Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/67/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200460 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1015200460.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: Ľ. R., H. U.M. Č.. XXX, XXX XX Y., zastúpený: JUDr. Peter Schmidl, advokát, so sídlom Záhorácka ul. 11/A, 901 01 Malacky, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova č. 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: KM-OLVS-95/2014/OPK zo dňa 18.02.2015, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č: KM-OLVS-95/2014/OPK zo dňa 18.02.2015 z r u š u j e podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 18.03.2015 sa domáhal žalobca zrušenia rozhodnutia žalovaného číslo: KM-OLVS-95/2014/OPK vydaného dňa 18.02.2015, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu - personálneho rozkazu ministra vnútra SR číslo: 266 zo dňa 20.11.2014, vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie, ako aj priznania náhrady trov konania. I. Priebeh administratívneho konania 2. Pripojený administratívny spis žalovaného mimo iných listín obsahuje aj písomnosť Odboru inšpekčnej služby západ úradu inšpekčnej služby sekcie kontroly a inšpekčnej služby MV SR (ďalej len OISZ ÚIS SKIS MV SR) zo dňa 22.09.2014 - hlásanie - uznesenie o vznesení obvinenia adresované Úradu pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií MV SR (ďalej len ÚOÚČ MV SR), žiadosť ÚOÚČ MV SR o súčinnosť v konaní o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ, prehľad o odmenách a trestoch žalobcu, záznam dopravnej nehody z 07.10.2014 doručený ÚOÚČ MV SR, uznesenie OR PZ v Senici o začatí trestného stíhania zo dňa 11.06.2014 voči neznámemu vodičovi, v trestnej veci podané znalecké posudky č. 51/2014, č. 72/2014, ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2014/9258, zápisnice o výsluchu svedkov v trestnom konaní zo dňa 11.06.2014, 16.06.2014 a 17.06.2014, vyjadrenie spol. Škoda auto a.s., výpis z komunikácie z REDAT-u z 10.06. a 11.06.2014, úradný záznam ÚOÚČ MV SR z 13.06.2014, podnet ÚOÚČ MV SR na konanie o priestupku zo dňa 22.09.2014, začatie konania vo veci prepustenia žalobcu zo služobného pomeru - upovedomenie zo dňa 10.10.2014, vyjadrenie žalobcu k nemu z 13.10.2014 a 17.10.2014, výsluch žalobcu a osôb na zaistenie a objasnenie skutočného stavu veci prepustenia žalobcu zo služobného pomeru, návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru z 31.10.2014, uznesenie Okresnej prokuratúry Senica z 10.11.2014 o zrušení uznesenia o vznesení obvinenia voči žalobcovi, preskúmavaný personálny rozkaz, rozklad žalobcu voči nemu, stanovisko prvostupňového správneho orgánu k rozkladu z 11.12.2014 a 22.04.2015. II. Rozhodnutia správnych orgánov 3. Napadnutým rozhodnutím žalovaného číslo: KM-OLVS-95/2014/OPK zo dňa 18.02.2015 bol zamietnutý žalobcov rozklad a potvrdený personálny rozkaz ministra vnútra SR číslo: 266 zo dňa 20.11.2014, ktorým bol žalobca podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 73/1998 Z. z.) prepustený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru SR, dôvodiac tým, že dňa 10.06.2014 asi o 23:35 hod. v čase mimo výkonu služby ako vodič osobného motorového vozidla zn. Škoda Octavia ev. č. G.-XXX H. v obci Y. na ul. U. pred rodinným domom č. XXX cúval z miesta ležiaceho mimo cesty, pričom nedal prednosť v jazde motocyklu zn. Honda bez evidenčných čísel, ktoré po ulici v smere od železničnej stanice viedol G. F., ktorý po strete s vozidlom spadol na zem a utrpel zranenia s celkovou dobou liečenia 2 - 4 týždne a 7 - 10 dní mal narušený obvyklý spôsob života. Po nehode Ľ. R. spolu s otcom premiestnili obe vozidlá a asi o 02:00 hod. sa na výzvu príslušníka odd. dopravných nehôd ODI OR PZ v Senici odmietol podrobiť dychovej skúške na prítomnosť alkoholu s odôvodnením, že bol doma, dal si pivo a motorové vozidlo Škoda Octavia neviedol a odišiel z miesta dopravnej nehody nereagujúc na výzvy polície. 4. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia obsahuje stručný obsah rozkladu podaného žalobcom voči prvostupňovému rozhodnutiu - personálnemu rozkazu a opis skutkového stavu veci zisteného na základe vlastného šetrenia nadriadeného žalobcu, ktorý začal personálne konanie o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ dňa 10.10.2014 na základe hlásenia OISZ ÚIS SKIS MV SR. Následne bol opísaný obsah výpovedí vo veci vypočutých osôb - Y.. I.. C. D., T.. H.. N. N., T.. S. I., G. F., N. R., T.. V. G., uvedené odborné stanovisko Škoda Auto, a. s., s tým konštatovaním, že zo spisového materiálu bolo dostatočne zistené, že žalobca sa dopustil protiprávneho konania zakladajúceho dôvod jeho prepustenia zo služobného pomeru príslušníka PZ, ktorým bolo zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. 5. Žalovaný sa postupne vyjadril k v rozklade žalobcu vzneseným námietkam s tým, že ich nebolo možné akceptovať, služobný orgán v konaní postupoval v zmysle zákona, vychádzal z riadne zisteného skutočného stavu veci a žalobcovi bolo preukázané spáchanie protiprávneho konania zakladajúceho dôvod jeho prepustenia zo služobného pomeru príslušníka PZ. 6. K námietke o prekludovaní objektívnej lehoty na prepustenie žalobcu žalovaný uviedol, že hoci dychovú skúšku v súvislosti s vedením vozidla žalobca odmietol dňa 11.06.2014 jeho nadriadený sa o tom, že vozidlo riadil hodnoverne dozvedel až dňa 25.09.2014 z oznámenia vyšetrovateľa o vznesení obvinenia žalobcovi. Žalobca predtým tvrdil, že vozidlo v čase nehody neriadil a bolo zaparkované na parkovisku mimo cesty pred jeho rodinným domom, v ktorom sa on nachádzal. Až následným šetrením sa preukázalo, že vozidlo v čase nehody žalobca skutočne jazdil a bolo v pohybe. Všetko, čo sa udialo počas vyšetrovania pred vznesením obvinenia žalobcovi jeho nadriadený nemohol vedieť a nič na tom nemenila ani skutočnosť o odobratí zbrane žalobcovi. 7. Konanie žalobcu - odmietnutie dychovej skúšky v súvislosti s vedením motorového vozidla v čase mimo výkonu služby, pri ktorom bol účastníkom dopravnej nehody je podľa článku 1 ods. 1 písm. c) Nariadenia ministra vnútra SR číslo: 18/2008 zvlášť hrubým porušením služobnej prísahy. 8. Nebolo možné akceptovať námietku žalobcu o tom, že v čase dopravnej nehody nebol vodičom osobného motorového vozidla, nakoľko bol usvedčovaný druhým účastníkom dopravnej nehody (G. F.), ktorý ho poznal, ako aj svedkyňou N.T. R.. 9. Vyšetrovateľ poskytol nadriadenému žalobcu kópiu vyšetrovacieho spisu v súvislosti s disciplinárnym konaním za priestupok v doprave spočívajúci v premiestnení motorových vozidiel po nehode, ktorého sa dopustil žalobca. Napadnutým rozhodnutím žalobcovi nebola vyslovená vina zo spáchania trestného činu, prečinu ani priestupku, ale bolo iba rozhodnuté o nemožnosti jeho zotrvania v služobnom pomere z hľadiska konania nezlučiteľného s postavením a úlohami príslušníka Policajného zboru. Takéto rozhodnutie je nezávisle na rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní rozhodujúcich o vine a treste, preto ani zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia žalobcovi nemalo vplyv na predmetné napadnuté rozhodnutie. Prezumpcia neviny ako zásada trestného konania sa aj podľa súdnej praxe v konaní o prepustení neuplatňuje. 10. V súvislosti s hrubou nečestnosťou žalobcu bolo konštatované, že to bolo v súvislosti s tým, že po odmietnutí dychovej skúšky odišiel z miesta dopravnej nehody a nereagoval na výzvy polície, aby na mieste nehody zotrval do príchodu funkcionára OR PZ Senica. 