Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/52/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200356 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1015200356.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne námestie 1, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností, Ružová dolina 27, 821 09 Bratislava, za účasti: Slovenský pozemkový fond, Búdková 36, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. Co-102/2014-IBa zo dňa 09.01.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie pred správnym orgánom 1. Komisii registra obnovenej evidencie pozemkov (ďalej aj ako ROEP) v katastrálnom území Z. bola doručená námietka žalobcu voči návrhu registra týkajúca sa zápisu vlastníckeho práva k pozemkom registra E parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere 272 m2 M. M. a manželky D.Í. M. každý v podiele 1/2 v správe Slovenského pozemkového fondu. Žalobca žiadal o zmenu vlastníka v jeho prospech z dôvodu, že ide o pozemky, ktoré nadobudol v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 138/1991 Zb.) a ku dňu účinnosti tohto zákona sa stali jeho vlastníctvom. Námietku odôvodnil ďalej tým, že ide o pozemok konfiškovaný podľa nariadenia SRN č. 104/1945 Sb., následne bol pozemok pridelený do vlastníctva na základe výmeru o vlastníctve, potom bol výmer zrušený a po zrušení výmeru už pozemok nebol ďalej pridelený a tak podľa Vyhlášky č. 158/1959 Ú. v. s ním nakladal príslušný národný výbor. 2. Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor rozhodnutím č. C-219/2014/ROEP/PE zo dňa 29.10.2014 (ďalej len prvostupňové rozhodnutie) nevyhovel námietke žalobcu voči návrhu registra týkajúcej sa zápisu vlastníckeho práva k pozemkom parc. č. XXXX/X, nakoľko nebola preukázaná konfiškácia majetku pôvodným pozemkovoknižným vlastníkom uvedeným v návrhu registra. 3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. Co-102/2014-IBa zo dňa 09.01.2015 (ďalej len napadnuté rozhodnutie) tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil stotožniac sa s názorom prvostupňového správneho orgánu. II. Zhrnutie argumentov žalobcu 4. Žalobou zo dňa 04.03.2015 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu žalovaného a napadnutého rozhodnutia, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 5. Ďalej žalobca uviedol, že podľa výpisu z pozemkovoknižnej vložky č. 1576 pod B 1/a,b bola predmetná nehnuteľnosť vo vlastníctve Československého štátu a následne prešla v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. ako nehnuteľný majetok štátu, s ktorým hospodáril národný výbor, do vlastníctva žalobcu. 6. Žalobca tvrdil, že nepochybne preukázal, že PK parcela č. XXXXX/X k. ú. Z., zapísaná v PKV č. 1576 bola pôvodne vo vlastníctve M. M. a manželky D.Í. M.. Tvrdil, že správny orgán dostatočne neprešetril, či prišlo ku konfiškácii majetku pôvodným vlastníkom. 7. Z listinných dôkazov doručených Okresnému úradu v rámci konania podľa žalobcu jednoznačne vyplýva, že u pôvodného vlastníka boli splnené podmienky pre konfiškáciu majetku podľa §1 ods. 1,2,3 Dekrétu prezidenta republiky č. 108/1945 Sb. o konfiskaci nepřátelského majetku a Fondech národní obnovy, že išlo o majetok fyzickej osoby nemeckej alebo maďarskej národnosti, ktorá vyvíjala činnosti proti štátnej zvrchovanosti. Správny orgán sa však uvedenými skutočnosťami vôbec nezaoberal, naopak, svoje dokazovanie zameral na preukazovanie, že následný prídel dotknutých pozemkov v prospech A. M., ktorý bol zrušený, nebol realizovaný na podklade právne perfektných listín, ktorú skutočnosť žalobca nenamieta. Z predložených listín jednoznačne vyplýva, že ku konfiškácii majetku pôvodných vlastníkov došlo a že žalovaný neprihliadol na všetky predložené listiny, resp. že predložené dokumenty nesprávne posúdil. 