Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/125/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200952 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1014200952.3 Uznesenie V právnej veci žalobcu: KECKA, s.r.o., IČO: 46 664 866, Okružná 3239, Modra (právny nástupca DANEA 1, s.r.o. a predtým La Bottine 2, s.r.o.), zastúpený: OLEXOVA VASILISIN s.r.o., advokátska kancelária, Dunajská 18, Bratislava, v mene ktorej koná JUDr. Marcel Vasilišin LLM, advokát a konateľ, proti žalovanému: Daňový úrad Bratislava, Ševčenkova 32, Bratislava, o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . Krajský súd návrh žalobcu na predloženie predbežnej otázky Súdnemu dvoru EÚ z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Konanie na správnom orgáne 1. Žalobca žiadosťou zo dňa 10.03.2014 požiadal o registráciu pre daň z pridanej hodnoty (ďalej aj len „DPH“). 2. Žalovaný rozhodnutím č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 11.04.2014 podľa § 4c ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o DPH“) určil žalobcovi ako žiadateľovi o registráciu povinnosť zložiť zábezpeku na DPH vo výške 3XX XXX eur na obdobie 12 mesiacov. V odôvodnení uviedol, že pri uložení povinnosti zložiť zábezpeku na DPH vychádzal zo zistenia, že konateľ/spoločník žalobcu je/bol konateľom/spoločníkom právnickej osoby CESARE, s.r.o. a NUBAT s.r.o., ktoré majú/mali nedoplatok na D. XXXX eur a viac, ktorý ku dňu podania žiadosti o registráciu pre D. nebol zaplatený a ktorý vznikol v období, v ktorom konateľ/spoločník je/bol konateľom/spoločníkom týchto právnických osôb. X. Dňa XX.XX.XXXX bolo e-mailom žalovanému doručené odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. W. odvolanie bolo podané na poštovú prepravu dňa XX.XX.XXXX a bolo doručené žalovanému dňa XX.XX.XXXX spolu so splnomocnením na zastupovanie žalobcu právnym zástupcom. X. Žalovaný oznámením č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Pešk zo dňa XX.XX.XXXX oznámil v zmysle § 13 zákona č. XXX/XXXX Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „daňový poriadok“) žalobcovi, že jeho podanie doručené žalovanému dňa XX.XX.XXXX - K. proti rozhodnutiu zo dňa XX.XX.XXXX sa považuje za nepodané, nakoľko podľa § 14 daňového poriadku bol od XX.XX.XXXX povinný doručovať všetky podania elektronickými prostriedkami. X. Žalobca žiadosťou zo dňa XX.XX.XXXX požiadal o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania proti rozhodnutiu žalovaného č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a zároveň podal podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania a žiadosť o odklad vykonateľnosti. X. Sťažnosťou zo dňa XX.XX.XXXX sa žalobca sťažoval na spôsob vybavenia odvolania podaného elektronicky na e-mailovú adresu žalovaného. V sťažnosti uviedol, že podanie doplnil poštou odoslanou dňa XX.XX.XXXX a doručenou žalovanému dňa XX.XX.XXXX. X. Žalovaný rozhodnutím č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX podľa § 29 ods. X daňového poriadku nevyhovel žiadosti žalobcu o odpustenie zmeškanej lehoty na odvolanie proti rozhodnutiu č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, pretože nepreukázal existenciu dôležitých dôvodov na predĺženie lehoty. X. Žalovaný výzvou č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyzval žalobcu na zaplatenie správneho poplatku vo výške XXX,XX eur podľa položky č. X bod X Y. správnych poplatkov za elektronické podanie zo dňa XX.XX.XXXX vo veci odvolania mimo odvolacieho konania (M. o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania). Proti tejto výzve podal žalobca odvolanie namietajúc, že žalovaný neuviedol v rozhodnutí číslo účtu na bezhotovostnú