Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Sd/132/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201101 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milota Tóthová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1014201101.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave samosudkyňou JUDr. Milotou Tóthovou v právnej veci navrhovateľa V.. M. X., A. K.Á. W. B. XXX proti odporkyni Sociálnej poisťovni ústredie, Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava o starobný dôchodok takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 27. marca 2014 zrušuje podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 27. marca 2014 odporkyňa podľa § 26a ods. 1 a ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť navrhovateľa zo dňa 27. januára 2014 o prehodnotenie starobného dôchodku. Rozhodla tak s odôvodením, že navrhovateľ neformálnou žiadosťou zo dňa 27. januára 2014 požiadal o prehodnotenie starobného dôchodku. Z potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPOU- OSZ-31.879-20/2013 zo dňa 4. decembra 2013 vyplýva, že navrhovateľovi bol podľa zákona č. 410/1991 o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky priznaný výsluhový príspevok od 1. mája 1997. Na vznik nároku na výsluhový dôchodok navrhovateľovi bolo zhodnotené obdobie základnej vojenskej služby od 2. októbra 1963 do 25. septembra 1965 v I. kategórii funkcií, doba príslušníka PZ od 16. februára 1973 do 31. decembra 1987 v I. kategórii funkcií, od 1. januára 1988 do 19. februára 1991 v II. kategórii funkcií, od 20. februára 1991 do 31. augusta 1991 v I. kategórii funkcií a od 1. septembra 1991 do 30. apríla 1997 v II. kategórii funkcií. Na základe žiadosti zo dňa 16. marca 2005 o priznanie starobného dôchodku bol navrhovateľovi v súlade s právnym stavom platným v čase podania žiadosti priznaný starobný dôchodok podľa § 26a zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a podľa § 259 a § 262 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení od 2. januára 2004. Poukázala na ustanovenie § 26a ods. 1 a 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov a § 262 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a uviedla, že nakoľko navrhovateľovi rozhodnutím číslo XXX XXX XXXXX z 9. februára 2006 už bol podľa § 26a zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení znení neskorších predpisov a podľa § 259 a § 262 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení od 2. januára 2004 priznaný starobný dôchodok, nárok na ďalší starobný dôchodok navrhovateľovi nevznikol. Navrhovateľ návrhom zo dňa 28.4.2014 žiadal preskúmať toto rozhodnutie bez uvedenia konkrétnejších dôvodov. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení zo dňa 10.11.2014 zotrval na podanom návrhu a namietal, že uvedený starobný dôchodok mu bol priznaný na základe odpracovaných 10 rokov v civilnom sektore a žiadosť o prepočet dôchodku podľa kategórií podával podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 27.6.2014 a 13.6.2017 uviedla, že navrhovateľ neformálnou žiadosťou zo dňa 27. januára 2014 požiadal o prehodnotenie starobného dôchodku. Poukázala na to, že navrhovateľovi bol na základe žiadosti zo dňa 16. marca 2005 o priznanie starobného dôchodku v súlade s právnym stavom platným v čase podania žiadosti priznaný starobný dôchodok právoplatným rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX zo dňa 9. februára 2006 podľa § 26a zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 107/1997 Z.z. a podľa § 259 a § 262 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení od 2. januára 2004 v sume 5 104 Sk mesačne, ktorý bol v súlade s § 66 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. zvýšený od 4. marca 2008 a od 5. augusta 2007. Z potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPOU-OSZ-31.879-20/2013 zo dňa 4. decembra 2013 vyplýva, že navrhovateľovi bol podľa zákona č. 410/1991 o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky priznaný výsluhový príspevok od 1. mája 1997. Zdôraznila, že na vznik nároku na výsluhový dôchodok navrhovateľovi bolo zhodnotené obdobie základnej vojenskej služby od 2. októbra 1963 do 25. septembra 1965 v I. kategórii funkcií, doba príslušníka PZ od 16. februára 1973 do 31. decembra 1987 v I. kategórii funkcií, od 1. januára 1988 do 19. februára 1991 v II. kategórii funkcií, od 20. februára 1991 do 31. augusta 1991 v I. kategórii funkcií a od 1. septembra 1991 do 30. apríla 1997 v II. kategórii funkcií. Poukázala na ustanovenie § 26a ods. 1 a 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov a § 262 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a uviedla, že nakoľko