Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Sd/144/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201154 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milota Tóthová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1014201154.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave samosudkyňou JUDr. Milotou Tóthovou v právnej veci navrhovateľa D. D., H. C.Á. X, I., zastúpený N.. W. D., H. U. proti odporkyni Sociálnej poisťovni ústredie, Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava o starobný dôchodok takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 18. júna 2014 v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 2. januára 2015 potvrdzuje. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 18. júna 2014 odporkyňa žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok zo dňa 4. apríla 2014 zamietla, pretože nespĺňa podmienky uvedené v § 65, § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z.z. a § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Rozhodla tak s poukazom na ustanovenie § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a § 21 ods. 1 a § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších prepisov s odôvodnením, že podľa potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v Bratislave zo dňa 24. januára 2014 bol navrhovateľ dňa 31. decembra 1992 uvoľnený zo služobného pomeru z dôvodu podľa čl. 2 písm. a) ústavného zákona č. 624/1992 Zb. a z tohto dôvodu nespĺňa podmienku vzniku nároku na starobný dôchodok podľa ustanovenia § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, t.j. od 55 rokov veku. Poukázala ďalej aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 55/2011 a na ustanovenie § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a uviedla, že nakoľko navrhovateľ v zamestnaní zaradenom do I. kategórie funkcií získal v období od 15. júla 1975 do 31. decembra 1992 iba 5770 dní, t.j. 16 rokov a 206 dní, nárok na prepočet starobného dôchodku navrhovateľovi podľa uvedených podmienok nevznikol a súčasne navrhovateľ nespĺňa ani podmienku vzniku nároku na starobný dôchodok podľa ustanovenia § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, nakoľko zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie podľa § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení netrvalo k 31. decembru 1999. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 2. januára 2015 odporkyňa žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok zo dňa 4. apríla 2014 ku dňu 16. apríla 2013 zamietla pretože nespĺňa podmienky uvedené v § 65, § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z.z. a § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Rozhodla tak s poukazom na ustanovenie § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, 21 ods. 1 a § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších prepisov s odôvodnením, že podľa potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v Bratislave zo dňa 24. januára 2014 bol navrhovateľ dňa 31. decembra 1992 uvoľnený zo služobného pomeru z dôvodu podľa čl. 2 písm. a) ústavného zákona č. 624/1992 Zb. a z tohto dôvodu nespĺňa podmienku vzniku nároku na starobný dôchodok podľa ustanovenia § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 1001988 Zb. o sociálnom zabezpečení, t.j. od 55 rokov veku, ktorý navrhovateľ dovŕšil 16. apríla 2013. Poukázala ďalej aj na názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrený v rozhodnutí č. 55/2011 uverejnený v Zbierke stanovísk a Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky 5/2011 a na ustanovenie § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a uviedla, že nakoľko navrhovateľ v zamestnaní zaradenom do I. kategórie funkcií získal v období od 15. júla 1975 do 31. decembra 1992 iba 5770 dní, t.j. 16 rokov a 206 dní nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi podľa uvedených podmienok k 16. aprílu 2013 nevznikol. S poukazom na ustanovenie § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení uviedla, že nakoľko zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie podľa § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení netrvalo k 31. decembru 1999 navrhovateľ nespĺňa podmienku vzniku