KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava4. 10. 2017plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/30/2015 z 4. 10. 2017

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 4. októbra 2017, sp. zn. 6S/30/2015, ECLI:SK:KSBA:2017:1015200200.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/30/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200200
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1015200200.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu
JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej v právnej veci žalobcu: A.. V. K., bytom C. Č.. X, XXX
XX R., zastúpený: Mgr. Igor Cibula, advokát, so sídlom Hrabový chodník č. 4, 831 01 Bratislava, proti
žalovanému: Ekonomická univerzita v Bratislave, so sídlom Dolnozemská cesta č. 1, 852 35 Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č. j.: R - 308/2014 zo dňa 05.12.2014, jednohlasne,
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Č. j.: R-308/2014 zo dňa 05.12.2014 z r u
š u j e podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 02.02.2015 sa domáhal žalobca zrušenia rozhodnutia
žalovaného Č. j.: R-308/2014 vydaného dňa 05.12.2014 ako aj prvostupňového rozhodnutia dekana
Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave (ďalej len tiež NHF EU v Bratislave)
zo dňa 30.10.2014, vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a priznania náhrady trov konania.
Podaním zo dňa 20.03.2015 žalobca požiadal o odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, čomu
súd oznámením zo dňa 16.04.2015 nevyhovel.

Priebeh administratívneho konania a rozhodnutia správnych orgánov.

2. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že dňa 13.10.2014 J.. M. F.
zamestnankyňa NHF EU v Bratislave podala Predsedníčke disciplinárnej komisie NHF EU v Bratislave
písomné oznámenie o agresívnom a vulgárnom správaní žalobcu voči dekanovi a prodekanke, dňa
13.10.2014 prodekanka pre zahraničné vzťahy NHF EU v Bratislave J.. Q. W., W.., podala Predsedníčke
disciplinárnej komisie NHF EU v Bratislave písomné oznámenie o vulgárnom správaní žalobcu voči
dekanovi a prodekanke W., dňa 14.10.2014 bol vypracovaný a Disciplinárnej komisii NHF EU v Bratislave
doručený návrh na začatie disciplinárneho konania voči žalobcovi podpísaný vyučujúcim a viacerými
študentmi. Písomnosťou zo dňa 16.10.2014 bol žalobca pozvaný na zasadnutie Disciplinárnej komisie
NHF EU v Bratislave. Spis tiež obsahuje aj stanovisko V. Š. (vyučujúceho prítomného incidentu na
predmete Regionálne podnikateľské prostredie) z 24.10.2014 a stanovisko J.. Q. E. z 22.10.2014
doručené Disciplinárnej komisii NHF EU v Bratislave, zápisnicu zo zasadnutia Disciplinárnej komisie
NHF EU v Bratislave zo dňa 28.10.2014 spolu s prezenčnou listinou prítomnosti na jej zasadnutí
konanom dňa 28.10.2014, rokovací poriadok Disciplinárnej komisie NHF EU v Bratislave, dva listy opisu
SMS komunikácie žalobcu s inými študentmi.



3. Rozhodnutie dekana Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave vydané dňa
30.10.2014, ktorým v zmysle § 72 ods. 2 písm. c) zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách v znení
neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 131/2002 Z. z.) a čl. 2 bod 1 písm. b), e), h) a čl. 3 písm. c)
Disciplinárneho poriadku pre študentov Ekonomickej univerzity v Bratislave (ďalej len EU v Bratislave)
schváleného dňa 03.07.2008 uložil žalobcovi disciplinárne opatrenie - vylúčenie zo štúdia, čo odôvodnil
tým, že dňa 16.10.2014 mu bol doručený návrh na začatie disciplinárneho konania voči žalobcovi s tým,
že na predmete Regionálne podnikateľské prostredie urážal študentky a študentov, došlo k fyzickému
stretu s iným študentom a žalobca neuposlúchol výzvy vyučujúceho. Podnet na prešetrenie konania
žalobcu podali aj J.. Q.. W., W.., J.. D. A., W.., a J.. M. F., ktoré mal žalobca v poobedňajších hodinách
v dňoch 13.10.2014 a 14.10.2014 vulgárnym spôsobom urážať a osočovať. J.. E. - vedúci Oddelenia
prevádzky a investícií EU doložil písomné svedectvo ku konaniu žalobcu v uvedených dňoch a v
dôsledku žalobcovho konania musela byť privolaná polícia.

