Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/254/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201955 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1014201955.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Andrey Kriškovej, v právnej veci žalobcu: cda consulting group, s.r.o., IČO: 44 927 118, Šoltésovej 2, Bratislava, právne zastúpený: Advokátska kancelária Andrea Havelková, s.r.o., IČO: 36 854 956, D. Dlabača 2748/28, Žilina, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/408574/2014/1042 zo dňa 16.09.2014, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutia správnych orgánov 1. Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 9104401/52067648/2014 zo dňa 02.06.2014, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov určil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) za zdaňovacie obdobie štvrtý štvrťrok 2012 v sume XX XXX,- € tým, že znížil nadmerný odpočet zo sumy XX XXX,XX € na sumu XXX,XX €. Daňové orgány neakceptovali DPH z vystavenej faktúry spoločnosťou AUPARK Žilina, spol. s r.o. vystavenej na základe kúpnej zmluvy, ktorej predmetom bol stavebný pozemok. Predaj stavebného pozemku je podľa § 2 v spojení s § 8 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH predmetom DPH, teda si žalobca uplatnil v príslušnom zdaňovacom období nadmerný odpočet. Podľa daňových orgánov predmetom predaja nebol podľa ich zistení stavebný pozemok, ale pozemok, ktorý je podľa stanoviska Mesta Žilina pozemkom, ktorý je súčasťou existujúcich plôch verejnej zelene bez zástavby. II. Žaloba 2. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutia daňových orgánov za nezákonné, žiadal ich zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Namietal porušenie § 19 ods. 1, 4 v spojení s § 49 ods. 1 a § 79 zákona o DPH, kedy daňové orgány zámerne oddeľujú proces platenia, následného odvedenia a potom odpočítania DPH na dve časti, a to na časť týkajúcu sa predávajúceho ako osoby, ktorá DPH ku kúpnej cene zaúčtovala a odviedla vo faktúre a následne túto zaplatila štátu a na časť týkajúcu sa žalobcu ako kupujúceho, ktorý zaplatil kúpnu cenu v plnej výške, ako aj k nemu účtovanú DPH v sume XX XXX,- € a jej odpočítanie si následne uplatnil. Skutočnosť, že predmetný predaj mal byť podľa daňových orgánov oslobodený od dane, nemá na oprávnenosť nadmerného odpočtu uplatneného žalobcom žiaden vplyv. Keďže podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH vzniká právo na odpočítanie dane z tovaru alebo služby v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikne daňová povinnosť, pričom táto v danom prípade vznikla dňom prijatia platby, t.j. kúpnej ceny zo strany predávajúceho (zaplatená 02.11.2012), v rovnaký deň bol žalobca oprávnený túto daň odpočítať a zároveň predávajúci povinný túto daň zaplatiť štátu. Pokiaľ štát na jednej strane prijal DPH a nebolo konštatované, že by sa jednalo o dodanie tovaru oslobodené od dane, je zároveň povinný na strane druhej na základe realizácie práva na jej odpočítanie, túto daň žalobcovi vrátiť, nakoľko nemožno jeden obchod hodnotiť na vstupe ako obchod podliehajúci dani a na druhej strane tento obchod hodnotiť ako od dane oslobodený. 3. Žalobca mal podľa § 51 ods. 1 zákona o DPH právo na odpočítanie dane, nakoľko mal vystavenú faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, nakoľko týmto mal doklad, na základe ktorého platiteľ bol povinný daň zaplatiť a túto aj zaplatil. Nemožno za týchto okolností zo strany žalovaného alebo správcu dane hodnotiť, či predmetné dodanie tovaru malo alebo nemalo byť oslobodené od dane. Faktom je, že vo faktúre bola daň uvedená, táto bola zaplatená a štátu aj odvodená. Štát je povinný takúto daň vrátiť, keďže ju prijal a nevykonal žiadne úkony smerujúce k tomu, aby ju vrátil ako neoprávnene prijatú z dodania tovaru, ktoré malo byť údajne od dane oslobodené. 