nároku na starobný dôchodok ku dňu 16. apríla 2013. Záverom uviedla, že týmto rozhodnutím mení rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 18. júna 2014. Navrhovateľ návrhom zo dňa 8.7.2014 v spojení s podaním zo dňa 17.10.2014 žiadal preskúmať rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 18. júna 2014 a poukazoval na to, že rozhodnutie je vecne i právne nesprávne a nezákonné, nakoľko odporkyňa porušila § 195 ods. a § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., nepostupovala v súlade so zákonom č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a nevzala do úvahy ústavný zákon č. 624/1992 Zb. o zániku funkcie sudcov a o skončení pracovných a služobných pomerov v súvislosti so zánikom Českej a Slovenskej Federatívnej republiky, ktorý sa vzťahuje na predmetnú vec. Poukazoval na to, že podľa oznámenia Ministerstva vnútra, sekcie personálnych a sociálnych činností a osobný úrad, odboru sociálneho zabezpečenia Bratislava č. SPOU- OSZ-120853-15/2014-VZ zo dňa 24.1.2014 bolo potvrdené, že jeho služobný pomer bol ukončený podľa čl. 2 písm. c) ústavného zákona č. 624/1992 Zb. o zániku funkcie sudcov a o skončení pracovných a služobných pomerov v súvislosti so zánikom Českej a Slovenskej Federatívnej republiky, na určenie sumy priznanej dávky bola zhodnotená doba služobného pomeru v rozsahu 16 rokov a 206 dní a na základe uvedeného zastával názor, že jeho služobný pomer s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky v I. pracovnej kategórii bol ukončený podľa čl. 2 písm. c) citovaného ústavného zákona. Ďalej s poukazom na čl. 3 ods. 5 tohto ústavného zákona uviedol, že podľa tohto ústavného zákona aj nároky na sociálne zabezpečenie v prípade prepustenia zo služobného pomeru z dôvodu zániku Československej federatívnej republiky sa posudzujú ako nároky pri prepustení zo služobného pomeru z dôvodu reorganizačných zmien a na základe tohto mal za zato, že odporkyňa zamietla jeho žiadosť o starobný dôchodok protizákonne. Návrhom zo dňa 27.1.2015 navrhovateľ žiadal preskúmať rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 2. januára 2015 a namietal, že odporkyňa o jeho žiadosti o starobný dôchodok rozhodla dvakrát, čo považoval za nezmyselné, zavádzajúce a zmätočné, pričom druhé rozhodnutie zo dňa 2.1.2015 v tej istej veci bolo vydané skôr ako rozhodol krajský súd. V ostatnom sa pridŕžal v plnom rozsahu námietok uvedených v jeho návrhu zo dňa 8.7.2014. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení zo dňa 29.3.2016 v celom rozsahu zotrval na námietkach uvedených v jeho návrhoch, postup odporkyne pri vydávaných rozhodnutiach považoval za nesprávny z procesnoprávneho hľadiska a zastával názor, že takýto postup odporkyne nie je v súlade so zákonom č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, nakoľko tento zákon nepozná a ani právna teória nepozná pojem zmenové rozhodnutie. Zastával názor, že spĺňa podmienky priznania nároku na starobný dôchodok, nakoľko jeho zamestnanie trvalo v období k 31. decembru 1999 a spĺňa predpoklady podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., t.j. vek 55 rokov, získal najmenej 15 rokov služby v I. kategórii funkcií a tiež zamestnanie uvedené v § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. a poukázal na to, že bol uvoľnený na základe ústavného zákona č. 624/1992 Zb. o zániku funkcie sudcov a o skončení pracovných a služobných pomerov v súvislosti so zánikom Českej a Slovenskej Federatívnej republiky. Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 23.1.2015 a 16.6.2016 uviedla, že podmienky nároku na starobný dôchodok upravuje ustanovenie § 65 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z.z., podľa ktorého dôchodkový vek je 62 rokov veku, ak zákon neustanovuje inak, pričom podľa § 274 ods. 1 zákona, nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023. Poukázala na to, že dôchodkový vek navrhovateľa bol posúdený s prihliadnutím na ustanovenie § 21 ods. 1, § 14 ods. 4 a § 174 ods. 1 a 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a s prihliadnutím na názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrený v rozhodnutí č. 55/2011 uverejnený v Zbierke stanovísk a Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky 5/2011 a uviedla, že podľa potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v Bratislave zo dňa 24. januára 2014 bol navrhovateľ dňa 31. decembra 1992 uvoľnený zo služobného pomeru z dôvodu podľa čl. 2 písm. a) ústavného zákona č. 624/1992 Zb. a z uvedeného dôvodu navrhovateľ nespĺňa podmienku vzniku nároku na starobný dôchodok podľa ustanovenia § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, t.j. od 55 rokov veku, ktorý navrhovateľ dovŕšil dňa 16. apríla 2013. Zdôraznila, že vzhľadom na to, že navrhovateľ v zamestnaní v I. kategórie funkcií, ktoré je postavené na roveň zamestnania I. pracovnej kategórie uvedenom v § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. písm. b) až h) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení získal v období od 15. júla 1975 do 31. decembra 1992 iba 5770 dní, t.j. 16 rokov a 206 dní, nárok na starobný dôchodok mu podľa uvedených podmienok k 16. aprílu 2013 nevznikol. S poukazom na ustanovenie § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení ďalej zdôraznila, že nakoľko zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie podľa § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení netrvalo k 31. decembru 1999 navrhovateľ nespĺňa podmienku vzniku nároku na starobný dôchodok ku dňu 16. apríla 2013. Uviedla ďalej že napadnuté rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 18. júna 2014 v časti jeho odôvodnenia zmenila rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 2. januára 2015. V súvislosti s námietkou navrhovateľa, že jeho pracovný pomer bol ukončený z dôvodu podľa čl. 2 písm. c) ústavného zákona č. 624/1992 Zb. o zániku funkcie sudcov a o skončení pracovných a služobných pomerov v súvislosti so zánikom Českej a Slovenskej Federatívnej republiky a podľa čl. 3 ods. 5 tohto ústavného zákona poukázala na ustanovenie § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb., v ktorom sú uvedené dôvody prevedenia alebo uvoľnenia zo služby v I. kategórii funkcií alebo zamestnaní v I. kategórii, t.j. dôvody uvedené v § 12 ods. 3 písm. d) a e) zákona č. 100/1988 Zb. Poukázala tiež na to, že bolo vykonané opakované šetrenie na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky k dôvodom ukončenia služobného pomeru navrhovateľa a Ministerstvo Slovenskej republiky v oznámení č. SPOU-SZ-120.853-19-VZ z 28.4.2016 potvrdilo, že služobný pomer navrhovateľa bol ukončený z dôvodu iného a nie z dôvodu uvedeného v § 12 ods. 3 písm. d) zákona č. 100/1988 Zb. Ďalej poukázala na znenie vykonávacie predpisu v čase skončenia služobného pomeru navrhovateľa, t.j. § 12 ods. 10 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení z čoho je zrejmé, že ukončením zamestnania z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) zákona č. 100/1988 Zb. je potrebné považovať ukončenie zamestnania podľa § 46 ods. 1 písm. a) až c) Zákonníka práce. Poukázala na to, že navrhovateľ mal ukončený služobný pomer podľa čl. 2 písm. c) ústavného zákona č. 624/1992 Zb. a uviedla, že s prihliadnutím na čl. 3 ods. 5 citovaného ústavného zákona je zrejmé, že ukončenie pracovného pomeru podľa čl. 2 písm. c) ústavného zákona č. 624/1992 Zb. umožňujú právne predpisov hodnotiť ako by išlo o ukončenie služobného pomeru v dôsledku organizačných zmien výlučne na účely nároku na dávky uvedené v ôsmej hlave zákona č. 334/1991 Zb. a to konkrétne na účely odchodného, platového vyrovnania, príspevku za službu a úmrtného a keby bolo zámerom zákonodarcu priznať uvedeným osobám aj iné nároky vznikajúce z dôvodu ukončenia služobného pomeru v dôsledku organizačných zmien, vrátane nárokov v oblasti dôchodkového zabezpečenia (poistenia) obsahoval by ústavný zákon č. 624/1992 právnu úpravu aj v tomto smere. Uviedla, že vzhľadom na uvedené je treba konštatovať, že služobný pomer navrhovateľa na účely nároku na dôchodok nebol skončený z organizačných dôvodov a skončenie služobného pomeru navrhovateľa má za následok len vznik nároku na odchodné, platové vyrovnanie, príspevku za službu a úmrtné, za rovnakých podmienok, ako keby služobný pomer skončil v dôsledku organizačných zmien. Napadnuté rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 18. júna 2014 v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 2. januára 2015 žiadala ako vecne správne potvrdiť. