Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/69/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200466 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1015200466.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Andrey Kriškovej v právnej veci žalobkyne: W.. M. Z. Y..W.., Z. M. X, XXX XX Z., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 16963-2/2015-BA zo dňa 26.01.2015, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 16963-2/2015-BA zo dňa 26.01.2015 ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č. 700-0215464014-GC04/14 zo dňa 11.06.2014 z r u š u j e podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 18.03.2015 sa domáhala žalobkyňa zrušenia rozhodnutia žalovaného číslo: 16963-2/2015-BA vydaného dňa 26.01.2015 ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu - Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava číslo: 700 - 0215464014-GC04/14 zo dňa 11.06.2014, vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a priznania náhrady trov konania. Priebeh administratívneho konania a rozhodnutia správnych orgánov. 2. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že prvostupňový správny orgán - Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava dňa 11.06.2014 vydala rozhodnutie číslo: 700 - 0215464014- GC04/14, ktorým bolo žalobkyni predpísané penále v sume 274,72 € za obdobie mesiacov január až máj 2009, vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej len poistné a príspevky) vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici. Súčasťou rozhodnutia bola príloha ozrejmujúca výpočet a celkovú výšku predpísaného penále za obdobie január až máj 2009. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že žalobkyňa ako samostatne zárobkovo činná osoba mala povinnosť odviesť poistné a príspevky za vyššie uvedené obdobie včas, čo však neučinila. 3. Voči tomuto rozhodnutiu podala v zákonnej lehote žalobkyňa odvolanie (zo dňa 04.07.2014) dôvodiac nesprávnym právnym posúdením veci, nakoľko sa na ňu vzťahuje tzv. druhý generálny pardon zakotvený v § 293bl zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 461/2003 Z. z.), keďže dlžné sumy poistného a príspevkov za mesiac marec 2009 uhradila dňa 05.05.2009, t. j. v lehote do 30.04.2010. Preto penále viažuce sa na toto dlžné poistné a príspevky sociálna poisťovňa nemala možnosť predpísať. Zároveň namietala zlé uvedenie jej adresy, na ktorú boli doručované rozhodnutia zo strany sociálnej poisťovne, čím došlo k omeškaniu s platením poistného z jej strany. 4. O podanom odvolaní žalobkyne rozhodol žalovaný dňa 26.01.2015 napadnutým rozhodnutím číslo: 16963-2/2015-BA, ktorým odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava potvrdil. Svoje rozhodnutie žalovaný odôvodnil tým, že v odvolacom konaní bolo potvrdené, že žalobkyňa ako samostatne zárobkovo činná osoba, poistné a príspevky za obdobie január až máj 2009 neodviedla včas, čím došlo k porušeniu § 143 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a § 28 ods. 1 zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 43/2004 Z. z.), preto bolo Sociálnou poisťovňou, pobočka Bratislava predpísané penále v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z. (§240 ods. 1). Uviedol, že ust. § 293bl ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa na žalobkyňu nevzťahovalo, nakoľko táto poistné a príspevky za posudzované obdobie zaplatila až po 30.04.2010 a teda až po zákonom stanovenej lehote pre uplatnenie vyššie uvedeného zákonného ustanovenia. Vyjadril názor, že pre úspešné uplatnenie tzv. generálneho pardonu bolo potrebné uhradenie poistného za celé obdobie pred 01.01.2010 v lehote do 30.04.2010, nie len za jeho časť, pričom žalobkyňa v stanovenej lehote uhradila iba časť poistného a príspevkov za mesiac marec 2009. Zároveň žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán neevidoval od žalobkyne Registračný list fyzickej osoby - zmena a ani nijaké iné oznámenie, ktorým by žalobkyňa oznamovala zmenu svojho trvalého pobytu alebo korešpondenčnej adresy pre zasielanie písomností. Zaplatenie poistného a príspevkov riadne a včas nie je možné podmieňovať zaslaním upozornenia zo strany sociálnej poisťovne a žalobkyňa bola sama zodpovedná za nedodržanie povinností, ktoré jej vyplývali priamo zo zákona. Žaloba. 