4. Žalobca poukázal na ust. § 40, § 43, § 43a, § 43h a § 70 Stavebného zákona a namietal ich porušenie. Daňové orgány prehliadli, že za stavebný pozemok podľa § 43 ods. 1 Stavebného zákona je potrebné považovať aj pozemok zastavaný stavbou, ako aj pozemok určený územným rozhodnutím na zastavanie. Žalobca predložil v konaní dôkazy preukazujúce, že na predmetný pozemok bolo vydané Mestom Žilina ako stavebným úradom stavebné povolenie č. C-21489/2006-Db zo dňa 30.11.2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.06.2007. Skutočnosť tvrdená žalovaným v jeho rozhodnutí, že stavba už bola ukončená a skolaudovaná nemení nič na skutočnosti, že predmetného pozemku sa týka právoplatné stavebné povolenie a dokončenie stavby nespôsobilo jeho neplatnosť. 5. Žalobca ďalej uviedol, že podľa územného rozhodnutia o umiestnení stavby popri iných aj na predmetnom pozemku bol uvedený pozemok určený rozhodnutím na zastavenie, pričom skutočnosť, že následne pri schvaľovaní nového územného plánu Mesto Žilina neakceptovalo svoje predchádzajúce rozhodnutia, tieto schválením nového územného plánu v rozpore so zákonom negovalo, nemôže mať za následok záver, že predmetný pozemok nie je pre účely tohto daňového konania pozemkom stavebným. Konanie orgánov verejnej správy, ktoré je v rozpore so zákonom, nemôže byť v ďalšom podkladom pre vydanie zákonného rozhodnutia žalovaného, a teda pokiaľ napadnuté rozhodnutie vychádza z nezákonných krokov Mesta Žilina, je potom aj samotné napadnuté rozhodnutie nezákonné a nesprávne. Existencia stále platného územného rozhodnutia na zastavenie predmetného pozemku je rovnako naplnením definície stavebného pozemku v zmysle § 43h ods. 1 Stavebného zákona. Územný plán Mesta Žilina, ktorý bol schválený uznesením Mestského zastupiteľstva v Žiline č. 15/2012 zo dňa 20.02.2012 je v rozpore so zákonom, nakoľko neakceptoval ako územné rozhodnutie, tak aj následne vydané stavebné povolenie. 6. Záverom žalobca podotkol, že žalovaný zasiahol do jeho práva pokojne užívať majetok chránený Ústavou SR, nakoľko žalobca zaplatil XX XXX,- € ako DPH a dôvodne očakával, že táto suma bude následne aj vrátená, t.j., že jeho majetok sa o túto sumu nezníži. III. Vyjadrenie žalovaného 7. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 12.01.2015, zotrval na svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. 8. Podľa zistených skutočností v konaní preskúmavanom na základe žaloby predmetom dodania nebol stavebný pozemok, ako to tvrdí žalobca, pretože predmetom faktúry č. 348120009, na ktorej uvedený základ dane XXX XXX,- €, DPH 20 % v sume XX XXX,- €, v celkovej sume XXX XXX,- €, nie je fakturovaný stavebný pozemok, ale je fakturované „dodanie v zmysle Kúpnej zmluvy zo dňa 26.10.2012“ AUPARK Žilina“ za predaj pozemku“, čiže ani sám priamy dodávateľ vo vyhotovenej faktúre presne nešpecifikoval pozemok, ktorý bol predmetom dodania, ako stavebný pozemok. Podľa Kúpnej zmluvy zo dňa 26.02.2012 (článok 1 - predmet prevodu), listu vlastníctva č. XXXX a na základe rozhodnutia Správy katastra Žilina, číslo vkladu: V7657/12 zo dňa 13.11.2012 je fakturovaný pozemok (parcelné číslo J.-P. XXXX/X), vo výmere 1 433 m2, druh pozemku ostatné plochy, ktoré katastrálny úrad eviduje ako pozemok, ktorého spôsob využitia je „okrasná záhrada, uličná a sídlisková zeleň, park a iná funkčná zeleň a lesný pozemok na rekreačné a poľovnícke využívanie. Z uvedeného vyplýva, že ani na jednom z predložených a prijatých dokladov, ktoré daňový subjekt (žalobca) predložil správcovi dane v danej veci ako dôkazný prostriedok, nie je predmet fakturácie definovaný ako stavebný pozemok. Predmetom prevodu bol pozemok - ostatná plocha, ktorý je súčasťou existujúcich plôch verejnej zelene - funkčnej plochy 1.02.ZV/01 a podľa príslušného mestského úradu vzťahujú sa naň záväzné regulatívy a v čase predaja (rok 2012) nebol stavebným pozemkom. Preto je uvedený pozemok v zmysle § 38 ods. 2 zákona o DPH oslobodený od DPH. Dodávateľ pozemku nesprávne vystavil pre žalobcu ako odberateľa faktúru, na ktorej k základu dane uplatnil aj DPH, ktorá bola následne žalobcom nesprávne v plnom rozsahu v podanom daňovom priznaní za kontrolované obdobie odpočítaná. 