Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/32/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200207 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1015200207.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, IČO: 00 603 481, Primaciálne námestie 1, 814 99 Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností, Ružová dolina 27, 821 09 Bratislava, za účasti: Okresný úrad Bratislava, majetkovoprávny odbor, Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Co 96/14-BPR zo dňa 23.12.2014, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. Pribratému účastníkovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie a rozhodnutia správnych orgánov 1. Komisii registra obnovenej evidencie pozemkov (ďalej aj ako „ROEP”) v katastrálnom území Y. bola doručená námietka žalobcu voči návrhu registra týkajúca sa zápisu vlastníckeho práva k pozemku registra E KN parc. č. X-XXX/XXXX - záhrady o výmere 26 m2, v prospech Slovenskej republiky v správe Obvodného úradu Bratislava. Žalobca žiadal o zmenu vlastníka v jeho prospech z dôvodu, že ide o pozemok zapísaný v pozemkovoknižnej vložke č. 3218 v prospech Československý štát - Obvodný národný výbor Bratislava - Nivy, teda národný výbor s týmto pozemkom hospodáril a v súlade s § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 138/1991 Zb.”) a ku dňu účinnosti tohto zákona sa stal jeho vlastníctvom. 2. Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor, rozhodnutím č. C-240/14/ROEP/Ružinov zo dňa 06.11.2014 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie”) nevyhovel námietke žalobcu voči návrhu registra týkajúcej sa zápisu vlastníckeho práva k pozemku parc. č. X-XXX/XXX, z dôvodu, že je predmetný pozemok síce vlastníctvom Slovenskej republiky v správe Okresného úradu Bratislava, ide však len o dočasnú správu. 3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. Co 96/14-BPR zo dňa 23.12.2014 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie”) tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Uviedol, že bez preukázania práva hospodárenia národným výborom nemožno automaticky zo zákona č. 138/1991 Zb odvodzovať vlastnícke právo žalobcu. II. Zhrnutie argumentov žalobcu 4. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie žalovaného za nezákonné, žiadal ho zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 5. Uviedol, že zápis v pozemkovoknižnej vložke č. 3218, pôvodné katastrálne územie V., v prospech pozemkovoknižného vlastníka Československý štát - Obvodný národný výbor Bratislava - Nivy preukazuje správu predmetného pozemku Obvodným národným výborom. 6. S poukazom na § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. a právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrený v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 7/02 dôvodil, že prechod majetku na obce je viazaný na súčasné splnenie dvoch podmienok. Musí sa jednať o inú ako hnuteľnú vec patriacu orgánom miestnej štátnej správy (akákoľvek, aj poľnohospodárska nehnuteľnosť), ku ktorej patrilo právo hospodárenia národným výborom (bez rozlíšenia stupňa národného výboru a „trvalosti” alebo „dočasnosti” práva hospodárenia), na území ktorých sa nachádzajú. Táto všeobecná zásada transformácie majetku štátu na majetok obcí je v tomto zákone prelomená v prípade niektorých právnych situácií. Napríklad do vlastníctva obcí neprechádza nehnuteľný majetok v štátnom vlastníctve, ktorý bol v trvalom užívaní inej než štátnej organizácie, pretože podľa § 3 písm. c/ zákona č. 138/1991 Zb. takýto majetok neprešiel do vlastníctva obce. Žalobca zdôraznil, že v správnom konaní nikto nepredložil dôkaz, ktorý by preukazoval, že ide o nehnuteľnosť, na ktorú sa vzťahuje niektorá z výnimiek v ustanovení § 3 zákona č. 138/1991 Zb. 7. Zastával názor, že pre prechod nehnuteľnosti zo štátu na obec je listinou postačujúcou pre preukázanie práva hospodárenia národného výboru výpis z pozemkovoknižnej vložky č. 3218, kde je popri Československému štátu ako vlastníkovi pozemkov zapísaný ako správca týchto pozemkov Obvodný národný výbor Bratislava - Nivy. III. Vyjadrenie žalovaného 8. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť. 9. Uviedol, že účelom zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom (ďalej len „zákon č. 180/1995 Z.z.”) je v konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim zistiť dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim a na ich základe zostaviť a schváliť register obnovenej evidencie pozemkov. Predmetom konania sú pozemky vymedzené plošne vlastníckymi vzťahmi alebo držbou, ktoré nie sú evidované alebo sú evidované neúplne podľa osobitných predpisov v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií (§ 8 ods. 1 písm. a/ a b/ a § 78 ods. 1 katastrálneho zákona). 10. Dôvodil, že v prípade predmetného pozemku je predmetom registra len zostávajúca časť pôvodného pozemkovoknižného pozemku, ktorá doteraz nebola majetkovoprávne usporiadaná. Pozemok parc.č. X-XXX/XXX je druhom pozemku „ostatné plochy” v intraviláne. Nejde teda o súčasť pôdohospodárskeho pôdneho fondu, ale o ostatné plochy tvoriace časť ochranného pásma diaľnice. V súlade s aktuálnym druhom pozemku, ktorý je v súčasnosti uvedený v registri C KN, je podľa žalovaného potrebné v zmysle § 13 ods. 3 písm. f/ Metodického návodu Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky, Úradu geodezie, kartografie a katastra Slovenskej republiky na spracovanie ROEP z júla 2006 zmeniť rozhodnutím aj druh pozemku v návrhu registra. 11. S poukazom na § 5 ods. 1 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu (ďalej len „zákon č. 278/1993 Z.z.”) a zákon č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy (ďalej len „zákon č. 180/2013 Z.z.”) uviedol, že správcom majetku štátu je Okresný úrad Bratislava. Konštatoval, že vzhľadom na zápis v pozemkovoknižnej vložke, ako aj druh pozemku v registri C KN je predmetný pozemok vlastníctvom Slovenskej republiky v správe Okresného úradu Bratislava, pričom automaticky zo zákona č. 138/1991 Zb. a zápisu z pozemkovoknižnej vložky nemožno odvodzovať vlastnícke právo žalobcu k pozemku, a to bez preukázania práva hospodárenia národným výborom. 12. Vychádzajúc z § 31 ods. 2 zákona č. 279/1979 Zb. a § 6 ods. 6 vládneho nariadenia č. 90/1950 je podľa žalovaného zrejmé, že zápis vykonaný v pozemkovej knihe treba hodnotiť len ako dôkaz o tom, že obvodný národný výbor mal predmetné pozemky len v dočasnej správe. Táto skutočnosť vylučuje ich prechod do vlastníctva obce, nakoľko zákon č. 138/1991 Zb. vyžaduje existenciu práva a preukázanie tohto práva k 24.11.1990. IV. Vyjadrenie pribratého účastníka 13. Okresný úrad Bratislava, majetkovoprávny odbor, ktorý bol do konania pribratý uznesením č.k. 6S/32/2015-15 zo dňa 24.04.2017, sa k veci vyjadril podaním doručeným súdu dňa 08.06.2017. Namietal prechod vlastníctva sporného pozemku do vlastníctva žalobcu, pretože tento netvoril ku dňu účinnosti zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení majetkovú podstatu, ku ktorej by mal národný výbor právo hospodárenia, ani právo hospodárenia štátnej organizácie, a teda neprešiel podľa § 2 zákona č. 138/1991 Zb. do majetku žalobcu, čiže zostal vo vlastníctve Slovenskej republiky. 14. Uviedol, že nevyhnutným predpokladom prechodu vlastníctva k spornému pozemku zo štátu na obec v zmysle ustanovení zákona č. 138/1991 Zb. je nepochybne existencia práva hospodárenia, a teda trvalej správy, ktorá patrila príslušnému národnému výboru k rozhodnému obdobiu, t.j. ku dňu účinnosti zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení k 24.11.1990. Pri posudzovaní nehnuteľností vo vlastníctve obcí podľa zákona o majetku obcí treba podľa pribratého účastníka rozlišovať poľnohospodársku a nepoľnohospodársku pôdu (spravidla lesnú), ktorá bola vo vlastníctve obcí k 31.12.1949. A pozemky, ktoré obce nevlastnili k 31.12.1949, ale do ich vlastníctva prešli 01.05.1991 z vlasntíctva Slovenskej republiky, pretože k nim mali k 24.11.1990 právo hospodárenia národné výbory (nestačilo právo dočasnej správy podľa vyhlášky č. 61/1986 Zb.). Zastával názor, že pri týchto pozemkoch treba