Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Sd/3/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200058 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milota Tóthová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1014200058.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave samosudkyňou JUDr. Milotou Tóthovou v právnej veci navrhovateľa Z. D., C. B.Z. XXX/XX, C., zast. GHS Legal, s.r.o. so sídlom Lazaretská 3/A, Bratislava, proti odporkyni Sociálnej poisťovni ústredie, Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o starobný dôchodok, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 23. októbra 2013 v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 17. decembra 2015 z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie. Odporkyňa je povinná zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľa náhradu trov konania v sume 981,91 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 23. októbra 2013 odporkyňa podľa § 65 ods. 1 a § 255 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok zo dňa 21. augusta 2013. Rozhodla tak s odôvodnením, že podľa § 65 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. navrhovateľ dôchodkový vek dosiahol dovŕšením 62 rokov veku, t.j. 6. decembra 2010. Navrhovateľovi bol od 1. júna 1991 priznaný invalidný dôchodok podľa V. časti zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, ktorý sa od 1. júla 2002 považuje za invalidný výsluhový dôchodok podľa § 126 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom poistení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Poukázala ďalej na ustanovenie § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov a nakoľko navrhovateľovi vznikol nárok na invalidný dôchodok podľa § 134 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, t.j. podľa V. časti tohto zákona a tento dôchodok navrhovateľovi naďalej vypláca Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v Bratislave, nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi za použitia § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nevznikol. Poukázala ďalej na ustanovenie § 255 ods. 5 a § 255 ods. 7 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a nakoľko navrhovateľ ku dňu 6. decembra 2010 získal 4509 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 12 rokov a 129 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo je doba štúdia a doba poberania invalidného dôchodku do 30. júna 2002, nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 17. decembra 2015 odporkyňa podľa § 65 ods. 1 a § 255 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok zo dňa 21. augusta 2013 a zmenila rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 23. októbra 2013 v časti odôvodnenia tak, že podľa § 65 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. navrhovateľ dôchodkový vek dosiahol dovŕšením 62 rokov veku, t.j. 6. decembra 2010. Poukázala na ustanovenie § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 334/2011 Z.z. a uviedla, že navrhovateľovi bol od 1. júna 1991 priznaný invalidný dôchodok podľa V. časti zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, ktorý sa od 1. júla 2002 považuje za invalidný výsluhový dôchodok podľa § 126 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom poistení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Poukázala ďalej na ustanovenie § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov a pretože navrhovateľovi vznikol nárok na invalidný dôchodok podľa § 134 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, t.j. podľa V. časti tohto zákona a tento dôchodok navrhovateľovi naďalej vypláca Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v Bratislave, nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi za použitia § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nevznikol. Poukázala ďalej na ustanovenie § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a nakoľko pre nárok na výšku invalidného dôchodku, ktorý sa od 1. júla 2002 považuje za invalidný výsluhový dôchodok