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 18. júna 2014 v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 2. januára 2015 podľa § 250l a nasl. O.s.p., prejednal návrhy navrhovateľa a dospel k záveru, že návrhy nie sú dôvodné. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s dávkovým spisom odporkyne číslo XXX XXX XXXX X, dôchodkovým spisom navrhovateľa vedeným na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky, sekcia personálnych a sociálnych činností a osobný úrad, odbor sociálneho zabezpečenia Bratislava a spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav. Navrhovateľ žiadosťou spísanou dňa 4.4.2014 požiadal odporkyňu o priznanie starobného dôchodku od 16.4.2013. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 18. júna 2014 v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 2. januára 2015 odporkyňa žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok zo dňa 4. apríla 2014 ku dňu 16. apríla 2013 zamietla, pretože nespĺňa podmienky uvedené v § 65, § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z.z. a § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov Navrhovateľ pri výsluchu v súdnom konaní v plnom rozsahu zotrval na podaných návrhoch. Uviedol, že v dobe samostatnej Slovenskej republiky bol príslušníkom letky ministerstva vnútra a služobný pomer mu bol ukončený nie z jeho vôle, inak by pôsobil ako príslušník ozbrojených síl naďalej, bolo to však rozhodnutie vyššej inštancie a mal za to, že v súlade s reorganizáciou ozbrojených zložiek. Právna zástupkyňa navrhovateľa zotrvala na námietkach uvedených v návrhoch navrhovateľa a zdôraznila, ž navrhovateľ bol uvoľnený podľa ústavného zákona č. 624/1992 Zb. v súvislosti so zánikom Českej a Slovenskej republiky, neukončil služobný pomer dobrovoľne, ale bol uvoľnený z reorganizačných dôvodov v súvislosti so zánikom so zánikom Českej a Slovenskej republiky a odpracoval 16 rokov a 206 dní v I. pracovnej kategórii ako vojak z povolania. Ďalej namietala zmätočné konanie odporkyne, keď vydala dve rozhodnutia v tej istej veci voči tomuto istému účastníkovi konania a poukazovala na to, že zmeny, ktoré boli doplnené v rozhodnutí zo dňa 2.1.2015 nie sú chybami v písaní, ani chybami v počtoch či inými zrejmými nesprávnosťami, ktoré zákon č. 461/2003 Z.z. umožňuje opraviť. Poukazovala ďalej na to, že obe rozhodnutia boli navrhovateľovi doručené v kópii, čo považovala za nesúladné s ust. § 209 ods. 6 a § 212 zákona č. 461/2003 Z.z. a mala za to, že na základe citovaných ustanovení zákona sa rozhodnutie účastníkovi konania doručuje v origináli jeho písomného vyhotovenia. Záverom namietala, že citovanie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 55/2011 nesúvisí s podmienkami priznania nároku na starobný dôchodok. Zástupkyňa odporkyne uviedla, že k námietkam navrhovateľa týkajúcich sa jeho prepustenia z reorganizačných dôvodov sa už vyjadrila vo svojom stanovisku zo dňa 16.6.2016. Ohľadom vydania druhého rozhodnutia vo veci poukázala na to, že sa jedná o postup, ktorý odporkyňa bežne používa, ktorý bol krajskými súdmi potvrdzovaný a krajské súdy aj potvrdzovali takéto ďalšie rozhodnutia vydané v priebehu konania. Ohľadom doručenej fotokópie rozhodnutia uviedla, že sa jedná o rozhodnutia vytvorené výpočtovou technikou, jedná sa o faksimile podpisu a tiež ide o bežný postup, ktorý odporkyňa pri vydávaní rozhodnutí zachováva vzhľadom na množstvo rozhodnutí. Napadnuté rozhodnutia zo dňa 18. júna 2014 a zo dňa 2. januára 2015 žiadala ako vecne správne potvrdiť. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z.z. poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Podľa § 65 ods. 2 cit. zákona dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach, b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e), c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h), d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až l), alebo e) 60 rokov. Podľa § 14 ods. 4 cit. zákona ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h). Podľa § 174 ods. 1 cit. zákona občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií, b) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií, c) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v službe II. kategórie funkcií, alebo d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až l) alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií. Podľa § 174 ods. 2 cit. zákona podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb. Podľa 12 ods. 3 cit. písm. d) a e) cit. zákona rozhodným obdobím je obdobie desiatich po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov pred rokom, v ktorom bol občan uvoľnený v súvislosti s uskutočňovaním racionalizačných a organizačných opatrení uvedených vo vykonávacom predpise, ak občan požiadal, aby sa prihliadlo na toto rozhodné obdobie, alebo v ktorom bol občan prevedený alebo uvoľnený zo zamestnania uvedeného v § 14 ods. 2 písm. a) a b) preto, že natrvalo stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav spôsobilosť ďalej vykonávať doterajšiu prácu alebo ju nesmel vykonávať pre ochorenie na chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou alebo pre dosiahnutie najvyššej prípustnej expozície, ak občan požiadal, aby sa prihliadlo na toto rozhodné obdobie. Podľa Čl.2 písm. c) ústavného zákona č. 624/1992 Zb. o zániku funkcie sudcov a o skončení pracovných a služobných pomerov v súvislosti so zánikom Českej a Slovenskej Federatívnej republiky uplynutím 31. decembra 1992 končia služobné pomery policajtov ozbrojených bezpečnostných zborov Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky; 2) to neplatí, pokiaľ na základe dohôd medzi Českou a Slovenskou Federatívnou Republikou a Českou republikou a Slovenskou republikou sa títo policajti stávajú dňom 1. januára 1993 policajtmi ozbrojených bezpečnostných zborov Českej republiky alebo ozbrojených bezpečnostných zborov Slovenskej republiky, Podľa Čl.3 ods. 5 cit. zákona policajti ozbrojených bezpečnostných zborov Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorým skončí služobný pomer podľa článku 2 písm. c), majú nároky 8) ako pri skončení služobného pomeru v dôsledku organizačných zmien. 9) Podľa § 96 ods. 1 a 2 zákona č. 334/1991 Zb. o služobnom pomere policajtov zaradených vo Federálnom policajnom zbore a v Zbore hradnej polície policajtovi, ktorého služobný pomer sa skončil uvoľnením alebo prepustením podľa § 16 ods. 1 písm. a) až c) a odseku 2 písm. a), patrí odchodné, ak jeho služobný pomer trval aspoň šesť rokov. Pokiaľ sa ďalej neustanovuje inak, je odchodné za šesť rokov trvania služobného pomeru suma vo výške posledného hrubého mesačného služobného príjmu a zvyšuje sa za každý ďalší ukončený rok služobného pomeru o jednu polovicu hrubého mesačného služobného príjmu, najviac však do výšky jeho deväťnásobku. V preskúmavanej veci súd zistil, že navrhovateľ narodený dňa XX.X.XXXX žiadosťou spísanou dňa 4.4.2014 požiadal odporkyňu o priznanie starobného dôchodku od 16.4.2013. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 18. júna 2014 v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 2. januára 2015 odporkyňa žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok zo dňa 4. apríla 2014 ku dňu 16. apríla 2013 zamietla pretože nespĺňa podmienky uvedené v § 65, § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z.z. a § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov s poukazom na ustanovenie § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, 21 ods. 1 a § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších prepisov s odôvodnením, že podľa potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v Bratislave zo dňa 24. januára 2014 bol navrhovateľ dňa 31. decembra 1992 uvoľnený zo služobného pomeru z dôvodu podľa čl. 2 písm. a) ústavného zákona č. 624/1992 Zb. a z tohto dôvodu nespĺňa podmienku vzniku nároku na starobný dôchodok podľa ustanovenia § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 1001988 Zb. o sociálnom zabezpečení, t.j. od 55 rokov veku, ktorý navrhovateľ dovŕšil 16. apríla 2013. Poukázala ďalej aj na názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrený v rozhodnutí č. 55/2011 uverejnený v Zbierke stanovísk a Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky 5/2011 a na ustanovenie § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a