Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/111/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200722 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1015200722.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobkyne: Q. C., M.D. P. Y. XXX, v zastúpení: JUDr. Sabína Gečeová, advokátka, Popradská 80, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia SR, Námestie Ľ. Štúra 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 3142/2015-1.10.2 (2/2015-rozkl.) zo dňa 02.03.2015, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutia správnych orgánov 1. Žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 02.05.2015 Minister životného prostredia SR zamietol rozklad žalobkyne a potvrdil rozhodnutie vydané v prvom stupni Ministerstvom životného prostredia SR, odborom štátnej správy ochrany prírody, ktorým podľa § 2 ods. 1 písm. c/ zákona č. 525/2003 Z.z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 525/2003 Z. z.”) a § 15 ods. 2 písm. b/ a f/ zákona č. 15/2005 Z.z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 15/2005 Z. z.”), v súlade s § 8 ods. 6 v znení § 6 ods. 11 zákona č. 15/2005 Z.z., čl. 8 ods. 3 nariadenia Rady (ES) č. 338/97 z 09.12.1996 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi (ďalej len „Nariadenie Rady”) a s ustanoveniami Správneho poriadku ministerstvo zamietlo žiadosť žalobkyne o udelenie výnimky zo zákazu komerčných činností ustanoveného v čl. 8 ods. 1 Nariadenia Rady, a to pre dva exempláre poddruhu Panthera tigris altaica - tiger ussurijský (č. mikročipov: 000637F744, 0006447869) 2. Žiadosť žalobkyne o udelenie výnimky bola zamietnutá z dôvodu, že podmienka na udelenie výnimky zo zákazov komerčných činností uvedená v čl. 8 ods. 3 písm. d/ Nariadenia Rady nebola splnená, keďže predmetné exempláre nespĺňali kritériá kapitoly XIII čl. 54 nariadenia Komisie (ES) č. 865/2006, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá týkajúce sa vykonávania Nariadenia Rady (ďalej len „Nariadenie Komisie”), a teda nemôžu byť považované za exempláre narodené a odchované v zajatí v súlade s čl. 54 Nariadenia Komisie. II. Žaloba 3. Žalobkyňa považovala rozhodnutia vydané v oboch stupňoch za nezákonné, žiadala ich zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Namietala, že žalovaný vec po právnej a skutkovej stránke nesprávne posúdil a jeho rozhodnutia sú v rozpore s dobrými mravmi. 4. Podľa žalobkyne žalovaný dospel k nesprávnym záverom, že z dôvodu neznámeho pôvodu otca zakladajúceho chovného páru nie je možné udeliť výnimku zo zákazu komerčnej činnosti u jeho potomkov, a to dvoch exemplárov poddruhu Panthera tigris altaica - tiger ussurijský (č. mikročipov: 000637F744, 0006447869). Mala za to, že žalovaný nedostatočným spôsobom posúdil žalobkyňou predložené dôkazy, ktoré osvedčovali skutočnosť, že pôvod tigra zakladajúceho chovného páru je známy. Išlo o čestné prehlásenia očitých svedkov, ktorí mali predmetného tigra v držbe až po jeho odovzdanie do chovu žalobkyne. Okrem toho o pôvode tigra mal svedčiť aj žalobkyňou predložený znalecký posudok vypracovaný Kriminálnym a expertíznym ústavom Policajného zboru SR, odborom kriminalistickej identifikácie, pod č. ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2014/5555 zo dňa 16.04.2014. Z týchto dôkazov podľa žalobkyne vyplýva, že tiger bol najprv v ZOO Spišská Nová Ves, potom u p. E., následne u p. B., p. I. a následne protokolárne odovzdaný do chovu žalobkyne. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na nesprávnu aplikáciu § 39 Správneho poriadku zo strany správnych orgánov. Dôvodila, že správny orgán mal vypočuť svedkov, ktorí predmetné čestné vyhlásenia urobili. Za nesprávny považovala záver správneho orgánu o tom, že čestné vyhlásenie môže urobiť len účastník konania. Zároveň namietala, že ju správny orgán na doplnenie čestného vyhlásenia nevyzval. 