Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/109/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200790 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1015200790.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Akadémia umení v Banskej Bystrici, so sídlom Jána Kollára 22, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 31 094 970, zastúpený: Advokátska kancelária Krnáč s. r. o., so sídlom Námestie slobody 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 232 293, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Dunajská 68, 820 04 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti zápisnice žalovaného o prerokovaní protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 9947-7000/2014-OK/10 zo dňa 20.03.2015 a protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 9947-7000/2014-OK/6 zo dňa 30.01.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. 1. Žalobou zo dňa 19.05.2015, podanou na tunajšom súde dňa 19.05.2015, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti zápisnice žalovaného o prerokovaní protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 9947-7000/2014-OK/10 zo dňa 20.03.2015 a protokolu žalovaného o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 9947-7000/2014-OK/6 zo dňa 30.01.2015. Žalovaný vykonal u žalobcu kontrolu dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní podľa ustanovení § 109, § 112, § 137 ods. 2 písm. c) a § 146 ods. 6 a 7 v nadväznosti na § 155m ods. 4 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“) a podľa zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej kontrole“) pri zadávaní nadlimitnej zákazky realizovanej postupom užšej súťaže po uzavretí zmluvy vrátane všetkých dodatkov na dodanie tovaru s názvom predmetu zákazky „Rozvoj infraštruktúry a modernizácia informačno-komunikačných technológií Akadémie umení v Banskej Bystrici“, ktorej Oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania bolo zverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie č. S 252/2009 zo dňa 31.12.2009 pod zn. 362958 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 1/2010 pod zn. 00008 - MUT zo dňa 05.01.2010. 2. Po vykonaní kontroly predloženej dokumentácie z verejného obstarávania predmetnej zákazky a postupu žalobcu pri jej zabezpečovaní žalovaný zaslal žalobcovi protokol o výsledku kontroly a oznámil mu, že má možnosť v stanovenej lehote písomne sa vyjadriť ku kontrolným zisteniam. Žalovaný v protokole o výsledku kontroly v bodoch 1 až 5 konštatoval porušenia zákona o verejnom obstarávaní, ktoré mali alebo mohli mať vplyv na výsledok predmetného verejného obstarávania. Žalobca s poukazom na doručený protokol o výsledku kontroly zaslal žalovanému vyjadrenie k protokolu o výsledku kontroly zo dňa 23.02.2015, v ktorom zaujal stanovisko ku kontrolným zisteniam a v ktorom reagoval na konkrétne žalovaným vytknuté porušenia. Poverená kontrolná skupina žalovaného vyhotovila vyjadrenie k namietaným skutočnostiam vedúceho kontrolovaného subjektu ku kontrolným zisteniam zo dňa 16.03.2015, v ktorom žalovaný v celom rozsahu zotrval na svojich kontrolných zisteniach a skonštatoval, že protokol o výsledku kontroly zostáva nezmenený. Dňa 20.03.2015 sa uskutočnilo prerokovanie protokolu o výsledku kontroly, čím bol výkon kontroly ukončený. Z prerokovania protokolu bola spísaná zápisnica o prerokovaní protokolu zo dňa 20.03.2015, v ktorej bol zosumarizovaný priebeh kontroly a v ktorej bola žalobcovi uložená povinnosť prijať opatrenia podľa § 13 ods. 6 zákona o štátnej kontrole. 3. Napadnutý protokol o vykonaní kontroly a zápisnica o prerokovaní protokolu majú podľa žalobcu povahu rozhodnutia vydaného v správnom konaní podliehajúceho súdnemu prieskumu. V tejto súvislosti poukázal na nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/2010 a sp. zn. III. ÚS 283/2010 a na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/31/2011 zo dňa 25.08.2011 a sp. zn. 5Sžf/26/2012 zo dňa 29.11.2012. 