Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/41/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200286 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1015200286.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Andrey Kriškovej, v právnej veci žalobcu: W. X., nar.: XX.XX.XXXX, V. X, XXX XX Z., v zastúpení: JUDr. Dušan Mikuláš, advokát, Nejedlého 29, 841 02 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Kutuzovova 8, 832 47 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ÚLP-791-7/2014RK zo dňa 15.12.2014, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. ÚLP-791-7/2014RK zo dňa 15.12.2014 zrušuje podľa ust. § 191 ods. 1 písm. d/ SSP a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutia správnych orgánov 1. Žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 15.12.2014 minister obrany Slovenskej republiky zamietol rozklad žalobcu a potvrdil rozhodnutie vydané v prvom stupni Ministerstvom obrany Slovenskej republiky, sekciou modernizácie a podpory, ktorým bolo podľa § 18 ods. 2 v spojení s § 10 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej len „zákon č. 211/2000 Z.z.”) a § 17 Obchodného zákonníka čiastočne odmietnuté poskytnúť žalobcom požadované informácie. 2. Dôvodom čiastočného odmietnutia poskytnúť žalobcovi informácie bola skutočnosť, že informácie požadované v bode 4. žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií týkajúce sa zmlúv alebo návrhov zmlúv, ktoré podpíše alebo podpísal žalovaný so spoločnosťou v súvislosti s obstaraním taktických dopravných lietadiel Spartan si spoločnosť Alenia Aermacchi S.p.A. označila za obchodné tajomstvo, s výnimkou údajov, ku ktorým sa zmluvné strany dohodli na ich zverejnení. Preto bolo žalobcovi možné poskytnúť len časť požadovaných údajov a ostatné požadované údaje predstavujú obchodné tajomstvo podľa § 17 Obchodného zákonníka, ktoré sa podľa § 10 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. nezverejňujú. II. Žaloba 3. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie žalovaného za nezákonné, žiadal ho zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Namietal, že žalovaný vec po právnej a skutkovej stránke nesprávne posúdil a napadnuté rozhodnutie je zároveň nedostatočne odôvodnené. 4. Dôvodil, že rozsah poskytnutých informácií o zmluvách uzatvorených povinnou osobou o dodávke taktických dopravných lietadiel C-27J SPARTAN, o integrovanej logistickej podpore lietadiel C-27J SPARTAN a o výcviku pre taktické dopravné lietadlá C-27J SPARTAN (ďalej len „predmetné zmluvy”) nezodpovedá výnimke stanovenej v § 10 ods. 2 písm. c/ zákona č. 211/2000 Z.z. Mal za to, že nezverejnené informácie z predmetných zmlúv nemôžu tvoriť obchodné tajomstvo v zmysle § 17 Obchodného zákonníka v takom rozsahu, ako uvádza povinná osoba v napadnutom rozhodnutí, pretože nespĺňajú všetky podmienky stanovené príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka. 5. S poukazom na znenie § 10 ods. 2 písm. c/ zákona č. 211/2000 Z.z. zdôraznil, že toto zákonné ustanovenie slúži na zabezpečenie verejnej kontroly nakladania s verejnými prostriedkami povinnou osobou. Verejnú kontrolu nakladania s verejnými prostriedkami možno efektívne realizovať len za predpokladu, že verejnosť má prístup k takým informáciám, ktoré jej dovoľujú posúdiť účelnosť, efektívnosť a hospodárnosť vynaloženia verejných prostriedkov. Samotná informácia o cene tovaru/ služby uhradenej z verejných prostriedkov bez špecifikácie toho, čo všetko za túto cenu povinná osoba dostala a v akom rozsahu, nedovoľuje verejnosti riadnie zhodnotiť, či je nakladanie s verejnými prostriedkami hospodárne alebo nie. Uviedol, že jeho cieľom nie je získať presnú špecifikáciu predmetu zmluvy, ale konkrétnu informáciu o tom, aké sú podmienky dodania tovarov a služieb s tým spojených. Podľa jeho názoru rozsah poskytnutých informácií povinnou osobou takúto kontrolu nakladania s verejnými prostriedkami neumožňuje. 