4. Žiadosť žalobcu zo dňa 03.11.2014 o preskúmanie vyššie uvedeného prvostupňového rozhodnutia
dekana NHF EU v Bratislave, ktoré navrhol zrušiť.

5. Napadnuté rozhodnutie žalovaného č.: 33805-2/2015-BA zo dňa 11.05.2016, ktorým bola žiadosť
žalobcu o preskúmanie rozhodnutia dekana NHF EU v Bratislave zamietnutá a prvostupňové
rozhodnutie (bod 3 tohto rozsudku) bolo potvrdené.

6. Rozhodnutie žalovaného bolo odôvodnené tým, že dňa 13.10.2014 žalobca počas prednášky na
predmete Regionálne podnikateľské prostredie slovne vulgárnymi výrazmi urážal študentky a študentov
a došlo k fyzickému stretu s iným študentom. Dňa 13.10.2014 o 16.30 hod. vulgárne urážal a bezdôvodne
osočoval zamestnancov NHF EU v Bratislave - dekana NHF EU v Bratislave a prodekanku pre
vzdelávanie. Toho istého dňa o 17. 00 hod. kopal do smetného koša pred vchodom do budovy NHF
EU v Bratislave, ktorý vysypal a neuposlúchol výzvy vrátnika na opustenie areálu. Dňa 14.10.2014 v
popoludňajších hodinách vulgárne a hrubo urážal a bezdôvodne osočoval prodekanku pre zahraničné
vzťahy NHF EU v Bratislave, fyzicky napadol vrátnika, nereagoval na výzvu opustiť areál NHF EU v
Bratislave, došlo k privolaniu polície a bolo dôvodné podozrenie, že bol pod vplyvom alkoholu. Žalobca
sám pred disciplinárnou komisiou NHF EU v Bratislave na jej zasadnutí dňa 28.10.2014 uviedol, že
dňa 13.10.2014 a 14.10.2014 bol pod vplyvom alkoholu. Disciplinárnej komisií NHF EU v Bratislave
bolo písomnými dokumentmi a svedeckými výpoveďami preukázané, že žalobca svojím neprístojným
správaním, vulgárnym osočovaním a fyzickým stretom s iným študentom na prednáške dňa 13.10.2014
a fyzickým napadnutím vrátnika dňa 14.10.2014 sa dopustil disciplinárneho priestupku podľa čl. 2
bod 1 písm. b) platného Disciplinárneho poriadku pre študentov Ekonomickej univerzity v Bratislave.
Vulgárnymi a oplzlými urážkami a bezdôvodným osočovaním akademických funkcionárov - dekana NHF
EU v Bratislave a prodekanky pre vzdelávanie NHF EU v Bratislave dňa 13.10.2014 a prodekanky pre
zahraničné vzťahy dňa 14.10.2014 sa žalobca dopustil disciplinárneho priestupku podľa čl. 2 bod. 1
písm. e) platného Disciplinárneho poriadku pre študentov Ekonomickej univerzity v Bratislave. Požitím
alkoholických nápojov v dňoch 13.10.2014 a 14.10.2014 sa žalobca dopustil disciplinárneho priestupku
podľa čl. 2 bod. 1 písm. h) platného Disciplinárneho poriadku pre študentov Ekonomickej univerzity v
Bratislave, t. j. závažne ohrozil mravnosť na akademickej pôde. Žalovaný na záver uviedol, že dospel
k záveru, že jeho rozhodnutie nie je v rozpore so zákonom ani vnútornými predpismi EU v Bratislave a
ani vnútornými predpismi NHF EU v Bratislave.