5. Žalobkyňa spochybňovala relevanciu stanoviska Štátnej ochrany prírody SR, Vedeckého orgánu SR zo dňa 26.06.2008 o neznámom pôvode a spôsobe nadobudnutia samca zo zakladajúceho chovného páru (starého otca predmetných exemplárov - MICKA), nakoľko na toto stanovisko sa správne orgány vo svojich rozhodnutiach odvolávali. Mala za to, že v čase vydania stanoviska ešte nebol objasnený pôvod otca zakladajúceho chovného páru, že sa narodil a bol odchovaný v ZOO Spišská Nová Ves. 6. Poukázala na § 30 ods. 1 zákona č. 287/1994 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a v tejto súvislosti na porušenie povinnosti viesť evidenciu zo strany ZOO Spišská Nová Ves, ako aj Obvodného úradu životného prostredia v Spišskej Novej Vsi, keďže v rozhodnom období neviedli žiadnu evidenciu o predmetných chránených druhoch živočíchov. Rozporovala tiež registračnú kartu ZOO Spišská Nová Ves z 07.08.1995, kde bolo uvedené, že v období r. 1994-1996 chovali dva exempláre tigra (samca a samicu), ktoré boli získané kúpou z Československej federatívnej republiky. Zdôraznila, že ihneď po obdŕžaní otca zakladajúceho chovného páru informovala Obvodný úrad životného prostredia v Senci o nadobudnutí takéhoto exemplára. 7. Záverom žalobkyňa vyslovila názor, že nesprávnym postupom žalovaného, kedy ten najprv udelil výnimky a následne boli tieto výnimky zrušené, došlo k vážnemu ohrozeniu chovu a existencie v súčasnosti už žijúcich chránených jedincov, t. č. v počte 28 kusov dospelých exemplárov a jedno mláďa, ktoré sú chované v Oáze sibírskeho tigra v Kostolnej pri Dunaji. Tento postup považovala za bezcitný, nelogický a rozporný s dobrými mravmi. Zdôraznila, že má všetky potrebné oprávnenia na chov týchto jedincov a podmienky chovu sú všetkými kompetentnými úradmi hodnotené ako veľmi dobré. III. Vyjadrenie žalovaného 8. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 19.06.2015, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. 9. Podľa žalovaným získaných informácií žalobkyňa nadobudla tigra (otca zakladajúceho chovného páru - samca MICKA) dňa 05.03.1997 darom od p. I. (okres Ž.), bez dokladu - potvrdenia o pôvode. Obvodný úrad životného prostredia v Banskej Štiavnici, pracovisko v Žarnovici, nevydal v tejto súvislosti žiadny doklad, nakoľko pôvodný držiteľ oň nežiadal. Obvodný úrad životného prostredia v Senci vydal na žiadosť žalobkyne pre tigra MICKA preukaz o pôvode č. 114/2000 zo dňa 10.04.2000 s kódom pôvodu „U“, a to na základe skutočnosti, že žalobkyňa nepredložila žiadne doklady, ktoré by preukázali jeho pôvod. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na vyjadrenie žalobkyne v časopise Blesk z roku 2009 a Plus 7 dní z roku 2006, kde mala uviesť, že tiger MICKO bol ako mláďa prepašovaný slovenským podnikateľom z Ruska. Keďže tiger MICKO, ako starý otec zakladajúceho chovného páru, má kód pôvodu „U“, všetci jeho potomkovia majú určený kód pôvodu „U/F“ alebo „F“, a preto ani predmetné exempláre nespĺňajú podmienku podľa čl. 8 ods. 3 písm. d/ Nariadenia Rady na udelenie výnimky zo zákazu komerčných činností. 10. Podľa žalovaného čestné prehlásenia predložené žalobkyňou preukazovali iba tú skutočnosť, že „nejaký“ exemplár tigra sa postupne presúval zo ZOO Spišská Nová Ves cez viaceré osoby až do chovu k žalobkyne. Týmito prehláseniami však nebola spoľahlivo preukázaná totožnosť tigra MICKA ako starého otca predmetných exemplárov. Navyše čestné prehlásenie je jedným z podkladov pre rozhodnutie a podľa žalovaného ho nemožno zamieňať s dôkazom. Navyše predmetné čestné prehlásenia sú vykonané inými osobami ako účastníčkou konania. Mal za to, že predmetné čestné prehlásenia sú v rozpore s ostatnými zaobstaranými dôkazmi. Zároveň tiež znalecký posudok predložený žalobkyňou nepotvrdil tú skutočnosť, že exemplár, pre ktorý bol tento posudok vyhotovený, je ten istý ako exemplár, ktorý sa narodil v ZOO Spišská Nová Ves, nakoľko pre účely znaleckého posudku neboli k dispozícii žiadne obrázky tigra údajne narodeného v ZOO Spišská Nová Ves. Podľa žalovaného znalecký posudok preukázal len tú skutočnosť, že exemplár tigra, ktorý bol údajne ako mláďa v držbe p. E., je ten istý ako dospelý exemplár tigra v držbe žalobkyne. 