skúmať najmä, či k nim mali k 24.11.1990 právo hospodárenia národné výbory. Teda nestačí ak mal národný výbor nehnuteľnosti v dočasnej správe podľa vyhlášky č. 61/1986 Zb. Správa neprideleného majetku okresnými národnými výbormi mala len prechodný ráz. Mala potrvať tak dlho, kým taký majetok nebude odovzdaný do užívania iným organizáciám socialistického sektora k plneniu ich úloh. V dôsledku toho mal byť evidovaný len v operatívno - technickej evidencii, nie však v účtovnej evidencii. Majetok, ktorý bol prevedený do správy inej organizácie, musel byť v tejto organizácii začlenený do účtovnej evidencie. Uvedená vyhláška nahradila vyhlášku č. 86/1977 Zb. o dočasnej správe národného majetku, ktorá upravovala dočasnú správu takého majetku, pri ktorom nie je zrejmé, ktorá štátna organizácia ho má spravovať a tiež, o ktorom sa zistí, že nie je v správe žiadnej štátnej organizácie. V dočasnej správe bol aj taký majetok, ktorý štát nadobudol okrem iných právnych predpisov, podľa dekrétu prezidenta republiky č. 108/1945 Zb. o konfiškácii nepriateľského majetku a Fondoch národnej obnovy v znení zákona č. 84/1949 Zb. Že je nevyhnutné posudzovať rozdielne dočasnú správu národného majetku a trvalú správu, neskôr právo hospodárenia s národným majetkom, nasvedčuje i skutočnosť, že zároveň s vyhláškami o dočasnej správe národného majetku č. 86/1977 Zb. a č. 61/1986 Zb., ktoré upravovali správu národného majetku nadobudnutého štátom podľa osobitných predpisov, boli v platnosti a účinnosti i vyhlášky č. 156/1975 Zb. o správe národného majetku a č. 119/1988 Zb. o hospodárení s národným majetkom, ktorých pôsobnosti sa navzájom vylučovali. V. Relevantná právna úprava 15. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. v konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim (ďalej len „konanie“) sa zisťujú dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim a na ich základe sa zostavuje a schvaľuje register obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len „register“). 16. Podľa § 1 ods. 5 zákona č. 180/1995 Z.z. predmetom konania sú pozemky vymedzené plošne vlastníckymi vzťahmi alebo držbou, ktoré nie sú evidované alebo sú evidované neúplne podľa osobitných predpisov v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií (ďalej len „pozemok“), ak v tomto zákone nie je ustanovené inak. 17. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 180/1995 Zz. podklady potrebné na zostavenie registra sa zisťujú z údajov poskytnutých nájomcami pozemkov, pozemkovými spoločenstvami alebo inými oprávnenými osobami, z katastrálneho operátu, štátnych archívov, z listín predložených účastníkmi konania, z výpovedí svedkov a z iných dôkazov získaných najmä pri prešetrovaní v obci. 18. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z.z. správny orgán zabezpečí zostavenie návrhu registra na základe údajov zistených podľa odseku 1 a ďalších podkladov. Priebeh hraníc pozemkov v prírode sa spravidla nezisťuje. 19. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. správny orgán uverejní návrh registra počas 30 dní na verejné nahliadnutie na obvyklom mieste v obci (jej časti) spolu s poučením o možnosti podať námietky. Komisia súčasne doručí do vlastných rúk každému účastníkovi, ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo je známe, výpis z návrhu registra týkajúci sa pozemkov, ktoré sú podľa zistených údajov v jeho vlastníctve alebo v správe spolu s poučením o možnosti podať námietky. Komisia spolu s výpisom z návrhu registra doručí účastníkovi výzvu na zaplatenie príspevku na finančné zabezpečenie konania podľa § 10 ods. 2 a 4. Neznámych vlastníkov a vlastníkov, ktorých miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe, zastupuje fond alebo správca, ak ide o lesné pozemky; komisia doručí fondu alebo správcovi výpis z návrhu registra. Ak komisia nezačne doručovať výpisy z návrhu registra do siedmich dní odo dňa uverejnenia návrhu registra, výpisy z návrhu registra doručí správny orgán. 20. Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z.z. správny orgán zašle námietky komisii do 15 dní od uplynutia lehoty uvedenej v § 7 ods. 2. Námietky posúdi komisia do 30 dní od doručenia správnym orgánom, ktorá si na tento účel vyžiada vyjadrenie toho, koho práva boli námietkou dotknuté, a svedecké výpovede osôb oboznámených s miestnymi pomermi, a svoje stanovisko zašle správnemu orgánu do 15 dní odo dňa ich prerokovania na zasadnutí komisie; ak komisia v tejto lehote stanovisko nezašle, správny orgán rozhodne aj bez stanoviska komisie. Proti rozhodnutiu o schválení registra nie je možné podať odvolanie. Obdobne sa postupuje v prípade návrhov podľa § 11 až 12. Rozhodnutie o schválení registra sa doručuje verejnou vyhláškou. 21. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. majetok obce tvoria nehnuteľné veci a hnuteľné veci vrátane finančných prostriedkov, ako aj pohľadávky a iné majetkové práva, ktoré sú vo vlastníctve obce podľa tohto zákona alebo ktoré nadobudne obec do vlastníctva prechodom z majetku Slovenskej republiky na základe tohto zákona alebo osobitného predpisu, alebo vlastnou činnosťou. 22. Podľa § 1 vyhlášky č. 158/1959 Ú.v. pôdohospodársky majetok, ktorý štát nadobudol podľa predpisov o konfiškácii a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku alebo podľa predpisov o pozemkových reformách a ktorý sa doteraz podľa týchto predpisov nepridelil a ani nie je v správe organizácií štátneho socialistického sektora, spravujú okresné národné výbory, v obvode ktorých je tento majetok, a to podľa predpisov o správe národného majetku [vládne nariadenie č. 81/1958 Zb. o správe národného majetku, vyhláška č. 205/1958 Ú.l. (Ú.v.), ktorou sa vykonáva vládne nariadenie o správe národného majetku]. 23. Podľa § 3 vyhlášky č. 158/1959 Ú.v. výkonný orgán okresného národného výboru ihneď zistí majetok, ktorý podľa tejto vyhlášky spravujú okresné národné výbory a pri nehnuteľnom majetku navrhne pozemno-knižnému súdu pozemno-knižné usporiadanie s odvolaním sa na túto vyhlášku. 24. Podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 119/1988 Zb. nehnuteľný národný majetok s príslušenstvom okrem budov a stavieb, pri ktorých nie je záujem, aby zostali v celospoločenskom vlastníctve, sa môže bezplatne odovzdať do trvalého užívania iným socialistickým organizáciám než štátnym (ďalej len "trvalý užívateľ"). V. Právne závery súdu 25. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná. 26. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 27. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 28. Podľa §191 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 29. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 30. Primárnou otázkou v tomto prípade sa súdu v javí výklad ustanovenia § 2 ods. 1 zákona číslo 138/1991 Zb.. Žalobca totiž tvrdí, že pozemok, ktorý je predmetom tohto konania je zapísaný v pozemkovoknižnej vložke č. 3218 v prospech Československý štát - Obvodný národný výbor Bratislava - Nivy. Tento zápis v pozemkovoknižnej vložke podľa žalobcu preukazuje správu predmetného pozemku Obvodného národného výboru. Mal teda, podľa citovaného § 2 ods. 1 zákona číslo 138/1991 Zb., ako pozemok, ku ktorému mal právo hospodárenia národný výbor, prejsť do vlastníctva žalobcu. 31. V prvom rade považoval súd za potrebné zamerať sa na výklad ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. a objasniť, či pojem právo hospodárenia v sebe zahŕňa iba pojem trvalá správa, alebo ide o správu ako takú, teda nielen správu trvalú, ale aj správu dočasnú. Predpokladom prechodu poľnohospodárskych pozemkov do vlastníctva obcí je totiž vlastníctvo Slovenskej republiky a existencia práva hospodárenia, ktoré patrilo národnému výboru k rozhodnému obdobiu, t. j. k 24.11.1990. 32. V právnej teórii aj v judikatúre súdov existujú v danej súvislosti dva protichodné názory na výklad pojmu právo hospodárenia, pričom každý z účastníkov sa odvolával na tú časť judikatúry, ktorá podporuje jeho právny názor. Krajský súd sa stotožnil s argumentáciou vyslovenou v judikatúre súdov, na ktorú poukázal žalovaný (napr. rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. MCdo/55/01, MCdo/56/01, 4 Cdo/46/01, 2Cdo/115/02, 2Cdo/48/2005, rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Co/285/2013-193, rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 44/2015) a domnieva sa, že je potrebné rozlišovať medzi dočasnou správou majetku a hospodárením. 