Žaloba.

7. Žalobca považoval preskúmavané rozhodnutia za nezákonné z dôvodov vyplývajúcich z § 250j
ods. 2 písm. a), c), d) a e) O.s.p. (v súčasnosti § 191 ods. 1 písm. c/, d/, e/, g/ SSP). Uviedol, že
rozhodnutia oboch stupňov správnych orgánov patria do oblasti správneho trestania, pri ktorom je
potrebné dodržiavať základné zásady správneho trestania tak, aby rozhodnutia mohli byť preskúmateľné
súdom (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/6/3013 z 23.01.2014, ktorého časť odôvodnenia
žalobca citoval). Potom pokladal obe napadnuté rozhodnutia za nepreskúmateľné v ich výrokovej
časti, pretože v ich výroku absentovala špecifikácia disciplinárneho priestupku, ktorého sa mal žalobca
dopustiť a to tak, aby tento nemohol byť zamenený s iným konaním alebo porušením povinnosti. Výroky
oboch rozhodnutí neobsahovali žiadne skutkové vety, nebola v nich uvedená právna kvalifikácia, výrok



prvostupňového rozhodnutia bol obmedzený len na uložené disciplinárne opatrenie a tento nedostatok
nebol odstránený ani rozhodnutím žalovaného.

8. Žalobca poukázal aj na to, že z odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí nebolo zrejmé z akých
dôkazov vychádzali, ako dôkazy vyhodnotili a k akému skutkovému stavu na ich základe dospeli. Vôbec
neobsahovali jeho vyjadrenie k skutkom pred disciplinárnou komisiou. Správne orgány nedostatočne
odôvodnili prečo mu uložili práve uvedené disciplinárne opatrenie, keď mu mohli uložiť aj iné menej
prísne, ktoré by dostatočne splnilo preventívnu, represívnu aj výchovnú funkciu.

9. Vyjadril presvedčenie, že správne orgány nedostatočne zisťovali, resp. nebrali do úvahy všetky
okolnosti rozhodné pre uloženie predmetnej sankcie, a to, že sa k skutku priznal, oľutoval ho, počas
štúdia nebol disciplinárne potrestaný a bol v závere štúdia. Správny orgán bol povinný uviesť dôvody,
na základe ktorých dospel k záveru o nemožnosti uloženia miernejšieho disciplinárneho opatrenia.

10. Mal za to, že v konaní správnych orgánov sa vyskytli vady majúce vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia, nakoľko nebola dodržaná 30 dňová lehota na vydanie rozhodnutia žalovaným. Zároveň
poukázal na list NHF EU v Bratislave z 30.10.2014, v ktorom boli uvedené zavádzajúce údaje (o tom,
že od 30.10.2014 nie je študentom NHF EU v Bratislave), voči ktorým sa žalobca nemal možnosť brániť
a vyjadriť sa k nim (list bol zaslaný aj rektorovi EU v Bratislave a mohol mať vplyv na jeho rozhodnutie).

Vyjadrenie žalovaného.

11. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 17.03.2015 a žiadal ju ako nedôvodnú zamietnuť,
pričom zotrval na dôvodoch preskúmavaných rozhodnutí. Poukázal, že na rozhodovanie podľa zákona
č. 131/2002 Z. z. sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (Správny poriadok) a preto sa
ani na rozhodovanie o uložení disciplinárneho opatrenia podľa § 72 ods. 2 a 4 zákona č. 131/2002
Z. z. nevzťahuje Správny poriadok. Žalobca bol ako študent NHF EU v Bratislave povinný dodržiavať
vnútorné predpisy vysokej školy - Disciplinárny poriadok pre študentov EU v Bratislave.