uviedla, že nakoľko navrhovateľ v zamestnaní zaradenom do I. kategórie funkcií získal v období od 15. júla 1975 do 31. decembra 1992 iba 5770 dní, t.j. 16 rokov a 206 dní nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi podľa uvedených podmienok k 16. aprílu 2013 nevznikol. S poukazom na ustanovenie § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení uviedla, že nakoľko zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie podľa § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení netrvalo k 31. decembru 1999 navrhovateľ nespĺňa podmienku vzniku nároku na starobný dôchodok ku dňu 16. apríla 2013. Z dávkového spisu navrhovateľa vedeného na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky, sekcia personálnych a sociálnych činností a osobný úrad, odbor sociálneho zabezpečenia Bratislava súd zistil, že rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky Č.p.: VS-120.853/7-93 bol navrhovateľovi podľa § 98 ods. 1 a § 99 zákona č. 334/1991 Zb. o služobnom pomere policajtov zaradených vo Federálnom policajnom zbore a v Zbore hradnej polície priznaný dňom 1. januára 1993 príspevok za službu v sume Kčs 2.379,- mesačne s odôvodnením, že výška príspevku za službu bola stanovená s prihliadnutím k dĺžke započítanej doby služby, ktorá je 16 rokov a k dosiahnutému poslednému mesačnému služobnému príjmu pred skončením služobného pomeru v sume 9.149,- Kčs. Z potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sekcia personálnych a sociálnych činností a osobný úradu, odbor sociálneho zabezpečenia Bratislava zo dňa 24.1.2014 č. SPOU-OSZ-120853-15/2014-VZ vyplýva, že navrhovateľovi podľa zákona č. 334/1991 Zb. o služobnom pomere policajtov zaradených vo Federálnom policajnom zbore a v Zbore hradnej polície bol priznaný od 1.1.1993 príspevok za službu. Služobný pomer bol ukončený z dôvodu podľa článku 2 písm. c) ústavného zákona č. 624/1992 Zb. o zániku funkcie sudcov a o skončení pracovných a služobných pomerov v súvislosti so zánikom Českej a Slovenskej Federatívnej republiky. Na nárok na dávku a na určenie sumy priznanej dávky bola zhodnotená doba služobného pomeru v rozsahu 16 rokov a 206 dní a doba služobného pomeru zaradená do I. a II. kategórie funkcií bola získaná od 15.7.1975 do 14.7.1977 v I. kategórii funkcií vojak základnej vojenskej služby, od 15.7.1977 do 31.12.1986 v I. kategórii funkcií vojak z povolania a od 1.12.1987 do 31.12.1992 v I. kategórii funkcií príslušník Policajného zboru. Z dávkového spisu odporkyne číslo XXX XXX XXXX X súd zistil, že navrhovateľovi bolo rozkazom riaditeľa LS FPS vo veciach personálnych číslo 488/1992 zo dňa 21.12.1992 oznámené, že dňom 31. decembra 1992 končí služobný pomer policistu FPS a navrhovateľovi vzniká nárok na náležitosti súvisiace so skončením služobného pomeru (čl. 3 ods. 7 ústavného zákona zo dňa 17.12.1992 o zániku funkcie sudcov a o skončení pracovných služobných pomerov v súvislosti so zánikom Českej a Slovenskej Federatívnej republiky) - všetci z Leteckej služby FPS z dôvodu článku 2 písm. c) ústavného zákona zo dňa 17.12.1992 o zániku funkcie sudcov a o skončení pracovných a služobných pomerov v súvislosti so zánikom Českej a Slovenskej Federatívnej republiky. Z posledného potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sekcia personálnych a sociálnych činností a osobný úradu, odbor sociálneho zabezpečenia Bratislava zo dňa 28.4.2016 č. SPOU-OSZ-120.853-19/2016- VZ vyplýva, že navrhovateľovi bol priznaný od 1.1.1993 podľa § 98 od. 1 a § 99 zákona č. 334/1991 Zb. o služobnom pomere policajtov zaradených vo Federálnom policajnom zbore a v Zbore hradnej polície príspevok za službu, ktorý sa od 1. júla 2002 považuje za výsluhový dôchodok. Služobný pomer bol ukončený z dôvodu iného - podľa článku 2 písm. c) ústavného zákona č. 624/1992 Zb. o zániku funkcie sudcov a o skončení pracovných a služobných pomerov v súvislosti so zánikom Českej a Slovenskej Federatívnej republiky. Na nárok na dávku a na určenie sumy priznanej dávky bola zhodnotená doba služobného pomeru v rozsahu 16 rokov a 206 dní, doba služobného pomeru zaradená do I. a II. kategórie funkcií bola získaná od 15.7.1975 do 14.7.1977 v I. kategórii funkcií vojak základnej vojenskej služby, od 