Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/99/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200690 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1015200690.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, IČO: 31303862, so sídlom v Tulčíku 310, zastúpeného advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Námestie Ľ. Štúra 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2528/2015-2.3 zo dňa 24.2.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Pozemkové spoločenstvo Bývalí urbarialisti obce Východná požiadalo o udelenie súhlasu (výnimky) zo zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 543/2002 Z.z.) za účelom spracovania kalamitnej drevnej hmoty spôsobenej podkôrnym hmyzom a vetrom v NPR Tichá dolina v Tatranskom národnom parku, ktorý sa nachádza v piatom stupni ochrany. 2. Okresný úrad Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie, rozhodnutím č. 2013/1143-10/Drn zo dňa 9.5.2013 povolil výnimku zo zákazov ustanovených v § 16 ods. 1 písm. a/, písm. b/ a písm. f/ zákona č. 543/2002 Z.z. 3. Žalovaný rozhodnutím č. 6468/2013-2.2 zo dňa 28.1.2014 zrušil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec mu vrátil na nové konanie. V novom konaní mal zhodnotiť vplyv plánovanej činnosti na dotknuté územie z hľadiska cieľov jeho ochrany podľa § 28 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. V prípade opätovného povolenia výnimiek v častiach lesných porastov, mal tieto časti jednoznačne identifikovať a dôsledne dodržiavať relevantné procesnoprávneho ustanovenia zákona č. 543/2002 Z.z. a zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len SP alebo Správny poriadok). 4. Okresný úrad Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie, v ďalšom konaní rozhodnutím č. OU- ZA-OSZP1-2014/011430-3/Drn zo dňa 13.6.2014 povolil výnimku: a. z vybraných zakázaných činností uvedených v § 16 ods. 1 písm. b/ zákona č. 543/2002 Z.z. zasiahnuť do lesného porastu a poškodiť vegetačný a pôdny kryt a v súvislosti s tým z vybraných zakázaných činností uvedených v § 16 ods. 1 písm. f/ zákona č. 543/2002 Z.z. rušiť pokoj a ticho, konkrétne v jednotkách priestorového rozdelenia lesy č. 4 11, 4 20, 6a 11, 6b 02, 7a 10, 7b, 8b 11, 9 11, 9 12, 9 20, 11 11, 11 12, 11 20, 12 20, 14a 10, 14b, 14c, 14d, 15a 11, 15a 12, 15a 20, 15b 10, 15c 10, 16a 11, 16a 12, 16b 10, 16c 10, 16d, na LHC Vysoké Tatry, ktoré sú súčasťou pozemkov parciel v k.ú. Pribylina, ktoré sú súčasťou NPR Tichá dolina s piatym stupňom ochrany podľa č. 543/2002 Z.z.; žiadateľovi sa povoľuje v predmetných porastoch vykonať lesohospodárske zásahy v súvislosti so spracovaním kalamitnej drevnej hmoty, b. z vybraných zakázaných činností uvedených v § 16 ods. 1 písm. a/ v znení § 15 ods. 1 písm. d/ zákona č. 543/2002 Z.z. aplikovať chemické látky. Žiadateľovi sa povoľuje aplikovať prostriedky na ošetrenie stojacich kmeňov stromov poškodených (odretých) pri približovaní kalamitnej drevnej hmoty, a to registrovanými prostriedkami určenými na tento účel, v priestore uvedenom v bode a. a v súvislosti s výnimkou udelenou v bode a. Ďalej sa žiadateľovi povoľuje výnimka na aplikáciu chemických látok formou feromónových odparníkov inštalovaných do feromónových lapačov, v jednotkách priestorového rozdelenia lesy uvedených v bode a. Výnimka platí do 31.12.2016. Súčasťou rozhodnutia je aj trinásť podmienok zabezpečujúcich záujmy ochrany prírody a krajiny, napríklad že sa nebude ťažiť v období od 15.3. do 15.6. (hniezdenie vtákov, ochrana obojživelníkov), feromónové odpadníky budú nainštalované tak, aby sa minimalizoval odchyt necieľových živočíchov, bez zásahu budú ponechané všetky stojace životaschopné stabilné stromy, prioritne bude spracovaná drevná hmota atraktívna