Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/219/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201717 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1014201717.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej v právnej veci žalobcu: Z.. J. Š., U. F. J. Č.. XX, XXX XX U., zastúpeného: A/K/M/V advokátska kancelária s.r.o., konajúca prostredníctvom advokátky JUDr. Veronika Lacková, MBA, so sídlom Račianské mýto 1/A, 831 02 Bratislava, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát, Špitálska č. 14, 812 28 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-BA-KDI21-87/2014-P zo dňa 04.08.2014, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 14.10.2014 sa domáhal žalobca preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného KRPZ-BA-KDI21-87/2014-P vydaného dňa 04.08.2014 jeho zrušenia a vrátenia veci na nové konanie a rozhodnutie, ako aj priznania náhrady trov konania. Priebeh administratívneho konania. 2. Pripojený administratívny spis žalovaného okrem iných písomností obsahuje: záznam dopravnej nehody zo dňa 13.04.2014, zápisnicu o ohliadke miesta dopravnej nehody, správu o výsledku objasňovania priestupku na úseku cestnej dopravy, zápisy o dychovej skúške účastníkov dopravnej nehody - žalobcu vykonanú o 17.27 hod. a 18.39 hod., výpis z evidenčnej karty vodiča - žalobcu, náčrtok miesta dopravnej nehody, fotodokumentáciu dopravnej nehody - 8 fotografií, rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu žalobcu zo dňa 17.04.2014, záznamy o podaní vysvetlenia žalobcu H. Ž., Z. Ž.P., P. J., U. W. všetky z 15.04.2014, záznamy o podaní vysvetlenia H. N.G. a N. K. oba zo dňa 25.04.2014, zápisnicu z ústneho pojednávania o priestupku vykonaného 25.06.2014. Napadnuté rozhodnutia. 3. V správnom konaní vydaným rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu - Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave IV Okresný dopravný inšpektorát ORP-P-342/BAIV-ODI1-2014 zo dňa 25.06.2014 bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 2 písm. g), e) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 372/1990 Zb.) a podľa § 22 ods. 2 písm. c) vyššie citovaného zákona mu bola uložená pokuta vo výške 500 € a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 12 mesiacov, a to z dôvodu, že ako účastník cestnej premávky porušil § 4 ods. 2 písm. c) a § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 8/2009 Z. z.), pretože dňa 13.04.2014 v čase o cca 18. 10 hod. viedol v Bratislave motorové vozidlo továrenskej značky Toyota RAV4 ev. č.: U.-XXX N. po ulici Hany Meličkovej v smere od centra mesta, pričom v pravotočivej zákrute neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla, stavu a povahe vozovky, následkom čoho prešiel do protismeru, kde sa čelne zrazil s protiidúcim motorovým vozidlom továrenskej značky Renault Laguna ev. č.: U.-XXX C.. Týmto konaním došlo k dopravnej nehode. Následne bol žalobca vyzvaný na vyšetrenie na zistenie požitia alkoholu dychovou skúškou, pričom za pomoci elektronického meracieho prístroja Alcotest 7410 ev. č.: ARLA-0030 bolo u neho v čase o 18. 27 hod. zistené 0,49 miligramu etanolu na 1 liter vydýchnutého vzduchu a následne v čase o 18. 41 hod. bolo v jeho dychu zistené 0,44 miligramu etanolu na 1 liter vydýchnutého vzduchu, odber krvi žalobca nežiadal. 4. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č.: KRPZ-BA-KDI21-87/2014-P vydaným dňa 04.08.2014 zamietol žalobcom podané odvolanie a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. Uviedol, že preskúmal prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zo spisového materiálu mal zistené a preukázané, že žalobca sa dopustil za vinu mu kladeného konania. Ohľadom námietky dychovej skúšky na zistenie alkoholu uviedol, že žalobca bol príslušným policajtom bezprostredne po dopravnej nehode poučený o možnosti podrobiť sa lekárskemu vyšetreniu čo on, ale odmietol a odber krvi nežiadal. Poukázal na záznam o podaní vysvetlenia zo dňa 15.04.2014 kde žalobca uviedol, že dňa 12.04.2014 večer vypil asi 3 poháre ginu a následne už žiadne alkoholické nápoje nepožíval. V odôvodnení rozhodnutia boli ďalej stručne uvedené vykonané dôkazy, obsahy záznamov o podaní vysvetlenia