15.7.1977 do 31.12.1986 v I. kategórii funkcií výkon služby vojaka z povolania a od 1.12.1987 do 31.12.1992 v I. kategórii funkcií výkon služby v Policajnom zbore. V preskúmavanej veci súd mal za preukázané, že navrhovateľovi bol priznaný príspevok za službu od 1.1.1993 podľa § § 98 od. 1 a § 99 zákona č. 334/1991 Zb. o služobnom pomere policajtov zaradených vo Federálnom policajnom zbore a v Zbore hradnej polície , ktorý sa od 1.7.2002 považuje za výsluhový dôchodok s nárokom na výplatu od 27.7.2006, pričom pre priznanie výsluhového príspevku a jeho výšku bola zhodnotená doba získaná od 15.7.1975 do 14.7.1977 v I. kategórii funkcií vojak základnej vojenskej služby, od 15.7.1977 do 31.12.1986 v I. kategórii funkcií výkon služby vojaka z povolania a od 1.12.1987 do 31.12.1992 v I. kategórii funkcií výkon služby v Policajnom zbore. Služobný pomer navrhovateľa celkove trval 16 rokov a 206 dní. Je taktiež preukázané, že služobný pomer navrhovateľa bol ukončený z z dôvodu iného - podľa článku 2 písm. c) ústavného zákona č. 624/1992 Zb. o zániku funkcie sudcov a o skončení pracovných a služobných pomerov v súvislosti so zánikom Českej a Slovenskej Federatívnej republiky, čo jednoznačne potvrdilo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky sekcia personálnych a sociálnych činností a osobný úradu, odbor sociálneho zabezpečenia Bratislava vo svojom oznámení zo dňa 28.4.2016 č. SPOU-OSZ-120.853-19/2016-VZ. Navrhovateľ teda jednoznačne nebol zo služobného pomeru prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a zamestnanie vo zvýhodnenej pracovnej kategórii ukončil dňa 31.12.1992. Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedeného v rozsudku č. 9So 214/2011 zo dňa 28. októbra 2009 vyjadrený v rozhodnutí č. 55/2011, ktoré bolo uverejnené v Zbierke stanovísk a Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky 5/2011 príspevok za službu ako dávka sociálneho zabezpečenia považovaný za výsluhový dôchodok má od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru. Na účely stanovenia výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, hodnotené na účely príspevku za službu a až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu príspevku za službu, považovaného za výsluhový dôchodok. Navrhovateľ v zamestnaní I. kategórii funkcií, ktoré sa podľa § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov hodnotí ako zamestnanie v I. pracovnej kategórii získal 16 rokov a 206 dní. Súd konštatuje, že odporkyňa správne postupovala, keď posúdila nárok na starobný dôchodok pri skúmaní nároku na starobný dôchodok podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov na účely zníženia dôchodkového veku. Nakoľko navrhovateľ v zamestnaní zaradenom do I. kategórie funkcií získal 16 rokov a 206 dní, nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok podľa § 21 ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Zároveň však navrhovateľ nesplnil ani podmienky nároku na starobný dôchodok ani podľa § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, t.j. od 55 rokov veku, pretože nebol zo zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Predpokladom skoršieho vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 174 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení od dovŕšenia veku 56 až 59 rokov je nielen splnenie podmienky získania zamestnania zaradeného do I. pracovnej kategórie uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h), resp. v službe I. kategórie funkcií v stanovenom rozsahu ale taktiež podľa § 174 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení aj splnenie podmienky, že takéto zamestnanie trvalo k 31.12.1999. Navrhovateľ však súčasne nesplnil podmienku vzniku nároku na starobný dôchodok podľa ustanovenia § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, nakoľko zamestnanie zaradené do I. kategórie funkcií netrvalo k 31. decembru 1999, a preto nárok na starobný dôchodok nebolo možné posúdiť v súlade s § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Súd konštatuje, že navrhovateľovi za týchto skutočností nie je možné sumu starobného dôchodku určiť v súlade s článkom a 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach a starobný dôchodok