Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sp/36/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200721 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1015200721.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: C. M. I., bytom Š. XX, H., proti odporcovi: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne námestie 1, Bratislava, za účasti: C. I. I., bytom R. XB, H., o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 11.6.2013 proti rozhodnutiu odporcu č. MAGS-SNM-34027-274287/13/313/SB zo dňa 14.5.2013 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu č. MAGS-SNM-34027-274287/13/313/SB zo dňa 14.5.2013 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi nepriznáva právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím č. MAGS-SNM-34027-274287/13/313/SB zo dňa 14.5.2013 odporca podľa § 30 ods. 1 písm. d) zákona č. 71/1976 o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) rozhodol tak, že konanie vo veci nároku na poskytnutie bytovej náhrady podľa zákona č. 260/2011 Z. z. o ukončení a spôsobe usporiadania nájomných vzťahov k bytom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o bytových náhradách“) uplatneného navrhovateľom a jeho manželkou (zúčastnenou osobou) za nájomný byt s dvoma obytnými miestnosťami nachádzajúci sa na prvom poschodí v bytovom dome na Š. O. Č.. XX, H. (ďalej len „predmetný byt“) zastavuje z dôvodu nepredloženia potrebných dokladov k posúdeniu nároku na poskytnutiu bytovej náhrady. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ opravný prostriedok - návrh zo dňa 11.6.2013, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu a vrátenia veci odporcovi na ďalšie konanie. Namietal, že kópiu nájomnej zmluvy k predmetnému bytu nemohol predložiť, nakoľko miestny úrad mu na základe jeho žiadosti danú zmluvu neposkytol. Uviedol, že v predmetnom byte žije od roku 1984, čo môžu potvrdiť aj svedkovia, ktorých identifikoval ich priezviskami. Odporca vo svojom vyjadrení zo dňa 27.4.2015 zotrval na dôvodoch napadnutého rozhodnutia a žiadal ho potvrdiť. Zdôraznil, že navrhovateľ v správnom konaní aj napriek špecifikovaným opätovným výzvam nepredložil nájomnú zmluvu, na základe ktorej by bol preukázaný vznik nájmu pred 1.1.1992, teda nepreukázal, že k tomuto bytu nájomný vzťah vznikol podľa § 871 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ taktiež nedoplnil všetky potrebné údaje v žiadosti tak, ako ho vyzval odporca. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) prejednal a rozhodol vec ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ďalej len „O.s.p.“) v prítomnosti účastníkov konania a podľa § 250q ods. 3 O.s.p. dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Na pojednávaní navrhovateľ uviedol, že so sestrou a rodičmi žili v predmetnom byte od roku 1985, a preto sa domnieva, že má nárok na poskytnutie bytovej náhrady. O nájomnom vzťahu má nepriame dôkazy - evidenčné listy z rokov 1994, 1995 a potvrdenie o trvalom pobyte matky. Do súdneho spisu navrhovateľ založil kópiu relácie Krajského veliteľstva PZ v Bratislave zo dňa 15.6.2015, podľa ktorého je u pôvodnej nájomníčky - matky navrhovateľa evidovaný trvalý pobyt na adrese Š. XX odo dňa 31.10.1984 do 10.7.2000 (deň úmrtia), a taktiež predložil kópiu poistenia domácnosti na predmetnej adrese č. 84/327697 z 29.3.1991, uzatvorenú medzi p. I. I. a Slovenskou štátnou poisťovňou. Poverená pracovníčka odporcu uviedla, že sa v plnom rozsahu pridŕža vyjadrenia k návrhu zo dňa 27.4.2015 a súdu navrhuje napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Ďalej uviedla, že odporca sa snažil z vlastnej iniciatívy vyhľadať doklady (nájomnú zmluvu z obdobia pred rokom 1992, resp. iný adekvátny doklad), avšak bezúspešne. Zúčastnená osoba - manželka navrhovateľa, C. I. I. uviedla, že po smrti svokry - pôvodnej nájomníčke sa im nepodarilo nájsť potrebné doklady k preukázaniu existencie nájomného vzťahu pred rokom 1992. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, riadne sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu odporcu, z ktorého zistil, že po vypovedaní nájmu k predmetnému bytu zo strany vlastníkov bytového domu podľa § 3 ods. 1 zákona o bytových náhradách navrhovateľ a jeho manželka dňa 4.9.2012 požiadali odporcu o poskytnutie bytovej náhrady za predmetný nájomný byt. Predmetná žiadosť neobsahovala všetky zákonom požadované náležitosti, preto odporca vyzval navrhovateľa výzvou zo dňa 24.10.2012 na doloženie fotokópie nájomnej zmluvy, na základe ktorej vznikol nájom k nájomnému bytu pred rokom 1992, preukázanie skutočnosti, že nájom stále trvá ku dňu podania žiadosti, a taktiež aby navrhovateľ deklaroval existenciu materiálnej bytovej núdze. Navrhovateľ následne požiadal odporcu o predĺženie lehoty na doloženie kópie nájomnej zmluvy pred 1.1.1992, nakoľko túto vyžiadal od Miestneho úradu Bratislava - Ružinov. Zároveň odporcovi predložil nájomnú zmluvu k bytu zo dňa 23.3.1995, uzatvorenú medzi Miestnym úradom mestskej časti Bratislava - Ružinov a p. I.É. I.. Odporca navrhovateľa opätovne vyzval dňa 8.1.2013 a 28.2.2013 tak isto pod hrozbou zastavenia správneho konania v zmysle § 30 ods. 1 písm. d) správneho poriadku, na doloženie potrebných dokladov preukazujúcich skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie nároku na poskytnutie bytovej náhrady, a to najmä listinné doklady preukazujúce, že nájomný vzťah k nájomnému bytu vznikol podľa ust. § 871 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka alebo ide o nájom, ktorý vznikol na základe práva prechodu nájmu bytu alebo výmeny bytu. V administratívnom spise odporcu sa ďalej nachádzajú doklady: - nájomná zmluva z 1.7.1999 uzatvorená medzi p. V.. J. I. ako prenajímateľom a p. I. I., - súhlas s nájmom predmetného bytu vydaný 15.3.1995 starostom mestskej časti Bratislava - Ružinov v prospech p. Magdalény Martincovej, - výpis z listu vlastníctva č. XXX, - evidenčné listy pre výpočet nájomného a služieb predmetného bytu vydané na meno Megdalény Martincovej z roku 1999, 2000, na meno navrhovateľa z roku 2006. Podľa § 5 ods. 1 zákona o bytových náhradách, ak sa nájom skončí podľa tohto zákona, nárok na bytovú náhradu má len nájomca bytu podľa § 2 ods. 1, ktorý požiada o bytovú náhradu podľa § 7 ktorý je v materiálnej bytovej núdzi. Podľa § 2 zákona ods. 1 písm. a) zákona o bytových náhradách, tento zákon sa vzťahuje na byty v domoch vydaných oprávnenej osobe podľa osobitných predpisov alebo v domoch, kde časť domu bola vydaná oprávnenej osobe, ak ich ku dňu účinnosti tohto zákona vlastní výlučne alebo v spoluvlastníctve oprávnená osoba, jej dedičia alebo iná osoba, ktorá tieto byty od nich alebo od ich právnych nástupcov nadobudla a v ktorých nájom vznikol podľa § 871 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka a ku dňu účinnosti tohto zákona trvá. Podľa § 2 ods. 2 zákona o bytových náhradách, na účely tohto zákona sa za nájom, ktorý vznikol podľa § 871 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka, považuje aj nájom bytu, ktorý vznikol na základe práva prechodu nájmu bytu alebo výmeny bytu. Podľa § 8 ods. 3 zákona o bytových náhradách, prílohou predbežnej žiadosti je kópia nájomnej zmluvy alebo iného dokladu, ktorý preukazuje právo nájmu. Prílohou žiadosti je a) kópia nájomnej zmluvy alebo iného dokladu, ktorý preukazuje právo nájmu, b) deklarácia majetku podľa § 6 a vyhlásenie nájomcu a spoločne posudzovaných osôb o úplnosti a pravdivosti uvedených údajov. Podľa § 871 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo osobného užívania bytu a právo užívania iných obytných miestností a miestností neslúžiacich na bývanie vzniknuté podľa doterajších predpisov, ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa mení dňom účinnosti tohto zákona na nájom. Spoločné užívanie bytu a spoločné užívanie bytu manželmi sa mení na spoločný nájom. Podľa § 871 ods. 4 Občianskeho zákonníka, osobné užívanie bytov slúžiacich na trvalé ubytovanie pracovníkov organizácie sa mení na nájom služobného bytu, pokiaľ tieto byty spĺňajú kritériá ustanovené zákonom pre služobné byty; pokiaľ tieto podmienky nie sú splnené, mení sa také osobné užívanie na nájom. Podľa § 30 ods. 1 písm. d) správneho poriadku správny orgán konanie zastaví, ak účastník konania na výzvu správneho orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky svojho podania a bol o možnosti zastavenia konania poučený. Zo znenia cit. ust. § 2 ods. 1 písm. a) zákona o bytových náhradách vyplýva, že zákonodarca v ňom rieši otázku, na ktoré byty sa zákon (v tomto konkrétnom ustanovení) vzťahuje. Okrem predpokladu vydania týchto bytov (nehnuteľností) v rámci reštitučných zákonov oprávneným osobám zákonodarca podmieňuje pozitívnu aplikáciu zákona o náhradných bytoch aj existenciou nájmu bytu podľa § 871 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka. Podľa § 2 ods. 2 uvedeného zákona v prípade, ak v týchto bytoch došlo k vzájomnej výmene bytov a tieto právne vzťahy naďalej trvajú, budú predmetom vyporiadania aj vzťahy, ktoré vznikli i prechodom nájmu bytov, u ktorých aktuálni nájomcovia nemali predchádzajúce práva osobného užívania bytu. V § 871 ods. 1 a 4 Občiansky zákonník reaguje na zrušenie inštitútu osobného užívania (služobného) bytu (§ 152 a nasl. Občiansky zákonník v znení do 31.12.1991) a zavedenia inštitútu nájmu bytu. Predpokladom zákonnej transformácie práva osobného užívania bytu na právo nájmu v zmysle uvedených ustanovení i s poukazom na § 868 Občianskeho zákonníka je teda predpoklad, že takéto právo (legálneho užívania bytu) trvalo (existovalo) ku dňu účinnosti novely č. 509/1991 Zb. ktorým sa mení, dopĺňa a upravuje Občiansky zákonník (ďalej len „novela“) a teda vzniklo pred 1.1.1992. Vznik práva osobného užívania k bytu bol podľa § 154 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom do 31.12.1991 viazaný najmä na rozhodnutie miestneho národného výboru o pridelení bytu a na následne uzavretú dohodu a odovzdaní a prevzatí bytu (§ 155 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.1991). Ak žiadne také rozhodnutie vydané nebolo, nebola splnená rozhodujúca podmienka a neopomenuteľná zákonná podmienka pre vznik práva užívania takéhoto bytu (s výnimkou prechodu práva zo zákona). Podľa ust. § 250q ods. 3 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Vo veci azylu a doplnkovej ochrany zruší súd rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec na ďalšie konanie aj vtedy, ak po preskúmaní rozhodnutia dospel k záveru, že od vydania rozhodnutia správnym orgánom sa podstatne zmenili okolnosti veci. Ustanovenie § 250j ods. 5 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1963/99/20160101> platí obdobne. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu námietok vznesených navrhovateľom v podanom návrhu a dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné. Úvodom súd poukazuje na skutočnosť, že účelom zákona o bytových náhradách bolo upraviť právne vzťahy pri ukončení niektorých nájomných vzťahov k bytom a podmienky poskytnutia bytovej náhrady (§ 1 citovaného zákona). Konkrétne zabezpečiť nájomcom bytov nachádzajúcich sa v bytových domoch, ktorých vlastníctvo v dôsledku reštitučných zákonov bolo navrátené pôvodným vlastníkom a ktorým títo vlastníci nájom bytov aktuálnym nájomcov vypovedali, pridelenie náhradných bytov. Zákon o bytových náhradách okrem iných podmienok ako jednu z podmienok pridelenia náhradného bytu stanovil podmienku, podľa ktorej nájom k bytu (z ktorého dostal aktuálny nájomca výpoveď postupom podľa § 3 zákona o bytových náhradách) musel vzniknúť podľa § 871 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka a ku dňu účinnosti tohto zákona trvá. Táto zákonná podmienka je legálnou a jej cieľom bolo zabezpečiť, aby aplikáciou zákona o bytových náhradách nedochádzalo k jeho zneužívaniu. Zákonodarca preto § 8 ods. 3 písm. a) zákona o bytových náhradách striktne stanovil podmienku, podľa ktorej k žiadosti o poskytnutie bytovej náhrady je potrebné priložiť kópiu nájomnej zmluvy alebo iného dokladu, ktorý preukazuje právo nájmu. Predloženie takejto zmluvy (iného dokladu) preukazovalo nad akúkoľvek pochybnosť skutočnosť, že nájom bytu - jeho užívanie - do 31.12.1991 bol legálnym. Vo vzťahu k cit. § 30 ods. 1 písm. d) správneho poriadku teda nepredloženie nájomnej zmluvy či iného hodnoverného dokladu (napr. rozhodnutia o pridelení bytu) je odstrániteľným nedostatkom (v tomto konkrétnom prípade) žiadosti o bytovú náhradu. Ako to