Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/28/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200182 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1015200182.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: VICTORIAS s.r.o., IČO: 17350115, so sídlom v Pezinku, Kollárova 4007/14A, zastúpeného advokátom Mgr. Petrom Arendackým, so sídlom v Bratislave, Železničiarska 13, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom v Košiciach, Masarykova 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. O-480/2014 zo dňa 28.11.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Inšpektorát práce Trenčín vykonal u žalobcu v dňoch 10.3.2014, 19.3.2014, 25.3.2014, 31.3.2014, 4.4.2014, 14.4.2014 a 26.5.2014 kontrolu zameranú na dodržiavanie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 82/2005 Z.z.). Inšpektori zistili, že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 10.3.2014 o 12:00 hod. využíval závislú prácu C. M., ktorý preňho vykonával prácu kuchára, mal s ním založený pracovnoprávny vzťah na základe dohody o pracovnej činnosti a nesplnil si povinnosť podľa § 231 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 461/2003 Z.z.) - prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedeného Sociálnou poisťovňou, čo je v rozpore s § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z.z. Uvedený nedostatok bol odstránený dňa 10.3.2014 o 13:01 hod. tak, že žalobca ako zamestnávateľ prihlásil C. M. do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia. 2. O výsledku inšpekcie bol vyhotovený protokol č. ITN-119-7-1.2/P-A 24, 28-14 zo dňa 26.5.2014. Na základe písomného vyjadrenia konateľa žalobcu, v ktorom tvrdil, že C. M. preňho závislú prácu v čase výkonu inšpekcie nevykonával (v tom čase mali vykonávať závislú prácu len tri osoby: B. I., R. U. a L. L.; C. M. až potom, čo ho B. I. prihlásila podľa § 231 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z.), Inšpektorát práce Trenčín vypracoval Dodatok č. 1 k protokolu bez zmeny záverov o porušení zákazu nelegálneho zamestnávania. 3. Inšpektorát práce Trenčín ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 4384/138/2014/2.1/H zo dňa 2.9.2014 žalobcovi uložil pokutu v sume 2.000,- € za porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z.z. spočívajúcej v tom, že porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 10.3.2014 o 12:00 hod. na prevádzke „Reštaurácia Victória“ v Pezinku využíval závislú prácu C. M. ako kuchára, s ktorým mal založený pracovnoprávny vzťah na základe dohody o pracovnej činnosti zo dňa 10.3.2014 a nesplnil si povinnosť podľa § 231 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. Do registra sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne bol Ivan M. prihlásený dňa 10.3.2014 o 13:01 hod. Zdôraznil, že výkon inšpekcie sa začal dňa 10.3.2014 o 12:00 hod., v tom čase bol C. M. oblečený v kuchárskej rovnošate a vykonával prácu kuchára; rovnošatu mal ušpinenú primerane k vykonávanej práci. Ivan M. v zápisnici o podaní vysvetlenia zo dňa 10.3.2014 na otázku: „Pre koho vykonávate závislú prácu v čase výkonu inšpekcie práce?“ odpovedal: „Vladimír F. - Reštaurácia Victoria.“ Na otázku: „Od akého dátumu vykonávate závislú prácu kuchára?“ odpovedal: „10.3.2014 od 12:00 hod.“. Konateľ žalobcu X. F. na otázku: „Od akého dátumu a ktorej hodiny vykonáva C. M. pre Vás závislú prácu kuchára?“ odpovedal: „10.3.2014 cca 12:00 - 13:00 hod.