pre podkôrny hmyz (napadnuté stromy s ihličím a kôrou), budú použité technológie maximálne chrániace les, pôdu a vodu. Správa TANAP zaslala stanovisko č. TANAP/315/2014 zo dňa 3.3.2014, ktorého prílohou je formulár pre zisťovacie konanie a záznam o nezistení významných účinkov - činnosť sa nepovažuje za zásah do územia, ktorý môže spôsobiť podstatné zmeny v biologickej rozmanitosti, štruktúre a funkcií a populácii kľúčových druhov v rámci Chráneného vtáčieho územia Tatry; plánovanými zásahmi pri dodržaní podmienok navrhovaných Správou TANAP dôjde k posilneniu odolnostného potenciálu a zmene štruktúry a tiež sa zabezpečí ochrana lesov pred škodlivými činiteľmi. Správa TANAP spolu so žiadateľom vykonala terénnu pochôdzku, kde bola dotknutá plocha vyznačená a mal byť zaslaný záznam z pochôdzky. Predmetné územie však v priebehu zisťovania zasiahla ďalšia vetrová kalamita a vyznačenie sa stalo bezpredmetným. Vzhľadom na takýto dynamický a neustály vývoj prvostupňový správny orgán povolil výnimku v celých JPRL a časti, ktoré môžu byť zasiahnuté, budú zadefinované priamo v teréne s podmienkou pre žiadateľa riadiť sa pri výkone činnosti pokynmi pracovníka ŠOP SR. Správa TANAP v ďalšom odbornom stanovisku č. TANAP/338/2013 zo dňa 14.3.2013 identifikovala územie, ktoré sa nachádza vo vlastnom území Tatranského národného parku a je súčasťou maloplošného chráneného územia NPR Tichá dolina, kde platí piaty stupeň ochrany, súčasťou je aj Chránené vtáčie územie Tatry, kde majú porasty nižšiu prírodoochrannú hodnotu. Správa TANAP odporúčala udeliť výnimku zo zakázaných činností. Predmetné lesné porasty si vyžadujú prírode blízke formy regulačnej starostlivosti (jemné spôsoby pestovania lesa - výchova a obnova porastov), ktoré spočívajú vo vytváraní diferencovanej výškovej, hrúbkovej a vekovej štruktúry, zacielené na posilňovanie ich ekologickej stability. Na tlmenie, prípadne úplné potlačenie negatívneho vplyvu možného premnoženia podkôrneho hmyzu do porastov bežne obhospodarovaných, slúžia práve lesné porasty, ktoré povahou prírodných hodnôt nezodpovedajú kritériám pre zariadenie do piateho stupňa ochrany. Prvostupňový správny orgán ďalej v odôvodnení uviedol, že predmetné JPRL sú súčasťou územia, v ktorom platí piaty stupeň ochrany, z lesohospodárskeho využitia patria JPRL do kategórie hospodárske lesy a jedna JPRL do kategórie ochranné lesy. Z hľadiska ochrany prírody a krajiny ide o lesy s nižšou prírodoochrannou hodnotou. Cieľom povolenej výnimky zo zakázaných činností je dosiahnutie priaznivého stavu územia, zachovanie funkcie lesných biotopov a ich priaznivý stav. V lesoch ovplyvnených ľudskou činnosťou je vhodné využiť aj opatrenia lesohospodárskeho charakteru a prírode blízke formy regulačnej činnosti, medzi ktoré patria jemné spôsoby pestovania lesa, výchova a obnova porastov, pomocou ktorých sa môže ekologická stabilita porastov zvyšovať. Dlhodobým cieľom opatrení je posilnenie odolnostného potenciálu, ekologickej stability, zmena štruktúry (vytváranie diferencovanej výškovej, hrúbkovej a vekovej štruktúry) a nabudenie autoregulačných procesov. Pri vykonávaní lesohospodárskych opatrení bude dochádzať k určitým zásahom do pôdneho krytu, pôdnej fauny, prirodzeného zmladenia, dôjde k určitej zmene mikroklimatických podmienok, a teda k ovplyvneniu biotopov rastlín a živočíchov, avšak tieto zmeny budú krátkodobého charakteru a nebudú mať podstatný negatívny vplyv na samotný predmet ochrany. Z dlhodobého hľadiska bude zásah pozitívny. Nebudú odstraňované všetky stromy, veľká časť dendromasy, vrátane dutinových stromov, zlomov, atď., ostane na tvári miesta s cieľom čo najviac využívať autoregeneračné procesy. V celkovom kontexte nedôjde k narušeniu prírodného prostredia. 