Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/221/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201739 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1014201739.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Jeannette Hajdinovej, v právnej veci žalobcu: PL PROMOTION s.r.o., IČO: 45 446 636, Čajakova 18, Bratislava, zastúpený: JUDr. Martin Gajer, advokát, Záhradnícka 7, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/345179/2014/5060 zo dňa 31.07.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : . Priebeh administratívneho konania 1. Daňový úrad Bratislava (ďalej aj len „správca dane“) vykonal u žalobcu ako platiteľa dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len „DPH“) kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie september 2011, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 9102407/5/789831/2013/Bali zo dňa 28.02.2013. Zároveň zaslal žalobcovi výzvu na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie. Protokol bol so žalobcom prerokovaný dňa 08.04.2013, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9104407/5/1295973/2013/Bali zo dňa 08.04.2013. 2. Správca dane kontrolou predložených dokladov zistil, že žalobca si uplatnil nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr č. 2011/051 zo dňa 07.09.2011, č. 2011/052 zo dňa 16.09.2011 a č. 2011/053 zo dňa 26.09.2011 pre odberateľa EMENES COOP Kft., Budapešť, Maďarsko bez dane v celkovej hodnote XX XXX,XX eur, pričom deklarovaný tovar - oblečenie v počte 2 383 ks nedodal, čo potvrdili aj šetrenia vykonané maďarskou daňovou správou na základe medzinárodného dožiadania. Uvedeným konaním žalobca porušil § 43 ods. 1 a 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o DPH“). 3. Na základe týchto skutočností správca dane vydal dodatočný platobný výmer č. 9104407/5/1319512/2013 zo dňa 09.04.2013, ktorým žalobcovi nepriznal nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie september 2011 v sume XX XXX,XX eur a vyrubil mu vlastnú daňovú povinnosť v sume 343,49 eur v zmysle § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 511/1992 Zb.“) v nadväznosti na § 165 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 563/2009 Z. z.“) z dôvodu, že žalobca nepostupoval v súlade s ustanoveniami zákona o DPH platného v roku 2011. 4. Proti dodatočnému platobnému výmeru č. 9104407/5/1319512/2013 zo dňa 09.04.2013 podal žalobca odvolanie. Žalovaný rozhodnutím č. 1100302/1/327974/2013/5060-r zo dňa 15.07.2013 predmetný platobný výmer zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. 5. Následne správca dane rozhodnutím č. 9104407/5/1408379/14/Bali zo dňa 08.04.2014 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. znížil žalobcovi nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie september 2011 zo sumy XX XXX,XX eur na sumu X XXX,XX eur, t.j. určil rozdiel dane v sume XX XXX,XX eur. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. 6. Žalovaný rozhodnutím č. 1100302/1/345179/2014/5060 zo dňa 31.07.2014 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 74 ods. 4 v nadväznosti na § 165b ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. potvrdil dodatočný platobný výmer z dôvodov uvedených v písomnom vyjadrení k žalobe. II. Zhrnutie argumentov žalobcu 7. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a napadnutého rozhodnutia, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 8. Namietal, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo rozhodnutie, je nepostačujúce na posúdenie veci. Pri daňovej kontrole boli správcovi dane predložené všetky doklady potrebné k preukázaniu dodania tovaru z tuzemska do iného členského štátu, ktoré je oslobodené od dane. Správcovi dane boli predložené faktúry, doklady o preprave tovaru a doklady o prijatých platbách. V liste zo dňa 11.03.2014 žalobca správcovi dane oznámil, že prepravca ALL4EWER s.r.o., ktorý uskutočnil prepravu tovaru k odberateľovi EMENES COOP Kft., predložil k uvedenej preprave CMR-ky, pričom iné evidencie o uskutočnení prepravy neviedol. Čestné vyhlásenia konateľa spoločnosti ALL4EWER s.r.o. o uskutočnení prepravy boli správcovi dane zaslané poštou. Okrem toho, konateľ predmetnej spoločnosti do Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 9211401/5/2823976/2012 zo dňa 04.10.2012 potvrdil vykonanie prepravy pre žalobcu a predložil odberateľskú faktúru č. 210057, CMR č. 2989803, 2989808, 2989807, prehľad hmotného a nehmotného majetku, osvedčenie o evidencii vozidla a podklad pre daňové priznanie za september 2011. Z uvedeného vyplýva, že prepravca predložil správcovi dane listinné dôkazy o preprave. 