8. Žalobca ďalej uviedol, že na časti pozemku registra E parc.č. XXXX/X k. ú. Z. sa v súčasnosti nachádza časť komunikácie Z. T. I. zaradená do siete miestnych komunikácii II triedy. Preto nemôže uvedený pozemok tvoriť súčasť poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ktorý spravuje SPF. III. Vyjadrenie žalovaného 9. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť. 10. Uviedol, že účelom zákona je v konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim zistiť dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim a na ich základe zostaviť a schváliť register obnovenej evidencie pozemkov. Predmetom konania sú pozemky vymedzené plošne vlastníckymi vzťahmi alebo držbou, ktoré nie sú evidované alebo sú evidované neúplne podľa osobitných predpisov v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií. 11. Žalovaný považoval všetky žalobcom predložené námietky za nedôvodné. Mal za to, že v konaní neboli predložené právne relevantné listiny preukazujúce konfiškáciu majetku pôvodného vlastníka M. M.. Uznesenie Národného výboru v Bratislave č. 126745-IX/1-1947 zo dňa 11.02.1947 nemožno podľa žalovaného považovať za konfiškačné rozhodnutie. Poukázal na § 1 ods. 7 nariadenia SNR č. 104/1945 Zb. o konfiškácii a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa (ďalej len „nariadenie č. 104/1945 Zb.”) v znení účinnom v čase vydania uvedeného uznesenia Národného výboru v Bratislave, podľa ktorého o tom, či sú dané podmienky na konfiškáciu rozhodovala konfiškačná komisia alebo Sbor povereníkov. Až rozhodnutím konfiškačnej komisie alebo Sboru povereníkov sa považoval majetok za konfiškovaný v zmysle § 1 ods. 10 uvedeného nariadenia. Následne vydaný výmer o vlastníctve pôdy pre prídelcu A. M. s manželkou A., ktorý sa o. i. vzťahoval aj na predmetné nehnuteľnosti neobsahuje ani podpis ani pečiatku vydávajúceho orgánu. Výmery o vlastníctve pôdy boli perfektné vtedy, ak boli opatrené pečiatkou a podpisom povereníka alebo aspoň podpisom povereníka. Ak uvedené náležitosti na listinách chýbajú, ide o neplatné listiny, ktoré nemohli spôsobiť vznik vlastníctva k nehnuteľnostiam v nich uvedených. Výmer o vlastníctve pôdy schválený dňa 07.01.1950 pod č. XX/XXXX neobsahuje tieto náležitosti, čiže nemá povahu verejnej listiny so všetkými z toho vyplývajúcimi právnymi dôsledkami. Prídelca sa písomným podaním zo dňa 13.04.1957 na Správe poľnohospodárstva a lesného hospodárstva Rady ÚNV v Bratislave prídelu vzdal. Rozhodnutím Odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva Rady ÚNV v Bratislave č. k. Pôd.-4855/1-1957-1065/57 zo dňa 03.04.1958 bol prídel nehnuteľností v prospech A. M., o. i. aj pozemku parc. č. XXXX/X, zrušený. Žalovaný s poukazom na § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. uzavrel, že v konaní neboli predložené relevantné listiny preukazujúce prechod vlastníckeho práva na štát a už vôbec nebolo preukázané hospodárenie s predmetným pozemkom národným výborom. Posledný zápis v PKV je na pôvodných PK vlastníkov. Preto je podľa žalovaného možné konštatovať, že predmetné pozemky neprešli do vlastníctva štátu právne relevantným spôsobom a ani nemohli prejsť v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. do vlastníctva žalobcu. IV. Stanovisko Slovenského pozemkového fondu 12. Pribratý účastník Slovenský pozemkový fond (SPF), ktorý bol podľa § 33 SSP do konania pribratý uznesením č. k. 6S/52/2015-17 zo dňa 22.04.2017 sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 12.06.2017, nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu a stotožňoval sa s argumentáciou žalovaného obsiahnutou v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. 