Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/97/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200685 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1015200685.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Štúrova 2, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom v Bratislave, Špitálska 8, za účasti: K. J., narodená X.X.XXXX, bytom v U. nad H., Dr. S. XXX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOPHN/ BEZ/2013/698 zo dňa 6.2.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 8P/140/98-8 zo dňa 14.10.1998 bola maloletá A. C., narodená XX.X.XXXX, zverená do osobnej starostlivosti jej matky K. J. (ďalšia účastníčka v tomto konaní) s tým, že otec K. C. bol povinný prispievať na jej výživu sumou 300,- Sk mesačne. Následným rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 10P/80/06-29 zo dňa 2.6.2006, právoplatným dňa 30.6.2006, súd K. C. uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej dcéry vo výške 30% zo sumy životného minima, t.j. 26,- € mesačne s účinnosťou od 1.6.2006. K. C. neplnil vyživovaciu povinnosť uloženú mu citovaným rozsudkom, preto matka K. J. dňa 10.1.2012 požiadala Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Štiavnici, pracovisko Žiar nad Hronom (ďalej aj len úrad práce) o náhradné výživné, ktoré jej bolo pre dcéru Danielu Šarköziovú priznané rozhodnutím č. D/241-2012/11371/1 zo dňa 24.1.2012 v sume 26,- € mesačne od 1.10.2011. X. Mária J. úradu práce oznámila, že povinný K. C. jej v júli 2012 zaplatil výživné v sume 234,- €; výživné zaplatil za obdobie od 1.10.2011 do 31.12.2011 a za obdobie od 1.2.2012 do 29.2.2012. Náhradné výživné na maloletú dcéru jej bolo poskytované v obdobiach október 2011, november 2011, december 2011, január 2012, marec 2012, apríl 2012 a máj 2012 (za mesiace január 2012, marec 2012 až máj 2012 už bolo vydané rozhodnutie o povinnosti K. J. vrátiť vyplatené náhradné výživné, ktoré nie je predmetom tohto konania pred správnym súdom). 3. Žalovaný rozhodnutím č. UPS/US1/SSVOPHN/BEZ/2013/698 zo dňa 6.2.2013 zamietol odvolanie K. J. a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Štiavnici, pracovisko Žiar nad Hronom, č. D/2012/11371/11 zo dňa 13.11.2012, ktorým uložil K. J. povinnosť vrátiť vyplatené náhradné výživné spolu v sume 104,- € za obdobie od 1.10.2011 do 30.11.2011 v sume 52,- €, za obdobie od 1.12.2011 do 31.12.2011 a za obdobie od 1.2.2012 do 29.2.2012 v sume 52,- €, do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Poukázal na § 10 ods. 1 zákona č. 201/2008 Z.z. o náhradnom výživnom a o zmene a doplnení zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 615/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 201/2008 Z.z.) s tým, že uhradením zameškaného výživného nastala zmena skutočností rozhodujúcich na vyplácanie náhradného výživného za uvedené obdobie, za ktoré jej ho úrad práce už vyplatil. Preto ďalšej účastníčke vznikla povinnosť vrátiť už vyplatené náhradné výživné podľa § 10 ods. 1 zákona č. 201/2008 Z.z. 4. Proti rozhodnutiu žalovaného č. UPS/US1/SSVOPHN/BEZ/2013/698 zo dňa 6.2.2013 podal žalobca protest č. VI/3 Gd 296/14/1000-1 zo dňa 19.12.2014, ktorému Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR nevyhovelo (rozhodnutie č. 6796/2015-M_OŠPSSRP zo dňa 19.2.2015). Ministerstvo uviedlo, že poberateľ náhradného výživného je povinný vrátiť náhradné výživné, ak sa vyplatilo neprávom alebo vo vyššej sume