5. Žalovaný rozhodnutím č. 2528/2015-2.3 zo dňa 24.2.2015 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. OU-ZA-OSZP1-2014/011430-3/Drn zo dňa 13.6.2014. Na úvod uviedol, že prvostupňový správny orgán nesprávne interpretoval závery právneho názoru žalovaného aj ustanovenie § 28 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. Žalovaný trvá na tom, že činnosti podliehajú hodnoteniu ich vplyvu na Chránené vtáčie územie Tatry z hľadiska cieľov jeho ochrany, pretože v spracovaní kalamitnej drevnej hmoty ide o projekt podľa § 28 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z., § 3 písm. g/ zákona č. 24/2006 Z.z., čl. 1 ods. 2 písm. a/ druhá odrážka Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 211/92/EÚ o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie. Hoci prvostupňový správny orgán mal žiadať ŠOP SR o vyplnenie formulára pre zisťovacie konania a stanovisko podľa § 28 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z.z., nejde o vadu konania odôvodňujúcu zrušenie alebo zmenu napadnutého rozhodnutia, pretože formulár bol pripojený k stanovisku ŠOP SR, Správa TANAP č. TANAP/315/2014 zo dňa 3.3.2014, z ktorého vyplýva, že činnosť nemá významný účinok na Chránené vtáčie územie Tatry. V konečnom dôsledku bol právny názor žalovaného v prvostupňovom rozhodnutí splnený. Vzhľadom na ďalšiu veternú kalamitu, ku ktorej došlo počas vyznačovania častí porastov v zmysle rozhodnutia žalovaného č. 6468/2013-2.2 zo dňa 28.1.2014, ďalšie vyznačovanie porastov sa stalo bezpredmetným a vzhľadom na dynamický a neustály vývoj bola výnimka povolená v celých JPRL. II. Zhrnutie argumentov žalobcu 6. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 2528/2015-2.3 zo dňa 24.2.2015, jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu a porušenie ustanovení § 3 ods. 1, ods. 4, § 32 ods. 1, ods. 2 a § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len SP alebo Správny poriadok). 7. Namietal, že dôvodnosť udelenia výnimky nebola v konaní preukázaná. Neustanovením množstva drevnej hmoty, ktoré môže žiadateľ spracovať, sa žiadateľovi umožnil prakticky neobmedzený zásah do lesného porastu a jeho ťažba v národnej prírodnej rezervácii. Treba mať na pamäti, že územie, na ktorom boli výnimky povolené, sa nachádza na území Tatranského národného parku. V napadnutom rozhodnutí nie je zmienka o tom, ako sa navrhovaná činnosť dotkne cieľov ochrany prírody v národnom parku, kde je ochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti. 8. Podľa jeho názoru žalovaný súhlasil s ním, že činnosť, ktorú mieni žiadateľ realizovať (ťažba údajne kalamitného dreva), nie je činnosťou priamo súvisiacou so starostlivosťou o toto vtáčie územie. Žalovaný však prehliadol, ako možno činnosť, ktoré povedie k zmene štruktúry porastov v TANAPe, považovať za súladnú s ochranou prírody v národnom parku, ktorá ja nadradená nad ostatné činnosti. Ak nie je ťažba údajne kalamitného dreva činnosťou priamo súvisiacou so správou chráneného vtáčieho územia, ťažko možno dospieť k inému záveru vo vzťahu k národnému parku, v ktorom sa nachádzajú ľudskou činnosťou málo pozmenené biotopy európskeho a národného významu a je súčasťou najvýznamnejšieho prírodného dedičstva štátu. 