bolo navrhovateľovi zhodnotené obdobie od 6. decembra 1966 do 31. mája 1991, v súlade s ust. § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. obdobie do 6. decembra 1966 nie je obdobím dôchodkového poistenia. Nakoľko invalidný dôchodok navrhovateľa, priznaný podľa § 134 zákona č. 100/1988 Zb. sa v zmysle § 126 ods. zákona č. 328/2002 Z.z. považuje za invalidný výsluhový dôchodok a to odo dňa jeho účinnosti, t.j. od 1. júla 2002, poberanie invalidného dôchodku priznaného podľa § 134 zákona č. 100/1988 Zb. je možné hodnotiť len od 1. júna 1991 do 30. júna 2002. Nakoľko navrhovateľ ku dňu 6. decembra 2010 získal 4509 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 12 rokov a 129 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo je doba štúdia a doba poberania invalidného dôchodku do 30. júna 2002, navrhovateľ nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok. Navrhovateľ návrhom zo dňa 30.11.2013 žiadal preskúmať rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 23. októbra 2013, namietal, že mu boli nesprávne spočítané roky jeho štúdia na učňovskej škole a poukazoval na to, že v I. a II. pracovnej kategórii získal dostatočný počet rokov na vznik nároku na starobný dôchodok za použitia § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. vo veku 55 rokov. Mal tiež za to, že bol porušený zákon z dôvodu rozhodnutí Najvyššieho súdu, ktorý v takýchto prípadoch rozhodol v prospech žiadateľa. Právny zástupca navrhovateľa v písomnom vyjadrení zo dňa 1.12.2015 poukazoval na to, že navrhovateľovi vznikol od 1.6.1991 nárok na invalidný dôchodok v zmysle ustanovenia § 134 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení platnom k 1.6.1991, do ktorého sa malo započítať maximálne 20 rokov zamestnania, resp. služby. Uviedol, že pre priznanie nároku na starobný dôchodok orgán sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra uvádzal započítanú dobu služby a zamestnania od 18 roku veku, čo predstavovalo spolu 42 rokov, z tohto 14 rokov I. kategórie, 9 rokov II. kategórie a 19 rokov dopočítané do 60 rokov veku, kedy mal navrhovateľovi vzniknúť v zmysle v tej dobe platných právnych predpisov nárok na starobný dôchodok. Zdôraznil, že započítaná doba služby a zamestnania od 18 roku žalobcu, po dopočítaní do 60 rokov veku navrhovateľa predstavovala spolu 42 rokov, pričom tento výpočet obsahoval okrem zhodnotenej doby na nárok na invalidný dôchodok tiež dôchodkové poistenie navrhovateľa zakladajúce mu nároky na starobný dôchodok. Uviedol, že navrhovateľ bol okrem iného dôchodkovo poistenou osobou aj počas troch rokov štúdia pred 18 rokom života. Poukázal na ustanovenia § 126 ods. 1, § 40 ods. 1 a § 38 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a uviedol, že v zmysle horeuvedeného navrhovateľ poberá v súčasnosti naďalej invalidný výsluhový dôchodok, hoci mu vznikol nárok tiež na výsluhový dôchodok a zastával názor, že navrhovateľovi nárok na invalidný dôchodok, ktorý sa v zmysle zákona č. 328/2002 Z.z. považuje za invalidný výsluhový dôchodok, vznikol k 1.6.1991 a na tento nárok mu malo byť v zmysle zákona č. 100/1988 Zb. zhodnotených 20 rokov služby. Uviedol, že po zhodnotení 20-tich rokov výkonu služby má navrhovateľ naďalej tri roky zamestnania, resp. výkonu služby, pre zhodnotenie na nárok na starobný dôchodok, ďalej obdobie troch rokov štúdia a dobu dôchodkového poistenia počas poberania invalidného dôchodku. Navrhovateľ bol poistený počas celého výkonu služby policajta a doby zamestnania, ktoré predstavovalo spolu 23 rokov a napriek tomu, že získal nárok na výsluhový dôchodok a bol mu priznaný invalidný výsluhový dôchodok, pre tento nárok mu mal byť zhodnotených maximálne 20 rokov obdobia dôchodkového poistenia a mal za to, že pre nárok na starobný dôchodok mala byť zhodnotená taktiež doba, zamestnania , resp. doba služby presahujúca 20 rokov služby, resp. zamestnania navrhovateľa. Záverom poukázal na to, že navrhovateľ má nárok na priznanie starobného dôchodku, nakoľko splnil zákonom stanovené podmienky pre priznanie starobného dôchodku. Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 13.1.2014, 17.3.2015, 18.12.2015, 23.4.2016 a 7.12.2016 uviedla, že navrhovateľ žiadosťou spísanou dňa 21. augusta 2013 požiadal o starobný dôchodok, ktorý žiadal priznať od 6. decembra 2005. Žiadosť bola zamietnutá z dôvodu, že navrhovateľ nesplnil podmienky v stanovené v ustanovení § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, pretože nezískal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok. Navrhovateľovi bol podľa potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPOU-SZ-27.272-21/2013-VZ zo dňa 7.8.2013 priznaný invalidný dôchodok od 1. júna 1991 podľa § 134 a § 135 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, ktorý sa podľa § 126 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom poistení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov od 1. júla 2002 považuje za invalidný výsluhový dôchodok. Navrhovateľovi pre nárok na invalidný dôchodok bolo zhodnotené obdobie od 6. decembra 1966 do 30. júna 1967 Turčianske strojárne v III. pracovnej kategórii, od 31. júla 1967 do 27. júla 1969 základná vojenská služba v II. kategórii funkcií, od 6. augusta 1969 do 31. marca 1977 služobný pomer v Policajnom zbore v II. kategórii funkcií, od 1. apríla 1977 do 31. mája 1991 služobný pomer v Policajnom zbore v I. kategórii funkcií, spolu 24 rokov a 170 dní, t.j. doba služby vrátane civilného zamestnania od 18 roku veku a dopočet rokov od 1. júna 1991 do 5. decembra 2008, t.j. do 60 rokov veku v počte 17 rokov a 187 dní. Navrhovateľ po priznaní invalidného dôchodku nezískal ďalšiu dobu zamestnania. Poukázala na ustanovenie § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a uviedla, že nakoľko navrhovateľovi vznikol nárok na invalidný dôchodok podľa § 134 a § 135 zákona č. 100/1988 Zb., t.j. podľa V. časti tohto zákona a tento dôchodok navrhovateľovi naďalej vypláca Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v Bratislave, nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi za použitia § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nevznikol a obdobie dôchodkového poistenia zhodnotené pre nárok na invalidný dôchodok nie je možné považovať za obdobie dôchodkového poistenia pre nárok na starobný dôchodok. Navrhovateľovi pre nárok na starobný dôchodok bolo zhodnotené obdobia štúdia od 1. septembra 1964 do 5. decembra 1966 a obdobie poberania invalidného dôchodku od 1. júna 1991 do 30. júna 2002, t.j. 12 rokov a 129 dní. Poukázala ďalej na to, že zo žiadosti o starobný dôchodok vyplýva, že navrhovateľ bol študentom odborného učilišťa Turčianske strojárne Martin od 1. septembra 1964 do 30. júna 1967 a pretože pre nárok na invalidný dôchodok, ktorý sa považuje za invalidný výsluhový dôchodok navrhovateľovi bolo zhodnotené obdobie štúdia od 6. decembra 1966, t.j. od 18 rokov veku, do 30. júna 1967, pre nárok na starobný dôchodok je možné zhodnotiť len obdobie od 1. septembra 1964 do 5. decembra 1966. Uviedla, že služobný pomer navrhovateľa trval viac ako 15 rokov, a preto invalidný dôchodok priznaný podľa § 134 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov sa v zmysle § 126 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. od účinnosti tohto zákona považuje za invalidný výsluhový dôchodok, a preto poberanie invalidného dôchodku je možné považovať za obdobie dôchodkového poistenia v súlade s § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2006 Z.z. a § 9 ods. 1 písm. h) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov len do 30. júna 2002. Preto bolo možné navrhovateľovi pre nárok na starobný dôchodok zhodnotiť len dobu od 1. septembra 1964 do 5. decembra 1966 - dobu štúdia a dobu poberania invalidného dôchodku od 1. júna 1991 do 30. júna 2002, t.j. 12 rokov a 129 dní. V súvislosti s namietanou dobou štúdia poukázala na § 5 zákona č. 186/1960 Zb. školský zákon, podľa ktorého povinná školská dochádzka trvá deväť rokov a z vysvedčenia, ktoré navrhovateľ doložil vyplýva, že povinnú školskú dochádzku ukončil 31. augusta 