9. Správca dane je povinný podľa § 2 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. dodržať zásadu úzkej súčinnosti s daňovým subjektom. V tejto súvislosti žalobca namietal, že správca dane počas výkonu daňovej kontroly vykonával miestne zisťovania, zasielal dožiadania, žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, pričom ho o výsledku týchto zisťovaní neinformoval na ústnom pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 21.11.2012. Žalobcovi bolo odopreté právo vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam a k spôsobu ich zisťovania, prípadne navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim. Správca dane v priebehu daňovej kontroly nevytvoril podmienky pre realizáciu práva daňového subjektu, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola. 10. Tvrdenie správcu dane, že ak odberateľ mal nezákonne registrované sídlo spoločnosti, nemohol byť tento tovar na tejto adrese vyložený, označil za nezmysel. Toto tvrdenie správcu dane by mohlo byť pravdivé iba vtedy, ak by táto adresa de facto neexistovala. Žalobca sa domnieval, že ak mala spoločnosť túto adresu uvedenú ako sídlo podľa vnútroštátnych predpisov Maďarskej republiky a toto sídlo je zapísané v ich obchodnom registri, nemal dôvod pochybovať o správnosti toho zápisu. Správca dane spochybnil úhradu faktúr na základe toho, že spoločnosť nemala dostatok finančných prostriedkov a tiež spochybnil dôkazy o dodaní tovaru bez dostatočného preverenia. 11. Nie je pravdou, ako uviedol žalovaný v napadnutom rozhodnutí, že žalobca nevyužil možnosť podľa § 15 ods. 10 zákona č. 511/1991 Zb., keď sa písomne nevyjadril k protokolu o daňovej kontrole. Správcovi dane bolo zaslané vyjadrenie zo dňa 15.03.2013 k protokolu č. 9102407/5/789831/2013/Bali, v ktorom žalobca poukázal na nezrovnalosti, ktoré správca dane popísal ako výsledok medzinárodnej výmeny informácií. V odvolacom konaní žalobca opätovne poukázal na potrebu dostatočne preveriť skutkový stav u maďarského odberateľa a k preukázaniu platieb od spoločnosti EMENES COOP Kft. navrhol vypočuť riaditeľa spoločnosti pána Juházsa Z.. Z odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií je zrejmé, že táto spoločnosť priznala a odviedla daň z faktúr č. 052 a 053, tzn. správca dane neuznaním oslobodenia od dane popiera princíp neutrality DPH a z týchto faktúr by bola daň odvedená dvakrát. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/50/2011 týkajúci sa posúdenia cezhraničných daňových transakcií a zákazu dvojitého zdaňovania. 12. Správca dane porušil práva a právom chránené záujmy žalobcu, keď neukončil daňovú kontrolu v šesťmesačnej zákonnej lehote, ale až po jej márnom uplynutí oznámil listom zo dňa 23.10.2012 jej predĺženie do 11.04.2013. Daňová kontrola mala byť ukončená do 10.10.2012. Správca dane porušil § 15 ods. 18 zákona č. 511/1992 Zb., nakoľko nedodržal zákonom stanovené lehoty. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že správca dane požiadal listom zo dňa 13.09.2012 o predĺženie lehoty, avšak žalobca mal podozrenie, že zo strany správcu dane došlo k úmyselnej manipulácii s týmito dokladmi, pretože správca dane dňa 12.09.2012 vydal výzvu č. 9102407/5/2526435/2012/Bali na predloženie dokladov. Žalobca mal podozrenie, že zo strany žalovaného došlo k manipulácii s uvedenými dokumentmi. 13. V tejto súvislosti žalobca poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 49/2008, v ktorom ústavný súd konštatoval, že zákaz prekročiť zákonom ustanovený časový rámec pre výkon daňovej kontroly platí za podmienky, že kontrolovaný daňový subjekt poskytuje správcovi dane potrebnú súčinnosť, pričom žalobca túto súčinnosť poskytoval. 