“. Následne žalobca predložil registračný list fyzickej osoby - prihláška do Sociálnej poisťovne - C. M. s dátumom prihlásenia dňa 10.3.2014 o 13:01 hod. Na základe uvedeného prvostupňový správny orgán dospel k záveru, že žalobca nesplnil povinnosť vyplývajúcu z § 231 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z., keď neprihlásil zamestnanca Ivana Kureka do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca. Čestné prehlásenia zamestnancov žalobcu (C. M., B. I., R. U. a L. L.) považoval za účelové s cieľom vyhnúť sa uloženiu sankcie a vzhľadom na prebiehajúce administratívne konanie pochyboval o ich hodnovernosti. Pokuta v sume 2.000,- € je na dolnej hranici zákonnej sadzby (zákonná sadzba pokuty je od 2.000,- € do 200.000,- €) a správny orgán pri jej ukladaní zohľadnil závažnosť zisteného pochybenia, jeho následky, počet zamestnancov; na riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti žalobcu a na skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany, neprihliadal, pretože sa týka výhradne nelegálneho zamestnávania. Išlo o ojedinelý nedostatok a jeho opakované spáchanie nebolo zistené. 4. Žalovaný konajúc o odvolaní žalobcu rozhodnutím č. O-480/2014 zo dňa 28.11.2014 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. 4384/138/2014/2.1/H zo dňa 2.9.2014 ako vecne a právne správne. Stotožnil sa s argumentáciou prvostupňového správneho orgánu, ktorý po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že Ivan M. vykonával pre žalobcu závislú prácu bez toho, aby bol prihlásený do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedeného Sociálnou poisťovňou, a teda žalobca jednoznačne porušil zákaz nelegálneho zamestnávania. C. M. bol v čase inšpekcie oblečený a zašpinený ako kuchár, sám sa vyjadril, že pre žalobcu pracuje od 10.3.2014 od 12:00 hod. a s jeho výpoveďou korešponduje aj výpoveď konateľa žalobcu. II. Žaloba 5. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. O-480/2014 zo dňa 28.11.2014, jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Namietal, že v čase vykonania kontroly v jeho prevádzke (10.3.2014 od 12:00 hod. do 12:50 hod.) vykonávali závislú prácu len tri osoby: B. I., R. U. a L. L.. C. M., hoci sa nachádzal v prevádzke, žiadnu pracovnú činnosť nevykonával. C. M. bol z prevádzkových dôvodov zabezpečený ako výpomoc na základe dohody o pracovnej činnosti a do prevádzky sa dostavil krátko pred začatím kontroly. Po príchode na prevádzku s ním riadne spísal dohodu o pracovnej činnosti a uložil mu, aby pred začatím výkonu pracovnej činnosti ohlásil uzatvorenie dohody ekonómke B. I. a až po zaregistrovaní môže začať s výkonom činnosti podľa pokynov nadriadených. Ekonómka bola v čase príchodu C. M. na obednej prestávke a nemohla ho okamžite nahlásiť do Sociálnej poisťovne, preto musel čakať na ukončenie jej obednej prestávky. Po jej návrate z obednej prestávky a vybavení požiadaviek inšpektorov prihlásila C. M. podľa § 231 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. a až následne začal vykonávať pracovnú činnosť. Riadne prihlásenie nového zamestnanca a výkon jeho pracovnej činnosti bol značne pozdržaný práve vykonávanou inšpekciou práce, keďže osobou poverenou poskytovať relevantné informácie týkajúce sa kontroly bola jedine ekonómka B. I., ktorá po ukončení obednej prestávky musela najprv splniť povinnosti voči inšpektorom a až následne mohla prihlásiť nového zamestnanca do registra Sociálnej poisťovne. Keďže oneskorené prihlásenie zavinila inšpekcia, nemožno vyvodiť jeho úmysel nelegálne zamestnávať C. M.. 6. Namietal tiež, že sa žalovaný nevysporiadal s čestnými prehláseniami jeho zamestnancov o tom, že C. M. v čase výkonu kontroly nevykonával závislú prácu, a rozpor žiadnym spôsobom neodstránil, čo má negatívny vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Ak by mal C. M. bezprostredne po podpise dohody o pracovnej činnosti vykonávať závislú prácu, jeho konateľ by celkom iste uviedol presný čas a nie časové rozpätie od 12:00 hod. do 13:00 hod.; konateľ podával inšpektorom vysvetlenie o 12:40 hod., a teda neskoršiu hranicu začatia výkonu závislej práce mohol uviesť len odhadom. 7. V danom prípade došlo k omeškaniu s registráciou len 61 minút. Podľa jeho názoru nebolo účelom zákona č. 82/2005 Z.z. drakonicky trestať administratívne omeškanie zamestnávateľa s registráciou, ale skutočné nelegálne zamestnávanie a obchádzanie registračných povinností. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/51/2011 zo dňa 22.8.2012. III. Vyjadrenie žalovaného 8. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že zo zápisnice o podaní informácie spísanej dňa 10.3.2014 o 12:25 hod. s C. M. vyplýva, že začal vykonávať závislú prácu pre žalobcu dňa 10.3.2014 od 12:00 hod. a nie až od 13:00 hod., ako sa to snaží interpretovať žalobca. Ivan M. bol v čase výkonu inšpekcie oblečený a ušpinený ako kuchár. Vzhľadom na výpoveď Ivana M. a konateľa žalobcu v administratívnom konaní (ktoré sa z časového hľadiska zhoduje s vyjadrením Ivana M.) bolo podľa jeho názoru nadbytočné vykonať ďalšie dokazovanie. 9. Nestotožnil sa s argumentáciou žalobcu, že obedná prestávka ekonómky a prebiehajúca inšpekcia sú ospravedlniteľnými objektívnymi dôvodmi oneskorenej registrácie Ivana M. do registra Sociálnej poisťovne. Žalobca ako zamestnávateľ je povinný prihlásiť svojho zamestnanca pred okamihom ako začne vykonávať pre neho činnosť; tejto povinnosti sa nemôže zbaviť. Zodpovednosť za spáchanie správneho deliktu sa posudzuje bez ohľadu na zavinenie, preto sú argumenty žalobcu o absencii jeho úmyslu nelegálne zamestnávať C. M. irelevantné. 10. Podľa jeho názoru nemožno v predmetnej veci aplikovať rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/51/2011, pretože okamih začatia výkonu činnosti Ivana Kureka jednoznačne vyplýva z podkladov tvoriacich spisový materiál a zamestnanec výslovne uviedol, že začal vykonávať prácu od 12:00 hod. 11. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadril. IV. Pojednávanie 12. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) v spojení s § 9 ods. 1 SSP a § 246 ods. 1, § 246a ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 30.6.2016 rozhodol na pojednávaní dňa 25.10.2017 v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a v neprítomnosti žalovaného podľa § 114 v spojení s § 491 ods. 1 SSP. Žalovaný svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil, aby správny súd pojednával v jeho neprítomnosti. 13. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že C. M. inšpektori kládli sugestívne a kapciózne otázky, pretože nemal právne vedomie a jeho nepresné, väčšinou jednoslovné odpovede nepreukazujú záver, ku ktorému dospel správny orgán. Omeškanie žalobcu s prihlásením zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov nebolo v takej dĺžke, aby spĺňalo klasifikáciu správneho deliktu. V. Relevantná právna úprava 14. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 15. Podľa § 491 ods. 1, ods. 2 SSP ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ods. 1). Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba (ods. 2). 16. Podľa § 1 zákona č. 82/2005 Z.z. tento zákon vymedzuje nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie, ustanovuje zákaz vykonávania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, výkon kontroly, povinnosti kontrolného orgánu a postih za porušenie zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. 17. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z. právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3. 18. Podľa § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z.z. nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu. 19. Podľa § 231 ods. 1 písm. b/ bod 1 zákona č. 461/2003 Z.z. zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca najneskôr v deň nasledujúci po zániku týchto poistení okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a/ až c/. 20. Podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 125/2006 Z.z.) inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur. 21. Podľa § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z.z. inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov (písm. a/), počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa (písm. b/), počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu (písm. c/), skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku (písm. d/), opakované zistenie toho istého nedostatku (písm. e/). VI. Posúdenie veci správnym súdom 22. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že Ivan M. sa dňa 10.3.2014 v čase vykonávania inšpekcie práce od 12:00 hod. nachádzal v prevádzke žalobcu “Reštaurácia Victória“ v Pezinku a že bol zaregistrovaný do registra sporiteľov dôchodkového poistenia vedeného Sociálnou poisťovňou dňa 10.3.2014 o 13:01 hod. Medzi účastníkmi zostala spornou otázka, či C. M. vykonával pre žalobcu závislú prácu pred jeho registráciou, a teda či sa žalobca dopustil správneho deliktu nelegálneho zamestnávania podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. v spojení s § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z.z. a § 231 ods. 1 písm. b/ bod 1 zákona č. 461/2003 Z.z. 23. Z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že dňa 10.3.2014 sa v prevádzke žalobcu “Reštaurácia Victória“ v Pezinku uskutočnila inšpekcia práce so začiatkom o 12:00 hod. V čase začatia inšpekcie sa na prevádzke žalobcu nachádzal C. M., ktorý bol už vtedy oblečený v kuchárskej rovnošate, ktorú mal primerane práci kuchára aj ušpinenú. Konateľ žalobcu tvrdil, že ho prijal na výpomoc. Inšpektori zistili, že Ivan M. pracuje u žalobcu na základe písomnej dohody o pracovnej činnosti uzatvorenej dňa 10.3.2014 (bez uvedenia času podpisu) od 10.3.2014 od 12:00 hod., tak ako sa výslovne vyjadril on sám a je to zaznamenané v zápisnici o podaní informácie zo dňa 10.3.2014 o 12:25 hod. Príkaz na výkon práce kuchára mu dal konateľ žalobcu X. F.. C. M. do zápisnice neuviedol, žeby nerozumel otázkam, žeby ich považoval za nejasné alebo žeby žiadal o vysvetlenie jednotlivých pojmov. Podľa názoru správneho súdu otázky inšpektorov typu: „Od akého dátumu vykonávate závislú prácu kuchára (uveďte aj hodinu)? ... Pre koho vykonávate závislú prácu v čase inšpekcie práce ? ...“ nie sú sugestívnymi ani kapcióznymi otázkami, nenavádzali svedka na konkrétnu odpoveď a ich obsah je pochopiteľný aj pre laika. 24. Konateľ žalobcu X. F. do zápisnice o podaní informácie dňa 10.3.2014 o 12:40 hod. uviedol, že C. M. pre neho vykonáva závislú prácu od 10.3.2014 od cca 12:00 hod - 13:00 hod, Ivan Kurek mohol prísť skôr alebo neskôr a mal sa hlásiť u ekonóma; nahlásil sa u ekonóma, ktorý bol momentálne na obede. C. M. dával príkazy P. P.. 25. Z takto vykonaného dokazovania podľa názoru správneho súdu vyplýva záver, že Ivan M. vykonával závislú prácu pre žalobcu od 10.3.2014 od 12:00 hod. Jeho neskoršie čestné prehlásenie, ktoré sa obsahom takmer doslovne zhoduje s čestnými prehláseniami iných zamestnancov, správny súd vyhodnotil ako účelové s cieľom vyhnúť sa postihu pre žalobcu. V čestnom vyhlásení C. M. vôbec nevysvetlil zmenu výpovede, čím sám vniesol zmätočnosť do konania. Žalobca netvrdí, v akom časovom rozpätí mala jeho ekonómka obednú prestávku ani ako dlho trvala. Netvrdí to ani ekonómka v čestnom prehlásení zo dňa 12.8.2014. Žalobca neobjasnil, prečo by C. M. začal pracovať až po obede po 13.01 hod., keď už o 12:00 hod. bol oblečený v kuchárskej rovnošate, ktorá v tom čase bola ušpinená. Je logické, že v reštauráciách je kuchár potrebný najmä v časoch najvyššej frekvencie zákazníkov, čo je čas obeda a večerné hodiny. Za účelovú považuje správny súd aj obranu žalobcu, keď tvrdí, že jeho ekonómka nemohla zaregistrovať C. M. do registra Sociálnej poisťovne, pretože musela poskytovať súčinnosť inšpektorom. Táto skutočnosť nepredstavuje liberačný dôvod a žalobca sa ňou nedôvodne snaží preniesť zodpovednosť za správny delikt na správny orgán. 