1964, a preto mu nie je možné pre nárok na dôchodkovú dávku zhodnotiť obdobie od 12. decembra 1963 do 31. augusta 1964. Navrhovateľovi preto pre nárok na starobný dôchodok bolo hodnotené obdobie od 1. septembra 1964, t.j. od ukončenia povinnej školskej dochádzky do 5. decembra 1966, t.j. do dovŕšenia 18 rokov veku. Zdôraznila, že navrhovateľ sa nesprávne domnieva, že pre nárok na invalidný dôchodok mu malo byť zhodnotené len 20 rokov služby, pretože z ustanovenia § 134 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení vyplýva iba tá skutočnosť, že nárok na invalidný dôchodok vznikne vojakovi ak splnil podmienky v § 29 a stal sa invalidným v dobe služby alebo najneskôr do dvoch rokov od jej skončenia alebo vykonával službu najmenej 20 rokov a nie že pre nárok na invalidný dôchodok sa hodnotí len 20 rokov. Napadnuté rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 23. októbra 2013 v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 17. decembra 2015 žiadala ako vecne správne potvrdiť. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 250l a nasl. O.s.p., prejednal návrh navrhovateľa a dospel k záveru, že návrh je dôvodný. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s dávkovým spisom odporkyne číslo XXX XXX XXXX X, dôchodkovým spisom navrhovateľa vedeným na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky, sekcia personálnych a sociálnych činností a osobný úrad, odbor sociálneho zabezpečenia Bratislava a spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav. Navrhovateľ žiadosťou spísanou dňa 21.8.2013 požiadal odporkyňu o priznanie starobného dôchodku od 6.12.2005. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 23. októbra 2013 v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 17. decembra 2015 odporkyňa podľa § 65 ods. 1 a § 255 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok zo dňa 21. augusta 2013 s odôvodnením, že podľa § 65 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. navrhovateľ dôchodkový vek dosiahol dovŕšením 62 rokov veku, t.j. 6. decembra 2010. Poukázala na ustanovenie § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 334/2011 Z.z. a uviedla, že navrhovateľovi bol od 1. júna 1991 priznaný invalidný dôchodok podľa V. časti zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, ktorý sa od 1. júla 2002 považuje za invalidný výsluhový dôchodok podľa § 126 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom poistení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Poukázala ďalej na ustanovenie § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov a pretože navrhovateľovi vznikol nárok na invalidný dôchodok podľa § 134 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, t.j. podľa V. časti tohto zákona a tento dôchodok navrhovateľovi naďalej vypláca Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v Bratislave, nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi za použitia § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nevznikol. Poukázala ďalej na ustanovenie § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a nakoľko pre nárok na výšku invalidného dôchodku, ktorý sa od 1. júla 2002 považuje za invalidný výsluhový dôchodok bolo navrhovateľovi zhodnotené obdobie do 6. decembra 1966 do 31. mája 1991, v súlade s ust. § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. obdobie do 6. decembra 1966 nie je obdobím dôchodkového poistenia. Nakoľko invalidný dôchodok navrhovateľa, priznaný podľa § 134 zákona č. 100/1988 Zb. sa v zmysle § 126 ods. zákona č. 328/2002 Z.z. považuje za invalidný výsluhový dôchodok a to odo dňa jeho účinnosti, t.j. od 1. júla 2002, poberanie invalidného dôchodku priznaného podľa § 134 zákona č. 100/1988 Zb. je možné hodnotiť len od 1. júna 1991 do 30. júna 2002. Navrhovateľ ku dňu 6. decembra 2010 získal 4509 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 12 rokov a 129 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo je doba štúdia a doba poberania invalidného dôchodku do 30. júna 2002, navrhovateľ nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok. Navrhovateľ pri výsluchu v súdnom konaní zotrval na podanom návrhu. Právny zástupca navrhovateľa sa v plnom rozsahu pridŕžal písomných vyjadrení, namietal, že navrhovateľovi neboli na starobný dôchodok zhodnotené roky po 15-tom roku od 6.12.1963 do 31.8.1964 ako doba prípravy na budúce povolanie. Navrhovateľ dôchodkový vek dosiahol 6.12.2003 vo veku 55 rokov, kedy mu vznikol nárok na starobný dôchodok podľa § 21 ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. a mal za to, že keby sa postupovalo podľa zákona č. 461/2003 Z.z. došlo by k retroaktivite, ktorá je v zmysle platných právnych predpisov zakázaná. Poukázal aj na to, že navrhovateľ mal ako štátnozamestnanecký zamestnanec zvýšené odvody so sociálneho a zdravotného poistenia počas výkonu služby. Taktiež nesúhlasil s postupom odporkyne, ktorá vydala zmenové rozhodnutie a žiadala, aby súd rozhodol spolu s pôvodným rozhodnutím aj o tomto zmenovom rozhodnutí. Zástupkyňa odporkyne sa v plnom rozsahu pridŕžala písomných vyjadrení. Napadnuté rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 23. októbra 2013 v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 17. decembra 2015 žiadala ako vecne správne potvrdiť. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Podľa § 65 ods. 2 cit. zákona dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 60 ods. 2 cit. zákona obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa 255 ods. 5 cit. zákona za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu 2) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 274 ods. 1 cit. zákona nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023. Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h). Podľa § 134 ods. 1 cit. zákona vojak z povolania má nárok na invalidný dôchodok, ak splnil podmienky uvedené v § 29 a a) stal sa invalidným v dobe služby alebo najneskôr do dvoch rokov od jej skončenia alebo b) vykonával službu najmenej 20 rokov. Podľa § 126 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov invalidné dôchodky a čiastočné invalidné dôchodky policajtov, ak ich služobný pomer trval najmenej 15 rokov alebo ktorí sa stali invalidnými alebo čiastočne invalidnými následkom úrazu alebo choroby z povolania, na ktoré vznikol nárok podľa doterajších predpisov a tento trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa odo dňa účinnosti tohto zákona považujú za invalidné výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu účinnosti tohto zákona, ak sú k tomuto dňu vyplácané orgánom sociálneho zabezpečenia ministerstva. V preskúmavanej veci súd zistil, že na základe žiadosti navrhovateľa zo dňa 21.8.2013 o starobný dôchodok odporkyňa rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 23. októbra 2013 v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 17. decembra 2015 podľa § 65 ods. 1 a § 255 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok zo dňa 21. augusta 2013. Z dávkového spisu navrhovateľa vedeného na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky, sekcie personálnych činností a osobný úrad, odbor sociálneho zabezpečenia Bratislava súd zistil, že navrhovateľovi bol rozhodnutím Ministerstva vnútra, orgán sociálneho zabezpečenia Bratislava Čj. ZS - 27.272/2-91 podľa § 134, § 135 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení priznaný od 1. júna 1991 invalidný dôchodok v sume 3 159 Sk mesačne. Invalidný dôchodok bol vymeraný z najvýhodnejšieho priemerného mesačného zárobku podľa § 12, § 131 cit. zákona za roky 1986 až 1990 v sume 3 441,- Sk a s prihliadnutím k započítanej dobe služby (zamestnania od 18 roku veku, t.j. 42 rokov (z toho 14 rokov I. kategórie, 9 rokov II. kategórie, 19 rokov pripočítaných do 60. roku veku. Podľa oznámenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, odbor sociálneho zabezpečenia, sekcie personálnych a sociálnych činností, Bratislava Č. P.: SCP - 27272/6-2002 zo dňa 15.8.2002 sa podľa § 126 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov invalidný dôchodok navrhovateľa