Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/79/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200584 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1014200584.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Andrey Kriškovej, v právnej veci žalobcu: Z.. R.. B. Ď.U., I.. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, XXX XX Z., zastúpený: JUDr. Stanislav Jakubčík, advokát, so sídlom Kutlíkova 17, 851 02 Bratislava, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, 812 67 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Č. s.: UPS/US1/SRKA/INF/2014/8 zo dňa 04.02.2014, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. s.: UPS/US1/SRKA/INF/2014/8 zo dňa 04.02.2014 z r u š u j e podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 11.04.2014 sa domáhal žalobca zrušenia rozhodnutia žalovaného Č. s.: UPS/US1/SRKA/INF/2014/8 vydaného dňa 04.02.2014, alternatívne zrušenia tohto rozhodnutia a uloženia povinnosti žalovanému sprístupniť mu požadované informácie, alternatívne sa domáhal určenia, že rozhodnutie žalovaného je neplatné od samého počiatku, jeho zrušenia a uloženia žalobcovi povinnosť sprístupniť mu žiadané informácie. Priebeh administratívneho konania. 2. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že e-mailovým podaním zo dňa 18.10.2013 žalobca požiadal povinnú osobu - prvostupňový správny orgán - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 211/2000 Z. z.) o sprístupnenie v elektronickej forme nasledovných informácií: 1/ trestné oznámenie, v zmysle ktorého malo dôjsť k spáchaniu trestného činu marenia spravodlivosti predložením sfalšovaných rozhodnutí povinnej osoby v konaní na Krajskom súde v Bratislave vo veci sp. zn. 3S/123/2009, 2/ rozhodnutie policajného orgánu vo veci vyššie uvedeného trestného oznámenia, 3/ organizačný poriadok Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava. Mailovým podaním povinnej osoby zo dňa 21.10.2013 bol žalobca upovedomený o tom, že dňa 23.10.2013 sa môže dostaviť na pracovisko povinnej osoby, kde mu bude dané k nahliadnutiu 1/ trestné oznámenie zo dňa 16.04.2013, 2/ uznesenie ČVS: ORP-640/1-OKV-B1-2013 LA zo dňa 25.09.2013 a zároveň mu bolo oznámené, že žiadaný organizačný poriadok sa nachádza na webe a bol pripojený link k získaniu tohoto dokumentu. Dňa 23.10.2013 sa žalobca dostavil na sekretariát povinnej osoby, kde mu boli sprístupnené ním žiadané dokumenty podľa bodu 1/, 2/ jeho žiadosti na nahliadnutie. Mailovým podaním zo dňa 24.10.2013 žalobca požiadal povinnú osobu o poskytnutie informácií v elektronickej forme: 1/ trestného oznámenia, v zmysle ktorého malo dôjsť k spáchaniu trestného činu marenia spravodlivosti predložením sfalšovaných rozhodnutí povinnej osoby v konaní na Krajskom súde v Bratislave vo veci sp. zn. 3S/123/2009 a 2/ rozhodnutie policajného orgánu vo veci vyššie uvedeného trestného oznámenia. Prvostupňový správny orgán dňa 24.10.2013 zaslal žalobcovi e-mail, v ktorom mu oznámil s poukazom na § 16 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., že bolo rozhodnuté o sprístupnení ním požadovaných informácií formou nahliadnutia. Povinná osoba e-mailom zo dňa 30.10.2013 oznámila žalobcovi, že ním žiadané informácie mu boli sprístupnené dňa 23.10.2013 formou nahliadnutia v súlade s § 16 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. Voči tomuto postupu žalobca podal dňa 22.11.2013 odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný dňa 02.12.2013, a to tak, že napadnuté fiktívne rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Rozhodnutia správnych orgánov. 3. Prvostupňový správny orgán - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava svojím rozhodnutím č.: 2013/332041 zo dňa 19.12.2013 podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z., z dôvodu § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z. z. žiadosti žalobcu o poskytnutie informácií čiastočne nevyhovel a časť informácií mu nesprístupnil. 