14. Pri výkone daňovej kontroly správca dane porušil základné zásady daňového konania. Žalobca tovar nadobudol a dodal v dobrej viere za podmienok, ktoré sú zaužívanými v bežných obchodných vzťahoch a ak nastali u dodávateľov alebo u odberateľa skutočnosti, ktoré nemohol ovplyvniť, potom sú tieto skutočnosti pre posúdenie nároku na odpočítanie DPH alebo uplatnenia oslobodenia pri intrakomunitárnej dodávke irelevantné. Všeobecné dôkazné bremeno daňového subjektu vyplývajúce z § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. je modifikované právom Európskej únie. Žalobca poukázal na rozhodnutia Európskeho súdneho dvora (ďalej aj len „ESD“) vo veci Kittel (C-439/04), kde ESD vyjadril názor vo vzťahu k nedbanlivosti a úmyslu, že osobe povinnej k dani, ktorá vedela alebo musela vedieť, že prijatím určitého plnenia sa bude podieľať na plnení spojenom s daňovým únikom v oblasti DPH, môže byť uplatnenie nároku na odpočet odopreté, avšak dôkazné bremeno, že u iného daňového subjektu došlo k podvodnému konaniu, je na správcovi dane. ESD vo veciach Optigen Ltd (C-354/03), Fulcrum Electronics Ltd (C-353/03), Bond House Systems Ltd (C-484/03) vyslovil názor, že nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie alebo nemôže vedieť. Každá transakcia musí byť posudzovaná sama o sebe a charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo následnými udalosťami. 15. Žalobca tiež poukázal na názor Najvyššieho súdu SR, ktorý uviedol, že daňový subjekt disponujúci materiálnym plnením, faktúrou a prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. 16. Na záver žalobca vyjadril názor, že mieru pochybenia správcu dane ako aj žalovaného v tomto konaní možno považovať za ohrozujúcu právom chránené záujmy daňového subjektu, pričom k prekročeniu právomocí správcu dane došlo v zásadných procesných postupoch a pri súhrnnom posúdení má miera porušení práv daňového subjektu zásadnú intenzitu. III. Vyjadrenie žalovaného 17. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť. 18. Nestotožnil sa s názorom žalobcu, že správca dane porušil § 15 ods. 18 zákona č. 511/1992 Zb., nakoľko listom zo dňa 13.09.2012 požiadal o predĺženie lehoty na výkon daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie september 2011, aj s uvedením dôvodov na predĺženie lehoty. V podanej žiadosti bola citovaná aj výzva na predloženie dôkazov žalobcovi, ktorá má zhodou okolností vyššie číslo (9102407/5/2526435/2012/Bali) zo dňa 12.09.2012 ako žiadosť zo dňa 13.09.2012. Táto skutočnosť však nič nemení na tom, že žiadosť o predĺženie lehoty bola vydaná správcom dane dňa 13.09.2012 a bola doručená žalovanému dňa 19.09.2012, čiže pred uplynutím 6 mesačnej lehoty. V žiadnom prípade nedošlo k manipulácii zo strany daňových orgánov, nakoľko správca dane pri výbere čísiel z administratívneho daňového systému vybral číslo skôr pre výzvu ako pre žiadosť. 19. Žalobca bol riadne vyrozumený o prerušení daňovej kontroly, o predĺžení lehoty na výkon kontroly, bol vyzvaný na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie. Žalobca doručil správcovi dane vyjadrenie k protokolu, vyjadril sa ku kontrolným zisteniam správcu dane a bol s ním riadne prerokovaný protokol o výsledku zistenia daňovej kontroly. Žalobca preto nebol ukrátený na svojich právach a správca dane postupoval v súlade s § 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. Žalobca mohol počas výkonu kontroly svoje práva vyplývajúce z § 15 ods. 5 písm. a) až g) zákona č. 511/1992 Zb. kedykoľvek uplatniť u správcu dane, čo počas celej kontroly neurobil. 20. K námietke žalobcu ohľadom porušenia jeho práva vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole žalovaný uviedol, že je na správcovi dane, aký spôsob zisťovania skutočností si zvolí. To, že preveroval oprávnenosť dodania tovaru formou miestneho zisťovania v tuzemsku, ako aj formou medzinárodnej výmeny informácií daňovou správou u odberateľa, nebolo v rozpore s § 15 ods. 5 písm. f) zákona č. 511/1992 Zb. Žalobca mal možnosť aj vo vyrubovacom konaní predložiť dôkazy o svojich tvrdeniach, na výzvu správcu dane však nereagoval a žiadne dôkazy nepredložil. 21. V súvislosti s námietkou žalobcu, že tovar nadobudol v dobrej viere, žalovaný poukázal na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/66/2011, v zmysle ktorého základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je aj to, že štatutárny orgán musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Pokiaľ si daňový subjekt uplatňuje odpočítanie dane z nakúpených tovarov a služieb, je povinný preukázať ich použitie na účely svojho podnikania ako platiteľ. 