33. S poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn.4 Cdo 46/01 zo dňa 25.09.2002) možno konštatovať, že správu národného majetku národnými výbormi konštituoval zákon č. 279/1949 Z. z., ktorého ustanoveniami neboli dotknuté predpisy o majetku skonfiškovanom. Vtedajšie národné výbory nemali majetok v trvalej správe, mohol im byť zverený len do dočasnej správy podľa zákona č. 507/1950 Z. z. Do trvalej správy národných výborov mohol takýto majetok prejsť až po 01.09.1959 v zmysle vyhlášky č. 158/1959 Ú. v. V danom prípade nie je v pozemkovej knihe zápis o trvalej správe národného výboru k predmetnému majetku, ktorý by sa odvolával na § 3 vyhlášky č. 158/1959 Ú. v. 34. Inštitút práva hospodárenia s národným majetkom upravoval ku dňu 24.11.1990 Hospodársky zákonník a vyhláška č. 119/1988 Zb., ktorá v § 4 stanovila, že právo hospodárenia patrí tej organizácii, ktorá je poverená úlohami, na plnenie ktorých národný majetok slúži, pokiaľ nie je touto vyhláškou alebo osobitným predpisom ustanovené inak. Národným výborom mohlo patriť právo hospodárenia len v prípadoch uvedených v § 8 ods. 2 a § 10 ods. 1 vyhlášky č. 119/1988 Zb. Žalobca o tejto skutočnosti v správnom konaní nepredložil žiadne dôkazy. 35. Zásadný rozdiel medzi dočasnou správou majetku a hospodárením spočíva v tom, že pod dočasnou správou sa chápe iba činnosť smerujúca k ochrane a udržiavaniu zvereného majetku, zatiaľ čo pod pojmom hospodárenie sa chápe aj účelné využívanie majetku na jeho hospodársky účel, pričom toto využívanie smeruje k jeho zveľaďovaniu a zisku. Súd zastáva názor, že hospodárenie je možné iba v režime trvalej správy, za splnenia podmienky, že účel zvereného majetku je v súlade s predmetom činnosti správcu. V prípade poľnohospodárskeho majetku v dočasnej správe národného výboru preto nie sú splnené podmienky pre prechod vlastníctva ex lege do majetku obce (porovnaj právny názor Krajského súdu v Bratislave v rozsudku sp. zn. 14Co/363/2012 zo dňa 27.05.2014). 36. Podľa obsahu administratívneho spisu bolo v správnom konaní preukázané, a medzi účastníkmi nebolo sporné, že predmetné pozemky boli v pôvodnej pozemkovoknižnej vložke č. 3218 zapísané v prospech Československého štátu - Obvodný národný výbor Bratislava - Nivy. 37. Krajský súd je toho názoru, že vlastnícke právo žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam nemožno odvodzovať zo zápisu v pozemkovoknižnej vložke bez preukázania trvalého hospodárenia národným výborom, nakoľko pre prechod vlastníctva na obec sa vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, ktorými sú vlastníctvo Slovenskej republiky k dotknutému majetku a existencia práva hospodárenia národného výboru k 24.11.1990. 38. Vzhľadom na to, že žalobca nepreukázal, že by ku dňu nadobudnutia účinnosti zákona č. 138/1991 Zb. vykonával právo hospodárenia k predmetnému pozemku, neprešiel tento do vlastníctva obce podľa zákona č. 138/1991 Zb.. 39. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v katastri nehnuteľností bol správne vykonaný zápis vlastníckeho práva k predmetnému pozemku v prospech Slovenskej republiky, v správe Obvodného úradu Bratislava. 40. Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 190 S.s.p. zamietnuť, nakoľko preskúmavané rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom a námietky žalobcu neodôvodňovali ich zrušenie. 41. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 a 169 SSP žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko toto právo mu v systéme správneho súdnictva zásadne neprináleží. Pribratému účastníkovi súd právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko nebola splnená žiadna z podmienok ich prípadného priznania podľa § 169 SSP. 42. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).