Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Sd/219/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201541 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milota Tóthová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1014201541.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave samosudkyňou JUDr. Milotou Tóthovou v právnej veci navrhovateľa V.. V. Z., H. D. XXXXX/XX, H., C. H. O.. I. H. XX, U., zastúpeného JUDr. Mariánom Ďurinom, advokátom so sídlom Sibírska 4, Bratislava proti odporkyni Sociálnej poisťovni ústredie, Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava o starobný dôchodok takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 18. augusta 2014 zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania na účet právneho zástupcu navrhovateľa v sume 511,10 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 18. augusta 2014 odporkyňa podľa § 142 ods. 4 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. zamietla žiadosť navrhovateľa o prepočítanie starobného dôchodku. Rozhodla tak s odôvodnením, že v konaní o starobnom dôchodku bolo potvrdením Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, Bratislava zo dňa 11. septembra 2013 preukázané, že navrhovateľovi bol od 3. júla 1992 priznaný výsluhový príspevok podľa § 33 zákona č. 76/1959 o niektorých služobných pomerov vojakov v znení neskorších predpisov, ktorý sa podľa § 89 ods. 3 zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov s účinnosťou od 1. mája 1998 považuje za výsluhový dôchodok a podľa ustanovenia § 125 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa od 1. júla 2002 považuje za výsluhový dôchodok. Pre nárok na výsluhový príspevok bola zhodnotená základná vojenská služba od 15. septembra 1958 do 14. septembra 1960 (I. kategória funkcií), ďalšia služba od 15. septembra 1960 do 31. júla 1961 (I. kategória funkcií) a doba vojaka z povolania od 1. augusta 1961 do 2. júla 1992 (I. kategória funkcií). Pretože navrhovateľ získal najmenej 25 rokov zamestnania a v službe získal najmenej 20 rokov v I. kategórii funkcií, vznikol mu nárok na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. dňa 12. júla 1996, t.j. pred dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov. S poukazom na ustanovenie § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z., § 175 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 235/1992 Zb. a § 94 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení uviedla, že vzhľadom na výkon zamestnania v služobnom pomere zaradenom do I. kategórie funkcií v rozsahu najmenej 20 rokov, nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi vznikol 12. júla 1996, čo je podľa § 94 ods. 1 zákona č. 10/1988 Zb. v čase, kedy sa na vzniknuté nároky vzťahovala V. časť zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov a zákon č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a ani žiaden iný právny predpis nestanovil zánik nároku na dávku dôchodkového zabezpečenia podľa V. časti zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, ktoré neboli doteraz uplatnené a právo na dávky dôchodkového zabezpečenia, na ktoré už raz vznikol nárok podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov podľa § 1 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov nezaniká uplynutím času. S poukazom na ustanovenie § 142 ods. 4 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. uviedla, že Sociálna poisťovňa nie je príslušná rozhodnúť o tomto nároku. Sociálna poisťovňa je príslušná na rozhodovanie o nároku na starobný dôchodok v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi nevznikol podľa § 261 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, pretože nespĺňa podmienku nepretržitého trvania zamestnania od vzniku nároku na starobný dôchodok do 31. decembra 2003. Pretože Sociálna poisťovňa nie je oprávnená na rozhodnutie o starobnom dôchodku navrhovateľa, jeho žiadosť bola zamietnutá. Záverom uviedla, že starobný dôchodok, ktorý bol navrhovateľovi priznaný Sociálnou poisťovňou podľa § 26a zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov navrhovateľovi patrí naďalej, preto bol priznaný v súlade s právnymi predpismi. Navrhovateľ návrhom zo dňa 18.9.2017 žiadal preskúmať toto rozhodnutie a poukazoval na to, že od nástupu do Vojenskej školy Jána Žižku bol v nepretržitom služobnom pomere a to až do nástupu na