Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/693/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014891652 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1014891652.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci žalobkyne: U. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX. Q. XX, L., Bratislava, zastúpená: advokátska kancelária FUTEJ & Partners, s.r.o., IČO: 35 955 341, so sídlom Radlinského 2, Bratislava, za ktorú koná advokát JUDr. V. Y., proti žalovanej: Slovenská republika, zastúpená Národnou bankou Slovenska, so sídlom Bratislava, Imricha Karvaša 1, o náhradu škody vo výške 6 121,06 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 25.6.2014, č. k. 11C/155/2012-290 a uzneseniu zo dňa 27.8.2014 č. k. 11C/155/2012-309, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 25.6.2014, č.k. 11C/155/2012-290 p o t v r d z u j e . Žalovanej n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania . II. Uznesenie zo dňa 27.8.2014 č.k. 11C/155/2012-309 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : K výroku pod bodom I.: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu vo veci zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 20.8.2012 sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť jej sumu 6 121,06 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci podľa § 9 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zák. č. 514/2003 Z. z.). Žalobkyňa vložila peňažné prostriedky do družstva Podielové družstvo slovenské investície (ďalej len družstvo) a stala sa jeho členkou. Družstvo zhromažďovalo peňažné prostriedky od svojich členov a zabezpečovalo ich zhodnocovanie na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa § 126 zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len zák. č. 566/2001 Z. z.), ktorú schválil právny predchodca Národnej banky Slovenska - Úrad pre finančný trh rozhodnutím č. UFT-002/2002/SPI zo dňa 21.3.2002, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.3.2002. Družstvo zhodnocovalo peňažné prostriedky členov výlučne prostredníctvom spoločnosti CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. (ďalej aj len obchodník s cennými papiermi), ktorá svoju činnosť vykonávala do 1.3.2011, kedy jej Národná banka Slovenska (ďalej len NBS) odobrala povolenie na poskytovanie investičných služieb. Družstvo a obchodník s cennými papiermi dňa 2.6.2008 uzatvorili zmluvu o správe portfólia cenných papierov. Miera zhodnotenia peňažných prostriedkov vložených navrhovateľom do družstva mala byť v súlade s Prospektom investície a činnosťou obchodníka s cennými papiermi vo výške 8 % p.a.. Nad činnosťou obchodníka s cennými papiermi vykonávala dohľad NBS podľa § 136 a nasl. zák. č. 566/2001 Z.z. a podľa zák. č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 566/1992 Zb.). Peňažné prostriedky vložila do družstva výhradne z dôvodu, že sa spoľahla na dohľad NBS nad činnosťou družstva a obchodníka s cennými papiermi, a teda že bude zabezpečené ich riadne fungovanie a budú ochránené a zhodnocované jeho peňažné prostriedky. 2. Žalobkyňa sa v máji 2010 dozvedela, že obchodník s cennými papiermi skončil s družstvom činnosť ku dňu 30.4.2010, že družstvu neodovzdal žiadne portfólio cenných papierov ani zverené peňažné prostriedky, a preto družstvo nemá prostriedky na výplatu peňažných prostriedkov a ich zhodnotenie, ktoré mu zverila. V dôsledku činnosti obchodníka s cennými papiermi jej vznikla škoda, ktorá predstavuje sumu, o ktorú sa zmenšil jej majetok, nakoľko družstvo jej ju nevrátilo a ani nevráti. Družstvo, ktoré sa výpoveďou zmluvy o riadení portfólia zo strany obchodníka s cennými papiermi dostalo do stavu, že nemohlo vykonávať svoju činnosť, sa obrátilo na NBS (napríklad listom zo dňa 15.4.2010) a žiadalo ju o pomoc. NBS je zodpovedná za dohľad nad finančným trhom a disponuje zákonom zverenými právomocami. Namietal, že NBS nepostupovala v súlade so zákonom a preto objektívne zodpovedá za škodu, ktorá mu vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu. Nesprávny úradný postup NBS spočíva v tom, že neurobila riadne a včas úkony potrebné na nápravu zistených nedostatkov u družstva a obchodníka s cennými papiermi, ani na ich zamedzenie v budúcnosti. NBS včas neupozornila družstvo na riziká vyplývajúce z činnosti obchodníka s cennými papiermi, ktorý mohol vykonávať svoju činnosť až do 1.3.2011, kedy mu NBS odobrala povolenie na poskytovanie investičných služieb. NBS neskoro zistila neaktuálnosť údajov zahrnutých do prospektu investície družstva a oneskorene zakázala družstvu činnosť, nereagovala na podnet družstva zo dňa 24.6.2010 na vyhlásenie obchodníka s cennými papiermi za neschopného plniť záväzky voči klientom, čím spôsobila, že družstvo si nemohlo uplatniť nárok na náhradu za nedostupný klientsky majetok. NBS neprijala voči obchodníkovi s cennými papiermi vhodné opatrenia, ktorými by zabezpečila, že obchodník s cennými papiermi by nemohol nakladať so svojím majetkom inak, než za účelom uspokojenia pohľadávky navrhovateľa alebo tretích osôb. NBS musela vedieť, že obchodník s cennými papiermi pri vykonávaní svojej činnosti porušuje zák. č. 566/2001 Z. z. a ak by riadne vykonávala dohľad nad obchodníkom s cennými papiermi, ku škode by nedošlo. Žalobkyňa sa sprostredkovane z informácií družstva dozvedela, že NBS vedela o nedostatkoch v činnosti obchodníka s cennými papiermi od roku 2007, kedy uňho vykonala dohľad na mieste a uložila mu pokutu. 3. Žalovaná v písomnom vyjadrení navrhla žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Poukázal na to, že družstvo a jeho dcérske spoločnosti sú podnikateľskými subjektmi, ktoré vznikli a vyvíjajú činnosť podľa zák. č. 513/1991 Zb. (Obchodný zákonník), v znení neskorších predpisov. Žalobkyňa musela vedieť, že s jej investíciou je spojené aj riziko a doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov, tak ako to ustanovuje § 129 ods. 1 písm. b) zák. č. 566/2001 Z. z.. Tvrdenie žalobkyne, že sa spoliehala na to, že družstvo a obchodník s cennými papiermi sú pod dohľadom NBS, sú účelové a založené na neznalosti právnych predpisov. Prospekt investície, schválený Úradom pre finančný trh, je informačným dokumentom, ktorého účelom je poskytnúť investorom dostatok informácií pre ich investičné rozhodnutie. Schválenie prospektu v žiadnom prípade neznamenalo schválenie zmluvy o riadení portfólia. Povinnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt bolo uzatvoriť s obchodníkom s cennými papiermi zmluvu, ktorá by obsahovala zásady správy portfólia uvedené v prospekte, kontrolovať plnenie zmluvy a v prípade jej neplnenia domáhať sa súdnou cestou splnenia zmluvných záväzkov v prospech členov