Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/221/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201729 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1014201729.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Mališovej a členiek senátu JUDr. Anny Peťovskej PhD. a JUDr. Renáty Janákovej v právnej veci žalobcu: Leder & Schuh SK spol. s r.o., Einsteinova 18, 851 01 Bratislava, IČO: 35 832 932, zastúpený: Wolf & Linden s.r.o., Medená 7, 811 02 Bratislava, IČO: 47 231 742 proti žalovanej: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Prievozská ul. č. 32, poštový priečinok 29, 827 99 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/0227/99/2014 zo dňa 29.09.2014 takto: r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Slovenskej obchodnej inšpekcie, Ústredného inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave č. SK/0227/99/2014 zo dňa 29.09.2014 zrušuje podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. Žalobcovi súd priznáva proti žalovanému úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Dňa 12.11.2013 a 28.11.2013 v prevádzke Obuv Humanic, Leder & Schuh SK spol. s r.o., OC AUPARK v Žiline pri šetrení spotrebiteľského podnetu evidovaného pod č. P-923/2013 vykonali inšpektori Slovenskej obchodnej inšpekcie kontroly, pri ktorých boli zistené nedostatky, za ktoré zodpovedá predávajúci. Konkrétne inšpekcia zistila, že žalobca nezabezpečil dodržiavanie povinností predávajúceho v zmysle ust. § 12 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa, keď ponúkané a predávané výrobky neoznačil údajmi o spôsobe ich použitia a údržby. Pri výkone kontrol bolo zistené, že v ponuke sa nachádzalo 12 druhov výrobkov obuvi v celkovej hodnote 6.484,75 eura, ktoré neboli označené údajmi o spôsobe používania a údržby, t.j. o účele použitia obuvi v súvislosti s jej druhom ani na jednom polpáre obuvi a ani na obale. 2. Dňa 19.11.2013 vydal správny orgán rozhodnutie o prerušení správneho konania, v ktorom vyzval účastníka konania na predloženie dôkazov, ktoré písomne uviedol vo svojich námietkach. Dňa 27.11.2013 žalobca doložil dôkaz, na základe ktorého bolo vydané rozhodnutie o podaných námietkach zo dňa 02.12.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04.12.2013, v ktorom správny orgán po preskúmaní skutkového a právneho stavu, posúdenia inšpekčného záznamu zo dňa 12.11.2013, námietok zo dňa 13.11.2013, ako aj kamerového záznamu z času vykonávania kontrolného nákupu dňa 12.11.2013 konštatoval, že záväzný pokyn uvedený na strane 5 inšpekčného záznamu zo dňa 12.11.2013 nezodpovedá skutočnosti a námietky uznal a zrušil záväzný pokyn v strane 5 bod 1) inšpekčného záznamu zo dňa 12.11.2013. Rozhodnutie o podaných námietkach zo dňa 02.12.2013 je nedeliteľnou súčasťou spisu P/80367/05/2013. 3. Slovenská obchodná inšpekcia, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline konštatoval objektívnu zodpovednosť za nesplnenie povinností vyplývajúcich zo zákona o ochrane spotrebiteľa vo vzťahu ku konečnému spotrebiteľovi, a preto prvostupňovým rozhodnutím č. P/0367/2013 zo dňa 03.02.2014 rozhodol tak, že žalobcovi pre nedodržanie povinností vyplývajúcich z § 12 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa uložil pokutu vo výške 800,- eur. 4. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté potvrdzujúcim rozhodnutím žalovaného č. SK/0227/99/2014 zo dňa 29.09.2014. Z odôvodnenia druhostupňového rozhodnutia vyplýva, že odvolací orgán sa v celom rozsahu stotožnil s právnym názorom prvostupňového správneho orgánu a konštatoval, že žalobca nesplnil povinnosť, ktorá mu vyplýva z ust. § 12 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa, keďže nezabezpečil, aby ním predávané výrobky boli označené údajmi o spôsobe použitia a údržby výrobku, keď kontrolami dňa 12.11.2013 a 28.11.2013 bolo zistené, že v ponuke spotrebiteľom sa