navrhovateľovi rozhodnutím číslo XXX XXX XXXXX z 9. februára 2006 podľa § 26a zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení znení neskorších predpisov a podľa § 259 a § 262 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení od 2. januára 2004 už bol priznaný starobný dôchodok, nárok na ďalší starobný dôchodok navrhovateľovi nevznikol. Záverom uviedla, že navrhovateľovi boli zhodnotené doby dôchodkového zabezpečenia získané vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia pri priznaní pomerného starobného dôchodku a na nárok na pomerný starobný dôchodok navrhovateľa bola započítaná doba zamestnania (resp. poistenia), ktorú získal vo všeobecnom systéme, a preto nie je možné zvýšiť pomerný starobný dôchodok. napadnuté rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 27. marca 2014 žiadala ako vecne správne potvrdiť. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 250l a nasl. O.s.p., prejednal návrh navrhovateľa a dospel k záveru, že návrh je dôvodný. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s dávkovým spisom odporkyne číslo XXX XXX XXXX X, dôchodkovým spisom navrhovateľa vedeným na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky, sekcia personálnych a sociálnych činností, odbor sociálneho zabezpečenia, Bratislava a spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav. Navrhovateľ žiadosťou spísanou dňa 16.3.2005 požiadal odporkyňu o priznanie starobného dôchodku od 4.8.2002. Rozhodnutím číslo 420 804 7180 zo dňa 9. februára 2006 odporkyňa podľa § 26a zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 107/1999 Z.z. a § 259 a § 262 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení navrhovateľovi od 2. januára 2004 priznala starobný dôchodok v sume 5 104 Sk mesačne, zvýšený od 1. februára 2004 na sumu 5 309 Sk mesačne, od 1. decembra 2004 na sumu 5 490 Sk mesačne a od júla 2005 na sumu 5 976 Sk mesačne. Navrhovateľ neformálnou žiadosťou zo dňa 27.1.2014 žiadal o prepočet dôchodku podľa kategórií a uviedol, že nároky poistencov vyplývajúce zo zaradenia doby služby do I. a II. kategórie funkcií sa podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. priznávajú do 31. decembra 2013 aj tým poistencom, ktorým bol priznaný príspevok za službu alebo výsluhový príspevok, ktoré sa podľa zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov v znení neskorších predpisov a zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa považujú za výsluhový dôchodok a tiež poistencom, ktorým bol priznaný výsluhový dôchodok. Upravený dôchodok žiadal zaslať spätne za uplynulé tri roky. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 27. marca 2014 odporkyňa podľa § 26a ods. 1 a ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť navrhovateľa zo dňa 27. januára 2014 o prehodnotenie starobného dôchodku. Navrhovateľ pri výsluchu v súdnom konaní zotrval na návrhu a poukázal na to, že ešte pred nástupom na Policajného zboru pracoval desať rokov v civilnom zamestnaní, ktoré mu boli zhodnotené až na dvadsaťštyri dní, kedy po návrate zo základnej vojenskej služby pracoval ako brigádnik vo Vinárskych závodoch. Zástupkyňa odporkyne sa v plnom rozsahu pridŕžala písomného vyjadrenia zo dňa 27.6.2014 a 13.6.2017. Napadnuté rozhodnutie žiadala ako vecne správne potvrdiť. Podľa § 26a ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších prepisov policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby má nárok na pomerný starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 10 rokov a dosiahol vek aspoň 60 rokov. Podľa § 26a ods. 2 cit. zákona policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby sa do doby zamestnania potrebnej na nárok na pomerný starobný dôchodok nezapočítava profesionálna služba, ak túto službu vykonával v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok alebo ak policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby bol priznaný invalidný výsluhový dôchodok. Podľa § 274 ods. 1 cit. zákona nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023. Podľa § 65 ods. 2 cit. zákona dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa Čl.19 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 dávky uvedené v článku 17 a 18 musia byť poskytované po celú dobu sociálnej udalosti. Podľa Čl. 33 ods. 2 cit. Dohovoru č. 128 ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. Podľa § 109 ods. 1 zákona č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky policajt musí byť uvoľnený zo služobného pomeru, ak o to požiada. Žiadosť musí byť písomná a doručená služobnému orgánu, inak je neplatná. Podľa § 119 ods. 1 cit. zákona príspevok za službu (ďalej len "príspevok") patrí za podmienok