vojenskú základnú službu v trvaní 1 roka u motostreleckého útvaru vo Vimperku na Šumave, ktorú nastúpil dňa 10.10.1958. Po maturite v roku 1958, t.j. po ukončení Vojenskej školy Jána Žižku nebol prepustený z ČSĽA, iba dostal dovolenku, ale jeho služobný pomer trval pokračoval. Študoval na Vojenskej škole Jána Žižku v trojročnej forme štúdia, v tom čase vo Vojenskej škole Jána Žižku boli študenti aj vo forme 6-ročného štúdia, teda 1, 2, aj 3. ročník, teda bola znovu zavedená forma 3-ročného štúdia a on priamo nastupoval do 4-tého ročníka školy. V tejto súvislosti namietal, že mu odporkyňa nesprávne priznala I. kategóriu funkcií za 4. a 5. ročník, ktoré sa mu zároveň počítali ako absolvovanie povinnej vojenskej základnej služby a z toho dôvodu mu nesprávne zarátala odslúžené roky v službe I. kategórie funkcií od 28.8.1955 do 14.10.1958, bez toho aby vysvetlila, prečo mu predchádzajúci 3. ročník Vojenskej školy Jána Žižku mu nezarátala do I. kategórie funkcií. Ďalej poukázal na to, že mu bol podľa § 33 ods. 1 písm. c) zákona č.76/1959 Zb. v znení zákona č. 226/1992 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov dňa 3.7.1992 priznaný výsluhový príspevok na základe rozhodnutia VÚSZ Praha č.j. 65210003672105 zo dňa 4.9.1992, a podotkol, že uvedený výsluhový príspevok sa od 1.7.2002 podľa § 124 ods. 3 písm. c) zákona č. 328/2002 Z.z. považuje za výsluhový dôchodok podľa tohto zákona, ktorý poberá doposiaľ, avšak vzhľadom na iný spôsob výpočtu príspevku za služby nie je rovnocenný výsluhovému dôchodku priznanému podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z.z. a príspevok za službu je naďalej príspevkom za službu podľa zákona č. 76/1959 Zb. a za výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. sa iba považuje, najmä na účely trvania nároku na dávku výsluhového zabezpečenia. Poukázal na ustanovenie § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a mal za to, že pre navrhovateľa nie je možné použiť iné, menej výhodné podmienky na posúdenie vzniku nároku na starobný dôchodok, resp. na jeho nové prepočítanie. Uviedol, že dňa 12.7.1996 dosiahol vek 55 rokov, bol zamestnaný najmenej 25 rokov a v I. kategórii funkcií odpracoval 36 rokov a 319 dní a v III. pracovnej kategórii odpracoval 9 rokov a 266 dní. Uviedol, že do pomerného starobného dôchodku podľa § 26a zákona č. 100/1988 Zb. odišiel presne keď dosiahol vek 64 rokov a 2 mesiace a starobný dôchodok mu bol v tomto fyzickom veku priznaný rozhodnutím odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 14.1.2008 od 1.1.2005. Zastával názor, že mu nárok na starobný dôchodok z I. kategórie funkcií vznikol podľa § 21 ods. 1 písm. b) v nadväznosti na ustanovenie § 12 ods. 3 písm. d) zákona č. 100/1988 Zb. a do úvahy tiež pripadá aj postup podľa V. časti zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Poukázal tiež na to, že v civilnom zamestnaní má odpracovaných ďalších 9 rokov a 266 dní pre vznik starobného dôchodku a z týchto dôvodov žiadal o nové prepočítanie starobného dôchodku podľa kritérií a právnych noriem, ktoré platili v čase jeho služby a najmä odpracovaných rokov vo vojenskej službe. Uviedol, že po zohľadnení všetkých dôb je potrebné vykonať výpočet dôchodkovej dávky vo výške zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme a to v súlade s čl. 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, vyhláseného v Zbierke zákonov pod číslom 416/1991 Z.z. Záverom uviedol, že odporkyňa si doteraz neosvojila názor a ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobných sporoch. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení zo dňa 6.5.2015, 5.10.2017 a 20.11.2017 zotrval na svojej neformálnej žiadosti o starobný dôchodok zo dňa 25.6.2014 od 12.7.1996 ako aj na námietkach uvedených v jeho návrhu. Namietal, že odporkyňa nezosúladila svoju aplikačnú prax s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v ktorom je jasne vyjadrené, že absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi a zdôraznil, že nakoľko splnil stanovené podmienky nároku na priznanie dávky jeho dôchodkového zabezpečenia, sa tento výrok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky objektívne vzťahuje aj naňho a nie je dôvod, aby bol z tohto okruhu oprávnených poistencov vylúčený, resp. aby mu bol priznaný starobný dôchodok v oveľa nižšej výške ako očakával a nie je možné ho vylúčiť zo