4. Protokol o výsledku kontroly, ako aj zápisnicu o prerokovaní protokolu žalovaný vyhotovil predčasne a v rozpore so základnou zásadou správneho konania, pretože žalovaný nespoľahlivo zistil stav veci. Konštatovania žalovaného, že stanovenie neprimeraných podmienok účasti mohlo odradiť potenciálnych záujemcov od účasti v danej súťaži, sú nepodložené a neurčité, keďže nevyjadrujú, či ku skutočnému porušeniu zákona o verejnom obstarávaní aj došlo. Protokol o vykonaní kontroly neobsahuje všetky formálne náležitosti. Žalovaný mal vypracovať dodatok k protokolu, do ktorého by zapracoval opodstatnené námietky žalobcu a vyjadrenia žalovaného k nim, no neurobil tak. V protokole o výsledku kontroly sa žalovaný odvoláva na dokumenty, ktoré neboli súčasťou protokolu, preto žalobca nemal možnosť oboznámiť sa s týmito dokumentmi a zaujať k nim stanovisko. Žalovaný sa nedostatočne vysporiadal s námietkami a skutočnosťami uvádzanými žalobcom vo vyjadrení k protokolu, námietky vyhodnotil jednostranne v neprospech žalobcu. Žalovaný sa bez náležitého odôvodnenia obmedzil len na konštatáciu, že zo strany žalobcu neboli poskytnuté relevantné dôkazy ani uvedené také skutočnosti, ktoré by vyvrátili kontrolné zistenia. Kontrolná skupina žalovaného vo vyjadrení k namietaným skutočnostiam doplnila svoje stanovisko obsiahnuté v protokole o nové argumenty, ku ktorým sa žalobca nemal možnosť vyjadriť. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že vylúčil aplikáciu § 28 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, pretože aplikáciu tohto ustanovenia záujemcom priamo predostrel. Žalobca namietol aj deklarovaný rozpor so základnými princípmi verejného obstarávania zakotvenými v § 9 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, pretože ich porušenie nebolo v protokole explicitne dokázané. Zistenia žalovaného o tom, že žalobca porušil § 33 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, sú predčasné, neodôvodnené a v rozpore s platnou právnou úpravou. Žalobca po celý čas dodržiaval pokyny a usmernenia zo strany poskytovateľa nenávratného finančného príspevku, ktorým bolo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, v zastúpení Agentúrou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR pre štrukturálne fondy EÚ, pričom aj v procese verejného obstarávania žalobca pristúpil k podpisu rámcovej dohody s úspešným uchádzačom až po tom, ako bola zo strany zodpovedného zamestnanca Agentúry vykonaná kontrola verejného obstarávania, ktorá prebehla v poriadku a žalobca dostal odporúčanie na uzatvorenie zmluvy. 5. V závere zápisnice o prerokovaní protokolu žalovaný stroho konštatuje, že na základe výsledkov kontroly nad verejným obstarávaním uvedených v protokole ukladá vedúcemu kontrolovaného subjektu (žalobcu) povinnosti uvedené v § 13 ods. 6 zákona o štátnej kontrole. Žalobca je toho názoru, že takto uložené povinnosti nemôže splniť, pretože žalovaný nerešpektoval svoju povinnosť uložiť konkrétne opatrenia, ktoré žalobca musí splniť. Žalovaným autoritatívne uložené povinnosti sú formulované nejednoznačne, preto nespĺňajú požiadavku materiálnej vykonateľnosti vyžadovanej pre výrok rozhodnutia. Povinnosti uložené žalobcovi podľa § 13 ods. 6 zákona o štátnej kontrole je možné považovať za opatrenia smerujúce k nastoleniu zákonného stavu, k odstráneniu nedostatkov zistených v činnosti žalobcu, bolo preto povinnosťou žalovaného, aby zápisnica o prerokovaní protokolu bola v súlade s pravidlami správneho konania uvedenými v § 3 ods. 1 až 6 Správneho poriadku. 6. Na základe vyššie uvedeného žalobca žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného o výsledku kontroly zapísané v zápisnici o prerokovaní protokolu a protokol o výsledku kontroly, aby vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a aby žalovaného zaviazal k náhrade trov konania žalobcu. II. 7. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 20.08.2015 namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, pretože žalobca v žalobe neuviedol, ktoré jeho konkrétne práva alebo právom chránené záujmy a akým spôsobom boli výslednými materiálmi kontroly dotknuté. Definičným znakom aktívnej legitimácie žalobcu je skutočnosť, že žalobou napadnuté rozhodnutie zasiahlo do sféry subjektívnych práv a právom chránených záujmov žalobcu. Samotné všeobecné tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach, nepostačuje na to, aby bol aktívne procesne legitimovaný domáhať sa svojho práva na súde žalobou. Žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. Výsledné materiály z vykonanej kontroly sa nijako nedotkli žalobcových subjektívnych práv, žalobca preto nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby. 8. Žalovaný ďalej namietal, že protokol o výsledku kontroly a zápisnica o prerokovaní protokolu nepodliehajú súdnemu prieskumu, pretože svojou povahou nie sú rozhodnutiami, ale sú len podkladmi pre prípadné ďalšie konanie. Z právnej úpravy zákona o štátnej kontrole je zrejmé, že účelom výkonu kontroly nie je rozhodovanie o právach alebo právom chránených záujmoch. Kontrola po uzavretí zmluvy, resp. rámcovej dohody, ktorej výsledkom bol žalobou napadnutý protokol, predstavuje jednu z dohľadových kompetencií žalovaného, avšak predstavuje diametrálne odlišný dohľadový postup žalovaného ako konanie o námietkach, resp. správne konanie o uložení pokuty, ktoré majú povahu rozhodovacích procesov vo verejnej správe. Kontrola po uzavretí zmluvy je postup, ktorého výsledkom môže byť podľa § 13 zákona o štátnej kontrole buď záznam z výkonu kontroly, alebo protokol o výkone kontroly, ktorého obsahom sú výlučne zistené porušenie zákona o verejnom obstarávaní. Výsledkom kontroly nemôže byť individuálny správny akt s vykonateľným výrokom. Kontrola po uzavretí zmluvy teda nepredstavuje postup preskúmania verejného obstarávania, ktorého výsledkom by mohla byť revízia, resp. odstránenie protiprávneho stavu. 9. V zápisnici o prerokovaní protokolu žalovaný uložil žalobcovi povinnosť prijať opatrenia v zmysle § 11 ods. 2 v spojení s § 13 ods. 6 zákona o štátnej kontrole, avšak uložením týchto všeobecne koncipovaných povinností po uzavretí zmluvy nemohli byť priamo dotknuté práva a právom chránené záujmy žalobcu, pretože išlo len o formálne opatrenia. Túto skutočnosť potvrdzujú aj listy žalobcu o splnení týchto povinností, z ktorých je zrejmé, že žalobca uložené povinnosti taktiež splnil len formálne, najmä poučením príslušných zamestnancov. 10. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný navrhol, aby súd konanie pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie zastavil. Pre prípad, že by sa súd s uvedeným návrhom nestotožnil, žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pričom v podanom vyjadrení podrobne rozobral žalobcove námietky a tvrdenia a na svojich záveroch uvedených v protokole zotrval. III. 11. Krajský súd v Bratislave preskúmal v prvom rade podmienky prípustnosti súdneho preskúmania žalobou napadnutého protokolu o výsledku kontroly a zápisnice o prerokovaní protokolu, pričom dospel k záveru, že žalobu je potrebné odmietnuť pre jej neprípustnosť, keďže smeruje proti opatreniam predbežnej povahy, ktoré nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu. 12. Žaloba bola na súde podaná počas platnosti a účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“), ktorý v piatej časti upravoval problematiku súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený zákonom č. 162/2015 Z. z. Správnym súdnym poriadkom (ďalej len „SSP“). Oba zákony obdobne vymedzujú rozsah rozhodnutí správnych orgánov, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu na návrh účastníka správneho konania. 13. Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. 14. Podľa § 244 ods. 3 OSP rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. 15. Podľa § 248 písm. a) OSP súdy nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania. 16. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 17. Podľa § 7 písm. e) SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. 18. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 19. Podľa § 491 ods. 1 SSP ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 20. Podľa 491 ods. 2 SSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 21. V systéme správneho súdnictva je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe správnej žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia, zrušujú alebo deklarujú práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, a to okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 248 OSP, § 7 SSP). 22. Žalovaný v prejednávanej veci vykonal v rámci dohľadu nad procesom verejného obstarávania u žalobcu kontrolu postupu zadávania nadlimitnej zákazky realizovanej postupom užšej súťaže po uzavretí zmluvy vrátane všetkých dodatkov na dodanie tovaru s názvom predmetu zákazky „Rozvoj infraštruktúry a modernizácia informačno-komunikačných technológií Akadémie umení v Banskej Bystrici“ v súlade s § 146 ods. 6 a ods. 7 zákona o verejnom obstarávaní. Keďže žalovaný kontrolou zistil porušenia zákona o verejnom obstarávaní, o výsledku kontroly spracoval protokol, ku ktorému umožnil žalobcovi písomne sa vyjadriť a ktorý so žalobcom aj ústne prerokoval, výsledkom čoho je zápisnica o prerokovaní protokolu. Napadnutý protokol o výsledku kontroly je predovšetkým zhrnutím kontrolných zistení, ktoré viedli žalovaného k záveru o porušení zákona o verejnom obstarávaní v postupe verejného obstarávateľa, pričom žalobcovi z neho bezprostredne nevyplývajú žiadne konkrétne práva ani povinnosti. V zápisnici o prerokovaní protokolu je zaznamenané prerokovanie protokolu o vykonaní kontroly, je v nej zrekapitulovaný priebeh kontroly a konštatuje sa v nej, že protokol o výsledku kontroly sa považuje za prerokovaný a kontrola postupu zadávania predmetnej zákazky sa považuje za ukončenú. V tejto zápisnici je tiež žalobcovi uložená povinnosť prijať opatrenia podľa § 13 ods. 6 zákona o štátnej kontrole. 23. Správny súd je toho názoru, že protokol o výsledku kontroly a zápisnica o prerokovaní protokolu nie sú rozhodnutiami ani opatreniami orgánu verejnej správy v administratívnom konaní, ktoré by zakladali, menili, zrušovali alebo deklarovali práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu alebo sa ich priamo dotýkali. Ide o opatrenia predbežnej povahy, ktoré samé o sebe nemôžu mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu, pretože slúžia len ako prípadný podklad pre ďalší postup žalovaného, ktorý na základe zistených porušení zákona môže voči žalobcovi začať samostatné administratívne konanie o uloženie pokuty podľa § 149 zákona o verejnom obstarávaní, prípadne pre potreby poskytovateľa príspevku na financovanie predmetu zákazky z verejných zdrojov, ak bol takýto príspevok žalobcovi poskytnutý. Uloženie pokuty, príp. povinnosti vrátiť poskytnuté verejné finančné prostriedky by nepochybne predstavovalo zásah do právneho postavenia žalobcu, do jeho práv a právom chránených záujmov, to však žalobca v samotnej žalobe netvrdil a ani nepreukazoval. K takémuto zásahu však nemôže dôjsť už samotným vydaním protokolu o výsledku kontroly a zápisnice o jeho prerokovaní, ktoré len konštatujú porušenia zákona o verejnom obstarávaní zo strany žalobcu. Preto je ich súdne preskúmanie v správnom súdnictve neprípustné. 24. Vzhľadom na prechodné ustanovenie obsiahnuté v § 155d ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, prijaté k novele zákona o verejnom obstarávaní vykonanej zákonom č. 503/2009 Z. z. účinnej od 01.01.2010, žalovaný postupoval pri výkone kontroly predmetného verejného obstarávania aj podľa zákona o štátnej kontrole, a preto v zmysle § 13 ods. 6 predmetného zákona v zápisnici o prerokovaní protokolu uložil žalobcovi (vedúcemu žalobcu) ako kontrolovanému subjektu povinnosť v určenej lehote prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a ich príčin a predložiť ich žalovanému, určiť