11. Žalovaný poukázal na vyjadrenie Európskej komisie k danej veci, podľa ktorého exemplár živočíšneho druhu sa považuje za exemplár narodený a odchovaný v zajatí, len ak sú splnené všetky kritériá čl. 54 Nariadenia Komisie súčasne, t.j. ak v zakladajúcom chovnom páre je jeden exemplár s neznámym pôvodom, nie je splnená podmienka čl. 54 ods. 2 Nariadenia Komisie, že chovný rodičovský pár bol zostavený v súlade s príslušnými právnymi predpismi platnými v čase jeho nadobudnutia. 12. Dôvodil, že preveroval tvrdenie žalobkyne o narodení tigra MICKA v ZOO Spišská Nová Ves, pričom súčasťou odpovedí ZOO Spišská Nová Ves neboli žiadne doklady preukazujúce pôvod tohto tigra. Tie isté závery vyplývali aj z dopytu na Regionálnu veterinárnu a potravinovú správu v Spišskej Novej Vsi, ako aj z Mesta Spišská Nová Ves. Žalovaný poukázal na ročenky českých a slovenských zoologických záhrad z rokov 1994-1996, z ktorých nevyplýva, že by ZOO Spišská Nová Ves v rozhodnom období odchovala samca tigra. 13. Záverom žalovaný uviedol, že súčasťou žiadosti žalobkyne z 18.08.2008 boli aj kópie preukazov o pôvode exemplára živočícha č. 409/08 a č. 412/08 vydaných dňa 01.07.2008 Obvodným úradom životného prostredia v Senci. Tieto preukazy boli vystavené na základe stanoviska Štátnej ochrany prírody SR, Vedeckého orgánu SR zo dňa 26.06.2008, kde bolo uvedené, že vzhľadom na neznámy pôvod a spôsob nadobudnutia samca zakladajúceho chovného páru, nemožno konštatovať, že chovný pár bol zostavený v súlade s čl. 54 bod 2 Nariadenia Komisie. IV. Konanie na správnom orgáne 14. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že žiadosťou zo dňa 18.08.2008 žalobkyňa podľa § 8 ods. 2 a 5 zákona č. 15/2005 Z.z. požiadala Ministerstvo životného prostredia SR o udelenie výnimky zo zákazu komerčných činností ustanoveného v čl. 8 ods. 1 Nariadenia Rady, a to pre dva exempláre poddruhu Panthera tigris altaica - tiger ussurijský (č. mikročipov: 000637F744, 0006447869). O tejto žiadosti rozhodlo ministerstvo rozhodnutiami č. SK197/2008 a č. SK200/2008 zo dňa 17.08.2009, ktorými pre uvedené exempláre udelilo výnimky zo zákazu komerčných činností. 15. Dňa 10.05.2011 podala Sekcia ochrany prírody a tvorby krajiny Ministerstva životného prostredia SR návrh na preskúmanie rozhodnutí č. SK 200/2008 a SK 197/2008 zo dňa 17.08.2009 mimo odvolacieho konania. Listom zo dňa 16.08.2011 to bolo oznámené žalobkyni. Dňa 02.04.2012 vydalo Ministerstvo životného prostredia SR rozhodnutia č. 5853/2011-1.10 (1) a č. 5853/2012-1.10 (2), ktorými zrušilo výnimky udelené rozhodnutiami č. SK 200/2008 a SK 197/2008 zo dňa 17.08.2009. Voči týmto rozhodnutiam podala žalobkyňa rozklad, o ktorom bolo rozhodnuté rozhodnutiami č. 5725/2012-1.10 (23/2012-rozkl.) a č. 5726/2012-1.10 (24/2012-rozkl.) zo dňa 27.06.2012 a ktorými bol rozklad žalobkyne zamietnutý. 16. Dňa 12.10.2012 vydalo Ministerstvo životného prostredia SR rozhodnutie č. 6882a/2012-2.3, ktorým prerušilo konanie začaté na základe žiadosti žalobkyne, a to z dôvodu, že podanie žalobkyne malo nedostatky, ktoré na základe výzvy z toho istého dňa mala odstrániť. Žalobkyňa bola vyzvaná na predloženie kópie aktuálnej druhovej karty exemplára živočícha a listinné dôkazy preukazujúce, že predmetné 2 exempláre boli určené na chov za účelom ochrany daného druhu, pričom v tejto súvislosti mala uviesť konečný cieľ záchranného programu, meno a kontakt koordinátora programu a pod. Žalobkyňa na predmetnú výzvu reagovala listom zo dňa 16.11.2012, ku ktorému predložila aktuálnu druhovú kartu exemplára. Listom zo dňa 06.12.2012 Ministerstvo životného prostredia SR oboznámilo žalobkyňu s podkladmi pre rozhodnutie a listom zo dňa 20.12.2012 sa žalobkyňa k podkladom pre rozhodnutie vyjadrila. V tomto liste žalobkyňa zároveň navrhla prerušiť konanie a požiadať Európsku komisiu o konzultáciu tohto prípadu. Listom zo dňa 10.01.2013 bola žalobkyňa upovedomená o predĺžení lehoty na rozhodnutie do 15.02.2013. Listom zo dňa 12.02.2013 Ministerstvo životného prostredia SR požiadalo veľvyslanca Slovenskej republiky pri Stálom zastúpení SR pri Európskej únii o zaslanie žiadosti o vyjadrenie názoru Európskej komisie k aplikácii čl. 54 Nariadenia Komisie. 17. Následne dňa 13.02.2013 vydalo Ministerstvo životného prostredia SR rozhodnutie o prerušení konania na základe návrhu žalobkyne pod č. 2596/2013-2.3, a to na dobu 30 dní. Listom zo dňa 28.03.2013 bola žalobkyňa informovaná o žiadosti o predĺženie lehoty na rozhodnutie. Listami zo dňa 08.08.2013, zo dňa 07.01.2014 a zo dňa 02.06.2014 Ministerstvo životného prostredia SR upovedomilo žalobkyňu o predlžení lehoty na vydanie rozhodnutia. Medzitým jej bolo adresovaných viacero výziev na doplnenie dôkazov, na základe ktorých žalobkyňa dôkazy aj predkladala. 18. Listom zo dňa 08.10.2014 bola žalobkyňa oboznámená s podkladmi pre vydanie rozhodnutia a následne boli vo veci vydané v úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutia, pričom odôvodnenia týchto rozhodnutí sú obdobné ako vyjadrenie k žalobe a detailnejšie sa súd k jednotlivým ich častiam vyjadril nižšie. V. Posúdenie veci 19. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom za prítomnosti oboch procesných strán a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. 20. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 21. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 22. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 23. Podľa § 6 ods. 11 zákona č. 15/2005 Z. z. ministerstvo žiadosť o vydanie povolenia alebo potvrdenia podľa odseku 1 zamietne z dôvodov ustanovených osobitným predpisom, alebo ak nie sú splnené podmienky na jeho vydanie podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. 24. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 15/2005 Z. z. ministerstvo udelí výnimku zo zákazu komerčných činností vydaním potvrdenia, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu a neexistujú iné dôvody týkajúce sa ochrany exemplárov druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín, ktoré by bránili vydaniu potvrdenia. 25. Podľa § 8 ods. 6 zákona č. 15/2005 Z. z. ustanovenie § 6 ods. 2 písm. f), odseky 4, 5, 7, 8, 11 až 15 a § 7 platia rovnako aj pri rozhodovaní o udelení výnimky zo zákazu komerčných činností alebo o udelení súhlasu na premiestnenie živých exemplárov na území Európskej únie. 26. Podľa čl. 8 ods. 1 Nariadenia Rady zakazuje sa kúpa, ponuka na kúpu, nadobudnutie na komerčné účely, vystavovanie na verejnosti na komerčné účely, využitie na komerčný zisk a predaj, držba na predaj, ponuka na predaj alebo preprava na účely predaja exemplárov druhov uvedených v prílohe A. 27. Podľa čl. 8 ods. 3 Nariadenia Rady v súlade s požiadavkami iných právnych predpisov spoločenstva o ochrane voľne žijúcich živočíchov a rastlín možno udeliť výnimky zo zákazu uvedeného v ods. 1 vydaním potvrdenia výkonným orgánom členského štátu, v ktorom sa exempláre nachádzajú, osobitne pre každý jednotlivý prípad, ak exempláre: a) boli nadobudnuté v spoločenstve alebo ich