ďalej uvedených policajtovi, ktorého služobný pomer skončil uvoľnením alebo prepustením z niektorého z dôvodov uvedených v § 110 ods. 1 písm. a), b), c) alebo d). Podľa § 120 ods. 1 cit. zákona príspevok je 25% služobného príjmu, ak policajt vykonával službu aspoň po dobu 15 rokov. Za každý ďalší ukončený rok trvania služobného pomeru sa príspevok zvyšuje o 1% služobného príjmu, najviac však do výšky 40% služobného príjmu. Podľa § 120 ods. 2 cit. zákona príspevok sa vymeriava z posledného hrubého mesačného služobného príjmu policajta pred skončením služobného pomeru, alebo ak je to pre neho výhodnejšie, z jeho priemerného hrubého služobného príjmu za posledných 12 mesiacov pred skončením služobného pomeru. Podľa § 284 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície príspevok za službu, na ktorý vznikol nárok podľa predpisov platných pred účinnosťou tohto zákona, sa považuje za príspevok podľa tohto zákona, a to vo výške, v akej sa vypláca ku dňu účinnosti tohto zákona. Podľa § 124 ods. 3 písm. d) zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov príspevky za službu, na ktoré vznikol nárok podľa § 119 až 122 zákona č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti, a od tohto dňa sa zvyšujú o 0,2% tejto výšky za každý skončený rok trvania služobného pomeru, ak ide o výsluhové príspevky, ktoré boli priznané po 31. decembri 1996. V preskúmavanej veci súd zistil, že na základe neformálnej žiadosti navrhovateľa zo dňa 27.1.2014, ktorou požiadal o prepočet dôchodku podľa kategórií funkcií odporkyňa rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 27. marca 2014 podľa § 26a ods. 1 a ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť navrhovateľa zo dňa 27. januára 2014 o prehodnotenie starobného dôchodku s odôvodením, že navrhovateľ neformálnou žiadosťou zo dňa 27. januára 2014 požiadal o prehodnotenie starobného dôchodku. Z potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPOU-OSZ-31.879-20/2013 zo dňa 4. decembra 2013 vyplýva, že navrhovateľovi bol podľa zákona č. 410/1991 o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky priznaný výsluhový príspevok od 1. mája 1997. Na vznik nároku na výsluhový dôchodok navrhovateľovi bolo zhodnotené obdobie základnej vojenskej služby od 2. októbra 1963 do 25. septembra 1965 v I. kategórii funkcií, doba príslušníka PZ od 16. februára 1973 do 31. decembra 1987 v I. kategórii funkcií, od 1. januára 1988 do 19. februára 1991 v II. kategórii funkcií, od 20. februára 1991 do 31. augusta 1991 v I. kategórii funkcií a od 1. septembra 1991 do 30. apríla 1997 v II. kategórii funkcií. Na základe žiadosti zo dňa 16. marca 2005 o priznanie starobného dôchodku bol navrhovateľovi v súlade s právnym stavom platným v čase podania žiadosti priznaný starobný dôchodok podľa § 26a zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a podľa § 259 a § 262 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení od 2. januára 2004. Poukázala na ustanovenie § 26a ods. 1 a 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov a § 262 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a uviedla, že nakoľko navrhovateľovi rozhodnutím číslo XXX XXX XXXXX z 9. februára 2006 už bol podľa § 26a zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a podľa § 259 a § 262 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení od 2. januára 2004 priznaný starobný dôchodok, nárok na ďalší starobný dôchodok navrhovateľovi nevznikol. Z dávkového spisu navrhovateľa vedeného na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky, sekcia personálnych a sociálnych činností a osobný úrad, odbor sociálneho zabezpečenia súd zistil, že navrhovateľ bol na základe jeho žiadosti personálnym rozkazom riaditeľa odboru hospodárskeho zabezpečenia Všeobecnej sekcie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky číslo 12 zo dňa 7.4.1997 uvoľnený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru a jeho služobný pomer skončil dňom 30.4.1997. Navrhovateľovi bol rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, orgán sociálneho zabezpečenia, Bratislava Č.p. : VS-31.879/ZS-2-97 zo dňa 17.6.1997 podľa § 119 a § 120 zákona SNR číslo 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov policajného zboru Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v súčinnosti s §§ 84 a 85 Výnosu MV SR č. 86 zo dňa 16.12.1991, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 410/1991 Zb. v znení ďalších zmien a doplnení priznaný od 1.5.1997 príspevok za službu v sume 7 900,- Sk mesačne. Rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, orgán sociálneho zabezpečenia, Bratislava Č.p.: SPC - 31879/6-98 zo dňa 1.7.1998 podľa § 211 