13. Mal za to, že v administratívnom konaní nebola preukázaná existencia listiny - konfiškačného rozhodnutia vo vzťahu k predmetnej parcele, resp. k pôdohospodárskemu majetku pôvodných vlastníkov ako celku, vydaného príslušnou konfiškačnou komisiou, zriadenou podľa § 1 ods. 8 nariadenia č. 104/1945 Zb. Dôvodil, že v konaní bola vo vzťahu k pôvodným vlastníkom preukázaná iba konfiškácia majetku podľa § 1 ods. 4 dekrétu č. 108/1945 Zb., a to na základe Uznesenia Národného výboru v Bratislave č. 126014-IX/1-1947 zo dňa 28.02.1947, ktorým bol konfiškovaný dom a dvor na A. Q.. Č.. XX v I. a na základe Uznesenia Národného výboru v Bratislave č. 126745-IX/1-1947 zo dňa 11.02.1947, ktorým bol konfiškovaný dom a dvor na Q.. I.. E. Č.. X K. I.. S poukazom na uvedené pribratý účastník uviedol, že majetok pôvodných vlastníkov nie je možné považovať za skonfiškovaný v celom rozsahu, t.j. aj vo vzťahu k predmetnému pozemku, ktorý mal pôdohospodársky charakter a ktorý bol podľa tvrdenia žalobcu následne predmetom pozemkovej reformy. Archívne listiny predložené žalobcom (Výmer o vlastníctve pôdy zo dňa 07.01.1950, Rozhodnutie Rady ÚNV v Bratislave o zrušení prídelu zo dňa 03.04.1958 a odpis Zápisnice o uvedení nehnuteľnosti do držby dňa 19.02.1949, vzťahujúce sa k pozemku parc. č. XXXX/X v prospech A. M.) by podľa pribratého účastníka mohli len nepriamo preukázať vlastníctvo štátu s odôvodnením, že štát s predmetnou parcelou nakladal v rámci pozemkovej reformy a predpokladom prídelového konania bola, resp. mala byť jej konfiškácia. Ak by sa pripustilo vlastnícke právo štátu k predmetnej nehnuteľnosti (bez preukázania relevantnými dôkazmi), bola by splnená iba jedna z kumulatívnych podmienok prechodu majetku štátu na obec. Žalobca totiž existenciu práva hospodárenia národného výboru len tvrdí, pretože toto nebolo v konaní ROEP preukázané žiadnym zápisom, evidenciou, relevantnou verejnou či inou listinou. Za právo hospodárenia národných výborov, ktoré je predpokladom prechodu vlastníctva štátu na obec, nemožno podľa pribratého účastníka považovať zápis správy majetku štátu v prospech ONV (či iného stupňa národného výboru) v pozemkovej knihe bez ďalšieho preukázania skutočného hospodárenia národného výboru s týmto majetkom ku dňu 24.11.1990, t.j. ku dňu účinnosti zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. V tejto súvislosti pribratý účastník zdôraznil, že takýto zápis správy v prospech ONV k predmetnej nehnuteľnosti nikdy vykonaný nebol a posledný zápis vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti bol v pozemkovej knihe v prospech pôvodných vlastníkov. V. Relevantná právna úprava 14. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná. 15. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 16. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 17. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 18. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. 19. Podľa § 6 ods. 1, 2 zákona č. 180/1995 Z. z., podklady potrebné na zostavenie registra sa zisťujú z údajov poskytnutých nájomcami pozemkov, pozemkovými spoločenstvami alebo inými oprávnenými osobami, z katastrálneho operátu, štátnych archívov, z listín predložených účastníkmi konania, z výpovedí svedkov a z iných dôkazov získaných najmä pri prešetrovaní v obci. Správny orgán zabezpečí zostavenie návrhu registra na základe údajov zistených podľa odseku 1 a ďalších podkladov. Priebeh hraníc pozemkov v prírode sa spravidla nezisťuje. 