platbu. II. M. argumentov žalobcu X. Žalobou zo dňa XX.XX.XXXX sa žalobca domáhal ochrany pred iným zásahom a žiadal, aby súd zakázal žalovanému odmietať alebo inak považovať za nepodané jeho podania vykonané v daňovom konaní elektronicky e-mailom a doplnené v listinnej forme poštou podľa § 13 ods. X daňového poriadku. M. žiadal, aby súd prikázal žalovanému prijať jeho podanie v daňovom konaní zo dňa XX.XX.XXXX označené ako „K. proti rozhodnutiu zo dňa XX.XX.XXXX“ ako účinné. G. sa domáhal vydania rozsudku, ktorým by súd zakázal žalovanému odmietať alebo inak považovať za nepodané jeho podania vykonané v daňovom konaní elektronicky e-mailom a doplnené v listinnej forme poštou podľa § 13 ods. X daňového poriadku bez toho, aby ho najskôr vyzval podľa § 13 ods. X daňového poriadku na vykonanie podania aj prostredníctvom elektronickej podateľne finančnej správy. Taktiež sa domáhal, aby súd prikázal žalovanému vyzvať ho podľa § 13 ods. X daňového poriadku na odstránenie nedostatkov podania v daňovom konaní zo dňa XX.XX.XXXX označeného ako „K. voči rozhodnutiu zo dňa XX.XX.XXXX“ vykonaním tohto podania cez elektronickú podateľňu finančnej správy a pri splnení tejto povinnosti v lehote podľa § 13 ods. X daňového poriadku prijať podanie ako účinné. XX. Mal za to, že bol ukrátený na svojich právach na účinné podanie v daňovom konaní podľa § 13 ods. X daňového poriadku a to oznámením žalovaného, ktoré nebolo rozhodnutím, ale zásahom, ktorý bol zameraný priamo proti nemu a ktorého dôsledky (odmietnutie podania) trvali. M. vyčerpal dostupné opravné prostriedky a návrh podal v zákonnej lehote XX dní od vykonania zásahu - oznámenia žalovaného. M. je možné uložiť zákaz vykonávania ďalšieho porušovania a príkaz na obnovenie stavu pred porušením vo vzťahu k § 13 ods. X alebo § 13 ods. X daňového poriadku. XX. Žalovaný rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX uložil žalobcovi povinnosť uhradiť sumu XXX XXX eur ako zábezpeku na D.. S. na podanie odvolania proti tomuto rozhodnutiu uplynula dňa XX.XX.XXXX, pričom žalobca v zastúpení právnym zástupcom podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie postupom podľa § 13 ods. X daňového poriadku, a to elektronickými prostriedkami dňa XX.XX.XXXX na e-mail žalovaného, s následným doplnením odvolania v listinnej forme poštovou zásielkou doručenou žalovanému dňa XX.XX.XXXX. V tejto súvislosti žalobca poukázal na tvrdenie žalovaného, že jeho právny zástupca týmto postupom porušil povinnosť podľa § X4 ods. 1 písm. c) daňového poriadku, podľa ktorého povinnosť doručovať podania elektronickými prostriedkami podľa § 13 ods. X finančnej správe má advokát za daňový subjekt, ktorý zastupuje pri správe daní. XX. Po uplynutí odvolacej lehoty dňa XX.XX.XXXX žalovaný oznámil právnemu zástupcovi žalobcu, že ním podané odvolanie považuje za nepodané t. j. odmieta ho z dôvodu, že nebolo podané do elektronickej podateľne podľa § 13 ods. X daňového poriadku, hoci bolo podané elektronickými prostriedkami na e-mailovú adresu žalovaného v lehote. W. postupom žalovaného došlo k zmareniu opravného prostriedku a k vymáhaniu sumy XXX XXX eur od žalobcu. Proti uvedenému postupu podal žalobca sťažnosť, na ktorú žalovaný doposiaľ neodpovedal a ani ju iným spôsobom nevybavil. 13. Žalobca nesúhlasil so záverom žalovaného, že ako platiteľ DPH je podľa § 14 ods. 1 daňového poriadku odkázaný výlučne na podanie cez portál verejnej správy podľa § 13 ods. 5 daňového poriadku a ak takýto spôsob podania nedodrží, jeho podanie sa považuje za nepodané bez akejkoľvek možnosti opravy. Daňové úrady nie sú príslušné vykladať zákon a už vôbec nie reštriktívnym spôsobom a nie sú ani príslušné ukladať daňovým subjektom sankcie, s akými prípadné nedodržanie formy komunikácie zákon nespája. 