Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Sd/177/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201317 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milota Tóthová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1014201317.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave samosudkyňou JUDr. Milotou Tóthovou v právnej veci navrhovateľa U.. M. Z., V. U. XXXX/XX, V. zastúpený JUDr. Mariánom Ďurinom, advokátom so sídlom Sibírska 4, Bratislava proti odporkyni Sociálnej poisťovni ústredie, Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava o starobný dôchodok takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 11. júla 2014 potvrdzuje. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 11. júla 2014 odporkyňa podľa § 65, § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a podľa § 14, § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť navrhovateľa zo dňa 5. júna 2014 o priznanie starobného dôchodku. Rozhodla tak s poukazom na § 65 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z.z, § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a § 21 ods. 1, § 14 ods. 4 a § 174 ods. 1 a 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a uviedla, že služba zaradená do I. kategórie funkcií sa hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 235/1992 Zb. Zo zisteného stavu vyplýva, že v I. kategórii funkcií, t.j. pracovnej kategórii navrhovateľ získal dobu služby od 1. októbra 1972 do 31. augusta 1990 v rozsahu 17 rokov a 339 dní, menej ako 20 rokov, a preto navrhovateľ nespĺňa podmienky uvedené v § 21 ods. 1 písm. d) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Pretože služba zaradená do I. kategórie funkcií netrvala k 31. decembru 1999, nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi dovŕšením 58 rokov nevznikol. Vzhľadom na uvedené navrhovateľovi nevznikol nárok na starobný dôchodok k 28. aprílu 2011, a preto jeho žiadosť o starobný dôchodok o priznanie starobného dôchodku zo dňa 5. júna 2014 bola zamietnutá. Nárok na starobný dôchodok v súlade s § 65 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov navrhovateľovi vznikne dovŕšením 62 rokov veku, t.j. 3. marca 2015. Navrhovateľ návrhom zo dňa 8.8.2014 žiadal preskúmať toto rozhodnutie a poukazoval na to, že dňa 3.3.2011 dosiahol vek 58 rokov a k tomuto dátumu bol zamestnaný najmenej 25 rokov a v tom čase odpracoval 17 rokov a 39 dní v zamestnaní I. kategórie funkcií a v III. pracovnej kategórii 22 rokov a 354 dní a od podaného návrhu na starobný dôchodok , t.j. od 29.4.2011 do 8.8.2014 odpracoval v III. pracovnej kategórii ďalších 1 198 dní, za ktoré odvádzal odvody a dane, čo nie je možné odignorovať. Uviedol, že nárok na starobný dôchodok z I. kategórie funkcií podľa § 174 ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. mu vznikol vo veku 58 rokov, pretože odslúžil základnú vojenskú službu a službu vojaka z povolania v rozsahu 17 rokov a 339 dní, všetky ním odvedené finančné prostriedky za celú dobu dôchodkového poistenia do 30.4.1998 do všeobecného dôchodkového systému zostali v Sociálnej poisťovni a dodnes neboli poukázané na osobitný účet Ministerstva obrany Slovenskej republiky a na základe tejto skutočnosti žiadal o priznanie príslušnej sociálnej dávky od Sociálnej poisťovne. Poukázal ďalej tiež na to, že do 30.4.1998 existoval len jeden spoločný systém dôchodkového poistenia pre všetkých občanov Slovenskej republiky, do ktorého v prevažnej miere odvádzal príslušné odvody. Taktiež namietal, že odporkyňa na jeho prípad nesprávne aplikuje ustanovenie § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení zo dňa 7.5.2015 v celom rozsahu zotrval na námietkach uvedených v jeho návrhu a poukazoval aj na to, že nárok na starobný dôchodok z I. kategórie funkcií mu vznikol aj podľa § 21 ods. 1 písm. b) v nadväznosti na § 12 ods. 3 písm. d) zákona č. 100/1988 Zb. vzhľadom na situáciu, ktorá nastala v ČSĽA po roku 1989 a do úvahy pripadá aj postup podľa piatej časti zákona č. 100/1988 Zb. Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 15.10.2014 a 8.3.2016 uviedla, že podmienky nároku na starobný dôchodok upravuje ustanovenie § 65 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z.z., podľa ktorého dôchodkový vek je 62 rokov veku, ak zákon neustanovuje inak, pričom podľa § 274 ods. 1 zákona, nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023. Poukázala na to, že dôchodkový vek navrhovateľa bol posúdený s prihliadnutím na ustanovenie § 14 ods. 4, § 21 ods. 1 a § 174 ods. 1 a 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a uviedla, že služba zaradená do I. kategórie funkcií sa hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 235/1992 Zb. Poukázala ďalej na to, že zo zisteného stavu vyplýva, že v I. kategórii funkcií navrhovateľ získal dobu služby od 1. októbra 1972 do 31. augusta 1990 v rozsahu 17 rokov a 339 dní, t.j. menej ako 20 rokov, a preto navrhovateľ nespĺňa podmienky uvedené v § 21 ods. 1 písm. d) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Pretože služba zaradená do I. kategórie funkcií netrvala k 31. decembru 1999, nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi dovŕšením 58 rokov nevznikol. Výkon služby navrhovateľ skončil 30. augusta 1990. Poukázala na zovšeobecnené právne názory Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedené v judikáte R 48/1998 a R 53/2011. Uviedla, že navrhovateľ v zamestnaní zaradenom do I. kategórie funkcií získal 17 rokov a 339, ale jeho služobný pomer skončil 30. augusta 1990 a teda netrval k 31. decembru 1999. Poukázala tiež na to, že žiaden právny predpis neumožňuje na vznik nároku na starobný dôchodok vychádzať zo znenia právneho predpisu účinného k dátumu ukončenia služobného pomeru a to ani na účely zníženia dôchodkového veku a z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ nesplnil podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 274 zákona o sociálnom poistení v spojení s § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov ku dňu dovŕšenia 58. roku veku, a preto bola jeho žiadosť zamietnutá. Ohľadom námietky, že v civilnom zamestnaní má odpracovaných 22 rokov a 354 dní a ďalších 1 198 dní za obdobie od 29. apríla 2011 do podania návrhu uviedla, že obdobie dôchodkového poistenia bolo hodnotené ku dňu, od ktorého navrhovateľ žiadal priznať dôchodok, t.j. do 27. apríla 2011. Vzhľadom na uvedené navrhovateľovi nevznikol nárok na starobný dôchodok k 28. aprílu 2011, a preto jeho žiadosť o starobný dôchodok o priznanie starobného dôchodku zo dňa 5. júna 2014 bola zamietnutá. Nárok na starobný dôchodok v súlade s § 65 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov navrhovateľovi vznikne dovŕšením 62 rokov veku, t.j. 3. marca 2015. Napadnuté rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 11. júla 2014 žiadala ako vecne správne potvrdiť. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 11. júla 2014 podľa § 250l a nasl. O.s.p., prejednal návrh navrhovateľa a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s dávkovým spisom odporkyne číslo XXX XXX XXXX X, dôchodkovým spisom navrhovateľa vedeným na Vojenskom úrade sociálneho zabezpečenia Bratislava a spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav. Navrhovateľ žiadosťou spísanou dňa 5.6.2014 požiadal odporkyňu o priznanie starobného dôchodku od 28.4.2011. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 11. júla 2014 odporkyňa podľa § 65, § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a podľa § 14, § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť navrhovateľa zo dňa 5. júna 2014 o priznanie starobného dôchodku. Navrhovateľ pri výsluchu v súdnom konaní zotrval na podanom návrhu. Potvrdil skutočnosť, že z ČSĽA bol prepustený na základe kádrového rozkazu na vlastnú žiadosť. Právny zástupca navrhovateľa zotrval na námietkach uvedených v návrhu a písomnom vyjadrení a poukazoval na to, že v roku 1989 došlo v ČSĽA k znižovaniu počtu vojakov, čo zasiahlo aj navrhovateľa a zastával názor, že jeho odchod dňa 31.8.1990 je treba posudzovať aj podľa § 12 ods. 3 písm. d) zákona č. 100/1988 Zb., ktoré analogicky uvádza príčiny uvoľňovania z racionalizačných a organizačných opatrení, ak občan požiadal, aby sa prihliadlo na toto rozhodné obdobie a žiadal, aby sa prihliadlo na toto rozhodné obdobie. Taktiež poukazoval na to, že § 174 zákona č. 100/1988 Zb. bol do tohto zákona včlenené na základe zákona č. 235/1992 Zb., teda v čase, kedy bol navrhovateľ dva roky už v civile. Navrhovateľ trvá na tom, aby mu bol priznaný starobný dôchodok spätne. Taktiež poukazoval na to, že odporkyňa v rozhodnutí uvádza termín 28.4.2011, ktorý nie je v súlade s predmetom tohto súdneho sporu a nevie si ho vysvetliť. Záverom uviedol, že navrhovateľ bol prepustený z ČSĽA na základe kádrového rozkazu a bol prepustený na vlastnú žiadosť. Zástupkyňa odporkyne sa v plnom rozsahu pridŕžala písomných vyjadrení zo dňa 15.10.2014 a 8.3.2016. Napadnuté rozhodnutie žiadala ako vecne správne potvrdiť. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z.z. poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Podľa § 65 ods. 2 cit. zákona dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach, b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e), c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h), d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až l), alebo e) 60 rokov. Podľa § 14 ods. 4 cit. zákona ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h). Podľa § 132 ods. 1 cit. zákona vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií, b) 57 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu v ostatných prípadoch. Podľa § 174 ods. 1 cit. zákona občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií, b) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií, c) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v službe II. kategórie funkcií, alebo d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až l) alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií. Podľa § 174 ods. 2 cit. zákona podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb. Podľa 12 ods. 3 cit. písm. d) a e) cit. zákona rozhodným obdobím je obdobie desiatich po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov pred rokom, v ktorom bol občan uvoľnený v súvislosti s uskutočňovaním racionalizačných a organizačných opatrení uvedených vo vykonávacom predpise, ak občan požiadal, aby sa prihliadlo na toto rozhodné obdobie, alebo v ktorom bol občan prevedený alebo uvoľnený zo zamestnania uvedeného v § 14 ods. 2 písm. a) a b) preto, že natrvalo stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav spôsobilosť ďalej vykonávať doterajšiu prácu alebo ju nesmel vykonávať pre ochorenie na chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou alebo pre dosiahnutie najvyššej prípustnej expozície, ak občan požiadal, aby sa prihliadlo na toto rozhodné obdobie. V preskúmavanej veci súd zistil, že navrhovateľ narodený dňa X.X.XXXX žiadosťou spísanou dňa 5.6.2014 požiadal odporkyňu o priznanie starobného dôchodku od 28.4.2011. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 11. júla 2014 odporkyňa podľa § 65, § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a podľa § 14, § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť navrhovateľa zo dňa 5. júna 2014 o priznanie starobného dôchodku s poukazom na § 65 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z.z, § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a § 21 ods. 1, § 14 ods. 4 a § 174 ods. 1 a 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a uviedla, že služba zaradená do I. kategórie funkcií sa hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 235/1992 Zb. Zo zisteného stavu vyplýva, že v I. kategórii funkcií, t.j. pracovnej kategórii navrhovateľ získal dobu služby od 1. októbra 1972 do 31. augusta 1990 v rozsahu 17 rokov a 339 dní, menej ako 20 rokov, a preto navrhovateľ nespĺňa podmienky uvedené v § 21 ods. 1 písm. d) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Pretože služba zaradená do I. kategórie funkcií netrvala k 31. decembru 1999, nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi dovŕšením 58 rokov nevznikol. Vzhľadom na uvedené navrhovateľovi nevznikol nárok na starobný dôchodok k 28. aprílu 2011, a preto jeho žiadosť o starobný dôchodok o priznanie starobného dôchodku zo dňa 5. júna 2014 bola zamietnutá. Nárok na starobný dôchodok v súlade s § 65 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov navrhovateľovi vznikne dovŕšením 62 rokov veku, t.j. 3. marca 2015. Z vyjadrenia Ministerstva obrany Slovenskej republiky, sekcia ekonomiky, odbor financovania a konsolidácie Bratislava číslo SEEK-32-257/2014 zo dňa 29.5.2014 súd zistil, že podľa vyjadrenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia Bratislava navrhovateľ nie je poberateľom dávky výsluhového zabezpečenia (v tom ani výsluhového ani invalidného výsluhového dôchodku). Na základe dokladov z Vojenského archívu - centrálnej registratúry Trnava a Vojenského ústředního archivu, Olomouc, Česká republika, navrhovateľ konal základnú službu vo vojenskej škole od 1. októbra 1972 do 28. februára 1974 (I. kategória) a od 1. marca 1974 do 31. augusta 1990 bol zamestnaný ako vojak z povolania (I. kategória). Z dávkového spisu odporkyne číslo XXX XXX XXXX X súd zistil, že okrem vyššie uvedeného vyjadrenia Ministerstva obrany Slovenskej republiky, sekcia ekonomiky, odbor financovania a konsolidácie číslo SEEK-32-257/2014 zo dňa 