9. Žiadateľ pri povolenej ťažbe poodiera okolostojace stromy, ktoré je potom treba sanovať aplikáciou chemických látok, na čo mu správne orgány tiež povolili výnimku. Akým spôsobom budú pri tejto činnosti rešpektované záujmy ochrany prírody nie je ani z jedného rozhodnutia zrejmé. Povinnosťou orgánov ochrany prírody je vyhodnotiť záujem na udelení výnimky žiadanej žiadateľom majúc na zreteli záujmy ochrany prírody vyjadrené v konkrétnych ustanoveniach zákona č. 543/2002 Z.z. a svoj záver odôvodniť. Porovnaním podmienok č. 7 a č. 8 prvostupňového rozhodnutia možno dospieť k záveru, že v jednej z nich sa žiadateľovi ukladá povinnosť chrániť stromy pred približovaním kalamitnej drevnej hmoty, aby nedošlo k ich poškodeniu, a v ďalšej sa ukladá žiadateľovi povinnosť, ktorá je dôsledkom nesplnenia povinnosti uloženej v skôr citovanej podmienke. Preto možno pochybovať, že podmienky zabezpečia ochranu prírody a krajiny. Žalovaný neakceptoval námietku žalobcu, že žiadateľ potrebuje aj výnimku zo zákazov uvedených v § 35 ods. 1 písm. b/, písm. c/ zákona č. 543/2002 Z.z. Porovnaním podmienok č. 1 a 12 nemožno porozumieť tomu, z akého dôvodu prvostupňový správny orgán považoval za potrebné nerealizovať ťažbu v termíne od 15.4. do 15.6., keď prípadným vyznačením lokalít výskytu dutinových hniezdičov sa de facto zamedzí rušenie chránených druhov. Podmienkou č. 12 správny orgán akceptoval skutočnosť, že zamýšľanou činnosťou k rušeniu chránených druhov dôjde. Rovnaký argument vzniesol aj vo vzťahu k podmienke č. 13 (ochrana obojživelníkov). III. Vyjadrenie žalovaného 10. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť, námietky žalobcu považoval za nedôvodné. V celom rozsahu sa pridržiaval odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a dodal, že prvostupňový správny orgán vychádzal z odborných stanovísk ŠOP SR, Správy TANAP č. TANAP/338/2013 zo dňa 14.3.2013, č. TANAP/562/2013 zo dňa 17.4.2013 a č. TANAP/315/2014 zo dňa 3.3.2014, v ktorých Správa TANAP zhodnotila možné dopady navrhovanej činnosti z hľadiska záujmov ochrany prírody a krajiny v dotknutých chránených územiach a odporučila povolenie výnimky zo zakázaných činností za dodržania podmienok uvedených v stanoviskách zameraných na udržanie alebo dosiahnutie priaznivého stavu biotopov. Poukázala na dlhodobý cieľ, ktorým je posilnenie odolnostného potenciálu, zmena štruktúry a nabudenie autoregulačných procesov. 11. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu vychádza zo základného postulátu, že prírodoochranná hodnota predmetných porastov je nižšia, resp. že lesné porasty povahou prírodných hodnôt celkom nezodpovedajú kritériám pre zaradenie do piateho stupňa ochrany a formou určitého zásahu do prebiehajúcich procesov je snaha ekologickú stabilitu porastov zlepšiť a zabezpečiť tak priaznivý stav územia. Zmeny budú len krátkodobého charakteru, nebudú mať podstatný vplyv na samotný predmet ochrany, z dlhodobého hľadiska bude zásah pozitívne vplývať, nakoľko dôjde k podpore procesov, aké prebiehajú v prírodných lesoch. 12. Zohľadňujúc špecifiká a náročnosť uskutočňovanej ťažby drevnej hmoty bolo nevyhnutné stanoviť aj podmienky, ktoré určia ako konať v prípade, že objektívne nebude možné niektoré podmienky dodržať bez ohľadu na zavinenie žiadateľa. Preto okresný úrad určil podmienku č. 7. 13. V podmienke č. 12 je určené, že ťažba nebude prebiehať v období od 15.4. do 15.6. počas hlavného obdobia hniezdenia vtákov. Mimo tohto obdobia bude ťažba podliehať podmienke č. 1, podľa ktorej po oznámení začatia prác žiadateľ spolu so Správou TANAP navrhnú technologickú prípravu lesných porastov a spôsob vykonania náhodnej ťažby s prípadným vyznačením dutinových hniezdičov z dôvodu zabezpečenia ich ochrany. Medzi jednotlivými podmienkami nie je žiaden rozpor a určené podmienky dostatočným spôsobom usmerňujú a obmedzujú povoľovanú činnosť tak, aby boli zabezpečené záujmy ochrany prírody a krajiny v dotknutom chránenom území. 14. Žalovaný sa v druhostupňovom rozhodnutí stotožnil so závermi prvostupňového rozhodnutia, pričom nezistil žiadne nedostatky, pre ktoré by malo byť prvostupňové rozhodnutie zrušené alebo zmenené. Prvostupňové aj druhostupňové konanie tvoria jeden celok; oba správne orgány postupovali v intenciách § 3 ods. 1, § 47 SP. 15. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadril. IV. Pojednávanie 16. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení zákona č. 88/2017 Z.z. (ďalej len SSP) v spojení s § 9 ods. 1 SSP a § 246 ods. 1, § 246a ods. 1 prvá veta zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadku v znení účinnom do 30.6.2016 rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 7.6.2017 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil, za prítomnosti poverenej zástupkyne žalovaného a v neprítomnosti právnej zástupkyne žalobcu. Právna zástupkyňa žalobcu bola na pojednávanie riadne a včas predvolaná, svoju neúčasť ospravedlnila a súhlasila, aby súd rozhodol v jej neprítomnosti. V. Relevantné právne predpisy 17. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. na území, na ktorom platí piaty stupeň ochrany, je zakázané vykonávať činnosti uvedené v § 15 ods. 1; § 13 ods. 3 a § 14 ods. 3 a 4 platia rovnako (písm. a/), zasiahnuť do lesného porastu a poškodiť vegetačný a pôdny kryt (písm. b/), stavať lesnú cestu alebo zvážnicu (písm. c/), zriadiť poľovnícke zariadenie alebo rybochovné zariadenie (písm. d/), osvetľovať bežeckú trať, lyžiarsku trať alebo športový areál (písm. e/), rušiť pokoj a ticho (písm. f/), chytať, usmrtiť alebo loviť živočícha (písm. g/), meniť stav mokrade alebo koryto vodného toku, najmä ich úpravou, zasypávaním, odvodňovaním, ťažbou tŕstia, rašeliny, bahna a riečneho materiálu okrem vykonávania týchto činností v koryte vodného toku jeho správcom v súlade s osobitným predpisom (písm. h/), umiestniť stavbu (písm. i/). 18. Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. na území, na ktorom platí piaty stupeň ochrany, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na vykonávanie činností uvedených v § 13 ods. 2 písm. a/, i/, j/ a l/ a o/, § 14 ods. 2 písm. d/ a f/ a § 15 ods. 2 písm. b/. 19. Podľa § 15 ods. 1 písm. d/ zákona č. 543/2002 Z.z. na území, na ktorom platí štvrtý stupeň ochrany, je zakázané aplikovať chemické látky a hnojivá. 20. Podľa § 67 písm. h/ zákona č. 543/2002 Z.z. okresný úrad v sídle kraja môže v odôvodnených prípadoch povoliť výnimku zo zakázaných činností v územiach s druhým, tretím, štvrtým alebo piatym stupňom ochrany, v chránených vtáčích územiach a ak ide o prírodné pamiatky a národné prírodné pamiatky a ich ochranné pásma podľa § 24 a ak ide o druhy podľa § 40 v súvislosti s povoľovaním výnimky z územnej ochrany, ak tak určí ministerstvo a povoľuje výnimku podľa § 7b ods. 2. 21. Podľa § 81 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo vzťahu ku konaniu podľa § 16 zákon č. 543/2002 Z.z. v § 81 ods. 2 neustanovuje inak. 22. Podľa § 3 ods. 1, ods. 4 SP správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností (ods. 1). Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb (ods. 4). 23. Podľa § 32 ods. 1, ods. 2 SP správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania (ods. 1). Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán (ods. 2). VI. Posúdenie veci správnym súdom 24. Okresnému úradu v sídle kraja zákonodarca ustanovením § 67 písm. h/ a § 64 ods. 1 písm. c/ zákona č. 543/2002 Z.z. zveril rozhodovanie o výnimkách zo zakázaných činností v územiach s piatym stupňom ochrany. Uvedené ustanovenie neobsahuje bližšiu špecifikáciu dôvodov povolenia alebo nepovolenia výnimky, preto správny orgán v rámci svojej správnej úvahy a diskrečnej právomoci rozhodne o povolení výnimky zo zakázaných činností na základe zisteného skutkového stavu a okolností prípadu. Správna úvaha však nepredstavuje ľubovôľu správneho orgánu pri rozhodovaní; správny orgán je viazaný cieľom a zmyslom zákona a špecifickými okolnosťami konkrétneho prípadu. Svojvôľa v rozhodovaní správneho orgánu by sa prejavila napríklad v nelogickom a neekvivalentnom dôvode výnimky, v uvedení nepravdivého dôvodu, alebo v tom, že správny orgán rozhodne bez akéhokoľvek podkladu, bez logického súvisu, neobjektívne (zaujato), extrémne neopodstatnene, či v zjavnom rozpore so záujmami definovanými zákonom č. 543/2002 Z.z. Správny súd preskúmava rozhodnutie správneho orgánu, ku ktorému dospel použitím správnej úvahy, z hľadiska účelnosti a vhodnosti správneho uváženia a či toto uváženie nevybočilo z medzí a hľadísk stanovených zákonom (§ 27 ods. 2 SSP). 