5. Žalobkyňa považovala obe preskúmavané rozhodnutia za nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, a to v časti určenia penále z dôvodu rozporu so zákonom č. 461/2003 Z. z., nakoľko penále za mesiac marec 2009 nemalo byť predpísané. Druhostupňové rozhodnutie navyše pokladala za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. 6. V úvode žaloby bol opísaný priebeh konania pred správnymi orgánmi. Žalobkyňa uviedla, že z Prílohy rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu vyplývalo, že časť poistného za mesiac marec 2009 bola zaplatená dňa 05.05.2009, t. j. v lehote do 30.04.2010 ako to vyžadovalo znenie ust. § 293bl zákona č. 461/2003 Z. z. a potom penále za toto poistné nemalo byť predpísané. Vyjadrila presvedčenie, že žiadnu inú podmienku ako zaplatenie dlžného poistného do 30.04.2010 zákon č. 461/2003 Z. z. pre odpustenie penále nestanovoval. Dlžným poistným je treba rozumieť poistné za jednotlivé mesiace a nie celkovú dlžnú sumu za všetky mesiace, nakoľko poistné za každý mesiac je osobitnou pohľadávkou s osobitnou lehotou splatnosti a osobitnou lehotou pre premlčanie a celkové dlžné poistné nie je možné považovať za jednu pohľadávku, ktorá musí byť v plnej výške uhradená v zákonom stanovenej lehote - do 30.04.2010. Preto mala za zo, že pohľadávka na poistnom za mesiac marec 2009 mala byť posudzovaná osobitne od ostatných pohľadávok na poistnom a žalovaný a aj prvostupňový správny orgán mali skúmať splnenie podmienok podľa § 293bl zákona č. 461/2003 Z. z. pre každé dlžné poistné (za každý mesiac) jednotlivo. 7. Žalobkyňa tiež namietala opomenutie žalovaného v napadnutom rozhodnutí vysporiadať sa s jej argumentmi v podanom odvolaní, ktorým poukazovala na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre. Mala za to, že žalovaný v svojom rozhodnutí nedostatočne odôvodnil, na základe čoho sa domnieval, že ust. § 293bl zákona č. 461/2003 Z. z. vyžadovalo, aby bolo uhradené poistné za celé obdobie pred 1. januárom 2010, hoci takáto podmienka z textu vyššie citovaného ustanovenia nevyplývala. Taktiež žalovaný neodôvodnil, prečo nesúhlasil s jej tvrdením, že všetky pohľadávky na poistnom sú právne samostatnými pohľadávkami. Vyjadrenie žalovaného. 8. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 28.04.2015 a žiadal ju ako nedôvodnú zamietnuť, pričom zotrval na svojom rozhodnutí. Konštatoval, že žalobkyňa poistné a príspevky za sporné obdobie odviedla oneskorene a prvostupňový správny orgán jej v súlade so zákonom predpísal penále vo výške 274,72 €. 9. K vznesenej námietke o tom, že za mesiac marec 2009 žalobkyňa čiastočne splnila podmienky odpustenia, resp. nepredpísania penále v zmysle § 293bl zákona č. 461/2003 Z. z. žalovaný uviedol, že stanovené podmienky nie je možné posudzovať čiastočne vo vzťahu k jednotlivým mesiacom, čo vyplýva z podstaty tzv. „generálneho“, t. j. všeobecného pardonu. Vyjadril názor, že podmienkou odpustenia, resp. nepredpísania penále je uhradenie všetkých dlžných súm poistného a príspevkov za obdobie pred 1. januárom 2010 najneskôr do 30.04.2010. Žalobkyňa potom zákonné podmienky nesplnila, pretože poistné za mesiace január, február, apríl, máj 2009 a časť poistného a príspevkov za marec 2009 uhradila až po 30.04.2010. Poukázal na potrebu skúmania úmyslu zákonodarcu a účelu právnej normy pri výklade zákona. Cieľom zákonodarcu bolo zabezpečenie, aby povinné subjekty splnili všetky svoje záväzky voči sociálnej poisťovni. V tejto súvislosti poukázal aj na spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1830/2009 zo dňa 01.12.2009, v ktorej sa uvádza, že účelom úpravy (§ 293bl) je, aby právna úprava sa vzťahovala na penále viažuce sa na všetko dlžné poistné a príspevky, ktoré neboli zaplatené od roku 1993. Podmienkou na odpustenie penále je zaplatenie všetkého dlžného poistného a príspevkov za celé obdobie poistenia pred 01.01.2010. 