22. Žalovaný tiež uviedol, že vo vzťahu k záverom kontroly u daňového subjektu SZAMI TRADE spol. s r.o. za zdaňovacie obdobie september 2012 možno aplikovať závery rozsudku ESD vo veci C440/04 Recolta Recycling SPRL, ktorý okrem iného vyhlásil, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa vo svetle objektívnych dôkazov preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť. 23. K námietke žalobcu ohľadom splnenia podmienok pre oslobodenie od dane pri intrakomunitárnom dodaní tovaru do Maďarska žalovaný konštatoval, že z § 43 ods. 5 zákona o DPH vyplýva, že platiteľ dane je povinný preukázať splnenie podmienok podľa odsekov 1 až 4 a zároveň preukázať dodanie tovaru. V zmysle rozsudku ESD vo veci C-409/04 T. zo dňa 27.09.2007 sa má čl. 28a ods. 3 prvý pododsek a čl. 28c a písm. c) prvý odsek Šiestej smernice vzhľadom na pojem „odoslaný“ vykladať tak, že k nadobudnutiu tovaru v rámci Spoločenstva a k uplatneniu oslobodenia dodávky od dane dôjde len pri naplnení dvoch podmienok, a to prechodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na nadobúdateľa a fyzického pohybu tovaru. V zmysle § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. patrí dôkazné bremeno v daňovom konaní daňovému subjektu. 24. Zo šetrenia správcu dane vyplynulo, že maďarský nadobúdateľ tovaru EMENES COOP Kft. je síce osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte, ale podľa zistenia maďarskej daňovej správy tento nadobúdateľ nevedel vierohodným spôsobom preukázať skutočné nadobudnutie tovaru deklarované na faktúrach vystavených žalobcom ako dodávateľom. Správca dane tiež šetrením zistil, že nebola jednoznačne preukázaná ani preprava tohto tovaru spoločnosťou ALL4EWER, s.r.o., nakoľko na predloženej CMR-ke nebolo uvedené miesto vykládky tovaru a toto miesto nevedel určiť ani prepravca. 25. Na základe medzinárodnej výmeny informácií správca dane zabezpečil dôkaz oficiálnej inštitúcie o tom, že dožiadaný daňový subjekt si neplní daňové povinnosti. Aj podľa rozsudku ESD vo veci C-73P., ak vyplynie zo žiadosti zaslanej v rámci medzinárodnej administratívnej spolupráce, že adresa uvedená v osvedčení o dani pre zdaniteľnú osobu nezodpovedá sídlu ekonomickej činnosti, je daňová správa oprávnená považovať podnik za fiktívny a vyvodiť z toho náležité dôsledky. 26. Na základe zistených skutočností nie je možné akceptovať ani tvrdenie žalobcu, že nie je potrebné uvádzať na predložených medzinárodných nákladných listoch, kde konkrétne bol tovar vyložený, nakoľko v § 43 ods. 5 zákona o DPH sa príkladne uvádza zoznam dokladov, ktorými možno preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu, pričom nepostačuje iba formálne preukázanie. 27. Žalovaný tiež upriamil pozornosť na to, že v čase kontroly za zdaňovacie obdobie september 2011 boli už u žalobcu vykonávané kontroly aj za iné zdaňovacie obdobia, z čoho možno usúdiť, že žalobca vedel, že správca dane spochybňuje predložené dodávateľské faktúry a mohol sa pripraviť a predložiť dôveryhodnejšie dôkazy. 28. Žalobca iba všeobecne poukázal na rozsudky ESD, ale nekonkretizoval, že v prípade uplatnenia práva na oslobodenie od dane z dôvodu intrakomunitárneho dodania do iného členského štátu žalobcom v zdaňovacom období september 2011 ide o rovnaký precedens, a preto žalovaný nemohol k tejto všeobecnej námietke zaujať stanovisko. Skutočnosť, že správca dane postupoval v zmysle platných právnych predpisov, je možné oprieť aj o závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/34/2012. IV. Posúdenie veci 29. Podľa § 6 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej aj len „S.s.p.“), správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 S.s.p. súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) S.s.p. rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 30. Zákon č. 511/1992 Zb. v § 2 zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je zásada zákonnosti. Podľa tohto ustanovenia pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní. 31. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov. 32. Skutočnosť, že daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je v rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu. Vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu nadradený, avšak nemôže to byť v zmysle toho, aby sa výnos daní ako príjmov rozpočtu dosiahol na úkor nedodržania práva. Daňové orgány môžu aplikovať pri vyrubení daní iba právne prostriedky, ktoré priamo ustanovuje zákon, alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci svojho oprávnenia vyplývajúceho zo zákona. 33. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb., správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. 34. Podľa § 2 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb., pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. 35. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb., daňovou kontrolou zamestnanec správcu dane zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona, alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, alebo kontrola použitia tovaru oslobodeného od dane podľa osobitných zákonov. 36. Podľa § 15 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb., daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo: a) na predloženie služobného preukazu zamestnancom správcu dane a písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly, b) byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami, c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety, d) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu, e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní, f) vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim, g) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe. 37. Podľa § 15 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb., kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: a) umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu, b) zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly, c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, d) predkladať účtovné a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady v písomnej forme alebo v technickej forme vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia, e) predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety, f) umožňovať vstup do sídla kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom, g) zapožičať doklady a iné veci mimo sídla alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového subjektu alebo poskytnúť výpisy, prípadne kópie (§ 14 ods. 3). 38. Z ustanovení § 29 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. vyplýva, že dokazovanie vedie správca dane, ktorý vedie daňové konanie, pričom dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 39. Podľa § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb., ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 40. Od 01.01.2012 nadobudol účinnosť zákon č. 563/2009 Z. z. Podľa prechodného ustanovenia § 165 ods. 2 tohto zákona, daňové konania začaté a právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov (podľa zákona č. 511/1992 Zb.). 41. Procesný postup v daňovom konaní zásadne určuje orgán správy dane, ktorý je oprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy a v akom rozsahu vykoná a ktoré skutočnosti stačí osvedčiť inými podkladmi. Ako dôkaz môžu poslúžiť všetky legálne získané prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti. Zo žiadneho ustanovenia zákona č. 511/1992 Zb. nemožno vyvodiť, že by ako dôkaz v daňovom konaní nebolo možné použiť skutočnosti zistené pri výkone daňovej kontroly u kontrolovaného daňového subjektu za iné zdaňovacie obdobie, vrátane zápisníc o výsluchoch svedkov, prípadne zápisnice o výsluchoch obvinených osôb získaných od orgánov činných v trestnom konaní alebo informácie získané od orgánov Policajného zboru, pokiaľ bol daňový subjekt s takýmito dôkazmi oboznámený a mal možnosť k nim zaujať stanovisko. 42. Dôkazné bremeno v daňovom konaní je zásadne na daňovom subjekte (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona o DPH). Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak správca dane nadobudne opodstatnené pochybnosti o pravdivosti a vierohodnosti predložených dokladov a daňový subjekt svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011). Z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/32/2012 zo dňa 27.11.2012 vyplýva, že: „Vzhľadom na skutočnosť spochybnenia existencie tovaru, a teda reálnosti na všetkých stupňoch obchodného reťazca deklarovaných zdaniteľných plnení, sa javí dôkazné bremeno zaťažujúce žalobcu, spočívajúce len v predložení zákonom požadovaných formálne vyhotovených daňových dokladov, ako nedostatočné. Bolo potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti, aby zabránil tomu, že sa ocitne v kolotoči fiktívnych zdaniteľných plnení zneužívajúcom právo poskytované zásadou neutrality DPH. Vzhľadom na okolnosti tohto prípadu, neobstojí žalobcovo jednoduché spoliehanie sa na zásadu neutrality dane z pridanej hodnoty a tvrdenie o nemožnosti ovplyvniť dodržiavanie administratívnych povinností a zákonných postupov zo strany daňových subjektov zúčastnených v obchodnom reťazci zdaniteľných plnení predchádzajúcich alebo nasledujúcich po kontrolovanom zdaniteľnom obchode“. 43. Z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane preveroval počas daňovej kontroly obchodovanie s tovarom - oblečenie v počte 2 383 ks na základe faktúr vystavených žalobcom č. 2011/051 zo dňa 07.09.2011, č. 2011/052 zo dňa 16.09.2011 a č. 2011/053 zo dňa 26.09.2011 pre odberateľa EMENES COOP Kft., Maďarsko, prostredníctvom dožiadaní na miestne príslušných daňových úradoch i prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií a zistil, že s výnimkou formálnych daňových dokladov a svedeckých výpovedí osôb vystupujúcich za niektoré spoločnosti zúčastnené na reťazovom obchode neboli k dispozícii žiadne ďalšie dôkazy, ktoré by preukazovali pravdivosť a reálnosť vystavených faktúr a tvrdení žalobcu. Možno konštatovať, že správca dane vykonal nielen formálnu kontrolu dokladov, ale správne skúmal aj reálnosť zdaniteľných obchodov, pričom vykonanou kontrolu nebol preukázaný pôvod a existencia dotknutých tovarov. Pri výkone daňovej kontroly postupoval podľa č. 511/1992 Zb., pričom využil všetky zákonné možnosti pre splnenie účelu daňovej kontroly a eliminovania daňového úniku v kontrolovanom reťazci. 44. K námietkam žalobcu o porušení jeho procesných práv v súvislosti s miestnymi šetreniami, dožiadaniami adresovanými iným správcom dane, či žiadosťami o medzinárodnú výmenu informácií, ktoré správca dane realizoval bez toho, aby o nich žalobcu informoval, súd konštatuje, že zákon č. 511/1992 Zb. neukladá správcovi dane povinnosť vyžiadať si od kontrolovaného daňového subjektu súhlas či stanovisko k uskutočneniu uvedených úkonov, je však povinný umožniť daňovému subjektu nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania a do zapožičaných dokladov a vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam, ako aj k spôsobu ich zistenia. Pokiaľ je pri úkonoch pred dožiadanými orgánmi vypočutá ako svedok osoba, ktorá poskytuje dožiadanému orgánu daňovej správy vysvetlenie ku skutočnostiam potrebným pre správne určenie daňovej povinnosti, je potrebné upovedomiť kontrolovaný daňový subjekt o takomto úkone a umožniť mu realizovať právo klásť svedkovi otázky. Toto právo žalobcu nebolo postupom správcu dane a dožiadaných orgánov porušené v súvislosti s výsluchom. Treba však zároveň vziať do úvahy, že žalobca v priebehu daňového konania porušenie tohto práva nenamietal a zväčša bol pasívny. Neupriamil pozornosť na skutočnosti, ktoré sa mali výsluchom týchto svedkov objasniť, ani o nich nepredložil relevantné dôkazy. Súd je toho názoru, že na zistený skutkový stav by nemalo vplyv, ak by sa žalobcovi umožnilo klásť otázky týmto svedkom. Uvedená chyba v postupe správcu dane za daných okolností nemohla mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Je treba zdôrazniť, že žalobcovi bolo umožnené nahliadnuť do všetkých listín tvoriacich podklad rozhodnutia správcu dane, vrátane zápisníc, dožiadaní, žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií a odpovedí na ne. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, ktoré boli zhrnuté v daňovom protokole a navrhnúť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, a to aj vo vyrubovacom konaní. 