25. Správny súd dospel k záveru, že rozhodnutia správnych orgánov prvého a druhého stupňa vychádzajú z dostatočne zisteného skutkového stavu, správna úvaha neprekračuje medze § 16 zákona č. 543/2002 Z.z. a správne orgány oboch stupňov vec správne právne posúdili. 26. Vzhľadom na to, že predmetom ochrany v územiach s piatym stupňom ochrany sú najvzácnejšie časti prírody a krajiny, je v nich uskutočňovanie akejkoľvek činnosti zakázané s výnimkou činností uvedených v § 29 ods. 1 zákona. Pokiaľ zákon č. 543/2002 Z.z. v ustanovení § 16 ods. 1 zakazuje tam uvedené činnosti, je v spojení s § 2 uvedeného zákona potreba ochrany prírody vyjadrená tým, že toto územie bolo zaradené do piateho stupňa ochrany, kde si ochrana prírody vyžaduje zákaz činností uvedených v § 16. Záujem ochrany prírody spočíva v tom, že činnosti uvedené v § 16 zákona sú zakázané, teda záujem ochrany prírody je v rozpore s vykonávaním takýchto činností. Ak teda pravidlom v piatom stupni ochrany prírody je zákaz tam vymenovaných činností, tento je v záujme ochrany prírody, potom povolenie výnimky z tohto zákazu je zakaždým zásahom do záujmu ochrany prírody. So zreteľom na zmysel a obsah, ktoré vyplývajú zo zákona č. 543/2002 Z.z., je nevyhnutné v správnom konaní skúmať, či záujem na udelení výnimiek a zákazov je naliehavejší ako záujem na ochrane prírody vyjadrený práve týmito zásahmi (porovnaj napr. s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžp/51/2009). 27. Správny súd dospel k záveru, že svojvôľu žalovaného i prvostupňového správneho orgánu pri rozhodovaní o udelení výnimky zo zákazov podľa zákona č. 543/2002 Z.z. v danom prípade možno vylúčiť. Z administratívneho spisu je zrejmé, že správny orgán v konaní nevychádzal len z tvrdení žiadateľa, ale ako podklady pre rozhodnutie si zabezpečil tri odborné stanoviská od ŠOP SR, Správa TANAP: a. č. TANAP/338/2013 zo dňa 14.3.2013, v zmysle ktorého porasty majú z hľadiska prírodoochrannej hodnoty nižšiu prírodnú hodnotu, a preto je v nich hlavným cieľom udržanie alebo dosiahnutie priaznivého stavu územia, zachovanie funkcie lesných biotopov a priaznivý stav ich druhov. Pre dosiahnutie týchto cieľov je potrebné vykonať aj niektoré aktivity, vrátane spracovania drevnej hmoty atraktívnej pre podkôrny hmyz, ktoré neznížia prírodoochrannú hodnotu územia do takej miery, aby došlo k ohrozeniu ochrany alebo poškodeniu biotopov. Predmetné lesné porasty si vyžadujú prírode blízke formy regulačnej starostlivosti (jemné spôsoby pestovania lesa, výchova a obnova porastov) spočívajúce vo vytváraní diferencovanej výškovej, hrúbkovej a vekovej štruktúry, zacielené na posilnenie ich ekologickej stability. Dlhodobým cieľom v týchto porastoch je posilnenie odolnostného potenciálu, zmena štruktúry a nabudenie autoregulačných procesov. Správa TANAP odporučila udeliť výnimku zo zakázaných činností podľa § 16 ods. 1 písm. b/ a písm. f/ zákona č. 543/2002 Z.z.; b. č. TANAP/562/2013 zo dňa 17.4.2013, v ktorom sa uvádza, že vyrušovanie, ktoré navrhovaná činnosť spôsobí chráneným druhom, svojím rozsahom a intenzitou nespôsobí trvalé alebo dlhodobé zníženie populácie chránených druhov, ktoré sa v predmetných JPRL nachádzajú. Aby sa zabránilo akýmkoľvek nežiaducim