alebo ak sa dodatočne zistí, že zanikol nárok na náhradné výživné alebo nastala zmena skutočností rozhodujúcich na jeho vyplácanie alebo na určenie jeho výšky za obdobie, za ktoré sa náhradné výživné už vyplatilo. V prípade Márie J. mal úrad práce aj žalovaný preukázané, že povinný uhradil výživné v sume 234,- € poštovými poukážkami, na ktorých boli uvedené aj mesiace, za ktoré výživné zaplatil. Uhradením výživného nastala zmena skutočností rozhodujúcich na vyplácanie náhradného výživného za obdobie, za ktoré sa už náhradné výživné vyplatilo, a K. J. vznikla podľa § 10 ods. 1 zákona č. 201/2008 Z.z. povinnosť vrátiť už vyplatené náhradné výživné vo vyššej sume, ako jej patrilo. Protestom napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade s platnými právnymi predpismi, a preto je protest prokurátora nedôvodný. 5. Úrad práce rozhodnutím č. D/2012/11371/3 zo dňa 6.6.2012, právoplatným dňa 2.7.2012, rozhodol o zániku nároku A. C. na náhradné výživné (ktoré bolo vyplácané k rukám jej matky K. J.) dňom 1.6.2012. Dôvodom rozhodnutia bola skutočnosť, že povinný v celom rozsahu splnil vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére v celom rozsahu a počas troch mesiacov si plnil vyživovaciu povinnosť (§ 7 písm. b/ zákona č. 201/2008 Z.z.). II. Zhrnutie argumentov žalobcu 6. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOPHN/BEZ/2013/698 zo dňa 6.2.2013, jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Namietal, že rozhodnutie žalovaného bolo vydané v rozpore so zákonom [citoval § 5 písm. a/ bod 6, § 6, § 8 ods. 2, § 10 ods. 1, § 11 ods. 1 zákona č. 201/2008 Z.z., § 3 ods. 1, § 46, § 59 ods. 1, ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len SP alebo Správny poriadok)]. Podľa jeho názoru žalovaný nesprávne posúdil skutkové a právne okolnosti veci. O vzniku nároku na náhradné výživné rozhoduje príslušný úrad práce rozhodnutím, pričom trvanie nároku v zmysle § 6 zákona č. 201/2008 Z.z. pravidelne každých šesť kalendárnych mesiacov prehodnocuje, teda rozhoduje o jeho trvaní. Podľa § 11 ods. 6 tohto zákona úrad práce nevydáva písomné rozhodnutie, ak sa po prehodnotení trvania nároku na náhradné výživné nezmení jeho výška. Z tohto hľadiska treba vykladať aj § 10 ods. 1 zákona č. 201/2008 Z.z. Citovaný zákon neupravuje žiadne osobitné podmienky na vyplácanie náhradného výživného (okrem tých, ktoré sú uvedené v § 8), preto skutočnosťou rozhodujúcou pre vyplácanie náhradného výživného je vznik nároku na jeho trvanie. 7. Úrad práce rozhodnutím zo dňa 24.1.2012 určil, že nárok oprávnenej osoby vznikol dňa 1.10.2011 (podľa žalobcu správne má byť dňa 1.1.2012), odkedy jej aj vyplácal náhradné výživné. Z ustanovenia § 8 ods. 2 zákona č. 201/2008 Z.z. vyplýva, že úrad práce vyplatí náhradné výživné za tri kalendárne mesiace predchádzajúce kalendárnemu mesiacu, v ktorom bola podaná žiadosť, ak oprávnená osoba za toto obdobie spĺňa podmienky nároku na náhradné výživné. Správny orgán bol v konaní o priznaní nároku povinný skúmať splnenie podmienok pre vznik nároku aj za obdobie predchádzajúce podaniu žiadosti. Podľa § 6 zákona č. 201/2008 Z.z. by obdobie pred podaním žiadosti nikdy nebolo predmetom prehodnocovania nároku, aj keby k postupu podľa § 6 zákona v danom prípade došlo. 