družstva. Predstavenstvo družstva a kontrolná komisia družstva boli povinní vykonávať svoju činnosť tak, aby si splnili všetky záväzky voči svojim členom. NBS vykonávala dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt v limitovanom rozsahu. Až s účinnosťou od 1.6.2010 je oprávnená dohliadať aj na skutočnosť, či vyhlasovateľ majetkových hodnôt dodržiava schválený prospekt investície, dovtedy preto nemohla vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, pretože by to bolo nezákonným prekročením jej kompetencií. Družstvo bolo povinné predkladať NBS polročné a ročné správy o svojom hospodárení, z ktorých nevyplývali indície, ani informácie o zhoršenej finančnej situácii družstva, ktorá by ohrozila vyplácanie vyrovnávacích podielov alebo podielov na zisku jeho členom. Od roku 2002 nemalo družstvo výhrady k obchodníkovi s cennými papiermi a až dňa 15.4.2010 žiadalo NBS o preskúmanie postupu obchodníka s cennými papiermi. Na základe toho banka v období od 20.42010 do 6.5.2010 vykonala u obchodníka s cennými papiermi dohľad na mieste a zistila, že obchodník neposkytoval družstvu investičnú službu riadenie portfólia v zmysle zák. č. 566/2001 Z.z., banke nepredložil žiadnu dokumentáciu, ktorá by preukazovala, že obhospodaroval portfóliá družstiev, nepredložil dokumentáciu o vykonávaní činností uvedených v čl. I. ods. 2 zmluvy o riadení portfólia, nepredložil žiadne pokyny portfólia manažéra, konfirmácie obstaraných obchodov pre družstvá, ale ani zmluvy o kúpe alebo predaji cenných papierov obstaraných pre družstvá, výpisy z evidencie majetkových účtov alebo doklady preukazujúce úschovu a správu cenných papierov. Preto NBS rozhodnutím č. ODT-8305/2010 zo dňa 12.7.2010 uložila obchodníkovi s cennými papiermi zdržať sa nakladania s majetkom klientov bez jej predchádzajúceho písomného súhlasu. Rozhodnutím č. ODT-8305-5/2010 zo dňa 21.12.2010 odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb z dôvodov uvedených v § 156 ods. 2 písm. a/ zákona č. 566/2001 Z.z.; rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím Bankovej rady č. GUV-274/2011. NBS dňa 27.7.2010 podala orgánom činným v trestnom konaní oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu. Na základe neho Prezídium Policajného zboru, Úrad bola proti korupcii, začalo trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/, § 20 Trestného zákona. NBS rozhodnutím č. OPK-5664/1-5/2010 zo dňa 26.8.2010 zastavila konanie o schválenie dodatku k prospektu investície družstva. Družstvo podalo dňa 28.6.2010 ďalší podnet na vyhlásenie obchodníka s cennými papiermi za neschopného plniť záväzky voči klientom. NBS pri výkone dohľadu na mieste u obchodníka s cennými papiermi nenašla žiadne dokumenty, ktoré by nasvedčovali tomu, žeby družstvo zverilo obchodníkovi finančné prostriedky za účelom riadenia portfólia. V zmysle § 81 ods. 1 písm. c) bod 3 zák. č. 566/2001 Z.z. nie je majetok družstva považovaný za zákonom chránený klientsky majetok, pretože nie je klientom, na ktorého sa vzťahuje systém ochrany klientskeho majetku z garančného fondu investícií. Z uvedeného vyplýva, že NBS nebola nečinná, práve naopak, postupovala podľa zák. č. 566/2001 Z.z. a č. zák. 747/2004 Z.z. a nerobila v konaní žiadne prieťahy. Navrhovateľka nepreukázala, v čom konkrétne by mal spočívať údajný nesprávny úradný postup NBS. Samotná existencia majetkovej ujmy neznamená, že ju má štát povinnosť nahradiť. Uviedla, že na majetok družstva bol vyhlásený konkurz uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3K/95/2010 zo dňa 11.4.2011 a žalobkyňa si mala prihlásiť svoju pohľadávku do konkurzu. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/71/ES zo dňa 4.11.2003 o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie, a o zmene a doplnení smernice 2001/34/ ES (Ú.v. EÚ L 345, 31.12.2003; mimoriadne slovenské vydanie Ú. v. EÚ kap. 6/zv. 6; ďalej len smernice 2003/71/ES), na ktorú poukazovala žalobkyňa, sa nevzťahovala a nevzťahuje na problematiku verejnej ponuky majetkových hodnôt, ale rieši problematiku verejnej ponuky cenných papierov, o ktorú v predmetnej právnej veci nejde. Poukázala aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25 Cdo 2601/2010 z 25.8.2010, z ktorého vyplýva, že v prípade prebiehajúceho konkurzu na majetok dlžníka veriteľom môže vzniknúť škoda až keď pominú účinky vyhláseného konkurzu. Vtedy pokiaľ veriteľov nárok nebude uspokojený voči dlžníkovi v rámci konkurzu, vzniká majetková ujma. Ak neexistuje škoda v čase rozhodovania súdu o uplatnenom nároku na jej náhradu, bol nárok uplatnený predčasne, čo má za následok zamietnutie návrhu. 4. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a zčasti zamietol návrhy žalobkyne na vykonanie ďalšieho dokazovania, pričom tento svoj postoj k ďalším navrhovaným dôkazom riadne odôvodnil. Po právnej stránke vec posúdil podľa ust. § 3 ods. 1 písm. d), ods. 2 a § 9 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z. z., § 126 ods. 1, 2 a ods. 5, § 127, § 135 ods. 1 , 2 a ods. 7 zák. č. 566/2001 Z. z., § 45 ods. 1 a 2 zák. č. 747/2004 Z. z., § 233 ods. 1. § 243 ods. 1 a 2, § 243a, § 244 ods. 1 a 3 Obchodného zákonníka. Z vykonaného dokazovania súd ustálil nasledovný skutkový stav veci: Úrad pre finančný trh ako právny predchodca NBS na úseku dohľadu nad finančným trhom rozhodnutím č. UFT-002/2002/SPI zo dňa 21.3.2002 schválil družstvu prospekt investície, v ktorom družstvo vyhlásilo, že skutočnosti v ňom uvedené sú úplné a pravdivé. Úrad podľa § 127 ods. 4 a § 122 ods. 5 zák. č. 566/2001 Z.z. v znení účinnom v tom čase, nebol povinný preverovať pravdivosť alebo hodnovernosť údajov uvedených v prospekte, s výnimkou identifikačných údajov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a oprávnenosti osôb podpisujúcich prospekt. Schválením prospektov úrad neodobril projekt družstiev. Schválenie prospektov investícií znamená, že jednotlivé družstvá môžu zhromažďovať peňažné prostriedky od verejnosti na základe konkrétnej verejnej ponuky majetkových hodnôt. Úrad vykonával dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a nie nad celkovou činnosťou družstva. Kompetencie Úradu pre finančný trh prešli s účinnosťou od 1.1.2006 na NBS [§ 45 ods. 1 zák. č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančných trhom v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 747/2004 Z. z.)], pričom dohľad nad finančným trhom je neverejný (§ 2 ods. 2, § 17 ods. 1 zák. č. 747/2004 Z. z.). Žalobkyňa nedatovanou žiadosťou požiadala o zrušenie členského podielu b družstve a vyplatenie vyrovnacieho podielu v sume 2 658,86 Eur. Členstvo v družstve jej zaniklo dňa 30.3.2011 na základe rozhodnutia predsedníctva družstva z tohto dňa a vznikol jej nárok na vyplatenie uvedeného vyrovnacieho podielu, ktorý bol splatný dňa 30.9.2011. Družstvo podiel nevyplatilo z dôvodu výpadku likvidity. 