6. Ďalej žalobca poukázal na definíciu obchodného tajomstva podľa § 17 Obchodného zákonníka a dôvodil, že predmet obchodného tajomstva musí kumulatívne spĺňať všetky jeho pojmové znaky počas celej doby utajenia. Zastával názor, že žalovaný mal skúmať celý obsah zmluvy a pokiaľ s poukazom na § 10 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. považoval zmluvu ako celok (s výnimkou zverejnených informácií) za obchodné tajomstvo, nepostupoval v súlade s § 32 Správneho poriadku. Žalovaný bol podľa žalobcu povinný zisťovať, či naozaj všetky informácie nachádzajúce sa v požadovaných dokumentoch spĺňajú všetky pojmové znaky obchodného tajomstva ustanovené v § 17 Obchodného zákonníka. Teda, či v dokumente nie sú aj informácie, ktoré obchodným tajomstvom nie sú. Žalobca si bol vedomý skutočnosti, že predmetné zmluvy môžu obsahovať časti chránené obchodným tajomstvom v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. v spojení s § 17 Obchodného zákonníka, avšak určite nie v takom rozsahu, ako to tvrdí žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Zároveň žalobca poukázal na to, že žalovaný nikde v napadnutom rozhodnutí neodôvodňuje svoje tvrdenie, že ostatné informácie z predmetných zmlúv kumulatívne spĺňajú všetky podmienky obchodného tajomstva podľa § 17 Obchodného zákonníka. III. Vyjadrenie žalovaného 7. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 30.06.2015, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že zákon č. 211/2000 Z.z. je založený na základnom princípe: čo nie je tajné, je verejné. To znamená, že požadované informácie musia byť sprístupnené, okrem tých, ktoré zákon zo sprístupnenia vylučuje. Medzi tieto informácie patria aj informácie týkajúce sa obchodného tajomstva. Vo výnimke zakotvenej v § 10 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. je zároveň zakotvený princíp prevažujúceho verejného záujmu. Zdôraznil, že zváženie verejného záujmu, ktorému slúži sprístupnenie informácie, je však nutné posudzovať v každom prípade osobitne. Mal za to, že v tomto prípade neexistuje prevažujúci verený záujem na zverejnenie žalobcom požadovaných informácií ako tých, ktoré mu boli poskytnuté. Podľa názoru žalovaného bol žalobcovi sprístupnený dostatok informácií, z ktorých mohol vyvodiť efektívne nakladanie s verejnými prostriedkami. 8. Dôvodil výhradou obchodného partnera žalovaného ako povinnej osoby (spoločnosť Alenia Aermacchi S.p.A.), že s informáciami obsiahnutými v zmluvách a ich prílohách bude zaobchádzané ako s citlivými informáciami. Zároveň žalovaný poukázal na dohodu zmluvných strán o tom, že obsah zmlúv predstavuje obchodné tajomstvo podľa § 17 Obchodného zákonníka. Uviedol, že zmluvy uzavreté so spoločnosťou Alenia Aermacchi S.p.A. ohľadom obstarania taktických dopravných lietadiel Spartan obsahovali okrem žalobcovi poskytnutých informácií aj informácie týkajúce sa detailného technického popisu obstarávanej vojenskej techniky, princípov činnosti zariadení, integrácie systémov leteckej techniky, zabezpečenia systému logistickej podpory, systému jeho riadenia a pod., t.j. informácie, ktoré majú charakter obchodného tajomstva. 9. Ďalej uviedol, že pojem obchodného tajomstva je v zákone definovaný troma znakmi objektívnej povahy (charakter skutočnosti, existencia aspoň potenciálnej hodnoty danej skutočnosti a jej bežná dostupnosť) a dvoma znakmi subjektívnej povahy (vôľa utajiť dané obchodné skutočnosti a zabezpečenie tohto utajenia). Podľa názoru žalovaného informácie, ktoré neboli žalobcovi sprístupnené, spĺňajú všetky tieto znaky obchodného tajomstva. Okrem toho, že ide o informácie týkajúce sa detailného technického popisu obstarávanej vojenskej techniky, ktoré majú pre podnikateľa objektívne zistiteľnú hodnotu a nie sú v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupné, ide tiež o informácie, ktoré majú byť podľa vôle podnikateľa (spoločnosti Alenia Aermacchi S.p.A.) utajené a toto utajenie je zodpovedajúcim spôsobom zabezpečené. 10. Podľa žalovaného sa žalobca vôbec nezaoberal skutočnosťou, že mu časť požadovaných informácií bola poskytnutá a vôbec nevyhodnotil, o aké informácie sa jedná. Zastával názor, že ak by žalobca časť poskytnutých informácií vyhodnotil, zistil by, že ide o informácie týkajúce sa nakladania s majetkom štátu. Tiež poukázal na § 18 Obchodného zákonníka, podľa ktorého má podnikateľ výlučné právo nakladať s obchodným tajomstvom. Osoba, ktorej podnikateľ poskytne obchodné tajomstvo, je povinná ho chrániť pred zneužitím, scudzením alebo iným nekalým nakladaním s ním voči tretím osobám. IV. Konanie na správnom orgáne 11. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že dňa 23.10.2014 doručil žalobca žalovanému žiadosť o sprístupnenie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z.z., v ktorej okrem iného v bode 4. požadoval: „Všetky zmluvy, alebo návrhy zmlúv, ktoré podpíše, alebo podpísalo MO SR so spoločnosťou v súvislosti s obstaraním taktických dopravných lietadiel Spartan”. Dňa 10.11.2014 vydal žalovaný stanovisko k žalobcom podanej žiadosti o poskytnutie informácií a toho istého dňa vyhotovil rozhodnutie vydané v prvom stupni pod č. SEMPO-75-131/2014-OdPOS, ktorým podľa § 18 ods. 2 v spojení s § 10 zákona č. 211/2000 Z.z. a § 17 Obchodného zákonníka žiadosti žalobcu o poskytnutie informácií čiastočne nevyhovel a požadované informácie sčasti odmietol poskytnúť. S týmto rozhodnutím sa žalobca nestotožnil a v následne podanom rozklade boli argumentačným základom podobné dôvody ako v žalobe. O rozklade žalobcu bolo rozhodnuté napadnutým rozhodnutím zo dňa 15.12.2014, ktorým bol rozklad žalobcu zamietnutý a rozhodnutie vydané v prvom stupni bolo potvrdené. Odôvodnenia rozhodnutí vydaných v správnom konaní sú obdobné ako vyjadrenie k žalobe a detailnejšie sa súd k jednotlivým ich častiam vyjadril nižšie. V. Posúdenie veci 12. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je nutné zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 13. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 14. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 15. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 16. Podľa článku 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. 17. Podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon. 18. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. 19. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. 20. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje. 21. Podľa 10 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. informácie označené ako obchodné tajomstvo povinná osoba nesprístupní. 22. Podľa § 10 ods. 2 písm. c/ zákona č. 211/2000 Z.z. porušením alebo ohrozením obchodného tajomstva nie je najmä sprístupnenie informácie, ktorá sa získala za verejné prostriedky, alebo sa týka používania verejných prostriedkov, nakladania s majetkom štátu, majetkom obce, majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom právnických osôb zriadených zákonom, na základe zákona alebo nakladania s finančnými prostriedkami Európskej únie. 23. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 211/2000 Z.z. povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak jej bola odovzdaná osobou, ktorej takú povinnosť zákon neukladá a ktorá na výzvu povinnej osoby písomne oznámila, že so sprístupnením informácie nesúhlasí. Ak na výzvu povinnej osoby neodpovie osoba oprávnená udeliť súhlas na sprístupnenie informácie do siedmich dní, predpokladá sa, že so sprístupnením informácie súhlasí. Na tieto následky musí byť osoba vo výzve upozornená. 24. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. ustanovenie písmena a/ sa nepoužije, ak ide o informácie, ktoré sa získali za verejné prostriedky, alebo sa týkajú používania verejných prostriedkov, nakladania s majetkom štátu, majetkom obce, majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom právnických osôb zriadených zákonom, na základe zákona alebo nakladania s finančnými prostriedkami Európskej únie. 25. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3). 26. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 27. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 28. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 29. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 30. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 31. Podľa § 17 Obchodného zákonníka predmetom práv patriacich k podniku je aj obchodné tajomstvo. Obchodné tajomstvo tvoria všetky skutočnosti obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy súvisiace s podnikom, ktoré majú skutočnú alebo aspoň potenciálnu materiálnu alebo nemateriálnu hodnotu, nie sú v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupné, majú byť podľa vôle podnikateľa utajené a podnikateľ zodpovedajúcim spôsobom ich utajenie zabezpečuje. 