9. Žalovaný ďalej uviedol, že aby si platiteľ mohol uplatniť odpočet DPH, musí vedieť, či jeho dodávateľovi vznikla podľa zákona o DPH daňová povinnosť. Zákon o DPH súčasne vymedzuje tovary a služby, ktoré sú oslobodené od dane. V prípade, ak podľa zákona o DPH pri dodaní zdaniteľného obchodu daňová povinnosť nevzniká z dôvodu oslobodenia od dane (tak ako je to v tomto prípade podľa § 38 ods. 2 zákona o DPH) a dodávateľ i napriek tomu uplatní v rozpore so zákonom vo faktúre DPH, odberateľovi nárok na odpočet tejto DPH nevznikne, a preto je podľa žalovaného dôležité, aby platiteľ, ktorý kupuje pozemok vedel, kedy je dodanie pozemku oslobodené a kedy musí dodávateľ k cene pozemku pripočítať DPH. 10. Z ustanovenia § 38 ods. 2 zákona o DPH vyplýva, že oslobodenie od dane sa vzťahuje na prevod všetkých druhov pozemkov okrem stavebných pozemkov. § 43h Stavebného zákona zase definuje pojem stavebný pozemok. Na základe dvoch územnoplánovacích informácii zaslaných žalobcom Mestským úradom Žilina, odbor stavebný, oddelenie stavebného poriadku č. 16695/2013-38404/2013- OS-SKO zo dňa 22.07.2013 a č. 27084/2013-61194/2013-OS-SKO zo dňa 16.12.2013 žalovaný zistil, že ku dňu podpisu kúpnej zmluvy medzi žalobcom a jeho dodávateľom (november 2012) bol k platnosti Územný plán Mesta Žilina, ktorý bol schválený uznesením Mestského zastupiteľstva v Žiline č. 15/2012 dňa 20.02.2012. Podľa uvedeného Územného plánu pozemok parcelné č. J.-P. XXXX/X nachádzajúce sa v kat. území Ž. v zastavanom území obce so základnou funkciou verejná zeleň, pešie komunikácie, drobná architektúra, parkové úpravy, návrh na ochranu prírody, doplnkovú funkciu výtvarné diela, s prípustnou funkciou odpočinkové plochy s drobnou architektúrou, detské ihriská, zariadenia pešej dopravy a technické vybavenie, neprípustné funkcie iné ako základné doplnkové a prípustné funkcie, typ stavebnej činnosti: údržba a ochrana zelene, pešie chodníky a bez zástavby. Podľa príslušného stavebného úradu predmetný pozemok nebol stavebným pozemkom. Pokiaľ žalobca namietal existenciu stavebného a územného rozhodnutia, žalovaný uviedol, že stavba bola realizovaná stavebníkom AUPARK Žilina, spol. s r.o. od februára 2007 a centrum bolo otvorené pre verejnosť v októbri 2010, z čoho je zrejmé, že preložené stavebné povolenie a územné rozhodnutie nemôže súvisieť s obchodnou transakciou - predaj pozemku parcelné číslo J.-P. zrealizovanou v roku 2012, ako to tvrdí žalobca. Predmetné stavebné povolenie na stavbu AUPARK Žilina - shopping center nie je možné považovať za dôkazný prostriedok, ktorý by preukázal, že fakturovaný pozemok bol v čase dodania v roku 2012 stavebným pozemkom. 11. Žalovaný zhrnul, že daňové orgány zistili, že fakturovaný pozemok v roku 2012 nebol stavebným pozemkom a túto skutočnosť žalobca so žiadnymi relevantnými dôkazmi nevyvrátil ale práve naopak predložená faktúra - kúpna zmluva ako aj ostatné zistené skutočnosti, ktoré získal správca dane na základe zaslaných výziev miestne príslušnému Mestskému úradu preukázali, že v danom prípade nešlo o dodanie a nadobudnutie stavebného pozemku, tak ako to tvrdil žalobca vo svojej žalobe. IV. Konanie na správnom orgáne 12. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach. Správca dane vo vyrubovacom konaní a žalovaný v konaní o odvolaní vydali v úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutia, pričom odôvodnenia týchto rozhodnutí sú obdobné ako vyjadrenie k žalobe. K jednotlivým častiam týchto rozhodnutí a k skutočnostiam medzi účastníkmi sporným sa súd detailnejšie vyjadril nižšie v odôvodnení tohto rozsudku. VI. Posúdenie veci 13. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že rozhodnutie napadnuté žalobou je vecne správne. 14. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 15. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 16. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. - 17. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 18. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju neodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 19. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 20. Podľa § 24 ods.1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 21. Podľa § 24 ods.2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 22. Podľa § 24 ods.4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 23. Podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani. 24. Podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní určí rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov. 25. Podľa § 2 písm. a) zákona o DPH predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. 26. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí. 27. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. 28. Podľa § 38 ods. 2 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie pozemku okrem dodania stavebného pozemku. Pokiaľ sa stavebný pozemok dodáva so stavbou, vzťahuje sa na jeho dodanie odsek 1. 29. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 30. Podľa § 71 ods. 1 zákona o DPH pri každom dodaní tovaru a dodaní služby v tuzemsku pre zdaniteľnú osobu a pre právnickú osobu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, je platiteľ povinný vyhotoviť faktúru. Platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru aj v prípade, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru a predtým, ako je poskytovanie služby skončené. Platiteľ vyhotoví faktúru najneskôr do 15 dní od vzniku daňovej povinnosti. Ak v kalendárnom mesiaci vznikne platiteľovi daňová povinnosť prijatím jednej alebo viacerých platieb a zároveň aj dodaním tovaru alebo dodaním služby, na ktoré prijal jednu alebo viac platieb, môže platiteľ vyhotoviť jednu faktúru, a to najneskôr do 15 dní od vzniku poslednej daňovej povinnosti vzťahujúcej sa na toto dodanie tovaru alebo dodanie služby v tomto kalendárnom mesiaci. Platiteľ nie je povinný na účely dane vyhotoviť faktúru, ak ide o tovar alebo službu, ktorá je dodaná s oslobodením od dane podľa § 28 až 42. 31. Podľa § 71 ods. 6 zákona o DPH ak platiteľ vo faktúre alebo v inom doklade o predaji uvedie vyššiu sumu dane, ako je povinný platiť podľa tohto zákona, je povinný platiť túto vyššiu sumu dane. 32. Podľa § 79 zákona o DPH ak v zdaňovacom období vznikne platiteľovi nadmerný odpočet, odpočíta platiteľ nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období s výnimkou podľa odseku 2. Ak platiteľ nemôže odpočítať nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období, daňový úrad vráti neodpočítaný nadmerný odpočet alebo jeho neodpočítanú časť do 30 dní od podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol alebo do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania, ak platiteľ nebol povinný podať daňové priznanie (§ 78 ods. 1) za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol. Na účely tohto zákona sa nadmerným odpočtom rozumie prevýšenie celkovej výšky odpočítateľnej dane za príslušné zdaňovacie obdobie nad celkovou výškou dane za príslušné zdaňovacie obdobie okrem dane pri dovoze tovaru. 33. Podľa § 43h Stavebného zákona stavebným pozemkom sa rozumie časť územia určená územným plánom obce alebo územným plánom zóny, alebo územným rozhodnutím na zastavanie a pozemok zastavaný stavbou. - 34. Daňový poriadok zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je zásada zákonnosti. Pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní. 35. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov. 36. Skutočnosť, že daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je v rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu. Vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu nadradený, avšak nemôže to byť v zmysle toho, aby sa výnos daní ako príjmov rozpočtu dosiahol na úkor nedodržania práva. Daňové orgány môžu aplikovať pri vyrubení daní iba právne prostriedky, ktoré priamo ustanovuje zákon, alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci svojho oprávnenia vyplývajúceho zo zákona. Povinnosťou daňových orgánov v daňovom konaní je teda dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy (a to hmotnoprávne ako aj procesné), ktoré sú podľa § 1 zákona č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky zverejnené v Zbierke zákonov. 37. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1, 2 a § 51 zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane. Zákonodarca požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočítanie uplatňuje, preukázal, že splnil podmienky, ktoré pre nárok na odpočítanie zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje právo na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľný obchod bol uskutočnený. 38. Dodanie tovaru, na základe ktorého vznikla daňová povinnosť, je základnou podmienkou uplatnenia odpočtu. Z dôvodu akceptovania odpočítania dane je platiteľ zaťažený dôkazným bremenom preukázateľnosti, že pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť nielen po formálnej stránke (vystavenými dokladmi), ale aj obsahovej. Nestačí len formálne deklarovať dodanie tovaru faktúrou, ale je potrebné preukázať aj vecné naplnenie. Samotná faktúra nie je relevantným dôkazom o tom, že daňový subjekt skutočne kúpil tovar, pri ktorom vznikla daňová povinnosť a prešlo naň dispozičné právo. 39. Ustanovenie § 49 ods. 2 zákona o DPH určuje podmienky, za akých si daňový subjekt môže odpočítať daň, pričom základná podmienka je, aby išlo o tovar, ktorý bol dodaný platiteľom dane uvedeným na faktúre. Správca dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatneného nároku na odpočítanie dane správne vychádza nielen z daňových dokladov predložených žalobkyňou, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom nechýba materiálny podklad. 40. Ako už bolo konštatované a vyplýva to z vyššie uvádzaných ustanovení zákona o DPH právo na odpočítanie dane z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Pokiaľ daňová povinnosť dodávateľovi tovaru alebo služby nevznikne, nemožno z takéhoto dodania v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH odpočítať daň. Uvedené platí aj pre prípady, kedy je na faktúre vystavenej platiteľovi (odberateľovi) uvedená vyššia daň alebo aj daň, ktorej povinnosť odvedenia nevznikla. 41. Argument žalobcu, že v predmetnej faktúre bola daň uvedená a táto bola zaplatená a štátu aj odvedená, je právne irelevantný. Z pohľadu žalobcovho dodávateľa súd poukazuje na ust. 71 ods. 6 zákona o DPH, podľa ktorého ak je vo faktúre uvedená vyššia suma dane, ako je platiteľ povinný platiť, je povinný túto vyššiu sumu dane zaplatiť. Z pohľadu žalobcu ako odberateľa nebolo vecou daňových orgánov zohľadniť skutočnosť, že faktúru vystavenú jeho dodávateľom uhradil aj z nesprávne pripočítanou DPH. Žalobca mal ako účastník obchodu poznať právny stav prevádzaného pozemku, ktorý nespĺňal kritéria ust. § 43h Stavebného zákona, teda nebol stavebným pozemkom, a preto ani vychádzajúc z ust. § 38 ods. 2 zákona o DPH nevznikla prevádzajúcemu (dodávateľovi žalobcu) povinnosť DPH štátu uhradiť. 42. Súd poznamenáva, že z hľadiska zaradenia pozemku ako stavebného nie je právne relevantná jeho katastrálna evidencia. Katastrálny zákon má samostatne stanovené kategórie pozemkov a nepozná druh pozemku „stavebný pozemok“. Stavebným pozemkom bude takmer vždy pozemok, ktorý je v katastri nehnuteľnosti evidovaný ako „zastavané plochy a nádvoria“, pretože spĺňa jednu z definícii stavebného pozemku. Ide o pozemok zastavaný stavbou. Môže však nastať aj situácia, že pozemok je vedený v katastri nehnuteľnosti ako „zastavané plochy a nádvoria“, ale v skutočnosti na ňom nič nie je postavené. Aj ostatné kategórie pozemkov ako napríklad orná pôda alebo záhrady, môžu byť stavebnými pozemkami určenými podľa územného plánu na zastavanie alebo na takýto účel určené územným rozhodnutím. 