5. Družstvo ako klient a obchodník s cennými papiermi ako obhospodarovateľ, uzatvorili dňa 2.6.2008 zmluvu o riadení portfólia podľa § 43 zák. č. 566/2001 Z. z.. Dôvodom uzatvorenia zmluvy bolo zabezpečenie čo najvyššieho zhodnotenia finančných prostriedkov nachádzajúcich sa v portfóliu družstva, tvoreného členskými vkladmi členov družstva na základe schváleného prospektu investícií. Obhospodarovateľ sa zaviazal zabezpečiť mieru zhodnotenia portfólia klienta vo výške 8 %. Z konania vyplynulo, že obchodník s cennými papiermi porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy pri zhodnocovaní finančných prostriedkov, ktoré malo družstvo vo svojom portfóliu, avšak žiadne súdne konanie medzi obchodníkom s cennými papiermi a družstvom neprebiehalo a ani neprebieha. Po zistení nedostatkov týkajúcich sa prospektu investície, NBS prerokovala nedostatky mimo konania vo veciach dohľadu s členmi štatutárneho orgánu družstva. Zo zápisu č. ODO- 9855/2007 zo dňa 24.8.2007 vyplýva, že NBS požiadala družstvo a jeho dcérske spoločnosti o písomné stanovisko k nezrovnalostiam a problémom v ich činnosti a o informácie o spôsobe riešenia tohto stavu. Predseda družstva Ing. J. B. informoval NBS o bezproblémovej a úspešnej činnosti družstiev od roku 2001 a neevidovali žiadne sťažnosti zo strany jeho členov. Družstvo v odpovedi zdôrazňovalo, že využije svoje finančné nástroje v portfóliu tak, aby bolo ďalej schopné plniť svoje záväzky, resp. predmetné finančné nástroje umiestni v troch subjektoch tak, aby došlo k jednoznačnejšiemu rozloženiu investičného rizika odporúčaného NBS. Družstvo pravidelne predkladalo NBS správy o svojej činnosti a finančnej situácii, v ktorých do roku 2010 nedeklarovalo žiadne problémy. Družstvo v hospodárskych výsledkoch za prvý, druhý a tretí štvrťrok 2007, za prvý, druhý a tretí štvrťrok 2008, za prvý, druhý a tretí štvrťrok 2009 uviedlo, že dosiahnuté plánované hodnoty a parametre sú úmerné ročným predpokladom hospodárenia. Družstvo až v dňoch 15.4.2010 a 28.6.2010 požiadalo NBS o preskúmanie postupu obchodníka s cennými papiermi a o vyhlásenie obchodníka za neschopného plniť záväzky voči družstvu; žiadalo o vykonanie dohľadu na mieste potom, čo mu obchodník s cennými papiermi vypovedal zmluvu o zriadení portfólia. Dňa 23.4.2010 opäť požiadalo NBS o zjednanie nápravy v činnosti obchodníka s cennými papiermi vo vzťahu k družstvu. Družstvo tvrdilo, že podalo podnet NBS už v roku 2007, ale ten súdu nepredložilo. Na základe podnetu družstva NBS vykonala dohľad na mieste a dňa 24.8.2007 boli prerokované problémy a nezrovnalosti podľa 2 ods. 8 zák. č. 747/2004 Z. z.. NBS následne rozhodnutím č. OPK-9750/3/2007 zo dňa 8.1.2008 uložila obchodníkovi s cennými papiermi pokutu v sume 500.000,- Sk (16.596,96 eur) za porušenie ust. § 54 ods. 2, § 73 ods. 1 písm. a), § 74 ods. 1, v spojení s § 173f a § 74 ods. 7 zák. č. 566/2001 Z. z.. Banková rada NBS rozhodnutím č. GUV-841/2008 zo dňa 7.5.2008 zrušila rozhodnutie NBS č. OPK-9750/3/2007 zo dňa 8.1.2008 a vec jej vrátila na ďalšie konanie. NBS v novom konaní rozhodnutím č. OPK-9750-5/2007 zo dňa 20.8.2008 uložila obchodníkovi s cennými papiermi pokutu v sume 300.000,- Sk (9.958,18 eur) za rovnaké porušenie zák. č. 566/2001 Z. z.. NBS dňa 27.7.2010 oznámila Prezídiu Policajného zboru, Odboru bola proti korupcii Bratislava skutočnosti, o ktorých sa dozvedela pri výkone dohľadu na diaľku, nasvedčujúce tomu, že konaním oprávnených osôb družstva došlo k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu. Na základe tohto oznámenia bolo začaté trestné stíhanie uznesením č. PPZ-153/BPK-B-2010 zo dňa 16.11.2010. NBS predbežným opatrením č. ODT-8305/2010 zo dňa 12.7.2010 uložila obchodníkovi s cennými papiermi zdržať sa nakladania s majetkom klientov zvereným obchodníkovi bez jej predchádzajúceho písomného súhlasu. NBS ďalej zastavila konanie o žiadosti družstva o schválenie dodatku k prospektu investície (rozhodnutie č. OPK-5664/1-5/2010 zo dňa 26.8.2010). Rozhodnutie bolo potvrdenie rozhodnutím Bankovej rady NBS č. GUV-1744/2010 zo dňa 8.12.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.12.2010. NBS rozhodnutím č. ODT-8305-5/2010 zo dňa 21.12.2010 odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb pre porušenie viacerých ustanovení zák. č. 566/2001 Z. z.. Rozhodnutie bolo potvrdené druhostupňovým rozhodnutím č. GUV-274/2011 zo dňa 1.3.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 4.3.2011. NBS tiež rozhodnutím č. ODT-10890-4/2010 zo dňa 30.5.2011 zakázala družstvu predaj majetkových hodnôt, pretože sa zmenili údaje uvedené vo verejnej ponuke majetkových hodnôt. 6. Súd prvej stupňa ďalej zistil, že Okresný súd Bratislava I uznesením sp. zn. 3K/95/2010 zo dňa 11.4.2011 vyhlásil na majetok družstva konkurz, v ktorom si žalobkyňa prihlásila svoju pohľadávku 6 121,06 Eur a podala aj incidenčnú žalobu. Konkurzné konanie nie je doposiaľ skončené, pretože prebieha speňažovanie majetku družstva. Súd konštatoval, že medzi stranami sporu nebolo sporné uzatvorenie zmluvy o riadení portfólia medzi obchodníkom s cennými papiermi ako obhospodarovateľom a družstvom ako klientom zo dňa 2.6.2008, ako aj členstvo žalobkyne v družstve. Sporným zostalo ustálenie, či ide o nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, a teda ustálenie subjektu zodpovedného za vznik škody žalobkyni. Žalobkyňa sa vo veci domáhala náhrady škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z. titulom nesprávneho úradného postupu NBS, spočívajúceho v údajnom zanedbaní povinností, v nečinnosti a prieťahoch pri výkone dohľadu nad obchodníkom s cennými papiermi, ktorý spravoval portfólio družstva. Nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci je porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Nesprávnym úradným postupom sa rozumie spravidla postup, ktorý s rozhodovacou činnosťou nesúvisí. Ide o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy funkcie alebo cieľov tejto činnosti (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 60/2003, ZSP 1/2004). Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom v zmysle čl. 46 ods. 3 Ústavy SR nie je absolútne, ale v záujme zaistenia právnej istoty podlieha zákonným obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jeho uplatnenie podľa čl. 46 ods. 3, ods. 4, čl. 51 ods. 1 Ústavy SR (napr. uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 467/08 z 16.12.2008). Štát sa zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci nemôže zbaviť. Pre vyvodenie zodpovednosti za škodu podľa zák. č. 514/2003 Z. z. je nevyhnutné (a to conditio sine qua non) kumulatívne splnenie zákonných podmienok, a to a) nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, b) škoda a c) príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci a škodou. Ak nie je splnená čo len jedna z uvedených podmienok, nemožno voči štátu vyvodiť zodpovednosť za škodu podľa uvedeného zákona. Na základe výsledkov dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že zákonné podmienky na ustálenie zodpovednosti štátu za vznik uplatňovanej škody neboli splnené. Družstvo, ktorého členkou bola aj žalobkyňa, až do roku 2010 deklarovalo, že jeho hospodárske výsledky sú úmerné ročným predpokladom hospodárenia a členské vklady sa zhodnocujú. V žiadnej zo správ družstva sa nenachádzali informácie o jeho nepriaznivej hospodárskej situácii. V rokoch 2007 a 2010 družstvo informovalo NBS, že obchodník s cennými papiermi neplní svoje povinnosti a žiadalo o vykonanie dohľadu na mieste. NBS v apríli 2007 začala u obchodníka s cennými papiermi vykonávať dohľad na mieste, s predstaviteľmi družstva prerokovala nezrovnalosti zistené pri dohľade. NBS nebola v konaní nečinná, práve naopak, vykonala dohľad na mieste, počas ktorého zistila u obchodníka s cennými papiermi nedostatky, ktoré viedli k uloženiu pokuty v sume 500.000,- Sk, t.j. 16.596,96 eur (rozhodnutie č. OPK-9750/3/2007 z 8.1.2008 bolo zrušené), k uloženiu pokuty v sume 300.000,- Sk, t.j. 9.958,18 eur (rozhodnutím č. OPK-9750-5/2007 z 20.8.2008, ktoré je právoplatné a vykonateľné, pretože obchodník s cennými papiermi sa vzdal práva podať rozklad), predbežným opatrením č. ODT-8305/2010 z 12.7.2010 nariadila obchodníkovi s cennými papiermi zdržať sa nakladanie s majetkom mu zvereným bez jej predchádzajúceho súhlasu. NBS dňa 27.7.2010 polícii oznámila skutočnosti, že mohlo dôjsť k spáchaniu trestného činu predstaviteľmi družstva, na základe ktorého bolo začaté trestné stíhanie, zastavila konanie o schválenie dodatku k prospektu investície, o ktoré požiadalo družstvo, odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb a rozhodnutím č. ODT-10890-4/2010 z 30.5.2011 zakázala družstvu predaj majetkových hodnôt. NBS tak nezanedbala svoje povinnosti a dohľad nad dohliadanými subjektmi (družstvom a obchodníkom s cennými papiermi) vykonávala v zákonnom rozsahu ako dohľad nad plnením povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a v súlade s ust. § 125 až § 128 zák. č. 566/2001 Z. z., v znení účinnom v čase vykonávania dohľadu.. Až s účinnosťou od 1.6.2010 je NBS oprávnená dohliadať aj na skutočnosť, či vyhlasovateľ majetkových hodnôt dodržiava schválený prospekt investície, dovtedy preto nemohla vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, pretože by to bolo nezákonným prekročením jej kompetencií. NBS preto v čase výkonu dohľadu v roku 2007 a do 31.5.2010 nemohla prekročiť rozsah svojich právomocí, zverených jej zák. č. 566/2001 Z. z. a č. 747/2004 Z. z., pretože by konala v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Žalobkyňa nepreukázala, že žalovaná sa dopustila nesprávneho úradného postupu. V konaní poukazovala len na skutočnosť, že žalovaná bola nečinná, spôsobovala prieťahy, neskoro zistila nedostatky v činnosti obchodníka s cennými papiermi, nerobila riadne a včas úkony potrebné na nápravu zistených nedostatkov, neprijala opatrenia potrebné na zabránenie vzniku škody, nekonal v súlade s právnymi predpismi. Vo veci bolo preukázané, že NBS nebola nečinná. Ihneď po oznámení družstva začala vykonávať dohľad na mieste a prijala primerané opatrenia, ktoré postupne vyústili až do odobratia povolenia obchodníkovi s cennými papiermi na poskytovanie investičných služieb. Súd zdôraznil právomoc NBS v správnom konaní ukladať sankcie za porušenie právnych predpisov právnickými osobami. Ak NBS postupovala od miernejšej sankcie (pokuta) k prísnejšej sankcii (odobratie povolenia na poskytovanie investičných služieb), jej postup je v súlade s právomocou, ktorú jej zákon zveril. Nebola tak naplnená prvá a základná podmienka pre vyvodenie zodpovednosti voči štátu, a to existencia nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci (NBS) pri výkone verejnej moci podľa § 9 zák. č. 514/2003 Z.z.. Škoda, ktorá žalobkyni vznikla v podobe nevyplateného členského podielu, je škodou, ktorú nespôsobila žalovaná. Žalobkyňa ako členka družstva musela vedieť, že s jej investíciou je spojené aj riziko a doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov; bola povinná podieľať sa nielen na ziskoch, ale aj na stratách družstva (§ 82 ObZ). Tvrdenie žalobkyne, že sa spoliehala na to, že družstvo a obchodník s cennými papiermi sú pod dohľadom NBS, nie sú právne relevantné a v rozpore s citovanými právnymi predpismi (aj s ohľadom na oznámenie Úradu pre finančný trh zo dňa 13.5.2003). Samotní členovia družstva vedeli o investovaní družstva len minimálne, pretože predstavitelia družstva im informácie odmietli oznámiť s odvolaním sa na obchodné tajomstvo. Teda členovia družstva nevyvinuli dostatočnú starostlivosť spočívajúcu v záujme o ochranu svojich vkladov v družstve, preto nemožno bez ďalšieho ani ich zodpovednosť prenášať na iný subjekt (štát). Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že obchodník s cennými papiermi porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy pri zhodnocovaní finančných prostriedkov, ktoré malo družstvo vo svojom portfóliu, avšak žiadne súdne konanie medzi obchodníkom s cennými papiermi a družstvom, v ktorom by sa družstvo domáhalo svojich nárokov voči obchodníkovi s cennými papiermi, neprebiehalo a ani neprebieha. Družstvo sa aspoň takýmto spôsobom mohlo snažiť ochrániť vklady svojich členov, čo však neurobilo. Družstvo je podnikateľským subjektom zriadeným za účelom vykonávania podnikateľskej činnosti v oblasti a v rozsahu predmetu podnikania, najmä na poskytovanie služieb členom družstva a za účelom zhromažďovania peňažných prostriedkov od svojich členov predovšetkým formou členských vkladov a vykonávania činnosti na uspokojenie potrieb svojich členov spočívajúce v efektívnom zhodnotení vložených finančných prostriedkov na peňažnom a kapitálovom trhu prostredníctvom tretích osôb (čl. 2 stanov družstva). Prípadnú stratu v hospodárení družstva a zodpovednosť za ňu nemožno bez ďalšieho prenášať na iný subjekt (napríklad štát). Škoda, ktorá žalobkyni vznikla z dôvodu nevyplatenia jej členského vkladu a vyrovnacieho podielu, je výsledkom hospodárskej činnosti družstva, za ktorú nesie zodpovednosť výlučne družstvo, resp. jeho predstavenstvo a kontrolná komisia. Družstvo sa môže domáhať náhrady škody voči členom predstavenstva, ktorí zanedbali svoje povinnosti a nekonali