26. Podľa názoru správneho súdu existuje logický predpoklad, že žalobca vopred (minimálne jeden alebo viac dní) vzhľadom na situáciu v jeho prevádzke vedel, že potrebuje pomocnú silu v kuchyni, a teda aj nového zamestnanca. Ekonómke v tom prípade nič nebránilo, aby napríklad ráno dňa 10.3.2014 alebo aj skôr (ihneď pri podpísaní dohody o pracovnej činnosti) nahlásila C. M. do Sociálnej poisťovne podľa § 231 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. 27. Ustanovenie § 231 ods. 1 písm. b/ bod 1 zákona č. 461/2003 Z.z. explicitne upravuje časový horizont, kedy je zamestnávateľ povinný prihlásiť svojich zamestnancov do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia - pred vznikom poistenia, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca. Tento postup žalobca nedodržal. Žalobca sám priznáva, že sa omeškal o 61 minút s prihlásením Ivana M. do registra, a teda nepopiera vznik svojej deliktuálnej zodpovednosti. Zákon č. 82/2003 Z.z. považuje za nelegálne zamestnávanie stav, keď bol porušený postup podľa § 231 ods. 1 písm. b/ bod 1 zákona č. 461/2003 Z.z. bez ohľadu na to, o aké omeškanie ide (minúty, dni, mesiace), bez možnosti zohľadnenia dĺžky omeškania a v tom smere odstránenia tvrdosti zákona. Navyše, ak správny orgán zistí porušenie citovaného ustanovenia zákona č. 461/2003 Z.z., obligatórne uloží pokutu v zákonnom rozsahu tak, ako to upravuje § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. 28. Správny súd dospel k záveru, že žalobca konaním dňa 10.3.2014 naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 19 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 125/2006 Z.z., pretože porušil zákaz nelegálneho zamestnávania, keď Ivana M. neprihlásil do registra Sociálnej poisťovne pred začatím výkonu činnosti zamestnanca. V predmetnej veci nebol Ivan M. nahlásený (hoci aj oneskorene) pred začatím inšpekcie, ale až po jej začatí. Akýkoľvek úmysel alebo nedbanlivosť žalobcu spáchať správny delikt je irelevantný, pretože zodpovednosť za spáchanie správneho deliktu sa posudzuje bez ohľadu na zavinenie, ide o tzv. objektívnu zodpovednosť. Skutkový stav zistený žalovaným a prvostupňovým správnym orgánom je dostatočný a preukazuje vznik deliktuálnej zodpovednosti žalobcu a vyvodenie následkov z nej v podobe uloženej sankcie. Čestné prehlásenia zamestnancov žalobcu neboli spôsobilé zmeniť rozhodnutie o uložení sankcie za správny delikt, pretože boli spísané až po začatí konania o uložení sankcie, po oboznámení sa žalobcu s protokolom (v ktorom bolo porušenie zákona č. 82/2005 Z.z. výslovne uvedené) a na tieto zistenia aj v čestnom vyhlásení jeho zamestnanci reagovali. Rovnako je správne aj právne posúdenie veci a aplikácia ustanovení § 2 ods. 2, § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z., § 231 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. a § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. Pri uložení pokuty správne orgány oboch stupňov postupovali podľa § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z.z. a zohľadnili závažnosť zisteného porušenia povinnosti, jej prípadné opakovanie, počet zamestnancov, počet nelegálne zamestnaných osôb aj to, či ide o ojedinelý výskyt nedostatku a či je zistené porušenie dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa. Uložená pokuta v sume 2.000,- € je na dolnej hranici zákonnej sadzby pokuty (2.000,- € až 200.000,- €). Správny orgán sa pri ukladaní sankcií riadi správnou úvahou. Pojem „správna úvaha“ predstavuje právomoc, ktorá poskytuje správnemu orgánu určitý stupeň voľnosti pri prijímaní rozhodnutí oprávňujúci vybrať spomedzi niekoľkých zákonom povolených rozhodnutí jedno, ktoré je podľa jeho úvahy najadekvátnejšie [čl. I ods. 3 Odporúčania Výboru ministrov č. R 80(2) o používaní správnej úvahy správnymi orgánmi]. Správna úvaha je myšlienkový proces, v rámci ktorého má príslušný orgán zvažovať závažnosť porušenia právnych predpisov vo vzťahu ku každému zisteniu, jeho následky, dobu protiprávnosti, aby uložená pokuta spĺňala nielen požiadavku represie, ale aj preventívny účel s prognózou budúceho pozitívneho správania sa dotknutej osoby. Správne orgány sa týmito zásadami riadili a ich správna úvaha o výške uloženej pokuty nevybočila z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, preto nebol zákonný dôvod, aby správny súd do napadnutého rozhodnutia v tejto časti zasahoval. 29. Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/51/2011 zo dňa 22.8.2012, na ktorý sa odvoláva žalobca, nie je aplikovateľný na túto vec pre odlišný skutkový stav. Vo veci vedenej na Najvyššom súde SR došlo síce k oneskorenému nahláseniu zamestnanca do príslušnej poisťovne, no stalo sa tak ešte pred začatím inšpekcie. Správny súd nesúhlasí so záverom, že na konanie o správnych deliktoch sa má primerane použiť zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Procesný postup v konaní o priestupkoch a správnych deliktoch je potrebné odlišovať, pretože zákony upravujúce skutkové podstaty týchto deliktov priamo odkazujú aj na procesnú normu, podľa ktorej príslušný orgán postupuje. Na konanie o priestupkoch sa použije zákon č. 372/1990 Zb. so subsidiárnym použitím Správneho poriadku a na konanie o správnych deliktoch sa použije priamo Správny poriadok. Z hľadiska procesnej úpravy je zákon (§ 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z.) jednoznačný a nie je možné ho vykladať iným spôsobom. Navyše, odkaz na aplikáciu zákona č. 372/1990 Zb. sa nachádza v ustanovení § 7 ods. 3 písm. j/ zákona č. 125/2006 Z.z. upravujúcom konanie o priestupkoch fyzických osôb, no konanie o správnych deliktoch právnických osôb (o ktoré ide v predmetnej právnej veci) je upravené v inom ustanovení - § 7 ods. 3 písm. i/ zákona č. 125/2006 Z.z. - ktorý už na primerané použitie zákona č. 372/1990 Zb. neodkazuje. Je potrebné si uvedomiť, že správne delikty sú vecami trestného charakteru, nie priestupkového charakteru, a spoločným menovateľom vecí trestného charakteru (teda priestupkov a iných správnych deliktov) je aplikácia zásad trestného trestania a nie priestupkového trestania. Správny poriadok, ktorý sa použije na konanie o správnych deliktoch, neupravuje obligatórnu potrebu nariadenia ústneho pojednávania, tak ako zákon č. 372/1990 Zb., preto je táto námietka žalobcu neopodstatnená. Jeho práva boli v administratívnom konaní dodržané, jeho konateľ bol vypočutý, bol oboznámený s protokolom, vyjadril sa k nemu a podal opravné prostriedky, ktoré mu poskytuje právny poriadok Slovenskej republiky. 30. Na základe uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov správny súd žalobu zamietol ako nedôvodnú podľa § 190 SSP. 31. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a v konaní neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal, rovnako ani žalovanému, ktorému v takomto prípade právo na náhradu trov konania neprináleží. 32. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP, § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).