8. Vzhľadom na to, že povinný si začal plniť voči oprávnenej vyživovaciu povinnosť, rozhodnutím úradu práce č. D/2012/11371/3 zo dňa 6.6.2012 nárok na náhradné výživné zanikol ku dňu 1.6.2012. Nie je preto prípustné, aby správny orgán, síce dodatočne, nie však v rámci prehodnocovania nároku na náhradné výživné, posúdil zánik náhradného výživného inak, ako v právoplatnom a pre neho záväznom rozhodnutí. Úrad práce nebol oprávnený vydať rozhodnutie č. D/241-2012/11371/11 zo dňa 13.11.2012 o povinnosti vrátiť vyplatené náhradné výživné v sume 104,- €. 9. Dodal, že podľa § 5 písm. a/ bod 6 zákona č. 201/2008 Z.z. je úrad práce povinný rozhodovať len o povinnosti vrátiť neprávom vyplatené sumy náhradného výživného, o čo v tejto veci nejde. Márii J. bolo náhradné výživné vyplácané v súlade s právoplatným rozhodnutím, a teda podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR úrad práce nebol oprávnený rozhodovať o vrátení sumy už vyplateného náhradného výživného z dôvodu dodatočne zistenej zmeny rozhodujúcich skutočností, lebo platná právna úprava ho na to nesplnomocnila. III. Vyjadrenie žalovaného 10. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu žalobcu zamietnuť. Uviedol, že v administratívnom konaní bolo dostatočne preukázané, že povinný zaplatil K. J. výživné v sume 234,- € poštovými poukážkami, na ktorých vyznačil aj obdobia, za ktoré výživné zaplatil - išlo o mesiace október 2011, november 2011, december 2011 a február 2012, za ktoré úrad práce vyplatil K. J. náhradné výživné v celkovej sume 104,- €. Uhradením výživného nastala zmena skutočností rozhodujúcich pre vyplácanie náhradného výživného podľa zákona č. 201/2008 Z.z. Citovaný zákon neustanovuje, že rozhodnúť o povinnosti vrátiť poskytnuté náhradné výživné možno iba v rámci prehodnocovania trvania nároku podľa § 6. Poukázal na znenie ustanovenia § 10 ods. 1, ods. 3 tohto zákona. Podľa § 6 zákona sa prehodnocuje iba trvanie nároku na náhradné výživné, nie ostatné skutočnosti (§ 5 písm. a/ bod 1, body 3 až 7) rozhodujúce napríklad na vrátenie vyplateného náhradného výživného. Preto nemohla byť predmetná vec prehodnocovaná podľa § 6, ale správny orgán uplatnil priamo postup podľa § 10 zákona č. 201/2008 Z.z. Ak by úrad práce neuložil ďalšej účastníčke povinnosť vrátiť náhradné výživné za obdobia, za ktorého jej povinný zaplatil výživné, bezdôvodne by sa obohatila podľa § 451 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a musela by bezdôvodné obohatenie vydať. 11. Nesúhlasil s názorom žalobcu o nemožnosti vydať rozhodnutie o povinnosti vrátiť vyplatené náhradné výživné z dôvodu dodatočne zistenej zmeny rozhodujúcich skutočností, resp. o povinnosti vrátiť vyplatené náhradné výživné vo vyššej sume ako patrilo. Poberateľovi náhradného výživného môže podľa § 10 ods. 1 zákona č. 201/2008 Z.z. vzniknúť povinnosť vrátiť poskytnuté náhradné výživné (i) ak sa náhradné výživné vyplatilo vo vyššej sume ako patrilo, (ii) ak sa vyplatilo neprávom, (iii) ak sa dodatočné zistí, že zanikol nárok na náhradné výživné, (iv) ak sa dodatočne zistí, že nastala zmena skutočností rozhodujúcich na jeho vyplácanie za obdobie, za ktoré sa náhradné výživné už vyplatilo, (v) ak sa dodatočne zistí, že nastala zmena skutočností rozhodujúcich na určenie jeho výšky za obdobie, za ktoré sa náhradné výživné už vyplatilo. Podľa názoru žalovaného s poukazom na § 5 písm. a/ bod 6 zákona č. 201/2008 Z.z. je daná pôsobnosť úradu práce na rozhodovanie o povinnosti vrátiť náhradné výživné zo všetkých uvedených dôvodov. 