s odbornou starostlivosťou, podľa § 243a ods. 2 ObZ. Priama príčinná súvislosť medzi škodou, ktorá žalobkyni vznikla, vyplýva z nedbanlivostného konania družstva a obchodníka s cennými papiermi, teda iného subjektu ako je žalovaná. Podľa názoru súdu družstvo malo vedomosť o nehospodárnom konaní obchodníka s cennými papiermi, pretože Ing. J. B. bol v tom istom čase členom predstavenstva družstva (23.3.2000 do 5.12.2000), podpredsedom predstavenstva družstva (6.12.2000 - 15.1.2001) a predsedom predstavenstva družstva (16.1.2001 do 9.4.2008), a zároveň predsedom predstavenstva obchodníka s cennými papiermi (9.1.2002 - 27.11.2003) a členom dozornej rady (28.11.2003-13.5.2008). Ing. J. B. preto musel mať vzhľadom na svoje funkcie v štatutárnych a kontrolných orgánov oboch obchodných spoločností vedomosť o ich činnosti, ziskoch a stratách, a bol o nich povinný informovať družstvo z titulu funkcie predsedu predstavenstva družstva v súlade so zásadou konania s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami družstva a všetkých jej členov (§ 243a ods. 1 ObZ). Ak tak neurobil a družstvo neinformoval, nesie zodpovednosť za následky svojho konania. Medzi konaním žalovanej a škodou, ktorá žalobkyni vznikla, preto nemôže existovať ani priama príčinná súvislosť. Nie je tak splnená ani tretia podmienka pre vyvodenie zodpovednosti voči štátu. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie žalobu vo veci v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 OSP. Úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, pretože si ich neuplatnila. 7. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu, ktorým sa domáhala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie, alebo napadnutý rozsudok zruší a vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietla, že súd prvej nezohľadnil, že žalovaná nepostupovala v súlade s princípom právneho štátu, ktorého súčasťou je aj princíp právnej istoty; základným atribútom je istota subjektov práva, že sa voči nemu bude zachovávať právo, a teda orgány verejnej moci budú vo vzťahu k nim postupovať v súlade s ústavou a platnými právnymi predpismi, t.j., že ich postup bude zo strany subjektov práva predvídateľný. Zdôraznila, že sa spoliehala na to, že nedôjde ku škode na jej úkor, pretože vychádzala z garancie žalovanej ako orgánu dohľadu. Nemohla predpokladať, že dohľad nad Prospektom investície je podľa žalovanej len formálny, pretože zákon o dohľade takýmto spôsobom obsah dohľadu nad Prospektom investícií nedefinoval. Postup žalovanej bol svojvoľný, resp. arbitrárny v neprospech každého, ktorý sa naň z hľadiska stability a ochrany investície spoľahol. Pokiaľ ide o povinnosť riadiť sa zmyslom a účelom zákona alebo k prednosti ústavne súladného výkladu pred inými výkladovými metódami, poukázala žalobkyňa na citáty z niektorých rozhodnutí Ústavného súdu SR, a to nálezu sp. zn. III.ÚS 341/07, nálezu sp. zn. I.ÚS 243/07 a citát nálezu Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. PI.ÚS 21/96. Zdôraznila, že argument žalovanej, že vykonávala dohľad nad činnosťou PDSI ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 zák. č. 566/2001 Z. z., ale nevykonávala dohľad nad celkovou jeho činnosťou, je irelevantný za situácie, ak žalobkyňa nemohla o takto zúženom dohľade orgánu dohľadu vedieť. Podľa názoru žalobkyne nie je správny záver súdu prvého stupňa o tom, že neexistuje príčinná súvislosť medzi škodou, ktorá jej vznikla a porušením zákonných povinností žalovanou, spočívajúcich v nesprávnom výkone dohľadu, ktorým bol porušený zák. č. 566/2001 Z. z.. Ku škode žalobkyne došlo v rámci porušenia zákonnej povinnosti žalovanej vykonávať zákonom stanovené povinnosti dohľadu a nie v dôsledku toho, že žalobkyňa nebola „bdelá“. Súd prvej inštancie svojím výkladom zák. č. 566/2001 Z.z. umožňuje, aby došlo aj v budúcnosti k porušeniu zákona na úkor občanov, ktorí ako vhodné a zákonom chránené zhodnotenie ich finančných prostriedkov zvolia ich investovanie v rámci subjektov dohliadaných žalovanou. Povinnosťou NBS podľa § 137 ods. 2 zák. č. 566/2001 Z.z. je a bolo zisťovanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaných subjektov aj ich činnosti, pričom podľa § 135 ods. 1 cit. zákona, ktorý platí v tomto znení už od 1.5.2007, družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt, ako aj obchodník, patrili a patria k povinne dohliadaným subjektom zo strany NBS. Podľa § 135 ods. 2 zák. č. 566/2001 Z. z. mala žalovaná zisťovať, čo v prípade družstva, Obchodníka s CP a ani žalobkyne neurobila, všetky informácie a podklady o dodržiavaní resp. nedodržiavaní povolenia na činnosť vydaných NBS družstvu a obchodníkovi s CP, čo v prípade družstva bol prospekt investícií vydaný ešte vtedajším Úradom pre finančný trh a následne pravidelne dodatkovaný zo strany NBS. Povinný zákonný dohľad zo strany NBS bol dokonca koncipovaný tak široko, že NBS má zisťovať informácie a podklady aj o iných rizikách, ako tých vyplývajúcich z povolenia na činnosť vrátane rizík, ktorým sú, resp. mohli byť vystavené dohliadané subjekty a v rámci nich aj družstvo činnosťou obchodníka s CP, a to aj vrátane rizík, ktoré mohli viesť k ohrozeniu záujmov dokonca klientov dohliadaných subjektov. V skutkovo a právne totožnom konaní vedenom pod sp. zn. 7C/206/2011 bolo preukázané, že NBS už v roku 2007 pri kontrole družstva zistila, že družstvo má z hľadiska rizikovosti portfólia nedostatočne rozložené portfólio, ktoré bolo tvorené zmenkou jediného emitenta, a to spoločnosti CI HOLDING a.s., ktorý v tom čase akcionársky vlastnil obchodníka s CP. Družstvo malo všetky peňažné prostriedky získané od navrhovateľov (svojich členov) investované v subjekte personálne a majetkovo prepojenom s obchodníkom s CP a družstvom. V konaní sp. zn. 7C/206/2011 bolo ďalej zistené, že NBS sa napriek zisteniam o rizikovosti portfólia družstva uspokojila s takou nápravou stavu, že toto portfólio bolo následne po tomto vytknutí zo strany NBS rozložené namiesto jednej do troch zmeniek, a to zmeniek vystavených spoločnosťou CI HOLDING a.s., CI REALITY s.r.o. a GLOBAL production, s.r.o., pričom posledné dve spoločnosti boli opäť 100 % dcérskymi spoločnosťami CI HOLDING a. s., a vo všetkých troch spoločnostiach bol navyše či už členom predstavenstva alebo konateľom Ing. L. Č., vtedajší predseda predstavenstva obchodníka. To znamená, že NBS aj naďalej akceptovala stav, že celé portfólio družstva je rozložené a investované do prepojených subjektov s CI HOLDING a.s. a obchodníkom s CP. Následne v roku 2008 NBS vydala právoplatné sankčné rozhodnutie voči obchodníkovi s CP, v ktorom konštatovala, že obchodník porušil zák. č. 566/2001 Z. z. vo viacerých podstatných