zamestnancov zodpovedných za zistené nedostatky, predložiť žalovanému správu o splnení opatrení prijatých na odstránenie príčin zistených nedostatkov a uplatnení právnej zodpovednosti a uplatniť právnu zodpovednosť za zistené nedostatky voči zamestnancom zodpovedným za tieto nedostatky. Žalovaný teda formálne vyhovel požiadavkám predmetného zákona. Keďže však bol kontrolovaný postup zadávania zákazky na dodanie tovaru po uzavretí zmluvy a po realizácii predmetu zákazky, nebolo za daného stavu objektívne možné prijať akékoľvek opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a ich príčin. Formálne uloženie uvedených povinností v zápisnici o prerokovaní protokolu, ktorých splnenie vzhľadom na ukončené verejné obstarávanie a realizáciu predmetu zákazky neprichádzalo do úvahy, sa nemohlo nijako dotknúť právneho postavenia žalobcu a spôsobiť mu ujmu na jeho právach. Navyše, žalovaný síce autoritatívne nariadil žalobcovi prijať určité opatrenia, nejedná sa však o rozhodnutie, ktoré by s konečnou platnosťou zasahovalo do subjektívnych práv a oprávnených záujmov žalobcu, pretože uloženie vyššie uvedených povinností nie je možné vymáhať. Žalovaný by na základe výsledkov kontroly a postupu žalobcu mohol začať samostatné administratívne konanie o uloženie pokuty za správny delikt v zmysle § 16 zákona o štátnej kontrole alebo v zmysle § 149 zákona o verejnom obstarávaní, výsledkom ktorého by bolo rozhodnutie o uložení pokuty. Až takéto meritórne (formalizované) rozhodnutie by bolo spôsobilé zasiahnuť do právnej sféry žalobcu a až takéto rozhodnutie by bolo preskúmateľné v rámci správneho súdnictva, a to vrátane protokolu o výsledku kontroly a zápisnice o prerokovaní protokolu ako podkladov tohto rozhodnutia (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/48/2016 zo dňa 28.02.2017). Preto ani zmienené dôsledky aplikácie zákona o štátnej kontrole nemôžu vyvrátiť záver, že protokol o výsledku dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní ani zápisnica o jeho prerokovaní nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu a preto súdnemu preskúmaniu v správnom súdnictve nepodliehajú. 25. Nad rámec vyššie uvedeného súd uvádza, že žalobca v žalobe ani netvrdil, že by žalovaný uložením vyššie uvedených povinností žalobcovi zasiahol do jeho subjektívnych práv a právom chránených záujmov, a túto skutočnosť ani nijako nepreukazoval. Žalobca tak v tejto časti neuniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. 26. Vyššie uvedené závery by v zmysle citovaných ustanovení OSP (platného a účinného do 30.06.2016) museli viesť k zastaveniu konania podľa § 250d ods. 3 OSP. Podľa SSP (platného a účinného od 01.07.2016), ktorý sa vzťahuje aj na konania začaté podľa piatej časti OSP, je neprípustnosť súdneho preskúmania žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia správneho orgánu dôvodom pre odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP. Aplikácia SSP v predmetnej veci preto nemôže byť v neprospech žalobcu, keďže podľa predchádzajúcej právnej úpravy by správnej žalobe žalobcu taktiež nemohlo byť vyhovené a konanie by muselo byť zastavené. 27. Keďže súd dospel k záveru, že žaloba proti protokolu o výsledku kontroly je neprípustná, postupoval podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP a žalobu odmietol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. S ohľadom na uvedený záver sa súd nezaoberal námietkami žalobcu o nezákonnosti kontrolných zistení uvedených v protokole, pretože tieto je možné preskúmať až v prípadných neskorších štádiách procesu vyvodzovania dôsledkov zo zistených porušení zákona o verejnom obstarávaní v postupe žalobcu ako verejného obstarávateľa, ak boli, resp. budú na základe protokolu vydané rozhodnutia s priamym dopadom na právne postavenie žalobcu. 28. O trovách konania rozhodol súd podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže žaloba bola odmietnutá. 29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.