20. Podľa §1 ods. 7 Nariadenia SNR č. 104/1945 Sb. SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa, o tom, ktoré osoby treba považovať za osoby nemeckej či maďarskej národnosti alebo za zradcov alebo nepriateľov slovenského a českého národa a Československej republiky, či účastinné a iné spoločnosti a právnické osoby spadajú pod ustanovenia ods. 1 písm. d) alebo e), či možno pripustiť výnimky podľa ods. 3 alebo 4, ako i o tom, či sú dané podmienky a či bola zachovaná zásada slušnosti podľa ods. 3a, rozhoduje najneskôr do 30. júna 1948 konfiškačná komisia (v ďalšom texte: Komisia). 21. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb., do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých sa nachádzajú. 22. Podľa § 3 písm. c) zákona č. 138/1991 Zb., vlastníctvom obce sa nestáva nehnuteľný majetok v štátnom vlastníctve, ktorý bol ku dňu účinnosti osobitného predpisu v trvalom užívaní inej než štátnej organizácie, s výnimkou toho nehnuteľného majetku, ktorý prechádza do vlastníctva obcí podľa § 15a. 23. Podľa § 65 ods. 1 Hospodárskeho zákonníka, právo hospodárenia s národným majetkom vykonáva zásadne organizácia, ktorá je poverená úlohami, na plnenie ktorých majetok celkom alebo prevažne slúži. 24. Podľa § 4 ods. 1 veta prvá vyhlášky č. 119/1988 Zb., právo hospodárenia s vecami, ktoré sú súčasťou národného majetku, patrí tej organizácii, ktorá je poverená úlohami, na plnenie ktorých národný majetok slúži, pokiaľ nie je touto vyhláškou alebo osobitným predpisom ustanovené inak. 25. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. v konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim (ďalej len „konanie“) sa zisťujú dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim a na ich základe sa zostavuje a schvaľuje register obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len „register“). 26. Podľa § 1 ods. 5 zákona č. 180/1995 Z.z. predmetom konania sú pozemky vymedzené plošne vlastníckymi vzťahmi alebo držbou, ktoré nie sú evidované alebo sú evidované neúplne podľa osobitných predpisov v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií (ďalej len „pozemok“), ak v tomto zákone nie je ustanovené inak. 27. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 180/1995 Zz. podklady potrebné na zostavenie registra sa zisťujú z údajov poskytnutých nájomcami pozemkov, pozemkovými spoločenstvami alebo inými oprávnenými osobami, z katastrálneho operátu, štátnych archívov, z listín predložených účastníkmi konania, z výpovedí svedkov a z iných dôkazov získaných najmä pri prešetrovaní v obci. 28. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z.z. správny orgán zabezpečí zostavenie návrhu registra na základe údajov zistených podľa odseku 1 a ďalších podkladov. Priebeh hraníc pozemkov v prírode sa spravidla nezisťuje. 29. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. správny orgán uverejní návrh registra počas 30 dní na verejné nahliadnutie na obvyklom mieste v obci (jej časti) spolu s poučením o možnosti podať námietky. Komisia súčasne doručí do vlastných rúk každému účastníkovi, ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo je známe, výpis z návrhu registra týkajúci sa pozemkov, ktoré sú podľa zistených údajov v jeho vlastníctve alebo v správe spolu s poučením o možnosti podať námietky. Komisia spolu s výpisom z návrhu registra doručí účastníkovi výzvu na zaplatenie príspevku na finančné zabezpečenie konania podľa § 10 ods. 2 a 4. Neznámych vlastníkov a vlastníkov, ktorých miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe, zastupuje fond alebo správca, ak ide o lesné pozemky; komisia doručí fondu alebo správcovi výpis z návrhu registra. Ak komisia nezačne doručovať výpisy z návrhu registra do siedmich dní odo dňa uverejnenia návrhu registra, výpisy z návrhu registra doručí správny orgán. 30. Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z.z. správny orgán zašle námietky komisii do 15 dní od uplynutia lehoty uvedenej v § 7 ods. 2. Námietky posúdi komisia do 30 dní od doručenia správnym orgánom, ktorá si na tento účel vyžiada vyjadrenie toho, koho práva boli námietkou dotknuté, a svedecké výpovede osôb oboznámených s miestnymi pomermi, a svoje stanovisko zašle správnemu orgánu do 15 dní odo dňa ich prerokovania na zasadnutí komisie; ak komisia v tejto lehote stanovisko nezašle, správny orgán rozhodne aj bez stanoviska komisie. Proti rozhodnutiu o schválení registra nie je možné podať odvolanie. Obdobne sa postupuje v prípade návrhov podľa § 11 až 12. Rozhodnutie o schválení registra sa doručuje verejnou vyhláškou. 31. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. majetok obce tvoria nehnuteľné veci a hnuteľné veci vrátane finančných prostriedkov, ako aj pohľadávky a iné majetkové práva, ktoré sú vo vlastníctve obce podľa tohto zákona alebo ktoré nadobudne obec do vlastníctva prechodom z majetku Slovenskej republiky na základe tohto zákona alebo osobitného predpisu, alebo vlastnou činnosťou. 32. Podľa § 1 ods. 1 Dekrétu prezidenta republiky č. 108/1945 Zb. konfiskuje se bez náhrady - pokud se tak již nestalo - pro Československou republiku majetek nemovitý i movitý, zejména i majetková práva (jako pohledávky, cenné papíry, vklady, práva nehmotná), který ke dni faktického skončení německé a maďarské okupace byl nebo ještě jest ve vlastnictví: 1. Německé říše, Království maďarského, osob veřejného práva podle německého nebo maďarského práva, německé strany nacistické, politických stran maďarských a jiných útvarů, organisací, podniků, zařízení, osobních sdružení, fondů a účelových jmění těchto režimů nebo s nimi souvisících, jakož i jiných německých nebo maďarských osob právnických, nebo 2. osob fysických národnosti německé nebo maďarské, s výjimkou osob, které prokáží, že zůstaly věrny Československé republice, nikdy se neprovinily proti národům českému a slovenskému a buď se činně zúčastnily boje za její osvobození, nebo trpěly pod nacistickým nebo fašistickým terorem, nebo 3. osôb fyzických a právnických, ktoré vyvíjaly činnosť proti štátnej svrchovanosti, samostatnosti, celistvosti, demokraticko-republikánskej štátnej forme, bezpečnosti a obrane Československej republiky, ktoré na takú činnosť podnecovaly alebo usilovaly sa sviesť iné osoby, zámerne podporovaly akýmkoľvek spôsobom nemeckých alebo maďarských okupantov alebo ktoré v čase zvýšeného ohrozenia republiky (§ 18 dekrétu prezidenta republiky zo dňa 19. júna 1945, č. 16 Sb., o potrestaní nacistických zločincov, zradcov a ich pomáhačov a o mimoriadnych ľudových súdoch) nadržiavaly germanizácii alebo maďarizácii na území Československej republiky alebo sa chovaly nepriateľsky k Československej republike alebo k českému alebo slovenskému národu, ako i fyzických alebo právnických osôb, ktoré strpely takú činnosť u osôb, spravujúcich ich majetok alebo podnik. 33. Podľa § 1 ods. 2 Dekrétu prezidenta republiky č. 108/1945 Zb. konfiskaci podléhá rovněž veškerý majetek, který náležel v době po 29. září 1938 subjektům uvedeným v odseku 1 a byl v době rozhodné podle odstavce 1, věta první, po případě je ještě, ve vlastnictví osob, v jejichž rukou by konfiskaci nepodléhal, leč by podrobení takového majetku konfiskaci neodpovídalo zásadám slušnosti. 34. Podľa § 1 ods. 3 Dekrétu prezidenta republiky č. 108/1945 Zb. o tom, jsou-li splněny podmínky pro konfiskaci podle tohoto dekretu, rozhoduje příslušný okresní národní výbor. Rozhodnutí lze doručiti veřejnou vyhláškou, i když nejsou splněny předpoklady § 33 vládního nařízení ze dne 13. ledna 1928, č. 8 Sb., o řízení ve věcech náležejících do působnosti politických úřadů (správním řízení). Z rozhodnutí okresního národního výboru lze se odvolati k zemskému národnímu výboru (na Slovensku k příslušnému orgánu Slovenské národní rady). Ministr vnitra může způsob rozhodování podle tohoto odstavce blíže upraviti směrnicemi. 