ohľadoch. Ani po vydaní tohto rozhodnutia NBS, okrem udelenej bezvýznamnej pokuty vo výške 10 000 eur, rovnako ani po zisteniach vo vzťahu k samotnému družstvu z roku 2007, nevyužila svoje kompetencie v zmysle zák. č. 566/2001 Z. z. a neprijala žiadne následné kontrolné opatrenia, ako napr. predbežný alebo celkový zákaz činnosti obchodníkovi s CP alebo družstvu, resp. zrušenie povolenia na činnosť obchodníkovi s CP alebo udelenie peňažnej sankcie priamo členom predstavenstva družstva alebo obchodníka s CP. Týmto podcenením situácie žalovaná umožnila ďalšiu činnosť družstva aj obchodníka s CP, čo vyústilo v roku 2010 do nedostupnosti žalobkyňou vložených prostriedkov do družstva. NBS následne svojim postupom potvrdila tieto tvrdenia žalobkyne o tom, že družstvo ako aj obchodník s CP dlhodobo porušovali zák. č. 566/2001 Z. z., keď NBS dňa 4.3.2011 obchodníkovi s CP odňala licenciu na činnosť. Tolerovala tak porušovanie právnych predpisov minimálne od roku 2008 do roku 2011. V ďalšom žalobkyňa poukázala na to, že NBS rozhodnutím z 30.5.2011 zakázala družstvu predaj majetkových hodnôt z dôvodu neaktuálnosti prospektu investícií. Z výpočtu nedostatkov vytýkaných NBS v prospekte investícií je nepochybné, že Prospekt bol neaktuálny v základných, a z pohľadu investorov rozhodujúcich skutočnostiach. NBS účelovo ustálila trvanie neaktuálnosti Prospektu až od mája 2010. Z vykonaných dôkazov však vyplýva, že údaje zahrnuté do prospektu boli v skutočnosti neaktuálne dlhodobo pred májom 2010, a to spätne k 31.12.2006, kedy došlo v sídle NBS dňa 27.8.2007 k stretnutiu s poverenými členmi predstavenstva družstva za účelom prerokovania nezrovnalostí a problémov (údaje o subjektoch, ktoré ovládajú družstvo boli neaktuálne minimálne od 1.10.2009, údaje o subjektoch, s ktorými je družstvo majetkovo prepojené, boli neaktuálne minimálne od 1.10.2009 a údaje o majetkových aktívach, ktoré sa majú nadobudnúť z peňažných prostriedkov nadobudnutých na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt a základné strategické zámery podnikateľskej činnosti družstva boli neaktuálne už k 31.12.2006). Z uvedeného potom vyplynulo, že družstvo svojim konaním porušovalo ust. § 129 ods. 3, v spojení s ust. § 128 ods. 1 písm. b), c) a h) a ust. § 125c ods. 1, v spojení s ust. § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z. z. od 31.12.2006, avšak NBS voči družstvu úradne zasiahla až v máji 2011, kedy mu vydaním rozhodnutia o zákaze činnosti konečne zakázala činnosť. Vydaním rozhodnutia o zákaze činnosti zo dňa 30.5.2011 č. ODT-10890-4/2010 o zákaze predaja majetkových hodnôt družstva NBS potvrdila, že voči družstvu bola povinná zakročiť už štyri roky pred vydaním tohto rozhodnutia. Žalobkyňa poukázala tiež na to, že podmienkou vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom podľa § 9 zák. č. 514/2003 Z.z. nie je, aby poškodený preukázal bezúspešnosť vydania pohľadávky v konkurznom konaní, pretože tento zákon nedefinuje uvedenú podmienku ako jednu z osobitných predpokladov tejto zodpovednosti. V tejto súvislosti poukázal na uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 48/2010 a sp. zn. 2Cdo 155/2011. Namietla tiež, že zo zápisníc o pojednávaní pred prvostupňovým súdom vyplýva, že listinné dôkazy predložené stranami sporu neboli riadne vykonané spôsobom vyplývajúcom z ust. § 129 ods. 1 O.s.p.. V zápisniciach nie je uvedené, že boli prečítané určité presne označené listiny alebo ich presne označené časti. Skutkové zistenia vyvodené z takto nesprávne vykonaných, resp. nevykonaných dôkazov nemohli byť pre súd prvého stupňa podkladom pre právne posúdenie veci o základe uplatneného nároku (poukaz na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 M Cdo 11/2010 z 31.1.2012). 8. K odvolaniu sa písomne vyjadrila žalovaná. Zdôraznila, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci postupoval maximálne zodpovedne, vykonal vo veci potrebné dokazovanie za účelom spoľahlivého zistenia skutkového stavu, riadne zabezpečil dôkazné listiny a v konečnom dôsledku mal v súdnom spise k dispozícii všetky pre vec podstatné a rozhodujúce listinné dôkazy, predložené účastníkmi konania. Súd mal k dispozícii minimálne 11 právoplatných rozhodnutí vydaných žalovanou, z ktorých je zrejmý jej úradný postup voči družstvu. Mal tiež ďalšie dôležité a relevantné listinné dôkazy a na základe vykonaného dokazovania dostatočne a správne zistil skutkový a právny stav veci. Prvostupňovému súdu boli z jeho vlastnej činnosti známe aj iné dôležité skutočnosti, pretože na súde prvej inštancie už od 2.7.2012 pravidelne prebiehajú konania v skutkovo a právne analogických veciach. Súd prvej inštancie dospel vo veci k správnemu, logickému a riadne odôvodnenému rozhodnutiu. Tvrdenie žalobkyne, že všeobecný súd musí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania (poukaz na rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 115/03, III.ÚS 209/04, I.ÚS 241/07 a uznesenie NS SR 4 Cdo 58/2012) je nepresné a účelové, pričom žalobkyňa ani nešpecifikovala, na ktoré podstatné otázky súd nedal odpoveď. Žalobkyňa a jej právny zástupca vec účelovo označili za predčasne rozhodnutú, keďže nepreukázali žiadny predpoklad pre úspešné priznanie nároku na náhradu škody. Tvrdenie, že odvolaním napadnutý rozsudok považuje žalobkyňa za denegatio iustitiae (odoprenie spravodlivosti), je účelové a nezodpovedá skutočnosti. Podstatou práva na spravodlivé konanie totiž v žiadnom prípade nie je právo na úspech v konaní, teda právo na rozhodnutie zodpovedajúce názorom a predstavám žalobkyne. K odvolacej námietke o predčasnosti napadnutého prvostupňového rozhodnutia žalovaná uviedla, že žalobkyňa nevyužila všetky možnosti na vymoženie svojho nároku, keď nepodala žiaden návrh proti členom predstavenstva ani členom kontrolnej komisie družstva, ktorí boli v zmysle Obchodného zákonníka ako aj stanov družstva zodpovední za jeho riadenie a tiež za hospodárenie a nakladanie s majetkom družstva. K námietke, že žalovaná nepostupovala v súlade s princípom právneho štátu uviedla, že jej kompetencie sú dané platnými právnymi predpismi, vrátane Ústavy SR a má za to, že postupovala v súlade s ústavou, nebola nečinná a ani nespôsobila žiadne zbytočné prieťahy pri svojom postupe voči družstvu, ale aj obchodníkovi s CP, dodržiavala zákonné pravidlá ustanovené zákonom o dohľade a zák. č. 566/2001 Z. z.. Žalovaná zdôraznila, že až od účinnosti novelizovaného ust. § 129 ods. 3 zák. č. 566/2001 Z. z., teda až od 1.6.2010 mohla dohliadať, či družstvo dodržiava schválený Prospekt investície. Pri Prospekte investície nešlo o také rozhodnutie žalovanej, ktorým by určila vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt nejaké podmienky, ktoré by vyhlasovateľ mal dodržať. Pokiaľ žalobkyňa bola neznalá príslušných právnych predpisov, mohla požiadať žalovanú o vyjadrenie k jej zákonom zvereným kompetenciám v oblasti dohľadu nad finančným trhom. V súvislosti s argumentáciou, že zanedbala svoje povinnosti pri vykonávaní dohľadu nad obchodníkom s CP poukázala žalovaná na svoju podrobnú argumentáciu vo vyjadrení k žalobe, na ktorej trvá. Žiaden zákon neukladal vyhlasovateľom verejnej ponuky majetkových hodnôt (ani družstvu) žiadne povinnosti v oblasti obmedzenia a rozloženia rizík ani krytia rizík, na rozdiel od iných dohliadaných subjektov (napr. správcovských spoločností pre kolektívne investovanie a pod.). Vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt mal v súvislosti s rizikom iba jednu informačnú povinnosť podľa § 129 ods. 1 písm. b) zák. č. 566/2001 Z. z., ktorá spočívala v tom, že zverejnené, alebo hromadne používané oznámenie o verejnej ponuke majetkových hodnôt muselo obsahovať taktiež upozornenie, z ktorého vyplývalo, že s touto investíciou je spojené aj riziko a doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov. Za činnosť družstva celkovo zodpovedá a v jeho mene koná predstavenstvo družstva ako štatutárny a výkonný orgán družstva. To znamená, že aj za dodržiavanie Prospektu investície družstva bolo aj voči členom družstva vždy zodpovedné jeho predstavenstvo. Žalovaná ďalej zdôraznila predčasnosť uplatnenia pohľadávky, nakoľko podľa jej názoru žalobkyni ešte nevznikla žiadna škoda (teda chýba základný predpoklad zodpovednosti štátu za škodu). K tvrdeniu, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie listinnými dôkazmi v súlade s § 129 ods. 1 O.s.p. žalovaná uvádla, že je pravdou, že v zápisnici súdu prvej inštancie nie je osobitne uvedené, že na pojednávaní boli prečítané určité istiny alebo ich presne označené časti, ale z tejto zápisnice jasne vyplýva a zodpovedá to aj skutočnosti, že súd oboznámil jednotlivé dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise, pričom súd pri oboznamovaní jednotlivých dôkazov presne špecifikoval o aké jednotlivé doklady išlo a oboznámil ich obsah. Okrem toho, že súd na pojednávaní oboznámil obsah jednotlivých dôkazov, sú tieto dôkazy súdu a aj účastníkom konania, resp. ich právnym zástupcom dobre známe z rozhodovacej činnosti prvostupňového súdu v iných veciach (na súde prvého stupňa podaných cca 800 žalôb podaných na rovnakom skutkovom a právnom základe). Poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Obo/283/2006 z 27.2.2008, z ktorého jednoznačne vyplýva, že netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti. Aj v danom prípade išlo o dôkazy, ktoré sú súdu známe z vyššie uvedených dôvodov. Žalovaná z týchto dôvodov navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne a právne správny potvrdil. 9. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, účinný od 1.7.2016, (ďalej len „CSP“). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobkyne v rozsahu podľa § 379 a 380 CSP. Po preskúmaní napadnutého rozsudku, spisového materiálu a odvolacích námietok dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je nedôvodné. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci ( § 215 ods. 1 CSP), vec správne právne a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil v súlade ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a poukazuje naň podľa § 387 ods. 1,2 CSP. 10. K odvolacím námietkam žalobkyne považuje odvolací súd zdôrazniť len nasledovné: Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v konaní nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre vznik zodpovednosti štátu za škodu v zmysle ust. § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z.. Je nesporné, že NBS bola povinná vykonávať dohľad nad činnosťou družstva, ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, v predmetnom konaní bol však sporný rozsah takéhoto dohľadu. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na tú skutočnosť, že až od účinnosti novelizovaného ust. § 129 ods. 3 zák. č. 566/2001 Z.z. zákonom č. 129/2010 Z. z., teda až od 1.6.2010, boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak, že družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt malo zákonom uloženú povinnosť dodržiavať schválený Prospekt investície. Teda až od uvedeného dňa mohla NBS dohliadať, či družstvo dodržiava schválený Prospekt investície. Tiež povinnosť aktualizovať Prospekt investície v zmysle § 125c ods. 1, v spojení s ust. § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z. z., bola vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt stanovená až od 1.1.2009 na základe novelizovaného ust. § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z. z. zákonom č. 558/2008 Z. z.. Počas celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky majetkových hodnôt zodpovedal investorom za pravdivosť a úplnosť údajov v prospekte investície štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt (§ 128 ods. 1 písm. h zák. č. 566/2001 Z. z.). Pokiaľ ide o rizikovosť portfólia, zák. č. 566/2001 Z. z. neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt, a teda ani družstvu, žiadne povinnosti v oblasti rozloženia rizík, na rozdiel od iných dohliadaných subjektov. Je preto správny názor súdu prvej inštancie, že tieto neexistujúce povinnosti družstva nemohla NBS kontrolovať a nevykonávala ani dohľad nad jeho finančnými ukazovateľmi. Podľa platnej právnej úpravy mohla kontrolovať len to, či si družstvo plní informačné povinnosti v zmysle § 126 až 130 zák. č. 566/2001 Z. z.. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že žalobkyňa si musela byť vedomá toho, že s jej investíciou je spojené riziko a že propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov (§ 129 ods. 1 písm. b zák. č. 566/2001 Z. z., v znení platnom do 21.7.2013; § 126 až 130 boli zo zákona vypustené novelou, zák. č. 206/2013 Z. z., účinným dňom 22.7.2013). Nemožno pričítať na ťarchu NBS, ak si týchto skutočností žalobkyňa vedomá nebola. To platí aj k jej argumentácii, že o rozsahu dohľadu NBS nad činnosťou družstva nemala vedomosť. Je nesporné, že v predmetnom konaní nebol preukázaný základný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, ktorá mala vzniknúť žalobkyni nesprávnym úradným postupom štátu, v danom prípade NBS podľa § 9 zák. č. 514/2003 Z. z.. Pokiaľ ide o rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29Cdo 4968/2009, na ktorý v odvolaní žalobkyňa poukazovala, odvolací súd zdôrazňuje, že z tohto rozsudku nevyplýva záver, že žalobu o náhradu škody proti štátu možno podať v ktoromkoľvek štádiu konkurzného konania. Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu je nedobytnosť pohľadávky poškodeného v tom zmysle, že je zrejmé, že poškodený nedostane v konkurznom konaní žiadnu sumu. Miera možného uspokojenia veriteľov dlžníka môže byť objasnená už pri vydaní čiastočného rozvrhu, prípadne pri právoplatnom schválení konečnej správy, ak z nej bude zrejmé, že dosiahnutý výťažok speňaženia konkurznej podstaty nebude stačiť na plné uspokojenie pohľadávok za podstatou a pracovných nárokov; takže bude jasné, že za daných okolností žalobkyňa nebude mať šancu od družstva vymôcť žiadne odškodnenie. Konkurzné konanie vyhlásené na majetok družstva ešte nie je ukončené a za tohto stavu otázka nedobytnosti žalovanej pohľadávky nie je vyriešená. Vzhľadom na túto skutočnosť nemožno ustáliť ani výšku škody. K odvolacej námietke týkajúcej sa spôsobu vykonania dokazovania listinnými dôkazmi, odvolací súd uviedol, že otázka spôsobu dokazovania listinnými dôkazmi bola upravená počas konania na prvoinštančnom súde ustanoveniami § 129 ods. 1 a § 121 O.s.p.. Zo zápisnice z pojednávania konaného dňa 26.06.2014 vyplýva, že obsah ktorých listinných dôkazov bol oboznámený (sú konkrétne vymenované). Aj z vyjadrenia žalovanej k odvolaniu vyplýva, že obsah v zápisnici uvedených dôkazov bol oboznamovaný. Pre posúdenie dôvodnosti tejto odvolacej námietky je však najpodstatnejšia tá skutočnosť, že tieto dôkazy sú súdu a aj účastníkom konania, resp. ich právnym zástupcom dobre známe z rozhodovacej činnosti prvostupňového súdu v iných veciach. Na súde prvého stupňa je totiž podaných cca 800 žalôb proti Slovenskej republike, z ktorých už Okresný súd Bratislava I rozhodol veľkú časť. Všetky uvedené žaloby spočívajú na rovnakom skutkovom a právnom základe, pričom vo všetkých súdnych konaniach žalobcov zastupuje ten istý právny zástupca a na preukázanie uplatneného nároku predkladá súdom rovnaké listinné dôkazy. Z tohto dôvodu odvolací súd posúdil uvedenú námietku žalobkyne za právne irelevantnú. 11. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1,2 CSP ako vecne správny. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, v spojení s § 257 CSP. Žalovaná, ktorá bola plne úspešná aj v odvolacom konaní, by mala plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Súd jej takýto nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože jej žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli K výroku pod bodom II.: 12. Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie vo výške 20,- Eur podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. v platnom znení. 13. Uznesenie napadla žalobkyňa odvolaním, prostredníctvom právneho zástupcu, podaním zo dňa 8.09.2014. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a konanie o vyrubenie súdneho poplatku zastavil. Namietla nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie s tým, že v zmysle § 4 ods. 1 písm. k) zákona o súdnych poplatkoch, v znení účinnom do 30.09.2012, je od poplatku oslobodené súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Poukázala aj na § 18ca zákona o súdnych poplatkoch, podľa ktorého z úkonov navrhnutých alebo za konanie začaté do 30.09.2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30.09.2012, i keď sa stanú splatnými po 30.09.2012. Podľa jej názoru poplatok za odvolanie nie je povinná zaplatiť, pretože konanie o náhradu škody podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, sa začalo do 30.9.2012. Na toto konanie sa vzťahuje neobmedzené vecné oslobodenie od platenia súdneho poplatku ex lege, ktoré sa týka všetkých položiek Sadzobníka Zákona o súdnych poplatkoch. 14. Odvolací súd aj toto odvolanie posúdil ako nedôvodné. Odvolacia námietka žalobkyne o nesprávnom právnom posúdení veci spočíva v podstate v tom, že vzhľadom na skutočnosť, že žalobu podala na súd pred 1.10.2012 (konkrétne dňa 20.08.2012), je v zmysle § 18ca zákona o súdnych poplatkoch nutné v súvislosti s podaným odvolaním aplikovať právny stav platný do 30.9.2012, dokedy bolo konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom od poplatku vecne oslobodené. Z toho vyvodzuje, že jej nevznikla poplatková povinnosť v súvislosti s podaným odvolaním proti rozsudku zo dňa 25.06.2014, č.k. 11C/155/2012-290. Tento právny názor nie je správny. 15. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch), súdne poplatky (ďalej len "poplatky") sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej len "poplatkový úkon") uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len "sadzobník"), ktorý tvorí prílohu tohto zákona. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch, poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu. Podľa § 2 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch, v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie. Poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný. Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch, poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ. Podľa § 6 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch, ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej. Poplatok za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku. Podľa § 18ca zákona o súdnych poplatkoch (Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. októbra 2012), z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012. Podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom sa platí súdny poplatok vo výške 20,- eur. 16. Na základe uvedenej právnej úpravy dospel odvolací súd k záveru, že napadnuté uznesenie je správne. Žalobkyni vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie, aj keď konanie o náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z. bolo do 30.09.2012 od poplatku vecne oslobodené; a preto nebolo uvedené v Sadzobníku súdnych poplatkov. Položka 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch, bola do sadzobníka vložená novelou vykonanou zák. č. 286/2012 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.10.2012. Touto novelou bolo tiež zrušené ust. § 4 ods. 1 písm. k) zákona o súdnych poplatkoch, ktorým bolo od poplatku oslobodené súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Takéto súdne konanie teda nie je od 01.10.2012 oslobodené od poplatkov. To znamená, že žalobkyňa by nebola povinná zaplatiť poplatok za odvolanie iba v prípade, ak by odvolanie podala do 30.09.2012. Pretože odvolacie konanie sa začalo podaním odvolania proti rozsudku až dňa 5.08.2014, t.j. za účinnosti zákona o súdnych poplatkoch v znení zák. č. 286/2012 Z.z., žalobkyni ako odvolateľke vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie vo výške 20,- eur. 17. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne. 18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).