Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Sd/221/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013202195 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1013202195.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci navrhovateľa: H.. H. J., bytom B. XX, U., zastúpený: Advokátskou kanceláriou Mikáči s.r.o., Prievozská 4, Bratislava proti odporkyni: Sociálna poisťovňa ústredie, Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o starobný dôchodok, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 16.5.2014 zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 16.5.2014 odporkyňa podľa § 142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 306/1991 Zb. a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku od 7. februára 2001. Rozhodla tak s odôvodnením, že navrhovateľovi bol od 1. januára 2001 priznaný výsluhový príspevok podľa § 210 a § 211 ods. 1 písm. d) a ods. 2 zákona č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, ktorý sa od 1. júla 2002 podľa § 124 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov považuje za výsluhový dôchodok. Navrhovateľovi bola na nárok na výsluhový dôchodok a jeho výšku, zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby zaradenej do II. pracovnej kategórie od 1. októbra 1965 do 27. septembra 1967, doba služobného pomeru zaradeného do II. pracovnej kategórie od 1. mája 1969 do 14. mája 1976, doba služobného pomeru zaradeného do 1. pracovnej kategórie od 1. mája 1969 do 14. mája 1976, doba služobného pomeru zaradeného do I. prvej pracovnej kategórie od 15. mája 1976 do 11. decembra 1999 a doba služobného pomeru zaradeného do III. pracovnej kategórie od 1. januára 2000 do 31. decembra 2000. Pretože navrhovateľ získal najmenej 25 rokov zamestnania v služobnom pomere a získal najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií, vznikol mu nárok na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení od 7. februára 2001, t.j. pred dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z. S prihliadnutím na ustanovenie § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004 a o ktorých nebolo do tohto dňa rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004. Odporkyňa je príslušná na rozhodovanie o nároku na starobný dôchodok v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi vznikol podľa predpisov účinných pred 1.1.2004, ktoré príslušnosť odporkyne na rozhodnutie o tomto nároku vylučujú. Navrhovateľovi nárok nevznikol podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, s prihliadnutím na § 261 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., nakoľko nespĺňa podmienku nepretržitého trvania zamestnania od vzniku nároku na starobný dôchodok do 31.12.2003. Vzhľadom na § 142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 306/1991 Zb. o dávke dôchodkového zabezpečenia príslušníka Policajného zboru rozhoduje odbor sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a o nároku na starobný dôchodok odporkyňa nie je príslušná rozhodnúť. Navrhovateľ návrhom zo dňa 12.06.2014 žiadal preskúmať toto rozhodnutie a uviedol, že rozhodnutie odporkyne vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a nevysporiadala sa s pomernou dobou dôchodkového poistenia navrhovateľa vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. Poukázal na to, že opakovanou žiadosťou dňa 17.3.2014 si uplatnil nárok na starobný dôchodok od 7.2.2001. Pri žiadosti o starobný dôchodok navrhovateľ poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu zo dňa 15.09.2012 pod č. 7So/138/2011. Navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie a priznať mu starobný dôchodok. Mal za to, že rozhodnutie odporkyne vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, a odporkyňa sa nevysporiadala s pomernou dobou dôchodkového poistenia. Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 11.9.2014 uviedla, že navrhovateľ žiadosťou zo dňa 17. marca 2014 opätovne požiadal o starobný dôchodok, ktorý žiadal priznať od 7.2.2001. Po doručení bol jeho nárok na starobný dôchodok posúdený v súlade so všeobecneným názorom Najvyššieho súdu SR. Navrhovateľovi podľa potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SRLZ-SZ-VZ-35.042-16/2011 zo dňa 3.2.2011 bol od 1.1.2001 priznaný výsluhový príspevok. Pre nárok a výšku príspevku bola navrhovateľovi zhodnotená doba Základnej vojenskej služby od 1.10.1965 do 27. septembra 1967 v II. kategórii funkcií, doba služby v Policajnom zbore od 1.5.1969 do 14.5.1976 v II. kategórii funkcií, doba služby v Policajnom zbore od 15.5.1976 do 31. 