vzhľadom na splnenie zákonných podmienok stanovených v tomto ustanovení od 1.7.2002 považuje z invalidný výsluhový dôchodok. Podľa vyjadrenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcia personálnych činností a osobný úrad, odbor sociálneho zabezpečenia Bratislava číslo SPOU-OSZ-27.272-21/2013-VZ zo dňa 7.8.2013 navrhovateľovi pre nárok a výšku invalidného dôchodku bola zhodnotená doba zamestnania Turčianske strojárne Martin od 6.12.1966 do 30.6.1967 v III. pracovnej kategórii, základná vojenská služba od 31.7.1967 do 27.7.1969 v II. kategórii funkcií, služobný pomer v Policajnom zbore od 6.8.1969 do 31.3.1977 v II. kategórii funkcií, služobný pomer v Policajnom zbore od 1.4.1977 do 31.5.1991 v I. kategórii funkcií a dopočet do 60 roku veku od 1.6.1991 do 5.12.2008. Navrhovateľovi bol priznaný s účinnosťou od 1.6.1991 invalidný dôchodok podľa § 134, § 135 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Navrhovateľovi ku dňu prepustenia zo služobného pomeru policajta bola zhodnotená započítateľná doba rozhodujúca pre nárok na invalidný dôchodok a jeho výšku od 6.12.1966 do 30.6.1967 v III. pracovnej kategórii, od 31.7.1967 do 27.7.1969 v II. kategórii funkcií, od 6.8.1969 do 31.3.1977 v II. kategórii funkcií, od 1.4.1977 do 31.5.1991 v I. kategórii funkcií a dopočet do 60 roku veku od 1.6.1991 do 5.12.2008. Navrhovateľovi nebol priznaný invalidný výsluhový dôchodok, ale invalidný dôchodok podľa § 134, § 135 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, pričom podľa § 126 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov invalidné dôchodky policajtov, ak ich služobný pomer trval najmenej 15 rokov alebo ktorí sa stali invalidnými alebo čiastočne invalidnými následkom úrazu alebo choroby z povolania, na ktoré vznikol nárok podľa doterajších predpisov a tento trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa odo dňa účinnosti tohto zákona považujú za invalidné výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu účinnosti tohto zákona, ak sú k tomuto dňu vyplácané orgánom sociálneho zabezpečenia ministerstva. V zákone 328/2002 Z.z. v § 126 ods. 1 o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov nie je jednoznačne uvedené, pre aké účely sa invalidný dôchodok považuje za invalidný výsluhový dôchodok. Za tejto situácie preto invalidný dôchodok priznaný podľa V. časti zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov je možné považovať za totožný s dávkou invalidného výsluhového dôchodku priznaného podľa § 40 a nasl. zákona č. 328/2002 Z.z. a teda aj naďalej je iba invalidným dôchodkom priznaným podľa § 134 a § 135 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a za výsluhový dôchodok sa iba považuje. V tejto súvislosti súd ďalej konštatuje, že navrhovateľovi ku dňu 6. decembra 2005 nebola priznaná žiadna dávka podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a preto postup odporkyne, ktorá podľa § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov vylúčila dobu zhodnotenú pre nárok na invalidný dôchodok priznaný podľa § 134, § 135 zákona č. 1001988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov z obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok nie je v súlade s cit zákonom, pretože navrhovateľovi jednoznačne nebol priznaný invalidný výsluhový dôchodok. Ustanovenie § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. zákona o sociálnom poistení vyjadruje zásadu zachovania nárokov, ktoré boli získané aj v predchádzajúcom období, t.j. za účinnosti zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sa nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie zachovávajú do 31.12.2023 a na základe tejto skutočnosti nie je preto možné stanoviť pre navrhovateľa menej výhodné podmienky ako boli stanovené predchádzajúcou právnou úpravou. Súd upozorňuje, že konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia nároku na starobný dôchodok je konaním o opravnom prostriedku proti neprávoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu, ktoré je upravené v