Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/88/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200689 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1014200689.2 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej v právnej veci žalobcu: P. H. L., X.. XX.XX.XXXX, Š. J. F. G. K., zastúpeného: Mgr. Viera Orichová, Slovenská humanitná rada, so sídlom Budyšínska 1, 831 03 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova č. 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného číslo: KM-OLVS-2/2014 zo dňa 19.02.2014, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 30.04.2014 sa domáhal žalobca preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného číslo: KM-OLVS-2/2014 vydaného dňa 19.02.2014 jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Priebeh administratívneho konania. 2. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že žalobca po prekročení hraníc Slovenska dňa 05.08.2012 požiadal príslušný orgán o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. V tento deň bola so žalobcom spísaná prvostupňovým správnym orgánom zápisnica o podaní vysvetlenia. O jeho žiadosti o udelenie azylu rozhodol prvostupňový správny orgán - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad (ďalej len Migračný úrad) rozhodnutím ČAS: MU-508-26/PO-Ž-2012 zo dňa 05.11.2012 tak, že jeho žiadosti nevyhovel. Voči tomuto rozhodnutiu žalobca podal opravný prostriedok na Krajský súd v Bratislave, ktorý rozsudkom sp. zn. 9Sza/92/2012 zo dňa 20.03.2013 vyššie uvedené napadnuté rozhodnutie správneho orgánu zrušil dôvodiac nedostatočne zisteným skutkovým stavom veci a jeho nepreskúmateľnosťou. Administratívny spis obsahuje aj žiadosť Migračného úradu zo dňa 19.06.2013 o informáciách o krajine pôvodu žalobcu, súhlas s predĺžením lehoty na vydanie rozhodnutia z 09.09.2013 o 90 dní, opätovná žiadosť o podanie informácií o krajine pôvodu žalobcu zo dňa 17.09.2013, výpis pohybu žalobcu v zariadeniach žalovaného za obdobie od 05.08.2012 do 25.02.2014 (17.10.2013 - svojvoľný odchod, 24.10.2013 - vyradenie z evidencie, 28.10.2013 - opätovné zaradenie do evidencie, 18.11.2013, 02.12.2013, 03.01.2014, 13.02.2014 - vždy svojvoľný odchod), dňa 29.10.2013 - oboznámenie právneho zástupcu žalobcu so spisom, stanovisko právneho zástupcu žalobcu zo dňa 04.11.2013, návrh zo dňa 24.10.2013 na vyradenie žalobcu z evidencie, vyradenie žalobcu z evidencie zo dňa 06.11.2013. Preskúmavané rozhodnutia. 3. Prvostupňový správny orgán - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad rozhodnutím ČAS: MU-508-51/PO-Ž/2012 zo dňa 07.11.2013 zastavil konanie o udelenie azylu žalobcovi podľa § 19 ods. 1 písm. f) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 480/2002 Z. z.). V odôvodnení rozhodnutia zaujal stanovisko k vyjadreniu právnej zástupkyne žalobcu, ktoré považoval za nenáležité a nekorešpondujúce sa skutočnosťou. Poukázal na to, že po vrátení spisu z Krajského súdu v Bratislave pristúpil k vykonaniu úkonov, ktoré mali viesť k objektívnemu a komplexnému posúdeniu žiadosti žalobcu, a to v súlade s daným rozsudkom. Začal zisťovať aktuálne informácie o krajine pôvodu žalobcu (žiadateľa) a zaobstarával podklady pre vydanie rozhodnutia a tiež naplánoval vykonať doplňujúci pohovor so žalobcom na 29.10.2013, ktorý sa však už neuskutočnil. V ďalšom vyjadril nesúhlas s tvrdením právnej zástupkyne žalobcu o možnosti vydania rozhodnutia o zastavení konania podľa § 19 ods. 1 písm. f) zákona č. 480/2002 Z. z. len do doby neprítomnosti žalobcu v azylovom zariadení a toto považoval za neakceptovateľné, nakoľko žiadateľ o azyl (žalobca) počas azylového konania je povinný zdržiavať sa v azylovom zariadení, resp. ak má povolený pobyt mimo zariadenia je povinný o svojom mieste pobytu informovať Migračný úrad. Žiadateľ o azyl môže opustiť azylové zariadenie (§23a zákona č. 480/2002 Z. z.) len na základe priepustky vydanej mu Migračným úradom. V prípade, ak sa preukáže, že žiadateľ o azyl sa bez priepustky zdržiaval viac ako 7 dní mimo azylového zariadenia sú naplnené všetky zákonné podmienky na zastavenie konania podľa § 19 ods. 1 písm. f) zákona č. 480/2002 Z. z. Prvostupňový správny orgán uviedol, že ak by rozhodnutie o zastavení konania vydával hneď po vyradení žiadateľa z evidencie, došlo by z jeho strany k procesnému pochybeniu, nakoľko by nedodržal ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku (poskytnutie možnosti vyjadrenia sa k podkladom rozhodnutia a navrhnúť ich doplnenie). Zároveň uviedol, že každý cudzinec, ktorý na území SR požiadal o udelenie azylu je považovaný za žiadateľa o udelenie azylu až do chvíle konečného právoplatného rozhodnutia akejkoľvek povahy. Skutočnosť, či sa žiadateľ nachádza v azylovom zariadení alebo nie je irelevantná, nakoľko tento je stále účastníkom konania o udelenie azylu. Taktiež smernica Rady 2005/85/ES o minimálnych štandardoch pre konanie v členských štátoch o priznaní a odnímaní postavenia utečenca (ďalej len Smernica) zo dňa 01.12.2005 bola do zákona č. 480/2002 Z. z. plne transformovaná a rozhodnutie o zastavení konania podľa § 19 ods. 1 písm. f) zákona č. 480/2002 Z. z. je s ňou plne v súlade. Zastavenie konania v zmysle tohto ustanovenia v žiadnom prípade nemožno považovať za porušenie zásady hospodárnosti a ak cudzinec opätovne požiada o udelenie azylu pôjde o druhé samostatné konanie, ich spájanie je neprípustné a nie je možné hovoriť o predĺžení konania. 4. Žalovaný napadnutým rozhodnutím číslo: KM-OLVS-2/2014 zo dňa 19.02.2014 zamietol rozklad podaný žalobcom a potvrdil vyššie uvedené prvostupňové rozhodnutie. V úvode odôvodnenia rozhodnutia bol opísaný priebeh správneho konania s tým, že žalobca prvý krát požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky dňa 05.08.2012 z dôvodu obáv o zdravie a život v domovskej krajine. Bol zadržaný po vstupe na územie Slovenskej republiky z Ukrajiny, kde študoval a chcel sa dostať do Francúzska. Po objektívnom vyhodnotení všetkých skutočností uvedených žalobcom vo veci konajúci správny orgán (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad) rozhodnutím zo dňa 05.11.2012 žalobcovi azyl neudelil. V dôsledku žalobcom podaného opravného prostriedku voči vyššie uvedenému rozhodnutiu o veci rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 9Sza/92/2012 zo dňa 20.03.2013 a napadnuté rozhodnutie zrušil z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a jeho nepreskúmateľnosti. 5. Po vrátení veci súdom v novom konaní Migračný úrad ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím ČAS: MU-508-51/PO-Ž/2012 zo dňa 07.11.2013 konanie o udelenie azylu žalobcovi zastavil podľa § 19 ods. 1 písm. f) zákona č. 480/2002 Z. z., a to z dôvodu, že žalobca ako účastník konania dňa 17.10.2013 opustil azylové zariadenie na viac ako 7 dní bez priepustky a oznámenia, kde sa nachádza. Z dôvodu, že sa žalobca 28.10.2013 vrátil do pobytového tábora, bol opätovne zaradený do evidencie azylového zariadenia. Voči tomuto rozhodnutiu žalobca podal odvolanie dôvodiac, že zastavenie konania bola neprimerane tvrdá sankcia a tým, že ak sa vrátil do azylového zariadenia prejavil záujem na pokračovaní azylového konania. V konaní bolo zistené, že žalobca opustil na viac ako 7 dní azylové zariadenie bez udania dôvodu, čo dokazovalo, že zastavenie konania bolo v tomto prípade vzhľadom na zásadu hospodárnosti, ako aj rešpektovanie povinnosti účastníka konania spolupracovať v konaní s ministerstvom dôvodné. Pokiaľ účastník konania opustil azylové zariadenie, porušil tým svoje povinnosti spolupracovať so správnym orgánom a zároveň preukázal nezáujem o právnu ochranu vo forme azylu. Žalobca vo svojom odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia a pri posudzovaní jeho žiadosti o udelenie azylu nebola zistená žiadna skutočnosť poukazujúca na podstatnú zmenu skutkového stavu. Argumenty žalobcu. 6. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za nezákonné z dôvodu, že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu bolo v rozpore s obsahom spisov, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na posúdenie veci, rozhodnutie pokladal za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. 7. V úvode žaloby bol stručne opísaný priebeh správneho konania predchádzajúci vydanie napadnutého rozhodnutia. Žalobca mal za to, že napadnuté rozhodnutie nebolo riadne odôvodnené, nakoľko z neho nebolo zrejmé, ako sa žalovaný vysporiadal s jeho námietkami uvedenými v podanom rozklade a ako naložil s dôkazmi doloženými do konania. V rozhodnutí sa nenachádzala žiadna správna úvaha, ktorou by žalovaný odôvodnil svoje rozhodnutie. Vyjadril presvedčenie, že oba stupne správnych orgánov aplikovali nesprávne ustanovenia zákona č. 480/2002 Z. z., ktorým konanie zastavili, namiesto toho, aby riadne zistili skutkový stav a rozhodli v merite veci v súlade s právnym názorom Krajského súdu v Bratislave vyjadreným v rozsudku sp. zn. 9Sza/92/2012 zo dňa 20.03.2013. Prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí nesprávne aplikoval ust. § 19 ods. 1 písm. f) zákona č. 480/2002 Z. z., pretože v čase vydania prvostupňového rozhodnutia sa zdržiaval v azylovom zariadení a bol evidovaný v systéme Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ako žiadateľ o medzinárodnú ochranu. Azylové konanie v čase jeho návratu do pobytového zariadenia stále prebiehalo, bol opätovne zaradený do evidencie, pretože bol žiadateľom o azyl a správny orgán mal v azylovom konaní pokračovať, vykonať dokazovanie a vydať meritórne rozhodnutie. Žalobca mal za to, že len takýto výklad § 19 ods. 1 písm. f) zákona č. 480/2002 Z. z. je v súlade so Smernicou. Povinnosť konať vo veci žiadosti o medzinárodnú ochranu a vydať meritórne rozhodnutie ukladá Smernica, podľa ktorej členské štáty majú preskúmať všetky žiadosti z vecného hľadiska, t. z. či je žiadateľ klasifikovaný ako utečenec. Smernica v čl. 20 ods. 2 zavádza povinnosť zabezpečiť, aby žiadateľ, ktorý sa po prijatí rozhodnutia o zastavení konania opäť prihlásil príslušnému orgánu, mal právo na opätovné otvorenie svojho prípadu, t. z. vecné preskúmanie svojej žiadosti o azyl v prípade, ak sa prihlási príslušným orgánom (vráti sa do pobytového tábora). Do pobytového tábora sa vrátil 4 dni po vyradení z evidencie - 28.10.2013 a následne po 10 - ich dňoch vydal prvostupňový správny orgán rozhodnutie o zastavení konania. Pokladal za nelogické, aby správny orgán konanie zastavil, keď bolo zrejmé, že sa nachádzal v pobytovom tábore a mal právo na otvorenie konania. Potom bol postupom správneho orgánu prinútený podať opakovanú žiadosť o azyl, ktorou sa začalo nové azylové konanie. Takýmto postupom správny orgán konal v rozpore so zásadou hospodárnosti a neúmerne predĺžil preskúmanie jeho žiadosti. Vyjadrenie žalovaného. 8. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 25.06.2014 a žiadal ju ako nedôvodnú zamietnuť. V úvode opísal stručne priebeh správneho konania o žiadosti žalobcu o udelenie azylu, obsah preskúmavaných rozhodnutí ako aj podanej žaloby. K námietkam vyplývajúcich zo žaloby uviedol, že prvostupňový správny orgán po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9Sza/92/2012 zo dňa 20.03.2013, ktorým bolo zrušené skôr vydané rozhodnutie o neudelení azylu žalobcovi pristúpil k vykonávaniu úkonov vedúcich k objektívnemu a komplexnému posúdeniu žiadosti žalobcu o udelenie azylu a začal zaobstarávať aktuálne informácie o krajine pôvodu žalobcu ako aj podklady k vydaniu rozhodnutia tak, ako bol zaviazaný vo vyššie uvedenom rozsudku súdu. Prvostupňový správny orgán tiež pristúpil k vykonaniu doplňujúceho pohovoru so žalobcom, ktorý naplánoval na 29.10.2013 a tento však už nebolo možné vykonať. 9. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením právnej zástupkyne žalobcu o možnosti vydať rozhodnutie o zastavení konania podľa § 19 ods. 1 písm. f) zákona č. 480/2002 Z. z. len do doby neprítomnosti žalobcu v azylovom zariadení a toto považoval za neakceptovateľné, nakoľko žiadateľ o azyl (žalobca) sa do azylového zariadenia vrátil až po 11 dňoch a počas azylového konania bol povinný zdržiavať sa v azylovom zariadení, o čom bol aj náležite poučený. Mohol mať povolený pobyt aj mimo zariadenia, avšak bol povinný o aktuálnom mieste pobytu informovať Migračný úrad. Žiadateľ o azyl môže opustiť azylové zariadenie podľa §23a zákona č. 480/2002 Z. z. len na základe priepustky vydanej mu Migračným úradom, čo sa však v danom prípade nestalo. Ak sa žiadateľ o azyl bez priepustky zdržiava viac ako 7 dní mimo azylového zariadenia zákon č. 480/2002 Z. z. takúto skutočnosť definuje ako objektívny dôvod dostatočný na obligatórne zastavenie konania podľa § 19 ods. 1 písm. f) zákona č. 480/2002 Z. z. Ak by rozhodnutie o zastavení konania vydalo hneď po vyradení žiadateľa z evidencie, došlo by zo strany Migračného úradu k procesnému pochybeniu, nakoľko by nedodržal ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku (poskytnutie možnosti vyjadrenia sa k podkladom rozhodnutia a navrhnúť ich doplnenie). Každý cudzinec, ktorý na území Slovenskej republiky požiadal o udelenie azylu je považovaný za žiadateľa o udelenie azylu až do chvíle konečného právoplatného rozhodnutia a skutočnosť, či sa žiadateľ nachádza v azylovom zariadení alebo nie je irelevantná, nakoľko je stále účastníkom konania o udelenie azylu. Smernica Rady bola do zákona č. 480/2002 Z. z. plne transformovaná a rozhodnutie o zastavení konania podľa § 19 ods. 1 písm. f) zákona č. 480/2002 Z. z. je s ňou plne v súlade. Zastavenie konania v zmysle tohto ustanovenia z dôvodu neplnenia si povinnosti žiadateľom (žalobcom) nemožno považovať za porušenie zásady hospodárnosti. Ak by cudzinec opätovne požiadal o udelenie azylu, opätovne by využil svoje právo na medzinárodnú ochranu. 10. Záverom žalovaný poukázal na to, že žalobca dňa 07.03.2014 požiadal o udelenie azylu z dôvodu obavy o svoj život v krajine pôvodu a Migračný úrad rozhodnutím zo dňa 05.06.2014 mu azyl neudelil a neposkytol doplnkovú ochranu. Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie. 11. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania vo veci (§107 ods. 2 SSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného v medziach žaloby bolo vydané v súlade so zákonom. 12. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 13. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 14. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 15. Podľa § 19 ods. 1 písm, f) zákona č. 480/2002 Z. z. ministerstvo konanie o azyle zastaví, ak sa žiadateľ bez priepustky viac ako sedem dní zdržiaval mimo azylového zariadenia alebo sa bez súhlasu zariadenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately viac ako sedem dní zdržiaval mimo tohto zariadenia. 16. Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. žiadateľ môže opustiť azylové zariadenie len na základe priepustky, ktorú vydá ministerstvo. O vydanie priepustky na opustenie azylového zariadenia na čas dlhší ako 24 hodín môže žiadateľ požiadať ministerstvo po vykonaní pohovoru, najviac však na sedem dní; v žiadosti je povinný uviesť miesto, kde sa bude zdržiavať. Na vydanie priepustky sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Počas neprítomnosti v azylovom zariadení žiadateľovi nepatria náležitosti podľa § 22 ods. 4 písm. b). 17. Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. 18. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 19. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 20. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti postupu a rozhodnutí správnych orgánov rozhodujúcich vo veci žiadosti žalobcu o udelenie azylu na Slovensku. 21. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré musí mať zákonom predpísané náležitosti. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti, t. z. musí byť vydané v písomnej forme a vecne príslušným správnym orgánom. Musí vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania (§ 46 a § 47 Správneho poriadku) ako aj osobitnými právnymi predpismi na prejednávanú vec sa vzťahujúcimi (v danom prípade zákon č. 480/2002 Z. z.). Odôvodnenie rozhodnutia musí opisovať a hodnotiť všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, primerane sa vysporiadať s návrhmi, námietkami a vyjadreniami účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. 22. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva, majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia. 23. Súd pokladá skutkový stav za zistený v dostatočnom rozsahu potrebnom na riadne posúdenie veci. Správne orgány zistili a túto skutočnosť nerozporuje ani žalobca, že azylové zariadenie, v ktorom sa žalobca (ako žiadateľ o azyl) nachádzal opustil dňa 17.10.2013 bez toho, aby mal na to povolenie (ktoré je podmienkou pre jeho opustenie určenou zákonom) a aby o mieste a dôvode svojho pobytu mimo tábor informoval zodpovedných pracovníkov. Do pobytového tábora sa vrátil až dňa 28.10.2013, t. z. po 11 dňoch od jeho opustenia bez priepustky. Z administratívneho spisu súd zistil, že žalobca potom ako vstúpil na územie Slovenskej republiky a požiadal o udelenie azylu (dňa 05.08.2012) sa zdržiaval v pobytovom tábore Rohovce, pričom počas celej doby svojho pobytu v ňom (2012 - 2014) opakovane, po udelení priepustky na stanovenú dobu (maximálne 7 dní) tábor opúšťal a vždy sa doň včas vrátil. V posudzovanom prípade však tábor opustil bez udelenej priepustky na celkovo 11 dní (17.10.2013 - 28.10.2013) a zodpovedným pracovníkom tábora neuviedol dôvod svojej neprítomnosti. 24. Súd z obsahu žaloby musí konštatovať, že riadne odôvodnené sú námietky nesprávneho právneho posúdenia veci a nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Ostatné námietky podľa súdu boli žalobcom vznesené len formálne a nijako bližšie neboli v žalobe odôvodnené. Zároveň však súd uvádza, že nezistil žiadny rozpor zisteného skutkového stavu s obsahom administratívneho spisu žalovaného a ani nezistil žiadne procesné pochybenie v konaní správnych orgánov (vadu správneho konania), ktoré by mohlo mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 25. V danom prípade je súd názoru, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného síce nebolo na takej úrovni ako by bolo vhodné (bolo veľmi strohé), ale rozhodnutie poskytuje dostatočný základ na jeho vecné preskúmanie. Pre správne konanie platí princíp jeho jednotnosti. Skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe svojej zákonom povolenej voľnej úvahy, boli v preskúmavanom prvostupňovom rozhodnutí primerane odôvodnené a zároveň bolo v ňom adekvátne reagované na námietky žalobcu v podaní jeho právnej zástupkyne - vyjadrenie vo veci zo dňa 03.11.2013, ktoré obsahovalo námietky totožné s námietkami v podanom odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu ako aj so žalobnými námietkami. Všetky relevantné námietky vo vyjadrení právnej zástupkyne žalobcu z 03.11.2013 boli náležité posúdené v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu a aj keď neboli v dostatočnom rozsahu následne vysvetlené zo strany žalovaného v jeho rozhodnutí, žalobca na svoje námietky v odvolaní dostal odpoveď už v prvostupňovom rozhodnutí. 