Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Sd/1/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200004 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milota Tóthová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1014200004.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave samosudkyňou JUDr. Milotou Tóthovou v právnej veci navrhovateľa W.. I. G., J. K.Y. XX, J., zastúpeného JUDr. Mariánom Ďurinom, advokátom so sídlom Sibírska 4, Bratislava, proti odporkyni Sociálnej poisťovni ústredie, Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o starobný dôchodok, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X X. K. XX. K. XXXX S. O.X. Č. XXX XXX XXXX X zo dňa 7. mája 2014 potvrdzuje. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 17. decembra 2013 odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok k 31. máju 2011 podľa § 65, § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z.z. a § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Rozhodla tak s odôvodením, že s poukazom na ustanovenie § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, § 21 a § 174 ods. 1 a 2 a § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 9So/138/2011 pri určení nároku na starobný dôchodok a jeho sumu je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, hodnotené na účely výsluhového dôchodku. Podľa potvrdenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 20. 8.2013 navrhovateľovi bol priznaný výsluhový dôchodok od 1. februára 2004 podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Na vznik nároku na výsluhový dôchodok a jeho sumu bola zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 30. septembra 1975 do 27. septembra 1977 v I. kategórii funkcií, doba trvania služobného pomeru od 11. januára 1982 do 27. marca 1997 a od 1. apríla 1997 do 15. septembra 1999 v I. kategórii funkcií a doba trvania služobného pomeru od 1. októbra 1999 do 31. augusta 2001 a od 1. septembra 2001 do 31. januára 2004 v III. pracovnej kategórii. Nárok navrhovateľa na starobný dôchodok bol posúdený v zmysle vyššieuvedeného k 31. máju 2011. Nakoľko navrhovateľ v zamestnaní zaradenom do I. kategórie funkcií získal 19 rokov a 247 dní a nebol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi podľa uvedených podmienok k 31. máju 2011 nevznikol. Navrhovateľ súčasne nespĺňa ani podmienku vzniku nároku na starobný dôchodok podľa ustanovenia § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, nakoľko zamestnanie zaradené do I. alebo II. kategórie funkcií netrvalo k 31. decembru 1999 a navrhovateľ ku dňu 31. máju 2011 nespĺňa ani jednu z uvedených podmienok vzniku nároku na starobný dôchodok. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 7. mája 2014 odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok k 31. máju 2012 podľa § 65, § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z.z. a § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Rozhodla tak s odôvodením, že s poukazom na ustanovenie § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, § 21 a § 174 ods. 1 a 2 a § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 9So/138/2011 pri určení nároku na starobný dôchodok a jeho sumu je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, hodnotené na účely výsluhového dôchodku. Podľa potvrdenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 20. 8.2013 navrhovateľovi bol priznaný výsluhový dôchodok od 1. februára 2004 podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Na vznik nároku na výsluhový dôchodok a jeho sumu bola zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 30. septembra 1975 do 27. septembra 1977 v I. kategórii funkcií, doba trvania služobného pomeru od 11. januára 1982 do 27. marca 1997 a od 1. apríla 1997 do 15. septembra 1999 v I. kategórii funkcií a doba trvania služobného pomeru od 1. októbra 1999 do 31. augusta 2001 a od 1. septembra 2001 do 31. januára 2004 v III. pracovnej kategórii. Nárok navrhovateľa na starobný dôchodok bol posúdený v zmysle vyššieuvedeného k 31. máju 2012. Nakoľko navrhovateľ v zamestnaní zaradenom do I. kategórie funkcií získal 19 rokov a 247 dní a nebol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi podľa uvedených podmienok k 31. máju 2012 nevznikol. Navrhovateľ súčasne nespĺňa ani podmienku vzniku nároku na starobný dôchodok podľa ustanovenia § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, nakoľko zamestnanie zaradené do I. alebo II. kategórie funkcií netrvalo k 31. decembru 1999 a navrhovateľ ku dňu 31. máju 2012 nespĺňa ani jednu z uvedených podmienok vzniku nároku na starobný dôchodok. Navrhovateľ návrhom zo dňa 2.1.2014 žiadal preskúmať rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 17. decembra 2013 a poukazoval na to, že dovŕšením 56 rokov veku dňa 31.5.2011 splnil všetky predpoklady potrebné na uznanie nároku na starobný dôchodok podľa ustanovenia § 174 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a taktiež splnil aj podmienku služby v I. kategórii funkcií, t.j. odpracovaných 19 rokov a 247 dní ako aj to, že bol, zamestnaný viac ako 25 rokov. Nestotožňoval sa s tvrdením odporkyne, že nesplnil podmienky pre určenie iného dôchodkového veku a že mu nevznikol nárok na zníženie dôchodkového veku podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 555/2007 Z.z., pretože doby výkonu zamestnania vo zvýhodnenej I. pracovnej kategórii spolu 19 rokov a 247 dní nie je možné hodnotiť pre vznik nároku na starobný dôchodok a určenie dôchodkového veku a namietal, že odporkyňa nesprávne aplikovala na daný prípad ustanovenie § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, podľa ktorého zamestnanie v I. pracovnej kategórii malo trvať k 31.12.1999, t.j. k dátumu, kedy boli pracovné kategórie definitívne zrušené. Poukazoval na ustanovenie § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a zastával názor, že výkon zamestnania v I. a II. pracovnej kategórie resp. v I. a II. kategórii funkcií podľa § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. má vplyv na zachovanie na zachovanie nároku na prepočet starobného dôchodku aj podľa zákona č. 100/1988 Zb. ako aj na skorší vznik nároku na starobný dôchodok, t.j. pred dovŕšením dôchodkového veku podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. Poukazoval tiež na to, že výsluhový príspevok nie je výsluhovým dôchodkom priznaným podľa § 39 zákona č, 328/2002 Z.z. a je naďalej výsluhovým príspevkom podľa zákona č. 76/1959 Zb. a za výsluhový dôchodok podľa zákona č. 114/1998 Z.z. a podľa zákona č. 328/2002 Z.z. sa iba považuje najmä na účely trvania nároku na dávku priznanú podľa predchádzajúcich predpisov a jej výplatu. Návrhom zo dňa 2.6.2014 navrhovateľ žiadal preskúmať rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 7. mája 2014 a namietal, že odporkyňa týmto rozhodnutím opätovne zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku ku dňu 31.5.2012 z dôvodu, že 62 rokov veku by dovŕšil až dňa XX.X.XXXX. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení zo dňa 20.10.2014 namietal, že odporkyňa vydala rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 7. mája 2014 bez toho aby riadne a správne preskúmala podmienky nároku navrhovateľa na priznanie starobného dôchodku dňom 31.5.2012 a iba prekopírovala rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 17. decembra 2012. Zotrval na námietke, že navrhovateľ zákonné podmienky na priznanie starobného dôchodku splnil v 56 rokoch. Nakoľko navrhovateľ skončil I. kategóriu funkcií dňa 15.9.1999, splnil podmienku na priznanie starobného dôchodku vo veku 57 rokov, pretože zamestnanie I. kategórie funkcií trvalo k 31.12.1998. Uviedol, že navrhovateľ splnil podmienku podľa § 174 ods. 1 a 2 zákona č. 100/1988 Zb. účinnom po 31. decembri 1998 a teda bol v službe I. kategórie funkcií viac ako 18 rokov, t.j. ku dňu 31.5.1998 18 rokov a 140 dní a k 31.12.1998 18 rokov a 354 dní. Uviedol, že odporkyňa v oboch prípadoch posudzovala žiadosti navrhovateľa iba formálne a vzala do úvahy len gramatický výklad zákona č. 100/1988 Zb. bez riadneho právneho posúdenia. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 7So/192/2011 zo dňa 28.11.2012 a namietal, že odporkyňa nespochybnila vo svojich rozhodnutiach to, že navrhovateľ k 31.12.1999 vykonával službu zaradenú do I. kategórie funkcií v celkovej dobe 19 rokov a 247 dní a tiež všetky doby v ozbrojených zložkách a v civilnom zamestnaní. S prihliadnutím na citovaný rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zastával názor, že pri posudzovaní oboch žiadostí navrhovateľa na vznik nároku na starobný dôchodok mala odporkyňa dospieť k záveru, že stačí, aby služba vo zvýhodnených kategóriách trvala k okamihu vzniku nároku na uplatnenie funkcií kategórií a nie k okamihu platného a účinného § 174 zákona č. 100/1988 Zb. v čase podávania žiadostí. Poukázal aj na to, že nielen zákon číslo 461/2003 Z.z. ale aj predchádzajúci zákon č. 100/1988 Zb. obsahuje dodatočne vsunuté ustanovenie § 174 ods. 2, ktoré je diskriminačné a považoval to za analogickú situáciu ako v prípade ustanovenia § 261 ods. 1 veta prvá a § 262 ods. 1 veta prvá, kde Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí rozhodol o prijatí návrh 41 poslancov NR SR na ďalšie konanie. Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 2.9.2014, 14.5.2015 a 3.1.2017 poukázala na ustanovenie § 65 ods. 1 a § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z.z., na ustanovenie §§ 21 ods. 1, 174 ods. 1 a 2, 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 9So/138/2011 a uviedla, že pri určení nároku na starobný dôchodok a jeho sumu je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli hodnotené na účely výsluhového dôchodku. Poukázala na to, že podľa potvrdenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky v Bratislave zo dňa 20.8.2013 navrhovateľovi bol od 1. februára 2004 priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a na vznik nároku na výsluhový dôchodok a pre jeho sumu navrhovateľovi bola zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 30. septembra 1975 do 27. septembra 1977 v I. kategórii funkcií, doba trvania služobného pomeru od 11. januára 1982 do 27. marca 1997 a od 1. apríla 1997 do 15. septembra 1999 v I. kategórii funkcií a doba trvania služobného pomeru od 1. októbra 1999 do 31. augusta 2001 a od 1. septembra 2001 do 31. januára 2004 v III. pracovnej kategórii. Zdôraznila, že nakoľko navrhovateľ v zamestnaní zaradenom do I. kategórie funkcií získal 19 rokov a 247 dní a nebol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, nárok na starobný dôchodok podľa uvedených podmienok k 31. máju 2011 ani k 31. máju 2012 nevznikol. Zdôraznila aj tú skutočnosť, že navrhovateľ súčasne nespĺňa ani podmienku vzniku nároku na starobný dôchodok podľa ustanovenia § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, nakoľko zamestnanie zaradené do I. alebo II. kategórie funkcií natrvalo k 31. decembru 1999. Ďalej poukázala aj na to, že informácia stave individuálneho účtu poistenca má iba informatívny charakter a údaje v nej nemajú záväzný charakter. Napadnuté rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 17. decembra 2013 a rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 7. mája 2014 žiadala ako vecne správne potvrdiť. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 250l a nasl. O.s.p., prejednal návrhy navrhovateľa a dospel k záveru, že návrhy nie sú dôvodné. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s dávkovým spisom odporkyne číslo XXX XXX XXXX X, dôchodkovým spisom navrhovateľa vedeným na Finančnom riaditeľstve Slovenskej republiky Banská Bystrica a spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav. Navrhovateľ žiadosťou spísanou dňa 26.7.2013 požiadal odporkyňu o priznanie starobného dôchodku od 31.5.2011. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 17. decembra 2013 odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok k 31. máju 2011 podľa § 65, § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z.z. a § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Navrhovateľ žiadosťou spísanou dňa 29.4.2014 požiadal odporkyňu o priznanie starobného dôchodku od 31.5.2012. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 7. mája 2014 odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok k 31. máju 2012 podľa § 65, § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z.z. a § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Navrhovateľ pri výsluchu v súdnom konaní zotrval na podaných návrhoch a namietal, že odporkyňa si nesprávne vysvetlila § 174 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, ktorý si takýmto výkladom protirečí s § 174 ods. 2 zákona. Uviedol, že jeho zamestnanie vo zvýhodnenej I. kategórie funkcií bolo iba vyše 19 rokov, čo je dostačujúce na splnenie podmienky veku dovŕšením 56 rokov, t.j. 31.5.2011 ako stanovuje zákon. Mal za to, že zákon v tomto smere gramaticky aj vecne stanovuje, že zamestnanie ako také sa hodnotí vo zvýhodnenej kategórii, teda že de facto aj de jure existovalo a nebolo zrušené do 31.12.1999 a zdôraznil, že jeho zmena vo zvýhodnenej kategórie v roku 1999 z I. kategórie funkcií na II. kategóriu funkcií nemôže mať taký dopad, že sa celá doba vyše 19 rokov zvýhodnenej kategórie zneguje a stratí. V tejto súvislosti poukázal na zákon č. 123/1996 Z.z upravujúci doplnkové dôchodkové poistenie, ktorý nadobudol účinnosť 1.7.1996 a na zákon č. 235/1992 Zb. a uviedol, že z tohto dôvodu nebolo po zriadení Železničnej polície Slovenskej republiky od 17.3.1993 (zákon č. 61/1993 Z.z.) možné, aby Ministerstvo dopravy, spojov a verejných prác Slovenskej republiky vydalo rezortný zoznam zamestnaní zaradených do I. resp. II. pracovnej kategórie (kategórie funkcií), a preto príslušníci Železničnej polície po prijatí do služobného pomeru boli zaradení v súlade s platnou právnou úpravou do III. pracovnej kategórie. V tejto súvislosti namietal, že odporkyňa mu odopiera aj právo na zachovanie jeho nárokov uvedených v § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. do 31.12.2023 a mýli si zamestnanie de facto aj de jure ako také s jeho priebehom zamestnania a je preto kontraproduktívne, lebo § 174 ods. 1 si takto protirečí s § 174 ods. 2 zákona, a preto skutočnosť, že sa odporkyňa odvoláva na vyššie uvedené ustanovenie zákona považoval za obštrukciu a diskrimináciu. Poukázal aj na to, že vykonával službu policajta od 11.1.1982 do 31.4.2004 v rôznych ozbrojených zložkách viac ako 24 rokov a táto doba mu bola započítaná aj pre priznanie výsluhového dôchodku a tvrdil, že zhodnotením civilnej doby vyše 15 rokov by mu nebolo nič priznané navyše ani duplicitne. Právny zástupca navrhovateľa sa vo svojom vyjadrení pridŕžal námietok uvedených vo vyjadrení zo dňa 20.10.2014 a uviedol, že navrhovateľ si podal žiadosť o starobný dôchodok ku dňu 31.5.2012, kde nežiadal o zhodnotenie 19 rokov služby v I. pracovnej kategórii ale iba 18 rokov, služba v I. kategórii funkcií trvala do 31.12.1998. Poukazoval na to, že navrhovateľ nemohol pri odchode z činnej služby mať vedomosť, že bude zmenené ustanovenie § 174 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení, keď odchádzal do dôchodku mal 56 rokov a odslúžil v I. kategórii funkcií 19 rokov. Poukázal na ustanovenie § 2, § 3 ods. 1 a 2 a § 4 zákona č. 1/1993 Zz. o zbierke zákonov zo dňa 16.12.1992 ako aj na Legislatívne pravidlá tvorby zákonov č. 19/1997 Z.z. a uviedol, že ustanovenie § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení sa až sedemkrát menilo, zákon č. 235/1992 Zb. bol dodatočne sedemkrát novelizovaný. Navrhovateľ spolu odslúžil a odpracoval viac ako 45 rokov. Poukazoval na to, že navrhovateľ v čase podania žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru v SIS nemohol vedieť, že sa ustanovenie § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona NR SR č. 376/1997 Z.z., ktorý predĺžil platnosť I. a II. pracovnej kategórie do termínu 31.12.1998 opätovne zmení, nakoľko v opačnom prípade by chýbajúcich 108 dní určite odslúžil v SIS až do 31.12.1999 a neprišiel by tak o výhodu skoršieho odchodu do dôchodku, o čom svedčí fakt, že naďalej pokračoval v služobnom pomere v ozbrojených silách podľa osobitných predpisov až do 31.1.2004 pre neho nevýhodnejšieho zaradenia z pohľadu skoršieho odchodu do dôchodku. Poukazoval aj na to, že zákon č. 355/1999 Z.z. bol vydaný 7.12.1999, začal platiť od 22.12.1999 a platil do 1.7.2003 a tieto právne normy platili v čase podania žiadosti navrhovateľa o prepustenie do civilu. Navrhovateľ nemohol predvídať ďalší vývin § 174, táto právna norma ešte vôbec neexistovala a nie je možné ju použiť voči navrhovateľovi. Zdôraznil, že navrhovateľovi bol priznaný príspevok za službu dňa 28.3.1997 od Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, 31.3.1997 mu bol odňatý, nakoľko navrhovateľ nastúpil do služby SIS. Zástupkyňa odporkyne sa v plnom rozsahu pridŕžala písomného vyjadrenia zo dňa 28.7.2014 a poukázala na to, že nárok na starobný dôchodok vo zvýhodnenej