14. Podanie v daňovom konaní zo zákona je možné vykonať nielen podľa § 13 ods. 5, ale aj podľa § 13 ods. 6 daňového poriadku, pričom žalovaný sa ani pri reštriktívnom výklade zákona nezbavil svojej povinnosti vyzvať žalobcu na odstránenie nedostatkov podania podľa § 13 ods. 8 daňového poriadku. Žalobca postupoval v súlade so zákonom a splnil všetko, čo malo význam pre rozhodovanie v predmetnej veci, okrem formálnej požiadavky podania odvolania cez portál verejnej správy, ktorú však ani objektívne nebolo možné naplniť zákonným spôsobom, nakoľko zverejnená adresa nebola a ani v súčasnosti nie je funkčná. 15. Následkom nesplnenia spôsobu podania elektronickými prostriedkami nie je odmietnutie podania. V zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj s ohľadom na zásadu súčinnosti orgánov verejnej moci s účastníkom konania, je žalovaný povinný rešpektovať doplnenie podania podľa § 13 ods. 6 daňového poriadku, alternatívne je povinný vyzvať na jeho doplnenie podľa § 13 ods. 8 daňového poriadku. V inej daňovej veci, v ktorej podal žalobca sťažnosť voči postupu žalovaného e-mailom, ho žalovaný následne vyzval na doplnenia sťažnosti pre vyvolanie jej účinkov poštou. V ďalšej veci žalovaný dokonca podanie doručené rovnakým spôsobom uznal za účinné. 16. Žalobca tiež poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 135/04, podľa ktorého prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov konania a nadmerný tlak na dopĺňanie náležitostí, ktoré nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie je v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu. Taktiež podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ nemôžu byť kladené neprimerane prísne formálne požiadavky na uplatnenie práv. III. Vyjadrenie žalovaného 17. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe žiadal túto zamietnuť, nakoľko rozhodnutie o zložení zábezpeky pre DPH považoval za vydané oprávnene. 18. Pri určení výšky zábezpeky na DPH žalovaný prihliadol na riziko vzniku nedoplatku na DPH žalobcu ako zdaniteľnej osoby. Zábezpeka sa vypočítava automatizovane v softvérovej aplikácii DM 4 a je záväzná, teda žalovaný nie je oprávnený stanoviť jej výšku v inej sume. 19. V zmysle § 14 daňového poriadku bol žalobca od 01.01.2014 povinný doručovať všetky podania výlučne elektronicky do elektronickej podateľne daňového úradu, čo v prípade odvolania zo dňa 30.04.2014 proti rozhodnutiu zo dňa 11.04.2014 nesplnil. 20. Ohľadom sťažnosti žalobcu na spôsob vybavenia jeho podania, ku ktorej priložil notársky overené opisy obrazoviek, žalovaný uviedol, že nepostupoval správne a namiesto prihlásenia sa do svojho jedinečného pracovného prostredia daňového subjektu prostredníctvom hesla po výbere typu autentifikácie blúdil po stránke finančnej správy bez autentifikácie, pričom prihlásenie sa do prostredia daňového subjektu je prvá neprehliadnuteľná, červeným označená ponuka na stránke finančnej správy. Žalobca sa preukázateľne neprihlásil do svojho jedinečného prostredia a bez zadania identifikátora a hesla sa pokúšal nájsť cestu do elektronickej podateľne. V súčasnosti podáva svoje podania elektronicky do elektronickej podateľne bez výhrad. IV. Návrh na predloženie predbežnej otázky Súdnemu dvoru EÚ 21. Žalobca podaním zo dňa 16.02.2015 navrhol, aby súd požiadal Súdny dvor EÚ o rozhodnutie o predbežnej otázke a prerušil konanie v zmysle § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. Predbežnou otázkou bolo: „Je potreba doručovania podania podľa § 13 ods. 5 daňového poriadku v súlade s čl. 34 ZFEÚ?