Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/18/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200122 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1015200122.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Beáty Jurgošovej, v právnej veci žalobcu: G.. F.. K. Ď., G. E. XX, XXX XX G., zastúpený: Hudec s.r.o., so sídlom Lazaretská 23, 811 09 Bratislava, konajúca prostredníctvom JUDr. Mareka Hudeca konateľa a advokáta, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, 812 67 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. j.: UPS/US1/ SSVOPHN/ BEZ/2014/450-0057 zo dňa 21.11.2014, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 25.01.2015 sa domáhal žalobca zrušenia rozhodnutia žalovaného č. j.: UPS/US1/SSVOPHN/BEZ/2014/450-0057 vydaného dňa 21.11.2014, a to v časti výroku o nesplnení nároku na pomoc v hmotnej núdzi a nepriznaní dávky a príspevkov žalobcovi, vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a priznanie náhrady trov konania. Priebeh administratívneho konania. 2. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že podaním zo dňa 22.12.2008 požiadal žalobca (v tom čase nachádzajúci sa v ústave na výkon trestu odňatia slobody) o priznanie postavenia osoby v hmotnej núdzi. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava (ďalej aj úrad) vo veci podanej žiadosti žalobcu prvý krát rozhodol dňa 20.02.2009, a to tak, že žalobcu nepovažoval za občana v hmotnej núdzi a nepriznal mu dávku a príspevky. Toto rozhodnutie bolo napadnuté odvolaním žalobcu a potvrdené rozhodnutím žalovaného zo dňa 24.04.2009, pričom v dôsledku podanej žaloby Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 3S/123/2009-83 z 06.11.2012 napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Prvostupňový správny orgán doplnil dokazovanie o zistenie príjmu žalobcu počas výkonu trestu odňatia slobody, príjmu jeho manželky a zistenia jeho majetku. Dňa 09.05.2013 vydal prvostupňový správny orgán rozhodnutie, ktorým opätovne žalobcu nepovažoval za občana v hmotnej núdzi a nepriznal mu dávku a príspevky. V dôsledku žalobcom podaného odvolania bolo toto rozhodnutie žalovaným zrušené (rozhodnutie z 29.07.2013). Následne bolo opakovane identicky dva krát rozhodnuté prvostupňovým správnym orgánom, pričom obe tieto rozhodnutia boli žalovaným zrušené. Spis ďalej obsahuje daňové priznanie žalobcu - fyzickej osoby za rok 2007, daňové priznania viacerých právnických osôb, v ktorých mal žalobca majetkovú účasť, listy vlastníctva viacerých nehnuteľností a potvrdenie Ústavu pre výkon trestu odňatia slobody Prešov z 16.02.2009. Rozhodnutia správnych orgánov. 3. Prvostupňový správny orgán - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava svojím rozhodnutím Číslo: BA3/OPHN/SOC/2014/77710-0065 zo dňa 08.09.2014 v zmysle § 23 písm. a) bod 1. zákona č. 599/2003 Z. z. o hmotnej núdzi v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 599/2003 Z. z.) a podľa § 2, § 8 zákona č. 599/2003 Z. z. rozhodol tak, že žalobcu nepovažoval za občana v hmotnej núdzi s tým, že nespĺňal nárok na pomoc v hmotnej núdzi a nepriznal mu dávku a príspevky. 4. V úvode odôvodnenia úrad opísal doterajší priebeh celého správneho konania od podania žiadosti žalobcu z 28.12.2008, a to popisom vo veci vydaných rozhodnutí úradom ako aj žalovaným. Konštatoval, že prešetril sociálne, finančné a majetkové pomery žalobcu a zistil, že tento bol od podania svojej žiadosti do 18.05.2010 vo výkone trestu odňatia slobody, pričom počas tejto doby pracoval a za svoju prácu mal vyplatenú pracovnú odmenu, a to v mesiaci december 2008 vo výške 67 € a v mesiaci január 2009 vo výške 89, 67 €. 