45. Podľa § 49 ods. l v nadväznosti na § 19 ods. 1 zákona o DPH právo na odpočítanie dane z tovarov a služieb vzniká platiteľovi v deň, keď vznikla daňová povinnosť, pričom daňová povinnosť vzniká dňom dodania. To znamená, že právo na odpočítanie dane si môže daňový subjekt uplatniť v tom prípade, ak preukáže, že došlo k dodaniu zdaniteľného obchodu a tento zdaniteľný obchod použije na účely svojho podnikania ako platiteľ. V prejednávanej veci správca dane správne vyhodnotil posudzované obchodné prípady v tom zmysle, že sa v rámci dokazovania nepreukázalo skutočné dodanie fakturovaného plnenia spoločnosťou EMENES COOP Kft., s.r.o. žalobcovi a zároveň nebolo hodnoverne preukázané, že žalobca tovar dodal s oslobodením od dane odberateľovi v Maďarsku. Súd sa stotožnil s názorom správcu dane, že existencia tovarov je nepreukázaná a zhromaždené zistenia nasvedčujú tomu, že sa jedná o fiktívne obchodujúce spoločnosti. 46. Výsledky šetrení správcu dane i orgánov maďarskej daňovej správy ukázali, že žalobca tovar pre deklarovaného maďarského odberateľa EMENES COOP Kft. nedodal, nakoľko to nepreukazujú žiadne dôkazy. Konateľ spoločnosti si nespomenul, aký druh tovaru bol fakturovaný aj napriek tomu, že sa v danom zdaňovacom období jednalo len o tri faktúry, táto spoločnosť nemala finančné prostriedky na zaplatenie faktúr, na predložených CMR chýbajú údaje o presnom určení miesta vykladania tovaru. Reálnosť prepravy tovaru z územia Slovenskej republiky na územie Maďarskej republiky nevedel prepravca dostatočne a preukázateľne zdokladovať. 47. Konateľka žalobcu sa nevedela vyjadriť, ako sa ďalej s tovarom nakladalo, kde bol ďalej odvezený a vyložený. Deklarované intrakomunitárne dodanie tovaru do Maďarska sa nepotvrdilo, nakoľko maďarský odberateľ nepriznal žiadne dodanie tovaru od žalobcu, nepodal ani daňové priznanie za príslušné zdaňovacie obdobie, nevlastní ani nemá prenajaté žiadne skladové priestory. Za týchto objektívnych okolností vyznievajú nedôveryhodne výpovede zástupcu prepravcu i odberateľa tovaru v Maďarsku i predložený prepravný doklad bez konkrétneho určenia miesta vykládky tovaru. 48. Vystavením faktúr nevzniká automaticky daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH. Ani kúpne zmluvy, CMR, evidencie DPH a iné doklady ešte nepreukazujú, že vzniklo právo na odpočítanie dane. Technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie skutočne bolo poskytnuté. Splnenie formálnej stránky je jednou z podmienok, aby bolo na základe dokladov uznané odpočítanie dane, avšak tieto doklady musia byť odrazom reálneho plnenia. Len s dodaním tovaru je spojený vznik daňovej povinnosti, ktorú zákon o DPH upravuje v ustanovení § 19 ods. 1, keď daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru a tým kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Vzniku daňovej povinnosti teda predchádza dodanie tovaru, čo v danom prípade nebolo vierohodným a preukazným spôsobom potvrdené. Nakoľko nedošlo k dodaniu tovaru a služieb, nemohlo dôjsť k vzniku daňovej povinnosti. Zákon o DPH však rieši aj prípady, kedy faktúra vystavená je, ale k samotnému dodaniu tovaru a služieb vôbec nepríde. V takom prípade, ak platiteľ vo faktúre alebo v inom doklade o predaji uvedie vyššiu sumu dane, ako je povinný platiť podľa tohto zákona, je povinný platiť túto vyššiu sume dane ( § 71 ods. 6 zákona o DPH). Keďže nebola preukázaná reálna existencia a dodanie tovaru všetkými zúčastnenými spoločnosťami v reťazci, žalobcovi nevznikla povinnosť platiť daň v zmysle § 19 ods. 1 a 2 zákona o DPH, ale v zmysle § 71 ods. 6 zákona o DPH, t.j. uvedením na faktúre, nakoľko faktúra je doklad, ktorým si platiteľ uplatňuje právo na odpočítanie dane vo väzbe na splnenie ďalších zákonom stanovených podmienok - § 51 v nadväznosti na § 49 zákona o DPH. Z dôvodu, že u priameho dodávateľa žalobcu sa nepotvrdilo reálne dodanie tovaru, správca dane s poukazom na § 29 ods. 2, 4 zákona č. 511/1992 Zb. bol povinný šetriť celý obchodný reťazec. Kontrolu dane v uvedenom rozsahu vykonal aj preto, lebo základné pravidlá DPH musia byť dodržané v celom obchodnom reťazci. 