nachádzalo 12 druhov obuvi v hodnote 6.484,75 eura, pričom tieto výrobky neboli označené údajmi o spôsobe ich používania a údržby. Spôsob, ktorý používal žalobca na informovanie spotrebiteľa ohľadne spôsobu použitia a údržby predmetnej obuvi, podľa názoru žalovaného správneho orgánu, nie je možné považovať za splnenie zákonnej povinnosti v zmysle citovaného ustanovenia. Pri určení pokuty žalovaný vychádzal zo znenia § 24 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré boli predovšetkým zohľadnené pri určovaní výšky postihu bolo porušenie práv spotrebiteľa, nesplnenie zákonných povinností predávajúceho s ohľadom na mieru spoločenskej nebezpečnosti zistených nedostatkov. II. Žaloba 5. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.10.2014 domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. SK/0227/99/2014 zo dňa 29.09.2014. Rozhodnutie žalovaného považoval za nezákonné, rovnako ako aj prvostupňové rozhodnutie o uložení pokuty, nakoľko toto nebolo vydané v súlade s ust. § 47 ods. 1 správneho poriadku, keďže vo výroku tohto rozhodnutia absentuje presná špecifikácia konkrétneho druhu výrobku, pri ktorom malo dôjsť k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu. V tomto prípade žalobca poukázal na rozhodovaciu prax NS SR napr. rozhodnutie sp. zn. 2Sžo 53/2013, ako aj na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 6. V žalobe žalobca ďalej uviedol, že skutok za ktorý bol žalobca sankcionovaný nebol nijakým spôsobom konkretizovaný. Mal za nespochybniteľné, že vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí vymedzenie predmetu konania spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. Tento záver vyplýva z ust. § 47 ods. 2 správneho poriadku. V rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú nepochybne aj rozhodnutia o správnych deliktoch, je nevyhnutné podľa názoru žalobcu, vymedziť presne za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. 7. Záver o nevyhnutnosti úplnej špecifikácie iného správneho deliktu, z hľadiska vecného, časového a miestneho, plne korešponduje s medzinárodným záväzkom Slovenskej republiky a opakovane pripomenul čl. 6 ods. 1 Dohovoru. 8. Poukázal na to, že žalovaný založil svoje rozhodnutie na argumentácii, že kontrolami dňa 12.11.2013 a 28.11.2013 bolo zistené, že v ponuke spotrebiteľom sa nachádzalo 12 druhov obuvi v celkovej hodnote 6.484,75 eura, pričom tieto výrobky neboli označené údajmi o spôsobe ich použitia. Žalobca tvrdil, že k inšpekčnému záznamu zo dňa 12.11.2013 bolo vydané opatrenie na mieste podľa ust. § 6 zákona č. 128/2002 Z.z., ktorým bol zakázaný predaj 12 druhov výrobkov. Ani v inšpekčnom zázname zo dňa 12.11.2013, ani v opatrení na mieste zo dňa 12.11.2013 nebolo uvedené konkrétne ustanovenie zákona č. 250/2007 Z.z., ktoré malo byť údajným konaním žalobcu uvedeným v inšpekčnom zázname zo dňa 12.11.2013 porušené. Na základe tejto skutočnosti je podľa žalobcu možné konštatovať, že došlo k porušeniu zákona č. 128/2002 Z.z., pretože podľa § 12 zákona č. 128/2002 Z.z. na konanie podľa tohto zákona sa použije všeobecný predpis o správnom konaní. 9. Žalobca ako účastník konania nebol oboznámený aké konkrétne ustanovenie zákona mal porušiť. Proti opatreniu na mieste zo dňa 12.11.2013 podal žalobca námietky, ktorým bolo vyhovené až po predložení videozáznamu, ktorý zachytili priemyselné kamery žalobcu počas kontroly dňa 12.11.2013. Podľa názoru žalobcu, týmto videozáznamom bolo preukázané, že príslušný inšpektori uviedli v inšpekčnom zázname nepravdivé informácie o tom, že boli oboznámení o spôsobe použitia a údržby výrobku až po zakúpení. K inšpekčnému záznamu zo dňa 12.11.2013 bol spísaný dňa 28.11.2013 dodatok. Žalobca zdôraznil, že žiadne ustanovenie zákona č. 128/2002 Z.z. neumožňuje vypracovávať dodatky k listinám k už uskutočneným kontrolám. 10. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný vo svojom rozhodnutí opomenul vziať do úvahy, že nie je možné vzhľadom na celkový rozsah informácií poskytovaných spotrebiteľovi o spôsobe použitia a údržby obuvi poskytovať tieto údaje na predávanej obuvi, tak ako sa mylne domnieva prvostupňový orgán. Prvostupňový orgán na str. 3 dodatku k inšpekčnému záznamu zo dňa 12.11.2013 požadoval, aby boli ponúkané a predávané výrobky - obuv označené aspoň na jednom kuse každého páru alebo na obale obuvi spôsobom použitia údržby v súvislosti s jej druhom. Ďalej podľa názoru žalobcu sa žalovaný nevysporiadal s tým, že spôsob používaný žalobcom na splnenie jeho zákonnej povinnosti podľa ust. § 12 zákona č. 250/2007 Z.z. zabraňuje ľudským chybám, ktoré by mohli spočívať napr. v tom, že leták s informáciami by mohol zo škatule vypadnúť pri niekoľkonásobnom skúšaní obuvi spotrebiteľom, alebo by sa leták poškodil, zničil manipuláciou so škatuľou, to znamená, že systém žalobcu zabezpečuje úplnú informovanosť spotrebiteľa o skutočnostiach uvedených v ust. § 12 ods. 2 citovaného zákona. 11. Pre úplnosť posudzovania predmetnej veci s dôrazom na racionalitu rozhodovania správnych orgánov v oblasti ochrany práv spotrebiteľa poukázal žalobca na stanovisko ústavného sudcu Milana Ľalíka k rozhodnutiu Ústavného súdu SR zo dňa 24.10.2013 sp. zn. I. ÚS 38/2013. 12. Žalobca rovnako namietal výšku uloženej sankcie, ktorú považoval za neprimeranú a v tejto súvislosti poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. na rozhodnutie sp. zn. 6Sž 75/2001. 13. Žalobca konštatoval, že zákonnosť rozhodnutia správnych orgánov je potrebné preskúmať nielen z formálnej stránky, ale aj z materiálnej so zreteľom na zásady proporcionality a spravodlivosti. Z uvedeného dôvodu, pre prípad, ak by sa súd nestotožnil s vyššie uvedenou argumentáciou, žalobca navrhol, aby súd uplatnil pri rozhodovaní zásadu plnej jurisdikcie a napadnuté rozhodnutie žalovaného zmenil podľa ust. § 250j ods. 5 O.s.p. So zreteľom na zásadu proporcionality, ktorá predpokladá vyváženú aplikáciu sankcií zodpovedajúcu záujmom štátu reprezentovaného v tomto prípade Slovenskou obchodnou inšpekciou, je pokuta vo výške 800,- eur podľa názoru žalobcu zjavne neprimeraná povahe skutku žalobcu, kde so zreteľom na okolnosti prípadu miera závažnosti tohto porušenia zjavne prevyšuje dôsledky vyvolané uložením sankcie, čo aj na dolnej hranici sadzby pokuty stanovenej zákonom. 14. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca navrhol, aby súd preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie žalovaného k žalobe 15. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručil dňa 19.11.2014 uviedol, že žalovaný správny orgán je názoru, že napadnuté rozhodnutie vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu a uložená pokuta je primeraná zistenému porušeniu zákona o ochrane spotrebiteľa. Nesúhlasil s názorom žalobcu, že napadnuté rozhodnutie nevychádza z dostatočne spoľahlivo zisteného stavu. Žalovaný správny orgán po dôkladnom preštudovaní spisového materiálu v danom prípade mal za preukázané jednoznačné porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 12 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z. zo strany žalobcu. Konštatoval, že je pravdou, že zákon nepredpisuje konkrétny spôsob označovania výrobkov, no spôsob, aký si zvolil žalobca nemožno v žiadnom prípade považovať za splnenie si zákonnej povinnosti podľa § 12 citovaného zákona. Nakoľko žalobca neoznačuje dané výrobky tak, ako mu ukladá zákon, je pravdepodobné, že situácia zistená kontrolou sa bude opakovať, keďže spotrebiteľ, podľa názoru žalobcu, relevantné informácie dostáva až v čase, keď pristúpi k pultu s pokladnicou s úmyslom nákupu predmetného výrobku. 