vplyvom na chránené druhy, budú pracovníci Správy TANAP územie monitorovať a okamžite prijmú opatrenia na elimináciu negatívnych vplyvov na chránené druhy a na zabránenie prípadných škôd; c. č. TANAP/315/2014 zo dňa 3.3.2014 vydané podľa § 28 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z., v ktorej Správa TANAP po zhodnotení vplyvu plánovanej činnosti na zasiahnutie do lesného porastu a poškodenie vegetačného a pôdneho krytu, rušenie pokoja a ticha a aplikovanie chemických látok v súvislosti s vykonaním lesohospodárskych zásahov spočívajúcich v spracovaní kalamitnej drevnej hmoty, inštalácii feromónových odparníkov do feromónových lapačov a aplikácii prípravkov na ošetrenie poškodených stromov na LHC Vysoké Tatry v NPR Tichá dolina s piatym stupňom ochrany, ktorá je súčasne súčasťou CHVÚ Tatry. Konštatovala, že predmetnou činnosťou dôjde k určitému poškodeniu biotopov európskeho a národného významu, avšak je predpoklad, že povolená činnosť nebude mať významný vplyv na priaznivý stav biotopov a druhov CHVÚ Tatry, pokiaľ budú dodržané podmienky, ktoré Správa TANAP navrhla v predchádzajúcich stanoviskách. Súčasťou tohto stanovisko bol aj formulár pre zisťovacie konanie a záznam o nezistení významných účinkov, v ktorých sa konštatuje, že plánovanými zásahmi pri dodržaní podmienok dôjde k posilneniu odolnostného potenciálu a zmene štruktúry a tiež sa zabezpečí ochrana pred škodlivými činiteľmi; neočakáva sa významný vplyv na populáciu kľúčových druhov v rámci CHVÚ Tatry. 28. Správne orgány oboch stupňov nemali dôvod sa odkloniť od týchto odborných stanovísk, ktoré sú pre ne záväzné a ktoré opakovane potvrdili minimálny zásah do chráneného územia povolenými výnimkami, samozrejme za dodržania nimi navrhovaných podmienok, ktoré sú v prvostupňovom rozhodnutí aj premietnuté. 29. Žalobca namieta nelogickosť výnimiek č. 1, 7, 8, 12 a 13, preto sa nimi súd zaoberal v intenciách § 134 ods. 1 SSP: a. Podmienka č. 1: Začatie prác žiadateľ 5 dní vopred oznámi na ŠOP SR Správu TANAP. Po oznámení žiadateľ písomnou formou spolu so Správou TANAP navrhnú technologickú prípravu lesných porastov a spôsob vykonania spracovania náhodnej ťažby s prípadným vyznačením lokalít výskytu dutinových hniezdičov (ďatle, sovy, netopiere využívajúce dutiny stromov), z dôvodu zabezpečenia ochrany pri prípadnom výskyte chránených druhov a de facto zamedzenia rušenia chránených druhov. Výkon činnosti bude pod priamym dozorom ŠOP SR, kedy sa žiadateľ bude riadiť pokynmi pracovníka SOP SR, Správy TANAP. b. Podmienka č. 7: Po skončení lesohospodárskeho zásahu (ťažby), všetky poškodené (odreté) kmene stromov, ktoré sa poškodia pri približovaní kalamitnej drevnej hmoty, ošetriť registrovaným prostriedkom (platným pre príslušný kalendárny rok, ktorý bol zapísaný do zoznamu povolených prípravkov na ochranu rastlín uverejnených vo Vestníku Ministerstva pôdohospodárska a rozvoja vidieka SR). c. Podmienka č. 8: Stromy, ktoré rastú v tesnej blízkosti približovacích ciest, pred približovaním kalamitnej drevnej hmoty mechanickým spôsobom ochrániť (napr. drevené dosky okolo kmeňov), tak aby nedošlo k ich poškodeniu. d. Podmienka č. 12: Vykonanie náhodnej ťažby nebude realizované v termíne od 15.apríla do 15.júna (hlavné hniezdne obdobie vtákov). e. Podmienka č. 13: V termíne od 15.marca do 15.júna bude vylúčené vykonanie náhodnej ťažby na lokalitách s výskytom obojživelníkov (ktoré pred samotnou ťažbou vyznačia pracovníci Správy TANAP), z dôvodu ich reprodukčného obdobia. 