11. Žalovaný uviedol, že zodpovednosť príslušníkov PZ je širšieho rozsahu a posudzuje sa prísnejšie, čo zodpovedá ich spoločenskému postaveniu. Požadované vlastnosti príslušníkov PZ (čestnosť, statočnosť, disciplína a pripravenosť vynaložiť svoje sily na ochranu práv a majetku občanov) sú základnými predpokladmi k výkonu služby v policajnom zbore a každý príslušník, ktorý tieto vlastnosti nemá poškodzuje dôveryhodnosť Policajného zboru. Konanie, ktorého sa dopustil žalobca bolo v príkrom rozpore s obsahom služobnej prísahy príslušníka PZ. 12. Spáchanie protiprávneho konania bolo žalobcovi zákonným spôsobom preukázané, v konaní boli použité dôkazy získané v súlade s právnymi predpismi a prvostupňové rozhodnutie spĺňalo všetky zákonné náležitosti. 13. Zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy žalobcu spočívalo v tom, že tento nebol čestný a disciplinovaný, nakoľko bol účastníkom dopravnej nehody, ktorú zavinil, bezprostredne po nehode bezdôvodne premiestnil motorové vozidlá a odmietol sa na výzvu policajta šetriaceho dopravnú nehodu podrobiť dychovej skúške na alkohol, čím zmaril jej prešetrenie. Z miesta dopravnej nehody odišiel a nereagoval na výzvy polície, aby na mieste nezotrval. Svojím konaním porušil bod 11 písm. a) časť I. rozkazu ministra vnútra SR číslo: 6/1997, ako aj dôležité povinnosti účastníka cestnej premávky uvedené v § 21 a v § 22 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 8/2009 Z. z.). Zároveň porušil aj základné povinnosti policajta uvedené v § 48 ods. 3 písm. g) a písm. h) zákona č. 73/1998 Z. z. Pri hodnotení dôkazov boli posudzované a zohľadnené aj predchádzajúce výsledky služobnej činnosti žalobcu. 14. Záverom žalovaný uviedol, že žalobca sa protiprávneho konania zakladajúceho dôvod jeho prepustenia zo služobného pomeru dopustil v noci zo dňa 10.06.2014, pričom jeho nadriadený sa o tomto konaní dozvedel najskôr dňa 25.09.2014 na základe oznámenia z OISZ ÚIS SKIS MV SR. Návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru bol ministrovi vnútra SR doručený dňa 06.11.2014 a potom lehoty na prepustenie žalobcu v zmysle § 192 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. boli dodržané. III. Žaloba 15. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie (personálny rozkaz o jeho prepustení) za nezákonné, vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, ktorý bol zároveň v rozpore s obsahom spisov, rozhodnutie pokladal za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a tiež mal za to, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 16. Napadnutému rozhodnutiu vytýkal, že sa v odôvodnení nezaoberalo podstatným obsahom jeho podaného rozkladu proti personálnemu rozkazu. Za najdôležitejšiu právnu skutočnosť vo veci považoval žalobca uplynutie subjektívnej lehoty na jeho prepustenie, s čím sa žalovaný dostatočne nevysporiadal. Žalobca považoval odôvodnenie napadnutého rozhodnutia o tom, že sa nadriadený hodnoverne dozvedel o dôvode na jeho prepustenie až dňa 25.09.2014 za zavádzajúce, nakoľko ak C.. C.. J. C., ktorý bol priamym podriadeným C.. I.. M. R. - riaditeľa ÚOÚČ a MD MV SR zasiahol tak vážnym spôsobom do výkonu jeho služobnej činnosti - odobral mu služobnú zbraň, nebolo možné, aby takúto skutočnosť neoznámil nadriadenému. Potom, ak bol dôvod na odobratie služobnej zbrane tento istý dôvod bol spôsobilý aj na jeho prepustenie. Skutočnosť, že príslušník PZ SR pod vplyvom alkoholu vedie motorové vozidlo alebo, že sa odmietne podrobiť skúške na alkohol bola v rámci Policajného zboru považovaná za mimoriadnu udalosť, ktorá sa oznamovala až nadriadenému dotknutého policajta. S touto námietkou sa v napadnutom rozhodnutí žalovaný nevysporiadal. 