tretej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, pričom zákon o sociálnom poistení upravuje možnosť vydať nové rozhodnutie o nároku na dôchodkovú dávku aj v priebehu konania o preskúmanie skoršieho neprávoplatného rozhodnutia o takomto nároku. Pokiaľ by však novšie rozhodnutie o tom istom nároku na dávku vydané v neprávoplatne skončenom správnom konaní o tomto nároku nebolo preskúmané súdom prvého stupňa a tento súd o novom rozhodnutí nerozhodol, je taká okolnosť dôvodom na zrušenie jeho rozsudku a vrátenie mu veci na ďalšie konanie, nakoľko iným postupom by sa účastníkovi odňala možnosť konania pred súdom. Zároveň tak súd musí preskúmať aj rozhodnutia, ktoré boli vydané spolu s napadnutým rozhodnutím pokiaľ s ním skutkovo a právne súvisia. Pokiaľ odporkyňa vydala rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 17. decembra 2015, ktorým podľa § 65 ods. 1 a § 255 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok zo dňa 21. augusta 2013 a zmenila rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 23. októbra 2013 v časti odôvodnenia súd konštatuje, že týmto postupom neporušila ustanovenia zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktorý jej takýto postup, pokiaľ je vydané nové rozhodnutie o tom istom nároku umožňuje, a preto súd na námietku právneho zástupcu, že sa jedná o vadu konania zo strany odporkyne neprihliadol. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 23. októbra 2013 v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 17. decembra 2015 s prihliadnutím na § 250l ods. 2 v spojení s 250j ods. 2 písm. a) podľa § 250q ods. 2 O.s.p. zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní odporkyňa opätovne posúdi nárok navrhovateľa na starobný dôchodok od 6.12.2005 so zohľadnením doby od 6.12.1966 do 31.5.1991, ktorá nebola pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok zhodnotená. Odporkyňa bude povinná zistiť v súčinnosti s príslušným odborom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky výšku vyplácaného invalidného dôchodku, ktorý sa považuje za invalidný výsluhový dôchodok ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a ďalej porovnať výšku vyplácaného invalidného dôchodku a starobného dôchodku, nakoľko ide o súbeh dôchodkov. V novom konaní je odporkyňa viazaná názorom súdu (§ 250r O.s.p.). O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľ bol v konaní úspešný, a preto súd priznal náhradu trov konania, ktoré vznikli na nákladoch právneho zastúpenia a to za 4 úkony v roku 2015 vo výške 1/13 výpočtového základu podľa § 11 ods. 4 veta druhá vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (1. príprava a prevzatie zastúpenia, 2. písomné podanie na súd dňa 1.12.2015, 3. porada s klientom dňa 1.12.2015 , 4. účasť na pojednávaní dňa 2.12.2015), t.j. 4 x 64,53 eur a režijný paušál 4 x 8,39 eur (§ 16 ods. 3); za 5 úkonov v roku 2016 vo výške 1/13 výpočtového základu podľa § 11 ods. 4 veta druhá vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (1. porada s klientom dňa 15.3.2016, 2. účasť na pojednávaní dňa 16.3.2016, 3. písomné podanie na súd dňa 29.3.2016, 4. porada s klientom dňa 22.11.2016, 5. účasť na pojednávaní dňa 23.11.2016), t.j. 5 x 66,00 eur a režijný paušál 5 x 8,58 (§ 16 ods. 3) a za 2 úkony v roku 2017 vo výške 1/13 výpočtového základu podľa § 11 ods. 4 veta druhá vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (1. porada s klientom dňa 24.1.2017 a 2. účasť na pojednávaní dňa 25.1.2017) t.j. 2 x 68 eur a režijný paušál 2 x 8,84 eur (§ 16 ods. 3), celkove suma trov právneho zastúpenie za roky 2015, 2016 a 2017 predstavuje eur 818,26 eur a je zvýšená o DPH (§ 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., čo prestavuje 20% zo sumy 818,26 eur, t.j. o 163,65 eur. Trovy konania prestavujú celkove 981,91 eur, ktoré odporkyňa zaplatí k rukám právneho zástupcu žalobcu. V danom prípade súd postupoval podľa ustanovenia § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, podľa ktorého konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. /§ 205 ods.1 O.s.p./