10. Ohľadom argumentácie žalobkyne, ktorá poukazovala na rozsudok Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 15S/23/2013 žalovaný uviedol, že tento rozsudok nemá všeobecne záväzný charakter a vzťahoval sa na konkrétny prípad. Zároveň poukázal na viacero rozsudkov Krajského súdu v Žiline, Bratislave, Košiciach, Trenčíne ako aj Najvyššieho súdu SR, ktoré dávajú za pravdu jemu. Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie. 11. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom v súlade s § 114 SSP v neprítomnosti riadne predvolaných a neospravedlnených účastníkov a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu v medziach žaloby nebolo vydané v súlade so zákonom. 12. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 13. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 14. Podľa § 293bl ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sociálna poisťovňa nepredpíše penále alebo odpustí povinnosť zaplatiť predpísané penále, ktoré sa viaže na dlžné poistné a dlžné príspevky na starobné dôchodkové sporenie alebo podľa osobitného predpisu za obdobie pred 1. januárom 2010 zaplatené najneskôr do 30. apríla 2010. 15. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie, či preskúmavané rozhodnutia vydané žalovaným ako aj prvostupňovým správnym orgánom (Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava) boli vydané v súlade so zákonom (zákon č. 461/2003 Z. z.) vzhľadom na vznesenú námietku nesprávneho právneho posúdenia veci, resp. nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného. 16. V súvislosti so vznesenou námietkou nesprávneho právneho posúdenia veci žalovaným súd musí dať za pravdu žalobkyni v tom, že pri výklade ustanovenia § 293bl ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. možnosť predpísania penále sa viaže vždy na konkrétne dlžné poistné. V posudzovanom prípade je zrejmé z prílohy prvostupňového rozhodnutia, že penále bolo žalobkyni vyrubené za oneskorene zaplatené poistné za obdobie mesiacov január 2009 až máj 2009, pričom tiež je nespochybniteľné, že žalobkyňa časť poistného a príspevkov za mesiac marec 2009 vo výške 685,90 € zaplatila oneskorene dňa 05.05.2009. Celé dlžné poistné za mesiace január, február, apríl a ostávajúcu časť za mesiac marec 2009 (vo výške 127 €) zaplatila oneskorene dňa 06.05.2011 a za mesiac máj 2009 - zaplatila dňa 08.11.2013, t. j. až po termíne stanovenom v § 293bl ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Súd je toho názoru, že zo znenia vyššie uvedeného ustanovenia § 293bl ods. 1 jednoznačne vyplýva pre žalovaného možnosť predpísania penále iba pre dotknuté dlžné poistné a dlžné príspevky na starobné dôchodkové sporenie alebo podľa osobitného predpisu, ktoré vzniklo za obdobie pred 1. januárom 2010 a nebolo zaplatené najneskôr do 30. apríla 2010. Oneskorene zaplatené poistné za mesiac marec 2009, vo výške 685,90 €, z ktorého bolo žalovaným predpísané penále žalobkyňa však zaplatila v lehote do 30.04.2010. Zákon nedáva možnosť žalovanému postihovať (sankciami predpísania penále) povinné subjekty za mesiac, v ktorom poistné a príspevky uhradili do 30.04.2010 z dôvodu, že neuhradili poistné za iné obdobia včas, t. j. v lehote do 30.04.2010. 