spolujazdkyne žalobcu, vodiča druhého osobného motorového vozidla a jeho spolujazdcov, ako aj svedkov dopravnej nehody (H. N. a N. K.), ktorí zhodne uviedli že dňa 13.4.2014 o 18.10 hod. započuli pískanie pneumatík a otočili sa smerom k Molecovej ulici a uvideli modré SUV Toyota RAV4 ako nevytočilo zákrutu, prešlo do protismeru a tu sa zrazilo so strieborným osobným motorovým vozidlom Renault Laguna idúcim z Dlhých dielov a toto bolo odhodené na chodník kusok od nich. Vodič modrého SUV (žalobca) sa im zdal byť pod vplyvom alkoholu. V zápisnici z ústneho pojednávania o priestupku žalobca uviedol, že vykonaná dychová skúška bola skreslená a na odber krvi nešiel z dôvodu, že jeho telesne postihnutá spolujazdkyňa by ostala bez pomoci. Žalovaný konštatoval, že vyhotovená fotodokumentácia z dopravnej nehody ako aj výpovede svedkov a účastníkov dopravnej nehody potvrdzujú jej priebeh tak, ako bol ustálený prvostupňovým správnym orgánom a bolo jednoznačne preukázané, že k dopravnej nehode došlo zavineným konaním žalobcu, ktorý viedol motorové vozidlo v čase, keď jeho schopnosť na vedenie vozidla bola ovplyvnená požitím alkoholického nápoja. Skutočnosť, že dopravnú nehodu zavinil žalobca bola jednoznačne preukázaná záznamom dopravnej nehody, vyjadreniami ostatných účastníkov a svedkov dopravnej nehody. Žalobcom tvrdený dôkaz o tom, že nezavinil dopravnú nehodu poukazujúc na polohu drecej stopy po ľavom prednom kolese vozidla ev. č.: U.-XXX C., ktoré bolo vidno na fotografií číslo 2 nebolo možné akceptovať a nič to nemenilo na skutočnosti, že žalobca nehodu zavinil, čo bolo preukázateľne dokázané ostatnými dôkazmi, ako aj polohou úlomkov poškodených častí vozidiel a konečnej polohy vozidiel po dopravnej nehode. Z fotografie číslo 2 možno dospieť k záveru, že predmetná drecia stopa začala v protismernom jazdnom pruhu z pohľadu jazdy žalobcu. K pozitívnym dychovým skúškam žalobcu správny orgán uviedol, že výpovede žalobcu boli nedôveryhodné, vykonštruované s cieľom zbaviť sa zodpovednosti zo spáchania skutku. Argumenty žalobcu. 5. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za nezákonné z dôvodu, že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu bolo v rozpore s obsahom spisov, zároveň zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na posúdenie veci, rozhodnutie bolo nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. 6. Po opise priebehu správneho konania a citácii zákonných ustanovení žalobca poukázal na nepresne a neúplne zistený skutkový stav veci ako aj to, že žalovaný si neobstaral všetky potrebné podklady na rozhodnutie. Mal za to, že zistenie skutkového stavu žalovaným aj prvostupňovým správnym orgánom bolo nesprávne, a preto nemohlo dôjsť ani k správnemu právnemu posúdeniu veci. Žalovaný nesprávne posúdil priebeh vzniku dopravnej nehody, nesprávne vyhodnotil príčinu jej vzniku, a potom nesprávne určil jeho zavinenie. Dokazovaním vykonaným správnymi orgánmi nebolo jednoznačne preukázané, že sa dopustil za vinu mu kladeného priestupku. Poukázal na svoje tvrdenie, že vozidlo, ktoré šoféroval neprešlo do protismeru a k stretu vozidiel došlo v jeho jazdnom pruhu. Na preukázanie tohto tvrdenia a za účelom odborného posúdenia celej dopravnej nehody žiadal už pred prvostupňovým správnym orgánom, aby bol do konania prizvaný znalec z príslušného oboru dopravy. Tomuto jeho návrhu však nebolo vyhovené a tento dôkaz nebol vykonaný. V dôsledku takéhoto konania zo strany správnych orgánov došlo následne k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, nakoľko po vyhodnotení, že neprešiel do jazdného pruhu druhého účastníka dopravnej nehody, by nedošlo ani k porušeniu § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. Napriek jeho tvrdeniam spochybňujúcich závery správnych orgánov nebola nariadená ani rekonštrukcia dopravnej nehody. Žalobca ďalej spochybnil závery žalovaného vyvodené z výpovedí svedkov z dôvodu, že títo nemali na miesto nehody priamy výhľad a otočili sa až na pískanie pneumatík, ku ktorému muselo dôjsť až tesne pred zrážkou, a preto je nepravdepodobné, aby títo svedkovia, v tak krátkom čase sa stihli otočiť a uvedomiť si celú situáciu. Poukázal na to, že prítomný príslušník Policajného zboru SR riadne nezdokumentoval žiadne šmykové stopy a dreciu stopu, aj keď ich existencia bola zrejmá z fotodokumentácie (obrázok č. 2). Túto skutočnosť nezahrnul do zápisnice o ohliadke miesta dopravnej nehody, čo svedčí o nedostatočnom zabezpečení dôkazov a tak o možnom nesprávnom zistení skutkového stavu veci. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí neuviedol, akým spôsobom vykonával a posudzoval ostatné dôkazy, na ktoré sa odvolával, najmä fotodokumentáciu, poškodené časti vozidiel, miesto vzájomného stretu vozidiel a úlomky poškodených častí na vozovke. V rozhodnutí taktiež nebolo uvedené, čo fotodokumentácia obsahovala a potvrdzovala a čo dokazovalo rozloženie vozidiel po nehode. Preto pokladal napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné. Ohľadom požitia alkoholu pred jazdou žalobca uviedol, že žiaden alkoholický nápoj nepožil. V daný deň pracoval od rána na odstraňovaní starej farby, manipuloval s technickým benzínom a acetónovou farbou v miestnosti bez okna a dostatočného vetrania. Túto skutočnosť však správne orgány neskúmali. Navyše nebol mu pri dychovej skúške poskytnutý náhubok riadne zabalený v ochrannej fólií, čo mohlo spochybniť výsledok merania a takýto postup bol rozporný so zákonom. Vyjadrenie žalovaného. 7. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 04.05.2015 a žiadal ju ako nedôvodnú zamietnuť. V úvode opísal stručne priebeh správneho konania, obsah vykonaných dôkazov ako aj preskúmavaných rozhodnutí a žalobné námietky. Skutočnosť, že predmetnú dopravnú nehodu zavinil žalobca bola podľa neho jednoznačne preukázaná z vykonaných dôkazov - záznamu dopravnej nehody, ohliadke miesta dopravnej nehody, plánu miesta dopravnej nehody, fotodokumentácie poškodených častí vozidiel, miestom vzájomného stretu vozidiel a úlomkov poškodených častí na vozovke, ako aj tvrdeniami ostatných účastníkov a svedkov dopravnej nehody. Žalobcom uvádzané dôkazy o tom, že dopravnú nehodu nezavinil, a to že neboli zadokumentované žiadne šmykové a drecie spoty viditeľné na fotografii číslo 2 podľa žalovaného nemožno akceptovať a tieto skutočnosti nič nemenili na fakte, že žalobca dopravnú nehodu zavinil, čo bolo preukázané ostatnými dôkazmi, ako aj polohou úlomkov poškodených častí vozidiel a konečnej polohy vozidiel po dopravnej nehode. Z fotografie číslo 2 možno dospieť k záveru, že predmetná drecia stopa začala v protismernom jazdnom pruhu z pohľadu jazdy žalobcu. K námietkam o dychovej skúške žalovaný uviedol, že žalobca uvádzal viacero verzií, ktoré boli nedôveryhodné, vykonštruované s cieľom zbavenia sa zodpovednosti zo spáchania predmetného skutku. Pri posudzovaní okolností dopravnej nehody, ako aj postupu prvostupňového správneho orgánu vo veci, mal dostatočne preukázané zavinenie žalobcu a potom na zistenie skutkového stavu nebolo potrebné vykonať znalecké dokazovanie. Pri ukladaní sankcie správny orgán postupoval v súlade s § 12 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. platného a účinného v čase spáchania priestupku. Na základe vyhodnotených všetkých skutočností bol dostatočne preukázaný záver, že žalobca naplnil znaky skutkovej podstaty priestupku podľa ustanovenia § 22 ods. 1 písm. g), e) zákona č. 372/1990 Zb., ktorého sa dopustil porušením ustanovenia § 4 ods. 2 písm. c) a § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. Žalovaný konštatoval, že správny orgán prvého stupňa zistil všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie do takej miery, aby boli spoľahlivým základom pre rozhodnutie. Zároveň preskúmal námietky žalobcu uvedené v jeho odvolaní a zistil, že prvostupňový správny orgán v konaní postupoval zákonne, nedopustil sa žiadnych procesných pochybení, ktoré by predstavovali vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia . Správny orgán objektívne zistil, že došlo k spáchaniu priestupku a že ho spáchal žalobca a riadne odôvodnil uloženú sankciu. Taktiež druhostupňový správny orgán po oboznámení sa s administratívnym spisom nezistil žiadne dôvodné pochybnosti o spáchanom skutku, ktoré by sa mali vykladať v prospech žalobcu. Tento v odvolaní ani v podanej žalobe neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by vyvrátili prijatý záver správnymi orgánmi. Žalobca poukázal na to, že nebol zistený dôvod na preskúmanie právoplatných rozhodnutí a neboli splnené podmienky pre začatie konania podľa § 65 Správneho poriadku (preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania) a žalobcov predložený podnet Krajskej prokuratúre v Bratislave bol odložený. Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie. 8. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania vo veci (§107 ods. 2 SSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného v medziach žaloby bolo vydané v súlade so zákonom a žalobné námietky neodôvodňovali jeho zrušenie. 9. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 10. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 11. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 12. Podľa § 22 ods. 1 písm. e) zákona č. 372/1990 Zb. priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto ako vodič počas vedenia vozidla požije alkohol alebo vedie vozidlo v takom čase po jeho požití, keď sa na základe vykonaného vyšetrenia podľa osobitného predpisu alkohol ešte nachádza v jeho organizme. 13. Podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb. priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda. 14. Podľa § 22 ods. 2 písm. c) zákona č. 372/1990 Zb. za priestupok podľa odseku 1 písm. e), g) až i) možno uložiť pokutu od 150 eur do 800 eur a zákaz činnosti do troch rokov. 15. Podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. vodič nesmie viesť vozidlo v takom čase po požití alkoholu alebo inej návykovej látky, keď sa alkohol alebo iná návyková látka ešte môžu nachádzať v jeho organizme. 16. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad. 17. Podľa § 3 ods. 5 veta prvá Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. 18. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 19. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 20. Úlohou súdu v prebiehajúcom konaní bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v rozsahu a dôvodov vyplývajúcich z podanej žaloby. 21. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré musí mať zákonom predpísané náležitosti. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti, t. j. musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom. Musí vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania (§ 46 a § 47 Správneho poriadku) ako aj osobitnými právnymi predpismi na prejednávanú vec sa vzťahujúcimi (v danom prípade zákon č. 372/1990 Zb. a zákon č. 8/2009 Z. z.). Odôvodnenie rozhodnutia musí opisovať a hodnotiť všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, primerane sa vysporiadať s návrhmi, námietkami a vyjadreniami účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. 22. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva, majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia. 23. Žalobca v podanej žalobe odôvodnil námietky nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, vyhodnotenie vykonaných dôkazov, nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia a spochybnil priebeh a výsledok vykonanej dychovej skúšky na prítomnosť alkoholu. 24. V danom prípade je súd názoru, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného poskytuje dostatočný základ na jeho vecné preskúmanie. Skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe svojej zákonom povolenej voľnej úvahy, boli v ňom primerane odôvodnené a zároveň bolo adekvátne reagované na všetky relevantné v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu vznesené námietky žalobcu. Taktiež boli náležite vyhodnotené všetky v konaní získané a v rozhodnutí použité dôkazy. 