navrhovateľa, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok krátiť primerane k počtu skončených rokov doby trvania služby, rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku. Súd konštatuje, že odporkyňa správne postupovala, keď zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok , nakoľko u navrhovateľa by bola splnená podmienka na vznik nároku na starobný dôchodok iba v prípade, že by bol zamestnaný v I. pracovnej kategórii alebo v I. alebo II. kategórii funkcií, ktoré by trvali k 31. decembru 1999, v dôsledku čoho by u neho vznikol nárok na zníženie dôchodkového veku. Navrhovateľ však nesporne túto podmienku nesplnil. V konaní o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu vo veci dôchodkového poistenia sa súd môže zaoberať len posúdením zákonnosti toho rozhodnutia odporkyne, proti ktorému podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok a ktoré tak označil za predmet preskúmanie. Inými nárokmi ako boli riešené napadnutým rozhodnutím sa zaoberať nemôže. Súd zároveň upozorňuje, že konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia nároku na starobný dôchodok je konaním o opravnom prostriedku proti neprávoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu, ktoré je upravené v tretej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, pričom zákon o sociálnom poistení upravuje možnosť vydať nové rozhodnutie o nároku na dôchodkovú dávku aj v priebehu konania o preskúmanie skoršieho neprávoplatného rozhodnutia o takomto nároku. Pokiaľ by však novšie rozhodnutie o tom istom nároku na dávku vydané v neprávoplatne skončenom správnom konaní o tomto nároku nebolo preskúmané súdom prvého stupňa a tento súd o novom rozhodnutí nerozhodol, je taká okolnosť dôvodom na zrušenie jeho rozsudku a vrátenie mu veci na ďalšie konanie, nakoľko iným postupom by sa účastníkovi odňala možnosť konania pred súdom. Súd preto musí preskúmať tiež všetky rozhodnutia, ktoré boli vydané po vydaní rozhodnutia, proti ktorému bol podaný opravný prostriedku bez ohľadu na to, či aj proti nim bol podaný opravný prostriedok ako aj v prípade že nebol proti nim nebol podaný opravný prostriedok. Pokiaľ odporkyňa vydala rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 2. januára 2015, ktorým zmenila rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 18. júna 2014 súd konštatuje, že týmto postupom neporušila ustanovenia zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktorý jej takýto postup, nakoľko sa jedná o neprávoplatné rozhodnutia umožňuje. Z tohto dôvodu súd námietky navrhovateľa, ktorý namietal postup odporkyne pri vydaní rozhodnutia číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 18. júna 2014 a rozhodnutia číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 2. januára 2015 s poukazom na ust. § 209 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov neakceptoval. Súd ďalej konštatuje, že obe napadnuté rozhodnutia sú vyhotovené výpočtovou technikou, sú riadne opatrené odtlačkom úradnej pečiatky a podpisom zodpovedného pracovníka odporkyne, pričom sa jedná o faksimile podpisu, s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby, s uvedením organizačnej zložky, ktorá rozhodnutie vydala, s uvedením čísla a dátumu rozhodnutia, s uvedením mena a priezviska navrhovateľa a jeho adresy, rozhodnutia obsahujú výrok a odôvodnenie rozhodnutia a poučenie odvolaní a sú vydané v súlade s ust. § 209 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, pričom citovaný zákon takúto formu vyhotovenia rozhodnutí výpočtovou technikou nezakazuje, a preto súd na námietku právnej zástupkyne navrhovateľa, že musia byť zasielané originály rozhodnutí neprihliadol. Vzhľadom na vyššie uvedené súd napadnuté rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 18. júna 2014 v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 2. januára 2015 podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.o. Navrhovateľ nebol v konaní úspešný, a preto mu súd trovy konania nepriznal a odporkyni trovy konania neprislúchajú. V danom prípade súd postupoval podľa ustanovenia § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, podľa ktorého konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. /§ 205 ods.1 O.s.p./