“ 22. Citoval čl. 16 Charty základných práv EÚ a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ (ďalej aj len „ZFEÚ“). V zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ je čl. 34 ZFEÚ prostriedkom na napadnutie všetkých pravidiel, ktorých dôsledkom je obmedzenie obchodnej slobody, aj keď tieto pravidlá nie sú zamerané na výrobky pochádzajúce z iných členských štátov. 23. Ďalej žalobca poukázal na judikatúru Súdneho dvora EÚ vo veciach Deutscher Apothekerverband C-322/01, Simmenthal C-106/77, z ktorých vyplýva, že pokiaľ určitými obmedzeniami z dôvodu ochrany verejného záujmu dochádza k sťaženiu predaja napríklad tým, že predajca musí splniť osobitné predpoklady súvisiace s materiálnym a iným vybavením podnikania, má to dopad na voľný trh a ak také obmedzenia nesúvisia priamo so sledovaným cieľom a tento cieľ je možné dosiahnuť menej obmedzujúcimi opatreniami, potom sa vo vnútroštátnom práve jedná o porušenie práva EÚ v oblasti voľného trhu. 24. Daňový poriadok v zmysle výkladu žalovaného obmedzuje nielen žalobcu, ale aj iných podnikateľov viac, ako to dovoľuje právo EÚ, nakoľko spôsob doručovania podaní uvedený v daňovom poriadku je obmedzujúci. V. Posúdenie veci 25. Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že alternatívnemu návrhu (petitu) žalobcu nemožno vyhovieť, žaloba je nedôvodná, a preto ju zamietol. 26. Podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len „S.s.p.“) s účinnosťou od 1. júla 2016, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 27. Podľa druhej hlavy štvrtej časti S.s.p. nazvanej „Konanie o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy“ sa možno žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie. Žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu. 28. Podmienkou podania žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy je, že žalobca musí preukázať, že bol priamo ukrátený na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Iný zásah orgánu verejnej správy musí smerovať priamo proti žalobcovi alebo musí byť proti nemu priamo vykonaný, prípadne musí byť jeho následkami priamo dotknutý. 29. Podľa § 261 S.s.p., ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju zamietne. 30. Podľa § 14 ods. 1 daňového poriadku, povinnosť doručovať podania elektronickými prostriedkami podľa § 13 ods. 5 finančnej správe má a) daňový subjekt, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, b) daňový poradca za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní, c) advokát za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní, d) zástupca neuvedený v písmenách b) a c) za daňový subjekt, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, ktorého zastupuje pri správe daní. 31. Podľa § 14 ods. 2 daňového poriadku, prílohy k podaniu môžu subjekty podľa odseku 1 doručovať aj inak ako elektronickými prostriedkami. 32. Podľa § 13 ods. 5 daňového poriadku, podanie urobené elektronickými prostriedkami sa podáva prostredníctvom elektronickej podateľne podľa § 33 ods. 2 alebo prostredníctvom elektronickej podateľne ústredného portálu verejnej správy a musí byť podpísané zaručeným elektronickým podpisom osoby, ktorá ho podáva. Ak daňový subjekt chce doručovať finančnej správe písomnosti elektronickými prostriedkami, ktoré nebudú podpísané zaručeným elektronickým podpisom, oznámi správcovi dane údaje potrebné na doručovanie na tlačive podľa vzoru uverejneného na webovom sídle finančného riaditeľstva a uzavrie so správcom dane písomnú dohodu o elektronickom doručovaní. Dohoda obsahuje najmä náležitosti elektronického doručovania, spôsob overovania elektronického podania a spôsob preukazovania doručenia. 