3, 6, 7, 10, 13, 14 žiadosti nevyhovela. Žalobca voči tomuto rozhodnutiu povinnej osoby podal v zákonnej lehote rozklad, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím. Rozhodnutia správnych orgánov. 5. Prvostupňový správny orgán - Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo: Z31864-2013-KO zo dňa 09.07.2013 nevyhovel podľa § 18 ods. 2 v spojení s § 15 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. žiadosti žalobcu o poskytnutie informácií v časti požadovaných informácií pod bodmi č. 1, 2, 3, 6, 7, 10, 13, 14 dôvodiac ust. § 15 ods. 1 zákona. 6. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol minister zdravotníctva SR napadnutým rozhodnutím číslo: S06743-OP-2013 zo dňa 02.08.2013, a to tak, že žalobcom podaný rozklad zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Po opise priebehu správneho konania (obsahu žalobcovej žiadosti, postupu povinnej osoby - odpovede na otázky v žiadosti žalobcu pod číslami 4, 5, 8, 9, 10, 11, 12, 15 a obsahu rozhodnutia o odmietnutí sprístupnenia ostatných žiadaných informácií, stručného obsahu rozkladu podaného žalobcom voči prvostupňovému rozhodnutiu) bolo konštatované, že rozkladová komisia na zasadnutí dňa 02.08.2013 po oboznámení sa so spisovým materiálom zistila, že podaný rozklad nebol dôvodný, a to s poukazom na § 15 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., keďže povinná osoba požadované informácie nemala k dispozícii. Žalovaný uviedol, že zákon č. 211/2000 Z. z. neukladal povinnej osobe povinnosť vytvárať na základe žiadosti informácie, ktoré v čase podania žiadosti neexistovali. Odcitoval časť odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/190/2008 z 27.05.2009, podľa ktorého oprávnená osoba môže požadovať len informácie o takých neznámych skutočnostiach, ktoré má povinná osoba k dispozícii a ktoré je povinná poskytnúť. Konštatoval, že zo zákona č. 211/2000 Z. z. nevyplýva povinnej osobe povinnosť zhromaždiť a vyhľadávať pre oprávneného informácie, ktoré sa v originálnej podobe v jej dokumentoch nenachádzajú. Žaloba. 7. Žalobca považoval obe preskúmavané rozhodnutia za nezákonné a žiadal ich zrušenie v zmysle § 250j ods. 2 písm. a), b), c), d), e) O.s.p. ( v súčasnosti § 191 ods. 1 písm. c/, d/, e/, f/, g/ SSP). 8. V úvode žaloby bol opísaný priebeh konania pred správnymi orgánmi. Žalobca uviedol, že z medializovaných informácií povinnej osoby vyplývalo, že povinná osoba so žiadanými informáciami disponovala a používala ich v nepravdivej a skreslenej podobe. 9. K otázkam pod bodmi č. 1/, 2/, 3/ svojej žiadosti uviedol, že povinná osoba s týmito informáciami disponovala, nakoľko pri vyjednávaní medzi Ministerstvom zdravotníctva SR a Lekárskym odborovým zväzom boli na poradách jasne deklarované počty jednotlivých lekárov. Mal vedomosť o tom, že Ministerstvo zdravotníctva SR malo v tomto období objednať softvér, ktorý mal v reálnom čase identifikovať počet lekárov v jednotlivých nemocniciach zriadených Ministerstvom zdravotníctva SR, počet lekárov odvolávajúcich svoju výpoveď z pracovného pomeru, ako aj počet lekárov, ktorým skončil pracovný pomer. Hovorkyňa ministerstva tým, že uviedla, že polovica lekárov v štátnych nemocniciach odišla hromadne na PN potvrdila, že ministerstvo takýmito informáciami disponovalo. 10. K otázke pod bodom č. 4/ žalobca uviedol, že odpoveď povinnej osoby bola v podstate odmietnutím poskytnutia informácie. 11. V žiadosti o poskytnutie informácie uvedenej otázke pod bodom č. 6/ žalobca poukázal na to, že existujú dôkazy o tom, že povinná osoba bola od riaditeľov dotknutých nemocníc presne informovaná o požadovaných počtoch lekárov, pri jednaniach s lekárskym odborovým združením boli počty lekárov a ich výpovedné doby deklarované. Povinná osoba v danom období mala objednať drahý softvér, ktorý mal v reálnom čase identifikovať počet lekárov v jednotlivých nemocniciach zriadených Ministerstvom zdravotníctva SR, počet lekárov odvolávajúcich svoju výpoveď z pracovného pomeru, ako aj počet lekárov, ktorým skončil pracovný pomer. 12. Ohľadom odpovede na otázku pod bodom č. 7/ žalobca mal za to, že povinná osoba mu nezákonne takúto informáciu odmietla sprístupniť, keďže on žiadal iba to, či povinná osoba mala alebo nemala danú informáciu. 