12.1999 v I. kategórii funkcií a doba služby v Policajnom zbore od 1.1.2000 do 31.12.2000 v III. kategórii funkcií. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ v I. kategórii funkcií získal viac ako 20 rokov. Navrhovateľ získal najmenej 25 rokov doby zamestnania v služobnom pomere a dobu služby v I. kategórii funkcií vykonával najmenej 20 rokov, vznikol mu nárok na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení vo veku 55 rokov a to dňom 7.2.2001. Teda pre dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Poukázala na to, že navrhovateľ po vzniku nároku na starobný dôchodok nebol nepretržite zamestnaný do 31.12.2003, nakoľko v období od 1.10.2002 do 31.12.2002 bol nezamestnaný neevidovaný. Poukázala na ustanovenie § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 721/2004 Z.z. a uviedla, že v súlade s § 94 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi vznikol v čase, kedy sa na vzniknuté nároky vzťahovala V. časť zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Poukázala ďalej na to, že ani zákon č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ani žiaden iný právny predpis nestanovil zánik nároku na dávky dôchodkového zabezpečenia podľa V. časti zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, ktoré neboli doteraz uplatnené. Napadnuté rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 16. mája 2014 žiadala ako vecne správne potvrdiť. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 250l a nasl. O.s.p., prejednal návrh navrhovateľa a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne, oboznámil sa s dávkovým spisom odporkyne číslo XXX XXX XXXX X a spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav. Navrhovateľ žiadosťou spísanou dňa 27.12.2010 požiadal o starobný dôchodok. Navrhovateľovi bola právoplatným rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 28.3.2011 zamietnutá žiadosť o starobný dôchodok podľa § 65 zákona v znení zákona č. 555/2007 Z.z., nakoľko navrhovateľ nezískal potrebnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme poistenia. Navrhovateľ opätovne požiadal dňa 17.3.2014 o starobný dôchodok, ktorý žiadal priznať od 7.2.2001. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 16.5.2014 odporkyňa podľa § 142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 306/1991 Zb. a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku od 7.2.2001. Zástupkyňa odporkyne sa v plnom rozsahu pridŕžala písomných vyjadrení a napadnuté rozhodnutie žiadala ako vecne správne potvrdiť. Podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného fondu (ďalej len "peňažná náhrada") a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky, náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo podpory v nezamestnanosti za obdobie pred 1. januárom 2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody, peňažnej náhrade alebo podpore v nezamestnanosti už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými. Podľa § 175 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie alebo služby I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31. decembra 2023. Podľa § 1 ods. 2 cit. zákona právo na dávky sociálneho zabezpečenia nezaniká uplynutím času. Podľa § 132 ods. 1 písm. a) cit. zákona vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií Podľa § 94 ods. 1 cit. zákona nárok na dávku dôchodkového zabezpečenia a sociálnej starostlivosti (ďalej len "dávka") vzniká dňom splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, prípadne vykonávacími predpismi. Podľa § 94 ods. 2 cit. zákona nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených pre vznik nároku na dávku a jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky, pokiaľ nie ustanovené, že taká žiadosť nie je potrebná. Podľa § 142 ods. 4 písm. b) cit. zákona o dávkach dôchodkového zabezpečenia rozhodujú, pokiaľ ide príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a o vojakov z povolania v pôsobnosti Federálneho ministerstva vnútra, orgán príslušného ministerstva. Podľa § 261 ods. 1 veta prvá zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov suma starobného dôchodku poistenca, ktorý splnil podmienky nároku na tento dôchodok pred 1. januárom 2004, je po vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite zamestnaný k 31. decembru 2003 a nepoberal starobný dôchodok, invalidný dôchodok alebo ich časť, sa určí podľa tohto zákona. V preskúmavanej veci súd zistil, že na základe žiadosti navrhovateľa spísanej dňa 17.3.2014 o priznanie starobného dôchodku od 7.2.2001 