Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/129/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201023 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1014201023.4 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: KECKA, s. r. o., Okružná 3239, 900 01 Modra, IČO: 46 664 866, proti žalovanému: Daňový úrad Bratislava, Ševčenkova 32, 850 00 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 9103309/5/1471101/2014 zo dňa 11.04.2014, takto r o z h o d o l : Správny súd žalobu o d m i e t a. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Správny súd v r a c i a žalobcovi krátený súdny poplatok za podanie žaloby vo výške 63,30 eur prostredníctvom prevádzkovateľa systému - Slovenskej pošty, a.s., so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, po právoplatnosti tohto uznesenia. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou doručenou tunajšiemu správnemu súdu elektronickými prostriedkami dňa 23.06.2014 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 9103309/5/1471101/2014 zo dňa 11.04.2014, ktorým žalovaný ako orgán verejnej správy prvého stupňa v rámci registrácie na DPH uložil žalobcovi povinnosť zložiť zábezpeku vo výške 340.000,- eur na obdobie 12 mesiacov. Rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 23.04.2014. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca dňa 30.04.2014 odvolanie na e-mail žalovaného a zároveň ho doplnil v listinnej forme a podal ho poštou, doručenou žalovanému dňa 02.05.2014. Následne žalovaný po uplynutí odvolacej lehoty oznámením č. 9103309/5/1901167/2014 zo dňa 14.05.2014 žalobcovi oznámil, že jeho odvolanie sa považuje za nepodané, nakoľko v zmysle § 14 daňového poriadku je povinný od 01.01.2014 doručovať všetky podania výlučne elektronicky do elektronickej podateľne. Žalovaný preto považoval napadnuté prvostupňové rozhodnutie za právoplatné. Žalobca s právnym názorom žalovaného o správnosti spôsobu podania odvolania nesúhlasil a mal za to, že podaním odvolania, ktorému žalovaný nevyhovel, vyčerpal všetky opravné prostriedky. Žalobca žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 25.08.2014 uviedol, že žalobca odvolanie proti rozhodnutiu zo dňa 11.04.2014 podal na pošte v písomnej forme, zároveň aj e- mailom na adresu žalovaného, avšak nepodal ho do elektronickej podateľne v zmysle § 14 daňového poriadku. Dňa 03.06.2014 podal žalobca prostredníctvom elektronickej podateľne sťažnosť na spôsob vybavenia podania, kde priložil notársky overené opisy obrazoviek ako osvedčenie právne významnej skutočnosti, ktorá môže byť podkladom pre uplatnenie práv, alebo ktorou by mohli byť spôsobené právne následky. Žalovaný konštatoval, že pri prihlasovaní sa do elektronickej podateľne žalobca nepostupoval správne a namiesto prihlásenia sa do svojho jedinečného pracovného prostredia daňového subjektu prostredníctvom hesla po výbere typu autentifikácie blúdil po stránke finančnej správy bez autentifikácie. Prihlásenie sa do prostredia daňového subjektu je absolútne prvá, neprehliadnuteľná, červeným označená ponuka na stránke finančnej správy. Žalobca sa preukázateľne neprihlásil do svojho jedinečného prostredia a bez zadania identifikátora a hesla sa pokúšal nájsť cestu do elektronickej podateľne. Žalovaný zároveň poukázal na skutočnosť, že žalobca v súčasnosti účinne podáva akékoľvek podania predpísaným spôsobom do elektronickej podateľne. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby súd po preskúmaní postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v medziach vyjadrenia žalobu ako nedôvodnú zamietol. 3. Z obsahu spisového materiálu a z pripojeného administratívneho spisu žalovaného je zrejmé, že žalobca sa domáhal preskúmania zákonnosti prvostupňového rozhodnutia č. 9103309/5/1471101/2014 zo dňa 11.04.2014, voči ktorému je prípustné odvolanie podľa § 4c ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v lehote 8 dní od doručenia tohto rozhodnutia. Žalobca využil svoju zákonnú možnosť na podanie opravného prostriedku voči prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu a dňa 30.04.2014 podal odvolanie. Odvolanie však doručil na e-mail žalovaného, ktorý neslúži na podávanie podaní daňového subjektu, pričom však od 01.01.2014 je v zmysle daňového poriadku povinný doručovať všetky podania výlučne elektronicky do elektronickej podateľne. Z dôvodu nedodržania uvedeného zákonom predpísaného postupu žalovaný považoval odvolanie žalobcu zo dňa 29.04.2014 za nepodané. 4. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 5. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 6. Podľa § 7 písm. a) SSP, správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená. 7. Podľa § 27 ods. 1 SSP, pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa § 6 ods. 2. Ak orgán verejnej správy, ktorý vydal skoršie rozhodnutie alebo opatrenie, nie je v konaní pred správnym súdom žalovaným, má postavenie účastníka konania podľa § 32 ods. 3 písm. c). 8. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). 9. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 10. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 11. Konanie v správnom súdnictve je potrebné považovať za prostriedok ultima ratio, t. j. ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov správnych vzťahov nastupuje až po zlyhaní všetkých zákonných prostriedkov nápravy v rámci administratívneho konania. Uvedené je zrejmé z celej konštrukcie Správneho súdneho poriadku, keď zákon napr. požaduje zo strany žalobcu vyčerpanie prípustných opravných prostriedkov a pripúšťa iba preskúmanie druhostupňových rozhodnutí orgánov verejnej správy, vylučuje zo súdneho prieskumu rozhodnutia orgánov verejnej správy predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania, ale tiež v ustanovení § 27 ods. 1 SSP upravuje povinnosť správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy posúdiť i zákonnosť skôr vydaného správneho rozhodnutia alebo opatrenia, z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak nie je na jeho preskúmanie určený osobitný postup. 12. Stále je platná rímskoprávna zásada „vigilantibus iura scripta sunt", t.j. „práva patria bdelým", teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. Správny súd nesmie nahrádzať odvolací správny orgán, keďže v správnom súdnictve je predmetom súdneho prieskumu zákonnosti až konečné administratívne rozhodnutie alebo opatrenie. V tomto konaní však žalobca napáda prvostupňové administratívne rozhodnutie (rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 9103309/5/1471101/2014 zo dňa 11.04.2014). Takéto rozhodnutie nie je spôsobilým predmetom preskúmania súdom. Čiastkové rozhodnutia predbežnej povahy alebo tzv. podkladové rozhodnutia alebo opatrenia sa preskúmavajú až v spojení s konečným rozhodnutím, pretože samy osebe nevyvolávajú ujmu na právach. Tá sa prejaví až v spojení s konečným rozhodnutím. 13. Na tomto mieste teda možno uzatvoriť, že správne súdy preskúmavajú až konečné rozhodnutia orgánov verejnej správy - bez ohľadu na ich formu, pričom inými rozhodnutiami, resp. postupmi orgánov verejnej správy predchádzajúcimi sa zaoberajú až v rámci preskúmania napadnutého konečného rozhodnutia. Správny súd teda v zásade preskúmava akýkoľvek akt, po ktorého vydaní už nemôže nasledovať ďalšie konanie a ktorého vydanie môže ukrátiť na právach žalobcu, resp. ktoré sa týka základných práv a slobôd žalobcu. 14. Nie bez významu bude potom potreba poukázať i na ústavnoprávne korene daného princípu, keď síce základným kameňom správneho súdnictva je ochrana základných práv a slobôd jednotlivca pred svojvôľou štátu a jeho výkonnej moci zverenej orgánom verejnej správy, avšak tiež správny súd nesmie extenzívne poňatou preskúmavacou činnosťou zasahovať do právomoci moci výkonnej. Cieľom takejto úpravy teda bude predísť situácii, kedy by súdy vstupovali do potenciálne neskončených správnych konaní preskúmaním procesných rozhodnutí, čoho dôsledkom by mohlo byť až narušenie trojdelenia moci. 15. V danom prípade malo byť predmetom preskúmania, ako si žalobou uplatnil žalobca, rozhodnutie žalovaného č. 9103309/5/1471101/2014 zo dňa 11.04.2014 o uložení povinnosti zložiť zábezpeku vo výške 340.000,- eur na DPH. V zmysle poučenia o opravnom prostriedku bolo proti tomuto rozhodnutiu možné podať odvolanie podľa § 4c ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v lehote 8 dní od doručenia tohto rozhodnutia. Žalobca podal proti napadnutému prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, avšak nedodržal zákonom predpísaný postup na jeho podanie, keďže ho nedoručil do elektronickej podateľne žalovaného, a preto sa odvolanie považuje za nepodané. Žaloba žalobcu tak smeruje voči prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného, ktoré je vylúčené zo súdneho prieskumu podľa § 7 písm. a) SSP, keďže žalobca pred jeho právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, a preto správny súd žalobu ako neprípustnú v správnom súdnictve odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP. 16. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá. 17. Podľa § 11 ods. 3 veta tretia zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, sa žalobcovi vráti v konaní pred správnym súdom súdny poplatok, ak sa konanie zastavilo, ak sa správna žaloba, kasačná sťažnosť alebo žaloba na obnovu konania odmietla alebo vzala späť pred prejednaním veci. S poukazom na citované zákonné ustanovenie správny súd vracia žalobcovi krátený súdny poplatok vo výške 63,30 eur prostredníctvom prevádzkovateľa systému - Slovenskej pošty, a.s. 18. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.