12. Uviedol, že na základe písomných podnetov zo dňa 13.10.2014 a 14.10.2014 bolo začaté voči
žalobcovi disciplinárne konanie Disciplinárnou komisiou NHF EU v Bratislave, ktorá mala za preukázané,
že žalobca sa dopustil disciplinárnych priestupkov podľa čl. 2 bod. 1 písm. b), e) a h) Disciplinárneho
poriadku, za čo navrhla dekanovi NHF EU v Bratislave uložiť žalobcovi disciplinárne opatrenie - vylúčenie
zo štúdia.

13. Nakoľko študenti a zamestnanci NHF EU v Bratislave boli znepokojený obavou, že žalobca sa bude
voči ním agresívne správať, prípadne ich ohrozovať napísal dekan NHF EU v Bratislave vedúcemu
prevádzky žalovaného dňa 31.10.2014 list, v ktorom ho požiadal o prijatie bezpečnostných opatrení na
ochranu pracovníkov a študentov a v ktorom nepresne formuloval poslednú vetu a uviedol, že žalobca od
30.10.2014 už nie je študentom NHF EU v Bratislave. Na túto skutočnosť bol dekan zo strany samotného
rektora žalovaného ihneď upozornený. Predmetná veta v liste dekana NHF EU v Bratislave nemala
žiadny právny význam.

14. Záverom žalovaný uviedol, že nebola pravda, že žalobca sa nemal možnosť k veci vyjadriť, nakoľko
sa zúčastnil zasadnutia Disciplinárnej komisie, kde spáchanie skutkov verejne priznal.

E.Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie.

15. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10,
§ 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP) a dospel k záveru, že
napadnuté rozhodnutie žalovaného nebolo vydané v súlade so zákonom.
16. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

17. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej



správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

18. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

19. Podľa § 72 ods. 1 zákona č. 131/2002 Z. z. disciplinárny priestupok je zavinené porušenie právnych
predpisov alebo vnútorných predpisov vysokej školy alebo jej súčastí, alebo verejného poriadku.

20. Podľa § 72 ods. 2 písm. a), b), c) zákona č. 131/2002 Z. z. za disciplinárny priestupok možno uložiť
študentovi niektoré z týchto disciplinárnych opatrení:
a) pokarhanie, b) podmienečné vylúčenie zo štúdia s určením lehoty a podmienok, pri
dodržaní ktorých bude podmienečné vylúčenie zo štúdia zrušené, c)
vylúčenie zo štúdia.

21. Podľa § 72 ods. 6 veta prvá zákona č. 131/2002 Z. z. rozhodnutie o uložení disciplinárneho
opatrenia musí byť písomné, musí obsahovať odôvodnenie a poučenie o možnosti podať žiadosť o jeho
preskúmanie; študentovi musí byť doručené do vlastných rúk.

22. Podľa čl. 2 bod. 1 písm. b), e), h) Disciplinárneho poriadku pre študentov Ekonomickej univerzity v
Bratislave disciplinárne opatrenie možno uložiť za tieto priestupky:
b) nerešpektovanie rozhodnutia akademických orgánov EU v Bratislave a príslušnej fakulty a správanie,
ktoré je v hrubom rozpore so všeobecne platnými normami morálky a etiky, e) zneváženie člena
akademickej obce, zamestnanca alebo študenta EU v Bratislave, h) závažné ohrozenie mravnosti
na akademickej pôde (šírenie pornografie, používanie toxických a psychotropných látok a pod.).

23. Podľa čl. 3 bod. 1 písm. a), b), c) Disciplinárneho poriadku pre študentov Ekonomickej univerzity v
Bratislave za priestupok uvedený v čl. 2 ods. 1 možno študentovi uložiť niektoré z týchto disciplinárnych
opatrení:
a) Pokarhanie, b) podmienečné vylúčenie zo štúdia, c) vylúčenie zo štúdia.

24. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti preskúmavaných rozhodnutí správnych
orgánov v rozsahu vznesených žalobných námietok - nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť alebo
nedostatok dôvodov a podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy,
ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Námietka nesprávneho právneho
posúdenia veci bola žalobcom vznesená len formálne a v žalobe nebola nijako bližšie odôvodnená.
Ohľadom námietky nedostatočne zisteného skutkového stavu veci súd má za to, že nie je dôvodná,
nakoľko skutkový stav bol zistený v primeranom rozsahu umožňujúcim žalovanému a aj prvostupňovému
správnemu orgánu vec riadne posúdiť.

25. K námietke nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok
dôvodov súd uvádza, že je vždy nevyhnutné, aby preskúmavané rozhodnutie spĺňalo všetky zákonom
naň kladené formálne náležitosti (v danom prípade vyplývajúce zo zákona č. 131/2002 Z. z. - § 72 ods.
6, keďže v zmysle § 108 ods. 1 sa na konanie podľa tohto zákona nevzťahuje Správny poriadok).
Preskúmavané rozhodnutie musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom.
Zároveň rozhodnutie musí vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a obsahovať náležitosti určené
príslušnou právnou úpravou v danom prípade zákonom č. 131/2002 Z. z.). Napriek tomu, že na konanie
správnych orgánov sa nevzťahuje Správny poriadok odôvodnenie v tomto konaní preskúmavaných
rozhodnutí musí opisovať a hodnotiť všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre ich výrok a zároveň
primerane sa vysporiadať s návrhmi, námietkami a vyjadreniami účastníka konania (žalobcu). Medzi
výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé.

26. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace
s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých konajúci správny
orgán vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou
garantovaného základného práva majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia.



Odôvodnenie rozhodnutia musí byť vypracované v takej kvalite a podané takým jazykom, aby bolo
zrozumiteľné aj bežnému občanovi laikovi - neprávnikovi.

27. K výroku napadnutého rozhodnutia súd uvádza, že výrok každého rozhodnutia správneho orgánu
o uložení sankcie za správny delikt alebo priestupok musí obsahovať taký popis skutku, aby tento
nemohol byť zamenený za iný skutok, t. j. musí byť dostatočne určitý a zrozumiteľný a musí z
neho byť jednoznačné akého porušenia zákona a za aké konanie sa dotknutá fyzická/právnická
osoba dopustila. Súd v tejto súvislosti musí poukázať na vývoj judikatúry k otázke konkretizácie
popisu skutku v rozhodnutiach správnych orgánov, ktorá najskôr vyžadovala presný popis skutku vo
výroku rozhodnutia a nestačilo iba jeho riadne vymedzenie v odôvodnení rozhodnutia. Napr. rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/6/2013 (citovaný v žalobe), ktorý uvádzal, že je nevyhnutné, aby
v rozhodnutiach trestného charakteru správny orgán vymedzil presne za aké konkrétne konanie je
subjekt postihnutý, čo je možné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením
miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností potrebných na to, aby
nemohol byť zamenený s iným skutkom. Pritom je potrebné odmietnuť úvahu o tom, že postačí, ak
tieto náležitosti sú uvedené len v odôvodnení rozhodnutia. Neskôr sa vývojom judikatúry od tejto
zásady upustilo a za zákonné rozhodnutie správneho orgánu sa považovalo aj také, ktoré riadne a
nespochybniteľne vymedzovalo skutok správneho deliktu v odôvodnení rozhodnutia (z hľadiska miesta,
času, spôsobu jeho spáchania, príp. iných konkretizujúcich údajov), ak nebol dokonale vymedzený
vo výroku preskúmavaného rozhodnutia. Od 01.07.2016 správny súd pri posudzovaní tejto otázky
však postupuje podľa § 195 a nasl. SSP, ktorý v § 195 ods. 1 písm. a) v prípade správneho trestania
jednoznačne hovorí o použití základných zásad trestného konania podľa Trestného poriadku. Preto
podľa názoru súdu v súčasnosti požiadavka na presné vymedzenie skutku vo výroku správneho
rozhodnutia bude nevyhnutná a nebude postačovať riadne vymedzenie skutku správneho deliktu iba
v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu.