12. V administratívnom konaní bolo preukázané, že nastala zmena skutočností rozhodujúcich na vyplácanie náhradného výživného za obdobie, za ktoré už bolo vyplatené, tým, že povinný dodatočne zaplatil výživné za obdobie, za ktoré úrad práce vyplatil Márii J. náhradné výživné. Preto jej vznikla povinnosť vrátiť vyplatené náhradné výživné. Poukázal na právoplatné rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 21S/175/2014 a sp. zn. 20S/114/2014. Poukázal na to, že žalobca nešpecifikoval, ako mal porušiť ustanovenia Správneho poriadku. 13. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadril. IV. Pojednávanie 14. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení zákona č. 88/2017 Z.z. (ďalej len SSP) v spojení s § 9 ods. 1 SSP a § 246 ods. 1, § 246a ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 30.6.2016 rozhodol na pojednávaní dňa 29.11.2017 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti poverenej zástupkyne žalovaného a v neprítomnosti zástupcu žalobcu a ďalšej účastníčky. Žalobca aj ďalšia účastníčka boli na pojednávanie riadne a včas predvolaní, svoju neúčasť neospravedlnili, ani nežiadali o odročenie pojednávania. V. Relevantné právne predpisy 15. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 16. Podľa § 1 zákona č. 201/2008 Z.z. tento zákon upravuje poskytovanie náhradného výživného, ktorým sa prispieva na zabezpečenie výživy nezaopatreného dieťaťa, ktoré má nárok na náhradné výživné (ďalej len "oprávnená osoba"). 17. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 201/2008 Z.z. oprávnená osoba má nárok na náhradné výživné, ak rodič oprávnenej osoby alebo iná fyzická osoba, ktorej bola právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou uložená povinnosť platiť výživné oprávnenej osobe (ďalej len "povinná osoba"), neplní vyživovaciu povinnosť v plnej výške, v lehote a spôsobom určených právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou najmenej tri po sebe nasledujúce mesiace od splatnosti poslednej splátky výživného a ak exekučné konanie trvá najmenej tri mesiace od doručenia návrhu na vykonanie exekúcie exekútorovi a povinná osoba nezačala platiť výživné. 18. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 201/2008 Z.z. náhradné výživné, na ktoré má nárok oprávnená osoba podľa § 2 ods. 1 písm. a), je vo výške výživného určeného právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenej dohody, najviac vo výške 1,2 násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa. 19. Podľa § 5 písm. a/ zákona č. 201/2008 Z.z. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny príslušný podľa miesta trvalého pobytu oprávnenej osoby (ďalej len "úrad") rozhoduje o nároku na náhradné výživné podľa § 2 (bod 1), o trvaní nároku na náhradné výživné podľa § 6 a § 9 ods. 5 (bod 2), o znížení alebo zvýšení výšky náhradného výživného podľa § 9 ods. 3 a 4 (bod 3), o zastavení výplaty náhradného výživného podľa § 9 ods. 1 a 2 (bod 4), o zániku nároku na náhradné výživné podľa § 7 (bod 5), o povinnosti vrátiť neprávom vyplatené sumy náhradného výživného podľa § 10 (bod 6), o uložení pokuty za správny delikt podľa § 13 (bod 7). 20. Podľa § 6 zákona č. 201/2008 Z.z. trvanie nároku na náhradné výživné prehodnocuje úrad každých šesť kalendárnych mesiacov; lehota na prvé prehodnotenie začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom začalo konanie o náhradnom výživnom. 