5. Poukázal na to, že zákon č. 599/2003 Z. z. upravuje vzťahy pri posudzovaní hmotnej núdze občana a poskytovaní dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke, ktorých cieľom je spolu s príjmami zabezpečiť základné životné podmienky a pomoc v hmotnej núdzi s prispením aktívnej účasti občana a ostatných fyzických osôb, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú. 6. Správny orgán zosumarizoval výšku dávky v hmotnej núdzi a príspevku na zdravotnú starostlivosť za mesiac november 2008 (v celkovej výške 1 820 Sk: dávka - 1 760 Sk a príspevok na zdravotnú starostlivosť - 60 Sk) a za mesiac december 2008 (v celkovej výške 60,43 €: dávka - 58,63 € a príspevok na zdravotnú starostlivosť - 2 €) a výšku dosahovaného zárobku žalobcu, ktoré dostal vyplatené v mesiacoch december 2008 a január 2009 ( 2 224 Sk a 89,67 €) a konštatoval, že výška dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke sa určí ako rozdiel medzi sumou nárokov a príjmov a potom výška dávky v hmotnej núdzi za mesiac december 2008 a január 2009 bola vo výške 0 € mesačne. 7. V dôsledku žalobcom podaného odvolania vo veci rozhodol žalovaný rozhodnutím Č. j.: UPS/US1/ SSVOPHN/BEZ/2014/450-0057 zo dňa 21.11.2014, a to tak, že napadnuté prvostupňové rozhodnutie v časti zmenil a určil, že žalobca je občanom v hmotnej núdzi, ale nespĺňa nárok na pomoc v hmotnej núdzi a nepriznáva sa mu dávka a príspevky. 8. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol obsah prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu, obsah žalobcom podaného odvolania voči nemu ako aj celý doterajší priebeh správneho konania od podania žiadosti žalobcu zo dňa 22.12.2008 o posúdenie hmotnej núdze až po vydané odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie. 9. Žalovaný konštatoval, že z predloženého administratívneho spisu bolo preukázané, že žalobca dňa 22.12.2008 požiadal o posúdenie hmotnej núdze z dôvodu že od 21.01.2007 sa nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody a jeho príjem trvale nedosahoval životné minimum a nemohol si ho zvýšiť vlastným pričinením. Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že v čase podania svojej žiadosti vo výkone trestu odňatia slobody žalobca pracoval a za svoju prácu mal v mesiaci december 2008 vyplatenú pracovnú odmenu vo výške 67 € a za mesiac január 2009 vo výške 89,67 €. Z potvrdenia Ústavu na výkon väzby v Prešove zo dňa 16.02.2009 bolo zrejmé, že žalobca mal počas výkonu trestu odňatia slobody zabezpečené ubytovanie, stravovanie a odievanie v zmysle zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 475/2005 Z. z.), v uvedenom čase bol spoločníkom vo viacerých obchodných spoločnostiach, z ktorých však neboli vykázané žiadne príjmy ani výdavky, za rok 2007 nepodal daňové priznanie fyzickej osoby a v čase podania žiadosti nebol vlastníkom nehnuteľností a nemal teda majetok, ktorým by si mohol riešiť svoju hmotnú núdzu. Potom bolo zrejmé, že jeho príjem v mesiaci december 2008 nedosahoval sumu životného minima a preto sa považoval za občana v hmotnej núdzi. 10. Zároveň však žalovaný konštatoval, že v čase podania predmetnej žiadosti mal žalobca nachádzajúci sa vo výkone trestu odňatia slobody zabezpečené ubytovanie, stravovanie, ošatenie a obuv, t. j. základné životné podmienky, ktoré mu zabezpečoval Ústav pre výkon väzby v Prešove podľa zákona č. 475/2005 Z. z. a zabezpečenie týchto potrieb odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody zodpovedalo zabezpečeniu základných životných podmienok garantovaných zákonom č. 599/2003 Z. z. a preto v čase podania žiadosti, t. j. počas výkonu trestu odňatia slobody napriek skutočnosti, že sa nachádzal v hmotnej núdzi nespĺňal nárok na pomoc v hmotnej núdzi a nebolo mu možné poskytovať dávku a príspevky. Žaloba. 11. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie žalovaného za nezákonné, dôvodiac nesprávnym právnym posúdením veci, jeho nepreskúmateľnosťou pre nedostatok dôvodov, ako aj uvedenia ust. § 22 písm. b) zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 417/2013 Z. z.), ktoré však tento zákon v čase vydania napadnutého rozhodnutia žalovaného neobsahoval, čo spôsobilo to, že napadnuté rozhodnutie porušovalo § 46 Správneho poriadku, keďže nebolo v súlade so zákonom. 12. Žalobca mal za to, že prijatý záver žalovaného v napadnutom rozhodnutí o tom, že zabezpečenie ubytovania, stravovania, ošatenia a obuvi vo výkone trestu odňatia slobody zodpovedá zabezpečeniu základných životných podmienok v zmysle § 1 zákona č. 599/2003 Z. z. spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Uviedol, že žalovaný správne uzatvoril, že bol v postavení osoby v hmotnej núdzi avšak skutočnosť, že vo výkone trestu odňatia slobody mu bola zabezpečená strava, ubytovanie a ošatenie zo strany ústavu na výkon väzby neznamenalo, že bol splnený účel zákona vyjadrený v jeho § 1, nakoľko zabezpečenie ubytovania, stravy, ošatenia a obuvi nebolo bezodplatné. Zároveň poukázal na § 555 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku a § 90 ods. 1 zákona č. 475/2005 Z. z., z ktorých vyplýva, že odsúdený má povinnosť nahradiť trovy výkonu trestu odňatia slobody a teda aj poskytované ubytovanie, stravovanie, ošatenie a obuv. Účelom a zmyslom zákona č. 599/2003 Z. z. je okamžitá pomoc osobe, ktorá je v hmotnej núdzi a nie poskytovanie nepeňažných dávok, ale len pomoc pri ich zabezpečovaní. 13. Žalobca poukázal, že v konaní Krajského súdu Bratislava vedenom pod sp. zn. 3S 123/2009 boli súdu predložené dve rozhodnutia úradu obe zo dňa 20.02.2012, ktorými úrad priznal osobám vo výkone trestu odňatia slobody dávku a príplatok na zdravotnú starostlivosť práve s poukazom na vyššie citované ustanovenie Trestného poriadku. Mal za to, že z napadnutého rozhodnutia nebolo zrejmé, ako sa správne orgány s povinnosťou odsúdeného uhradiť náklady ubytovania, stravovania, ošetrenia a obuvi vysporiadali, nakoľko v tomto rozhodnutí táto skutočnosť celkom absentovala, čo ho robilo nepreskúmateľným. 14. Tiež uviedol, že svojím podaním zo dňa 22.12.2008 žiadal okrem poskytovania dávky aj poskytnutie príspevku na zdravotnú starostlivosť, príspevku na bývanie a ochranného príspevku, avšak žalovaný svoje rozhodnutie o nepriznaní príspevku na zdravotnú starostlivosť ani ochranného príspevku nijako nezdôvodnil, čím bolo opäť napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. 15. Zároveň žalobca mal za to, že z odôvodnenia oboch preskúmavaných rozhodnutí vyplýva, že bol posudzovaný jeho nárok len za obdobie decembra 2008 a januára 2009, pričom však malo byť posudzované aj ďalšie obdobie, a to do skončenia trvania jeho výkonu trestu odňatia slobody - mája 2010. Vzhľadom na dĺžku trvania správneho konania, ktoré zapríčinili správne orgány samotné, bol žalovaný povinný zohľadniť aj ďalšie obdobie až do mája 2010. Vyjadrenie žalovaného. 16. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaniami zo dňa 10.03.2015 a 13.04.2015 a žiadal ju ako nedôvodnú zamietnuť. V úvode vyjadrenia odpísal celý priebeh správneho konania predchádzajúci vydaniu preskúmavaných rozhodnutí a následne sa vyjadril k vzneseným žalobným námietkam. Uviedol, že dňa 10.03.2015 vydal písomnosť, ktorou opravil pisársku chybu v napadnutom rozhodnutí, pričom namiesto uvedenia ust. § 22 písm. d) zákona č. 417/2013 Z. z. bolo správne uvedené ust. § 26 ods. 1 písm. a) tohto zákona. 17. Žalovaný uviedol, že z rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3S/123/2009 zo dňa 06.11.2012 vyplývalo, že žalobca dňa 31.10.2012 doručil konajúcemu súdu fotokópie dvoch rozhodnutí úradu obe zo dňa 20.02.2012, ktorými bola odsúdeným osobám v nich uvedených vo výkone trestu odňatia slobody priznáva dávka v hmotnej núdzi a príspevok na zdravotnú starostlivosť v oboch prípadoch vo výške 62,50 €. Poukázal na to, že prvostupňový správny orgán ďalej preskúmal vo vyššie uvedenom rozsudku súdu rozhodnutia úradu a zistil, že takéto rozhodnutia sa v jeho systéme evidencie rozhodnutí nenachádzali, neboli vydané a zrejme išlo o falzifikát. Poukázal tiež na to, že žalobca sa domáhal v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám o sprístupnenie všetkých rozhodnutí úradu o priznaní postavenia občana v hmotnej núdzi a priznaní dávky a príspevkov osobám nachádzajúci sa vo výkone trestu odňatia slobody, pričom mu bolo dňa 03.10.2012 oznámené, že úrad neposkytuje dávku v hmotnej núdzi občanovi, ktorý je vo výkone trestu odňatia slobody. Žalovaný v danej veci poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 20S/68/2012 zo dňa 15.04.2013, ktorý bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžso/46/2013 zo dňa 09.04.2014 týkajúci sa obdobnej veci - posúdenia, či osoba vo výkone trestu odňatia slobody je odkázaná na pomoc v hmotnej núdzi. Na základe týchto rozhodnutí možno konštatovať, že základné životné podmienky, ktoré sú vymedzené pre účely zákona č. 599/2003 Z. z. má odsúdený v súlade so zákonom č. 475/2005 Z. z. zabezpečené a pokiaľ takáto osoba spadá pod úpravu režimu zákona č. 475/2005 Z. z. má nárok iba na tie práva, ktoré sú touto normou upravené a nevzťahuje sa na neho úprava v zmysle zákona č. 599/2003 Z. z. 18. Ohľadom ďalšej žalobnej námietky žalovaný uviedol, že žalobca v svojom odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu neuviedol dôvod uvedený ako túto žalobnú námietku, t. j. povinnosť uhradiť náklady spojené s jeho výkonom trestu odňatia slobody, a preto sa k tejto skutočnosti objektívne nemohol v napadnutom rozhodnutí vyjadriť. Mal za to, že náklady spojené s výkonom trestu odňatia slobody nebolo možné uhrádzať podľa zákona č. 599/2003 Z. z. 19. Za hlavný dôvod dĺžky konania žalovaný považoval žalobcom predložené fotokópie neexistujúcich rozhodnutí Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava z roku 2012 do súdneho konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 3S/123/2009. 20. Záverom žalovaný vyjadril názor, že žalobca nebol odkázaný na okamžitú pomoc, nakoľko všetky základné životné podmienky mal zabezpečené v rozsahu zákona č. 475/2005 Z. z. Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie. 21. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom za prítomnosti oboch procesných strán a dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. 22. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 23. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 24. Podľa § 1 zákona č. 599/2003 Z. z. tento zákon upravuje právne vzťahy pri posudzovaní hmotnej núdze občana a poskytovaní dávky v hmotnej núdzi (ďalej len „dávka“) a príspevkov k dávke (ďalej len „príspevok“), ktorých cieľom je spolu s jeho príjmami zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť v hmotnej núdzi s prispením aktívnej účasti občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú. Základné životné podmienky na účely tohto zákona sú jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie. 25. Podľa § 2 zákona č. 599/2003 Z. z. hmotná núdza je stav, keď príjem občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, nedosahuje životné minimum a občan a fyzické osoby, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, si príjem nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením. 26. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 475/2005 Z. z. odsúdenému sa poskytne ubytovanie v cele alebo izbe. Ubytovacia plocha v cele alebo izbe pre odsúdeného je najmenej 3,5 m2. Ak sa na nadmerne zvýši počet odsúdených v ústave, možno ubytovaciu plochu na nevyhnutne potrebný čas znížiť. 27. Podľa § 19 zákona č. 475/2005 Z. z. odsúdenému sa poskytuje trikrát denne strava, ktorá zodpovedá odporúčaným výživovým dávkam, pritom sa prihliada na druh a náročnosť vykonávanej práce, vek a zdravotný stav odsúdeného. Pri stravovaní sa prihliada aj na kultúrne a náboženské tradície odsúdených. Medzi vydávaním jedál nesmie byť väčší časový odstup ako sedem hodín. 28. Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 475/2005 Z. z. odsúdenému sa poskytuje odev a obuv, ktoré zodpovedajú klimatickým a mikroklimatickým podmienkam a zabezpečia ochranu jeho zdravia pred nepriaznivými účinkami týchto podmienok. Odsúdenému ústav poskytuje aj iné súčasti výstroja podľa určených vzorov a noriem. 29. Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 475/2005 Z. z. odsúdený má právo na zdravotnú starostlivosť za podmienok ustanovených osobitnými predpismi. 30. Podľa § 31 ods. 2 zákona č. 475/2005 Z. z. ústav poskytne peňažný príspevok odsúdenému, ktorý nemá peňažné prostriedky na nákup liekov, liečebnej alebo zdravotníckej pomôcky predpísaných lekárom a tieto nemožno poskytnúť bezplatne na základe zdravotného poistenia podľa osobitného predpisu a na úhradu nevyhnutných nákladov za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti podľa osobitného predpisu. Peňažný príspevok je odsúdený povinný uhradiť z peňažných prostriedkov evidovaných na jeho konte. Ak odsúdený nemá v čase prepustenia z výkonu trestu alebo po vykonaní zrážok z poslednej pracovnej odmeny peňažné prostriedky, peňažný príspevok poskytnutý ústavom alebo jeho časť sa stanú nenávratnými. 31. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 32. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu v rozsahu a dôvodov vyplývajúcich z podanej žaloby. 33. Základnou otázkou v konaní bolo posúdiť, či je možné žalobcu ako osobu nachádzajúcu sa vo výkone trestu odňatia slobody posudzovať v zmysle zákona č. 599/2003 Z. z. ako občana v hmotnej núdzi, a to počas trvania výkonu trestu odňatia slobody. Súd v tejto súvislosti musí poukázať na už skôr uvedené rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 20S/68/2012 a Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžso/46/2013, z ktorých odôvodnení jednoznačne vyplýva, že tak prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný neboli oprávnení v danom prípade žalobcu posudzovať podľa ustanovení zákona č. 599/2003 Z. z., ale mali pri posúdení jeho žiadosti zo dňa 28.12.2008 prioritne vychádzať zo zákona č. 475/2005 Z. z. a iba tento mali na posúdenie odkázanosti žalobcu aj aplikovať. Žalobca