33. Podľa § 33 ods. 1 daňového poriadku, daňový subjekt pri elektronickej komunikácii s finančnou správou má po zadaní prístupových údajov na webovom sídle finančného riaditeľstva sprístupnenú osobnú internetovú zónu, obsahom ktorej sú najmä a) spis daňového subjektu v elektronickej forme, b) elektronický výpis z osobného účtu daňového subjektu, c) prístup na elektronickú podateľňu, d) elektronická osobná schránka, e) katalóg služieb. 34. Podľa § 33 ods. 2 až 4 daňového poriadku, elektronická podateľňa, ktorú prevádzkuje finančné riaditeľstvo, je spoločná pre finančnú správu. Elektronickú adresu elektronickej podateľne zverejňuje finančné riaditeľstvo na svojom webovom sídle, ako aj na webovom sídle ústredného portálu verejnej správy. Elektronická osobná schránka je elektronická schránka, ktorá je určená na komunikáciu s finančnou správou a ministerstvom. Podrobnosti o elektronickej komunikácii a poskytovaní elektronických služieb uverejní finančné riaditeľstvo a ministerstvo na svojich webových sídlach. 35. Podľa § 72 ods. 3 a 4 daňového poriadku, odvolanie možno podať do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje, ak tento zákon neustanovuje inak; najneskôr do uplynutia tejto lehoty možno podané odvolanie zmeniť alebo doplniť. Ak odvolanie neobsahuje zákonom predpísané náležitosti, prvostupňový orgán postupuje podľa § 13 ods. 8 a 9, pričom lehota na odstránenie nedostatkov odvolania nesmie byť kratšia ako 15 dní. 36. Z uvedených ustanovení daňového poriadku vyplýva, že s účinnosťou od 01.01.2014 vznikla žalobcovi ako platiteľovi DPH povinnosť doručovať všetky podania správcovi dane formou elektronických prostriedkov. Zákon vo svojich ustanoveniach špecifikuje spôsob a formu komunikácie v daňovom konaní medzi daňovými subjektmi a finančnou správou. 37. Konanie o ochrane pred iným zásahom orgánu verejnej správy predstavuje subsidiárnu formu súdnej ochrany v správnom súdnictve, ktorú možno aplikovať iba v prípade, ak iná právna možnosť ochrany chýba 38. Súd v danej veci musel posúdiť, či došlo k naplneniu jednotlivých znakov, ktorými je iný zásah v ustanovení § 252 S.s.p. vymedzený: - zásah nie je rozhodnutím, - zásah je alebo bol zameraný priamo proti fyzickej alebo právnickej osobe alebo bol proti nim vykonaný, - zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie, prípadne ide o skončený zásah, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa § 252 ods. 1 S.s.p. 39. Pre úspešnosť žaloby je rovnako potrebné aby bola podaná v rámci - dvojmesačnej subjektívnej lehoty, ktorá začína plynúť odo dňa, keď sa osoba dotknutá iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela; - dvojročnej objektívnej lehoty, ktorá plynie odo dňa vykonania iného zásahu orgánom verejnej správy. 40. Nová právna úprava v S.s.p. už nevyžaduje vyčerpanie prostriedkov nápravy pre podanie žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy. 41. Náležitosťou žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy je okrem náležitostí uvedených v § 257 S.s.p. aj tvrdenie fyzickej alebo právnickej osoby o ukrátení na svojich právach a právom chránených záujmoch. 42. Súd dospel k záveru, že konanie žalovaného nemožno považovať za iný zásah orgánu verejnej správy. Žalovaný postupoval správne, ak odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/ XXXX zo dňa 11.04.2014, ktoré mu bolo doručené e-mailom dňa 30.04.2014, považoval za nepodané z dôvodu, že daňový subjekt má povinnosť doručovať podania finančnej správe elektronickými prostriedkami v zmysle § 14 ods. 1 a § 13 ods. 5 daňového poriadku. 43. Podania sú v daňovom poriadku upravené v druhej hlave prvej časti tohto zákona, nazvanej „Základné a všeobecné ustanovenia“. Táto úprava rozoznáva dve formy podania a to písomnú a ústnu do zápisnice. Táto skutočnosť vyplýva z § 13 ods. 1 daňového poriadku. 