21. Podľa § 7 písm. a/ zákona č. 201/2008 Z.z. nárok na náhradné výživné zanikne, ak povinná osoba začne plniť voči oprávnenej osobe vyživovaciu povinnosť; za plnenie vyživovacej povinnosti sa považuje jej plnenie najmenej počas troch mesiacov v plnej výške, v lehote a spôsobom určených právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou. 22. Podľa § 10 ods. 1, ods. 3 zákona č. 201/2008 Z.z. ak sa náhradné výživné vyplatilo neprávom alebo vo vyššej sume ako patrilo, alebo ak sa dodatočne zistí, že zanikol nárok na náhradné výživné alebo nastala zmena skutočností rozhodujúcich na jeho vyplácanie alebo na určenie jeho výšky za obdobie, za ktoré sa náhradné výživné už vyplatilo, poberateľ náhradného výživného je povinný vrátiť neprávom vyplatené sumy alebo sumy vyplatené vo vyššej sume, ako patrili (ods. 1). Nárok na vrátenie náhradného výživného vyplateného neprávom alebo v nesprávnej výške zaniká uplynutím troch rokov odo dňa, keď úrad túto skutočnosť zistil, najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa, za ktorý sa náhradné výživné vyplatilo (ods. 3). 23. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 201/2008 Z.z. na konanie o náhradnom výživnom sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Na konanie o náhradnom výživnom sa nevzťahujú ustanovenia § 60, 61 až 68 zákona o správnom konaní. VI. Posúdenie veci správnym súdom 24. V predmetnej veci nebolo medzi účastníkmi sporné, že rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 10P/80/06-29 zo dňa 2.6.2006, právoplatným dňa 30.6.2006, bola povinnému K. C. uložená povinnosť prispievať na výživu svojej maloletej dcéry sumou 26,- € mesačne k rukám matky Márie J. (ďalšej účastníčky). Takisto nebolo sporné, že úrad práce K. J. vyplatil náhradné výživné v sume 26,- € za obdobie október 2011 až december 2011 a február 2012 v celkovej sume 104,- €, pretože povinný K. C. neplnil svoju vyživovaciu povinnosť; povinný v júli 2012 zaplatil K. J. zameškané výživné v sume 234,- € poštovými poukážkami, na ktorých uviedol, že sa zameškané výživné týka období október 2011 až december 2011 a február 2012. 25. Medzi účastníkmi bolo sporné, či úrad práce má kompetenciu rozhodnúť o vrátení poskytnutého náhradného výživného podľa § 10 zákona č. 201/2008 Z.z. v iných prípadoch ako pri neprávom vyplatenej sume náhradného výživného a ak áno, či tomuto rozhodnutiu musí conditio sine qua non predchádzať rozhodnutie o prehodnotení nároku podľa § 6 zákona č. 201/2008 Z.z., resp. o zániku nároku na náhradné výživné podľa § 7 citovaného zákona. 26. Je nepochybné, že nárok na náhradné výživné zanikne, ak povinná osoba začne plniť voči oprávnenej osobe vyživovaciu povinnosť a plní ju najmenej tri mesiace v plnej výške (§ 7 písm. b/ zákona č. 201/2008 Z.z.), tak tomu bolo aj v predmetnej právnej veci: Marek C. ako povinný začal voči svojej maloletej dcére plniť vyživovaciu povinnosť k rukám matky K. J.. V situácii, keď úrad práce už vyplatil za konkrétne obdobie oprávnenej osobe náhradné výživné a zároveň povinný dodatočne splní vyživovaciu povinnosť za to isté obdobie, zákon č. 201/2008 Z.z. v ustanovení § 10 ods. 1 upravuje postup vrátenia už vyplateného náhradného výživného. 27. Zákonodarca koncipoval v § 5 písm. a/ bod 6 zákona č. 201/2008 Z.z. kompetenciu úradu práce tak, že rozhoduje o povinnosti vrátiť neprávom vyplatené sumy náhradného výživného podľa § 10. Ustanovenie § 5 písm. a/ bod 6 zákona č. 201/2008 Z.z. však nemožno vykladať izolovane bez kontextu s § 10 ods. 1 citovaného zákona a bez kontextu § 10 ako takého. 