16. Žalovaný správny orgán odmietol tvrdenie žalobcu, že vzhľadom na celkový rozsah predmetných informácií o predávanej obuvi nie je možné tieto informácie poskytnúť na obuvi. Bol názoru, že nalepenie zákonom požadovaných informácií na obuv, resp. na škatuľu od obuvi je možné. Cieľom ust. § 12 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z. je, aby bol spotrebiteľ informovaný o spôsobe použitia a údržby výrobku, ktorý predávajúci predáva, to znamená, že spôsob, aký zvolil žalobca v žiadnom prípade nenapĺňa účel vyššie uvedeného ustanovenia zákona. Na porovnanie žalovaný podotkol, že iný spotrebiteľský tovar býva bežne označený štítkom s požadovanými informáciami. V zmysle uvedeného je podľa názoru žalovaného možné pripojiť štítok s potrebnými informáciami na obuv, alebo nalepiť na škatuľu od obuvi tak, aby spotrebiteľ dostal potrebné informácie ešte vo fáze rozhodovania sa pre daný výrobok, teda, aby bol splnený cieľ a účel zákona. 17. Žalovaný mal za to, že žalobca porušil povinnosť zabezpečiť, aby ním predávané výrobky boli označené údajmi o spôsobe jeho použitia a údržby. K námietke žalobcu ohľadom výroku napadnutého rozhodnutia, v ktorom podľa neho absentuje presná špecifikácia konkrétneho druhu výrobku, žalovaný uviedol, že v napadnutom rozhodnutí bol uvedený čas a miesto porušenia zákonnej povinnosti, konkrétne ustanovenie zákona, ktoré žalobca porušil, ako aj počet výrobkov a celková hodnota. Žalovaný bol názoru, že v zmysle vyššie uvedeného takýto výrok spĺňa zákonné požiadavky a predmetné rozhodnutie bolo vydané na základe zákona a v jeho medziach. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Sžo 233/2009. 18. Žalovaný tvrdil, že kontrola inšpektorov SOI spočíva v porovnaní zisteného skutkového stavu so stavom predpísaným, t.j. ustanoveným všeobecne záväznými právnymi predpismi a osobitnými predpismi v oblasti ochrany spotrebiteľa. Vyhotovením tohto porovnania je výsledok kontroly, teda inšpekčný záznam, z ktorého musí byť zrejmé, či zistený skutkový stav vyhovoval alebo nevyhovoval predpísanému stavu. V žiadnom prípade sa nejedná o rozhodnutie vo veci vydané podľa správneho poriadku, jedná sa o podklad, ktorý slúži orgánu dozoru na prípadné začatie správneho konania pre porušenie niektorej z povinností ustanovených predávajúcemu alebo poskytovateľovi služby príslušným zákonom, ktorého výsledkom je rozhodnutie vo veci, ktoré je opatrené odtlačkom úradnej pečiatky a podpisom oprávnenej osoby. Pokiaľ ide o opatrenie na mieste podľa § 6 ods. 1 zákona č. 128/2002 Z.z. žalovaný uviedol, že tieto oznamuje inšpektor ústne a vyhotovuje o nich písomný záznam, sú vyhotovované priamo na mieste výkonu kontroly. Nejedná sa teda o rozhodnutie ako také. 19. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ako aj žalovaného vychádzalo z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Uviedol, že je pravdou, že zákon č. 128/2002 Z.z. síce neuvádza možnosť vypracovávať dodatky k záznamom, no taktiež to výslovne nezakazuje, čo znamená, že v žiadnom prípade spísanie dodatku k záznamu nemôže byť považované za porušenie zákona zo strany správneho orgánu. Takéto tvrdenie žalovaný zásadne odmietol. 20. Vo vzťahu k výške uloženej pokuty, žalovaný správny orgán bol názoru, že jej uloženie je dostatočne odôvodnené a jej výška je primeraná povahe aj skutku. 21. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. IV. 22. Krajský súd v Bratislave o žalobe žalobcu rozhodol bez pojednávania rozsudkom č. k. 1S/221/2014-45 zo dňa 08.10.2015 tak, že žalobu zamietol. 23. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe žalobcom podaného odvolania uznesením sp. zn. 6Sžo/260/2015 zo dňa 28.06.2017 napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá OSP, pre závažné procesné pochybenie spočívajúce v odňatí možnosti účastníkovi konania konať pred súdom a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že bude povinnosťou prvostupňového súdu nariadiť na prejednanie veci pojednávanie, kde umožní účastníkom konania uplatniť ich procesné práva a po dôsledkom preskúmaní žalobcom uplatnených námietok znovu o žalobe rozhodnúť. V. Právna úprava 24. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 Správneho súdneho poriadku (ďalej SSP), preskúmal na nariadenom pojednávaní napadnuté rozhodnutie žalovaného a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 25. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 26. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. 27. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 28. Podľa § 491 ods. 1, ods. 2 SSP ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ods. 1). Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba (ods. 2). 29. Podľa § 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona o priestupkoch, tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len združenie) a označovanie výrobkov cenami. 30. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z., výrobca je povinný označiť výrobok údajmi, ktoré pravdivo a úplne informujú predávajúceho o vlastnostiach dodaného výrobku; ak výrobca nesplní svoju povinnosť, výrobok označí dovozca, ak ani dovozca neoznačí výrobok, označí ho dodávateľ. 31. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, predávajúci musí zabezpečiť, aby ním predávaný výrobok bol zreteľne označený údajmi o výrobcovi alebo aj o dovozcovi alebo dodávateľovi, o miere alebo o množstve, o spôsobe použitia a údržby výrobku a o nebezpečenstve, ktoré vyplýva z jeho nesprávneho použitia alebo údržby, o podmienkach uchovávania a skladovania výrobku, ako aj o riziku súvisiacom s poskytovanou službou alebo informáciami podľa osobitných predpisov. Predávajúci je povinný na požiadanie orgánu dozoru alebo spotrebiteľa oznámiť alebo zdokumentovať údaje o výrobku, ak ho nemožno označiť. 32. Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z., dozor nad dodržiavaním povinností ustanovených týmto zákonom vykonávajú orgány dozoru. Ak nemožno pôsobnosť orgánu dozoru určiť, je na výkon dozoru a kontroly príslušná Slovenská obchodná inšpekcia. 33. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z., za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo právne záväznými aktmi Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa uloží orgán dozoru výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi, dodávateľovi alebo osobe uvedenej v § 26 pokutu do 66.387,83 eura za opakované porušenie povinností počas 12 mesiacov uloží pokutu do 165.969.59 eura. 34. Podľa odseku 5 zákona č. 250/2007 Z.z., pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti. V. Závery správneho súdu 35. Krajský súd v Bratislave na základe podanej žaloby preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného č. SK/0227/99/2014 zo dňa 29.09.2014, oboznámením sa s obsahom administratívneho spisu, vrátane prvostupňového rozhodnutia, a to v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe. 36. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu mal správny súd za nesporne preukázané, že dňa 12.11.2013 a dňa 28.11.2013 v prevádzke Obuv Humanic, Leder & Schuh SK spol. s.r.o., OC Aupark, Žilina pri šetrení spotrebiteľského podnetu evidovaného pod č. P-923/2013 vykonali inšpektori Slovenskej obchodnej inšpekcie kontroly, pri ktorých boli zistené nedostatky, za ktoré zodpovedá predávajúci, konkrétne išlo o nezabezpečenie povinnosti predávajúceho podľa § 12 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa, keď predávajúci nezabezpečil, aby ním ponúkané a predávané výrobky boli označené údajmi o spôsobe jeho použitia a údržby. Bolo preukázané, že v ponuke sa nachádzalo 12 druhov výrobkov obuvi v hodnote 6.484,75 eura, ktoré neboli označené údajmi o spôsobe používania a údržby, o účele použitia obuvi v súvislosti s jej druhom ani aspoň na jednom polpáre obuvi, ani na obale. 37. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správne orgány vecne príslušné na konanie si zadovážili dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistili vo veci skutočný stav, či konali v súčinnosti s účastníkom konania, či ich rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia. 38. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. 39. I keď citované zákonné ustanovenie explicitne neprikazuje, že výrok rozhodnutia musí obsahovať vecné, časové a miestne určenie konania, z ktorého správny delikt vyplýva, je nespochybniteľné, že vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí vymedzenie predmetu konania spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. V rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú nepochybne i rozhodnutia o iných správnych deliktoch, je nevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie, a to najmä z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre určenie rozsahu dokazovania, a to aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva. 40. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. Riadne formulovaný výrok a v ňom v prvom rade konkrétny popis skutku je nezastupiteľná časť rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia či sankcie boli uložené. 41. Rozhodnutie správneho orgánu o uložení pokuty vo výške 800,- eur je potrebné, vzhľadom na vyššie uvedenú konštatáciu súdu, považovať za rozhodnutie trestného charakteru a takýmto rozhodnutím je teda i rozhodnutie o správnom delikte, a preto je nevyhnutné vymedziť presne vo výrokovej časti, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. To je možné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie možnosť zámeny skutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok. Vo výroku žalobou napadnutého rozhodnutia je síce formulovaný spôsob spáchania správneho deliktu aj čas, avšak skutok nie je dostatočne určitý a to vo vzťahu k akému konkrétnemu výrobku sa žalobca dopustil nedodržania povinností vyplývajúcich z § 12 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa. Zo znenia výroku žalobou napadnutého rozhodnutia totiž nevyplýva, pri ktorých druhoch výrobkov - obuvi malo dôjsť k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu, keďže žalovaný len konštatoval, že v ponuke spotrebiteľom sa nachádzalo 12 druhov obuvi v hodnote 6.484,75 eura, pričom tieto výrobky neboli označené údajmi o spôsobe ich používania a údržby. Presná špecifikácia týchto typov obuvi s uvedením značky obuvi, čísla artikla a ceny je uvedená len v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia. 42. Podľa názoru súdu absencia špecifikácie druhov výrobkov obuvi vo výroku žalobou napadnutého rozhodnutia spôsobuje neurčitosť skutku vytknutého v žalobou napadnutom rozhodnutí. Preto keď žalovaný správny orgán vo výroku rozhodnutia nešpecifikoval konkrétne druhy výrobkov, pri ktorých malo dôjsť k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu, ani len názov obuvi, táto skutočnosť má za následok nepreskúmateľnosť výroku žalobou napadnutého rozhodnutia. Z uvedených dôvodov správny súd uzavrel, že rozhodnutie žalovaného správneho orgánu je nezákonné pre jeho nepreskúmateľnosť. 43. Je potrebné odmietnuť argumentáciu žalovaného, že postačujúce je, ak tieto náležitosti sú uvedené len v odôvodnení rozhodnutia, pretože ako správny súd už vyššie konštatoval, iba výrok rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. 44. Žalobca v žalobe ďalej namietal, že výška uloženej pokuty prvostupňovým ani druhostupňovým orgánom nebola odôvodnená a preto žalobca zastával názor, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné. 45. Pri ukladaní sankcií za správne delikty je potrebné vychádzať zo základných rovín pôsobenia sankcie - individuálnej, generálnej, výchovnej, preventívnej a represívnej, pričom každú sankciu treba diferencovať a individualizovať. 