17. Žalobca tiež nepovažoval za pravdivé ani tvrdenie, že skutočnosť o tom, že riadil motorové vozidlo v čase dopravnej nehody sa preukázalo až šetrením inšpekcie MV SR, nakoľko v zázname z telekomunikačnej prevádzky medzi operačným dôstojníkom OR PZ Senica a policajtom ODI Senica šetriaceho predmetnú dopravnú nehodu bolo jasne uvedené, že on mal dané vozidlo riadiť a potom jeho nadriadený mal o skutkových okolnostiach veci dostatok informácií a mohol začať konanie o jeho prepustení už v mesiaci jún 2014, kedy hodnoverne zistil, že vozidlo v čase dopravnej nehody riadil a toto bolo v pohybe. 18. Žalobca považoval za rozporuplné tvrdenie v napadnutom rozhodnutí o tom, že bolo preukázané, že bol vodičom predmetného motorového vozidla v čase dopravnej nehody, a to bez ohľadu na fakt, že obvinenie vznesené voči nemu bolo dozorovým prokurátorom zrušené ako neopodstatnené aj z dôvodu dôkaznej núdze. 19. Právny záver žalovaného o tom, že prezumpcia neviny ako zásada trestného konania sa v konaní o prepustení neuplatňuje nemožno akceptovať, nakoľko bolo potrebné, aby sa správny orgán konajúci o jeho prepustení dostatočne vysporiadal s tým, či v čase kedy došlo k dopravnej nehode vôbec viedol dané vozidlo. V prípade, ak by v trestnom konaní vyšlo najavo, že on nebol vodičom, účastným na dotknutej dopravnej nehode, nastal by rozpor medzi výsledkami vyšetrovania v trestnom konaní a výsledkami šetrenia nadriadeného. 20. Záverom žalobca uviedol, že z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že žalovaný rozhodol o podanom rozklade na základe návrhu osobitnej komisie, čím došlo k porušeniu § 244 zákona č. 73/1998 Z. z. a vade správneho konania majúcej vplyv na zákonnosť rozhodnutia. IV. Vyjadrenie žalovaného 21. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 15.05.2015 a žiadal ju ako nedôvodnú zamietnuť. V úvode vyjadrenia po stručnom obsahu žalobných námietok bol opísaný zistený skutkový stav veci predchádzajúci vydaniu preskúmavaných rozhodnutí. Následne žalovaný zaujal stanovisko k žalobným námietkam. 22. K námietke o prekludovaní objektívnej lehoty na prepustenie žalobcu uviedol, že hoci dychovej skúške sa žalobca odmietol podrobiť dňa 10.06.2014, nadriadený sa hodnoverne dozvedel o tom, že vozidlo riadil až dňa 25.09.2014 z oznámenia vyšetrovateľa SKIS MV SR o vznesení obvinenia žalobcovi, ktorý predtým tvrdil, že vozidlo v čase nehody neriadil, bolo zaparkované na parkovisku mimo cesty pred jeho rodinným domom a on bol v dome, kde si dal pivo. Až šetrením sa preukázalo, že vozidlo v čase nehody skutočne riadil žalobca a toto bolo v pohybe. Na tejto skutočnosti nič nemení ani odobratie zbrane žalobcovi. 23. Konanie žalobcu - vedenie motorového vozidla v čase mimo výkonu služby a odmietnutie dychovej skúšky v súvislosti s vedením motorového vozidla, pri ktorom bol účastníkom dopravnej nehody bolo v konaní riadne preukázané. Týmto konaním žalobca naplnil dôvod prepustenia uvedený v § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z., pretože porušil služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, pričom na tom nič nemení ani to, že predmetnú nehodu nezavinil. 24. Taktiež nebolo možné akceptovať námietku žalobcu o tom, že v čase dopravnej nehody nebol vodičom osobného motorového vozidla, nakoľko bol usvedčovaný druhým účastníkom dopravnej nehody (G. F.), ktorý ho poznal, ako aj N.Í. R.. Výsluchy týchto osôb vykonal nadriadený v konaní o prepustení žalobcu zo služobného pomeru a neboli súčasťou vyšetrovacieho spisu, ktorého kópiu vyšetrovateľ poskytol nadriadenému žalobcu v súvislosti s disciplinárnym konaním za priestupok v doprave spočívajúci v premiestnení motorových vozidiel po nehode, ktorého sa dopustil žalobca. 