dovoz sa uskutočnil predtým, než sa na dané exempláre začali vzťahovať ustanovenia týkajúce sa druhov uvedených do prílohy I dohovoru alebo do prílohy C1 nariadenia EHS č. 3626/82 alebo do prílohy A alebo b) sú spracovanými exemplármi, ktoré boli nadobudnuté pred viac ako 50 rokmi; alebo c) boli dovezené do spoločenstva v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia a majú sa využiť na účely, ktoré neohrozia prežitie daného druhu; alebo d) sú exemplármi živočíšneho druhu narodenými a odchovanými v zajatí alebo umelo vypestovanými exemplármi rastlinného druhu, alebo sú časťami, alebo derivátmi takýchto exemplárov; alebo e) sa vyžadujú za výnimočných okolností pre pokrok vedy alebo pre základné biolekárske účely podľa smernice Rady č. 86/609/EHS z 24. novembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa ochrany živočíchov používaných na experimentálne a iné vedecké účely (1), ak sa preukáže, že daný druh je jediným vhodným pre tieto účely a ak neexistujú žiadne exempláre druhu, ktoré sú narodené a odchované v zajatí; alebo f) sú určené pre chov alebo pestovanie, s cieľom ochrany daného druhu; alebo g) sú určené na výskum alebo vzdelávanie zamerané na zachovanie, alebo ochranu daného druhu; alebo h) majú pôvod v členskom štáte a boli nadobudnuté z voľnej prírody v súlade s právnymi predpismi platnými v danom členskom štáte. 28. Podľa čl. 54 Nariadenia Komisie bez toho, aby bol dotknutý článok 55, exemplár živočíšneho druhu sa považuje za exemplár narodený a odchovaný v zajatí, len ak sa príslušný výkonný orgán po konzultácii s príslušným vedeckým orgánom príslušného členského štátu presvedčil, že sú splnené nasledujúce kritériá: 1. exemplár je potomok alebo pochádza z potomka živočícha narodeného alebo inak získaného v kontrolovanom prostredí: a) z rodičov, ktorí sa spárili v kontrolovanom prostredí alebo ktorých pohlavné bunky boli iným spôsobom premiestnené do kontrolovaného prostredia, ak je rozmnožovanie pohlavné; b) z rodičov, ktorí boli v kontrolovanom prostredí, keď sa začal vývin potomstva, ak je rozmnožovanie nepohlavné 2. chovný rodičovský pár bol zostavený v súlade s príslušnými právnymi ustanoveniami platnými v čase jeho nadobudnutia a spôsobom, ktorý neohrozuje prežitie príslušného druhu vo voľnej prírode; 3. chovný rodičovský pár je udržiavaný bez dopĺňania exemplárov z voľnej prírody s výnimkou príležitostného doplnenia v súlade s platnými právnymi ustanoveniami a spôsobom, ktorý neohrozuje prežitie príslušného druhu vo voľnej prírode, výlučne v prípade živočíchov, vajec alebo pohlavných buniek na jeden alebo viaceré z nasledujúcich účelov: a) predchádzať nepriaznivému príbuzenskému kríženiu alebo ho zmierniť v takom rozsahu, ktorý je určený potrebou nového genetického materiálu; b) nakladať so zhabanými alebo prepadnutými živočíchmi v súlade s článkom 16 ods. 3 nariadenia (ES) č. 338/97; c) vo výnimočných prípadoch na použitie ako chovný rodičovský pár; 4. chovný rodičovský pár sám vyprodukoval potomstvo druhej generácie alebo potomstvo ďalších generácií (F2, F3 atď.) v kontrolovanom prostredí, alebo je udržiavaný spôsobom, ktorý je preukázateľne spôsobilý na spoľahlivú produkciu potomstva druhej generácie v kontrolovanom prostredí 29. Podľa § 34 ods. 1 a 2 Správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. 30. Podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. 31. Podľa § 39 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán môže namiesto dôkazu pripustiť čestné vyhlásenie účastníka konania, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. 32. Podľa § 65 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môže z vlastného alebo iného podnetu preskúmať správny orgán najbližšie vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal (§ 58), ak ide o rozhodnutie ústredného orgánu štátnej správy, jeho vedúci na základe návrhu ním ustavenej osobitnej komisie (§ 61 ods. 2). 33. Podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia ho zruší alebo zmení, ak bolo vydané v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom alebo všeobecne záväzným nariadením. Pri zrušení alebo zmene rozhodnutia dbá na to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté. 34. Podľa § 65 ods. 3 Správneho poriadku pri preskúmavaní rozhodnutia vychádza správny orgán z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania rozhodnutia. Nemôže preto zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie, ak sa po jeho vydaní dodatočne zmenili rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých pôvodné rozhodnutie vychádzalo. 35. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 36. Podstatou súdeného prípadu bolo preskúmať rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu v konaní o udelenie výnimky zo zákazu komerčných činností uvedených v čl. 8 ods. 1 Nariadenia Rady pre viaceré exempláre poddruhu Panthera tigris altaica uvedeného v prílohe A tohto nariadenia. Predmetom správneho konania boli 2 exempláre poddruhu Panthera tigris altaica - tigra ussurijského, s číslami mikročipov 000637F744 a 0006447869. 37. Súd sa zameral nielen na posúdenie procesnej stránky veci, ale aj jej hmotnoprávny základ. Dôležitou otázkou v konaní bolo preukázanie pôvodu predmetných exemplárov, resp. pôvodu ich starého otca, keďže žiadosť žalobkyne bola zamietnutá práve z dôvodu nesplnenia podmienky podľa čl. 8 ods. 3 písm. d/ Nariadenia Rady v spojení s čl. 54 ods. 2 Nariadenia Komisie. Žalobkyňa v žalobe namietala, že správne orgány nedostatočne zistili skutočný stav veci, keď nesprávne posúdili ňou predložené dôkazy preukazujúce pôvod starého otca predmetných exemplárov (tigra MICKA). Súd pritom zistil, že správne orgány vykonali rozsiahle dokazovanie za účelom zistiť skutočný stav, resp. zistiť skutočný pôvod starého otca predmetných exemplárov. Za týmto účelom došlo nielen k niekoľkým výzvam adresovaným žalobkyni, aby predložila relevantné doklady, ale správne orgány aj z vlastnej iniciatívy vykonali dopyt na rôzne zainteresované orgány, ktoré by mohli disponovať požadovanými dokladmi. Súd z predloženého administratívneho spisu zistil, že v konaní pred správnymi orgánmi sa nepodarilo predložiť také doklady, ktoré by preukazovali splnenie podmienok podľa čl. 54 ods. 2 Nariadenia Komisie. Čestné prehlásenia predložené žalobkyňou, ako aj znalecký posudok opísaný v bode 4 tohto roszudku, totiž v kontexte žalovaným získaných dôkazov (odpovede zo ZOO Spišská Nová Ves, Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy v Spišskej Novej Vsi, ako aj z Mesta Spišská Nová Ves a ročenky českých a slovenských zoologických záhrad z rokov 1994-1996) nevyvracajú pochybnosti o pôvode tigra MICKA ako starého otca predmetných exemplárov (viď vyjadrenie žalovaného - bod 10 tohto rozsudku), resp. nepotvrdzujú jeho pôvod v ZOO Spišská Nová Ves ako to tvrdila žalobkyňa. Tieto pochybnosti nevyvracia ani skutočnosť, že Obvodný úrad životného prostredia v Banskej Štiavnici, pracovisko v Žarnovici, nevydal údajnému predchádzajúcemu majiteľovi tigra MICKA, p. I., žiadny doklad. Taktiež preukaz o pôvode č. 114/2000 zo dňa 10.04.2000 s kódom pôvodu „U“, ktorý bol vydaný Obvodným úradom životného prostredia v Senci na žiadosť žalobkyne pre tigra MICKA nasvedčuje tomu, že pôvod tigra MICKA sa žalobkyni nepodarilo preukázať. 