35. Podľa § 1 ods. 7 nariadenia č. 104/1945 Zb. o tom, ktoré osoby treba považovať za osoby nemeckej či maďarskej národnosti (ods. 5) alebo za zradcov alebo nepriateľov slovenského a českého národa a Československej republiky (ods. 6), či účastinné a iné spoločnosti a právnické osoby spadajú pod ustanovenia ods. 1 písm. d) alebo e), či možno pripustiť výnimky podľa ods. 3 alebo 4, ako i o tom, či sú dané podmienky a či bola zachovaná zásada slušnosti podľa ods. 3a, rozhoduje najneskôr do 30. júna 1948 konfiškačná komisia (v ďalšom texte: Komisia). 36. Podľa § 1 ods. 10 nariadenia č. 104/1945 Zb. rozhodnutím Komisie alebo Sboru povereníkov považuje sa majetok za skonfiškovaný podľa ods. 1, 2, 3 alebo 3a dňom 1. marca 1945. Proti tomuto rozhodnutiu sťažnosť na Najvyšší správny súd sa nepripúšťa. VI. Právne závery súdu 37. V danom spore mali účastníci konania odlišný názor na posúdenie listín predložených správnemu orgánu v rámci konania ROEP. Žalobca sa domnieval, že v konaní bolo jasne preukázané, že pôvodní vlastníci pozemkov spĺňali kritéria pre konfiškáciu nepriateľského majetku. Nerozporoval tvrdenie žalovaného, že následný prídel dotknutých pozemkov v prospech A. M., ktorý bol zrušený, nebol realizovaný na základe právne perfektných listín. Tvrdil ale, že z listín doručených Okresnému úradu z oslovených archívov jednoznačne vyplýva, že u pôvodného vlastníka M.Á. M. boli splnené podmienky pre konfiškáciu majetku podľa §1 ods. 1,2,3 Dekrétu prezidenta republiky č.108/1945 Sb., že v konaní bolo nepochybne ustálené, že boli splnené podmienky na konfiškáciu celého hmotného a nehmotného majetku bez ohľadu na to, kde sa nachádzal. 38. Súd zistil, že v administratívnom spise sa nachádza listina Uznesenie Národného výboru v Bratislave č. 126014-IX/1-1947 zo dňa 28.02.1947, ktorým bol konfiškovaný dom a dvor na A. Q.. Č.. XX K. I. a Uznesenie Národného výboru v Bratislave č. 126745-IX/1-1947 zo dňa 11.02.1947, ktorým bol konfiškovaný dom a dvor na ul. I.. E. Č.. X K. I.. Žiadna listina preukazujúca konfiškáciu predmetných pozemkov sa v administratívnom spise nenachádza. Naopak, Archív hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, ako aj Slovenský národný archív zhodne uviedli, že konfiškačné rozhodnutie na meno M. M. a manželka D. X.od. M., katastrálne územie Z. sa v archívoch nenachádzajú. 39. Súd preto prisvedčil SPF, že v administratívnom konaní nebola preukázaná existencia listiny - konfiškačného rozhodnutia vo vzťahu k predmetnej parcele, resp. k pôdohospodárskemu majetku pôvodných vlastníkov ako celku, vydaného príslušnou konfiškačnou komisiou, zriadenou podľa § 1 ods. 8 nariadenia č. 104/1945 Zb. V konaní bola skutočne vo vzťahu k pôvodným vlastníkom preukázaná iba konfiškácia majetku podľa § 1 ods. 4 dekrétu č. 108/1945 Zb., a to na základe Uznesenia Národného výboru v Bratislave č. 126014-IX/1-1947 zo dňa 28.02.1947, ktorým bol konfiškovaný dom a dvor na A. Q.. Č.. XX K. I. a na základe Uznesenia Národného výboru v Bratislave č. 126745-IX/1-1947 zo dňa 11.02.1947, ktorým bol konfiškovaný dom a dvor na ul. I.. E. Č.. X K. I.. 40. Majetok pôvodných vlastníkov nie je možné považovať za skonfiškovaný v celom rozsahu, t.j. aj vo vzťahu k predmetnému pozemku, ktorý mal pôdohospodársky charakter a nachádza sa v katastrálnom území Z.. Archívne listiny predložené žalobcom (Výmer o vlastníctve pôdy zo dňa 07.01.1950, Rozhodnutie Rady ÚNV v Bratislave o zrušení prídelu zo dňa 03.04.1958 a odpis Zápisnice o uvedení nehnuteľnosti do držby dňa 19.02.1949, vzťahujúce sa k pozemku parc. č. XXXX/X v prospech A. M.) by skutočne mohli len nepriamo preukázať vlastníctvo štátu s odôvodnením, že štát s predmetnou parcelou nakladal v rámci pozemkovej reformy a predpokladom prídelového konania bola, resp. mala byť jej konfiškácia. Avšak podľa § 1 ods. 10 nariadenia č. 104/1945 Zb. sa považuje majetok za skonfiškovaný až rozhodnutím Komisie alebo Sboru povereníkov. Takýto dokument sa však v administratívnom spise nenachádza. 