43. Pokiaľ ide o samotnú klasifikáciu predmetného pozemku parcelné č. J.-P. XXXX/X, katastrálne územie Ž., súd tento pozemok v zhode so žalovaným nepovažoval za stavebný pozemok v čase rozhodnom pre posúdenie vzniku daňovej povinnosti. Stavebným pozemkom sa rozumie časť územia určená územným plánom obce alebo územným plánom zóny, alebo územným rozhodnutím na zastavenie a pozemok zastavaný stavbou. 44. V danom prípade je pravdou, že stavebný úrad vydal jednak územné rozhodnutie a tiež stavebné povolenie, týkajúce sa predmetného pozemku a medzi účastníkmi táto skutočnosť nebola spornou. Stavba AUPARK Žilina - shopping center zrealizovaná na základe vyššie uvedeného stavebného povolenia od roku 2007 do roku 2010 riešila predmetný pozemok tak, že tento nebol zastavaný. Následne dňa 20.02.2012 bol schválený územný plán mesta Žilina, ktorý pre predmetný pozemok definoval ako základnú funkciu verejnú zeleň, pešie komunikácie, drobnú architektúru a parkové úpravy. Podľa výkladu tvorcu územného plánu predmetný pozemok nebol v čase rozhodnom (november 2012) stavebným pozemkom. S takýmto názorom súhlasil aj súd. 45. V zmysle definície pojmu stavebný pozemok uvedeného v ustanovení § 43h Stavebného zákona predmetný pozemok nespĺňa ani jedno z kritérií uvedené v tomto zákonnom ustanovení. V čase uzavretia obchodu predmetný pozemok nebol určený územným plánom obce alebo územným plánom zóny na zastavanie a nebol ani na zastavanie určený vtedy platným a vykonateľným územným rozhodnutím. Je potrebné podotknúť, že síce žalobcom spomínané územné rozhodnutie a stavebné povolenie nebolo zrušené ale jeho platnosť a vykonateľnosť zanikla ďalším rozhodnutím vydanom v stavebnom konaní, ktorým je rozhodnutie o povolení užívať stavbu. Keďže v čase uzavretia obchodu predmetný pozemok nespĺňal žiadne skryté ryhy podľa ustanovenia § 43h Stavebného zákona, nemohli ho zmluvné strany (teda ani žalobca) považovať za stavebný pozemok. 46. Keďže pozemok, ktorý bol predmetom Kúpnej zmluvy zo dňa 26.10.2012 nebol stavebným pozemkom, ani faktúra č. 348120009 zo dňa 13.11.2012 nemala znieť na sumu XXX XXX,- € s DPH vo výške XX XXX,- €, pretože dodanie pozemku okrem dodania stavebného pozemku je oslobodené od DPH (§ 38 ods. 2 zákona o DPH). Dodávateľ žalobcu nesprávne pripočítal ku kúpnej cene aj DPH, avšak túto skutočnosť nemožno zamieňať so vznikom daňovej povinnosti v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH. Dodávateľovi žalobcu nevznikla podľa tohto ustanovenia daňová povinnosť a z tohto dôvodu v súlade s § 49 ods. 1 zákona o DPH žalobcovi ako odberateľovi nárok na odpočet tejto DPH v súlade s § 49 ods. 1 zákona o DPH nevznikol. 47. V priebehu daňového konania žalobca nepreukázal oprávnenosť svojho postupu pri odpočte DPH za zdaňovacie obdobie štvrtého štvrťroku 2012 v sume XX XXX,- € z faktúry č. 348120009 zo dňa 13.11.2012 vystavenej mu dodávateľom AUPARK Žilina spol. s r.o., pričom daňové orgány na základe podkladov pre rozhodnutie preukázali nesprávnosť postupu žalobcu, a preto súd rozhodnutie správcu dane a na neho nadväzujúce rozhodnutie žalovaného, ktorými bol žalobcovi znížený nadmerný odpočet zo sumy XX XXX,XX € na sumu XXX,XX € pre príslušné zdaňovacie obdobie považoval za vecne správne a zákonné. 48. Z uvedených dôvodov Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutých rozhodnutí. Postup žalovaného ako aj preskúmavané rozhodnutia boli v súlade so zákonom a preto súd žalobu podľa § 190 SSP zamietol. 49. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 ods. 1 v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal, keďže si náhradu, hoci bol v konaní úspešný, nežiadal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP, § 145 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).