25. Administratívne konanie sa od trestného konania odlišuje aj väčšou formálnosťou procesu a voľnejšou úpravou dokazovania. V správnom konaní možno použiť ako dôkazy aj také dôkazné prostriedky, ktoré nepostačujú svojou formou pre účely trestného konania. V konaní o prepustení môžu byť využité aj dôkazy vykonané v trestnom konaní. Prezumpcia neviny ako zásada trestného konania sa podľa názoru Najvyššieho súdu SR v konaní o prepustení neuplatňuje. 26. Napadnutým rozhodnutím žalobcovi nebola vyslovená vina zo spáchania trestného činu, prečinu ani priestupku, bolo iba rozhodnuté o nemožnosti jeho zotrvania v služobnom pomere z hľadiska konania nezlučiteľného s postavením a úlohami príslušníka Policajného zboru. Takéto rozhodnutie je nezávisle na rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní, rozhodujúcich o vine a treste, preto ani zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia žalobcovi nemalo vplyv na predmetné napadnuté rozhodnutie. V. Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie 27. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom za prítomnosti oboch procesných strán a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 28. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 29. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 30. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 31. Podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. 32. Podľa § 192 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení platnom v čase spáchania skutku o prepustení policajta z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. d) až g) možno rozhodnúť len do dvoch mesiacov odo dňa, keď nadriadený zistil dôvod prepustenia, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol; v týchto lehotách sa musí rozhodnutie o prepustení policajtovi aj doručiť. 33. Podľa § 241 ods. 1, 2, 3 zákona č. 73/1998 Z. z. rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. 34. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota. 35. V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval. 36. Podľa § 254 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. k zániku práva z dôvodu, že nebolo v ustanovenej lehote vykonané, dochádza len v prípadoch uvedených v § 57, § 58, § 185 ods. 3, § 192 ods. 5, § 245 a 246; na zánik práva sa prihliadne, aj keď sa to v konaní nenamieta. 37. Podľa § 48 ods. 3 písm. g), h) zákona č. 73/1998 Z. z. policajt je povinný g) v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor, h) dodržiavať služobnú disciplínu. 38. Podľa § 238 ods. 1-4 zákona č. 73/1998 Z. z., za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka. Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. 39. Podľa § 244 zákona č. 73/1998 Z. z. proti rozhodnutiu ministra, ak nejde o rozhodnutie o odvolaní, možno podať rozklad. O rozklade rozhoduje minister na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie; proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať. Pre rozklad a konanie o ňom platia ustanovenia o odvolaní. 40. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu v rozsahu a dôvodov vyplývajúcich z podanej žaloby. 41. Podstatnou námietkou žalobcu vo veci je posúdenie dodržania subjektívnej lehoty (v zmysle § 192 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení platnom v čase personálneho konania). V tejto súvislosti súd musí poukázať na opis skutku, kladeného za vinu žalobcovi, ktorý bol ako dôvod jeho prepustenia zo služobného pomeru príslušníka PZ vymedzený v preskúmavanom personálnom rozkaze. Išlo o celkovo tri samostatné dôvody: 1/ dňa 10.06.2014 asi o 23:35 hod. v čase mimo výkonu služby žalobca ako vodič osobného motorového vozidla zn. Škoda Octavia ev. č. G.