13. K otázke pod bodom č. 9/ žalobca uviedol, že poskytnutím odpovede povinná osoba neodpovedala na položenú otázku, ale odmietla informáciu sprístupniť. 14. Podľa žalobcu s informáciou na otázku pod bodom č. 13/ povinná osoba disponovala, napriek tomu mu ju odmietla sprístupniť. Ak by touto informáciou skutočne nedisponovala mala žiadosť v tejto časti postúpiť. 15. Odpoveď povinnej osoby k otázkam pod bodmi č. 12/ a 15/ bola vlastne nesprístupnením informácii. Poukázal na to, že od Ministerstva zdravotníctva SR nežiadal vypracúvať právne analýzy k nelegálnosti kroku lekárov a teda ministerstvo disponovalo informáciami o tom, že lekári konali nezákonne. Na otázku pod bodom č. 15/ povinná osoba neodpovedala ani nevydala rozhodnutie o nesprístupnení informácie. 16. Záverom žalobca poukázal na to, že v prípade, ak povinná osoba nedisponovala žiadanými informáciami zvolila nesprávny úradný postup, nakoľko v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. v prípade, ak by povinná osoba nemala žiadané informácie, ale mala vedomosť o tom, kde ich možno získať, mala v lehote 5 dní postúpiť žiadosť tej povinnej osobe, ktorá disponovala požadovanými informáciami. Ministerstvo zdravotníctva SR zriadilo pre získavanie a spracúvanie takéhoto typu informácií svoju vlastnú organizáciu - Národné centrum zdravotníckych informácií. Vyjadrenie žalovaného. 17. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním z 02.12.2013, žiadal ju ako nedôvodnú zamietnuť a žalobcovi nepriznať náhradu trov konania. Vo vyjadrení žalovaný opísal celý priebeh správneho konania, obsah žiadosti žalobcu o poskytnutie informácii a obsah napadnutých rozhodnutí a uviedol, že obe rozhodnutia boli vydané v zákonných lehotách a boli náležite v zmysle § 47 Správneho poriadku odôvodnené. Záverom poukázal na to, že žalobca v podanej žalobe navrhol vypočuť svedkov, avšak bližšie ich neoznačil a ani neuviedol k čomu by sa mali vyjadriť, pričom platná právna úprava neumožňuje v preskúmavacom konaní výsluch svedkov. Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie. 18. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní za prítomnosti oboch procesných strán a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu v medziach žaloby nebolo vydané v súlade so zákonom. 19. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 20. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 21. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. 22. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. ak povinná osoba, ku ktorej žiadosť smeruje, nemá požadované informácie k dispozícii a ak má vedomosť o tom, kde možno požadovanú informáciu získať, postúpi žiadosť do piatich dní odo dňa doručenia žiadosti povinnej osobe, ktorá má požadované informácie k dispozícii, inak žiadosť odmietne rozhodnutím (§ 18). 23. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená. 24. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti. 25. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu v rozsahu a dôvodov vyplývajúcich z podanej žaloby, t. j. súd sa zaoberal iba v žalobe namietanými odpoveďami, resp. neposkytnutím informácií žalovaným pod bodmi č. 1, 2, 3, 4, 6, 7, 9, 10, 12, 13, 15 žiadosti žalobcu. 26. Súd uvádza, že písomnosťou povinnej osoby - prvostupňového správneho orgánu zo dňa 09.07.2013 označenou ako „Odpoveď na žiadosť o poskytnutie informácie“ boli žalobcovi poskytnuté informácie na jeho zaslanú žiadosť, a to na ním položené otázky pod bodmi č. 4, 5, 8, 9, 10 a 11 - odpovede povinnej osoby pod č. 5, 8, 11 neboli žalobcom v podanej žalobe namietané. Takýto postup povinnej osoby nie je možné automaticky pokladať za odmietnutie sprístupnenia informácií, tak ako sa to mylne domnieva žalobca. Danou písomnosťou bolo odpovedané na časť otázok položených v žiadosti žalobcu a podľa názoru súdu žalobou napadnuté odpovede boli vyhotovené v adekvátnom rozsahu (tak, ako to je vysvetlené nižšie) a v zákonnej lehote. Napriek tomu, ak žalobca s obsahom odpovedí povinnej osoby nesúhlasil nie je možné povedať, že by postupom žalovaného došlo k odmietnutiu poskytnutia informácie. Preto poskytnutie odpovedí v danom znení nie je možné pokladať za fiktívne rozhodnutie, ktorým by nebola informácia žalobcovi povinnou osobou poskytnutá. 