44. V druhej hlave štvrtej časti daňového poriadku, ktorá upravuje daňové konanie, sú v rámci tretieho oddielu zaradené ustanovenia o odvolaní. Špeciálne ustanovenie § 72 ods. 2 daňového poriadku o odvolaní v daňovom konaní pozná len dve možné formy podania odvolania, a to písomnú a ústnu do zápisnice s tým, že toto ustanovenie špecifikuje orgán, ktorému sa odvolanie podáva - „správcovi dane alebo orgánu, ktorého rozhodnutie sa napadá“, aby účastník nesmeroval svoje odvolanie priamo odvolaciemu orgánu. 45. Daňový poriadok rozlišuje tri spôsoby doručenia písomného daňového podania, a to v listinnej podobe (buď podané prostredníctvom pošty, alebo zanesené osobne do podateľne daňového úradu), elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronickej podateľne, čo vyplýva z § 27 ods. 5 daňového poriadku, pričom osobitný druh doručenia je doručenie telefaxom, ktoré treba doplniť v listinnej podobe v zmysle § 13 ods. 6 daňového poriadku. 46. Ustanovenie § 14 daňového poriadku bližšie nešpecifikuje podania, ktorých sa povinnosť elektronického doručovania týka, ale určuje okruh osôb, ktoré majú povinnosť doručovať podania elektronickými prostriedkami. Podania, ktoré majú predpísanú formu (tzv. štruktúrované podania) ako sú daňové priznania, hlásenia, súhrnné výkazy musia byť podané elektronicky. Tieto podania nemôže daňový subjekt podať ústne do zápisnice u správcu dane. Iné podania ako sú napr. odvolanie, námietka, žiadosť, môžu byť podané buď elektronicky, alebo ústne do zápisnice. 47. Daňový poriadok nedefinuje pojem podanie. Tým, že v ustanovení § 14 daňový poriadok ukladá povinnosť doručovať elektronickými prostriedkami „podania“, ide podľa názoru súdu o všetky podania, vrátane odvolania. 48. Pokiaľ je daňový subjekt poučený o možnosti podať odvolanie písomne alebo ústne do zápisnice, pre osoby uvedené v § 14 daňového poriadku to znamená, že odvolanie môžu podať ústne do zápisnice u správcu dane alebo písomne, t.j. elektronickými prostriedkami. Ak po 01.01.2014 podá osoba uvedená v § 14 daňového poriadku podanie v listinnej podobe, takéto podanie nezakladá právne účinky. 49. Okruh osôb ustanovených v § 14 daňového poriadku si nemôže zvoliť doručenie písomného podania v listinnej podobe alebo podanie telefaxom. Tieto subjekty sú povinné urobiť podanie len elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronickej podateľne podľa § 33 ods. 2 daňového poriadku alebo prostredníctvom elektronickej podateľne ústredného portálu verejnej správy. Toto podanie musí byť podpísané zaručeným elektronickým podpisom osoby, ktorá ho podáva, alebo ak subjekt nemá zaručený elektronický podpis, musí uzavrieť so správcom dane písomnú dohodu o elektronickom doručovaní. 50. Súd sa stotožnil s názorom Krajského súdu v Žiline vysloveným v rozsudku sp. zn. 20S/76/2015 zo dňa 28.07.2015, ktorý Ústavný súd SR uznesením č. k. I. ÚS 480/2015-15 zo dňa 18.11.2015 vyslovil za súladný s Ústavou SR: „Z ustanovenia § 72 ods. 4 vyplýva, že odvolanie musí obsahovať náležitosti, a to náležitosti podľa § 13 daňového poriadku a náležitosti podľa § 72 ods. 4 daňového poriadku. Odkaz na ustanovenia o náležitostiach všeobecného podania znamená, že odvolanie musí byť podpísané osobou, ktorá ho podáva (§ 13 ods. 2), musí byť zrejmé, kto ho podáva, v akej veci, čo sa navrhuje, dôvody podania (§ 13 ods. 3), ak je doručené elektronicky, musí byť podpísané zaručeným elektronickým podpisom alebo daňový subjekt musí mať uzatvorenú dohodu o elektronickom doručovaní (§ 13 ods. 5). Systematickým a gramatickým