-XXX H. v obci Y. na ul. U. pred rodinným domom č. XXX cúval z miesta ležiaceho mimo cesty, pričom nedal prednosť v jazde vodičovi motocyklu zn. Honda, 2/ žalobca spolu so svojím otcom po nehode premiestnili obe vozidlá a 3/ na výzvu príslušníka odd. dopravných nehôd ODI OR PZ v Senici sa žalobca odmietol podrobiť dychovej skúške na prítomnosť alkoholu s odôvodnením, že motorové vozidlo Škoda Octavia neviedol a odišiel z miesta dopravnej nehody nereagujúc na výzvy polície. V tejto súvislosti súd poukazuje na obsah administratívneho spisu a listín v ňom sa nachádzajúcich, pričom z uznesenia o začatí trestného stíhania vydaného dňa 11.06.2014 vyplýva, že v čase jeho vydania nebol ustálený vodič motorového vozidla Škoda Octavia. Naproti tomu z úradného záznamu OISZ ÚIS SKIS MV SR zo dňa 13.06.2014 (čl. 273-274 administratívneho spisu) vyplýva, že ako vodič motorového vozidla Škoda Octavia bol označený žalobca. Hlásenie OISZ ÚIS SKIS MV SR zo dňa 22.09.2014 o vznesení obvinenia (zo dňa 22.09.2014) voči žalobcovi ako vodičovi daného motorového vozidla bolo doručené dňa 25.09.2014 sekcií riadenia ľudských zdrojov MV SR a 26.09.2014 Úradu pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií MV SR. V administratívnom spise sa nachádzajú zápisnice z výsluchu svedkyne N. R. a poškodeného G. F. (uskutočnené 11.06.2014, resp. 17.06.2014) vykonané v prebiehajúcom trestnom konaní a z nich vyplýva, že títo už v priebehu mesiaca jún 2014 označovali žalobcu ako vodiča motorového vozidla Škoda Octavia, ktoré bolo účastné dopravnej nehody. Súd musí konštatovať, že ustálenie dôvodu pod bodom 1/ skutku kladeného za vinu žalobcovi, t. j., že bol vodičom motorového vozidla, ktoré spôsobilo dopravnú nehodu a potom, že by sa z listinných dôkazov v administratívnom spise sa nachádzajúcich nadriadený mohol hodnoverne dozvedieť, t. j. že zistil dôvod jeho prepustenia už v mesiaci jún 2014 jednoznačne nevyplýva. K vymedzeným dôvodom opísaných v napadnutom personálnom rozkaze - dôvody 2/ a 3/ skutku, pre ktoré bol žalobca prepustený, súd uvádza, že sa nadriadený musel o nich jednoznačne bezprostredne po nehode dozvedieť (v priebehu júna 2014), pričom skutočnosti o týchto skutkov nezáviseli od výsledkov prebiehajúceho trestného konania, ale boli hodnoverne zistené a ustálené bezprostredne po nehode. 42. Za porušenie ustanovení zákona č. 73/1998 Z. z. konajúcimi správnymi orgánmi súd považuje tú skutočnosť, že nadriadený žalobcu ako osoba oprávnená vydať rozhodnutie o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ postupoval v rozpore s ust. § 192 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení platnom v čase vydania preskúmavaných rozhodnutí, keď nerozhodol o prepustení žalobcu podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. v zákonnej subjektívnej dvoj mesačnej lehote plynúcej odo dňa, keď nadriadený zistil dôvod prepustenia. 43. Z obsahu administratívneho spisu, ako aj skôr uvedených skutočností vyplýva, že dva dôvody prepustenia žalobcu uvedené v personálnom rozkaze o jeho prepustení (citované v odôvodnení tohto rozsudku pod bodom 41 - body 2/ a 3/) boli už v nasledujúci deň po dopravnej nehode známe, dostatočne preukázané a v ďalšom šetrení nespochybnené (boli uvedené v uznesení o začatí trestného stíhania vydaného dňa 11.06.2014, ako aj v úradnom zázname OISZ ÚIS SKIS MV SR zo dňa 13.06.2014. Iba jeden z troch dôvodov, a to, že žalobca v čase mimo výkonu služby ako vodič osobného motorového vozidla zn. Škoda Octavia s týmto vozidlom cúval z miesta ležiaceho mimo cesty, pričom nedal prednosť v jazde vodičovi motocyklu zn. Honda, nebol hodnoverne ustálený a bol predmetom dokazovania v trestnom konaní. 