27. Odpoveď povinnej osoby žalobcovi na otázku pod bodom č. 4/ jeho žiadosti súd považuje síce za veľmi všeobecnú, avšak nie je možné takúto odpoveď pokladať za odmietnutie poskytnutia informácie ako sa domnieva žalobca a preto jeho vznesenej námietke v tejto časti žaloby nie je možné prisvedčiť. 28. Ohľadom odpovedí na otázky pod bodmi č. 9/, 10/ podľa názoru súdu ide o riadne poskytnutú odpoveď na tieto otázky zo strany povinnej osoby a súd sa nedomnieva, že by odpovede boli vlastne neposkytnutím informácie, resp. že by nešlo o odpoveď na položenú otázku. 29. Súd k v žalobe namietaným otázkam pod bodmi č. 12/, 15/ uvádza, že položené otázky v žiadosti o poskytnutie informácie pod týmito bodmi celkom zjavne požadujú na povinnej osobe právny výklad ustanovení Zákonníka práce, čo nie je účelom zákona č. 211/2000 Z. z. a potom ani povinnosťou, ktorú by bolo možné od povinnej osoby požadovať v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. V tejto časti súd preto žalobné námietky taktiež nepovažuje za dôvodné. 30. K otázke pod bodom č. 7/ žiadosti žalobcu súd uvádza, že je pravdou, že odpoveď na túto otázku bolo možné povinnou osobou formulovať kladne alebo záporne, avšak z obsahu otázky ako aj z celého kontextu ostatných koncipovaných otázok v žiadosti žalobcu sa mohol žalovaný domnievať, že len takáto odpoveď (áno, nie) by žalobcu dostatočne neuspokojila a keďže zjavne ide o otázku týkajúcu sa informácií, ktorými musia disponovať jednotlivé nemocnice patriace pod žalovaného bolo jeho povinnosťou postúpiť im žiadosť žalobcu v tejto časti. 31. Ohľadom ostatných v žalobe namietaných otázok (pod bodmi č. 1, 2, 3, 6, 13), ktoré neboli žalobcovi sprístupnené s poukazom na ustanovenie § 15 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. súd uvádza, že povinná osoba ako aj žalovaný zvolili nesprávny postup. V prípade, ak týmito informáciami Ministerstvo zdravotníctva SR v danom momente skutočne nedisponovalo, pričom súd zastáva názor, že takýmito informáciami o personálnych otázkach v zdravotníckych zariadeniach poskytujúcich zdravotnícku starostlivosť veľkému počtu obyvateľstva Slovenskej republiky by ústredný orgán, do pôsobnosti ktorého spadajú nemocnice, ktorých je zriaďovateľom disponovať malo, bolo jeho povinnosťou v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. postúpiť žiadosť žalobcu tým nemocniciam - povinným osobám, ktoré týmito informáciami podľa názoru súdu museli v danom momente disponovať bez nutnosti ich ďalšieho vytvárania alebo zhromažďovania a spracúvania. Preto zvolený postup žalovaného súd považuje za nesprávny, rozporný s § 15 ods. 1 č. 211/2000 Z. z. a má za to, že ním došlo k porušeniu vyššie uvedeného ustanovenia, čo malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia o žiadosti žalobcu v rozsahu, v ktorej mu neboli poskytnuté informácie k týmto jeho otázkam, pričom malo dôjsť k postúpeniu žiadosti žalobcu tej povinnej osobe (konkrétnej nemocnici patriacej pod žalobcu), ktorá požadovanou informáciou musela disponovať. Súd udáva, že existencia softvéru, ktorým mal v danom období disponovať žalovaný a ktorý by mu umožnil bez ďalšieho vytvárania a zhromažďovania poskytnúť žalobcovi informácie ním požadované nebola nijako bližšie zdokladovaná. 32. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd uznal za dôvodnú vznesenú námietku nesprávneho postupu žalovaného, resp. povinnej osoby v časti neposkytnutia informácii na otázky pod bodmi č. 1, 2, 3, 6, 7, 13 žiadosti žalobcu a na základe zistených skutočností dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným právnym záverom súdu (§ 191 ods. 6 SSP) a bude jeho povinnosťou vo veci konať a vydať nové rozhodnutie a o tých bodoch žiadosti žalobcu o poskytnutie informácií, o ktorých má vedomosť, že požadovanými informáciami disponujú jednotlivé nemocnice (povinné osoby) spadajúce pod jeho pôsobnosť, bude jeho povinnosťou týmto nemocniciam žiadosť žalobcu v dotknutých bodoch v zákonnej lehote postúpiť. 33. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP avšak vzhľadom na len čiastočný úspech v konaní žalobcu k pomeru celej prejednávanej veci súd ustálil, že spravodlivé bude nepriznať žalobcovi náhradu trov konania. Žalovanému ako orgánu štátnej správy náhrada trov konania zásadne neprináleží (§ 168 SSP). 34. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).