49. Zákon č. 511/1992 Zb. neukladá správcovi dane získavať dôkazy preukazujúce tvrdenia daňového subjektu, ale daňovému subjektu poskytuje právo predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Správca dane v naznačenom smere neuprel daňovému subjektu žiadne právo vyplývajúce z § 15 ods. 5 zákona o správe daní. 50. Z judikatúry ESD možno vyvodiť požiadavku, aby daňový subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (napr. rozsudky z 27. 09.2007, Teleos a i., C-409/04 Zb. s. I-7797, body 65 a 68; Netto Supermarkt, bod 24, ako aj z 21.12.2011, Vlaamse Oliemaatschappij, C-499/10, bod 25). Určenie opatrení, ktoré možno požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností jednotlivého prípadu (rozsudok ESD v spojených veciach Mahagében Kft. a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11). 51. K námietke žalobcu, že správca dane nad rámec zákona požadoval od žalobcu dôkazy týkajúce sa iných subjektov, ktoré žalobca nemohol zabezpečiť, poukazuje súd na to, že orgány daňovej správy od žalobcu nepožadovali doklady, ktoré by mal on zabezpečiť od ktoréhokoľvek daňového subjektu v kontrolovanom obchodnom reťazci. Samotná skutočnosť, že v rámci dožiadaní boli preverované aj iné skutočnosti a daňové doklady preukazujúce realizáciu zdaniteľných plnení medzi jednotlivými článkami obchodného reťazca, neznamená, že bolo povinnosťou žalobcu v daňovom konaní vo veci preverenia jeho nároku na nadmerný odpočet predkladať daňové doklady týkajúce sa iných subjektov. Správca dane mal právo preveriť existenciu týchto obchodov a dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti, nebolo však jeho povinnosťou žalobcu poučovať, akým spôsobom má preukázať uskutočnenie dodávok, okrem predloženia daňových dokladov, ktorých vierohodnosť bola vyhodnotením výsledkov rozsiahleho dokazovania spochybnená. Bolo na žalobcovi, aby predložil dôkazy potvrdzujúce, že tovar existoval a že sa s ním skutočne obchodovalo. 52. Hodnotenie vykonaných dôkazov je vecou správnej úvahy správcu dane, ktorý posudzuje, či sa určitá skutočnosť má považovať za dokázanú, či vykonané dôkazy postačujú, alebo či si treba obstarať ešte iné podklady pre rozhodnutie. V rámci dokazovania posudzuje správca dane závažnosť a vierohodnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov a rozhoduje o ich preukaznosti. V prejednávanej veci správca dane vyhodnotil dôkazy v medziach svojich kompetencií stanovených zákonom, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Vyvodené závery zodpovedajú zásadám logického myslenia a správneho uváženia a sú i v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Podstata veci spočíva v tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie reálneho uskutočnenia obchodov, resp. že uskutočnil všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikania, aby zabránil tomu, že sa ocitne v kolotoči fiktívnych zdaniteľných plnení zneužívajúcom právo vyplývajúce zo zásady neutrality DPH. 53. Pokiaľ ide o námietky týkajúce sa dĺžky trvania daňovej kontroly, v tomto smere nedošlo k takej chybe v postupe správcu dane či žalovaného, ktorá by mala za následok nezákonnosť rozhodnutia. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správca dane požiadal nadriadený orgán listom č. 9102407/5/2524395/2012/Bali zo dňa 13.09.2012 o predĺženie lehoty na vykonanie daňovej kontroly včas, ešte pred uplynutím 6 mesiacov od jej začatia a v tejto lehote aj žalovaný o predĺžení lehoty rozhodol listom č. 1020701/1/563074-1196072/2012 zo dňa 03.10.2012. V rámci predĺženej lehoty bola daňová kontrola ukončená. 54. Po preskúmaní veci súd konštatoval, že neboli zistené žiadne také porušenia zásad daňového konania, ktoré by spôsobili nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí, pričom daňové orgány vykonali riadne dokazovanie a žalovaný prihliadol na všetko, čo vyšlo v daňovom konaní najavo. Z uvedených dôvodov Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie preskúmavaných rozhodnutí. Postup žalovaného ako aj preskúmavané rozhodnutia boli v súlade so zákonom a preto súd žalobu zamietol. 55. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 S.s.p. a v konaní neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal, rovnako ani žalovanému, ktorý podľa ustálenej judikatúry nemá v takomto prípade právo na náhradu trov konania. 56. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.