vyplýva tak z obsahu napadnutého rozhodnutia, obsahu pripojeného administratívneho spisu a tiež z obsahu podaného opravného prostriedku, navrhovateľ a ani jeho manželka k podanej žiadosti o bytovú náhradu nepredložili doklad v zmysle § 8 ods. 3 písm. a) zákona o bytových náhradách. Odporca preto správne a v súlade s § 8 ods. 4 zákona o bytových náhradách vyzval navrhovateľa (a jeho manželku) na predloženie chýbajúcich dokladov, o. i. aj dokladov v zmysle § 8 ods. 3 písm. a) citovaného zákona, pričom táto výzva obsahovala aj poučenie o možnom zastavení konania v prípade ich nepredloženia. Pretože k predloženiu potrebných dokladov (i napriek predĺženiu lehoty na ich predloženie) nedošlo, odporca (nad rámec svojich povinností) predmetnú výzvu zopakoval dvakrát - listami z 8.1. a z 28.2.2013. I napriek tomu navrhovateľ odporcovi nepredložil žiaden relevantný doklad, svedčiaci o existencii legálneho užívacieho vzťahu km bytu ku dňu 31.1.1991. Navrhovateľom predložené doklady - nájomná zmluva k bytu zo dňa 23.3.1995, uzatvorená medzi Miestnym úradom mestskej časti Bratislava - Ružinov a p. I.T.B. I., - nájomná zmluva z 1.7.1999 uzatvorená medzi p. Ing. J. I. ako prenajímateľom a p. I. I., - súhlas s nájmom predmetného bytu vydaný 15.3.1995 starostom mestskej časti Bratislava - Ružinov v prospech p. I. I., - evidenčné listy pre výpočet nájomného a služieb predmetného bytu vydané na meno I. I. z roku 1999, 2000, na meno navrhovateľa z roku 2006, resp. navrhovateľom predložené doklady na pojednávaní pred tunajším súdom svedčia iba o skutočnosti, že predmetný byt bol užívaný ku dňu 31.12.1991 p. Magdaléhou Martincovou a následne pravdepodobne od roku 2006 (viď evidenčný list pre výpočet nájomného a služieb vystavený na meno navrhovateľa) navrhovateľom. Teda navrhovateľom predložené doklady svedčia síce o bývaní (užívaní) p. I. I. v predmetnom byte, v žiadnom prípade však nepreukazujú titul takéhoto užívania k 1.1.1992. Navrhovateľ v podanom návrhu navrhol súdu vykonať dokazovanie výsluchom svedkov p. Y., C.. S. Z. C.. M. na preukázanie skutočnosti, že navrhovateľ v predmetnom byte žil od roku 1984. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že odporca v napadnutom rozhodnutí a ani na pojednávaní pred súdom túto skutočnosť nespochybnil. Avšak faktické bývanie v predmetnom byte (ako to bolo vyššie uvedené) nepreukazuje právny titul - legálnosť takéhoto užívania, ktorá skutočnosť je jednou z podmienok pridelenia bytovej náhrady. Súd toto navrhované dokazovanie nevykonal aj z dôvodu, že navrhnutí svedkovia by sa zjavne nemohli vyjadriť k právnemu titulu užívania predmetného bytu p. I.T.B. I.. Ako to predniesla poverená pracovníčka odporcu na pojednávaní, odporca sa aj z vlastnej iniciatívy (teda nad rámec svojich povinností v tomto správnom konaní) snažil vyhľadať relevantné listiny, svedčiace o ev. nároku navrhovateľa na zabezpečenie bytovej náhrady, avšak neúspešne. Pretože navrhovateľ v konaní pred odporcom (a ani v konaní pred súdom) nepredložil doklady v zmysle cit. § 8 ods. 3 písm. a) zákona o bytových náhradách, teda neodstránil nedostatky svojej žiadosti o bytovú náhradu i napriek tomu, že bol odporcom poučený o možnom zastavení konania o jeho žiadosti, pričom existenciu legálneho užívania predmetného bytu k 1.1.1992 nepreukázal ani inými dokladmi, bez ktorých podľa zákona o bytových náhradách nie je možné relevantne posúdiť podanú žiadosť o bytovú náhradu, súd napadnuté rozhodnutie odporcu o zastavení konania vo veci žiadosti navrhovateľa o bytovú náhradu potvrdil. Nad rámec uvedeného súd poznamenáva, že je pozoruhodnou skutočnosť, že ani v pozostalosti po p. I. I. (ako to tvrdí navrhovateľ a aj jeho manželka - zúčastnená osoba), ani v príslušných archívoch sa nenašiel doklad o titule a legálnosti užívania predmetného bytu k 1.1.1992. Teda napr. rozhodnutie o pridelení bytu, dohoda o odovzdaní a prevzatí bytu, prípadne súdne rozhodnutie). O trovách účastníkov konania súd rozhodol za použitia ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Navrhovateľ bol v konaní neúspešný, a preto mu ich náhradu súd nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).