sociálneho zabezpečenia zo všeobecného dôchodkového systému len preto, že poberá výsluhový dôchodok. Uviedol, že žiadosť o starobný dôchodok sa týka jednak doby vykonávania vojenskej služby v armáde ale aj odpracovanej doby v civilnom sektore. Uviedol, že znenie § 274 zákona o sociálnom poistení upravuje nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do zvýhodnených pracovných kategórií a nová právna úprava v zákone o sociálnom poistení nemala za cieľ vylúčiť tieto zvýhodnenia a vyžadovať, aby zvýhodnené zamestnanie znemožnilo pri posudzovaní vzniku nároku na dávku podľa zákona o sociálnom poistení zohľadniť celú dobu poistenia, bez ohľadu, v ktorom systéme ju poistenec získal a vyžadovať nadobudnutie doby poistenia výlučne podľa ustanovení zákona o sociálnom poistení vo všeobecnom systéme. Záverom uviedol, že odporkyňa nesprávne vyhodnotila celkovú dobu zamestnania ako aj doby v I. kategórii funkcií, čo ho naďalej vážnym spôsobom diskriminuje a poškodzuje. Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 3.12.2014 a 11.4.2016 uviedla, že navrhovateľ neformálnou žiadosťou o dôchodok zo dňa 25. júna 2014 požiadal o prepočítanie starobného dôchodku s prihliadnutím na dobu služobného pomeru zaradenú do I. kategórie funkcií. Poukázala na to, že potvrdením Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, Bratislava zo dňa 11. septembra 2013 bolo preukázané, že navrhovateľovi bol od 3. júla 1992 priznaný výsluhový príspevok podľa § 33 zákona č. 76/1959 o niektorých služobných pomerov vojakov v znení neskorších predpisov, podľa § 89 ods. 3 zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov s účinnosťou sa výsluhový príspevok od 1. mája 1998 považuje za výsluhový dôchodok a podľa ustanovenia § 125 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa od 1. júla 2002 považuje za výsluhový dôchodok. Pre nárok na výsluhový príspevok bola navrhovateľovi zhodnotená základná vojenská služba od 15. septembra 1958 do 14. septembra 1960 v I. kategórii funkcií, ďalšia služba od 15. septembra 1960 do 31. júla 1961 v I. kategórii funkcií a služba vojaka z povolania od 1. augusta 1961 do 2. júla 1992 v I. kategórii funkcií. Pretože navrhovateľ získal najmenej 25 rokov zamestnania a v službe získal najmenej 20 rokov v I. kategórii funkcií, vznikol mu nárok na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. dňa 12. júla 1996, t.j. pred dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov. S poukazom na ustanovenie § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z., § 175 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 235/1992 Zb. a § 94 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení uviedla, že vzhľadom na výkon zamestnania v služobnom pomere zaradenom do I. kategórie funkcií v rozsahu najmenej 20 rokov, nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi vznikol 12. júla 1996, čo je podľa § 94 ods. 1 zákona č. 10/1988 Zb. v čase, kedy sa na vzniknuté nároky vzťahovala V. časť zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov a zákon č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a ani žiaden iný právny predpisov nestanovil zánik nároku na dávku dôchodkového zabezpečenia podľa V. časti zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, ktoré neboli doteraz uplatnené a právo na dávky dôchodkového zabezpečenia, na ktoré už raz vznikol nárok podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov podľa § 1 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov nezaniká uplynutím času. S poukazom na ustanovenie § 142 ods. 4 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. uviedla, že Sociálna poisťovňa nie je príslušná rozhodnúť o tomto nároku. V tejto súvislosti poukázala na rozsudky Najvyššieho súdu č. 9So/134/2010 zo dňa 24. novembra 2011, č 9So/129/2010 zo dňa 24. novembra 2011, č. 7So/24/2011 zo dňa 29. februára 2012 a č. 9So/43/2011 zo dňa 29. marca 2012. Uviedla, že Sociálna poisťovňa je príslušná na rozhodovanie o nároku na starobný dôchodok v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Uviedla, že nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi nevznikol podľa § 261 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, pretože nespĺňa podmienku nepretržitého trvania zamestnania od vzniku nároku na starobný dôchodok do 31. decembra 2003. Ďalej poukázala na to, že navrhovateľovi vznikol nárok