30. Žalobca namieta nelogickosť medzi podmienkami č. 7 a 8. Správny súd sa s jeho názorom nestotožňuje, pretože z uvedených podmienok jednoznačne a logicky vyplýva, že primárne je potrebné chrániť stromy rastúce v tesnej blízkosti približovacích ciest pred ich poškodením (podmienka č. 8). Ak však napriek tomuto zabezpečovaciemu opatreniu príde k ojedinelému poškodeniu stromov, tieto musia byť ošetrené príslušným prípravkom (podmienka č. 7). Z chronologického hľadiska síce mohli byť tieto podmienky zoradené v opačnom poradí, no z ich systematického a vzájomného výkladu vyplýva účelnosť a odôvodnenosť. 31. Podľa žalobcu porovnaním podmienok č. 1 a 12 vzniká záver, že aj v období od 15.3. do 15.6. (hlavné hniezdne obdobie vtákov) môže dochádzať k ťažbe dreva. Aj táto námietka žalobcu je neopodstatnená, pretože v podmienke č. 12 je jednoznačne určené, že ťažba nebude prebiehať v období od 15.3. do 15.6.; takéto znenie podmienky neumožňuje iný výklad, ako to namieta žalobca. Mimo tohto obdobia, teda od 1.1. do 14.3. a od 16.6. do 31.12., bude ťažba podliehať podmienke č. 1, podľa ktorej po oznámení začatia prác žiadateľ spolu so Správou TANAP navrhnú technologickú prípravu lesných porastov a spôsob vykonania náhodnej ťažby s prípadným vyznačením dutinových hniezdičov z dôvodu zabezpečenia ich ochrany. Medzi podmienkami č. 1 a 12 nie je žiaden rozpor a dostatočným spôsobom usmerňujú a obmedzujú povoľovanú činnosť tak, aby boli zabezpečené záujmy ochrany prírody a krajiny v dotknutom chránenom území. 32. Rovnaký záver správny súd zaujal aj vo vzťahu k podmienkam č. 1 a 13. Zhrnúc uvedené správny súd uvádza, že podmienky č. 1, 7, 8, 12 a 13 sú špecifikované dostatočne jasne a zrozumiteľne, ich vzájomný súvis je logický a nespôsobujú nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. 33. Správny súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že predmetné činnosti podliehajú hodnoteniu ich vplyvu na Chránené vtáčie územie Tatry, pretože v spracovaní kalamitnej drevnej hmoty ide o projekt podľa § 28 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z., § 3 písm. g/ zákona č. 24/2006 Z.z., čl. 1 ods. 2 písm. a/ druhá odrážka Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 211/92/EÚ. Hoci prvostupňový správny orgán explicitne nepožiadal ŠOP SR o vyplnenie formulára pre zisťovacie konanie a stanovisko podľa § 28 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z.z., tento formulár je súčasťou odborného stanoviska ŠOP SR, Správa TANAP č. TANAP/315/2014 zo dňa 3.3.2014. Z formulára vyplýva, že činnosť nemá významný účinok na Chránené vtáčie územie Tatry. V konečnom dôsledku bola teda požiadavka žalovaného v prvostupňovom rozhodnutí splnená a nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia. 34. Žalobca mal možnosť sa vyjadriť k podkladom rozhodnutia a svoje právo aj reálne využil. Správne orgány v administratívnom konaní postupovali v súčinnosti s účastníkmi, teda aj so žalobcom, skutkový stav dostatočne zistili, vec správne právne posúdili v intenciách zákona č. 543/2003 Z.z. a ich konanie zodpovedá ustanoveniam Správneho poriadku. Preto správny súd vyhodnotil žalobu žalobcu ako nedôvodnú a zamietol ju podľa § 190 SSP. 35. Správny súd na záver poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžo/133/2015, sp. zn. 4 Sžo/134/2015 a sp. zn. 4 Sžo/6/2014 (m.m.), v zmysle ktorých uplynutie časovej platnosti súhlasu (ktorý bol v predmetnej právnej veci určený do 31.12.2016) nemá za následok „anulovanie“ účinkov právoplatnosti rozhodnutia žalovaného a vylúčenie rozhodnutia zo súdneho prieskumu. Správny súd preto preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a jeho výsledok je obsahom tohto rozhodnutia. 36. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil podmienky, na základe ktorých to možno spravodlivo požadovať. Žalovanému nevznikli ani trovy právneho zastúpenia. 37. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiac od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).