38. V súlade s čl. 59 ods. 2 Nariadenia Komisie sa výnimka pre exempláre uvedené v čl. 8 ods. 3 písm. d/ nariadenia Rady udelí len vtedy, ak žiadateľ presvedčil príslušný výkonný orgán, ktorý to prekonzultoval s príslušným vedeckým orgánom, o tom, že sú splnené podmienky uvedené v čl. 48 tohto nariadenia a že príslušné exempláre sa narodili a boli odchované v zajatí v súlade s článkom 54 tohto nariadenia. Za exempláre narodené a odchované v zajatí (kód pôvodu „C“) sa môžu považovať len exempláre, ktoré spĺňajú všetky kritériá čl. 54 Nariadenia Komisie. Pri posudzovaní splnenia kritéria uvedeného v čl. 54 ods. 2 nariadenia Komisie, že chovný rodičovský pár bol zostavený v súlade s príslušnými právnymi ustanoveniami platnými v čase jeho nadobudnutia a spôsobom, ktorý neohrozuje prežitie príslušného druhu vo voľnej prírode, sa skúma pôvod a spôsob nadobudnutia všetkých generácií, vrátane zakladajúceho chovného rodičovského páru. Nakoľko starý otec predmetných exemplárov (tiger MICKO), bol nadobudnutý v čase, keď sa naňho vzťahovali ustanovenia týkajúce sa druhov uvedených do prílohy I Dohovoru CITES, bolo potrebné posúdiť pôvod a spôsob nadobudnutia aj toho exemplára. 39. Súd prisvedčil názoru správnych orgánov, že čestné prehlásenie je len jedným z podkladov pre rozhodnutie. Správny orgán je v zmysle § 39 ods. 1 Správneho poriadku oprávnený rozhodnúť o jeho pripustení, a to vzľadom na jeho charakter. Čiže to, či správny orgán pripustí čestné prehlásenie, je výlučne na jeho voľnej úvahe. Účastník konania nemá na pripustenie čestného prehlásenia právny nárok. V každom prípade z uvedeného ustanovenia Správneho poriadku vyplýva, že čestné prehlásenie môže v rámci správneho konania urobiť len jeho účastník a nie iné osoby, napr. svedkovia. Správny orgán nemá ani povinosť vyzvať účastníka konania na urobenie čestného prehlásenia. Napriek uvedenému sa súd touto námietkou žalobkyne zaoberal a považuje ju za nedôvodnú. Vzhľadom na rozsiahle dokazovanie vykonané správnymi orgánmi smerujúce k objasneniu tvrdení, ktoré boli obsahom žalobkyňou predložených čestných prehlásení, je nesporné, že správne orgány predmetné tvrdenia preverovali, no vykonané dokazovanie nepotvrdilo ich pravdivosť. Prípadné vypočutie svedkov, ktorí urobili predmetné čestné prehlásenia, sa preto javí ako nehospodárne. Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že účelom medzinárodných i vnútroštátnych predpisov upravujúcich ochranu voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín je chrániť unikátne druhy živočíchov a rastlín a zachovať ich v pôvodnej forme pre budúce generácie. Je preto logické, že postupy správnych orgánov konajúcich v tejto oblasti musia byť prísne formalizované, čiže preverovanie pôvodu jednotlivých druhov živočíchov a rastlín musí prebiehať veľmi dôkladne. V tomto kontexte sa javí postup žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu, keď neprihliadli na čestné prehlásenia predložené žalobkyňou, ako správny. 40. Nedôvodná sa javí aj námietka žalobkyne, kedy spochybňovala relevanciu stanoviska Štátnej ochrany prírody SR, Vedeckého orgánu SR zo dňa 26.06.2008 o neznámom pôvode a spôsobe nadobudnutia samca zo zakladajúceho chovného páru (starého otca predmetných exemplárov - MICKA), a to vzhľadom na časový odstup tohto stanoviska od vydania napadnutého rozhodnutia. Ministerstvu ani Vedeckému orgánu SR totiž neboli ani v predmetnom konaní predložené informácie, resp. doklady, ktoré by vyvrátili neznámy pôvod a preukázali spôsob nadobudnutia starého otca predmetných exemplárov. Navyše, toto stanovisko je síce spomínané v odôvodnení rozhodnutí správnych orgánov, nie je však jediným dôkazom, na ktorom je postavené presné a úplné zistenie skutkového stavu správnymi orgánmi (viď bod 33 tohto rozsudku). 