odporkyňa rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 16.5.2014 podľa § 142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 306/1991 Zb. a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku od 7.2.2001 s odôvodnením, že navrhovateľovi bol od 1.1.2001 podľa zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície priznaný výsluhový príspevok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok. Navrhovateľovi bola na nárok na výsluhový príspevok a jeho výšku dôchodku zhodnotená doba výkonu vojenskej služby zaradenej do II. pracovnej kategórie od 1. októbra 1965 do 27. septembra 1967, doba služobného pomeru zaradeného do II. pracovnej kategórie od 1. mája 1969 do 14. mája 1976, doba služobného pomeru zaradeného do I. pracovnej kategórie od 15. mája 1976 do 11. decembra 1999 a doba služobného pomeru zaradeného do III. pracovnej kategórie od 1. januára 2000 do 31. decembra 2000. Pretože navrhovateľ získal najmenej 25 rokov zamestnania v služobnom pomere a vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií, vznikol mu nárok na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. od 7.2.2001, t.j. pred dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z. S prihliadnutím na ustanovenie § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č.721/2004 Z.z. v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 1.1.2004 a o ktorých nebolo do tohto dňa rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných pred 1.1.2004. Nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi vznikol v súlade s § 94 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v čase, kedy sa na vzniknuté nároky vzťahovala V. časť zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov. Zákon č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ani žiaden iný právny predpis nestanovil zánik nároku na dávky dôchodkového zabezpečenia podľa V. časti zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, ktoré neboli doteraz uplatnené. Právo na dávky dôchodkového zabezpečenia, na ktoré už raz vznikol nárok podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, podľa § 1 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov nezaniká uplynutím času. Vzhľadom na § 142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení o dávke dôchodkového zabezpečenia príslušníka Policajného zboru rozhoduje odbor sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Odporkyňa je príslušná na rozhodovanie o nároku na starobný dôchodok v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi vznikol podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ktoré vzhľadom na citované ustanovenia príslušnosť Sociálnej poisťovne na rozhodnutie o tomto nároku vylučujú. Nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi nevznikol ani podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov ani s prihliadnutím na ustanovenia § 261 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., pretože navrhovateľ nespĺňa podmienku nepretržitého trvania zamestnania od vzniku nároku na starobný dôchodok do 31.12.2003. V preskúmavanej veci súd mal za preukázané, že navrhovateľ narodený dňa 7.2.1946 splnil všetky podmienky na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov dňa 7.2.2001, kedy dovŕšil vek 55 rokov, t.j. ešte pred účinnosťou zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nadobudol účinnosť dňa 1.7.2002. Podľa § 143a zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.9.2002 od 1. júla 2002 sa na sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov nepoužijú 1. § 130 až 145 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov 2. § 157 až 160 a § 167 až 174 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Nárok na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. navrhovateľovi jednoznačne vznikol ku dňu 7.2.2001 a zostal navrhovateľovi zachovaný podľa § 1 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov v spojení s § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Vzhľadom na vyššie uvedené odporkyňa správne konštatovala, že nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi vznikol za účinnosti zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, ktorý bol účinný do 31. decembra 2003 a z tohto dôvodu na rozhodnutie o nároku na starobný dôchodok nie je oprávnená rozhodovať Sociálna poisťovňa podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a na rozhodovanie o dôchodkovej dávke je oprávnený podľa § 142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov orgán sociálneho zabezpečenia príslušného ministerstva, ktorým v tomto prípade je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že nakoľko navrhovateľ nebol po vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite zamestnaný, nevzťahuje sa naňho ustanovenie § 261 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Vzhľadom na túto skutočnosť kompetencia príslušných orgánov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky rozhodnúť o starobnom dôchodku navrhovateľa a jeho prípadnom zvýšení za dobu ďalšieho poistenia v tomto prípade ustanovením § 143a bod. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. nie je dotknutá, nakoľko navrhovateľ od vzniku nároku na starobný dôchodok nebol nepretržite zamestnaný. Z tohto dôvodu odporkyňa nie je oprávnená na rozhodnutie o žiadosti o starobný dôchodok navrhovateľa a kompetencia na rozhodnutie o starobnom dôchodku a o jeho prípadnom zvýšení je daná príslušnému orgánu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Vzhľadom na to, že zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov neupravuje postup odporkyne v prípade, že odporkyňa nemá kompetenciu na rozhodnutie o dôchodkovej dávke je potrebné, aby bolo postupované podľa všeobecného predpisu o správnom konaní (§ 20 zákona č. 71/1967 Zb. Správny poriadok), t.j. odporkyňa nemala rozhodnúť o žiadosti navrhovateľa a žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok mala postúpiť vecne príslušnému orgánu na konanie a rozhodnutie, t.j. orgánu sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 9So/141/2014 zo dňa 27. januára 2016, uverejnený v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 5/2016 pod číslom 41. Súd konštatuje, že odporkyňa síce správne zistila skutkový stav veci ako aj správny orgán, ktorý je príslušný na rozhodnutie o starobnom dôchodku navrhovateľa, avšak nesprávne postupovala, keď rozhodla napadnutým rozhodnutím o zamietnutí starobného dôchodku navrhovateľa. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 16.5.2014 s prihliadnutím na § 250l ods. 2 v spojení s 250j ods. 2 písm. a) podľa § 250q ods. 2 O.s.p. zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní odporkyňa žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku postúpi vecne príslušnému orgánu na konanie a rozhodnutie, ktorým v tomto prípade je sociálny orgán Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v zmysle ustanovenia § 142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. V novom konaní je odporkyňa viazaná názorom súdu (§ 250r O.s.p.). O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľ bol v konaní úspešný, a preto mu vzniklo právo na náhradu trov konania. Súd rozhoduje o náhrade trov konania na návrh. Nakoľko právny zástupca navrhovateľa si uplatnil náhradu trov konania, teda žiadal priznať trovy konania, súd vyhlásením na pojednávaní za prítomnosti právneho zástupcu navrhovateľa a odporkyni vyhlásil, že odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania, ktorého suma bude vyčíslená v písomnom vyhotovení rozhodnutia, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Nakoľko právny zástupca nevyčíslil trovy konania do troch pracovných dní od vyhlásenia predmetného rozsudku, sú navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 1 O.s.p. Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Podľa § 151 ods. 4 O.s.p. ak sa rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, nevyhlasuje a bol podaný návrh na rozhodnutie o trovách, súd vyzve účastníka na vyčíslenie trov do troch dní od doručenia výzvy. Občiansky súdny poriadok v § 151 stanovuje lehotu, v ktorej je účastník povinný vyčísliť trovy konania. Ak sa rozhodnutie vyhlasuje, je účastník konania povinný vyčísliť trovy konania do troch pracovných dní odo dňa jeho vyhlásenia; vyčíslenie trov konania v takom prípade musí urobiť účastník bez toho, aby ho súd vyzval na splnenie tejto povinnosti. Súd je povinný vyzvať účastníka, aby vyčíslil trovy konania v lehote troch pracovných dní od doručenia výzvy vtedy, ak sa rozhodnutie nevyhlasuje. V danej veci súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 1 a 2 O.s.p. a s odôvodnením, že navrhovateľ nevyčíslil trovy konania v lehote troch dní od vyhlásenia rozhodnutia. V danom prípade súd postupoval podľa ustanovenia § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, podľa ktorého konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajskom súde v Bratislave podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a proti výroku o náhrade trov konania. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. /§ 205 ods.1 O.s.p./