44. Súd má za to, že v prípade dopravnej nehody s účasťou príslušníka PZ, kde je tento dôvodne podozrivý z jej zavinenia a zároveň sa odmietol podrobiť dychovej skúške na prítomnosť alkoholu, resp. bol podozrivý z porušenia povinnosti účastníka cestnej premávky uvedených v § 21 a v § 22 zákona č. 8/2009 Z. z. (účasť na premiestnení vozidiel účastných na dopravnej nehode pred príchodom polície) musela byť táto skutočnosť hlásená nadriadenému žalobcu, a to bezprostredne po nej, a to aj v prípade, ak na jej objasnenie bolo následne nutné uskutočniť primerané dokazovanie. Zároveň súd musí poukázať na to, že nadriadený mal niekoľko dní po nehode vedomosť o odobratí služobnej zbrane žalobcovi jeho bezprostredným nadriadeným a potom mal povinnosť zisťovať dôvod takéhoto postupu voči žalobcovi (z hľadiska vyvodenia možného disciplinárneho postihu) a nemal sa uspokojiť len s nekonkrétnou výpoveďou žalobcu k dopravnej nehode. V prípade, ak by sa účasť žalobcu na dopravnej nehode nadriadenému nehlásila, bolo jeho povinnosťou po tom, čo zistil, že bol žalobca dopravnej nehody účastný, zisťovať jej detaily a potom musel už v priebehu mesiaca jún 2014 vedieť o tom, že žalobca ako účastník dopravnej nehody odmietol sa podrobiť dychovej skúške na zistenie alkoholu a že premiestnil vozidlá po nehode, t. j. vedel o skutočnostiach kladených žalobcovi za vinu. 45. Súd pri posúdení veci musel vychádzať zo skutku kladeného žalobcovi za vinu ako celku a potom je potrebné konštatovať, že o časti skutku (dôvode prepustenia) uvedeným pod bodmi 2/ a 3/ sa musel nadriadený dozvedieť a musel ho zistiť už v priebehu mesiaca jún 2014, bezprostredne po nehode (11.06.2014) a od tohto dátumu mu začala aj plynúť dvoj mesačná prekluzívna lehota, v ktorej mal povinnosť vydať personálny rozkaz o prepustení žalobcu zo služobného pomeru a potom je namieste uzavrieť, že nadriadený nerozhodol o prepustení žalobcu zo služobného pomeru riadne a včas, čím došlo k zániku práva z dôvodu jeho nevykonania v stanovenej lehote (§ 254 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z.). 46. V ďalšom konaní bude na žalovanom, aby sa riadne vysporiadal s tým, či bolo možné postupovať voči žalobcovi v personálnom konaní aj bez hodnoverného zistenia nadriadeného o tom, že žalobca bol vodičom predmetného motorového vozidla, účastného na dopravnej nehode (z administratívneho spisu vyplýva, že sa o tom dozvedel dňa 26.09.2014), resp. či žalobcove konanie spočívajúce v odmietnutí podrobiť sa dychovej skúške na prítomnosť alkoholu a premiestnení vozidiel účastných dopravnej nehody pred príchodom polície bolo takým previnením, za ktoré bolo možné bez ďalšieho začať voči nemu personálne konanie o jeho prepustení zo služobného pomeru alebo nie a takýmto by bolo iba v spojení s uvedenými dvoma skutkami (odmietnutie podrobiť sa dychovej skúške na prítomnosť alkoholu a premiestnenie vozidiel účastných dopravnej nehody pred príchodom polície). 47. Súd uvádza, že uznesením Okresnej prokuratúry Senica z 10.11.2014, bolo zrušené uznesenie o vznesení obvinenia žalobcovi z dôvodu nedostatočných dôkazov ohľadom odmietnutia dychovej skúšky na alkohol žalobcom (prečin podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona), ako aj vznesenia obvinenia za prečin podľa § 158 Trestného zákona, t. j. zavinenia dopravnej nehody konkrétnou osobou. Nebolo však spochybnené, že vodičom motorového vozidla Škoda Octavia v čase dopravnej nehody bol žalobca, ale to, či dopravnú nehodu zavinil výlučne on. Preto záver trestného konania nemôže mať vplyv na personálne konanie v otázke vodiča motorového vozidla v čase dopravnej nehody. 