28. Ustanovenie § 10 ods. 1 zákona č. 201/2008 Z.z. prikazuje poberateľovi náhradného výživného (v predmetnej veci K.) vrátiť „neprávom vyplatené sumy alebo sumy vyplatené vo vyššej sume, ako patrili“ v prípadoch, keď nastanú tieto skutočnosti: a. náhradné výživné sa vyplatilo neprávom, b. náhradné výživné sa vyplatilo vo vyššej sume, ako patrilo, c. dodatočne sa zistí, že zanikol nárok na náhradné výživné (§ 7), a to za obdobie, za ktoré sa náhradné výživné už vyplatilo, d. dodatočne sa zistí, že nastala zmena skutočností rozhodujúcich na jeho vyplácanie za obdobie, za ktoré sa náhradné výživné už vyplatilo, e. dodatočne sa zistí, že nastala zmena skutočností rozhodujúcich na určenie jeho výšky za obdobie, za ktoré sa náhradné výživné už vyplatilo. Inými slovami, zákonodarca subsumuje prípady uvedené v písmenách a/ až e/ pod spoločný pojem „neprávom vyplatené sumy náhradného výživného alebo sumy vyplatené vo vyššej sume, ako patrili“. 29. Zákonodarca v § 10 ods. 1 používa dvakrát slová „neprávom vyplatené náhradné výživné“, no v každom prípade je význam slova „neprávom“ iný. Prvýkrát je to v úvode prvej vety („ak sa náhradné výživné vyplatilo neprávom alebo ...“), v ktorej určuje podmienky vrátenia vyplateného náhradného výživného, a druhýkrát v závere tohto ustanovenia („poberateľ náhradného výživného je povinný vrátiť neprávom vyplatené sumy ...“) upravujúcom povinnosť poberateľa náhradného výživného vrátiť už vyplatené náhradné výživné za podmienok predpokladaných zákonom. Podľa názoru správneho súdu nemožno kompetenciu úradu práce rozhodnúť o vrátení už vyplateného náhradného výživného zúžiť len na okolnosť, keď bolo náhradné výživné vyplatené neprávom (tak ako to je uvedené v úvode prvej vety § 10 ods. 1 zákona č. 201/2008 Z.z.), ako to tvrdí žalobca. To by znamenalo, že v ostatných prípadoch (pri vyplatení náhradného výživného vo vyššej sume, ako poberateľovi patrila, alebo pri zániku nároku na náhradné výživné, pri zmene skutočností rozhodujúcich na jeho vyplácanie alebo na určenie jeho výšky) by už úrad práce nemal kompetenciu rozhodnúť o povinnosti poberateľa vrátiť vyplatené náhradné výživné, hoci poberateľovi už vyplateného náhradného výživného zákon ukladá povinnosť ho vrátiť. Zo systematického a teleologického výkladu § 10 ods. 1 zákona č. 201/2008 Z.z. vyplýva, že zákonodarca pod pojem „neprávom vyplatené náhradné výživné“ subsumoval všetky okolnosti majúce vplyv na vznik povinnosti vrátiť už vyplatené náhradné výživné: ak sa náhradné výživné vyplatilo vo vyššej sume ako patrilo, ak sa vyplatilo neprávom, ak sa dodatočné zistí, že zanikol nárok na náhradné výživné, ak sa dodatočne zistí, že nastala zmena skutočností rozhodujúcich na jeho vyplácanie za obdobie, za ktoré sa náhradné výživné už vyplatilo, ak sa dodatočne zistí, že nastala zmena skutočností rozhodujúcich na určenie jeho výšky za obdobie, za ktoré sa náhradné výživné už vyplatilo. Podľa názoru správneho súdu je preto námietka žalobcu o nedostatku právomoci úradu práce rozhodnúť o vrátení iného ako neprávom vyplateného náhradného výživného (vo význame uvedenom v úvode prvej vety § 10 ods. 1 zákona ako jednej z okolností vyvolávajúca vznik povinnosti vrátiť už vyplatené náhradné výživné) nedôvodná a nevyplývajúca zo znenia § 10 ods. 1 a § 5 písm. a/ bod 6 zákona č. 201/2008 Z.z. a ich výkladu. 