41. Na tomto mieste súd uvádza, že ak by sa aj pripustilo vlastnícke právo štátu k predmetnej nehnuteľnosti (napriek skutočnostiam uvedeným v predchádzajúcom bode), nemohol by predmetný pozemok prejsť do vlastníctva žalobcu na základe § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. 42. Primárnou otázkou sa potom súdu v javí výklad ustanovenia § 2 ods. 1 zákona číslo 138/1991 Zb.. Žalobca totiž tvrdí, že pozemky ktoré sú predmetom tohto konania mali ako nepridelené konfiškáty prejsť do vlastníctva žalobcu. Otázka druhu pozemkov ( lesné pozemky ) a ich zverenia do správy štátneho podniku LESY SR sa súdu javí ako sekundárna. 43. V prvom rade považoval súd za potrebné zamerať sa na výklad ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. a objasniť, či pojem právo hospodárenia v sebe zahŕňa iba pojem trvalá správa, alebo ide o správu ako takú, teda nielen správu trvalú, ale aj správu dočasnú. Predpokladom prechodu poľnohospodárskych pozemkov do vlastníctva obcí je totiž vlastníctvo Slovenskej republiky a existencia práva hospodárenia, ktoré patrilo národnému výboru k rozhodnému obdobiu, t. j. k 24.11.1990. 44. V právnej teórii aj v judikatúre súdov existujú v danej súvislosti dva protichodné názory na výklad pojmu právo hospodárenia, pričom každý z účastníkov sa odvolával na tú časť judikatúry, ktorá podporuje jeho právny názor. Krajský súd sa stotožnil s argumentáciou vyslovenou v judikatúre súdov, na ktorú poukázal žalovaný (napr. rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. MCdo/55/01, MCdo/56/01, 4 Cdo/46/01, 2Cdo/115/02, 2Cdo/48/2005, rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Co/285/2013-193, rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 44/2015) a domnieva sa, že je potrebné rozlišovať medzi dočasnou správou majetku a hospodárením. 45. S poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn.4 Cdo 46/01 zo dňa 25.09.2002) možno konštatovať, že správu národného majetku národnými výbormi konštituoval zákon č. 279/1949 Z. z., ktorého ustanoveniami neboli dotknuté predpisy o majetku skonfiškovanom. Vtedajšie národné výbory nemali majetok v trvalej správe, mohol im byť zverený len do dočasnej správy podľa zákona č. 507/1950 Z. z. Do trvalej správy národných výborov mohol takýto majetok prejsť až po 01.09.1959 v zmysle vyhlášky č. 158/1959 Ú. v. V danom prípade nie je v pozemkovej knihe zápis o trvalej správe národného výboru k predmetnému majetku, ktorý by sa odvolával na § 3 vyhlášky č. 158/1959 Ú. v. 46. Inštitút práva hospodárenia s národným majetkom upravoval ku dňu 24.11.1990 Hospodársky zákonník a vyhláška č. 119/1988 Zb., ktorá v § 4 stanovila, že právo hospodárenia patrí tej organizácii, ktorá je poverená úlohami, na plnenie ktorých národný majetok slúži, pokiaľ nie je touto vyhláškou alebo osobitným predpisom ustanovené inak. Národným výborom mohlo patriť právo hospodárenia len v prípadoch uvedených v § 8 ods. 2 a § 10 ods. 1 vyhlášky č. 119/1988 Zb. Žalobca o tejto skutočnosti v správnom konaní nepredložil žiadne dôkazy. 