32. Podľa § 18 Obchodného zákonníka podnikateľ prevádzkujúci podnik, na ktorý sa vzťahuje obchodné tajomstvo, má výlučné právo, ak osobitný zákon neustanovuje niečo iné, s týmto tajomstvom nakladať, najmä udeliť dovolenie na jeho využitie a určiť podmienky takého využitia. 33. Právo na informácie spolu so slobodou prejavu sú ústavnými právami každého subjektu garantovanými Ústavou Slovenskej republiky, Listinou základných práv a slobôd a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť len zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky). Výkladovým pravidlom pri obmedzovaní základných práv a slobôd je ustanovenie čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Rozsah obmedzení základných práv a slobôd je potrebné vykladať reštriktívne. Všetky základné práva a slobody sa chránia len v takej miere a rozsahu, kým uplatnením jedného práva alebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu či dokonca popretiu iného práva alebo slobody (IV. ÚS 362/09, PL. ÚS 7/96), resp. inej hodnoty ústavnoprávnej povahy. 34. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorú Ústavný súd Slovenskej republiky konštantne zohľadňuje vo svojej rozhodovacej činnosti, právo na prístup k informáciám predstavuje jeden zo základných pilierov demokratickej spoločnosti, jednu zo základných podmienok jej rozvoja a sebarealizácie jednotlivca. V niektorých situáciách však musí právo na prístup k informáciám ustúpiť. Limitačné klauzuly v čl. 26 ods. 4 ústavy a čl. 10 ods. 2 dohovoru explicitne uvádzajú dôvody obmedzenia práva na prístup k informáciám, pričom ide o obmedzenia, ktoré musia zodpovedať vždy demokratickému charakteru spoločnosti (,,opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné“). Dôvodom takéhoto obmedzenia môže byť aj „ochrana práv a slobôd iných“, ktoré chránia súkromné osoby pred neoprávnenými zásahmi zo strany iných súkromných osôb alebo štátu. Vychádzajúc zo záväznosti ústavy pre všetky orgány verejnej moci, všeobecné súdy nevynímajúc, orgány verejnej moci musia v rámci výkonu svojich právomoci v súlade s čl. 2 ods. 2 ústavy vždy zohľadňovať ochranu práva na prístup k informáciám, a to minimálne v rozsahu jej ústavných záruk (viď nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 464/2010 zo dňa 10.11.2011). 35. V danej veci žalovaný neposkytnutie časti požadovaných informácií zdôvodnil s poukazom na ich označenie spoločnosťou Alenia Aermacchi S.p.A., ako zmluvným partnerom povinnej osoby, za obchodné tajomstvo. V prvom rade je nutné uviesť, že obchodné tajomstvo je súkromnoprávnym inštitútom upraveným v § 17 a nasl. Obchodného zákonníka. Podnikateľ prevádzkujúci podnik, na ktorý sa obchodné tajomstvo vzťahuje, má výlučné právo s týmto tajomstvom nakladať, najmä a predovšetkým dať súhlas k jeho použitiu a stanoviť podmienky takéhoto použitia. Obchodné tajomstvo môže pojmovo existovať len za súčasného splnenia všetkých pojmových znakov zakotvených v § 17 Obchodného zákonníka. Musí sa teda jednať o skutočnosti obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy, ktoré súčasne súvisia s podnikom, majú skutočnú alebo aspoň potenciálnu materiálnu či nemateriálnu hodnotu, nie sú v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupné, majú byť podľa vôle podnikateľa utajené a podnikateľ ich utajenie zodpovedajúcim spôsobom zabezpečuje. V prípade, že nie sú splnené súčasne všetky tieto znaky, resp. podmienky, o obchodné tajomstvo nejde. Ochrane podľa § 10 zákona č. 211/2000 Z.z. podliehajú len také skutočnosti, ktoré sú viazané na podnik podnikateľa, a pritom spĺňajú všetky definičné znaky obchodného tajomstva. Vyjadrenie vôle podnikateľa chrániť informácie je len jedným z pojmových znakov obchodného tajomstva (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžo/103/2008 zo dňa 08.09.2009). Ak podnikateľ tvrdí, že v podstate celý dokument (zmluva) je predmetom obchodného tajomstva, je povinnosťou povinnej osoby zistiť, či naozaj všetky informácie spĺňajú znaky obchodného tajomstva a či v dokumente nie sú aj informácie (okrem už sprístupnených), ktoré obchodným tajomstvom nie sú. Dôkazné bremeno na preukázanie splnenia predpokladov pre nesprístupnenie požadovaných informácií pre kolíziu s obchodným tajomstvom pritom zaťažuje žalovaného (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sži 11/2009). 