na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a zostal mu zachovaný podľa § 175 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 235/1992 Zb. a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 721/2004 Z.z. a nakoľko nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi vznikol podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, vzhľadom na citované ustanovenia je vylúčená príslušnosť Sociálnej poisťovne na rozhodnutie o tomto nároku navrhovateľa. S poukazom na ustanovenie § 142 ods. 4 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. uviedla, že Sociálna poisťovňa nie je oprávnená na rozhodnutie o starobnom dôchodku navrhovateľa, a preto jeho žiadosť bola zamietnutá. Ďalej uviedla, že starobný dôchodok, ktorý bol navrhovateľovi priznaný Sociálnou poisťovňou podľa § 26a zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov navrhovateľovi patrí naďalej, pretože bol priznaný v súlade s právnymi predpismi. Záverom tiež uviedla, že doby zabezpečenia (poistenia), ktoré sa prekrývajú je možné hodnotiť len raz a v tejto súvislosti poukázala na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedený v jeho rozsudku č. 7So/127/2009 z 27. októbra 2009, č. 9So/38/2014 z 27. mája 2015 a č. 10So/81/2014 zo dňa 17. júna 2015. Napadnuté rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 18. augusta 2014 žiadala ako vecne správne potvrdiť. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 250l a nasl. O.s.p., prejednal návrh navrhovateľa a dospel k záveru, že návrh je dôvodný. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s dávkovým spisom odporkyne číslo XXX XXX XXXX X, dôchodkovým spisom navrhovateľa vedeným na Vojenskom úrade sociálneho zabezpečenia Bratislava a spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav. Navrhovateľ neformálnou žiadosťou zo dňa 25.6.2014 požiadal o prepočítanie starobného dôchodku z dôvodu zohľadnenia kategórie funkcií I. a II. Rozhodnutím číslo 410 712 1620 0 zo dňa 18. augusta 2014 odporkyňa podľa § 142 ods. 4 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. zamietla žiadosť navrhovateľa o o prepočítanie starobného dôchodku. Právny zástupca navrhovateľa pri výsluchu v súdnom konaní zotrval na podanom návrhu, v plnom rozsahu sa pridŕžal námietok uvedených aj v písomných vyjadreniach a zdôraznil, že navrhovateľ bol ministrom obrany ČSFR odvolaný z funkcie, potom bol menovaný ako civil za ministra obrany a robil ministra aj po rozdelení ČSFR. Táto skutočnosť mu znemožnila výkon vojenského povolania, inak by slúžil aj naďalej. Ohľadom vojenskej školy uviedol, že odporkyňa nevykonala úplné a vyčerpávajúce dokazovanie súdnym znalcom, svedkami a listinnými dôkazmi o tom, že nešlo len o štúdium ale aj o službu v I. kategórii funkcií, ktorá by sa mala posudzovať od veku 15 rokov, rovnako ako majú banícki učni a fúkači skla. Zástupkyňa odporkyne uviedla, že s námietkami navrhovateľa sa vysporiadala vo vyjadrení zo dňa 3.12.2014 a 11.4.2016. Napadnuté rozhodnutie žiadala ako vecne správne potvrdiť. Podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného fondu (ďalej len "peňažná náhrada") a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky, náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo podpory v nezamestnanosti za obdobie pred 1. januárom 2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody, peňažnej náhrade alebo podpore v nezamestnanosti už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými. Podľa § 175 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie alebo služby I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31. decembra 2023. Podľa § 1 ods. 2 cit. zákona právo na dávky sociálneho zabezpečenia nezaniká uplynutím času. Podľa § 132 ods. 1 písm. a) cit. zákona vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií Podľa § 94 ods. 1 cit. zákona nárok na dávku dôchodkového zabezpečenia a sociálnej starostlivosti (ďalej len "dávka") vzniká dňom splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, prípadne vykonávacími predpismi. Podľa § 94 ods. 2 cit. zákona nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených pre vznik nároku na dávku a jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky, pokiaľ nie ustanovené, že taká žiadosť nie je potrebná. Podľa § 142 ods. 4 písm. a) cit. zákona o dávkach dôchodkového zabezpečenia rozhodujú, pokiaľ ide o vojakov