výkladom možno dôjsť k záveru, že § 14 daňového poriadku obsahuje právnu úpravu týkajúcu sa, resp. bližšie špecifikujúcu spôsob doručovania elektronickými prostriedkami. Krajský súd dáva do pozornosti, že účinnosť § 14 daňového poriadku bola odložená v ustanovení § 165b daňového poriadku od 01.01.2014, pričom daňové subjekty mali dostatočný čas sa s novými povinnosťami oboznámiť a ich zavedenie bolo daňovou správou verejne prezentované. ... podania v písomnej forme doručené v listinnej podobe po 01.01.2014 osobou, ktorá je povinná doručovať podania správcovi dane elektronicky, nie sú podané v súlade s daňovým poriadok a takéto podania nezakladajú právne účinky. Povinnosť taxatívne uvedených osôb doručovať podania elektronickými prostriedkami sa vzťahuje na všetky podania, teda aj na odvolania.“ 51. Aj Ústavný súd SR vo vyššie citovanom uznesení konštatoval, že postup žalovaného, ktorý sa nezaoberal právne neúčinným odvolaním, ktoré nebolo doručené elektronickými prostriedkami a procesne ho neprejednal, resp. neodstúpil odvolaciemu orgánu, bol v súlade s Ústavou SR a daňovým poriadkom. 52. Nakoľko odvolanie žalobcu v prejednávanej veci nebolo podané v súlade s daňovým poriadkom elektronickými prostriedkami, postupoval žalovaný správne, keď ho vyhodnotil ako podanie nezakladajúce právne účinky a za nepodané, keďže žalobca je osobou, ktorá je povinná doručovať správcovi dane všetky podania elektronicky. Z uvedeného je zrejmé, že v prejednávanej veci sa nejednalo o iný zásah orgánu verejnej správy. 53. Súd dodáva, že žalobca sa mohol domáhať ochrany svojich práv aj podaním žaloby o preskúmanie zákonnosti oznámenia žalovaného č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Pešk zo dňa 14.05.2014, ktoré predstavuje v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. uznesenia sp. zn. 1 Sžo 162/2007 zo dňa 02.12.2008 a sp. zn. 5Sžf/31/2011 zo dňa 25.08.2011) spôsobilý predmet súdneho prieskumu. Súd zistil, že žalobca podal iba žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, avšak Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 1S/127/2014-44 zo dňa 03.09.2014 toto konanie zastavil, nakoľko žaloba smerovala proti prvostupňovému rozhodnutiu a Najvyšší súd SR toto uznesenie potvrdil uznesením sp. zn. 8Sžf/106/2014 zo dňa 25.10.2016. 54. K návrhu žalobcu na predloženie predbežnej otázky Súdnemu dvoru EÚ súd uvádza: 55. Podľa § 100 ods. 1 písm. c) S.s.p., správny súd konanie uznesením preruší, ak podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania správny súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti. 56. Vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia je súd ako autoritatívny orgán rozhodujúci spory a iné právne veci povinný obligatórne prerušiť súdne konanie, ak rozhodol o tom, že požiada podľa článku 267 ZFEÚ Súdny dvor EÚ o vydanie rozhodnutia o predbežnej (prejudiciálnej) otázke. 57. Povinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu požiadať Súdny dvor EÚ o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke je zakotvená v druhej vete článku 267 ZFEÚ. Túto povinnosť požiadať o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke nemožno však vykladať absolútne, t.j. že vnútroštátny orgán má vždy a za akýchkoľvek okolností povinnosť požiadať o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke. Predpokladom povinnosti začať konanie o predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu komunitárneho práva je v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ predovšetkým skutočnosť, či otázka komunitárneho práva je pre riešenie daného prípadu relevantná. Teda zmyslom riešenia predbežnej otázky nie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii súdu členskej krajiny, ale zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva. 58. Podľa čl. 267 ZFEÚ má Súdny dvor EÚ právomoc vydať rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú: a) výkladu zmlúv; b) platnosti a výkladu aktov inštitúcii, orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie. Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom a tento orgán usúdi, že rozhodnutie o nej je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia, môže sa obrátiť na Súdny dvor EÚ, aby o nej rozhodol. Ak sa táto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je tento súdny orgán povinný obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie. Túto povinnosť požiadať o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke nemožno vykladať absolútne, t.j. že vnútroštátny súdny orgán má vždy a za akýchkoľvek okolností povinnosť požiadať o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke v zmysle čl. 267 ZFEÚ. 59. K otázke povinnosti vnútroštátneho súdneho orgánu predložiť predbežnú otázku Súdnemu dvoru Európskej únie podľa čl. 267 ZFEÚ sa na základe predbežnej otázky položenej Corte suprema Cassazione vyjadril aj Súdny dvor EÚ. Podľa čl. 267 ZFEÚ je súd členského štátu, ktorého rozhodnutie nemožno napadnúť opravnými prostriedkami, povinný obrátiť sa na Súdny dvor EÚ, ak počas konania vyvstane otázka výkladu aktov prijatých orgánmi, inštitúciami alebo inými subjektmi Európskej únie. Podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ (rozsudok zo dňa 06.10.1982 vo veci C-283/81 Srl CILFIT a Lanificio di Gavardo SpA proti Ministero della sanita) súdy členských štátov túto povinnosť nemajú, pokiaľ 1) otázka komunitárneho (dnes úniového) práva nie je významná pre riešenie daného prípadu; 2) existuje ustálená judikatúra Súdneho dvora EÚ k danej otázke alebo rozsudok Súdneho dvora EÚ týkajúci sa v zásade identickej otázky, tzv. acte éclairé; 3) výklad a správna aplikácia komunitárneho práva sú úplne zjavné, tzv. acte clair. 60. Súd dospel k záveru, že v danom prípade nebolo potrebné predložiť predbežnú otázku Súdnemu dvoru EÚ. Iba samotné tvrdenie žalobcu, že vyvstala potreba položenia predbežnej otázky, samo o sebe nepostačuje na to, aby bola založená povinnosť súdu v zmysle čl. 267 ZFEÚ obrátiť sa na Súdny dvor EÚ s predbežnou otázkou, pokiaľ súd súčasne nedospeje (s pomocou vyššie uvedeného testu v bode 58 tohto uznesenia) k tomu, že bez predloženia predbežnej otázky nemôže dospieť k rozhodnutiu vo veci samej, súladnému s právom Únie. 61. V prípade žalobcu nebola splnená ani jedna z podmienok uvedených v bode 58 tohto uznesenia. Predbežná otázka, ktorú žalobca navrhoval predložiť Súdnemu dvoru EÚ, nie je významná pre riešenie daného prípadu a netýka sa úniového práva, ale vnútroštátneho práva. Povinnosť žalobcu ako daňového subjektu doručovať podania elektronickými prostriedkami finančnej správe vyplýva z vnútroštátnej právnej úpravy, t.j. daňového poriadku a nie z úniového práva. Okrem toho, v prípade žalobcu nebola splnená ani podmienka, že rozhodnutie súdu nemožno napadnúť opravnými prostriedkami, nakoľko súčasná právna úprava umožňuje žalobcovi podať proti tomuto uzneseniu kasačnú sťažnosť. 62. Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že žalobu, ako aj návrh na predloženie predbežnej otázky Súdnemu dvoru EÚ treba zamietnuť. 63. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 S.s.p. a v konaní neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal, rovnako ani žalovanému, ktorý podľa ustálenej judikatúry nemá v takomto prípade právo na náhradu trov konania. 64. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.