26. Taktiež námietka nesprávneho právneho posúdenia veci podľa názoru súdu neobstojí. Zo zisteného skutkového stavu veci opísanom v bode 23 tohto rozsudku (identicky vyplývajúceho z obsahu administratívneho spisu) súd je názoru, že v prípade, ak žiadateľ o azyl (žalobca) opustí bez predchádzajúceho súhlasu a priepustky azylové zariadenie zákon č. 480/2002 Z. z. v § 19 ods. 1 písm. f) presne stanovuje postup správneho orgánu ako konať. Prvostupňový správny orgán v danom prípade v súlade s vyššie uvedeným zákonným ustanovením aj konal, keď vydal svoje preskúmavané rozhodnutie a toto aj náležite odôvodnil. Podľa súdu vydaniu prvostupňového rozhodnutia nebránilo ani to, že žalobca sa po 11 dňoch do tábora vrátil a rozhodnutie bolo vydané až po jeho návrate. 27. Slovenská právna úprava azylového konania upravená v zákone č. 480/2002 Z. z. implementovala smernicu Rady 2005/85/ES. Súd nezistil rozpor v postupe správnych orgánov so Smernicou, keďže žalobcovi nebolo postupom správnych orgánov odňaté právo, aby jeho žiadosť o udelenie azylu bola vecne preskúmaná. Ako vyplýva z vyjadrenia žalovaného žalobcovi bolo umožnené opätovne žiadosť o udelenie azylu podať a táto bola riadne posúdená, bolo o nej znovu konané a vydané zamietavé rozhodnutie. Takto bol podľa súdu zachovaný postup v zmysle čl. 20 ods. 2 Smernice. Prvostupňový správny orgán postupoval plne v súlade so zákonom č. 480/2002 Z. z. a bol oprávnený v danom prípade na vydanie preskúmavaného rozhodnutia o zastavení konania o žiadosti žalobcu o udelenie azylu. Správny orgán musel reagovať na nedovolené opustenie azylového zariadenia, keď zistil jeho viac než 7 dňovú neprítomnosť a potom musel vydať rozhodnutie o zastavení konania. Ak by správny orgán rozhodol bezprostredne po uplynutí zákonom stanovenej lehoty 7 dní (§ 19 ods. 1 písm, f) zákona č. 480/2002 Z. z.) oprávňujúcej zastaviť azylové konanie dopustil by sa procesného porušenia ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku, pretože by neumožnil žalobcovi vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladom, spôsobu ich zistenia a prípadne navrhnúť ich doplnenie. Postupom správnych orgánov nebolo žalobcovi odňaté jeho právo na prejednanie jeho žiadosti o azyl, keďže po zastavení konania tento žiadosť podal opäť a o nej bolo meritórne rozhodnuté dňa 05.06.2014 (nebol mu udelený azyl a poskytnutá doplnková ochrana). Nie je podstatné, či sa tak stalo na základe pôvodnej žiadosti žalobcu z 05.08.2012, alebo žiadosti podanej neskôr. Námietka hospodárnosti konania je irelevantná, nakoľko daným postupom správnych orgánov nedošlo neúmerne k predĺženiu konania o žiadosti o udelenie azylu žalobcovi (vzhľadom na dátum vydania napadnutého rozhodnutia a meritórneho rozhodnutia zo dňa 05.06.2014 o žiadosti žalobcu o udelenie azylu a potrebu vykonania doplnenia dokazovania, a to aj v zmysle rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 9Sza/92/2012). 28. Súd záverom musí konštatovať, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného (v spojení s preskúmavaným prvostupňovým rozhodnutím), ktoré bolo predmetom súdneho prieskumu považuje za vecne správne, vychádzajúce z riadne zisteného skutkového stavu, náležite odôvodnené a vydané v súlade so zákonom. V správnom konaní súd nezistil žiadnu vadu majúcu vplyv na zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí a preto podľa § 190 SSP žalobu zamietol. 29. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 v spojení s §175 ods.1 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 30. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 v spojení s § 145 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).