36. Súd zdôrazňuje, že pojem obchodné tajomstvo nemožno vykladať mechanicky, t.j. tak, že určitá informácia buď je alebo nie je obchodným tajomstvom (podľa toho, či spĺňa alebo nespĺňa znaky obchodného tajomstva), ale otázka, či ide o obchodné tajomstvo, musí byť posudzovaná aj v kontexte posudzovanej situácie. Pri posudzovaní otázky, či je nejaká informácia obchodným tajomstvom a či je možné túto informáciu nesprístupniť podľa zákona č. 211/2000 Z.z., je potrebné zohľadniť aj verejný záujem na sprístupnení tejto informácie a vážiť ho so záujmom na ochranu obchodného tajomstva. Pokiaľ ide o napadnuté rozhodnutie v časti odôvodnenia informácií, ktoré podliehajú obchodnému tajomstvu, žalovaný svoje rozhodnutie oprel len o skutočnosť, že ich spoločnosť Alenia Aermacchi S.p.A. označila za obchodné tajomstvo, a preto sa k nim neviaže povinnosť ich zverejňovať podľa § 10 ods. 2 písm. c/ zákona č. 211/2000 Z.z. Podľa názoru súdu sa závery žalovaného vyjadrené v napadnutom rozhodnutí javia z hľadiska jeho preskúmania ako nedostatočne odôvodnené. Nepostačuje totiž iba deklarovať, že požadované informácie spĺňajú všetky znaky obchodného tajomstva podľa § 17 Obchodného zákonníka, a to bez akéhokoľvek konkretizovania. Z takéhoto obsahu rozhodnutia potom vôbec nie je možné posúdiť, či jednotlivé požadované informácie naozaj spĺňajú všetky znaky obchodného tajomstva, alebo ide len o deklaráciu, ktorá nezodpovedá skutočnosti. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného má nedostatky spočívajúce v tom, že absentujú myšlienkové zdôvodnenia jednotlivých znakov obchodného tajomstva. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentujú právne úvahy, z ktorých pri rozhodovaní žalovaný vychádzal, t.j. na základe akých konkrétnych zistení dospel ku konštatácii, že ide o informácie týkajúce sa obchodného tajomstva. Z napadnutého rozhodnutia žalovaného teda nie je jasné, na základe akých objektívnych zistení dospel k záveru, že všetky nesprístupnené informácie sú obchodným tajomstvom spoločnosti Alenia Aermacchi S.p.A. Rovnako nie je jasné, či žalovaný vôbec skúmal splnenie všetkých objektívnych a subjektívnych pojmových znakov obchodného tajomstva. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sži/13/2014 zo dňa 23.03.2016, v ktorom najvyšší súd vyslovil názor, že „ak by boli v požadovaných dokumentoch naozaj informácie klasifikované ako obchodné tajomstvo, je povinnosťou žalovaného sa s takouto skutočnosťou vysporiadať, a to najmä zákonným a presvedčivým spôsobom v odôvodnení svojho rozhodnutia, pričom informácie vylúčené zo zverejnenia vzhľadom na okolnosť, že sú obchodným tajomstvom, musia byť zároveň negatívne definované a identifikované z hľadiska kategórie nakladania a hospodárenia s verejnými prostriedkami. Záujem verejnosti na získanie informácií týkajúcich sa nakladania s verejnými prostriedkami totiž prevažuje nad záujmom na ochrane obchodného tajomstva súkromného subjektu.“ 37. Právna bezchybnosť rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu, teda i žalovaného, spočíva okrem iného v tom, že obsahuje náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi. Odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu musí byť presvedčivé, keďže právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonnému rámcu. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva. S uvedeným právom je v rozpore úplný alebo čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia. Tento nedostatok má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu (žalovaného). 38. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto rozhodnutie žalovaného ako nezákonné podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom, viazaný v tomto rozsudku vysloveným právnym názorom súdu, bude postupovať v naznačenom smere. 39. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a vzhľadom na úspech v konaní bol žalobcovi tento nárok priznaný, pričom podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. 40. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).