4. Povinná osoba svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že žiadosti žiadateľa sčasti vyhovela a požadované listiny mu sprístupnila, avšak obe požadované listiny obsahovali informácie, ktorá nebola ako povinná osoba prihliadnuc na § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z. z. oprávnená sprístupniť. Bolo uvedené, že trestné oznámenie zo dňa 16.04.2013 na strane 1 a 2 sa nesprístupňuje v časti detailného popisu skutočností nasvedčujúcich na podozrenie zo spáchania trestného činu, a to z dôvodu ochrany osobných údajov osôb tam uvedených. Povinná osoba uviedla, že požadované informáciu podľa bodu 2/ žiadosti žalobcovi nesprístupňuje v časti výpovedí svedkov z dôvodu ochrany osobných údajov a obsahu ich výpovedí. Zároveň bolo uvedené, že povinná osoba obsah uvedených listín podľa bodu 1/ a 2/ žiadosti žalobcu sprístupňuje iba sčasti, a to z dôvodu ochrany osobných údajov osôb, ktoré vypovedali ako svedkovia pred policajnými orgánmi ako aj z dôvodu, že skutočnosti tam uvedené, ktoré neboli žiadateľovi sprístupnené boli obsiahnuté v trestnom oznámení podanom povinnou osobou dňa 18.12.2013. 5. V dôsledku žalobcom podaného odvolania zo dňa 14.01.2014 vo veci rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím, a to tak, že odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie povinnej osoby potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia po opise priebehu správneho konania a skutkového stavu veci a citácie zákonných ustanovení zákona č. 211/2000 Z. z. a Správneho poriadku bolo žalovaným konštatované, že napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zodpovedalo v celom rozsahu zákonu a bolo preukázané správne posúdenie žiadosti žalobcu. Žaloba. 6. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie žalovaného za nezákonné, dôvodiac nesprávnym právnym posúdením veci, jeho nepreskúmateľnosťou pre nedostatok dôvodov ako aj jeho nulitnosťou. V úvode žaloby bol opísaný skutkový stav predchádzajúci vydaniu napadnutého rozhodnutia žalovaného, pričom žalobca zdôraznil, že povinná osoba mu predtým požadované informácie sprístupnila, a to formou nahliadnutia dňa 23.10.2013 a preto nebolo dôvodu, aby v tej istej veci rozhodla rôzne ohľadom sprístupnenia informácií a takýto jej postup pokladal za rozporný s princípom právnej istoty. 7. Poukazujúc na § 4 ods. 6 písm. c) zákona č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 453/2003 Z. z.) mal za to, že v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhodoval úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vykonáva žalovaný a nie jeho generálny riaditeľ, ktorého úlohou je v zmysle § 4 ods. 5 vyššie citovaného zákona riadiť činnosť žalovaného, avšak určite nemôže rozhodovať o odvolaniach proti rozhodnutiam prvostupňových orgánov sám, ale vždy len menom žalovaného. Mal za to, že právomoc generálneho riaditeľa na vydanie daného rozhodnutia nevyplýva ani z § 19 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. a preto považoval napadnuté rozhodnutie za rozporné s § 46 Správneho poriadku, nakoľko toto nebolo vydané príslušným orgánom, ktorým v danom prípade bol žalovaný a nie jeho generálny riaditeľ. 8. Žalobca považoval odôvodnenie napadnutého rozhodnutia za nepreskúmateľné, nakoľko toto síce obsahovalo citáciu príslušných zákonných ustanovení, čo však nie je v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku dostačujúce, keďže bolo potrebné, aby správny orgán vyložil obsah právnej normy a uviedol konkrétny vzťah medzi skutkovými zisteniami a právnym posúdením veci. Preto napadnuté rozhodnutie pokladal za arbitrárne, neobsahujúce uvedenie správnej úvahy správneho orgánu, ktorá ho viedla k prijatému záveru. Taktiež v rozhodnutí absentovalo uvedenie ako sa správny orgán vyrovnal s jeho odvolacími dôvodmi, najmä skutočnosti o nesprávnosti postupu povinnej osoby, ktorá odmietla sprístupniť tie isté informácie v elektronickej podobe, ktoré mu predtým sprístupnila bez obmedzení vo forme nahliadnutia. Rozdielnosť formy sprístupnenia informácií nemohla byť dôvodom na obmedzenie ich sprístupnenia. Vyjadrenie žalovaného. 9. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 15.05.2014 a žiadal ju ako nedôvodnú zamietnuť. V úvode svojho vyjadrenia žalovaný odpísal skutkové zistenia, priebeh správneho konania a následne sa vyjadril vzneseným žalovaným námietkam: k nulitnosti napadnutého rozhodnutia, jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov a nesprávneho právneho posúdenia veci. Ohľadne námietky nulitnosti rozhodnutia uviedol, že postupoval v zmysle § 19 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. O odvolaní žalobcu rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla. V danom prípade bol príslušným orgánom Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava. Podľa organizačného predpisu Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 28.10.2010, čl. 4 ods. 3 písm. b) vyplýva, že generálny riaditeľ a vedúci služobného úradu rozhoduje o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam úradu práce sociálnych vecí a rodiny vydaných podľa zákona č. 211/2000 Z. z. a keďže funkčná príslušnosť útvarov podľa organizačného poriadku nebola určená platí, že vo veci prislúcha rozhodnúť štatutárnemu orgánu nadriadeného povinnej osoby. 10. K ďalším vzneseným námietkam žalovaný uviedol, že zo všetkých okolnosti prípadu vyplývalo, že povinná osoba dospela k záveru, že pokiaľ žalobca žiadal sprístupniť informácie týkajúce sa rozhodovacej činnosti orgánov činných v trestnom konaní povinná osoba mohla jeho žiadosti vyhovieť len do tej miery, že sprístupní informáciu o konkrétnom rozhodnutí, alebo výsledku určitého konania, avšak len za predpokladu, že sprístupnenie tejto informácie nezakazujú osobitné predpisy. Žalobcovi bola sprístupnená informácia o tom, že bolo vydané rozhodnutie - uznesenie OR PZ v Bratislave a tiež s akým výsledkom a potom postupovala povinná osoba v súlade so zákonom. Sprístupnenie odpisu určitého rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní prekračuje rámec zákona č. 211/2000 Z. z., z ktorého nevyplýva povinnej osobe povinnosť žiadosti žalobcu vyhovieť. Povinnosťou povinnej osoby mohlo byť len informovanie o výsledku trestného konania a spôsobe rozhodnutia vo veci. Žalovaný poukázal na § 197 ods. 3 Trestného poriadku, ktorý neumožňuje doručiť uznesenie o odmietnutí začatia trestného stíhania inej osobe ako obvinenému, poškodenému a prokurátorovi. Rozšírením okruhu adresátov by sa povinná osoba dostala do kolízie s čl. 2 Ústavy Slovenskej republiky. 11. Žalovaný vyjadril názor, že čiastočné sprístupnenie informácie bolo v danom prípade postačujúce, vzhľadom na procesné postavenie žiadateľa oznámenia o tom, že podnet bol odmietnutý a bolo mu uvedené číslo konania, pod ktorým bolo dotknuté konanie vedené orgánom činným v trestnom konaní. 12. Povinná osoba vo svojom rozhodnutí zo dňa 19.12.2013 informovala žalobcu o výsledku konania, t. j., že predmetné podanie bolo odmietnuté, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania, čo vyplývalo z písomného vyhotovenia uznesenia sprístupneného žalobcovi. Žalovaný vyjadril názor, že sprístupnenie elektronického odpisu určitého rozhodnutia - uznesenia orgánov činných v trestnom konaní prekračuje rámec zákona č. 211/2000 Z. z., z obsahu ktorého nevyplýva povinnej osobe povinnosť žiadosti žalobcu vyhovieť. Povinná osoba mala len povinnosť informovať žalobcu o výsledku predmetného trestného konania a spôsobe rozhodnutia vo veci. 13. Záverom žalovaný uviedol že povinná osoba v podstate sprístupnila celý text uznesenia a trestného oznámenia za súčasného splnenia v zákonom č. 211/2000 Z. z. stanovenej podmienky v § 12, keď vylúčila zákonom chránené informácie. Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie. 14. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom v súlade s § 114 SSP v neprítomnosti riadne predvolaného, ale ospravedlneného žalovaného a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu v medziach žaloby nebolo vydané v súlade so zákonom. 15. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 16. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 17. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. 18. Podľa § 11ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z. z. povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní okrem informácie, ktorá sa sprístupňuje podľa osobitného predpisu, rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy piateho dielu Trestného poriadku a informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku, ak ich sprístupnenie nezakazuje zákon alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené záujmy. 