vekovej kategórii bol posúdený podľa § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a musel sa vychádzať aj zo znenia ustanovenia § 174 ods. 1 a 2 zákona č. 100/1988 Zb., ktoré spolu vzájomne súvisia, pričom z týchto právnych predpisov jednoznačne vyplýva, že zamestnanie v I. alebo II. kategórii muselo trvať k 31.12.1999. Uviedla, že nárok na starobný dôchodok bol posudzovaný aj podľa § 21 zákona č. o sociálnom zabezpečení a vzhľadom na to, že navrhovateľ si požiadal o starobný dôchodok žiadosťou z roku 2013 a novou žiadosťou z roku 2014, t.j. za účinnosti zákona č. 461/2003 Z.z., podľa § 274 tohto zákona boli skúmané podmienky vzniku nároku podľa tohto dátumu aj s prihliadnutím na predchádzajúci právny predpis, t.j. zákon č. 100/1988 Zb. Poukázala aj na to, že Sociálna poisťovňa nie je tvorcom zákonov iba postupuje v zmysle týchto zákonov. Záverom uviedla, že navrhovateľovi bude možné priznať starobný dôchodok až dovŕšením 62 rokov. Napadnuté rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 17. decembra 2013 a rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 7. mája 2014 žiadala ako vecne správne potvrdiť. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z.z. poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Podľa § 65 ods. 2 cit. zákona dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach, b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e), c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h), d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až l), alebo e) 60 rokov. Podľa § 14 ods. 4 cit. zákona ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h). Podľa § 174 ods. 1 cit. zákona občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií, b) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií, c) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v službe II. kategórie funkcií, alebo d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až l) alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií. Podľa § 174 ods. 2 cit. zákona podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb. Podľa 12 ods. 3 cit. písm. d) a e) cit. zákona rozhodným obdobím je obdobie desiatich po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov pred rokom, v ktorom bol občan uvoľnený v súvislosti s uskutočňovaním racionalizačných a organizačných opatrení uvedených vo vykonávacom predpise, ak občan požiadal, aby sa prihliadlo na toto rozhodné obdobie, alebo v ktorom bol občan prevedený alebo uvoľnený zo zamestnania uvedeného v § 14 ods. 2 písm. a) a b) preto, že natrvalo stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav spôsobilosť ďalej vykonávať doterajšiu prácu alebo ju nesmel vykonávať pre ochorenie na chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou alebo pre dosiahnutie najvyššej prípustnej expozície, ak občan požiadal, aby sa prihliadlo na toto rozhodné obdobie. V preskúmavanej veci súd zistil, že navrhovateľ narodený XX.X.XXXX žiadosťou spísanou dňa 26.7.2013 požiadal odporkyňu o priznanie starobného dôchodku od 31.5.2011. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 17. decembra 2013 odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok k 31. máju 2011 podľa § 65, § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z.z. a § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Navrhovateľ novou žiadosťou spísanou dňa 29.4.2014 požiadal odporkyňu o priznanie starobného dôchodku od 31.5.2012. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 7. mája 2014 odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok k 31. máju 2012 podľa § 65, § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z.z. a § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Odporkyňa v odôvodnení oboch napadnutých rozhodnutí uviedla, že s poukazom na ustanovenie § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, § 21 a § 174 ods. 1 a 2 a § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 9So/138/2011 pri určení nároku na starobný dôchodok a jeho sumu je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, hodnotené na účely výsluhového dôchodku. Podľa potvrdenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 20. 