46. Okrem toho treba podotknúť, že v prípade uloženia pokuty rozhodnutie správneho orgánu vyžaduje podrobné zdôvodnenie konkrétnych skutočností, ktoré odôvodňujú uloženie sankcie v určitej výške. Hoci pokuta v danom prípade bola stanovená voľnou úvahou žalovaného v spodnej hranici zákonnej sadzby od 0,- eura do 66.387,83 eura a stanovená výška pokuty nevybočila z medzí a hľadísk stanovených v zákone, žalovaný sa riadne nezaoberal otázkou posúdenia miery primeranosti výšky uloženej pokuty. Z rozhodnutia, ktoré je predmetom súdneho preskúmania nevyplýva, prečo je za porušenie právnej povinnosti žalobcu primeraná pokuta vo výške 800,- eur. Rovnako z rozhodnutia žalovaného súd nezistil, či množstvo a hodnota výrobkov, ktoré neboli označené údajmi o spôsobe ich používania a údržby, mali vplyv na výšku uloženej pokuty. Správny orgán pri rozhodovaní o výške pokuty sa nevysporiadal so žalobcovou námietkou, že písomne a aj ústne žalobca informoval spotrebiteľa o skutočnostiach vyžadovaných ust. § 12 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z. z., nie však ako konštatoval žalovaný, včas. Taktiež žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán neodôvodnili uloženie sankcie z hľadiska následkov porušenia povinnosti. 47. Správny súd sa preto stotožnil s argumentáciou žalobcu, že z rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé ako bolo pri určení výšky pokuty s ohľadom na mieru spoločenskej nebezpečnosti zistených nedostatkov zohľadnené, že žalobca informácie podľa § 12 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z. z. v skutočnosti poskytuje, pričom jediným údajným porušením je podľa názoru až žalovaného (nie prvostupňového orgánu), čas poskytnutia predmetných informácii. 48. Žalovaný sa podľa názoru súdu dostatočne so všetkými zákonnými kritériami uloženia pokuty vo svojom odôvodnení nezaoberal. V zmysle ustálenej judikatúry správnych súdov (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 5Sžo/204/2010, sp. zn. 2Sžp/16/2011) v prípade správneho trestania súd sleduje, či správny orgán náležite zdôvodnil uloženie sankcie v určitej výške, ak zákon pripúšťa rozpätie sankcie, či prihliadol na okolnosti viazané na subjekt, samotný skutok a jeho následok. Určenie výšky pokuty v rámci určeného rozpätia je síce vecou voľného uváženia, to však neznamená, že môže byť uložená v ľubovoľnej výške. Voľná úvaha aj pri takomto rozhodovaní je myšlienkový proces, v rámci ktorého má príslušný orgán zvažovať závažnosť porušenia predpisov vo vzťahu ku každému zisteniu, jeho následky, dobu protiprávnosti, aby uložená pokuta spĺňala nielen požiadavku represie, ale aj preventívny účel s prognózou budúceho pozitívneho správania sa dotknutej osoby. Uplatnenie princípov dobrej správy v právnej praxi znamená, že každé rozhodnutie musí byť náležite odôvodnené, aby bolo transparentné a preskúmateľné. Nepreskúmateľné rozhodnutia zakladajú protiústavný stav a tento postup je nezlučiteľný so zásadou spravodlivosti konania. 49. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd dospel k záveru, že rovnako rozhodnutie žalovaného v časti zaoberajúcej sa výškou uloženej sankcie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a žalobcom vznesená námietka je preto opodstatnená. 50. Krajský súd v Bratislave s poukazom na vyššie uvedené dôvody v zmysle ust. § 191 ods. 1 písm. d) SSP preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 51. V ďalšom konaní bude potrebné, aby žalovaný správny orgán postupoval v intenciách rozhodnutia krajského súdu s tým, že bude úlohou žalovaného vo veci opätovne konať a rozhodnúť vzhľadom na vyššie uvedený právny názor súdu, ktorým podľa § 191 ods. 6 SSP je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. 52. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a v konaní úspešnému žalobcovi priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia. 53. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.