19. Podľa § 12 zákona č. 211/2000 Z. z. všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia. 20. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. informácie sa sprístupňujú najmä ústne, nahliadnutím do spisu vrátane možnosti vyhotoviť si odpis alebo výpis, odkopírovaním informácií na technický nosič dát, sprístupnením kópií predlôh s požadovanými informáciami, telefonicky, faxom, poštou, elektronickou poštou. Ak informáciu nemožno sprístupniť spôsobom určeným žiadateľom, dohodne povinná osoba so žiadateľom iný spôsob sprístupnenia informácie. 21. Podľa § 16 ods. 9 zákona č. 211/2000 Z. z. povinná osoba umožní každému bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu nahliadnuť, robiť si výpisy alebo odpisy alebo kópie zo spisov a z dokumentácie. 22. Podľa § 16 ods. 10 zákona č. 211/2000 Z. z. povinná osoba pritom urobí opatrenia, aby nazretím do dokumentácie neboli porušené povinnosti podľa § 8 až 12. 23. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy. 24. Podľa § 6 ods. 2 Správneho poriadku ak je na konanie vecne príslušný správny orgán, ktorý sa vnútorne člení, orgánom príslušným konať v mene tohto správneho orgánu v prvom stupni je útvar určený zákonom, inak útvar určený štatútom alebo iným predpisom upravujúcim jeho vnútorné pomery (ďalej len „štatút"). Ak štatút takýto útvar neurčuje, príslušným na konanie je štatutárny orgán správneho orgánu. 25. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 26. Podľa § 4 ods. 6 písm. c) zákona č. 453/2003 Z. z. ústredie vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny alebo zariadenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately podľa osobitného predpisu. 27. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu v rozsahu a dôvodov vyplývajúcich z podanej žaloby. 28. Námietka nulitnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného z dôvodu vydania tohto rozhodnutia generálnym riaditeľom žalovaného a nie žalovaným podľa názoru súdu nie je dôvodná. Zo samotného vyhotovenia tohto rozhodnutia je zrejmé kto ho vydal - Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, t. j. išlo o rozhodnutie žalovaného. Tiež z rozhodnutia vyplýva, že ho podpísal generálny riaditeľ žalovaného ako osoba, ktorej takáto kompetencia prináleží. Postavenie a pôsobnosť žalovaného je upravená v § 4 zákona č. 453/2003 Z. z., z ktorého ods. 6 písm. c) vyplýva, že žalobca je odvolacím orgánom proti rozhodnutiam vydaným v správnom konaní v prvom stupni úradom práce sociálnych vecí a rodiny. Podľa čl. 4 bod 3 písm. b) Organizačného poriadku žalovaného prináleží vo veciach v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. rozhodovať generálnemu riaditeľovi žalovaného, resp. vedúcemu služobného úradu a potom mal generálny riaditeľ právomoc na podpísanie napadnutého rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie je tiež plne v súlade s § 19 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z., ktoré je špeciálnym ustanovením určujúcim príslušnosť na rozhodnutie o odvolaniach povinnej osoby. Postup zvolený žalovaným je aj v súlade s § 6 ods. 2 Správneho poriadku a súd nezistil žiadne pochybenie, ktoré by mohlo mať za následok namietanú nulitnosť napadnutého rozhodnutia. 29. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti vyplývajúce zo Správneho poriadku - § 46, § 47. Musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a obsahovať náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania ako aj osobitnými právnymi predpismi (v danom prípade zákon č. 211/2000 Z. z.). Odôvodnenie rozhodnutia musí opisovať a hodnotiť všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, primerane sa vysporiadať s návrhmi, námietkami a vyjadreniami účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. 30. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva, majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia. 31. V prejednávanej veci je súd názoru, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného neposkytuje dostatočný základ na jeho vecné preskúmanie. Skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe svojej zákonom povolenej voľnej úvahy, neboli v rozhodnutí nijako bližšie odôvodnené a poukazovali len na prvostupňové rozhodnutie a nijakým spôsobom nereagovali na v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu vznesené námietky žalobcom. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, prečo sa žalovaný stotožnil s prvostupňovým rozhodnutím a prečo jasne formulované námietky žalobcu vyhodnotil ako nedôvodné. Pre súd je rozhodujúce posúdiť, či vydané rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. V danom prípade, po zohľadnení vyššie uvedeného, súd musí konštatovať, že námietkami vznesenými žalobcom v jeho odvolaní (nesprávne právne posúdenie veci a neprekúmateľnosť prvostupňového rozhodnutia) sa žalovaný náležite nezaoberal a v rozhodnutí nijako nevysporiadal. 32. Súd v tejto súvislosti poukazuje na zjavnú rozpornosť medzi odôvodnením rozhodnutia povinnej osoby (prvostupňové rozhodnutie), kedy ako dôvod obmedzenia sprístupnenia žiadaných informácií bola uvedená potreba ochrany osobných údajov osôb uvedených v trestnom oznámení a osôb - svedkov, ktorých výpovede boli obsahom žiadaného rozhodnutia policajného orgánu a zákonným ustanovením (§ 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z. z.), podľa ktorého bolo rozhodnuté o obmedzení sprístupnenia informácií žalobcovi. Vyššie uvedené zákonné ustanovenie nevymedzuje takýto dôvod obmedzenia (nesprístupnenia) informácií ako vyplýval z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia. Dôvod nesprístupnenie/obmedzenia informácií - ochrana osobnosti a osobných údajov je vymedzený v § 9 zákona č. 211/2000 Z. z.. Potom vznikla zjavná rozpornosť medzi zákonným ustanoveným, podľa ktorého povinná osoba nesprístupnila žalobcovi žiadané informácie (uvedeným vo výroku ako aj odôvodnení rozhodnutia) a obsahom odôvodnenia daného rozhodnutia. Táto skutočnosť má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia povinnej osoby pre nezrozumiteľnosť. Dôvody obmedzenia poskytnutia informácie ako vyplývajú z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia nie je možné subsumovať pod ust. § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z. z. a potom odôvodnenie tohto rozhodnutia celkom zjavne nekorešponduje so zákonným ustanovením, v zmysle ktorého prvostupňový správny orgán rozhodnutie vydal. 33. Súd zároveň musí uviesť, že námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného by neprisvedčil (s poukazom na hospodárnosť konania), ak by bolo prvostupňové rozhodnutie náležite odôvodnené, čo však vzhľadom na vyššie uvedené nebolo. 34. K námietke porušenia právnej istoty postupom správnych orgánov (povinná osoba žalobcovi žiadané informácie už skôr sprístupnila v celom rozsahu bez obmedzenia formou nahliadnutia) súd považuje za potrebné uviesť, že podľa jeho názoru túto skutočnosť nemožno bez ďalšieho vyhodnotiť ako pochybenie správneho orgánu, t. j. ak svoj skorší postup neskôr správny orgán vyhodnotil ako nesúladný so zákonom, tak ako to bolo aj v danom prípade, kedy prvostupňový správny orgán najskôr požadované dokumenty žalobcovi sprístupnil bez obmedzenia a neskôr svoj postoj prehodnotil a ustálil, že to nebolo možné a sprístupnil mu ich len čiastočne, t. j. sprístupnenie mu obmedzil. Žalovaný však bol povinný sa v napadnutom rozhodnutí s touto skutočnosťou (bola namietaná v odvolaní žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu) primerane vysporiadať, čo ale neučinil. 35. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd uznal za dôvodnú vznesenú námietku nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným právnym záverom súdu (§ 191 ods. 6 SSP) a bude jeho povinnosťou vo veci konať a vydať nové rozhodnutie a toto náležite odôvodniť. 36. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a vzhľadom na úspech v konaní bol žalobcovi tento nárok priznaný, pričom podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. 37. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).