z povolania Česko-slovenskej armády, Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Podľa § 103 ods. 1 bod 2 zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa na sociálne zabezpečenie vojakov nepoužijú § 130 až 145 zákona č. 100/1988 zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Podľa § 103 ods. 1 bod 3 cit. zákona od nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa na sociálne zabezpečenie vojakov nepoužijú § 157 až 174 vyhlášky Fererálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. V preskúmavanej veci súd zistil, že na základe neformálnej žiadosti navrhovateľa zo dňa 25.6.2014 o prepočítanie starobného dôchodku z dôvodu zohľadnenia kategórie funkcií I. a II. odporkyňa rozhodnutím číslo 410 712 1620 0 zo dňa 18. augusta 2014 podľa § 142 ods. 4 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. zamietla žiadosť navrhovateľa o prepočítanie starobného dôchodku s odôvodnením, že v konaní o starobnom dôchodku bolo potvrdením Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, Bratislava zo dňa 11. septembra 2013 preukázané, že navrhovateľovi bol od 3. júla 1992 priznaný výsluhový príspevok podľa § 33 zákona č. 76/1959 o niektorých služobných pomerov vojakov v znení neskorších predpisov, ktorý sa podľa § 89 ods. 3 zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov s účinnosťou od 1. mája 1998 považuje za výsluhový dôchodok a podľa ustanovenia § 125 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa od 1. júla 2002 považuje za výsluhový dôchodok. Pre nárok na výsluhový príspevok bola zhodnotená základná vojenská služba od 15. septembra 1958 do 14. septembra 1960 (I. kategória funkcií), ďalšia služba od 15. septembra 1960 do 31. júla 1961 (I. kategória funkcií) a doba vojaka z povolania od 1. augusta 1961 do 2. júla 1992 (I. kategória funkcií). Pretože navrhovateľ získal najmenej 25 rokov zamestnania a v službe získal najmenej 20 rokov v I. kategórii funkcií, vznikol mu nárok na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. dňa 12. júla 1996, t.j. pred dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov. S poukazom na ustanovenie § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z., § 175 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 235/1992 Zb. a § 94 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení uviedla, že vzhľadom na výkon zamestnania v služobnom pomere zaradenom do I. kategórie funkcií v rozsahu najmenej 20 rokov, nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi vznikol 12. júla 1996, čo je podľa § 94 ods. 1 zákona č. 10/1988 Zb. v čase, kedy sa na vzniknuté nároky vzťahovala V. časť zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov a zákon č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a ani žiaden iný právny predpis nestanovil zánik nároku na dávku dôchodkového zabezpečenia podľa V. časti zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, ktoré neboli doteraz uplatnené a právo na dávky dôchodkového zabezpečenia, na ktoré už raz vznikol nárok podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov podľa § 1 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov nezaniká uplynutím času. S poukazom na ustanovenie § 142 ods. 4 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. uviedla, že Sociálna poisťovňa nie je príslušná rozhodnúť o tomto nároku. Sociálna poisťovňa je príslušná na rozhodovanie o nároku na starobný dôchodok v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi nevznikol podľa § 261 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, pretože nespĺňa podmienku nepretržitého trvania zamestnania od vzniku nárok na starobný dôchodok do 31. decembra 2003. Pretože Sociálna poisťovňa nie je oprávnená na rozhodnutie o starobnom dôchodku navrhovateľa, jeho žiadosť bola zamietnutá. Záverom uviedla, že starobný dôchodok, ktorý bol navrhovateľovi priznaný Sociálnou poisťovňou podľa § 26a zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov navrhovateľovi patrí naďalej, preto bol priznaný v súlade s právnymi predpismi. Z dávkového spisu navrhovateľa vedeného na Vojenskom úrade sociálneho zabezpečenia Bratislava súd zistil, že navrhovateľovi bol rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia Bratislava číslo 65210003672105 zo dňa 4.9.1992 podľa § 33 zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení neskorších predpisov priznaný