8.2013 navrhovateľovi bol priznaný výsluhový dôchodok od 1. februára 2004 podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Na vznik nároku na výsluhový dôchodok a jeho sumu bola zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 30. septembra 1975 do 27. septembra 1977 v I. kategórii funkcií, doba trvania služobného pomeru od 11. januára 1982 do 27. marca 1997 a od 1. apríla 1997 do 15. septembra 1999 v I. kategórii funkcií a doba trvania služobného pomeru od 1. októbra 1999 do 31. augusta 2001 a od 1. septembra 2001 do 31. januára 2004 v III. pracovnej kategórii. Nárok navrhovateľa na starobný dôchodok bol posúdený v zmysle vyššieuvedeného k 31. máju 2011 a k 31. máju 2012. Nakoľko navrhovateľ v zamestnaní zaradenom do I. kategórie funkcií získal 19 rokov a 247 dní a nebol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi podľa uvedených podmienok k 31. máju 2011 ani k 31. máju 2012 nevznikol. Navrhovateľ súčasne nespĺňa ani podmienku vzniku nároku na starobný dôchodok podľa ustanovenia § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, nakoľko zamestnanie zaradené do I. alebo II. kategórie funkcií netrvalo k 31. decembru 1999 a navrhovateľ ku dňu 31. máju 2011 ani ku dňu 31. máju 2012 nespĺňa ani jednu z uvedených podmienok vzniku nároku na starobný dôchodok. Z dávkového spisu navrhovateľa vedeného na Finančnom riaditeľstve Slovenskej republiky, Banská Bystrica súd zistil, že navrhovateľovi bol rozhodnutím Colného riaditeľstva Slovenskej republiky Zn. 13870/2004-1304-1 zo dňa 7.4.2004 podľa § 38 ods. 1, § 39 zákona č 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov priznaný od 1.2.2004 výsluhový dôchodok v sume 18 576,- Sk mesačne. Na vznik nároku na výsluhový dôchodok a jeho sumu bola zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 30. septembra 1975 do 27. septembra 1977 v I. kategórii funkcií, doba trvania služobného pomeru od 11. januára 1982 do 27. marca 1997 a od 1. apríla 1997 do 15. septembra 1999 v I. kategórii funkcií a doba trvania služobného pomeru od 1. októbra 1999 do 31. augusta 2001 a od 1. septembra 2001 do 31. januára 2004 v III. pracovnej kategórii. Celkove doba výkonu štátnej služby pre nárok na výsluhové zabezpečenie je 24 rokov a 2 dni. Podľa rozhodnutia riaditeľa Sekcie k Slovenskej informačnej služby Č.P.: 39-51/91-15/99 zo dňa 17.9.1999 navrhovateľovi podľa ustanovenia § 207 ods. 1 a § 28 zákona č. 73/1988 Z.z. navrhovateľovi bolo vyplatené odchodné vo výške 53 060,- Sk, pričom v odôvodnení tohto rozhodnutia je o.i. uvedené, že dňom 15. septembra 1999 skončil služobný pomer navrhovateľa uvoľnením podľa § 191 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z.. V preskúmavanej veci súd mal za preukázané, že navrhovateľovi bol priznaný výsluhový dôchodok od 1.2.2004, pričom pre priznanie výsluhového dôchodku od 1.2.2004 a jeho výšku bola zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 30. septembra 1975 do 27. septembra 1977 v I. kategórii funkcií, doba trvania služobného pomeru od 11. januára 1982 do 27. marca 1997 a od 1. apríla 1997 do 15. septembra 1999 v I. kategórii funkcií a doba trvania služobného pomeru od 1. októbra 1999 do 31. augusta 2001 a od 1. septembra 2001 do 31. januára 2004 v III. pracovnej kategórii. Celkove doba výkonu štátnej služby pre nárok na výsluhové zabezpečenie je 24 rokov a 2 dni. Je taktiež preukázané, že navrhovateľ bol uvoľnený k 15. septembra 1999 zo služobného pomeru podľa § 191 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., podľa ktorého policajt musí byť uvoľnený zo služobného pomeru, ak o to požiada. Žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru musí byť písomná a doručená nadriadenému, inak je neplatná. Navrhovateľ teda jednoznačne nebol zo služobného pomeru prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a zamestnanie vo zvýhodnenej pracovnej kategórii ukončil dňa 15.9.1999. Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedeného v rozsudku č. 9 So/138/2011 zo dňa 22. augusta 2011 sa starobný dôchodok poistenca, ktorému bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému, môže krátiť, a to primerane k počtu skončených rokov doby trvania služby, rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku. Sumu starobného dôchodku je potrebné určiť v súlade s článkom a 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach. Pri určení sumy starobného dôchodku v súlade s vyššieuvedeným rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bolo preto potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na účely výsluhového dôchodku a až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku je možné sumu starobného dôchodku krátiť o sumu dôchodku za službu. Navrhovateľ v zamestnaní I. kategórii funkcií, ktoré sa podľa § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov hodnotí ako zamestnanie v I. pracovnej kategórii získal 19 rokov a 247 dní. Súd konštatuje, že odporkyňa správne postupovala, keď posúdila nárok na starobný dôchodok pri skúmaní nároku na starobný dôchodok podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov na účely zníženia dôchodkového veku. Nakoľko navrhovateľ v zamestnaní zaradenom do I. kategórie funkcií získal 19 rokov a 247 dní, nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok podľa § 21 ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Zároveň však navrhovateľ nesplnil ani podmienky nároku na starobný dôchodok ani podľa § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, t.j. od 55 rokov veku, pretože nebol zo zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Predpokladom skoršieho vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 174 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení od dovŕšenia veku 56 až 59 rokov je nielen splnenie podmienky získania zamestnania zaradeného do I. pracovnej kategórie uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h), resp. v službe I. kategórie funkcií v stanovenom rozsahu ale taktiež podľa § 174 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení aj splnenie podmienky, že takéto zamestnanie trvalo k 31.12.1999. Navrhovateľ však súčasne nesplnil podmienku vzniku nároku na starobný dôchodok podľa ustanovenia § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, nakoľko zamestnanie zaradené do I. kategórie funkcií netrvalo k 31. decembru 1999, a preto nárok na starobný dôchodok nebolo možné posúdiť v súlade s § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Súd ďalej konštatuje, že nárok na priznanie starobného dôchodku navrhovateľovi vzniká až splnením všetkých zákonom stanovených objektívnych podmienok, pričom vznik takéhoto nároku sa posudzuje podľa zákona platného a účinného v čase, kedy malo dôjsť k splneniu objektívnych podmienok, teda v prípade navrhovateľa podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ktorý podľa § 274 priznáva nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie (I. a II. kategórie funkcií) do 31. decembra 2023 s poukazom na zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Súd konštatuje, že navrhovateľovi za týchto skutočností nie je možné sumu starobného dôchodku určiť v súlade s článkom a 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach a starobný dôchodok navrhovateľa, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok krátiť primerane k počtu skončených rokov doby trvania služby, rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku. Súd konštatuje, že odporkyňa správne postupovala, keď zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku k 31. máju 2011 ako aj k 31. máju 2012, nakoľko nesplnil podmienky stanovené v § 21 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, nakoľko bol uvoľnený zo zamestnania na vlastnú žiadosť a v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) cit. zákona bol zamestnaný 19 rokov a 247 dní. Navrhovateľ však nesporne nesplnil ani podmienku stanovenú v ustanovení § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, nakoľko jeho zamestnanie zaradené do I. kategórii funkcií netrvalo k 31.12.1999. Vzhľadom na vyššie uvedené súd napadnuté rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 17. decembra 2013 a rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 7. mája 2014 podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.o. Navrhovateľ nebol v konaní úspešný, a preto mu súd trovy konania nepriznal a odporkyni trovy konania neprislúchajú. V danom prípade súd postupoval podľa ustanovenia § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, podľa ktorého konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. /§ 205 ods.1 O.s.p./