Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Scud/9/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200671 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milota Tóthová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1015200671.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave samosudkyňou JUDr. Milotou Tóthovou v právnej veci navrhovateľa K. Š.D., I. K. X, G. J., Č. X. proti odporkyni Sociálnej poisťovni ústredie, Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava o starobný dôchodok takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 9. decembra 2014 potvrdzuje. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 9. decembra 2014 odporkyňa žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok na dobu výkonu služobného pomeru zaradenú do kategórie funkcií zamietla podľa § 65, § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z.z. a podľa § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Rozhodla tak s poukazom ustanovenie § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, § 21 ods. 1, § 132 a § 174 ods. 1 a 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších prepisov s odôvodnením, že podľa potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v Bratislave zo dňa 2. októbra 2014 č. SPOU-OSZ-43.029-15/2014-VZ navrhovateľovi bol priznaný výsluhový príspevok od 1. februára 1993 podľa § 119 a § 120 zákona č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a na vznik nároku na výsluhový príspevok a jeho výšku bola zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 3. októbra 1972 do 27. septembra 1974 v I. kategórii funkcií a doba trvania služobného pomeru v Policajnom zbore od 31. marca 1976 do 31. augusta 1986 v I. kategórii funkcií a od 1. apríla 1990 do 31. januára 1993 v I. kategórii funkcií. Na základe uvedeného a v zmysle právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bol posúdený nárok navrhovateľa na starobný dôchodok k 21. septembru 2014. S poukazom na ustanovenie § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov uviedla, že nakoľko navrhovateľ v zamestnaní zaradenom do I. kategórie funkcií získal 15 rokov a 93 dní a nebol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov § 12 ods. 3 písm. d) a e) nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi podľa uvedených podmienok nevznikol a súčasne navrhovateľ nespĺňa ani podmienku vzniku nároku na starobný dôchodok podľa ustanovenia § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, nakoľko zamestnanie zaradené do I. alebo II. kategórie funkcií netrvalo k 31. decembru 1999. Navrhovateľ podmienku nároku na starobný dôchodok podľa právnych predpisov Slovenskej republiky splní 21. septembra 2014, t.j. dovŕšením 62 rokov veku. Navrhovateľ návrhom zo dňa 29.1.2015 žiadal preskúmať toto rozhodnutie a poukazoval na to, že dôchodkový vek dosiahol dňa 21.9.2014, ustanovenie § 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. nebráni vzniku nároku na starobný dôchodok ozbrojených síl, ktorý už dosiahol dôchodkový vek podľa § 274 ods. 1 a získal k tomuto dňu akúkoľvek hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme. Ďalej poukazoval na to, že priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby policajta nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení. Uviedol, že zamestnávatelia za vojakov do 30.4.1988 a za ostatných príslušníkov ozbrojených bezpečnostných a záchranných zborov do 30.6.2002 odvádzali odvody na dôchodkové poistenie do Sociálnej poisťovne, z čoho vyplýva, že vojaci do 30.4.1998 a ostatní príslušníci ozbrojených bezpečnostných a záchranných zborov do 30.6.2002 boli poistení vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. Záverom uviedol, že u Ministerstva vnútra Slovenskej republiky má odpracovanú dobu v II. a III. pracovnej kategórii v civile, o čom podklady odovzdal v júni 2014. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení zo dňa 26.10.2015 uviedol, že splnil podmienky nároku na starobný dôchodok dovŕšením 63 rokov veku a zotrval na námietkach uvedených v jeho návrhu a zároveň doložil písomné doklady. Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 20.4.2015 a 24.2.2016 uviedla, že podmienky nároku na starobný dôchodok upravuje ustanovenie § 65 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z.z., podľa ktorého dôchodkový vek je 62 rokov veku, ak zákon neustanovuje inak, pričom podľa § 274 ods. 1 zákona, podľa nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023. Poukázala na to, že dôchodkový vek navrhovateľa bol posúdený s prihliadnutím na ustanovenie § 21 ods. 1, § 132, § 174 ods. 1 a 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a uviedla, že z potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v Bratislave zo dňa 2. októbra 2014 č. SPOU- OSZ-43.029-15/2014-VZ vyplýva, že navrhovateľovi bol priznaný výsluhový príspevok od 1. februára 1993 podľa § 119 a § 120 zákona č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a na vznik nároku na výsluhový príspevok a pre jeho výšku bola zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 3. októbra 1972 do 27. septembra 1974 v I. kategórii funkcií a doba trvania služobného pomeru v Policajnom zbore od 31. marca 1976 do 31. augusta 1986 v I. kategórii funkcií a od 1. apríla 1990 do 31. januára 1993 v I. kategórii funkcií. Zdôraznila, že na základe uvedeného a v zmysle právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bol posúdený nárok navrhovateľa na starobný dôchodok k 21. septembru 2014. S poukazom na ustanovenie § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov uviedla, že nakoľko navrhovateľ v zamestnaní zaradenom do I. kategórie funkcií získal 15 rokov a 93 dní a nebol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov § 12 ods. 3 písm. d) a e) nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi podľa uvedených podmienok nevznikol. Poukázala ďalej na to, že navrhovateľ súčasne nespĺňa ani podmienku vzniku nároku na starobný dôchodok podľa ustanovenia § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, nakoľko zamestnanie zaradené do I. alebo II. kategórie funkcií netrvalo k 31. decembru 1999. Navrhovateľ podmienku nároku na starobný dôchodok podľa právnych predpisov Slovenskej republiky splní 21. septembra 2014, t.j. dovŕšením 62 rokov veku. K predloženým dokladom zo strany navrhovateľa uviedla, že dobu zamestnania za roky 1971-1972 má navrhovateľ zhodnotené v celom rozsahu, t.j. 365 a 366 dní, dobu zamestnania za roky 1974 až do 30. marca 1976 má zhodnotené v celom rozsahu a od 31. marca 1976 do 31. decembra 1976 v I. pracovnej kategórii, čo vyplýva aj z osobného listu dôchodkového poistenia, pripojeného k napadnutému rozhodnutiu číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 9. decembra 2014. Ďalej poukázala na to, že navrhovateľ má zhodnotenú dobu zamestnania aj od 9. septembra 1986 do 31. decembra 1986 a uvedenú v osobnom listu dôchodkového poistenia. Obdobie od 1. septembra 1986 do 8. septembra 1986 navrhovateľ nepreukázal. Poukázala na to, že namietané obdobie od 11. septembra 1989 do 31. marca 1990, ktoré navrhovateľ preukazoval fotokópiou strán z občianskeho preukazu, mu bolo zhodnotené v celom rozsahu, taktiež obdobie od 1. apríla 1990 do 31. januára 1993 je zhodnotené v celom rozsahu, čo vyplýva z osobného listu dôchodkového poistenia pripojeného k napadnutému rozhodnutiu. Poukázala ďalej na to, že predložený výpis o dobách zamestnania evidovaných na účely dôchodkového poistenia nie je rozhodnutím o dôchodkovej dávke a nepodlieha preskúmavaciemu konaniu podľa § 244 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku. Záverom k tvrdeniu navrhovateľa, že splnil podmienky nároku na starobný dôchodok dovŕšením 63 rokov veku uviedla, že podmienku nároku na starobný dôchodok podľa právnych predpisov Slovenskej republiky navrhovateľ splní 21. septembra 2014, t.j. dovŕšením 62 rokov veku. Napadnuté rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 9. decembra 2014 žiadala ako vecne správne potvrdiť. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 250l a nasl. O.s.p., prejednal návrh navrhovateľa a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s dávkovým spisom odporkyne číslo XXX XXX XXXX X, dôchodkovým spisom navrhovateľa vedeným na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky, sekcia personálnych a sociálnych činností a osobný úrad, odbor sociálneho zabezpečenia Bratislava a spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav. Navrhovateľ žiadosťou spísanou dňa 11.6.2014, ktorá odporkyni došla dňa 10.9.2014 požiadal odporkyňu o priznanie starobného dôchodku od vzniku nároku. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 9. decembra 2014 odporkyňa žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok na dobu výkonu služobného pomeru zaradenú do kategórie funkcií zamietla podľa § 65, § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z.z. a podľa § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov s poukazom ustanovenie § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, § 21 ods. 1, § 132 a § 174 ods. 1 a 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších prepisov. Navrhovateľ sa na pojednávanie dňa 11.10.2017 napriek riadnemu predvolaniu nedostavil, svoju neúčasť na ňom ospravedlnil a súhlasil, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti, a preto súd podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) vec prejednal v jeho neprítomnosti. Zástupkyňa odporkyne sa v plnom rozsahu pridŕžala písomného vyjadrenia zo dňa 20.4.2015 a 24.2.2016 a napadnuté rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 9. decembra 2014 žiadala ako vecne správne potvrdiť. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z.z. poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Podľa § 65 ods. 2 cit. zákona dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach, b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e), c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h), d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až l), alebo e) 60 rokov. Podľa § 14 ods. 4 cit. zákona ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h). Podľa § 174 ods. 1 cit. zákona občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií, b) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií, c) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v službe II. kategórie funkcií, alebo d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až l) alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií. Podľa § 174 ods. 2 cit. zákona podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb. Podľa 12 ods. 3 cit. písm. d) a e) cit. zákona rozhodným obdobím je obdobie desiatich po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov pred rokom, v ktorom bol občan uvoľnený v súvislosti s uskutočňovaním racionalizačných a organizačných opatrení uvedených vo vykonávacom predpise, ak občan požiadal, aby sa prihliadlo na toto rozhodné obdobie, alebo v ktorom bol občan prevedený alebo uvoľnený zo zamestnania uvedeného v § 14 ods. 2 písm. a) a b) preto, že natrvalo stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav spôsobilosť ďalej vykonávať doterajšiu prácu alebo ju nesmel vykonávať pre ochorenie na chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou alebo pre dosiahnutie najvyššej prípustnej expozície, ak občan požiadal, aby sa prihliadlo na toto rozhodné obdobie. V preskúmavanej veci súd zistil, že navrhovateľ 21.9.1952 žiadosťou spísanou dňa 11.6.2014, ktorá odporkyni došla dňa 10.9.2014 požiadal odporkyňu o priznanie starobného dôchodku od vzniku nároku. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 9. decembra 2014 odporkyňa žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok na dobu výkonu služobného pomeru zaradenú do kategórie funkcií zamietla podľa § 65, § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z.z. a podľa § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov s poukazom ustanovenie § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, § 21 ods. 1, § 132 a § 174 ods. 1 a 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších prepisov s odôvodnením, že podľa potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v Bratislave zo dňa 2. októbra 2014 č. SPOU- OSZ-43.029-15/2014-VZ navrhovateľovi bol priznaný výsluhový príspevok od 1. februára 1993 podľa § 119 a § 120 zákona č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a na vznik nároku na výsluhový príspevok a jeho výšku bola zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 3. októbra 1972 do 27. septembra 1974 v I. kategórii funkcií a doba trvania služobného pomeru v Policajnom zbore od 31. marca 1976 do 31. augusta 1986 v I. kategórii funkcií a od 1. apríla 1990 do 31. januára 1993 v I. kategórii funkcií. Na základe uvedeného a v zmysle právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bol posúdený nárok navrhovateľa na starobný dôchodok k 21. septembru 2014. S poukazom na ustanovenie § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov uviedla, že nakoľko navrhovateľ v zamestnaní zaradenom do I. kategórie funkcií získal 15 rokov a 93 dní a nebol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov § 12 ods. 3 písm. d) a e) nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi podľa uvedených podmienok nevznikol a súčasne navrhovateľ nespĺňa ani podmienku vzniku nároku na starobný dôchodok podľa ustanovenia § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, nakoľko zamestnanie zaradené do I. alebo II. kategórie funkcií netrvalo k 31. decembru 1999. Navrhovateľ podmienku nároku na starobný dôchodok podľa právnych predpisov Slovenskej republiky splní 21. septembra 2014, t.j. dovŕšením 62 rokov veku. Z dávkového spisu navrhovateľa vedeného na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky, sekcia personálnych a sociálnych činností a osobný úrad, odbor sociálneho zabezpečenia Bratislava súd zistil, že súd zistil, že navrhovateľ bol kádrovým rozkazom náčelníka správy Zboru národnej bezpečnosti hlavného mesta Bratislavy a Západoslovenského kraja číslo 1038 zo dňa 13.12.1985 uvoľnený podľa § 99 ods. 1 zákona č. 100/1970 Zb. zo služobného pomeru príslušníka Zboru národnej bezpečnosti a služobný pomer skočil dňom 31. augusta 1986. Rozkazom vo veciach personálnych veliteľa okresného veliteľstva policajného zboru Nové Zámky číslo 4 zo dňa 15. januára 1993 bol navrhovateľ uvoľnený podľa § 109 ods. 1 zákona č. 410/1991 Zb. zo služobného pomeru príslušníka Policajného Zboru Slovenskej republiky a služobný pomer skončil dňom 31. januára 1993. Podľa rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sekcia riadenia ľudských zdrojov odbor sociálneho zabezpečenia Bratislava Č.p.: SRLZ-43.029-4/SZ-2009 zo dňa 10.9.2009 podľa § 119 ods. 1, § 120, § 148 ods. 2, § 150 ods. 2 zákona č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru v znení neskorších predpisov a podľa §§ 124 ods. 3 písm. a), 105 ods. 4 a 107 ods. 1 zákona č. 328/202 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov navrhovateľovi patrí od 27.7.2006 výplata výsluhového dôchodku v sume 5 421,- Sk mesačne. V odôvodnení predmetného rozhodnutia je okrem iného uvedené, že z podkladových materiálov o dobe trvania služobného pomeru navrhovateľa, ktoré si Ministerstvo vnútra zadovážilo, bolo zistené, že navrhovateľ vykonával službu viac ako 15 rokov a ku dňu skončenia služobného pomeru (31.1.1993) splnil podmienky nároku na príspevok za službu podľa § 119 a § 120 zákona č. 410/1991 Zb., o ktorý však nepožiadal. Táto skutočnosť bola navrhovateľovi oznámená listom č.p.: SRLZ-43.029-2/SZ-2009 zo dňa 20.7.2009 a vzhľadom na to, že právo na príspevok za službu sa nepremlčuje, bolo navrhovateľovi zároveň v prílohe tohto listu zaslané tlačivo „Žiadosť o príspevok za službu podľa zákona č. 410/1991 Zb. v znení neskorších predpisov“ s tým, že má možnosť uplatniť si naň nárok. Navrhovateľ túto možnosť využil a podaním uvedenej žiadosti na pošte Hrochův Týnec dňa 27.7.2009 si uplatnil nárok na príspevok za službu. Zároveň v tomto rozhodnutí je uvedené, že navrhovateľ základnú vojenskú službu vykonával od 3.10.1972 do 27.9.1974 a v služobnom pomere príslušníka Policajného zboru bol od 31.3.1976 do 31.8.1986 a od 1.4.1990 do 31.1.1993, kedy bol rozkazom vo veciach personálnych veliteľa okresného veliteľstva policajného zboru Nové Zámky číslo 4 zo dňa 15. januára 1993 zo služobného pomeru uvoľnený podľa § 109 ods. 1 zákona č. 410/1991 Zb. Jeho služobný pomer, vrátane výkonu základnej vojenskej služby trval 15 rokov, dva mesiace a 25 dní. Z potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sekcia personálnych a sociálnych činností a osobný úradu, odbor sociálneho zabezpečenia Bratislava zo dňa 2. októbra 2014 č. SPOU-OSZ-43.029-15/2014-VZ vyplýva, že navrhovateľovi bol priznaný od 1.2.1993 podľa § 119 a § 120 zákona č. 410/1991 Zb. príspevok za službu, ktorý sa od 1.7.2002 považuje za výsluhový dôchodok s nárokom na výplatu od 27.7.2006. Služobný pomer bol ukončený z iného dôvodu - uvoľnenie. Na určenie sumy priznanej dávky bola zhodnotená doba služobného pomeru v rozsahu 15 rokov a 93 dní. Doba služobného pomeru zaradená do I. a II. kategórie funkcií bola získaná nasledovne: od 3.10.1972 do 27.9.1974 v I. kategórii funkcií základná vojenská služba, od 31.3.1976 do 31.8. 