25. Ohľadom námietky nedostatočne zisteného skutkového stavu má súd za to, že tak žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán skutkový stav veci zistili riadne, keď pri svojom rozhodovaní vychádzali zo zákonne získaných dôkazov, ktoré posúdili, vyhodnotili a na vec následne správne aplikovali. Žalovaný sa zaoberal aj tým, prečo vo veci nenariadil znalecké dokazovanie a vyhodnotil aj dreciu plochu motorového vozidla Renault Laguna nachádzajúcu sa v jazdnom pruhu tohto vozidla. Z pripojenej fotodokumentácie vyplýva, že drecia plocha bola len v jazdnom pruhu vozidla Renault, a preto aj súdu sa javí ako celkom jednoznačné, že toto vozidlo muselo začať brzdiť v svojom jazdnom pruhu snažiac sa zabrániť stretu s vozidlom žalobcu, ktoré potom logicky muselo prejsť do jazdného pruhu Renaultu. Žalobca mal možnosť v správnom konaní predložiť ako dôkaz znalecký posudok dopravnej nehody a v prípade, ak by bol rozporný so závermi správnych orgánov tieto by sa museli s takýmto dôkazom vo svojich rozhodnutiach vysporiadať, príp. doplniť dokazovanie o nariadenie znaleckého dokazovania. Okrem svojho tvrdenia o priebehu dopravnej nehody žalobca v správnom konaní (ani v súdnom konaní) nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a popierajúce výsledky dokazovania získané správnymi orgánmi. Priebeh dopravnej nehody správne orgány riadne zistili, vyhodnotili príčinu jej vzniku a potom správne určili jej zavinenie žalobcom. Správnymi orgánmi zistený skutkový stav sa súdu javí ako dostatočný na prijatý záver v preskúmavaných rozhodnutiach. 26. Jednoznačné zavinenie posudzovanej dopravnej nehody žalobcom bolo v dostatočnom rozsahu preukázané svedeckými výpoveďami ostatných účastníkov dopravnej nehody (posádkou vozidla Renault Laguna), ale aj dvoma nezávislými priamymi svedkami dopravnej nehody (H. N. a N. K.), ktorí sa nachádzali bezprostredne pri mieste dopravnej nehody a z pripojenej fotodokumentácie vyplýva ich bezproblémový výhľad na miesto nehody. Z ich výpovedí je zrejmé, že sledovali priamo priebeh tesne pred zrážkou vozidiel a svedok N. opísal aj stav žalobcu hneď po nehode a uviedol, že sa mu javil opitý. Zároveň priebeh dopravnej nehody zistený a opísaný v rozhodnutiach správnych orgánov vyplýva aj z nepriamych dôkazov zaistených po nehode - poloha úlomkov poškodených častí vozidiel a konečná poloha vozidiel po dopravnej nehode, kde vozidlo žalobcu je kompletne v protiidúcom jazdnom pruhu a vozidlo Renault je odhodené až na chodník. Z takto vykonaného dokazovania aj súdu jednoznačne a nespochybniteľne vyplýva vznik a priebeh dopravnej nehody tak, ako bol ustálený správnymi orgánmi. 27. So správnymi orgánmi získaných a použitých dôkazov (výpovedí svedkov dopravnej nehody, výsledku dychovej skúšky žalobcu, polohy vozidiel a ich úlomkov po nehode) celkom jasne vyplynulo spáchanie skutku kladeného za vinu žalobcovi tak, ako bolo opísané vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia, t. z., žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán vec správne právne posúdili, keď žalobcu uznali za vinného. 28. Skutočnosti uvádzané žalobcom ohľadom výsledku jeho dychovej skúšky na alkohol súd považoval len za účelové tvrdenia v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za priestupok. Ak mal žalobca pochybnosti o správnosti jej výsledku mal žiadať o jej opakovanie pri použití nového náhubku, resp. sa mohol domáhať odberu krvi, čo však neurobil. Súd poukazuje na to, že po nehode bola u žalobcu vykonaná aj opakovaná dychová skúška po cca 15 min. a aj ňou bola potvrdená prítomnosť alkoholu v jeho dychu. 29. Z pripojeného administratívneho spisu súd nezistil, že by sa v konaní správne orgány dopustili takých procesných pochybení, ktoré by mohli predstavovať vadu majúcu vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, ale naopak správne orgány v konaní postupovali zákonne, objektívne zistili skutkový stav, t. z. že došlo k spáchaniu priestupku a že ho spáchal žalobca a tiež riadne odôvodnili žalobcovi uloženú sankciu. 30. Súd záverom musí konštatovať, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktoré bolo predmetom súdneho prieskumu považuje za vecne správne, vychádzajúce z riadne zisteného skutkového stavu, ktorý je riadne zachytený v administratívnom spise, rozhodnutie je náležite odôvodnené a vydané v súlade so zákonom, v konaní správnych orgánov predchádzajúcich vydaniu preskúmavaných rozhodnutí súd nezistil žiadnu vadu, ktorá by mohla mať vplyv na ich zákonnosť a preto podľa § 190 SSP žalobu zamietol. 31. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 v spojení s §175 ods.1 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 32. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 v spojení s § 145ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).