17. Súd považuje za potrebné k argumentácií žalovaného uviesť, že jeho poňatie výkladu ustanovenia § 293bl ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., a to, že by odpustenie penále viažúce sa na oneskorene zaplatenie určitého poistného a príspevkov bolo podmienené uhradením všetkého poistného a príspevkov nevyplýva ani zo spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/2009 zo dňa 01.12.2009. Podľa súdu nie je možné vyššie uvedené ustanovenie vykladať tak, že zo zaplateného poistného a príspevkov v lehote do 30.04.2010 má možnosť sociálna poisťovňa penále vyrúbiť, ak poistné a príspevky za iné obdobie v stanovenej lehote uhradené nebolo. Úmyslom zákonodarcu vyjadrenom v úprave § 293bl ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa názoru súdu nebolo to, aby muselo v prípade povinných subjektov dôjsť k splneniu všetkých ich záväzkov voči sociálnej poisťovni, ale to, aby došlo k splneniu záväzkov viažucich sa len na konkrétne obdobie a potom tieto uhradené záväzky nepodliehali sankcií možnosti vyrúbenia penále. „Generálny pardón“ je všeobecný, pretože sa týka všetkých subjektov spĺňajúcich kritéria vymedzené v ust. § 293bl ods. 1. 18. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či náležite zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti, t. j. musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom. Musí vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania (§ 46 a § 47 Správneho poriadku) ako aj osobitnými právnymi predpismi (v danom prípade zákon č. 461/2003 Z. z.). Odôvodnenie rozhodnutia musí opisovať a hodnotiť všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, primerane sa vysporiadať s návrhmi, námietkami a vyjadrenia účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základnému práva majúcu za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia. 19. Ohľadom vznesenej námietky nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorý sa v ňom mal nedostatočne vysporiadať s odvolacou námietkou žalobkyne (právne posúdenia ust. § 293bl ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.) súd uvádza, že podľa jeho názoru sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí s predmetnou námietkou vysporiadal v dostatočnom rozsahu. Z obsahu odôvodnenie rozhodnutia je zrejmé, prečo nepovažoval postup v zmysle tohto ustanovenia v prípade žalobkyne za možný, čo stručným spôsobom ozrejmil. Odôvodnenie danej námietky bolo síce v minimálne, ale za to v rozsahu umožňujúcom napadnuté rozhodnutie podrobiť súdnemu prieskumu. Žalovaný taktiež zodpovedajúco reagoval na vznesené námietky žalobkyne ohľadom zmeny jej adresy. Súd musí konštatovať, že napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky náležitosti, ktoré zákon (Správny poriadok) vyžaduje pre perfektné rozhodnutie správneho orgánu a potom vznesenej námietke jeho nepreskúmateľnosti nemohol prisvedčiť. 20. Vzhľadom na vyššie uvedené súd konštatuje, že rozhodnutie žalovaného v časti, ktorou bolo žalobkyni vyrubené penále za nezaplatené poistné a príspevky za mesiac marec 2009 nie je v súlade so zákonom, nakoľko tento vec nesprávne právne posúdil, keď vyrubil žalobkyni penále aj z tej časti poistného a príspevkov za mesiac marec 2009, ktoré žalobkyňa v zákonom (§ 293bl ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.) stanovenej lehote do 30.04.2010 uhradila (vo výške 685,90 € dňa 05.05.2009). 21. Nakoľko súd uznal za dôvodnú vznesenú námietku nesprávneho právneho posúdenia veci na základe zistených skutočností dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným právnym záverom súdu (§ 191 ods. 6 SSP) a bude jeho povinnosťou vo veci konať v intenciách tohto rozhodnutia a vydať nové rozhodnutie. 22. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a vzhľadom na úspech v konaní bol žalobkyni tento nárok priznaný, pričom podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. 23. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).