1986 v I. kategórii funkcií služobný pomer v Policajnom zbore a od 1.4.1990 do 31.1.1993 v I. kategórii funkcií služobný pomer v Policajnom zbore. V preskúmavanej veci súd mal za preukázané, že navrhovateľovi bol priznaný príspevok za službu od 1.2.1993 podľa § 119 a § 120 zákona č. 410/1991 Zb., ktorý sa od 1.7.2002 považuje za výsluhový dôchodok s nárokom na výplatu od 27.7.2006, pričom pre priznanie výsluhového príspevku a jeho výšku bola zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 3.10.1972 do 27.9.1974 v I. kategórii funkcií a doba služobného pomeru v Policajnom zbore od 31.3.1976 do 31.8. 1986 v I. kategórii funkcií a doba služobného pomeru v Policajnom zbore od 1.4.1990 do 31.1.1993 v I. kategórii funkcií. Služobný pomer navrhovateľa celkove trval 15 rokov a 93 dní. Je taktiež preukázané, že navrhovateľ bol uvoľnený zo služobného pomeru príslušníka ZNB podľa § 109 ods. 1 zákona č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky podľa ktorého policajt musí byť uvoľnený zo služobného pomeru, ak o to požiada. Žiadosť musí byť písomná a doručená služobnému orgánu, inak je neplatná. Navrhovateľ teda jednoznačne nebol zo služobného pomeru prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a zamestnanie vo zvýhodnenej pracovnej kategórii ukončil dňa 31.1.1993. Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedeného v rozsudku č. 9 So/138/2011 zo dňa 22. augusta 2011 sa starobný dôchodok poistenca, ktorému bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému, môže krátiť, a to primerane k počtu skončených rokov doby trvania služby, rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku. Sumu starobného dôchodku je potrebné určiť v súlade s článkom a 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach. Pri určení sumy starobného dôchodku v súlade s vyššieuvedeným rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bolo preto potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na účely výsluhového dôchodku a až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku je možné sumu starobného dôchodku krátiť o sumu dôchodku za službu. Navrhovateľ v zamestnaní I. kategórii funkcií, ktoré sa podľa § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov hodnotí ako zamestnanie v I. pracovnej kategórii získal 15 rokov a 93 dní. Súd konštatuje, že odporkyňa správne postupovala, keď posúdila nárok na starobný dôchodok pri skúmaní nároku na starobný dôchodok podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov na účely zníženia dôchodkového veku. Nakoľko navrhovateľ v zamestnaní zaradenom do I. kategórie funkcií získal 15 rokov a 93 dní, nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok podľa § 21 ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Zároveň však navrhovateľ nesplnil ani podmienky nároku na starobný dôchodok ani podľa § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, t.j. od 55 rokov veku, pretože nebol zo zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Predpokladom skoršieho vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 174 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení od dovŕšenia veku 56 až 59 rokov je nielen splnenie podmienky získania zamestnania zaradeného do I. pracovnej kategórie uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h), resp. v službe I. kategórie funkcií v stanovenom rozsahu ale taktiež podľa § 174 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení aj splnenie podmienky, že takéto zamestnanie trvalo k 31.12.1999. Navrhovateľ však súčasne nesplnil podmienku vzniku nároku na starobný dôchodok podľa ustanovenia § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, nakoľko zamestnanie zaradené do I. kategórie funkcií netrvalo k 31. decembru 1999, a preto nárok na starobný dôchodok nebolo možné posúdiť v súlade s § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Súd konštatuje, že navrhovateľovi za týchto skutočností nie je možné sumu starobného dôchodku určiť v súlade s článkom a 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach a starobný dôchodok navrhovateľa, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok krátiť primerane k počtu skončených rokov doby trvania služby, rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku. Súd konštatuje, že odporkyňa správne postupovala, keď zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok , nakoľko u navrhovateľa by bola splnená podmienka na vznik nároku na starobný dôchodok iba v prípade, že by bol zamestnaný v I. pracovnej kategórii alebo v I. alebo II. kategórii funkcií, ktoré by trvali k 31. decembru 1999, v dôsledku čoho by u neho vznikol nárok na zníženie dôchodkového veku. Navrhovateľ však nesporne túto podmienku nesplnil. Navrhovateľovi bola doba zamestnania a výška zárobkov hodnotená podľa evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia o dobe zamestnania a zárobku, ktoré sú vystavované zamestnávateľskou organizáciou a táto organizácia zodpovedá za správnosť evidenčných podkladov. Evidenčné listy dôchodkového zabezpečenia (poistenia) sú podkladom pre odporkyňu pre hodnotenie doby zamestnania a zárobku. Ako vyplýva z osobného listu dôchodkového poistenia, ktorý je nedeliteľnou súčasťou napadnutého rozhodnutia číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 9. decembra 2014 navrhovateľovi bola doba zamestnania za roky 1971 a 1972 zhodnotená v celom rozsahu, t.j. 365 a 366 dní, doba zamestnania za roky 1974 až do 30. marca 1976 bola zhodnotená v celom rozsahu, doba zamestnania od 31. marca 1976 do 31. decembra 1976 bola zhodnotená v I. pracovnej kategórii, doba zamestnania od 9. septembra 1986 do 31. decembra 1986 bola zhodnotená, doba zamestnania od 11. septembra 1989 do 31. marca 1990 bola zhodnotená v celom rozsahu a doba zamestnania od 1. apríla 1990 do 31. januára 1993 bola zhodnotená v celom rozsahu. Navrhovateľ obdobie od 1. septembra 1986 do 8. septembra 1986 nepreukázal. Súd z tohto dôvodu na námietku navrhovateľa ohľadom namietanej nezohľadnenej doby neprihliadol. Podľa § § 244 ods. 1 a 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, pričom rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že rozhodnutím správneho orgánu je každé rozhodnutie, ktorým sa zakladajú, menia, rušia alebo môžu byť priamo dotknuté práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb. Podľa § 250l ods. 1 Os.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. V tejto súvislosti súd ďalej upozorňuje na to, že v konaní o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu vo veci dôchodkového poistenia sa jedná jednoznačne o nesporové konanie, ktoré je upravené v tretej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, pričom konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia nároku na starobný dôchodok navrhovateľa je konaním o opravnom prostriedku proti neprávoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu, v ktorom sa súd môže zaoberať len posúdením zákonnosti toho rozhodnutia odporkyne, proti ktorým podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok a ktoré tak označil za predmet preskúmania a inými nárokmi ako bolo riešené napadnutým rozhodnutím sa zaoberať nemôže. Vzhľadom na uvedené je nesporné, že predložený výpis o dobách zamestnania evidovaných na účely dôchodkového poistenia nie je rozhodnutím o dôchodkovej dávke a jednoznačne nepodlieha preskúmavaciemu konaniu podľa § 244 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku, a preto súd tento doklad nepreskúmal. Súd ohľadom vyjadrenia sa navrhovateľa, že splnil podmienky nároku na starobný dôchodok dovŕšením 63 rokov veku poukazuje na to, že podľa ustanovenia § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak, z čoho je nesporné, že podmienku nároku na starobný dôchodok navrhovateľ splní 21. septembra 2014, t.j. dovŕšením 62 rokov veku a nie dovŕšením 63 rokov veku. Vzhľadom na vyššie uvedené súd napadnuté rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 9. decembra 2014 podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľ nebol v konaní úspešný, a preto mu súd trovy konania nepriznal a odporkyni trovy konania neprislúchajú. V danom prípade súd postupoval podľa ustanovenia § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, podľa ktorého konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. /§ 205 ods.1 O.s.p./