30. U žalobkyne došlo dodatočne k zmene skutočností rozhodujúcich na vyplácanie náhradného výživného a od júna 2012 aj k zániku nároku na náhradné výživné podľa § 7 písm. b/ zákona č. 201/2008 Z.z., pretože povinný si v júli 2012 dodatočne splnil vyživovaciu povinnosť a zameškané výživné na jeho maloletú dcéru zaplatil v celom rozsahu ďalšej účastníčke poštovými poukazmi za obdobia, kedy jej úrad práce vyplatil náhradné výživné v sume 104,- € (október 2011 až december 2011 a február 2012), a teda suma náhradného výživného bola vyplatená neprávom (hoci táto skutočnosť vznikla až dodatočne po jeho vyplatení). Správny súd nespochybňuje sociálnu situáciu ďalšej účastníčky, no zákon č. 201/2008 Z.z. jednoznačne a bez akýchkoľvek výkladových pochybností určuje jej povinnosť vrátiť vyplatené náhradné výživné, keďže povinný dodatočne splnil vyživovaciu povinnosť voči oprávnenej osobe (maloletej dcére), čím sa dodatočne zmenili okolnosti rozhodujúce na vyplácanie náhradného výživného za obdobie, za ktoré jej už bolo vyplatené. 31. Zákon č. 201/2008 Z.z. v ustanovení § 10 ods. 1 (ani v žiadnom inom ustanovení, napríklad v § 7) nevyžaduje, aby pred rozhodnutím o povinnosti vrátiť neprávom vyplatené náhradné výživné bolo vydané rozhodnutie o zániku nároku na náhradné výživné. Správne orgány oboch stupňov v administratívnom konaní teda nepochybili, keď rozhodnutím č. D/2012/11371/11 zo dňa 13.11.2012 (prvý stupeň) a č. UPS/US1/SSVOPHN/BEZ/2013/698 zo dňa 6.2.2013 (druhý stupeň) rozhodli o povinnosti K. J. vrátiť neprávom vyplatené sumy náhradného výživného. Napokon, K. J. bola o tejto povinnosti poučená dňa 1.6.2012 a dňa 3.5.2013 sa dohodla s úradom práce na splátkach dlžnej sumy po 20,- € mesačne od 1.5.2013. 32. Žalobca v žalobe namietal aj procesné nedostatky rozhodnutia žalovaného, no nešpecifikoval, akým postupom mal žalovaný porušiť ustanovenia § 3 ods. 1, § 46, § 59 ods. 1, ods. 2 SP. Správny súd nie je oprávnený za žalobcu vyhľadávať dôvody nezákonnosti ním napadnutého rozhodnutia. Konanie pred správnym súdom je ovládané dispozičnou zásadou a žalobca je povinný špecifikovať dôvody nezákonnosti v obsahu žaloby a tým určiť rozsah preskúmavania zákonnosti rozhodnutia súdom (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžp/14/2011 zo dňa 24.11.2011). Z uvedeného dôvodu sa správny súd nemohol zaoberať námietkou žalobcu pre absenciu konkrétnych dôvodov nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia. 33. Podľa názoru správneho súdu žalovaný aj úrad práce postupovali správne, keď rozhodli o povinnosti K. vrátiť už vyplatené náhradné výživné v sume 104,- € za obdobia október 2011 až december 2011 a február 2012, pretože za tieto isté obdobia jej povinný dodatočne zaplatil zameškané výživné a dodatočne došlo k zmene skutočností rozhodujúcich na vyplácanie náhradného výživného za obdobie, za ktoré jej už bolo vyplatené. V administratívnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav a vec bola zo strany správnych orgánov správne právne posúdená v intenciách § 10 ods. 1 a § 5 písm. a/ bod 6 zákona č. 201/2008 Z.z. 34. Vychádzajúc z uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov správny súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol. 35. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 170 písm. c/ SSP a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože konanie sa začalo na základe žaloby prokurátora. 36. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).