28. V prejednávanej veci súd zastáva názor, že výrok napadnutého rozhodnutia (ani prvostupňového)
nepodáva žiadny opis skutku kladeného za vinu žalobcovi, t. j. takýto výrok správneho rozhodnutia
potom nespĺňa zákonné náležitosti na jednoznačnú a nespochybniteľnú individualizáciu skutku
(skutkov), ktorého sa mal žalobca dopustiť. Preto treba pokladať napadnuté rozhodnutie žalovaného
za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť. Zároveň súd uvádza, že ani z obsahu odôvodnenia
prvostupňového rozhodnutia nie je opis skutku uskutočnený riadne. Opis skutkov kladených za
vinu žalobcovi je v zodpovedajúcom rozsahu uvedený až v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
žalovaného.

29. Súd je toho názoru, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného neposkytuje dostatočný základ na
jeho vecné preskúmanie. Skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe svojej zákonom
povolenej voľnej úvahy, neboli v rozhodnutí dostatočne presvedčivo odôvodnené. Rozhodnutia vydané
správnymi orgánmi v správnom konaní musia byť v dostatočnom rozsahu zrozumiteľné aj pre bežného
občana neznalého práva a tomuto poskytnúť dokonalé odôvodnenie výroku správneho rozhodnutia.
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva z akých konkrétnych dôkazov (odkaz na písomné
dokumenty a výpovede neidentifikovaných svedkov nie je postačujúce) žalovaný vychádzal, ako
všetky získané dôkazy (svedčiace proti a aj v prospech žalobcu) vyhodnotil. Odôvodnenie rozhodnutia
neuvádza, prečo pristúpil žalovaný k uloženiu práve daného disciplinárneho opatrenia žalobcovi a
nie iného, ktoré mu Disciplinárny poriadok uložiť umožňuje (pokarhanie, podmienečné vylúčenie).
Žalovaný bol povinný náležite odôvodniť uložené disciplinárne opatrenie a nestačilo uviesť, že nie toto
je v rozpore so zákonom ani vnútorným predpisom EU v Bratislave tak, ako to urobil v napadnutom
rozhodnutí. Pre súd je rozhodujúce posúdiť, či vydané rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk
ustanovených zákonom. Vzhľadom na uvedené súd považuje odôvodnenie napadnutého rozhodnutia za
nedostatočne presvedčivé, keďže žalovaný sa nevysporiadal so všetkými právne významnými dôvodmi
svojho rozhodnutia.

30. Ostatné žalobcom vznesené námietky súd nepovažoval za dôvodné, nakoľko nedodržanie 30 dňovej
lehoty na vydanie napadnutého rozhodnutia žalovaného samo osebe nemá vplyv na jeho zákonnosť.
Nepredstavuje také porušenie procesných predpisov v konaní správnych orgánov, s ktorými by sa bez
ďalšieho spájala nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Taktiež nemožnosť žalobcu vyjadriť sa k listu
dekana NHF EU v Bratislave, ktorý bol zaslaný žalovanému pred vydaním napadnutého rozhodnutia by
predstavovalo vadu v konaní správnych orgánov, len v tom prípade, ak by predmetný list bol podkladom



ich rozhodnutí. Predmetný list však nie je ani obsahom administratívneho spisu a z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že by žalovaný pri jeho vydaní tento list bral na vedomie.

31. Správny súd mal za to, že napadnuté rozhodnutie je treba pokladať za nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť a preto dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného
je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom
bude viazaný vysloveným právnym záverom súdu (§ 191 ods. 6 SSP) a bude jeho povinnosťou vo veci
konať v intenciách tohto rozhodnutia a vydať nové rozhodnutia a tieto náležite odôvodniť.

32. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1
SSP a vzhľadom na úspech v konaní bol žalobcovi tento nárok priznaný, pričom podľa § 175 ods. 2 SSP
o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením.

33. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote
30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 ods. 2 v spojení s § 145 ods.
2 SSP).

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti
neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).