48. Je pravdou, že z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného nevyplýva, že by došlo pred vydaním napadnutého rozhodnutia k zasadnutiu osobitnej komisie ministra vnútra SR a na jej základe - návrhu by bolo pristúpené k vydanie napadnutého rozhodnutia, čím síce nebol naplnený postup žalovaného v zmysle § 244 zákona č. 73/1998 Z. z., avšak podľa súdu takáto vada sama osebe nie je takého charakteru, že by mohla spôsobiť nezákonnosť tohto rozhodnutia. 49. Súd uvádza, že je nevyhnutné, aby rozhodnutie správneho orgánu spĺňalo všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti (v danom prípade vyplývajúce zo zákona č. 73/1998 Z. z. - § 241), t. j. preskúmavané rozhodnutie musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom. Zároveň rozhodnutie musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a obsahovať náležitosti určené príslušnou právnou úpravou (zákonom č. 73/1998 Z. z.), prípadne aj osobitnými právnymi predpismi. Odôvodnenie rozhodnutia musí opisovať a hodnotiť všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, primerane sa vysporiadať s návrhmi, námietkami a vyjadreniami účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. 50. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúcej porušenie ústavou garantovaného základnému práva majúcej za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia. 51. V prejednávanej veci je súd názoru, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného poskytuje dostatočný základ na jeho vecné preskúmanie. Skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe svojej zákonom povolenej voľnej úvahy, boli v rozhodnutí dostatočne odôvodnené. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplývalo, aké skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, ako žalovaný vyhodnotili vykonané dôkazy, pri použití akých právnych predpisov a k akým došiel záverom. Pre súd je rozhodujúce posúdiť, či vydané rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. V danom prípade, po zohľadnení vyššie uvedeného, súd musí konštatovať, že nezistil žalobcom namietanú nezákonnosť (nepreskúmateľnosť) napadnutého rozhodnutia. So všetkými relevantnými námietkami vznesenými žalobcom v podanom odvolaní sa žalovaný náležite zaoberal a v svojom rozhodnutí aj patrične vysporiadal. Je zrejmé, na základe akých skutočností dospel k svojmu právnemu záveru. Vzhľadom na uvedené súd považuje odôvodnenie napadnutého rozhodnutia za súladné s § 241 zákona č. 73/1998 Z. z., keďže žalovaný sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými právne významnými dôvodmi odvolania žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu. Preto vznesenej námietke nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia podľa súdu nie je možné prisvedčiť. Súd je tiež názoru, že správne orgány v dostatočnom rozsahu zistili skutkový stav, ktorý im umožnil vec náležite posúdiť a taktiež súd nezistil ani rozpor zisteného skutkového stavu vo veci s administratívnym spisom. 52. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd uznal za dôvodnú vznesenú námietku podstatného porušenia ustanovení o konaní pred správnymi orgánmi, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia a dospel k záveru, že je napadnuté rozhodnutie potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným právnym záverom súdu (§ 191 ods. 6 SSP) a bude jeho povinnosťou vo veci opätovne konať a vydať nové rozhodnutie a toto náležite odôvodniť. 53. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a vzhľadom na úspech v konaní bol žalobcovi tento nárok priznaný, pričom podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. 54. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).