výsluhový príspevok v sume 3 800 Sk od 3.7.1992 do 11.7.2001. Rozkazom prezidenta ČSFR č. 14 zo dňa 2.7.1992 navrhovateľ bol prepustený zo služobného pomeru vojaka z povolania podľa ustanovenia § 26 ods. 1 písm. e) uvedeného zákona. Ku dňu prepustenia navrhovateľ vykonával službu v ozbrojených silách po dobu 33 rokov, 9 mesiacov a 18 dní, t.j. 33 ukončených rokov. Rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia Bratislava číslo 65210003672105-DO/VÚSZ zo dňa 23.4.1998 podľa § 89 zákona Národnej rady SR o sociálnom zabezpečení vojakov bol navrhovateľovi priznaný namiesto doterajšieho výsluhového príspevku vo výške 6 210 Sk mesačne od 1.5.1998 výsluhový dôchodok, ktorý sa od toho dňa zvyšuje na 6 956 Sk mesačne s odôvodnením, že podľa § 89 ods. 3 cit. zákona výsluhové príspevky, na ktoré vznikol nárok podľa § 33 ods. 1 písm. c) zákona č. 76/1959 Zb. v znení neskorších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona sa ďalej považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti a zvyšujú sa od tohto dňa o 12%, zákon nadobudol účinnosť 1.5.1998. Rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia Bratislava číslo 65210003672105 zo dňa 28.6.1999 podľa § 59 zákona č. 114/1998 Zb. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení zákona č. 131/1999 Z.z. o zvýšení výsluhových dôchodkov a o zmene a doplnení zákona č. 114/1998 Z.z. navrhovateľovi bol od 1.7.1999 zvýšený výsluhový dôchodok z doterajšej sumy 6 956 Sk mesačne na sumu 7 402 Sk mesačne. Rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia Bratislava číslo 65210003672105 zo dňa 20.8.2002 podľa § 125 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov navrhovateľovi bol priznaný miesto doterajšieho výsluhového dôchodku, výsluhový dôchodok podľa tohto zákona a tento od 1.7.2002 bol zvýšený o 10% z doterajšej sumy 8 714 Sk mesačne na sumu 9 586 Sk mesačne s odôvodnením, že výsluhové dôchodky priznané a vyplácané podľa § 89 ods. 2 a 3, § 91, § 92 ods. 2 a § 94 zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov sa odo dňa účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z. považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu účinnosti tohto zákona a od tohto dňa sa zvyšujú o 10%. Podľa potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia Bratislava číslo 65210003672106/2016 zo dňa 2.2.2016 navrhovateľovi bol priznaný výsluhový príspevok od 3.7.1992 podľa ustanovenia § 33 zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení neskorších predpisov, podľa ustanovenie § 89 ods. 3 zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov sa výsluhový príspevok s účinnosťou od 1. mája 1998 považuje za výsluhový dôchodok a podľa ustanovenia § 125 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa od 1. júla 2002 považuje naďalej za výsluhový dôchodok. Pre nárok na výsluhový dôchodok bolo zhodnotené obdobie poistenia: od 15.9.1958 do 14.9.1960 základná služba vo vojenskej škole - I. kategória funkcií, od 15.9.1960 do 31.7.1961 ďalšia služba vo vojenskej škole - I. kategória funkcií a od 1.8.1961 do 2.7.1992 vojak z povolania - I. kategória funkcií. V preskúmavanej veci súd zastáva názor, že navrhovateľ narodený dňa XX.X.XXXX splnil všetky podmienky na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov dňa 12.7.1996, kedy dovŕšil vek 55 rokov, t.j. ešte pred účinnosťou zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov. Zákon č. 114/1998 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 1. mája 1998 v ustanovení § 103 ods. 1 bod 2 a 3 vylúčil použitie ustanovení § 130 až 145 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a § 157 až 174 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom poistení. Nárok na starobný dôchodok zostal navrhovateľovi zachovaný podľa § 175 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov v spojení s § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Súd konštatuje, že v takomto prípade na rozhodnutie o nároku na starobný dôchodok, ako aj o nároku na jeho zvýšenie za doby poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok nie je oprávnená rozhodovať Sociálna poisťovňa ale je daná právomoc Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že nakoľko navrhovateľ nebol po vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite zamestnaný, nevzťahuje sa naňho ustanovenie § 261 