tým, že v posudzovanom období bol vo výkone trestu odňatia slobody spadal výlučne pod režim tohto zákona, ktorý upravuje aj nároky na ubytovanie, ošatenie a stravovanie (základné životné podmienky) ako aj zdravotnú starostlivosť odsúdených. Na žalobcu sa tým, že bol v posudzovanom období vo výkone trestu odňatia slobody nemohol vzťahovať zákon č. 599/2003 Z. z. umožňujúci, aby ho úrad (žalovaný) mohol posúdiť ako osobu v hmotnej núdzi s prípadnými nárokmi na poskytnutie dávky a príspevkov podľa tohto zákona. Je nespochybniteľné, že žalobca mal počas výkonu trestu odňatia slobody základné životné podmienky definované v § 1 zákona č. 599/2003 Z. z. (jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie) plne zabezpečené z iného systému, a to v zmysle zákona č. 475/2005 Z. z. Tým, že žalobca spadal pod režim zákona č. 475/2005 Z. z. mal nárok iba na tie práva, ktoré upravuje tento zákon a nie práva vyplývajúce zo zákona č. 599/2003 Z. z. Zákon č. 475/2005 Z. z. upravuje práva a povinnosti odsúdených, t. j. každá osoba spadajúca pod režim tohto zákona má práva upravené týmto zákonom. Cieľom zákona č. 599/2003 Z. z. je poskytnutie okamžitej pomoci osobe, ktorá nemá možnosť si sama zabezpečiť základné životné podmienky, a to s jej aktívnym pričinením ako aj pričinením fyzických osôb s ňou spoločne posudzovaných. Je zrejmé, že žalobca počas celej doby výkonu odňatia slobody mal základné životné podmienky riadne zabezpečené. Súd musí konštatovať, že žiadosť žalobcu zo dňa 28.12.2008 o posúdenie svojej hmotnej núdze v zmysle zákona č. 599/2003 Z. z. bola podaná predčasne a tento si ju mohol podať až po vykonaní trestu odňatia slobody. 34. Vzhľadom na uvedené je treba konštatovať, že žalovaný nesprávne v napadnutom rozhodnutí rozhodol o tom, že žalobca je osobou v hmotnej núdzi v zmysle zákona č. 599/2003 Z. z. Táto skutočnosť však nebola v žalobe namietaná. 35. Námietka uvedená v žalobe o povinnosti žalobcu uhradiť trovy výkonu trestu odňatia slobody nebola vznesená v žalobcom podanom odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu, a preto sa s ňou ani nemohol žalovaný v napadnutom rozhodnutí vysporiadať. V tejto súvislosti však súd uvádza, že takáto povinnosť žalobcu nastúpi až po ukončení výkonu trestu odňatia slobody, kedy žalobca má možnosť riadne sa zamestnať, podnikať, resp. môže požiadať úrad o posúdenie svojej sociálnej odkázanosti. Zákonnú povinnosť uhradiť náklady výkonu trestu odňatia slobody nie je možné chápať ako skutočnosť oprávňujúcu osobu majúcu túto povinnosť počas výkonu trestu odňatia slobody pokladať za osobu nachádzajúcu sa v hmotnej núdzi ako sa nesprávne domnieval žalobca. 36. Námietka nesprávneho uvedenia znenia ustanovenia zákona č. 417/2013 Z. z. v napadnutom rozhodnutí (§ 22 písm. b/ - namiesto § 26 ods. 1 písm. a/) upravujúceho pôsobnosť žalovaného nie je dôvodná, keďže žalovaný toto svoje pochybenie odstránil, a to postupom podľa § 47 ods. 6 Správneho poriadku - oprava chyby v písaní, listom zo dňa 10.03.2015, v ktorom danú chybu napravil uvedením správneho znenia ustanovenia zákona - § 26 ods. 1 písm. a). 37. K ostatným námietkam žalobcu vzneseným v podanej žalobe vzhľadom na vyššie uvedený dôvod zamietnutia žaloby sa súd nepovažoval za potrebné bližšie vyjadriť. 38. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že žaloba v rozsahu podaných námietok dôvodná nie je, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol. 39. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 40. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).