29.5.2014 sa v ňom nachádza Potvrdenie vystavené Územnou vojenskou správou Bratislava zo dňa 6.6.2012, ktorým je potvrdené, že navrhovateľ vojenskú základnú službu vykonal v dobe od 1.10.1972 do 28.2.1974 a služobný pomer vojaka z povolania v dobe od 1.3.1974 do 31.8.1990 a list Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia číslo 530303 zo dňa 28.4.2013, ktorým bolo potvrdené, že navrhovateľ nezískal obdobie služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový príspevok ani výsluhový dôchodok a nie je poberateľom výsluhového dôchodku. V preskúmavanej veci súd mal za preukázané, že navrhovateľ konal základnú vojenskú službu od 1.10.1972 do 28.2.1974 v I. kategórii funkcií a službu vojaka z povolania od 1.3.1974 do 31.8.1990. Navrhovateľ v zamestnaní I. kategórii funkcií, ktoré sa podľa § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov hodnotí ako zamestnanie v I. pracovnej kategórii získal 17 rokov a 339 dní. Súd konštatuje, že odporkyňa správne postupovala, keď posúdila nárok na starobný dôchodok pri skúmaní nároku na starobný dôchodok podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov na účely zníženia dôchodkového veku. Nakoľko navrhovateľ v zamestnaní zaradenom do I. kategórie funkcií získal 17 rokov a 339 dní, nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok podľa § 21 ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Zároveň však navrhovateľ nesplnil ani podmienky nároku na starobný dôchodok ani podľa § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, t.j. od 55 rokov veku, pretože nebol zo zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Túto skutočnosť potvrdil sám navrhovateľ pri výsluchu v súdnom konaní, kde uviedol, že z ČSĽA bol prepustený na základe kádrového rozkazu na vlastnú žiadosť. Predpokladom skoršieho vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 174 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení od dovŕšenia veku 56 až 59 rokov je nielen splnenie podmienky získania zamestnania zaradeného do I. pracovnej kategórie uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h), resp. v službe I. kategórie funkcií v stanovenom rozsahu ale taktiež podľa § 174 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení aj splnenie podmienky, že takéto zamestnanie trvalo k 31.12.1999. Navrhovateľ však súčasne nesplnil podmienku vzniku nároku na starobný dôchodok podľa ustanovenia § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, nakoľko zamestnanie zaradené do I. kategórie funkcií netrvalo k 31. decembru 1999, a preto nárok na starobný dôchodok nebolo možné posúdiť v súlade s § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na to, že by sa malo prihliadnuť na aj stanovenie § 132 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, súd konštatuje, že navrhovateľ taktiež nesplnil podmienky na priznanie starobného dôchodku podľa § 132 zákona č. 100/1988 Zb., nakoľko v službe nezískal najmenej 20 rokov v I. alebo v II. kategórie funkcií. Súd konštatuje, že odporkyňa správne postupovala, keď zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok , nakoľko u navrhovateľa by bola splnená podmienka na vznik nároku na starobný dôchodok iba v prípade, že by bol zamestnaný v I. pracovnej kategórii alebo v I. alebo II. kategórii funkcií, ktoré by trvali k 31. decembru 1999, v dôsledku čoho by u neho vznikol nárok na zníženie dôchodkového veku. Navrhovateľ však nesporne túto podmienku nesplnil. Ohľadom námietky navrhovateľa, že mu nie je jasné, prečo odporkyňa v rozhodnutí uvádza termín 28.4.2011, ktorý nie je v súlade s predmetom tohto súdneho sporu a nevie si ho vysvetliť súd poukazuje na to, že tento dátum je dátumom od ktorého navrhovateľ vo svojej žiadosti spísanej dňa 5.6.2014 žiadal o priznanie starobného a odporkyňa správne v napadnutom rozhodnutí číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 11. júla 2014 uviedla, že navrhovateľovi nevznikol nárok na starobný dôchodok k 28. aprílu 2011. Súd z tohto dôvodu na túto námietku ako na neopodstatnenú neprihliadol. Vzhľadom na vyššie uvedené súd napadnuté rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 11. júla 2014 podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.o. Navrhovateľ nebol v konaní úspešný, a preto mu súd trovy konania nepriznal a odporkyni trovy konania neprislúchajú. V danom prípade súd postupoval podľa ustanovenia § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, podľa ktorého konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.