47. Zásadný rozdiel medzi dočasnou správou majetku a hospodárením spočíva v tom, že pod dočasnou správou sa chápe iba činnosť smerujúca k ochrane a udržiavaniu zvereného majetku, zatiaľ čo pod pojmom hospodárenie sa chápe aj účelné využívanie majetku na jeho hospodársky účel, pričom toto využívanie smeruje k jeho zveľaďovaniu a zisku. Súd zastáva názor, že hospodárenie je možné iba v režime trvalej správy, za splnenia podmienky, že účel zvereného majetku je v súlade s predmetom činnosti správcu. V prípade poľnohospodárskeho majetku v dočasnej správe národného výboru preto nie sú splnené podmienky pre prechod vlastníctva ex lege do majetku obce (právny názor Krajského súdu v Bratislave v rozsudku sp. zn. 14Co/363/2012 zo dňa 27.05.2014). 48. Krajský súd je toho názoru, že vlastnícke právo žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam nemožno odvodzovať z dokladov predložených žalobcom bez preukázania ich skutočnej konfiškácie a trvalého hospodárenia národným výborom, nakoľko pre prechod vlastníctva na obec sa vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, ktorými sú vlastníctvo Slovenskej republiky k dotknutému majetku a existencia práva hospodárenia národného výboru k 24.11.1990. 49. Vzhľadom na to, že žalobca nepreukázal konfiškáciu predmetných nehnuteľností, ani nepreukázal, že by ku dňu nadobudnutia účinnosti zákona č. 138/1991 Zb. vykonával právo hospodárenia k poľnohospodárskemu majetku národný výbor, predmetné pozemky neprešli do vlastníctva obce podľa zákona č. 138/1991 Zb.. 50. K námietke žalobcu, že žalovaný neprihliadol na všetky predložené listiny, resp. predložené dokumenty nesprávne právne posúdil súd odkazuje na zákon č. 180/1995 Z. z., ktorý upravuje postup pri zostavovaní a schvaľovaní registra obnovenej evidencie pozemkov na základe dostupných údajov o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim. Tieto údaje musia v čase zostavovania registra existovať a zvyčajne sú poskytované nájomcami pozemkov, resp. inými oprávnenými osobami alebo sú získavané z katastrálneho operátu, štátnych archívov, prípadne z listín predložených účastníkmi konania. Úlohou správnych orgánov podľa zákona č.180/1995 Z. z. je teda zhromaždenie týchto listín a podľa údajov v nich obsiahnutých správne orgány zostaviť návrh príslušného registra obnovenej evidencie pozemkov. Súd z administratívneho spisu zistil, že Okresný úrad Bratislava požiadal Ministerstvo vnútra SR, Slovenský národný archív a Archív Hlavného Mesta SR Bratislavy o vyhľadanie rozhodnutí o konfiškácii nehnuteľností na meno M. M. a manželka D., rod. M.. Odpoveďou doručenou dňa 24.06.2014 mu bolo oznámené, že požadované doklady sa v archíve nenachádzajú. Spôsob, akým sa žalovaný a prvostupňový správny orgán vysporiadali s predloženými listinami považuje súd, vzhľadom na skutočnosti uvedené v predchádzajúcich bodoch, za správny. 51. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v katastri nehnuteľností bol správne vykonaný zápis vlastníckeho práva k predmetným pozemkom v prospech Slovenského pozemkového fondu. 52. Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 190 SSP zamietnuť, nakoľko preskúmavané rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom a námietky žalobcu neodôvodňovali ich zrušenie. 53. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP, § 168 SSP, § 169 SSP a účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko žalobca vo veci úspech nemal a žalovanému toto právo v systéme správneho súdnictva zásadne neprináleží a pribratému účastníkovi žiadne trovy konania v súvislosti s plnením povinností uložených mu správnym súdom nevznikli. 54. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Proti výroku o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku žaloby nemožno v zmysle § 439 ods. 2 písm. e) SSP podať kasačnú sťažnosť.