41. Námietky žalobkyne ohľadne nekonania správneho orgánu voči pôvodnému držiteľovi tigra ussurijského, ktorý si evidentne nesplnil svoje povinnosti, sú pre daný prípad irelevantné. Žalobkyňa navyše nadobudla tohto starého otca predmetných exemplárov darom bez dokladov a príslušným orgánom nepredložila žiadne iné doklady, ktoré by mohli vyvrátiť neznámy pôvod tohto exemplára. Vzhľadom na to, že starý otec predmetných exemplárov má neznámy pôvod (kód pôvodu „U“), keďže sa nepodarilo preukázať tvrdenie žalobkyne o jeho pôvode v ZOO Spišská Nová Ves, nemôžu byť jeho potomkovia považovaní za exempláre narodené a odchované v zajatí, keďže nespĺňajú kritéria čl. 54 Nariadenia Komisie. Z takýchto exemplárov živočíchov nie je možné v zmysle platnej legislatívy odchovať exemplár živočícha s kódom pôvodu „C“. Z tohto dôvodu bolo správne žiadosť žalobkyne o udelenie výnimky zo zákazu komerčných činností zamietnuť. 42. Záverom súd skúmal aj žalobkyňou namietaný procesný postup správnych orgánov, kedy najprv boli žalobkyni udelené výnimky zo zákazu komerčných činností (viď rozhodnutia opísané v bode 14 tohto rozsudku) a následne boli tieto výnimky zrušené (viď rozhodnutia opísané v bode 15 tohto rozsudku). Súd s poukazom na znenie § 65 Správneho poriadku, ako zákona lex generalis v správnom konaní, zdôrazňuje, že toto ustanovenie splnomocňuje správny orgán presmúmať ním vydané právoplatné rozhodnutie aj z vlastného podnetu a v tejto súvislosti posúdiť, či toto právoplatné rozhodnutie je v súlade so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom alebo všeobecne záväzným nariadením. Správny orgán je však pri tomto postupe limitovaný v tom, že musí vychádzať z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia. Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu a jednotlivými úkonmi správnych orgánov (viď bod 15 tohto rozsudku) súd zastáva názor, že žalobkyňou namietaný postup správnych orgánov bol v súlade s vyššie uvedeným ustanovením Správneho poriadku, t.j. týmto postupom správne orgány žiadne práva žalobkyne neporušili. Obe rozhodnutia boli vydané v súlade s § 46 Správneho poriadku, keďže boli vydané v súlade so zákonmi, vychádzajú zo spoľahlivo zisteného stavu veci a sú aj náležite odôvodnené v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku. V konaní správnych orgánov nebola zistená ani žiadna vada, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Námietky žalobkyne nie sú dôvodné, pričom súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. 43. Súd sa teda stotožnil so skutkovým stavom, ako ho zistili správne orgány, ktoré vo veci vykonali riadne dokazovanie a postupovali v súlade s právnymi predpismi. Súd nepovažuje v danej veci za potrebné, aby inými slovami vyjadroval to, čo už zrozumiteľne odôvodnil žalovaný v napadnutom rozhodnutí, a tým potvrdzoval správnosť rozhodnutia žalovaného. Nie je povinnosťou súdu inými slovami zopakovať to, čo už vecne správne vyjadril správny orgán. Súdny prieskum nie je založený na zisťovaní nového skutkového stavu súdom, ale na prieskume zákonnosti, v rámci ktorého súd zisťuje správnosť aplikácie zákona na daný skutkový stav a správnosť interpretácie zákonných pravidiel z právnej argumentácie a z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného. Súd považuje aplikované dôkazné prostriedky v danom prípade za postačujúce, keďže ich vykonanie viedlo k riadnemu zisteniu skutočného stavu veci. Minister životného prostredia SR sa vo svojom rozhodnutí riadne vysporiadal so všetkými námietkami žalobkyne uvedenými v rozklade. Napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu, súd teda považuje za vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol. 44. O trovách konania súd rozhodol s prihliadnutím na ust. § 167 a nasl. SSP tak, že žalobcovi, ktorý nemal úspech v konaní nepriznal ich náhradu a žalovanému žiadne trovy nevznikli, ide o orgán štátnej správy, preto mu súd ich náhradu nepriznal. 45. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).