ods. 3 a § 284 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície sa príspevok za službu vyplácaný vo výške 7 900 Sk mesačne považuje od 1.4.1998 za výsluhový príspevok, ktorý sa navrhovateľovi od 1. júla 1998 zvyšuje o 316 Sk mesačne, spolu 8 216 Sk mesačne. Rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, odbor sociálneho zabezpečenia, sekcie personálnych a sociálnych činností, Bratislava Č.p.: SPC - 31879/6-2002 zo dňa 16.8.2002 podľa ustanovenia § 124 ods. 3 písm. d) zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa od 1. júla 2002 príspevok za službu vo výške 9 115 Sk považuje za výsluhový dôchodok podľa tohto zákona a tento sa súčasne zvyšuje na sumu 9 589 Sk. Podľa vyjadrenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcia personálnych a sociálnych činností, odbor sociálneho zabezpečenia, Bratislava, Č.p.: SPC-31.879-10/5-2005 zo dňa 24.10.2005 navrhovateľ mal priznaný príspevok za službu od 1.5.1997 podľa § 119 a § 120 zákona č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru SR v znení neskorších predpisov. Pre nárok a výšku príspevku za službu bola zhodnotená doba služby od 2.10.1963 do 25.9.1965 základná vojenská služba, od 16.2.1973 do 30.4.1997 policajný zbor a zvýhodnený zápočet v počte 7 rokov a 1 mesiac. Od 1.7.2002 bol príspevok za službu navrhovateľa podľa § 124 ods. 3 písm. d) zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov preklasifikovaný na výsluhový dôchodok. Z dávkového spisu odporkyne číslo XXX XXX XXXX X súd zistil, že podľa potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcia personálnych a sociálnych činnosti a osobný úrad, odbor sociálneho zabezpečenia, Bratislava číslo SPOU-OSZ-31.879-20/2013-VZ zo dňa 4.12.2013 navrhovateľovi podľa zákona č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky bol priznaný od 1.5.1997 príspevok za službu, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok. Na určenie sumy priznanej dávky bola zhodnotená doba služobného pomeru v rozsahu 26 rokov a 75 dní a zvýhodnený zápočet 7 rokov a 30 dní. Doba služobného pomeru zaradená do I. a II. kategórie funkcií bola získaná: od 2.10.1963 do 25.9.1965 v I. kategórii funkcií - základná vojenská služba, od 16.2.1973 do 31.12.1987 v I. kategórii funkcií - príslušník Policajného zboru, od 1.1.1988 do 19.2.1991 v II. kategórii funkcií - príslušník Policajného zboru, od 20.2.1991 do 31.8.1991 v I. kategórii funkcií - príslušník Policajného zboru a od 1.9.1991 do 30.4.1997 v II. kategórii funkcií - príslušník Policajného zboru. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že navrhovateľovi nebol priznaný výsluhový dôchodok, ale príspevok za službu, ktorý sa § 124 ods. 3 písm. d) zákona č. 328/2002 Z.z. len považuje od 1.7.2002 za výsluhový dôchodok. V zákone č. 328/2002 Z.z. v § 124 ods. 3 písm. d) o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov nie je jednoznačne uvedené, pre aké účely sa príspevok za službu považuje za výsluhový dôchodok. Za tejto situácie nie je možné jednoznačne konštatovať, že jedna dávka a to výsluhový príspevok za službu je totožná s dávkou výsluhového dôchodku. Treba prihliadnuť pri posúdení takejto zmeny aj na to, že výsluhový príspevok bol štátnou dávkou, ktorá sa policajtom a vojakom vyplácala z rozpočtových prostriedkov ministerstva a jednalo sa o štátnu dávku, ktorá sa poskytovala ako náhrada za dobu služby po skončení služobného pomeru. Súd konštatuje, že vzhľadom na odlišný spôsob výpočtu výsluhového príspevku tento nie je rovnocenný s výsluhovým dôchodkom priznaným podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z.z. a teda aj naďalej je iba príspevkom podľa zákona č. 410//1991 Zb. a za výsluhový dôchodok sa iba považuje. V preskúmavanej veci súd mal ďalej za preukázané, že navrhovateľovi bol priznaný výsluhový príspevok od 1.5.1997, ktorý sa podľa ustanovenia § 284 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície od 1.4.1998 považuje za príspevok podľa tohto zákona a podľa ustanovenia § 124 ods. 32 písm. d) zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov z povolania a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa od 1.7.2002 považuje za výsluhový dôchodok, pričom pre priznanie výsluhového príspevku od 1.5.1997 a jeho výšku bola zhodnotená od 2.10.1963 do 25.9.1965 základná vojenská služba v I. kategórii funkcií, od 16.2.1973 do 31.12.1987 služba v Policajnom zbore v I. kategórii funkcií, od 1.1.1988 do 19.2.1991 služba v Policajnom zbore v II. kategórii funkcií, od 20.2.1991 do 31.8.1991 v I. kategórii služba v Policajnom zbore v I. kategórii funkcii a od 1.9.1991 do 30.4.1997 služba v Policajnom zbore v II. kategórii funkcií. Ustanovenie § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. zákona o sociálnom poistení vyjadruje zásadu zachovania nárokov, ktoré boli získané aj v predchádzajúcom období, t.j. za účinnosti zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sa nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie zachovávajú do 31.12.2023 a na základe tejto skutočnosti nie je preto možné stanoviť pre navrhovateľa menej výhodné podmienky ako boli stanovené predchádzajúcou právnou úpravou. Súd mal za preukázané, že navrhovateľ nežiadal o zníženie dôchodkového veku, ale žiadal o započítanie nezohľadnených chýbajúcich rokov do celkového počtu započítaných rokov obdobia dôchodkového poistenia v súlade s § 274 ods. 1. zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Súd v tejto súvislosti poukazuje na už ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 7 So/138/2011 z 15. augusta 2011 a rozsudok č. 9 So/214/2008 z 28. októbra 2009, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil právny názor, ktorý je pre odporkyňu záväzný, že musí postupovať podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru ak má alebo by inak mala chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť (prežitie ustanoveného veku) môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená nepresahuje druhú dávku a z článku 33 ods. 2 Dohovoru vyplýva, že v prípade súbehu nárokov na starobný dôchodok tak zo všeobecného ako aj osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) je v zmysle Dohovoru možné starobný dôchodok zo všeobecného systému iba krátiť a to najviac o sumu, ktorá neprevyšuje sumu výsluhového dôchodku (príspevku za službu, ktorý je považovaný za výsluhový dôchodok). Príspevok za službu ako dávka sociálneho zabezpečenia považovaný za výsluhový dôchodok má od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru a na účely stanovenia výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli hodnotené na účely príspevku za službu a až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu príspevku za službu považovaného za výsluhový príspevok. V prípade navrhovateľa, s prihliadnutím na vyššie uvedené, príspevok za službu považovaný za výsluhový dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku plní funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia. Súd ďalej konštatuje, že navrhovateľovi bol priznaný rozhodnutím číslo 420 804 7180 zo dňa 9. februára 2006 podľa § 26a zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 107/1999 Z.z. a § 259 a § 262 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení od 2. januára 2004 starobný dôchodok podľa právnych predpisov platných v tom čase, pričom bola zohľadnená doba zamestnania len zo všeobecného systému, avšak bola vylúčená doba od 2.10.1963 do 30.4.1997 výkonu služby v I. a II. kategórii funkcií v osobitnom systéme sociálneho poistenia (zabezpečenia) z obdobia dôchodkového poistenia. V danom prípade mal navrhovateľ priznaný výsluhový príspevok, ktorý je potrebné považovať od dovŕšenia dôchodkového veku za starobný dôchodok z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, teda ako peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu situáciu, za ktorú sa poskytuje starobný dôchodok zo všeobecného sociálneho systému. Súd nezistil dôvody, pre ktoré by sa mal odchýliť od právnych názorov, ktoré zaujal Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach, ktoré sa práve týkali aplikácie ustanovenia čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných starobných a pozostalostných dávkach v súvislosti s krátením sumy starobného dôchodku za rovnakej skutkovej situácie ako v tomto prípade navrhovateľa, a preto vzhľadom na vyššie uvedené nepovažoval postup odporkyne za súladný s už ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 27. marca 2014 s prihliadnutím na § 250l ods. 2 v spojení s 250j ods. 2 písm. a) podľa § 250q ods. 2 O.s.p. zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní odporkyňa opätovne posúdi nárok navrhovateľa na starobný dôchodok a jeho prepočet so zohľadnením doby služby od 2.10.1963 do 30.4.1997 vykonávanej v I. a II. kategórii funkcií aj s prihliadnutím na čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 invalidných, starobných a pozostalostných dávkach. V novom konaní je odporkyňa viazaná názorom súdu (§ 250r O.s.p.). O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. V konaní úspešnému navrhovateľovi súd trovy konania nepriznal, nakoľko si žiadne trovy konania neuplatnil. V danom prípade súd postupoval podľa ustanovenia § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, podľa ktorého konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. /§ 205 ods.1 O.s.p./