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Vzhľadom na túto skutočnosť kompetencia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia rozhodnúť o starobnom dôchodku navrhovateľa a jeho prípadnom zvýšení za dobu ďalšieho poistenia v tomto prípade ustanovením § 103 ods. 1 bod 2 a 3 zákona č. 114/1998 Z.z. nie je dotknutá, nakoľko navrhovateľ od vzniku nároku na starobný dôchodok nebol nepretržite zamestnaný. Z tohto dôvodu odporkyňa nie je oprávnená na rozhodnutie o žiadosti o starobný dôchodok navrhovateľa a kompetencia na rozhodnutie o starobnom dôchodku a o jeho prípadnom zvýšení je daná Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia. Vzhľadom na to, že zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov neupravuje postup odporkyne v prípade, že odporkyňa nemá kompetenciu na rozhodnutie o dôchodkovej dávke je potrebné, aby bolo postupované podľa všeobecného predpisu o správnom konaní (§ 20 zákona č. 71/1967 Zb. Správny poriadok), t.j. odporkyňa nemala rozhodnúť o žiadosti navrhovateľa a žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok mala postúpiť vecne príslušnému orgánu na konanie a rozhodnutie, t.j. orgánu sociálneho zabezpečenia Ministerstva obrany Slovenskej republiky. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 9So/141/2014 zo dňa 27. januára 2016, uverejnený v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 5/2016 pod číslom 41. Súd k navrhovateľom uvádzanému právnemu názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedeného v jeho rozhodnutiach, podľa ktorých je potrebné o nároku navrhovateľa rozhodnúť s prihliadnutím na čl. 33 Dohovoru č. 128 poukazuje na to, že tento právny názor nie je možné aplikovať na konkrétny prípad navrhovateľa, nakoľko sa týkajú inej právnej situácie. Súd konštatuje, že odporkyňa síce správne zistila skutkový stav veci ako aj správny orgán, ktorý je príslušný na rozhodnutie o starobnom dôchodku navrhovateľa, avšak nesprávne postupovala, keď rozhodla napadnutým rozhodnutím o zamietnutí prepočítania starobného dôchodku navrhovateľa. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 18. augusta 2014 s prihliadnutím na § 250l ods. 2 v spojení s 250j ods. 2 písm. a) podľa § 250q ods. 2 O.s.p. zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní odporkyňa po opätovnom preskúmaní nároku navrhovateľa na starobný dôchodok žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok postúpi vecne príslušnému orgánu na konanie a rozhodnutie, ktorým v tomto prípade je sociálny orgán Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, Bratislava v zmysle ustanovenia § 142 ods. 4 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. V novom konaní je odporkyňa viazaná názorom súdu (§ 250r O.s.p.). O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľ bol v konaní úspešný, a preto súd priznal náhradu trov konania, ktoré vznikli na nákladoch právneho zastúpenia a to za 1 úkon v roku 2013 vo výške 1/13 výpočtového základu podľa § 11 ods. 4 veta druhá vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (1. príprava a prevzatie zastúpenia dňa 24.11.2013), t.j. 1 x eur a režijný paušál 1 x eur (§ 16 ods. 3), 2 úkony v roku 2014 vo výške 1/13 výpočtového základu podľa § 11 ods. 4 veta druhá vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (1. písomné podanie na súd dňa 18.9.2014, 2. písomné podanie na súd dňa 19.9.2014), t.j. 2 x 61,85 eur a režijný paušál 2 x 8,04 eur (§ 16 ods. 3), 1. úkon v roku 2015 vo výške 1/13 výpočtového základu podľa § 11 ods. 4 veta druhá vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (1. písomné podanie na súd dňa 6.5.2015), t.j. 1 x 64,53 eur a režijný paušál 1 x 8,39 eur (§ 16 ods. 3) a za 3 úkony v roku 2017 vo výške 1/13 výpočtového základu podľa § 11 ods. 4 veta druhá vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (1. písomné podanie na súd dňa 5.10.2017, 2. písomné podanie na súd dňa 20.11.2017, 3.účasť na pojednávaní dňa 22.11.2017) t.j. 3 x 68 eur a režijný paušál 3 x 8,84 eur (§ 16 ods. 3), celkove suma trov právneho zastúpenie za rok 2013, 2014, 2015 a rok 2017 predstavuje 511,10 eur. Trovy konania odporkyňa zaplatí na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V danom prípade súd postupoval podľa ustanovenia § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, podľa ktorého konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. /§ 205 ods.1 O.s.p./